Xena, zvitky hrdinov
Autor: © Copyright: Dargeth aka D4rg3th ( dargeth@centrum.sk )
Upozornenie 1: Postavy zo seriálu Xena sú majetkom MCA/Universal a Renaissance Pictures. Postavy Aileen Shan a Sun Lo sú výhradným majetkom Dargeth A. Grabow.
Upozornenie 2: Tento príbeh je určený LEN pre dospelých čitateľov.
Upozornenie 3: Niektoré mená miest, ľudí či iných charakterov sú vymyslené a súvislosť s dnešnou dobou je len čisto náhodná a teda nemá urážať ich súčastné prevtelenia. Použitie reálnych mien predstaviteľov/producentov seriálu ich nemá urážať, ale skôr poukázať na vďaku, že tento seriál vytvorili a umožnili tak fanúšikom tvoriť ďalej cesty Xeny a Gabrielly.
Upozornenie 4: Kopírovanie či šírenie tohto príbehu alebo jeho časti je zakázané bez súhlasu autora.
Príbeh sa odohráva v krátkej a ďalekej minulosti/budúcnosti po šiestej sérii Xeny (Friend in Need).
Prosím majte úctu voči mne ako autorovi ak chcete tento príbeh zverejniť na svojich stránkach a pošlite mi aspoň emial. Ďakujem.
P.S. Príbeh ešte nie je stále dopísaný, stále sa vyvíja a dopisujem ho. Ďakujem za pochopenie.
----------------------------
Kapitoly 61-70
----------------------------
61. Nový Zéland, rok 2004
Nasledujúci
natáčací deň sa Lucy posadila do kresla maskérky a čakala kým ju nalíči. O pár
chvíľ na to prišla Ren, bledá ako stena a usadla vedľa nej. Ani sa
nepozdravili.
Napätého ticha si
po chvílke všimla maskérka, ktorá si dala ruky v bok postaviac sa pred ne.
„No tak,
dievčatá,“ vetila kľudne. „Čo sa stalo? To ste si navzájom rozšľapali hračky?“
čakala, že sa aspoň pousmejú, ale ani jedna nič. Len po sebe mrskli divným
pohľadom. „Fajn,“ šepla skormútene. „trucujte si, vám to narobí vrásky, nie
mne.“ Dokončila prácu a takmer ich vyhnala von.
„Striiih!“ Zreval
režisér Fawcett nahnevane, keď sa scéna z predchádzajúceho dňa menila na nočnú
moru a nie na milostnú. Každá z predstaviteliek aspoň desať krát zabudla text,
poriadne sa nedotkli a uhýbali pohľadmi. „Preboha, ženské, čo to s vami je?!
Včera to bola paráda a dnes ste ako dve studené ryby.“ Pozrel bokom pretože
zahliadol ako Aileen odchádza, unavene si prešiel dlaňou po tvári. Pohliadol
späť na herečky, ktoré sa tvárili, že tam tá druhá nie je. „Dáme si štvrť
hodinu prestávku, a vy sa ráčte spamätať, dámy.“ Tleskol rukami.
Aileen medzitým
zohnala veci, ktoré potrebovala, a po štvrť hodine sa vrátila na pľac, kde sa
dostavili aj zamračené herečky.
Dostali sa do
momentu kde mala Xena otočiť Gabriellu pred seba a drobná Ren zaúpäla bolesťou,
pretože jej Lucy skoro vyvrátila ruku.
„Strih! Čo to
stvárate, preboha?!“ zreval už vytočený režisér a dupol do zeme. Boli deň za
natáčaním a mať za krkom producentku, ktorá vyzerala značne nahnevane, nebolo
zrovna príjemné.
„Je nešikovná,
nemôžem za to.“ Vystrelila Lucy zlostne namiesto ospravedlnenia.
„Ja som nešikovná
a ty mi takmer utrhneš ruku?“ vyštekla Ren a štáb žasol. Tá vždy milá a
príjemná žena sa zmenila zo dňa na deň.
„Máš si dávať
pozor.“ Odsekla Lucy protivne a napila sa vody.
„A dosť!“ Vykríkla
Aileen. Chytila pevne Ren a potom Lucy za paže. Prudko s nimi trhla a začala
kráčať von z pľacu. „Dajte si voľno, ja si tu musím niečo s váženými
vysvetliť.“ Zavrčala nahnevane.
„Môžem sa na
to...“ režisér vyhodil scenár do vzduchu a odtiaľ sa na neho zniesol ako spŕška
snehu.
Aileen medzitým
ťahala predstaviteľky za sebou ako handrové bábiky.
„Doktorka, to
bolí.“ Odvážila sa zašepkať smutná Ren. Lucy len zarazene mlčala.
„Budte radi, že
vám nestiahnem oblečenie priamo na pľace a nenatrieskam vám ako malým deťom.“
Šepla nazlostene brunetka. Pritiahla ich k šatni a vtlačila dnu. Ukázala na dva kostýmy pripravené na
ramienkach a na spodné prádlo na stole. „Obliecť a hneď.“
„Ale to sú staré
kos...“ začala protestovať Lucy, ktorá sa čiastočne prebrala z šoku.
„Hneď som povedala!!!“
Zrevala Aileen mohutne a tak začali robiť čo chcela. Boli to kostýmy Xeny keď
bola tehotná a Gabrielly s dlhým krémovým kabátcom. Malú šnurovačku však
nahradila oveľa teplejšia na celý hrudník a brucho, krátku sukňu vystriedali
dlhé pohodlné nohavice. „Ideme.“ Zahučala Aileen a rovnako ich začala ťahať
von.
„Shan,“ ozvala sa
konečne Ren, aj keď stále v šoku. „čo to chcete robiť?“
„Ukázať vám čo
ničíte.“ Zamrmlala Aileen a dotiahla ich na planinu bokom od vozového parku s
karavanmi. „Potrebujete meč.“ Riekla a podávala Lucy zbraň, ktorú zdvihla zo
zeme, a medzitým hodila sai prekvapenej Ren.
„Na čo meč?“
zvolala nechápavo Lucy a vytiahla svoj, ktorý mala v púzdre na boku. „Ale ja
mám predsa zbraň.“ Nestihla reagovať, keď brunetka švihla mečom a ten Xenin sa
rozletel v ruke. Podesene ustúpila.
„Povedala som
zbraň, nie atrapu.“ Zavrčala nahnevane Aileen.
„Nechápem o čo vám
ide.“ Lucy vzala meč do ruky a podivila sa jeho váhe. Väčšinou v akčných
scénách používali hliníkovo drevené atrapy kvôli prípadnému zraneniu. Nakoniec
ho s trochou námahy zastrčila do púzdra, pretože na tento meč nebola zvyknutá.
Aileen medzitým zhodila plášť, zo zeme ešte zdvihla obrovský kožený vak a
prehodila ho cez rameno.
„Ešte niečo.“
Brunetka vytiahla z jedného váčiku vec, ktorá vyzerala ako hrubá tužková
batéria. „Pozrite sa na mňa a ani nemrknite.“ Zdvihla vec k ich tváram a do ich
oka vpustila krátke modré svetlo.
„Bolí ma z toho
hlava.“ Zašomrala Ren.
„To prejde a teraz
sa držte Alenky, poletíme z kopca.“ Riekla a chytila ich za ramená.
62. Chin (Čína), niekde na severe, minulosť
Herečky nechápali
čo sa v tom momente stalo, ale okamžite cítili ako im do pľúc udrel chladný
vzduch a čo ich udivilo, že bolo skoré ráno a nie poludnie. A navyše...
nachádzali sa v lese!
„Tak dámy.
Uvidíme, čo vaše civilizované prdelky zvládnu.“ Ozvalo sa spomedzi nich a
pohliadli na Aileen, ktorá sa usmievala. Z jej úst vychádzali obláčiky pary.
Pohliadla hore. „No aspoň že už skončila tá búrka.“
„Čo sa to deje,
Ren?“ spýtala sa Lucy prekvapenej kolegyne, pretože čiernovláska vyzerala
vydesene, ale pýtala sa to hlavne jej a nie Aileen.
„Netuším.“
Odvetila Ren.
„Poďte, niekoho
vám predstavím.“ Riekla Aileen a s ťažkým vakom sa vydala niekam medzi stromy,
kde bolo vidno vysokú skalu. Po chvíľke otáľania sa ju odhodlali nasledovať.
Ren naklonila
hlavu, keď začula nejaký rozhovor a s podivom sa jej ten hlas zdal až divne
povedomý. Pozrela vedľa seba, pretože si okamih nebola istá či Lucy stojí fakt
pri nej a nie je niekde v lese. Po pár desiatkach krokov sa ocitli pri skalnom
previse, pod ktorým bol rozložený oheň a okolo neho posedávala pätica ľudí.
Kúsok bokom stála šestica odstrojených koní.
„Dobré ráno,
spoločenstvo chakramu.“ Zvolala Aileen a ženy za ňou si uvedomili, že jej hlas
sa trochu zmenil. Zhrubol a znel nejak... pološialene. Herečky sa prudko
zastavili a valili čoraz väčšie oči. Z pätice sa ako prvá postavila malá
číňanka a pribehla k Aileen, ktorá hlboko sa skloniac ju jemne pobozkala.
„Sun Lo.“ Šepla
Aileen dojatým hlasom.
„Aileen, bola si
preč dva dni, už sme chceli odísť.“ Zvolala Sun Lo znepokojene. Herečky po sebe
švihli pohľadom, pretože jej rozumeli.
„Ja som bola preč
dva roky, pracovala som na tom seriále a hlavne...“ na okamih stíchla.
„Potrebovala som sa dostať z toho otrasu s Alti.“
„Vyzeráš
kľudnejšia.“ Šepla Sun Lo.
„Aj sa tak cítim.“
Odvetila s úsmevom Aileen. Potom ucítila ako Sun Lo v jej náručí stuhla, keď
uvidela dvojicu žien za nimi. Pohliadla pred seba a uvidela ako vstávajú aj
ostatní z jej družiny. Urobila pár krátkych krokov späť a chytila herečky
zozadu za krk. Dotiahla ich blízko ohňa. „Tak vážené,“ jej hlas mal nahnevaný
až takmer zúrivý tón. „dovoľte mi predstaviť spoločenstvo chakramu. Kto je tá
vysoká čiernovláska asi viete, Xena. Tá drobná plavovláska, Gabriella. Eva, ich
dcéra a veľkňažka Eliho. Virgilius, Joxerov syn a osobný strážca Evy. No a moja
Sun Lo, bývalá hostinská ako už viete zo zvitkov.“ Stále im držala pevne ruky
na krkoch, ale ani necekli aj keď to muselo bolieť. „A toto, drahá družina, sú
dve veľmi vzpurné a veľmi rozhádané ženské, ktoré mi chcú zničiť prácu na
seriále a približne sto rokov výskumu. Lucy Lawless, stačí Lucy, predstaviteľka
Xeny. René O´Connor, stačí Ren, predstaviteľka Gabrielly. A hádajú sa prečo?“
nahla hlavu k jednej a potom druhej ako keby načúvala. „Pretože pri robení
milostnej scény si uvedomili čo k sebe skutočne cítia. Zažili krásne milovanie
a teraz kvôli tejto,“ Prudko drgla Lucy, ktorá padla kolenom na zem. „Hnusnej
babe spolu nehovoria.“ Dala ruku dole z krku Ren, prikročila k zloženým sedlám
a pripla si svoj meč na bok. Ani jedna z herečiek nedokázala protestovať,
pretože boli v dokonalom šoku.
„Aileen.“ Ozvala
sa Xena pokojne, aj keď ju tá podoba kľačiacej ženy dokonale udivila. „Nechcem
pochybovať o tvojej súdnosti, ale je to múdre priviesť sem dve herečky, ktoré
nevedia bojovať? Práve teraz keď budeme chcieť prenasledovať Kiu Shiho
vojakov?“
Obe herečky
vyvalili oči, pretože boli v domnení, že Aileen k ním stále hovorí anglicky a
neuvedomili si, že hovorila aj drobná číňanka. Lenže Xene rozumeli úplne
plynule.
„Ja jej rozumiem.“
Sykla Ren k Lucy, keď sa vedľa nej postavila.
„To robí toto.“
Aileen ukázala v ruke tú podivnú vec čo vyzerala ako hrubá baterka. Obrátila sa
späť k Xene. „Liečba šokom, Xena. Na vás dve to v Arioko fungovalo. A obe vedia
bojovať, teda aspoň sa učili bojové umenia.“
Xena pohliadla na
ostatných a tí len mykli plecami.
„No dobre, verím v
tvoje rozhodnutia, to dobre vieš. Čo s nimi chceš ako robiť?“ odhodlala sa
vykročiť a pomaly obišla svoje dvojča. Tá na ňu civela ako na teliatko.
„Ukázať im čo
ničia v budúcnosti, pretože sa jedna z nich chová ako idiot.“ Odvetila Aileen.
Vtedy sa na tvári Lucy objavila zlosť.
„Idiot?“ spýtala
sa nahnevane a pristúpila k nej. „Ja vám, doktorka, pripadám ako idiot? Ako si
to môžete o mne povedať, keď ma ani nepoznáte a neviete nič o mojom živote?
Vážená, za toto vás zažalujem!“ zvolala nazlostene.
„Na to si musíte
počkať dvetisíc rokov, pani Lawlessová. Pretože tu nikde nevidím právnikov.“
Odvetila Aileen s drzým smiechom. Tá sa nasupene pár krát nadýchla.
„Toto...“ ukázala
okolo seba rozčúlene. „To je len nejaký hologram, ktorým sa nás snažíte len
oblbnúť.“ Šťuchla do Xeny, ktorá na ňu nazúrene pozrela a štuchla ju naspäť,
ale oveľa silnejšie. Lucy sa naopak zatvárila prekvapene, keď pod dlaňou
skutočne cítila ľudské telo. Chytila sa za hlavu. „Tak je to len sen, hlúpy a
šialený sen. Zblbla som z toho seriálu a teraz sa mi o ňom ešte aj sníva.“
Snažila si zdôvodniť miesto, na ktorom sa ocitla.
„Lucy,“ ozvala sa
ticho Ren a položila jej ruku na rameno. „My sme naozaj tu, nesníva sa ti to.“
„Ešte aj ty
začínaš, krpaňa?“ zvolala zúrivo Lucy a na čele jej navrela žila.
„Tak moment,
vážená!“ Vykríkla Aileen a postavila sa medzi ne, schovajúc Ren do bezpečia za
seba. „Kvôli svojmu strachu a čo budú hovoriť asi tak ostatní, keby sa
dozvedeli o vašom pomere sa budete chovať ako totálna krava? A preto tu budete
aj ziapať na svoju kolegyňu, ženu, ktorá je taká milá a priateľská a vy ste jej
behom jediného dňa vymazala úsmev z tváre, pretože sa bojíte o svoju kariéru?
Stále chcete hrať tú hrdú ženušku s manželom a deťmi, aj keď viete, že v srdci
cítite niečo iné?“ brunetka už revala. „Prečo si nepriznáte, že nie ste
šťastná?“
„Ja som šťastná!“
Zrevala na ňu podobne Lucy.
„Ó áno, ja som
počula šťastie. Ale včera večer, keď ste bola v karavane s Ren.“ Odsekla Aileen
a vedela aká bude reakcia.
Lucy zdvihla ruku
aby ju udrela, ale to bolo celé čo stihla. V ďalšej sekunde jej tvár zasiahol
opak Ailieeninej dlane a skončila na zemi. Užasnuto vzhliadla k brunetke nad
sebou držiac si líce.
„Lucy!“ vykríkla
Ren a chcela k nej priskočiť, zabránila jej v tom Aileen.
„Tak na to
zabudni, Lucy.“ Oslovila ju už Aileen osobne. „Mohla si dať facku Ren pretože
sa ti nebránila, ale mne teda nie. Chceš sa postaviť rovnocennému protivníkovi?
Nech sa páči.“ Roztiahla ruky.
„Preboha, Aileen,
nie.“ Zašepkala nešťastne Ren, neustále jej mačkajúc pažu.
„A to si píš, že
ti nakopem riť, ty...“ Lucy totálne vytočene hľadala správnu nadávku.
„doktorka. Kto vie čo za blbosti si nechala popísať do tých zvitkov. Ak si
myslíš, že sa ťa bojím tak nie!“ Ostala však váhavo stáť.
„Urazila si nielen
Ren, ale ešte aj Gabriellu, ktorá zvitky píše!“ Vykríkla Aileen nazlostene.
„Zvoľ si zbraň!“ Riekla jasne, ignorujúc Reninu ruku.
„Palice.“ Odvetila
Lucy a hlavou jej preblesol nápad, ktorý sa zrodil zo spomienky čítania
prepisov. Ak to bola pravda, tak sa Aileen s palicou neučila bojovať.
„Dobre.“ hovorila
Aileen a zmizla na krátko v lese. Keď sa vrátila mala v rukách dve palice
narýchlo oskliesnené od menších vetvičiek. Jednu hodila Lucy.
„Preboha, Xena!“
Vykríkla už žalostne Ren a chytila ju. Znovu ju udivila tá šialená podobnosť s
Lucy. „Urob niečo, prosím. Zastav ich. Aileen ju zabije.“
Xena k nej kľudne
pozrela so založenými rukami na hrudi.
„Ja Aileen verím,
nezabije ju. A už som sa poučila, že jej mám načúvať, pretože niekedy človek
potrebuje iný uhol pohľadu na vec.“ Kývla hlavou k Gabrielle. „Tak ako to
ukázala nám dvom. Tu si v našej dobe, a tu riešime problémy trochu inak. Pokiaľ
moje prevtelené ja potrebuje natrieť zadok, tak nech.“ Ren chvíľu mlčala a
pozerala do tej známej tváre.
„Kiež by bola
aspoň z polovice tak odvážna ako to vidím v tvojich očiach. Možno je hrdá, ale
chýba jej odvaha urobiť...“ kusla sa do pery a dlaňou zúfalo si prešla po
slzavom údolí na tvári. Potom sa zamračila.
„Ale čo ak Aileen popadne tá čiernota ako v Arioko?“
Xena sa zrazu
usmiala úsmevom aký nikdy na tvári kolegyne nevidela. Čiernovláska kývla hlavou
k malej Sun Lo.
„Sun Lo ju
zastaví.“ Vetila kľudne Xena a začala kráčať za Aileen a Lucy, ktoré si chceli
nájsť voľnejšie priestranstvo na súboj.
„Ona?“ Ren si
prehliadla drobnú číňanku. „Veď z tej by Aileen urobila aj dvadsať kusov.“
Spoločníci sa
zasmiali, aj keď trochu napäto.
„Už som ju raz
zastavila.“ Odsekla trochu netrpezlivo Sun Lo. Zahliadla udivený pohľad, ktorý
na ňu Ren hodila. Počas krátkej cesty na neďalekú mýtinu si Ren stihla prehliadnuť
okolo kráčajúcich ľudí. Xena s Gabriellou mali takmer totožné oblečenie ako to
bolo navrhnuté v seriále. Plavovláske došlo, že to zariadila Aileen. Xena a
Gabriella boli skutočne dvojičky, ale Eva a Virgilius boli úplne iný.
„Čo je to vlastne
ten karavan?“ spýtala sa po ceste Gabriella, pokukujúc po svojej dvojičke. Tá
sa zatvárila zarazene.
„Uhm... kovový
voz, ktorý je...“ hľadala správne slová.
„Pojazdný kovový
voz bez koní?“ dotázala sa Xena a zastavila. Boli na mieste.
„Áno.“ Odvetila Ren.
„Nehľadaj názov,
ale povedz na čo slúži.“ Riekla Xena a pozorovala ako sa súperky na pomerne
veľkej mýtine pripravujú na súboj.
„No, je tam
posteľ, stôl, lavica na sedenie.“ Vetila Ren.
„Aha, takže niečo
ako izba v hostinci na kolesách.“ Hovorila Gabriella a videla ako druhá
plavovláska prikyvuje. Potom sa zrazu mierne usmiala. „Takže ste tam aj...“
Gabriella rukami ukázala krátky znak, keď ukazovákom prešla pomedzi ukazovák a
prostredník druhej ruky. Ren celá očervenela a sklonila hlavu. Xena sa rozosmiala
a svoju družku pobozkala krátko na čelo, položiac jej pažu pozvoľna okolo
ramien. V Ren vtedy blesol šialený pocit závisti. Prečo sa nemôžeme aj my mať
takto radi, Lucy? Pomyslela si a pohliadla k miestu, kde sa malo súperiť.
Virgil s Evou sa postavili bokom a tak sa plavovláska z budúcnosti zrazu
rozhovorila.
„Nechápem čo sa to
s ňou stalo.“ Zašepkala Ren nešťastne. „Vždy sme sa mali radi, tak ako vy v
zvitkoch. Ten tichý rešpekt a priateľská láska. Najskôr sme robili scénu v
jaskyni, keď ste sa prvý krát poriadne pobozkali a ja som cítila, že sa v nej
niečo konečne láme. Už dávno som sa kvôli nej rozviedla a štyri roky som sama,
tajne dúfajúc, že...“ zlostne si zotrela slze z tváre. „A včera... robili sme
scénu po tom ako ste sa zasnúbili. Naše, teda vaše prvé milovanie. Vyzerala
zrazu rozhodená. Požiadala režiséra o chvíľu pauzy. Šla som za ňou do karavanu
a ...“ sklonila zase hlavu, neveriac, že im tieto veci hovorí. „proste to
prišlo a milovali sme sa. Bolo to krásne, ale potom mi povedala také veci. Ako
keby to nebola ani ona.“
„Môžeme začať?
Rada by som porotu.“ Zvolala Aileen, opierajúc sa o palicu.
Xena však pozerala
do tváre uslzenej Ren. Opatrne jej slzy zotrela.
„Ren, ja viem aká
som bola. A verím v to, že ste naše prevtelenia. Potom ste aj spriaznené duše
ako my dve. Akým spôsobom si máte k sebe nájsť cestu však neviem.“ Kývla bradou
k Aileen. „Možno ona má odpovede, sama netuším čo chce robiť.“ Pohladila ju po
tvári. „Si tak veľmi podobná mojej Gabriell, nič z nej sa počas toho času nestratilo.
Milá, priateľská a dobrosrdečná. Škoda len, že vaša doba je tak temná, aspoň
podľa Aileeninho rozprávania. Za to, že ti Lucy dala facku by som jej najradšej
namlátila sama.“
„Je to ako pozerať
sa do zrkadla, Ren.“ Šepla Gabriella a zovrela Xeninu dlaň.
„Xena?“ zvolala
znovu brunetka.
„Lucy? Jedna rada.
Pozor na jej nohy.“ Zvolala bojovníčka. „Môžete začať.“
Pred ich tvárami
sa rozohral boj.
Lucy zajačala a
urobila premet v snahe sa dostať za chrbát súperky.
Xena vtedy ťažko
vzdychla a dlaňou si zakryla tvár. Nie však v hanbe či nechápavosti, ale aby sa
nerozchechtala.
„Ja nejačím, u
Bohov!“ vykríkla zlostne smerom k svojej dvojičke.
Aileen sa s
úškrnom otočila a kopla Lucy do boku. Kop vyzeral byť jemný, ale odletela pár
metrov. Lucy si prekvapene siahla na bok a bolestne vstala.
Začínala konečne chápať, že je to realita. Hlavne vďaka
bolesti. A tá mrcha Aileen nad ňou mala prevahu.
„Jedno sa Aileen
musí nechať.“ Zašomrala Xena s úsmevom. „Dokáže dokonale zmanipulovať rozhovor
a vyprovokovať druhého aby zaútočil.“
„Ako teba v
Arioko?“ spýtala s Ren.
„Áno. Nemala som
ani tušenia, že ma provokuje.“ Ticho sa zasmiala a pohladila Gabriellu po
ramene.
Sledovali pomerne
nevyrovnaný súboj Aileen a Lucy. Tá sa zrazu zastavila a zdvihla ruku.
„Počkať, nevzala
si si tie pilulky čo sú v zvitkoch, že nie?“ zvolala nazlostene.
„Na teba? Zlato,
tak to si teda riadne veríš. Na teba také niečo nepotrebujem.“ Rozosmiala sa
brunetka. „Si len héérečka.“ Zatiahla šialene. „Čo by si mi mohla urobiť? Tu.“
Ukázala okolo seba. „V období starého Grécka, v Chin.“
„Napríklad toto.“
Rozohnala sa Lucy v zúrivosti a začala sa sústrediť. Ucítila ako sa ich palice
spojili bokom, pretože tam nevidela rýchlo sa ohliadla a krátko uskočila.
„No?“ spýtala sa
Aileen. „Nemáš tam ďalšie mlátenie blondíniek?“ zasmiala sa a odrazila tvrdý
Lucyin výpad. Tá zistila, že Aileen nie je s palicou žiadny nováčik a v duchu
nadávala. Brunetka jej nemienila dlhovať žiadnu chybu, a tvrdo ju trestala
koncom palice údermi do stehien či brucha. Lucy urobila ďalšiu vážnu chybu a
Aileen neváhala, udrela pravačkou a uštedrila herečke silnú ranu do tváre.
Odletela dozadu a chvíľu sa zviechala.
Ren medzitým so
zúfalým pohľadom pozerala na to divadlo a ani si neuvedomovala, že zviera dlaň
svojej dvojičky.
„Zabudni na všetko
čo si zažila, Lucy. Tu to neplatí. Spomeň si čo si sa učila a možno budeš mať
šancu.“ Zvolala Aileen, ktorá si v jej typickom geste položila palicu na
rameno. „Ak mám v tebe naštartovať to čo tam skutočne máš, tak ťa zmlátim ako
stoh žita, vykopem to z teba. A je mi jedno, že ma stojíš dva milióny dolárov.
Pretože to ako si sa zachovala k svojej najlepšej priateľke si nemala právo.
Buď si sa mala ovládnuť, ticho trpieť a nechať to na úrovni priateliek, alebo
si mala konečne v sebe zlomiť ten blok, ktorý nám tam dali v novej dobe. Že
nemôžeš milovať inú ženu.“
„Proste som sa
nedokázala ovládnuť, chápeš?“ vykríkla rozzúrene Lucy. „A mohla ma predsa
zastaviť aj ona.“
Aileen odrazila
ďalší Lucyin zúrivý útok a tentokrát ju kopla do hrude. Predstaviteľka Xeny s
bolestným výkrikom takmer vzlietla a dopadla chrbtom na strom kde sa zviezla k
zemi.
„Nie.“ Zašepkala
Ren ale jej rozbeh zadržala tvrdá ruka Xeny na jej paži. Snažila sa ju
rozovrieť, ale skutočná princezná bola oveľa silnejšia ako jej kolegyňa.
„Čakaj.“ Riekla
krátko Xena. „Ja som ti hovorila, pozor na nohy!“ Kríkla smerom k svojej
dvojičke.
Lucy sa snažila pár
krát zdvihnúť, ale nešlo to. Boleli ju svaly, hruď a tvár. Jediný krát bola
zranená pri tom ako padla z koňa a zlomila si panvu, ale toto bolo horšie.
Hlavne tou pokorou. Skúsila ešte raz vstať, ale silne narazené svaly na nohách
od Aileeniných kopancov jej vypovedali poslušnosť. Odhodila palicu.
„Fajn.“ Riekla
krátko Aileen a urobila krok od nej. Stála tak k nej chrbtom. Vtedy sa Lucy
pozviechala z posledných síl a vytiahla zo sáry dýku, ktorá bola asi jedna z
mála vecí, ktoré neboli rekvizitou. Zdvihla sa a chcela Aileen bodnúť. Brunetka
zastavila, krátko pohliadla na Xenu a pozdvihla pravačku. Xena vytrhla ruku z
dlane svojej družky, chytila chakram a prudko ho hodila.
Ren sa to všetko
spomalilo pred očami, čakajúc, že stratí teraz ... tu ... v minulosti, svoju
lásku. Sledovala ako chakram mieri k Lucy, ktorá mala na tvári nenávistný
výraz. Ten k nej nesedel, nerozumela kde sa tam vzal. Kovová obruč uderila do
dýky tak, že ju odhodila spoločne s rukou k hlave Lucy. Rukoväť dýky narazila
do jej spánku a predstaviteľka Xeny sa zviezla k zemi s tichým zastonaním.
Chakram sa odrazil od zdvihnutého Aileeninho zápästia a vrátil sa späť k Xene.
Ren na ňu udivene pozrela, keď si obruč kľudne skladala na opasok. Pohliadla k
Lucy.
Uvidela ako Aileen
odhodila palicu a sklonila sa k telu.
„Tak ako je tvrdá
ona na teba, musíš byť aj ty na ňu. Neboj sa udrieť. A nemyslím tým len
telesne. Pokiaľ chceš aby ste si boli rovnocenné.“ Riekla Xena a konečne Ren
pustila. Tá sa rozbehla k bezvládnemu telu svojej kolegyne. Tvár mala samý
škrabanec a na spánku sa jej zdvíhala veľká hrča. Ale žila. Bez slov ju vzali a
odniesli späť do tábora, kde ju uložili na položené kožušiny.
Ren sa sklonila k
Lucyinmu telu a vďačne ucítila ako k nej pokľaká jej dvojička. Podala jej nejakú
vialku a kúsok handričky. Začala jej opatrne pretierať škrabance na tvári.
„Aj ona bola taká,
myslím princeznú, taká protivná a tvrdohlavá.“ kývla hlavou ku Xene. Bedlivo
však sledovala že ostatní začínajú chystať raňajky, ako keby predchádzajúca
scéna neexistovala. Začínala chápať princípy staroveku.
„Nie, mne sa teda
tak zarputilo nebránila, keď sme si povedali o svojej láske. Ale to snáď už
vieš zo zvitkov.“ Riekla s úsmevom Gabriella a napustila jej znovu handričku
alkoholom. „To bude tou rozdieľnosťou vekov a času.“
Prikročila k nim
Aileen a prezrela Lucyine telo chráničom.
„Nič zlomené.“
Skonštatovala sucho.
„Niekedy mám chuť
ju nakopať.“ Zašomrala Ren a pozerala za Aileen, ktorá šla pre ďalšie drevo.
„Sme dve.“
Zasmiala sa Gabriella.
Lucy sa prebrala
asi o pol hodinu s boľavou hlavou. Chvíľu si myslela, že je stále v sne, ale
potom si uvedomila ten vzduch, kožušinu pod sebou a aj ruku, ktorá jej hladila
vlasy. Pohliadla nad seba. Uvidela tam vážnu tvár Ren. Pomaly sa posadila a
odsunula jej ruku preč.
„Nechaj ma.“ Šepla
zlostne a oprúc ruky o kolená si zložila hlavu do dlaní. Vtedy k nej prikročila
Aileen a tvrdo chytiac jej tvár do dlane ju donútila na ňu pozrieť.
„Aké to je útočiť
zozadu, ty zbabelec?“ zasyčala zlostne a pustila ju.
Ren len zúfalo
pokrútila hlavou a zdvihla sa od nej. Prijala misku s ryžou a kúskami ryby.
Lucy odmietla jesť, len sedela na mieste a držala si hlavu.
„Zbalíme to tu
ideme do Ayna,“ vetila Xena. „Čas im povedať, že sa toho šamana nemusia báť.“
Sledovala ako jej spoločníci kývli.
„Ako dlho chceš
aby sme tu vlastne boli, Alieen?“ spýtala sa Ren a pohliadla na brunetku, ktorá
vymývala misku vodou z vaku. Tá siahla na chránič.
„Tri týždne, potom
bude zase dobré skokové okno späť.“ Odvetila a otrasúc misku ju hodila do
brašne.
„Tri týždne?
Zbláznila si sa? Čo natáčanie seriálu?“ zvolala zrazu Lucy.
„Aké natáčanie,
madam nasrdená?“ kríkla Aileen nakloniac sa nad ňu. „To čo si tam vyvádzala
naposledy na pľace? O čas sa neboj, dokážem nás dostať do okamihu kedy sme
odišli. Ale vy dve...“ ukázala na ne lyžicou. „Musíte si to medzi sebou
urovnať. A prisahám, u seba, že vás odtiaľto dovtedy nepustím.“ Riekla tvrdo.
Pohliadla na Lucy. „Čo ty, vážená? Ešte stále chceš na mňa volať právnikov
alebo premýšľaš či si v sne?“ videla ako pár krát prehltla.
„Už som pochopila
kde som. Nebi človeka, ktorý je na zemi.“ Zašepkala Lucy. Jemne si prehmatala
tvár a rebrá.
„Nemáš nič
zlomené.“ Odvetila na jej nevyslovenú otázku Aileen.
„A čo tak dušu?“
zašepkala neznateľne Lucy a počula to jediná brunetka. Tá sa k nej sklonila.
„Tú máš spojenú s
Ren, tak sa tomu prestaň brániť.“ Riekla tichučko do jej ucha a videla ako
zlostne na ňu predstaviteľka Xeny pozrela.
„Máme len šesť
koní, pôjdeme pešmo?“ spýtala sa Eva a podchytila si palicu.
„Tie dve...“
Aileen ukázala na Ren a Lucy. „By som nemohla teraz nechať pokope. Ale...“
naklonila hlavu. „Máme tri silné plnokrvníky. Xena pôjde s Gabriellou, ja so
Sun Lo. Lucy na poslednom.“
Ako povedala
Aileen sa aj stalo. Gabriella bola vlastne rada, keď po dlhom čase zase usadla
za chrbát svojej snúbenice a mohla jej pozvoľne položiť ruku okolo pásu.
Pozrela bokom a s úsmevom videla ako Aileen pomáha Sun Lo posadiť sa za ňu.
Zarazene však hľadela na drobnú Ren, ktorá sa chvíľu pasovala s uzdou, potom
postrojom a popruhmi koňa. Napokon sa jej podarilo vyštverať do sedla.
„Vieš vôbec jazdiť
na koni?“ spýtala sa Gabriella, keď donútila rukou Xenu aby trochu zacúvala.
Ren na ne pozrela zlostne.
„Viem, a mám kone
rada. Len by ich mali robiť trochu nižšie. A toto sedlo mi moc nesedí.“
Zašomrala Ren a bývalým táborom sa rozoznel hlboký smiech Aileen. Po chvíľke sa
ukľudnila a ukázala na Ren. Tá sa neisto usmiala.
„Na tú epizódu si
spomínam.“ Odvetila krátko brunetka a popchla čiernu kobylu medzi svojimi
nohami.
Xena pohnala koňa
tak aby bola vedľa svojej dvojičky a bokom sledovala jej zamračenú tvár.
„Prečo si na ňu
taká zlá, Lucy?“ spýtala sa a pozrela dopredu. Ich kone boli ako posledné v
skupinke.
„Čo ty môžeš
vedieť o mojom živote.“ Riekla Lucy šepkom.
„Aileen nám toho
povedala mnoho.“ Vetila Xena. „A to nie len čo sme počuli dnes ráno. Tri deti,
manžel, skvelá kariéra herečky, speváčky. Hlavne ako predstaviteľky Xeny. Čo ťa
ale brzdí v šťastí?“
„Ja som šťastná.“
Odsekla Lucy.
„Tak potom prečo
si tu a plačeš?“ spýtala sa Gabriella.
Lucy si siahla na
tvár a pozrela prekvapene na mokrú ruku. Vôbec si neuvedomila, že plače.
Zlostne si slzy utrela z tváre a tvárila sa tvrdo.
„Ren.“ Zvolala
Xena a tak privolala k svojmu koňu aj plavovlásku. „Vy dve. Musíte si uvedomiť,
že tu to nie je žiadna hra. Ak treba bojovať tak musíte. Možno bojujeme na
strane dobra,“ pohliadla na dvojičky klusajúce vedľa jej koňa. „ale ak treba
zabiť... Toto ste si vo vašej hre nezažili. A tu musíte podľa slov Aileen
prežiť tri týždne. Nemôžeme vás stále chrániť. Je vám to jasné?“ spýtala sa a
videla ako herečky len nejasne prikývli. Moc sa jej to nepáčilo, ale popchla
koňa aby ich nechala samé v pozadí skupiny.
63. Chin (Čína), Hiati, minulosť
V podvečer sa dostali
do pokľudne vyzerajúceho mestečka Hiati, o ktorom po ceste na sever nepočuli
ani slova. Sledovali znovu tie nepriateľské tváre, ktoré si ich prezerali a Ren
sa snažila vtesnať do sedla aby ju nebolo vidieť. Prvá zoskočila Sun Lo, ale
len preto aby ju pri zoskakovaní nekopla Aileen. Tá hneď prikročila k žene,
ktorá nestihla újsť do svojho príbytku. Chvíľu s ňou hovorila a klaňala sa jej
až takmer k zemi.
„Do pekla, kde sa
tu to mesto vzalo?“ spýtala sa zaskočená Xena. „Veď týmto smerom bola iba
Ayna.“
„Asi sme poblúdili
vtedy, keď sme tak zbesilo naháňali Aileen a jej armádu.“ Riekol Virgilius.
„Sám som chvíľami nemal poňatia kadiaľ vedieme kone. Mali sme sa spýtať Chan
Maoa na cestu.“
„Vy ste ju
naháňali?“ spýtala sa prekvapená Ren.
„Ten zvitok som
ešte nezačala písať.“ Odvetila Gabriella. „Môžem vám to rozpovedať pri večeri.“
„Majú tu malý
hostinec, ale boja sa Kiu Shiho a cudzincov.“ oznámila Aileen, keď vyspovedala
ženu.
„Sme už dosť na
severe a tu bude Kiu Shiho vplyv väčší.“ Riekla Xena, ktorá už tiež zoskočila z
koňa s ostatnými. Zamračene pohliadla na nebo, pretože začalo mrholiť. A to
mrholenie sa z sekundy zmenilo na drobné mokré sneženie. „U Tartaru.“ Zašomrala
Xena. „Kde je ten hos...“ pohliadla bokom a jej tvár sa zmenila. „Kryte sa!“
Vykríkla a zachytila pred svojou tvárou dva šípy a ostatným sa obratne uhla.
Družina okolo nej sa rozpŕchla k domom aby sa skryli.
Xena zlostne
pustila šípy a hodiac charkam sa pridala k svojim druhom. Mimo jej dohľadu sa
chakram rozdelil, rozsekol luky ôsmim útočníkom a spojený sa vrátil späť ku
svojej majiteľke. Útočníci stieľali iba na ňu, pretože ona bola jediná, ktorú
videli ako možnú hrozbu. Zbytok družiny im pri útoku zakrývala vysoká veža
modlitebne.
„Kiu Shiho
vojaci!“ Kričal malý chlapec, ktorý vbehol do mestečka s ešte pár ďalšími
deťmi. Obyčajní ľudia začali utekať do svojich domovov. V ulici zo severu sa
ozval rev a objavili sa tam prvý vojaci. Vstúpili do centra mesta poklusom a
zastavili. Pricválal k nim muž na bielom koni a tiež ostal stáť.
Skupinka schovaná
za domami to celé pozorovala spoza rohu. Ren s Lucy však stáli za iným domom,
pretože šli ako posledné.
„Zoberte každého
silnejšieho muža a chcem tú ženskú s tou guľatou vecou.“ Vykríkol na svojich
vojakov. „Zabite každého kto sa bude brániť.“
„Hľadáš mňa?“
spýtala sa Xena a na údiv herečiek vystúpila spoza domu. Poklepala rukou na
chakram.
„Preboha, však ich
je aspoň štyridsať.“ Zašepkala neveriacky Ren.
„Je po nás.“
Zašomrala Lucy skleslo, úplne nexenovským tónom hlasu. Pohliadla na ostatných a
videla v ich tvárach kľud a odhodlanie.
Veliteľ medzitým
pomalým krokom podišiel bližšie k osamelej Xene.
„Ty, osoba, čo si
zač? Zranila si mojich vojakov.“ Zvolal nazlostene.
„Ja, osoba, sa
volám Xena.“ Odvetila bojovníčka pokojne.
„Zmizni odtiaľto
než sa ti niečo stane, alebo sa dosekáš vlastným mečom.“ Kríkol na ňu veliteľ
posmešne. Takto z blízka ju nepovažoval za žiadnu hrozbu, pretože meč, ktorý
držala v ruke, mu pripadal ako lesklá atrapa.
„Nikam nejdem, keď
tu máte lapať nevinných len aby ste z nich urobili svojich vojakov. A aké je
tvoje meno?“ Xena si odhodila polomokré vlasy z tváre. Mokrý sneh sa zmenil na
normálne sneženie, našťastie len drobné a slabé.
„Ming Jian,“
odvetil veliteľ a zasmial sa. Ukázal za seba na svojich ľudí. „A ako mi chceš v
tom zabrániť? Však si sama.“
Xena si pomyslela,
že je to riadny hlupák, keď si nevšimol šiestich postávajúcich koní opodiaľ. A
ešte k tomu troch takých koní, ktorých by si chudobný ľudia z mesta nemohli v
žiadnom prípade dovoliť.
„Tak za prvé, Ming
Jian,“ hovorila kľudne princezná a ukázala spoločníkom aby postanuli postanuli
po jej boku. „nie som sama. A za druhé,“ naklonila hlavu a sladko sa usmiala.
„Myslela som si, že sme ťa zabili v Shitai.“ riekla už drzým vyzývavým
pokrikom.
Ming Jian vtedy
vytiahol šabľu.
„Tak to si bola
ty! Zabila si mi brata, ty suka. Útok!“ vykríkol, ale ostal stáť, čakajúc kým
sa k nemu pridajú jeho muži.
Spoločníci bez
váhania vytiahli zbrane a Eva ustúpila o pár krokov späť. Xena hodila svoj
chakram a zbavila tak útočníkov kuší, pretože niekoľký stojac v pozadí sa ich
chystali použiť.
Herečky stáli
vedľa seba a pozreli po sebe. Lucy váhavo vytiahla svoj meč a pohliadala na
mužov, ktorý sa k nim hnali. Mrkla na Ren, ktorá podobne váhavo vytiahla sai.
Lenže muži rútiaci
sa k nim sa nedali zastaviť len pohľadmi.
Rozpútal sa boj, v
ktorom sa Xena rozhodla dávať pozor hlavne na dve ženy z budúcnosti. Videla ako
vydesene pokukujú po sebe a po vojakoch.
Lucy si spomenula
na súboj, ktorý viedla s Aileen, a aj keď ju ešte boleli svaly zo súboja a
navyše zadok z koňa, začala rozdávať jednu ranu za druhou. V hlave jej
preblesklo aj to, že Xena už nezabíja ak nemusí a čo bolo písané v zvitkoch. A
tak otáčala meč hlavne na plocho ako len mohla a stíhala, aj keď jej váha meča
rvala ruky.
Potom pohliadla k
svojej kolegyni a uvidela ako ju jeden vojak udrel zozadu. Ren padla k zemi.
Nie, pomyslela si vydesene a hľadala možnosť ako ju zachrániť. Chytila meč aby
ho hodila po chlapovi, ktorý sa nakláňal k Ren. Nebola si istá či ho hodí
presne, ale musela. Vtedy sa nad jej hlavou ozval hvízdavý zvuk. Uvidela ako
okolo nej letí chakram, roztína vojakov meč a vracia sa k Xene.
„Chceš bojovať o
svoju lásku, či nie?“ vykríkla Xena a otočila sa k ďalšiemu protivníkovi. Len
ako keby mimochodom chytila chakram, ktorý mieril priamo na jej hlavu.
V Lucy sa vtedy
zdvihol prudký vzdor. Nekričiac a ticho skočila k mužovi, ktorý stál pri
omráčenej Ren. Bez okolkov ho bodla do ramena. Jej zrak sa zmenil na červenú.
Jediné o čo jej šlo bolo chrániť Ren. Urobila otočku a odkopla útočiaceho
vojaka ako keby bol iba obyčajná slamka. Otočila sa na ďalšieho a prudko ho
sekla do nohy. Pri ďalšom však nestihla odhadnúť vzdialenosť a pozdvihnúť, či
skloniť meč aby ho len zranila. Muž sa nabodol hruďou na čepeľ a ona si s
údesom uvedomila, že práve zabila človeka.
Ren sa medzitým
spamätávala z omráčenia a tak videla ako Lucy prebodáva muža a ostáva stáť v
dokonalom šoku, hľadiac na prebodnuté telo pred sebou. Ignorovala aj fakt, že
sa na ňu rúti ďalší vojak.
„Lucy!“ vykríkla
plavovláska a s roztrasenými nohami sa postavila. Lenže jej kolegyňa sa stále
nehýbala. Sledovala ako vojak zdvíha ruky s mečom do úderu a ona vedela, že je
príliš ďaleko aby k nemu pribehla. Na stotinu sekundy zavrela oči, neveriac, že
chce urobiť to čo chce. Zdvihla ruku so sai a prudko ním mrštila k vojakovi.
Zabodol sa mu hlboko do čela a muž padol k zemi. Vtedy sa Lucy prebrala a
omámene pozrela na telo, ktoré sa jej klátilo k nohám. Uvidela v jeho hlave sai
a šokovane sa k kolegyni obrátila.
„Žiadny komparz,
čo?“ riekla mrazivým tónom, ale Ren si všimla divného pohľadu, ktorý na ňu
vrhla.
„To nie.“ Odvetila
a rozhliadla sa. Okolo nich už žiadny muži neboli.
Xena sa medzitým
presekala k Ming Jianovi, ktorý sa s ňou snažil bojovať, ale po každý krát mu
niekto zahatal cestu. Keď sa tak stalo musela uznať, že je pomerne dobrý
šermiar, ale Tiaovi sa rozhodne nevyrovnal. Pri boji kútikom oka zahliadla, ako
jeden z vojakov utiekol kus bokom a chce na niektorého z jej skupiny zaútočiť
kušou. Odkopla Ming Jiana, otočila sa k vojakovi s kušou a hodila po ňom
chakram. Nestíhala sa však otočiť späť k veliteľovi a tak pretočila meč,
skrčila sa a bodla hlboko za seba. Keďže jej meč bol ostrý ako britva nevedela
či trafila cieľ. Otočila hlavu a uvidela Ming Jiana na čepeli. Zdvihla sa a
vytiahla zbraň z jeho brucha. Do ruky sa jej vrátil chakram.
Aileen bodla
jedného z vojakov do nohy a nechala ho padnúť. Rozhliadla sa. Boj ustal.
Pozrela smerom k Ren a Lucy. Uvidela ako sa čiernovláska kláti na kolená a
zvracia. Sledovala, že Ren pri nej chvíľu váhavo postáva a potom beží k
neďalekým kríkom. Stále držiac meč sa vydala ich smerom.
„V poriadku?“
spýtala sa a pohladila ju po chrbte, keď sa herečka s roztrasenými nohami
pomaly postavila.
„Ani nie.“
Odvetila rozhodene Lucy. Videla ako k nim pristupujú aj ostatní a tvária sa
znepokojene. Ren sa vrátila o malú chvíľu, ale vyzerala rozhodne lepšie ako sa
ona cítila. Pohliadla na svoje ruky. „Je to úplne iné.“ Zašepkala. Zdvihla
zakrvácanú dlaň a privoňala k medenej vôni krvi. „V starom seriále sme sa vyhýbali
pohľadu na krv kvôli detským divákom. A v novom používame len farbu.“ Zlostne
si utrela dlaň o nohu.
„To ako sa cítite
si rozoberieme neskôr.“ Riekla Xena drsne a schovala meč. „Teraz to musíme
dokončiť.“
Ani jedna z
herečiek nechápala čo tým myslí. Došlo im to v momente, keď začali zväzovať
omráčených vojakov a prehliadať kto je ešte na žive. Takýto detail po veľkom
boji v starom seriále nebol a v novom sa ešte k veľkej bitke nedostali. Teda ak
nerátali Arioko, kde však boli mŕtvoly odpratané mužmi sudcu.
Aileen medzitým
obišla niekoľko domov aby oznámila, že sú v bezpečí a hľadala tak aj
pomocníkov. Podarilo sa jej zohnať šestnásť mužov, ochotných pomôcť im s
mŕtvolami. Spoločne telá odtiahli kus od mesta a tam postavili veľkú hranicu
aby ich spálili. Mohutný čierny dym sa vznášal z hranice pod dohľadom pár
obyvateľov mesta až do rána.
„Prečo z nich
nikto neutiekol?“ spýtala sa Ren, keď pohliadala ako hrdinovia polievajú
hranicu a telá olejom aby lepšie chytili.
„Musíme byť veľmi
blízko Kiu Shiho základného tábora, takže tu má obrovský vplyv.“ Odvetila Xena
a čakala kým jeden z dediny podpáli hranicu fakľou. „Vedeli, že keby utiekli
tak ich zabije Kiu Shi osobne za zradu.“
Hrdinovia a ...
herečky znavený bojom konečne našli hostinec, v ktorom ich však prekvapivo
nevítali príliš prívetivo. Xene nikto nemusel našepkávať aby vedela, že toto
mesto zrejme patrilo práve Kiu Shimu. Alebo aspoň majiteľ hostinca mu stranil.
Napokon im dal k prenájmu jednu veľkú miestnosť, kde však neboli žiadne postele
a slúžila občasne na väčšie oslavy.
„Zase spať na
zemi.“ Zamrmlala Aileen a pretiahla si chrbát s bolestným výrazom na tvári.
„Na zemi?“ šepla
zhrozene Lucy a vzdychla. To jej chrbtici neprospeje.
„Zvykaj si,
hrdinka, čo mláti blondínky a bodá ľudí do chrbta.“ Riekla Aileen ironicky a
videla jej polonasupený a polozahanbený výraz. Nič však nepovedala, len mykla
hlavou a Gabriella sa vtedy udivila ako veľmi sú si s Xenou podobné. Jej družka
úplne rovnako trhala hlavou, keď bola nahnevaná. Radšej na to prestala myslieť
a začala rozkladať misky na nízky stolík s pomocou Sun Lo a Evy. Virgilius
medzitým priniesol od hostinského dva menšie kotlíky s jedlom.
„Sun Lo?“ spýtala
sa Ren pohliadajúc na drobnú číňanku pred sebou.
„Áno?“
„Koľko máš rokov?
Vyzeráš na pätnásť.“ Riekla plavovláska z budúcnosti. Sledovala ako Sun Lo
prevrátila oči.
„Prežila som
dvadsaťšesť zím. Nemôžem za to ako vyzerám.“ Malá žena vzdychla.
„A ako dlho sa
učíš bojové umenia? Videla som ťa v boji a si ako z gumy.“ Pýtala sa Ren ďalej,
celá udivená.
„Od svojich
štyroch rokov a z čoho že som to?“ riekla nechápavo Sun Lo.
„Chce ti zložiť
poklonu, pretože si vraj pri boji ohybná
a zároveň silná ako mladý prútik. Guma je v našej dobe podobne silný a
ohybný materiál.“ Odvetila Aileen namiesto predstaviteľky Gabrielly.
„Presne tak to
myslím.“ Hovorila Ren.
„V tom prípade
ďakujem.“ Usmiala sa Sun Lo.
Spoločnosť usadla
k stolíkom a Lucy sa chystala konečne najesť, keď si uvedomila ticho. Vzhliadla
na Xenu, ktorá stála.
„Dnes sme bojovali
dobre, zachránili sme ďalšie mesto pred Kiu Shim.“ Pohliadla na herečky. „Vy
dve ste dnes prvý krát zabili. To sa vám, aspoň podľa rozprávania Aileen,
nemohlo vo vašej dobe stať. Uvedomte si však, že ste bojovali pre dobro.
Nehovoriac o tom, že ste zabili aby ste sa navzájom zachránili.“ Pozrela na
Lucy. „Ren ti dnes zachránila život, tak ako ty jej. Vezmi si z toho
ponaučenie, pretože ťa tak veľmi miluje, že kvôli tebe bez váhania zabila len
aby si nezomrela.“ Videla ako jej dvojča len pozrelo bokom s trucovitým výrazom
na tvári. „Tá je protivná. Ako to s ňou môžeš vydržať, Ren?“ riekla zlostne a
Aileen sa rozosmiala.
„Pardon, len som
si spomenula na jednu scénu zo seriálu.“ Šepla a stíchla.
Lucy zovrela pery,
vzala misku a posadila sa od nich bokom. Ren len vzdychla a pustila sa do
jedla.
„Keď spomínaš ten
seriál,“ ozvala sa Gabriella. „hovorila si, že nám ho ukážeš.“
„Chcete?“ spýtala
sa ľudí okolo a všetci prikývli, aj keď u Evy to tak jednoznačné nebolo.
Aileen zložila z ruky chránič a chvíľu sa hrala s jeho ovládaním. „Ešte jedna
vec.“ Každému z nich, okrem Ren a Lucy, blikla krátko do oka modrým svetlom.
„Takto budete rozumieť.“ Riekla a spustila prvú epizodu na holografický
monitor. Pre istotu však prikrývkou zakryla jediné okno v miestnosti a dvere
zaistila kusom polena.
„Z toho koňa som
zletela asi štyri krát.“ Zamrmlala Ren, keď sa ukázala scéna, pri ktorej prvý
krát nasadala za Xenu na Argo.
„Aj ty?“ zasmiala
sa Gabriella.
„Ale to nie je
pravda.“ Šepla Xena. „Draca som zabila, pretože chcel zabiť starostu Potedei.“
„Si v poriadku?“
spýtala sa ticho brunetka vedľa sediacej Ren, videla jej zvláštny zarazený
výraz, ktorým hľadela smerom k Lucy. Tá však zaliezla do svojich prikrýviek a
vyzeralo to, že sa rozhodla spať.
„To nič.“ Riekla
plavovláska z budúcnosti a na tvári jej zahral chabý a umelý úsmev. Takéto
rozoberanie epizod seriálu robievala kedysi len s Lucy. „Ale, tá tvoja
obrazovka bez rámov, to nie je technológia našej doby. Z akého času si?“
Aileen sa podivne
usmiala.
„Som z roku 47. V
mojom čase.“ Odvetila divne drsne a ponuro.
„47?“ spýtala sa
Lucy, ktorá sa posadila na svojom lôžku. „Zase sa vynuloval kalendár? A prečo?
Zrodil sa nový syn Boží?“
Vtedy sa Aileen
ticho a krátko a šialene zasmiala.
„Nie. V roku Nula
prišiel niekto horší než Hitler.“ Prižmúrila oči, ako keby uvažovala.
„Hitler?“ spýtala
sa Gabriella.
„Vojvodca, ktorý
oblbol svojich poddaných a snažil sa ovládnuť svet.“ Hovorila Ren. „Keď sa
dostal k moci, boli jeho poddaný v
chudobe a vojna bola jedným z východísk ako obnoviť priemysel. Zakrýval tým aj
fakt, že vyvražďoval ľudí inej viery. Ovládol takmer celý kontinent...“ zmätene
pozrela na Aileen, pretože nevedela, ako má pokračovať.
„Pridali sa k nemu
aj ľudia z Chin a Krajiny vychádzajúceho slnka. Väčšina planéty sa proti nemu
však začala stavať a napokon sa sám so svojou manželkou zabil, keď na prahu
jeho skrýše postanuli vojaci protivníka. To je tak v skratke.“ Riekla Aileen
ponuro.
„Čo sa stane v
roku nula? A prečo si to nezastavila?“ spýtala sa znepokojene Gabriella.
„Objavil sa nový
blázon, ktorý si myslel, že vyhladením časti planéty ich donúti sa zjednotiť. V
tej dobe je totižto na planéte viac ako 8 miliárd ľudí . Na značnej časti
planéty panuje hlad a chudoba. V bohatších krajinách zase panuje len túžba buď
po moci alebo po peniazoch. Ten blázon nechal na planéte vybuchnúť 200 menších
bômb a tak vyhladil takmer 4 miliardy ľudí. Nič sa však nestalo. Nezjednotili
sa. Práve naopak, začali ešte viac bojovať o zdroje a vypukla 3. svetová vojna.
Ak viem, tak stále trvala, keď som odchádzala zo svojho času.“ Hovorila Aileen
a na tvári mala divný prázdny výraz.
„Ale prečo si to
nezastavila?“ spýtala sa pre zmenu Ren. „Preboha, čo to bolo za človeka, ktorý
mohol také niečo urobiť?“
„Ale ja som to
zastavila, Ren. Teda aspoň v to dúfam.“ Aileen sa postavila. „A odmietam o tom
viac hovoriť.“ Riekla krátko a vytratila sa z miestnosti, odmietnuc Sun Loinu
prítomnosť krátkym zavrtením hlavy.
Vrátila sa za nie
dlhú dobu a vyzerala kľudnejšia. Nakoniec si družina nechala pustiť ešte jednu
epizódu a pobrali sa na svoje lôžka.
Ren sa zobudila z
nočnej mory, prudko sa nadýchla a uvidela nad sebou známu tvár.
„Lucy?“ spýtala sa
šepkom s nádejou v hlase.
„Nie,“ odvetila
ticho Xena. „mala si zlý sen a prehadzovala si sa.“ Pohladila plavovlásku po
čele. Tá sa zvalila späť na lôžko a mala v očiach slzy. „Poď, pôjdeme sa trochu
prejsť, aspoň ten údes z teba spadne.“ Šepla bojovníčka a pomohla jej na vratké
nohy. Ren si na seba hodila svoj kabátec a Xena si vypožičala Aileenin kabát
aby neprechádzala späť k svojmu lôžku cez celú miestnosť a tak nepobudila
druhov.
„Je zima.“
Striasla sa predstaviteľka Gabrielly a pozerala na pomerne hustú stenu dažďa. Opreli sa o stenu hostinca a
pozorovali padajúcu vodu.
„Ale nemrzne.“
Riekla Xena. „Nemôžem uveriť, že takto skoro je tak zima a dokonca snežilo.“
Ren sa vtedy
zarazila.
„Aký je vlastne
čas? Teda mesiac, alebo aký tu je vlastne kalendár.“ Trochu rozpačito sa ošila.
„Nikdy som Antické dejiny moc neskúmala.“
„Koniec leta a
mesiac je Quintilis.“ Odvetila Xena kľudne a nahnúc sa spod prístrešku chytala
veľké kvapky do dlane.
„Quintilis? Nič mi
to nehovorí.“ Zachmúrila sa Ren.
„Eh ,“ zrazu
čiernovláska zlostne frkla. „Cézar ho premenoval na Iulius.“
„Aha, takže to v
našej dobe bude asi júl. Siedmy v poradí.“ Riekla plavovláska.
Xena len krátko
kývla, potom však na ňu pohliadla s obavami.
„Trápi ťa to, že
si zabila?“ spýtala sa opatrne.
„Ja...“ Ren
pohliadla k nebu a skúmala svoje pocity. „Nemala som nočnú moru kvôli tomu
mužovi, ale pretože som sa šialene bála aby Lucy nezabil. Možno je to drsne
povedané, lenže zabila som aby som niekoho zachránila. V srdci necítim žiadny
pocit viny kvôli tomu. Trápi ma Lucy, nie on.“ Pretrela si tvár. „Nerozumiem
tomu ako sa dokázala zmeniť.“ Pohliadla na Xenu, ktorá sa znovu oprela vedľa
nej. „Keď mi hovorila o tom, že si nemôže dovoliť stratiť svoj starý život tak
som sa jej aj dosť bála. Vyzerala tak zúrivo ako keď sme robili scény, keď si
ty vraždila ľudí.“ Xena stále mlčala, ale načúvala a to dodalo Ren silu aby
ďalej hovorila. „Teda myslím tú starú Xenu, ktorou si kedysi bola. Som z nej
zmätená.“ Všimla si ako jej vysoká spoločníčka prudko otočila hlavu, keď začula
z neďalekej stodoly nespokojné zaerdžanie niektorého z koní, ktoré tam
ustajnili.
„Pokračuj.“ Riekla
Xena, ale vykročila pomalým krokom k stodole.
„Čo viac povedať.“
Šepla Ren a ani si neuvedomila, že prešla zo starogréčtiny do angličtiny.
„Neviem vôbec čo robiť. Ona mi povedala o tom ako nechce stratiť ten svoj starý
život, ale to som nikdy po nej nechcela. Viem ako miluje svoje deti. Neviem či
aj Roba, jej manžela, v tomto ohľade som vždy váhala, pretože v jej očiach som
nikdy nevidela iskru, keď na neho pozerala. Asi som moc zatlačila na pílu, keď
som sa jej v karavane spýtala, či chce aby sme boli spolu.“ Utrela si slzu a
sledovala ako čiernovláska otvára vráta stodoly a tak vkročila za ňou. Šesť
ustajnených koní nepokojne prestupovalo a občas niektorí z nich ticho zaerdžal.
Xena pristúpila k svojmu koňovi a jemne mu v ukľudňujúcom geste prešla po
lysine. „Deje sa niečo, Xena?“ spýtala sa Ren.
„Strach.“ Odvetila
Xena krátko. Potom pohliadla na plavovlásku vedľa seba, ktorá tiež pohladila
koňa. „Ja nie som taká dobrá rozprávačka ako Gabriella. Ale aj nám strach
zatemnil mysle. A v Lucyiných očiach som videla podobný strach, ktorý sa snaží
tlmiť zlosťou a nenávisťou. Bojí sa, že by si ju mohla odtiahnuť od toho
starého a pohodlného spôsobu života akým žila. Tak ako ja som žila pohodlne v
temnote kedysi a potom ma odtiaľ vytiahol najskôr Herkules, ale úplne ma z toho
dostala Gabriella. Bila som sa s tým strachom vedieť, že je aj iná možnosť môcť
byť inou.“ Xena si krátko prezrela stodolu.
„Urobila som veľkú
chybu, keď som sa jej spýtala či chce byť so mnou.“ Ren pokrútila hlavou a
prešla kobyle po nádhernej hrive. „Po celé tie roky som bola šťastná ako jej
priateľka, že môžem byť s ňou. Lenže po tých scénach, ktoré sme robili som mala
pocit, že aj ona niečo cíti ku mne. Potom sa na pár okamihov,“ vzlykla.
„krásnych okamihov, zlomila a ukázala mi, že tiež ku mne cíti niečo viac. Kiež
by som to mohla vrátiť a zastaviť ju, aby sme ostali len priateľkami.“ Vtedy
uvidela ako sa Xena zlostne k nej otočila.
„Chceš stále niečo
meniť a vracať?“ trhla hlavou v nahnevanom geste. „To už urobila Aileen. Mali
sme byť dávno mŕtve, ale tak dobre, zase kráčame po svojej ceste, keď to už tak
zariadila. Teraz jej však už zabránim ak by chcela niečo vrátiť. Keď sa má tak
stať tak sa to aj tak stane.“ Ukázala na Ren. „Stalo sa. Teraz už Lucy vie čo k
nej cítiš a ty zase čo ona k tebe. To či ona dokáže zmeniť svoj život, svoje
postoje, to je už len čisto na nej. Nemám tušenia prečo vás sem Aileen zaviedla
a trochu som sa toho aj bála, aby nenastal nejaký šialený časový paradox, alebo
ako sa tomu hovorí, ale zrejme sa vyzná v čase veľmi dobre.“ Čiernovláska na
okamih zmĺkla. „Stáť!“ vykríkla Xena čínsky a bleskom sa otočiac hodila svoj
meč ako kopiju k stene stodoly. Ren ostala užasnuto zízať, keď uvidela ako meč
pripichol nejakú postavu k stene za kabátec. Xena tým smerom okamžite
priskočila a chytila malého muža pod krk. Tvrdou ranou mu vyrazila nôž z ruky.
Bol to pomocník z kuchyne hostinca. „Chceš našim koňom podrezať šľachy, ty malý
bastard?“ zvolala nebezpečne.
„Ja... ja...“
koktal mužík a snažil sa márne vymaniť z ruky mocnej princeznej.
„Ja? To asi nebude
tvoje meno, že?“ cekla Xena ironicky. „Tak čo si tu chcel s tým nožom?“
„Len im hodiť viac
sena, pani.“ Riekol nepresvedčivo mužík.
„Aha,“ sykla
bojovníčka. „Tak to nechceš povedať po dobrom, bude to po zlom.“ Prudko bodla
prstami do jeho krku a Ren sa rozšírili oči. „Zastavila som ti prívod krvi do
hlavy, máš len chvíľu svojho mizerného života. Hovor, alebo skap.“ Zvolala Xena
temne.
Ren sledovala ako
sa muž snaží márne ovládať ruky, či si siahnuť na krk. Na ňom mu navrela tepna
po krátky kus a potom nepokračovala.
„Jianguo,“ zašepkal
chlapík. „Jianguo, chcel aby som vás spomalil.“
„Hostinský?“
spýtala sa Xena a nevyzerala prekvapene. „Patrí k Kiu Shimu, že?“
„Áno.“ Odvetil
priškrtene muž pod jej nohami.
„A ty?“
„Musím živiť
rodinu a v meste je málo práce, nemám na výber, ale k Kiu Shimu nepatrím.“
Xena sa zohla a
znovu bodla prstami do jeho krku. Chlap sa konečne voľne nadýchol a vyzeral
vydesene.
„Podarilo sa ti to
u dvoch koní, ale potom ťa niekto vyrušil, rozumieš?“ spýtala sa Xena, držiac
ho znovu pod krkom. „Nič z toho čo sa tu stalo nehovor. Zmizni.“
„Čo chceš robiť?“
spýtala sa Ren, totálne vyvedená z miery. Pohliadla na svoju spoločníčku,
pretože bola ticho. Uvidela v jej očiach ten náznak temnoty a zároveň aj úsmev.
Xena sa posmešne usmiala kútikom úst a zdvihla hrdo hlavu.
„Bojová lesť, nič
viac.“ Riekla bojovníčka krátko. Pozrela na zarazenú Ren. „Asi je už čas sa ísť
vyspať.“ Pretiahla si chrbát a zámerne pomaly kráčala k bráne stodoly, vedela,
že ich niekto počúval. A podľa krokov odhadla, že to bola jej dvojička. „Už
lepšie?“ spýtala sa, keď otvárala bránu.
„Áno, síce trochu
vystrašená, ale lepšie.“ Odvetila plavovláska ticho. Prekvapene sledovala ako
Xena ostáva stáť v bráne.
„Niekto musí kone
postrážiť,“ riekla jednoducho. „nenechám uškodiť plnokrvníkom v hodnote
niekoľkých stoviek zlatých. Bež sa vyspať, dobrú noc.“ Xena jej ešte krátko
pohladila rameno a zavrela vráta. Ren uľahla na lôžko a ešte dlhú chvíľu
nemohla zaspať. Premýšľala nad tým čo hovorila dvojička jej kolegyne, nad
strachom a aj nad sebou. Vedela však jedno, aj keď sa cítila byť vinná tým, že
Lucy nezastavila a položila jej takú sebeckú otázku, tak to bude musieť byť
Lucy kto začne s obnovou ich priateľstva. Ak sa teda ešte dalo zachrániť a ona
o to vôbec stála.
64. Chin (Čína), Hiati, minulosť
Ráno Ren
prekvapene zistila, že ju nikto nebudí a nechali ju dokonca poriadne dospať.
Vysvetlenie sa jej dostalo v pár okamihoch. Vonku padal hustý dážď, cez ktorý
bolo vidno len na pár metrov. A tak neostalo nič inšie iba čakať kým búrka
prejde. Bolestivo vstala a so zaúpäním si pretrela zadok. Milovala kone, ale
ešte nikdy takto dlho v sedle nebola.
„Dobré ráno,
šípková rúženka.“ Riekla Aileen s úsmevom na tvári. Pohliadla k Lucy, ktorá sa
tiež práve preberala zo spánku a nevyzerala prívetivo. „Ako sa cítiš, Lucy?“
spýtala sa, ale jej tón hlasu bol skôr o tom, že sa starala ako liečiteľka.
Oslovená si chytila hlavu a posadila sa, hneď na to a však zvalila trochu na
bok, hladiac si pozadie.
„Ako sa cítim?“
odvetila nasrdene. „Som dvetisíc rokov mimo svojej doby, bolí ma hlava, rebrá a
zadok z toho blbého sedla. Spala som na tvrdej podlahe, v zime. Potrebovala by
som teplú sprchu, kávu a umyť si zuby.“ riekla nahnevane. Potom sa jej tvár na
chvíľu zmenila. „A chýbajú mi deti.“ Šepla neznateľne.
„Nie si jediná
komu chýba dieťa.“ Odsekla zlostne Ren a pomaly sa dokázala postaviť, aj keď
mala pocit, že jej odpadne zadok. Začula syknutie od Lucy.
„Môžem ti pomôcť
iba s dvoma vecami.“ Vetila Aileen a na jej tvári hral zlovestný úsmev. Hodila
Lucy kúsok čistého a drsného plátna. Prstom naznačila čo s tým má robiť.
„Antická zubná kefka, a čo sa týka sprchy. Je mi ľúto, ale budete na studenom
odchove.“ Vytiahla z vaku mydlo a väčší kus plátna. „Vonku je sud s dažďovou
vodou a hrniec na opláchnutie, našťastie nemrzne. V sude sa od mydla
neoplachujte, pijeme z neho.“ Obrátila sa späť k stolíku. Ren sa pri ňom
zastavila a prekvapene hľadela na rozloženú hraciu dosku s niekoľkými kameňmi
na nej.
„To je Go?“
spýtala sa.
„Hmm,“ odvetila
súhlasne Aileen a postavila na dosku ďalší kameň. „Tu sa volá weiqi.“ Pohliadla
na Xenu, s ktorou hrala partiu. Tá sa zachmúrene sústredila na svoj ďalší ťah.
„Prečo si im
nepovedala, že tu hostinský má malú kaďu s teplou vodou?“ spýtala sa Xena
potichu, keď ženy z budúcnosti odišli a pohliadla na brunetku, ktorá sa divoko
usmiala.
„Chcem ich trochu
vytrestať.“ Odvetila Aileen.
„Ale trestáš aj
Ren.“ Hovorila Xena a keď Aileen otvorila ústa aby na to niečo povedala zdvihla
ruku a dala si ukazovák na pery. Nahla hlavu a niečomu načúvala. Po chvíľke jej
zaujatý výraz zmizol.
„Čo...“ začala
Aileen, ale krátke pokrútenie hlavou ju zarazilo a tak pokračovala v pôvodnom
rozhovore. „Obe to potrebujú.“ Dokončila.
Ren vyšla von.
Celá sa chvela chladom a aj faktom, že za ňou kráčala Lucy. Už len pri pohľade
na hladinu vody v sude ju striasla zima. Napriek tomu sa rozhodla odložiť
kabátec, pod ktorým mala len spodné prádlo. Rýchlo sa namydlila a rovnako
rýchlo opláchla. Mala pocit, že na mieste zmrzne. Snažila sa čo najmenej si
namočiť spodné prádlo a s úspechom sa jej to aj celkom podarilo. Utrela sa do
plátna a prehodiac na seba kabátec, zmizla v hostinci. Úplne kašľala na Lucy,
ktorá vedľa nej zarazene postávala.
„Ren.“ Ozvala sa
Eva a oslovená s potechou prijala od nej misku s raňajkami. Pri jedení
sledovala ako Aileen a Xena kladú ďalšie a ďalšie kamene na hraciu dosku. O
chvíľu sa vrátila aj Lucy a netvárila sa zrovna nadšene. Ale ako okolo nej
prešla, tak cítila vôňu mydla.
„Kto vyhráva?“
spýtala sa Ren ukážuc na dosku.
„To sa nevie do
posledného ťahu.“ Riekla zaujato Aileen. „Preto je táto hra taká krásna.“
„A dobrá, keď sa
chceš učiť myslieť za roh.“ Uškrnula sa Xena. Položila svoj kameň a víťazne sa
usmiala.
„Do pekla.“
Zahromžila brunetka nazlostene. „Vyhrala si.“
„Kde je vlastne
Virgil?“ Ren sa rozhliadla po miestnosti.
„Stráži teraz
kone.“ Odvetila Sun Lo, ktorá vstúpila dnu. „Pred chvíľou ma vystriedal.“ Vážne
pohliadla na Xenu a prikľakla k nej. „Čo chceš robiť, princezná? Už dávno sme
predsa museli zistiť, že nám zranili kone.“ Riekla ticho.
„Pravda.“ Hovorila
princezná a na tvári vystrúhala nazlostený výraz. „Idem si s niekým pohovoriť.“
Zdvihla sa a len mávla rukou aby ju nenasledovali. Vošla do stodoly, odkiaľ sa
ozvalo hlasné nadávanie v gréčtine, striedané s čínštinou. Bojovníčka vybehla
zase von zo stodoly a o pár okamihov sa z ďalšej miestnosti, ktorú usúdili ako
jedáleň, ozval krik a náznaky boja. Spoločne čo najnenápadnejšie nazreli do
dverí a uvideli Jianguoa, majiteľa hostinca, na zemi. Xena mu držala meč na
krku. „Počúvaj ma ty malý pes. Dnes v noci nám niekto poranil dva kone. Ty ako
majiteľ hostinca vieš veľa vecí, veľa počuješ. Chcem vedieť aký bastard to
bol!“ vykríkla Xena namosúrene, krátko pozrela na pomocníka, ktorý zacúval do
kuchyne.
„Neviem o čom
hovoríte, pani.“ Zvolal vyplašene Jianguo.
„Ale určite vieš.“
Odsekla Xena a pritlačila mu meč na krk. „Poznáš tu každého, počuješ ich reči
keď si prídu na pohárik. Nehovor mi, že si nezačul niekoho ako hovorí o svojej
spriaznenosti s Kiu Shim! Pretože nikto iný by nemal záujem nám uškodiť.“
„Lanfen,“ vykríkol
Jianguo. „tunajší kováč a jeho pomocník.“
„Že to ani dlho
netrvalo.“ Vyštekla zlostne Xena a sklonila meč. „Budem ho pozorovať,
bastarda.“ Pohliadla dole a pomohla Jianguovi na nohy. „Ľuďom v Hiati si práve
pomohol.“
Jianguo sa
zatváril vďačne, aj keď v jeho očiach Xena videla niečo úplne iné. Šialenú
nenávisť a zlosť.
„Ako sú na tom
vaše kone?“ spýtal sa, keď postanul na nohách.
„Nič moc,“
odvetila Xena. „ešteže nám ostali štyri, budem musieť poslať posla k Tao Liho
armáde aby zamierili sem.“ Cekla nahnevane a vydala sa späť do miestnosti kde
čakali jej druhovia. Krátko im vysvetlila svoj plán.
„Už mi tu drevenie
zadok.“ Zvolala hlasne vysoká čiernovláska a vyšla na chodbu. „Poďte si do
stodoly zatrénovať,“ ukázala na Aileen. „od teba chcem aby si mi ukázala jeden
útok, ktorý si robila v Shitai.“
„Mamička Xenička
chce dostať nakladačku?“ spýtala sa brunetka posmešne. Spoločne s ostatnými
zamierili do stodoly. Zatiaľ sa skutočná Xena a Gabriella preplížili popod okno
kuchyne a vyskočili na strom. Potom na ďalší a nakoniec Xena urobila premet aby
sa dostala do otvoru na stodole, ktorým dnu nakladali seno. Obratne družku
chytila do náručia. Prvú na stráž von poslala Gabriellu a zbytok družiny sa
skutočne pustil do trénovania.
„Ten útok v
Shitai.“ Riekla krátko a vytiahla meč. „Vôbec ho nepoznám.“ Naznačila Aileen,
ktorý presne myslí.
„Zle.“ Riekla
brunetka. „Takto.“ ukázala svoj pohyb, v ktorom urobila mierne pootočenie tela,
úkrok, ale jej meč vyletel vpred do útoku spoločne s výkopom.
„Tieňový tanec
meča.“ Riekla Sun Lo zrazu a Aileen na ňu prekvapene pozrela.
„Áno, ako to
vieš?“ spýtala sa s miernym úsmevom.
„Môj dedko, ktorý
ma učil prácu s mečom bol majstrovský šermiar. Slúžil na dvore cisára a neraz
aj bojoval. Netušila som, že tento spôsob bude ešte okrem neho a jeho majstra
niekto poznať. Vždy mi hovoril, že je to jedna z najvyšších a najťažších foriem
ovládania meča.“ Vetila drobná žena. „Pretože sa pri ňom vždy spája obrana s
útokom. Naznačiť obranu a zároveň útočiť, alebo naopak.“
„Presne tak.“
Odvetila udivená brunetka. „Už sa nedivím, že vieš tak dobre bojovať.“ Videla
ako sa jej drobná družka usmiala.
„Ešte raz.“ Riekla
Xena a pozorovala podrobne pohyb Aileen. Začala ho kopírovať. „Au, do pekla.“
Chytila sa bolestivo za zadnú časť stehna, keď chcela vykopnúť.
„Nie je to také
ľahké ako to vyzerá, čo?“ spýtala sa Aileen so smiechom. „Musíš vedieť, ktoré
svaly použiť aby si sa nezranila. Poď sem.“ Ukázala vedľa seba. Zmätená Xena si
nechala položiť vlastné ruky na jej stehno. Aileen zopakovala vykopnutie
pomaly. „Cítiš, ktoré svaly treba použiť?“
„Hmm.“ Zafrfľala
súhlasne čiernovláska a skúsila pohyb znovu. Tentokrát bolesť neprišla a ona sa
krátko usmiala kútikom úst. Ešte niekoľkokrát výpad zopakovala spoločne s
Aileen. Vyzeralo to ako keby brunetka stála proti zrkadlu, tak dokonale po
chvíli Xena zvládala jej pohyby kopírovať. Bojovníčka si však popritom všímala
aj svoju dvojičku. Lucy sedela na balíku slamy s pevne zovrenými perami hľadela
niekam do neznáma. Zatiaľ Ren stála neďaleko nich a pozorovala celé trénovanie
s rukami založenými na hrudi. Xena vzdychla, od rána spolu neprehovorili
jediného slova.
Virgil medzitým
požiadal Evu aby s ním tiež trénovala, ale s mečom. Eva sa na to síce zatvárila
trochu protestne, ale po chvíli prehovárania pozrela na Lucy, ktorá mala ako
jediná voľný meč, katanu v živote nedržala.
„Môžem si požičať
tvoju zbraň?“ spýtala sa a videla ako Lucy len mykla plecami. Siahla dozadu a
meč jej podala. Krátko ním mávla a trochu nespokojne si ho prezrela. „Nie je
moc dobre vyvážený, chcelo by to pridať váhu na rukoväti.“ Postavila sa pred
Virgila.
„No nie je to
irónia?“ zafrfľala zrazu ticho Ren.
„Čo je irónia?“
ozvala sa Sun Lo.
„Ty nosíš v sebe
Callistinu očistenú dušu, je to tak?“ spýtala sa Ren smerom k Eve. Sledovala
ako sa Eva zamračila a prikývla. „Ten meč patrí seriálovej Callisto.“
Oboznámila ju a ironicky pozdvihla kútik úst. Eva sa zachmúrila ešte viac a meč
si prezrela podrobnejšie. Vtedy Xena zastavila svoje trénovanie s Aileen a
ukázala na ňu hrotom zbrane.
„To si tú zbraň
vzala z budúcnosti ako pripomienku na zlé časy, alebo čo?“ spýtala sa vysoká
bojovníčka nahnevane.
„Nie,“ odvetila
Aileen jednoznačne. „lenže keď tie dve začali na javisku vyvádzať tak som
nemala mnoho času zháňať veci, pretože bolo zrovna otvorené okno. Tak som vzala
prvý meč, ktorý nebol len atrapa. Pri natáčaní sa totiž používajú len atrapy,
aby sa herečky nezranili.“ Pokrútila hlavou. „Aj tak nechápem ako Hudson Leick,
predstaviteľka Callisto, s tým mohla hrať a nikoho neprizabiť.“ Sledovala Xenu,
ktorá nebezpečne prižmúrila oči.
„Dobre.“ Riekla
napokon. „Ale dúfam, že už ďalšie podobné nepríjemné prekvapenia nemáš v
zálohe.“
Aileen len
pokrútila hlavou a znovu sa vrhli do trénovania. Napokon donútili aj Ren s Lucy
pridať sa. Gabriellu na stráži vystriedal Virgil, pretože Xena chcela aby ona
vyskúšala Lucy, zatiaľ čo samotná bojovníčka trénovala René. Prestali až vo
chvíli, keď sa na vráta ozvalo zabúchanie a dnu nazrel Virgil.
„Je tu pomocník z
kuchyne, už je hotové jedlo.“ Ukázal za seba.
„Dobre. Už ideme.“
Odvetila vysoká čiernovláska a schovala meč. Spoločníci sa vydali späť do
hostinca, zlostne frfľajúc, pretože dážď sa valil neustále z neba. „Virgil, poď
s nami.“ Kríkla z diaľky na ich spoločníka.
„Musím strážiť
kone.“ zvolal Virgil.
„Za tú chvíľu čo
sa najeme sa im nič nestane.“ Hovorila vysoká žena a znovu na neho mávla.
„Musíš sa aj zahriať.“ Argumentovala a tak sa Virgil vydal za nimi.
Usadili sa za
stolíky v jedálni a čakali na pomocníka, ktorý im mal priniesť jedlo. Prešlo
len pár okamihov, pri ktorých jedli, keď sa ozvalo vysoké hlasné pískanie na
prstoch a oni okamžite vybehli späť k stodole.
Počas toho ako sa
spoločníci zaoberali jedlom, sa na budove s ustajnenými koňmi otvorili vráta a
dnu vkĺzla nízka osoba. Krátko sa rozhliadla a pristúpila k jednému z koňov
vytiahnuc z púzdra nôž.
„Asi im nechceš
prihodiť seno, Jianguo.“ Ozvalo sa zrazu za postavou na druhej strane stodoly.
Oslovený s totálnym prekvapením v tvári urobil krok dozadu až sa oprel o oporný
stĺp.
„Čo tu... ako
že... boli ste v hostinci.“ Dokázal konečne zo seba súvislejšie vyklopiť a
zíral na dve ženy, ktoré postanuli neďaleko neho.
„Značne si nás
podcenil, Jianguo.“ Riekla znovu Xena a hrozivo sa k nemu postavila, vykopnúc
mu nôž z ruky. „Alebo ťa mám nazvať Kiu Shiho psom?“ jej hlas sa zmenil na
vražedný. „Ubližovať chudákom koňom. To dokáže len skutočný zbabelec. Bolo mi
jasné čo urobíš, keď som ti do tváre mrskla, že pošlem posla pre Tao Liho
mužov.“ Chytila ho pod krk. „Vieš čo je ten tvoj Kiu Shi zač? Len obyčajný vrah
detí a žien!“ vykríkla nazlostene.
„On má moc zmeniť
túto zem!“ odvetil Jianguo podobne zlostne. „Cisár si ...“
„Nezastávam si
cisára.“ Zvolala Xena. „Ale po ceste sem som nevidela jedinú dedinu, ktorú by
jeho vojaci vyvraždili. Za to sme však prešli miestami kde boli mŕtvi všetcia a
to vďaka tomu tvojmu Kiu Shimu, vrátane detí a žien.“ Uštedrila mu tvrdú facku.
„Zobuď sa, alebo si len zbabelec, ktorý túži po moci ako on?“ pustila mu ruku z
krku, ale videla, že výraz jeho tváre sa nemení. Vložila si prsty do úst a
pískla.
O pár okamihov sa
vo vrátach objavili ostatní z ich družiny. Virgil so sebou tiahol aj pomocníka
z kuchyne.
„Vy...“ Jianguo
zmätene pozeral na dvojičky, ktoré sa ukázali v stodole. „Vy ste dve?!“
„Počula som ráno
ako si sa pýtal svojho pomocníka prečo sme sa šli dva krát umyť.“ Vysvetľovala
Xena. „Došlo mi, že ste ani jeden neboli pri tom ako sme mesto ochraňovali pred
Kiu Shiho mužmi. A aj to, že ste nás večer nezahliadli všetkých.“ Začala kráčať
okolo Jianguoa. „Je mi jasné, že nie si len tak obyčajný zved, vedel si moc
dobre, že mesto bude napadnuté. To mi hovorí, že vieš viac, než ktorýkoľvek z
iných Kiu Shiho vrahov.“ dva krát tvrdo bodla prstami do mužovho krku. Ten sa
sklátil k zemi. „Práve som ti zastavila prívod krvi do hlavy. Hovor, alebo
zomrieš. Kde je jeho základňa?!“ postanula nad ním kľudne s rukami v bok, ako
keby ju netrápilo, že by mal zomrieť.
„Xena.“ Šepla
Gabriella smerom k nej.
„Nie.“ Pokrútila
bojovníčka hlavou. „Aj keby mal zomrieť, tak z neho tie informácie dostanem,
ani ty ma nezastavíš.“ Riekla namosúrene.
Jianguo sa napokon
k prekvapeniu všetkých rozhovoril. Zistili, že Kiu Shiho základný tábor, do
ktorého sa vždy uchyloval na zimu, je vzdialený asi desať dní cesty. Nachádzal
sa vo vysokých horách Manchi v hlbokom údolí Guowei prepletenom množstvom
jaskyní a prírodných tunelov. To princeznej príliš spokojnosti do duše nedalo,
ale na druhej strane ak by mali bojovať v menších jaskyniach s menším počtom
protivníkov... jej myseľ zase začínala pracovať. Bodla muža prstami zase do
krku.
„Zapamätaj si, že
ak uvidím jediného človeka, ktorý mieri k severu, tak ťa na mieste zabijem.“
Zašomrala nebezpečne a nechala Jianguoa aby sa postavil. „Popremýšľaj o tom čo
som ti povedala. A teraz zmizni!“ zvolala. Pohliadla na pomocníka z kuchyne.
„Netuším prečo, ale možno kvôli tvojej rodine ti verím. Daj pozor aby nám niečo
neprimiešal do jedla kým tu budeme.“ Ukázala rukou k oknu. „Než teda prestane
pršať.“ Kývla hlavou a Virgilius pomocníka pustil.
„Úprimne,“ začala
zamračená Sun Lo. „nech je to ako to je, ale budem sa tu báť čokoľvek zjesť.“
„Toho pomocníka sa
nemusíš báť.“ Riekla Aileen a zasunula pripravený meč späť do púzdra. „Však si
videla jeho výraz.“
„Čo chceš teraz
robiť?“ spýtala sa Eva svojej matky.
„Počkať kým prejde
tá búrka.“ Riekla vysoká čiernovláska jednoznačne. „A potom sa uvidí.“ Jej
plány sa však v hlave rodili jeden za druhým a boli dokonalejšie ako ten
predchádzajúci.
65. Chin (Čína), Hiati, minulosť
V priebehu
ďalšieho upršaného dňa sa podarilo Xene nájsť oddaného človeka cisárovi, ktorý
bol ochotný aj so svojim koňom vyraziť na juhovýchod, a tak dať vedieť Tao Liho
mužom kde sa nachádza základňa Kiu Shiho. Ironicky to bol práve Lanfenov
pomocník, ktorého Jianguo označil za zradcu. Zistili aj to, že skutočne
poblúdili a ich cesta sa od Ayna odchýlila úplne od predstavy akú mali. A tak
mal posol za úlohu dve veci – dopraviť správu Tao Liho vojsku a do Ayna, že sa
už nemusia báť žiadneho šamana. Päť zlatiek ho k tomu motivovali dostatočne.
Vzťah René a Lucy
sa však nemenil. Stále len po sebe mĺkvo pozerali a nič nehovorili, ako dve
zaťaté sochy.
66. Chin (Čína), cesta na sever, minulosť
Konečne skončila
búrka a oni mohli vyraziť na sever, kam mali pôvodne ísť. Vďaka vysvetleniu
pomocníka taverny našli správny smer a aj kde je Guowei údolie. Nachádzalo sa
hlboko na severe a z diaľky malo pohorie Manchi pripomínať nahnutú kopu ryže.
Pomocník im vysvetlil aj to, že na križovatke cez hory sa nachádzajú tri cesty.
Pravá mala viesť do nejakého mesta, ktorého meno nepoznal, stredná cez divoké
údolie (divoké doslova) a ľavá mala byť tá skutočná, ktorá ich mala previesť
cez pohorie na druhú stranu.
Prešli tri dni a
pršanie a aj chladné počasie sa trochu umúdrilo. Oblohu prežiarilo silné a
nejesenné slnko. Aileen si zo seba stiahla kabát aj dlhé časti oblečenia.
Navečer zastavili pri malom jazere.
„Nie je to jazero
divné?“ spýtala sa začudovane Eva. Všimla si však, že z jazera sa zdvíha slabá
para. Aileen pristúpila k vode a opatrne z nej vybrala pár kvapiek, ktoré
kvapla na svoj chránič.
„Je teplá!“
zvolala s úsmevom. „Asi spodné vulkanické pramene. Teplá minerálka.“ Začali
rozkladať tábor, keď Xena zrazu zhodila zo seba oblečenie.
„Posledný je
kentaurie lajno!“ vykríkla a skočila nahá do jazera. Gabriella sa krátko
pozrela po ostatných, ale nakoniec ignorujúc Virgilov vyvalený výraz, sa tiež
vyzliekla a skočila do jazera za svojou družkou. Vyplávala z pomerne horúcej
vody a prudko trhla hlavou aby z tváre dostala mokré vlasy. Ucítila štipanec na
svojom pozadí a pohliadla na Xenu, ktorá sa drzo usmievala.
„Za to zaplatíš!“
zvolala Gabriella a zahájila vodnú bitku. Nikto v nej však nevyhral, pretože sa
napokon objali a dali si krátky bozk. Viac si pri nahote nedovolili. Xena
pohliadla na strnulo prihliadajúcich spolubojovníkov.
„Čo tam stojíte?
Poďte sa umyť, smrdíte ako sto zím neumytý pes!“ kríkla na nich a pokojne
plávala okolo Gabrielly.
„Má pravdu.“
Riekla Aileen. „Kašľať na hanblivosť, sama sebe smrdím.“ Vyzliekla sa a skočila
do vody za nimi.
Ostatní ešte
chvíľu rozpačito pohliadali na plávajúce ženy vo vode, ale napokon sa Sun Lo a
herečky k nim pridali. Eva a Virgil však pokračovali v rozkladaní tábora.
Aileen odplávala
do bezpečnej vzdialenosti od nahej Sun Lo a zaklonila hlavu aby si namočila
vlasy. Vtedy ucítila na svojom ramene dotyk. Otvorila oči a pozrela na malú
číňanku.
„Nie.“ Šepla
krátko a odplávala od Sun Lo o kúsok. Tá sa tvárila nechápavo.
„V Shitai si
predsa...“ začala drobná číňanka.
„Áno,“ kývla
Aileen a zase o kúsok poodplávala. „túžim po tebe a chcem ťa.“ Mykla hlavou k
ich spoločníkom. „Ale v poriadnej posteli a v súkromí.“ Slabo sa usmiala.
Uvidela ako sa usmiala aj Sun Lo.
Napokon sa umyli a
Gabriella so zvrašteným obočím videla ako Lucy a Ren na seba v podstate ani
nehodili jediný pohľad. Len sa poumývali a znovu obliekli.
V tábore sa
rozhorel oheň a nad ním sa začalo v kotlíku pripravovať jedlo.
67. Chin (Čína), cesta na sever, minulosť
Stáli na križovatke a Xena si s krivým úsmevom
prehliadala možnosti prešľapujúc v snehu, ktorý im siahal na kotníky.
„Pomocník
taverníka hovoril, že tá cesta je vľavo.“ Šomral Virgil a utíšil nepokojného
koňa, trhnúc uzdou.
„A vidíš tu nejakú
ľavú cestu?“ spýtala sa naštvane Xena. Stáli pred vysokým skalným previsom,
ktorý dával len dve možnosti cesty.
„Tak poďme
jednoducho vpred.“ Riekla Eva a ukázala na cestu, ktorá sa im naskýtala v
podobe širokého údolia.
„Keď pôjdeš cestou
na sever, dvom cestám vôbec never, tri cesty sú a mieria vpred, ale dvom z nich
by neveril ani starý ded.“ Riekla zrazu Sun Lo a všetcia na ňu prekvapene
pozreli.
„Čože?“ spýtala sa
Gabriella.
„To mi ako
rozprávku hovoril môj dedko. Keď s cisárskými vojskami dobývali sever Chin.
Neviem prečo som si to teraz vybavila.“ Prešla si krátko dlaňou po čele.
„No,“ riekla Xena.
„ja tu žiadnu tretiu cestu nevidím. Tak ideme touto.“ Ukázala pred seba.
Neprešlo ani pol
dňa keď sa ocitli vo veľmi nepríjemnom prostredí. Teda hlavne pre Xenu.
Neznášala zúžené údolia a v ňom práve boli. Nepokojne si prehliadala okolie.
Vysoké zrázy skál, z ktorých by na nich mohol ktokoľvek a kedykoľvek zaútočiť.
Úzka cesta ich viedla ďalej. Prešli niekoľko ďalších krokov a ona sa udivene
zastavila.
„Čo to kur...“
zašepkala, hľadiac na tvora, ktorý im zahatával cestu. Ten však našťastie sedel
na zemi a chrbtom k nim. Bol obrovský. Celé telo mal chlpaté ako medveď, lenže
bol dva krát tak vysoký ako oni aj keď sedel.
„Priateľ či
nepriateľ?“ zašepkala ticho Gabriella. Uvažovala čo robiť, ale radšej sa pevne
chytila za pás prekvapenej princeznej.
Jeden z koní
zafŕkal a tvor sa otočil. Oni uvideli jeho pomerne ľudsky vyzerajúcu tvár.
Nahol hlavu ako keby skúmal čo to vlastne vidí. Vtedy vycenil zuby a zdvihol
silnú pažu na náznak útoku. Mohutne zreval.
„Preč!“ vykríkla
Xena a otočila koňa. Skrčila sa rovnako ako Gabriella za ňou, keď okolo nej
preletela obrovská hruda snehu zmiešaná s kamením a hlinou.
Ostatní na tom
však tak ľahko neboli. Ren kráčala popri svojom koňovi a ten sa pri reve
splašil. Vydesene sa snažila chytiť jeho uzdu, ale kôň utiekol a ona ostala
stáť zočivoči tvorovi. Tesne uhla pred ďalšou vrhnutou hrudou snehu, ktorú po
nej hodil.
„Ren!“ vykríkla
Lucy a natiahla k nej ruku. Po sekunde váhania ju herečka za ruku chytila a
vyšvihla sa za ňu do sedla ako to kedysi bývalo v seriále. Rútili sa na koňoch
späť po úzkej rokline.
Xena sa neustále
obzerala či ich ten tvor neprenasleduje a napokon zastavila. Aileen sa podarilo
zachytiť uzdu vyplašeného Reninho koňa.
„Čo to, u Tartaru,
bolo?“ spýtala sa Gabriella, celá udivená.
„Yeti?“ odvetila
spýtavo Ren, zoskočiac spoza Lucy.
„Ako?“ zavrtela
hlavou Eva.
„V našej dobe sú
bájky,“ riekla Aileen. „a jedna z nich je o mocnom tvorovi, ktorý žije v
severských zemiach. Nazvali ho Yeti. Chlpatý, mohutný, a nepriateľský.“
„To by na neho
sedelo.“ Zašomrala Xena. „Takže toto bude asi tá stredná cesta, na ktorú nás
upozorňoval pomocník.“
Napokon sa dostali
späť na križovatku, ktorú tak dlho skúmali.
„Hej,“ zvolala Eva
a ukázala rukou bokom. „pozrite.“
Stačil malý pohyb
a medzi stromami sa zrazu objavila ďalšia cesta, ktorú predtým nevideli.
„No konečne.“
Zabrblal Virgil. Spoločne sa vydali konečne správnou cestou na sever.
68. Chin (Čína), cesta na sever, minulosť
Na večer sa ocitli
za horami pred maličkou dedinou.
„Myslíš, že nás
uvítajú?“ šepla Gabriella trochu bojácne Xene ponad rameno. Tá len ramenami
mykla. Zoskočili z koní a chceli sa vydať dovnútra dediny.
„Čo to...?“
zvolala Xena, keď sa jej pod nohami začala otriasať zem. „Kryte sa!“ zvolala a
videla ako sa jej spoločníci ukrývajú za domy.
Prešlo len pár
chvíľ, keď okolo nich precválalo niekoľko jazdcov a za nimi sa rojili ďalší a
ďalší. Jeden z nich sa zastavil a pozoroval ako okolo neho cválajú ďalší
jazdci.
Xena si všimla,
že na svojich brneniach nemajú znak Kiu
Shiho, ale znak cisára, rovnako ako niesli aj jeho zástavy.
„Hej, ty. Môžeme
si pohovoriť?“ vystúpila spoza budovy a čakala kým sa muž k nej otočí.
„Xena!“ vykríkol
muž nadšene, obrátiac k nej svojho koňa. „Stáť!!“ vykríkol znovu a tým zastavil
celú armádu. Zoskočil z koňa a s úsmevom k Xene vykročil.
„Tao Li.“ Riekla
ticho Xena a prijala jeho zápästné podanie ruky.
„Tak rád ťa znovu
stretávam.“ Riekol nadšene a pohliadol ako spoza budovy vystupujú ostatní
spoločníci. „Vy ste dve?“ spýtal sa zmätene, keď uvidel Lucy a Rene.
„To je na dlhé
vysvetľovanie.“ Odvetila Xena. „Tým sa teraz netráp. Čo tu robíš?“
„Zničili sme Kiu
Shiho tábor.“ Na okamih zmĺkol. „Som teraz cisárov generál, a vediem jeho, teda
aj svoje vojská.“
„Povýšil si.“
„Áno,“ prikývol
Tao Li. „ale v podstate by si to povýšenie mala mať ty. To ty si ma priviedla
na túto cestu. Celé mesiace pomáham so svojim vojskom, ale aj s cisárovim ľudu
Chin. Teraz je dôležité, že Kiu Shi je mŕtvy a už sa nikto nemusí obávať jeho
tyranie.“
„Ako to môžeš tak
dobre vedieť?“
„Toto nesiem
cisárovi ako dôkaz.“ Tao Li sňal z svojho sedla vak. Vytiahol z neho useknutú
hlavu a ukázal im ju.
„Fajn, to ma
pomerne presvedčilo.“ Odvetila Gabriella znechutene. Xena sa však netvárila tak
dôverčivo.
„Takže si ho
zabil, a teraz máš čo v pláne?“
„To je jasné.
Odniesť dôkaz cisárovi, a ak nebude potrebovať moje služby, vrátiť sa domov k
rodine a konečne žiť v mieri.“ Odvetil s miernym úsmevom.
„Šľachetný plán.“
Ozvala sa Gabriella.
„A vy? Čo tu
robíte a čo máte v pláne?“
„No, šli sme po
Kiu Shim, ale keďže naša cesta je teraz bez cieľa...“ pohliadla bokom na Evu.
„Tak pôjdeme asi
domov.“ Doriekla za ňu Eva a oplatila matke úsmev.
„Domov? Myslíte do
Grécka? To vás čaká dlhá cesta.“ Riekol Tao Li a obzrel sa za stojacimi
vojakmi.
„Áno,“ vzdychla
Xena. „musíme sa vrátiť do Siang-Kang aby sme vrátili požičané kone a potom
loďou...“
„Kone vracať
nemusíme.“ Prerušila ju Aileen.
„Nie som žiadny
sprostý zlodej!“ zvolala nahnevane Xena.
„Tak som to
nemyslela.“ Odvetila chlácholivo brunetka. „Ja som Albusovi tie kone
zaplatila.“
Xena vtedy na ňu
pozrela smrtiacim pohľadom a podišla k nej.
„Už zase za nás
rozhoduješ?!“ zašepkala tak aby to počula len Aileen.
„Rozhodujem?“
odsekla jej naspäť brunetka. „Dala som ti práve naopak viacej možností na
výber. Takto sa buď vrátime do Siang-Kangu, kde predáme kone a pôjdeme loďou,
alebo sa vydáme do Grécka po súši.“ Vrátila jej vražedný pohľad. „A rozhodnutie
čo urobíš, je na tebe. Vieš dobre, že ho počúvnem.“
Xena na tento
argument nemala čo povedať. Brunetka z budúcnosti jej vyrazila z rúk všetky
zbrane a tak na ňu len naštvane zazrela. Medzitým za nimi postanula pätica Tao
Liho zástupcov, ktorý ich ticho pozorovali.
„To je Xena?“
začula Lucy, stojaca najbližšie ku nim, ako jeden šepká druhému.
„Áno, to je Xena.“
Odvetil hlasne a hrdo Tao Li. Skúmavo pozrel na Lucy.
„Len sa podobáme,
nie sme rodina.“ Zdvihla obranne ruky.
Tao Li pozrel zase
na Xenu.
„Síce máme
namierené na juhovýchod do Pej-Ťing, ale chceš aby sme šli s tebou do
Siang-Kang?“ spýtal sa jasne a Ren vyvalila oči. Toto vojsko, plné jazdcov,
mohlo mať snáď päťsto hláv. Nevidela teraz už ani na jeho začiatok, ani na jeho
koniec. A tento muž chcel predať velenie Xene.
„No...“ Xena
rýchlo premýšľala. Kiu Shiho majú z krku. Teraz je čas na návrat domov.
Okamžite ju striaslo vzrušenie pri pomyslení na svadbu. Musela však uvažovať
racionálne. „Úprimne povedané, ani neviem kde presne sme. Tak sa neviem
rozhodnúť či ísť po súši alebo späť do Siang-Kang.“
Tao Li s miernym
úsmevom kývol na jedného zástupcu. Ten prikročil k svojmu koňovi a vytiahol z
brašne niekoľko zvitkov.
„To je môj hlavný
zved. Vyzná sa v okolí a robí aj dosť podrobné mapy. Ukáž to.“ Zástupca
rozprestrel pomerne veľký kus papyrusu a Xena sa nadň sklonila.
„Teraz sme tu.“ Ukázal na mapu. „Guian. Túto časť Chin
pozná Mengyao pomerne dobre. Ak by ste chceli ísť späť do Siang-Kang, tak by to
trvalo asi dva mesiace. Určite vás zastihne zima. V týchto končinách vie byť
pomerne drsná. Ale potom loďou by ste zase boli rýchlejší. Na druhej strane, ak
pôjdete na juhozápad, mohli by ste sa vyhnúť zime. Sú tam hlboké údolia, ktoré
poskytnú mnoho prístrešia.“
„Prečo by sme
nemohli ísť tadiaľto?“ spýtala sa Xena, ukazujúc na inú cestu, cez iné údolie,
kadiaľ navyše podľa Mengyaových poznámok tiekla aj rieka.
„Nie je to zrovna
priateľská krajina.“ Riekol Mengyao.
„Nie zrovna
priateľská krajina? Máš na mysli veľkých šedivých a chlpatých tvorov, ktorý po
tebe metajú snehové gule?“ spýtala sa pobavene Xena.
„Hej, vy ste
chceli ísť strednou cestou?“ Tao Li sa rozosmial. „Neradím sa vám zahrávať s
tvormi Xiao. Raz som tadiaľ skúsil prejsť a zabili mi 30 mužov. Teda... jeden
mi zabil tých mužov. Netuším ani či ich je viac.“
„Tak Xiao.“ Zašomrala
Xena. „No to je jedno. Prečo by sme nemali ísť teda týmto údolím?“
„Národ a mesto
Zìháo.“ Odvetil krátko Tao Li.
„Musíme to z vás
ťahať, alebo nám poviete čo a kto je Zìháo?“ riekla Gabriella naštvane.
„Spomínam si ako
si rozprávala o bojovom národe Amazoniek, Gabriella.“ Začal konečne Tao Li.
„Oni sú podobný národ, ale u nich je rovnoprávnosť žien a mužov. Na jedinej
veci im záleží – a to ako kto vie bojovať. Každý rok sa najlepší bojovník stáva
ich vodcom. Ak niekto nepreukáže svoju schopnosť bojovať, je vyhostený, a
nesmie sa sa nejaký čas vrátiť.“
„Ale nie sú to
barbari.“ Prerušil ho Mengyao. „Majú presne dané pravidlá a sú veľmi hrdý a aj
čestný. Lenže neznášajú cudzincov. A tým myslím, skutočne neznášajú. Žijú len
pre seba. Ako som sa dopočul Kiu Shi k nim údajne kedysi patril, ale potom, čo
zabil svojho brata v neférovom súboji ho vyhostili.“
„Patril k nim aj
náš cisár.“ Riekol Tao Li. „Skvelý bojovník. A presne tak hrdý a čestný ako je
aj ten národ. Len je lepšie sa im vyhnúť. Človek si ušetrí problémy.“
„Hmm.“ Xena si
prehliadala mapu. „Ale po súši hovoríš to bude asi bezpečnejšie.“
„Ako som povedal,
zima tu vie byť značne nevyspytateľná.“ Odvetil Tao Li.
„Pôjdeme po súši.“
Rozhodla rázne Xena. „Oceňujem si to, že nám chceš pomôcť so svojou armádou,
ale toto zvládneme aj sami. A ďakujem za pomoc.“
„Hah!“ zasmial sa
Tao Li. „Pomoc? Čo už je to za pomoc, len ti ukázať cestu? To ja vám všetkým
budem nadosmrti dlžný.“ Potom zrazu stíchol a pohliadol na Aileen. „Ty si už
zase s nimi?“ spýtal sa oceľovým hlasom, ktorý bol úplne odlišný od toho predchádzajúceho,
priateľského.
„Áno.“ Odvetila
brunetka a cítila na sebe pohľad všetkých prítomných. Sledovala ako Tao Li
siahol do brašne na svojom koňovi a vytiahol odtiaľ zvitok. Roztiahol ho a
krátko si ho prečítal.
„Cisárov hlavný
sudca ťa obviňuje zo zločinov voči ľudu cisára, spolčovania sa s nepriateľom
cisára a ničenie majetku cisárovho ľudu. Z moci mne danej cisárom, ťa teraz,
Aileen, zatýkam aby si bola predvedená pred hlavný súd.“
Xena počas čítania
zvitku sledovala Aileen, ktorá zatvorila oči a vyzeralo to ako by sa jej
uľavilo.
„Aký bude asi
rozsudok?“ spýtala sa Xena a tým prerušila Tao Liho.
„Smrť.“ Odvetil
jasne a krátko.
„Ale to nemô...“
vyskočila Sun Lo a postavila sa obranne pred Aileen.
„Prestaň.“ Zvolala
Aileen. „Vieš, že má pravdu.“
„Ale veď si to
nebola ty, posadla ťa Alti!“ vykrikla Sun Lo nešťastne.
„To tieto ruky
stínali hlavy nevinným ľuďom!“ odsekla Aileen zdvihnúc dlane. Pohliadla ponad
Sun Loino rameno. „Nemienim sa brániť. Ale chcem sa rozlúčiť. Zaberie to len
chvíľu.“ Tao Li kývol.
Brunetka obišla malú číňanku a videla, že ostatní stoja v
dokonalom šoku. Pristúpila k Lucy a Ren. Sklonila hlavu k svojej ruke.
„Tima?“ spýtala sa
ticho a herečky po sebe nechápavo pozreli. Medzitým ich obostúpili aj ostatný z
spoločenstva. Nad chráničom sa objavil malý bezrámový monitor a na ňom tvár
rusovlásky, ktorú nepoznali.
„Doktorka, ste v
poriadku?“ spýtala sa znepokojene žena.
„Tima, chcem ťa
teraz o niečo požiadať. Odteraz už nebudem mať svoje chrániče a ani
ovládanie...“
„Ale...“
„Prestaň a počúvaj
ma. Chcem aby si tie chrániče tak či tak v dobrom skokovom okne preniesla do
posledného bodu premiestnenia a o päť minút neskôr. Rozumieš?“
„Doktorka, čo sa
to deje?“ odvetila namiesto toho žena.
„Tima!“ zašepkala
Aileen nazlostene. „Viem, že sme sa nerozišli zrovna v dobrom, ale prosím,
kvôli tomu čo ku mne cítiš, urob to. Urobila som hrozné veci a teraz za to
musím platiť, ty to nevidíš, pretože si v protičasovom poli. A žiadam ťa,
neurob nejakú hlúposť, obe vieme, čo dokážeš. Sľúb mi to.“
„Dobre.“ Odvetila
Tima po dlhej odmlke. „Sľubujem.“
„Tima?“
„Áno?“
„Zbohom.“
„Dovidenia v
ďalšom živote.“ Riekla Tima a keď sa monitor vypínal, bolo vidno na jej tvári
slzu. Aileen tiež nemala ďaleko k slzám.
„Na.“ Stiahla si
chrániče a po jednom ich podala Lucy a Ren. „Dostanete sa domov, o to sa
nebojte. Len v čase okna, keď zapípajú hodiny majte chrániče v ruke alebo na
ruke. To je celé. Nezabudnite ich potom hodiť do mora, alebo nechať na nejakom
Bohom zabudnutom mieste.“ Vytiahla meč a sňala si opasok. Oboje podala Xene.
„Opasok znič ohňom. Meč... no nechaj si ho ako pripomienku.“ Pohliadla s
miernym úsmevom na ostatných. „Bola to česť byť s vami. Zbohom priatelia.“
Sklonila hlavu a pozrela na Sun Lo, ktorej sa v očiach perlily slzy. „Verím, že
sa znovu stretneme. V ďalšom živote.“ Zašepkala a bez toho aby ju objala či sa
jej dotkla vykročila k Tao Limu.
„Počkať!“ zvolala
Xena a jej ruka tvrdo dopadla na Aileenine rameno. „Ešte sme nedohovorili.“
Pozrela na Tao Liho. „Tao Li. Počul si príbehy o takzvaných mojich hrdinských
činoch. Avšak nevieš koľko zla som vykonala v svojej minulosti.“
„Minulosť je minulosť,
teraz konáš dobro.“ Odvetil generál.
„Áno. O tom
hovorím. Netvrdím, že Aileen je úplne nevinná, ale dostala sa do stretu s
mocnou šamankou, ktorá jej vymazala z mysle všetko dobré.“ Ukázala na Sun Lo.
„Dokonca ani nevedela, kto je táto žena. A to ju miluje. Kedysi dávno som bola
rovnaká, než som stretla svoju snúbenicu Gabriellu. Plná zla, černoty. Ona mi
ukázala pravú cestu, tak ako tvrdíš, že sme ju my ukázali tebe. Tak sa ťa
pýtam. Možno Aileen vyvraždila dve dediny, ale koľko by ich mohla ešte zachrániť?“
„Xena, prestaň s
tým.“ Krútila hlavou Aileen. „Obe dobre vieme, že chcem byť potrestaná. Keď už
som nebola potrestaná za viny svojej starej minulosti, tak aspoň teraz.
Zaslúžim si to, ty to vieš, pretože sa cítiš rovnako, alebo si sa tak aspoň cítila.“
Čiernovláska
otvorila ústa aby našla na to nejaký argument, ale nemala ho. Aileen pristúpila
k Tao Limu a natiahla ruky.
„Rob čo musíš
urobiť.“
Generál pohliadol
na svojich zástupcov a potom naspäť na Aileen, ktorá pred ním stála ako kolos.
„Nemal som v pláne
ťa zatknúť, keď som ťa znovu uvidel s nimi. Ale potreboval som vedieť čo
urobíš. Si čestná a to je jedna z vlastností, ktorú si veľmi cení aj cisár. A
tú si cením aj ja.“ Zmotal zvitok a hodil ho späť do brašne. „Myslím, že mu
dokážem riadne zdôvodniť, prečo som ťa nezatkol. Si voľná.“
Malá Sun Lo sa s
plačom rozbehla k Aileen, ktorú tak prudko objala až vysoká žena o krok
ustúpila.
„Ja...“ začala
brunetka.
„Nie, nerobím to
kvôli tomu čo ste vy urobili pre mňa. Robím to ako cisárov generál, ktorý cíti,
že zabiť dobrého bojovníka len preto, že pokĺzol, je hlúposť. Ty s tým musíš
predsa žiť a nosiť to v sebe.“
„Ako my všetci
nosíme svoje omyly.“ Ozvala sa Xena a pohliadla na Evu.
„Musíme vyraziť.
Síce sa stmieva, ale kone sú oddýchnuté, chceme putovať počas noci.“ Tao Li
podal všetkým ruky a pokynul svojim zástupcom aby nasadli na kone a on urobil
to isté. „Ďakujem priatelia, a ako som povedal v Shitai, nech vás na cestách
sprevádza len šťastie.“
„Nápodobne.“
Odvetila Xena a zdvihla ruku na pozdrav. „Počkať ešte!“ vykríkla a tak
zastavila šesticu mužov. „Mengyao, ak by sme šli cez územie Zìháo, hovoril si,
že majú pravidlá. Poznáš ich?“
„Nie všetky.“
Pobočník zase zoskočil z koňa. „Pozerajte im vždy priamo do očí a každého
pozdravte, nech je to ktokoľvek, aj trhan na ulici. Aj taký trhan má v Zìháo
väčšiu česť ako cudzinec. Nikdy neuhýbajte pohľadom pri pozdrave, to je urážka.
Každú výzvu na súboj musíte prijať. Oni totiž súboje berú ako cvičenie a
odmietnutie by znamenalo tiež urážku a tým boj na život a na smrť. Súboj vždy
začína týmto.“ Vytiahol svoju katanu, pozdvihol ju a potom priamo pred sebou
čepeľ zase spustil k zemi. „Znamená to, že sa mieniš celým svojim telom a
duchom venovať tomuto súboju. To sú také základné veci, ktoré o nich viem.“
„Ďakujem.“
Odvetila Xena a krátko kývla.
Spoločenstvo
chakramu sledovalo ako sa okolo nich míhajú ďalšie a ďalšie kone vojska, na
ktorého konci bolo niekoľko vozov so zásobami. Otrasy zeme prestali až po dlhom
čase, a stmievanie sa zmenilo na polotmu.
„Mali by sme nájsť
nejaké táborisko, alebo hostinec.“ Riekla Gabriella a rozhliadla sa. Mestečko
hostinec nemalo a tak sa utáborili v jeho tesnej blízkosti.
69. Chin (Čína), začiatok cesty do Grécka, minulosť
Nastalo ráno, keď
Gabriella s miernym úsmevom ucítila ruku svojej družky na jej ňadre. Opatrne ju
dala dole a vstala. Bola ako prvá hore a pretiahla si telo. Začala chystať
raňajky, keď sa k nej pridala malá Sun Lo. Vôňa raňajok prebudila aj ostatok
osadenstva a spoločne sa usadili okolo ohňa.
„Kto je Tima?“
spýtala sa Xena, prehrabujúc sa v svojej miske a pozrela na Aileen.
„To by som aj ja
rada vedela.“ Zašomrala ticho Sun Lo.
„Ti-me ma-chine.
Stroj času.“ Odvetila Aileen krátko a vyzeralo to, že jej táto otázka je značne
nepríjemná.
„Tima je kus
šrotu?“ zvolala Lucy prekvapene.
„Hej!“ odsekla
Aileen nazlostene a ukázala na ňu lyžicou. „Nevolaj ju tak!“
„Dobre, dobre.“
Zdvihla obranne Lucy ruky. „Tak počítač?“
„Ja volím
správnejšie slová a to „umelá inteligencia“. Ona je v podstate celý stroj času.
Ovláda ho, robí výpočty a tak ďalej. Postavila som ju.“ Riekla Aileen už menej
podráždene.
„Nerozumiem tomu,
ona je stroj aj človek?“ spýtala sa Eva.
„No...“ Lucy sa
zaškaredila a zrazu pochopila, že vysvetlenie čo je počítač je mimo jej
znalostí. Pohliadla na Aileen.
„Uhm...“ zamračila
sa Aileen. Pozrela na Evu, ktorá položila takú závažnú otázku. „Vieš že
akákoľvek forma života, teraz si nepredstavuj človeka, ale všeobecne, ktorá má
dostatok pochopenia, inteligencie a pamäte postupne časom nadobudne vlastné
ja?“ pozerala na Evu skúmavo a čakala na odpoveď.
„Myslíš tým, že
keby taký mravec mal veľkosť nášho mozgu tak by... čo ja viem... vedel hovoriť?“
odvetila po chvíli Eva.
„No nie tak úplne.
Aj pre nás nižšie formy života sa medzi sebou dohovárajú svojim spôsobom. Nás
tvorí telo, krv, mäso.... mozog, v ktorom prebiehajú naše myšlienky pomocou
slabých elektrických nábojov. Vždy keď umrie človek tak sa jeho telesná váha
zníži o 70 gramov. To jeden vedec nazval odchodom duše. Ale Tima nemá ani krv,
ani mäso. Je stvorená... uhm... železom a inteligentnými kovmi. V podstate je
ako my. Len v nej nekoluje krv.“
„Evidentne ťa
miluje.“ Zašepkala Sun Lo a rypla paličkami do misky.
„A ja milujem ju,
ako matka, ktorá miluje svoje dieťa.“
„Miluje ťa viac.“
Odsekla malá číňanka a začula ako Aileen ťažko vzdychla.
„Áno, ja viem.
Preto sme sa pohádali než som sem odišla. Len som tušila, čo ku mne cíti a
tesne pred odchodom mi to ukázala.“ Vzala Sun Lo pevne za rameno. „Ale
vysvetlila som jej, že k nej mám pocity len ako priateľka, možno matka, nič
viac. Nepatríme k sebe. Ale ty a ja áno.“ Na okamih zmĺkla. „Viem to.“ Malá Sun
Lo sa šťastne usmiala.
70. Chin (Čína),
cesta do Grécka, minulosť
Gabriella s krivým úsmevom pohliadla na široké údolie,
ktoré mali prejsť. Zdalo sa, že nemá konca.
„Táto cesta bude
dlhá.“ Zašomrala zlostne „Nedáme si dvadsiatku?“ pozrela bokom na Xenu.
„Ak chceš zase
prehrať.“ Odvetila princezná s úsmevom.
„Tentokrát to
uhádnem! Takže... premysli si kto si.“
„Mám to.“ Riekla
Xena a trhla uzdou aby obišla väčší kameň.
Lucy a Ren túto
situáciu pozorovali s dokonalým nadšením a zaujatím. Obe sa mierne usmievali.
„Si žena alebo
muž?“ spýtala sa Gabriella.
„Rozhodne a
definitívne žena.“ Odvetila bojovníčka.
„Tmavé alebo
svetlé vlasy?“
„Prirodzená
plavovláska, pokiaľ viem.“ Divne sa uškrnula, čo Gabriella, sediaca za ňou,
nemohla vidieť.
„Hmm, žena, svetlé
vlasy.“ Uvažovala Gabriella. „Callisto nebudeš, to by bolo moc jednoduché. Živá
alebo mŕtva?“
„Rozhodne živá.“
„Svetlovláska,
živá...“ Gabriella sa zamračila. „Bojovníčka?“
Xena dlho mlčala.
„Áno, aj nie.“
„Áno aj nie, čo je
toto za odpoveď?“ riekla Gabriella naoko naštvane.
„Proste, áno aj
nie.“ Odvetila Xena s úsmevom.
„Hmm, nemám rada,
keď si takto záhadná. Táto odpoveď sa neráta, dobre?“
„Fajn.“
„Bojuješ za dobro
alebo za zlo?“
„Určite za dobro.“
„Si a nie si
bojovníčka.“ Uvažovala Gabriella nahlas. „Bojuješ za dobro. Lao Ma ani Akimi nebudeš.“ Pokrivila tvár v
náznaku žiarlivosti. „Tie boli čiernovlásky. Takže... hmm... vlastne si
povedala živá. Poznala si ju predtým, než sme sa stretli, alebo až potom?“
„Uhm...“ Xenina
tvár zvážnela. „Na to je ťažké odpovedať, mám pocit, že ju poznám odjakživa.“
„Čože?“ Gabriella
pleskla Xenu po ramene. „To je tu ešte in... No dobre, to nebudeme pred
ostatnými rozoberať. Chceš tým povedať, že ju poznáš dlho.“
„Veľmi dlho.“
Odvetila Xena s úsmevom a cítila ako jej
družka pevnejšie zviera pás.
„Hovorili sme o
nej niekedy?“
„Áno.“ Riekla Xena
a pozrela bokom na Evu, ktorá sa zakusla do pery. Bolo jej jasné, že Eva vie o
koho ide. Krátko len k nej žmurkla a Eva zaťala zuby aby sa nerozosmiala.
„Mno,“ zamyslela
sa Gabriella. „koľko mám ešte otázok?“
„13.“
„Fajn. Môžeme
zastaviť? Bolí ma z toho sedla zadok.“ Na krátko zastavili a Gabriella kráčajúc
pred Xeniným koňom premýšľala nad ďalšími otázkami. Ticho si brblala pod nos.
„Bude to...“ jej tvár sa rozjasnila. „Niektorá Amazonská šamanka. Je to
Amazonka?“
„Áno, je
Amazonka.“ Xena vyvliekla nohy zo strmeňov, pohodlne sa usadila v sedle a
nechala viesť koňa Gabriellou.
„Ephiny?“ zvolala
Gabriella a otočila sa k Xene, kráčajúc dozadu.
„Nie.“
„Do kelu.“
Gabriella zovrela špičku jazyka medzi pery, keď uvažovala. Nevšimla si
podivného výrazu, ktorý na ňu vtedy hodila Xena. „Solarris?“
„Nie.“
„Blonďatá
Amazonka... je aj nie je bojovníčka.“ Vyčítavo sa obzrela k Xene. „Nasadila si
vysokú latku.“
Xena sa len široko
usmiala.
„Počkať.“ Ozvala
sa Lucy. „Nie je Ephiny náhodou mŕtva?“
„Čože?“ zvolali
obe hrdinky naraz. Xena krátko kývla na Gabriellu aby hovorila ona. „Ephiny je
kráľovná, a teda dúfam, že aj živá kráľovná. To bolo v tom vašom seriále?“
„Áno, bolo tam, že
zomrela.“ Lucy uvidela znepokojené tváre oboch hrdiniek.
„Ale ak viem, tak
bola pri poslednej návšteve živá.“ Vetila Gabriella ticho.
Lucy len zdvihla
ruky a potom ukázala na Aileen, ktorá pozerala niekam bokom celý čas hádania.
„Ja len hovorím to
čo bolo v seriále. Nie pravdu.“
„Aileen?“ spýtala
sa Gabriella.
„Hmm?“ tá až
neprítomne otočila k nim hlavu, ako by sa prebrala práve zo snov. Rukou
pohladila tú Sun Loinu, ktorá jej zvierala pás.
„Je Ephiny mŕtva?“
„Uh?“ Aileen sa
zobudila. „Čo? Nie. Ephiny je živá a kráľovná Amazoniek. Aspoň v tomto čase.“
„Dobre.“ Oddýchla
si Gabriella úľavne. „Takže, je z môjho kmeňa?“
„Áno.“ Odvetila
Xena.
„U Tartarusu, kto
to môže byť. Varia?“
„Tá nie je
svetlovláska.“ Riekla Xena vyčítavo. „9 otázok.“
„Ah...“
„Gabriella.“ Xena
povedala jej meno s úsmevom na perách. „Prestaň hľadať očami. Skús to inak a
nájdeš to.“
„Hej.“ Gabriella
sa k nej zase otočila. „Z teba sa stala za posledných pár chvíľ filozófka?“
nahnevane sa otočila späť. Zazrela však podivný úsmev na tvári Evy.
„Aká je vlastne
výhra v tej vašej dvadsiatke?“ ozval sa Virgilius.
„Čo budeš chcieť,“
riekla Xena. „teda to čo je fyzicky možné a pre druhého prijateľné.“ Krátko sa
uškrnula.
„A môžem sa pridať
aj ja?“ spýtal sa znovu.
Snúbenice na seba
krátko pozreli. Gabriella videla v Xeninej tvári, že vie, že to neuhádne. Zase
Gabriella si bola istá, že to uhádne.
„Samozrejme.“
Riekla Gabriella a videla ako sa Xenine obočie zdvihlo. Pochybovala o
Virgiliovi, alebo o nej? Hah... nechcela na to myslieť. Šlo len o otázky.
„Takže je to žena,
plavovláska, Amazonka z Gabriellinho kmeňa, je tak?“ spýtal sa Virgill a
popohnal koňa na ich úroveň. Xena krátko kývla.
„Moja otázka – je
krásna tá žena, o ktorej hovoríme?“
„Áno.“ Xena zaťala
zuby, pretože sa jej Virgil dostával priam na kožu.
„Bojuje oboma
rukami?“
„Áno.“
„Je to Amazonská
kráľovná?“
„Áno.“ Vtedy sa
Gabriella až naštvane otočila ku Xene a zahliadla, ako mykla plecami.
„Povedala si, že
to nie je Ephiny!“
„Veď ani nie je.“
Odvetila Xena s úsmevom.
„Ale Amazonky majú
len...“ vtedy sa jej rozšírili oči a otvorila ústa aby odpovedala.
„Je to Gabriella.“
Predbehol ju Virgil a malé žieňa sa na neho pozrelo pohľadom, ktorý vedel
zabíjať.
„To nie je fér...“
zastavila koňa tesne vedľa seba a pohliadla hore na svoju snúbenicu.
„Čo nie je fér? V
pravidlách predsa nemáme, že nemôžeš hádať samú seba.“ Rozosmiala sa princezná.
„Ty jedna...“
začala, keď Virgil zoskočil z svojho koňa a pristúpil k nim.
„Vyberám si svoju
výhru.“ Riekol napäto a obe nechápavo sledovali ako pokľakol do pomerne
blatistej zeme. „Chcem vás obe požiadať o zvolenie vziať si vašu dcéru, Evu, za
manželku.“ Vyletelo z neho rýchlo, ako by sa bál, že ho niektorá z nich
zastaví. Obe snúbenice na neho ostali vyjavene hľadieť.
„No páni.“
Zašepkala ticho Ren užasnuto.
Xena zareagovala
prvá, chcela zoskočiť z koňa, lenže zabudla, že vytiahla nohy zo strmeňov a tak
šliapla do vzduchu. Z nazúreným a prekvapeným zastonaním spadla z koňa.
„Xena!“ vykríkla
Gabriella so strachom v hlase. Rýchlo prebehla okolo kobyly, ktorá sa obzrela
po Xene, ako keby chcela povedať, že to nie je jej vina, a pokľakla k
snúbenici.
„U piatich
Zeusových rán!“ zrevala Xena nazlostene, držiac si boľavý bok.
„Si v poriadku?“
ozvala sa Lucy, pretože vedela čo môže pád z koňa znamenať.
„Nie, nie som!“
Zrevala znovu Xena a namáhavo sa postavila. Pohliadla smerom k stále kľačiacemu
Virgiliovi. Ten sa váhavo postavil a urobil rovnako váhavý krok dozadu. Xena sa
postavila a nebezpečne sa k nemu začala približovať. „Čo si to dovoľuješ?
Uvedomuješ si, čo si práve povedal?“ ledva rozoznávali v jej hlase slová,
pretože takmer vrčala. Od zlosti, ale aj bolesti zatínala zuby.
„Veľmi dobre si to
uvedomujem.“ Odvetil Virgil, hlas priškrtený strachom.
„Tas svoj meč!“
zavrčala Xena a siahla po ten svoj. Vtedy jej na predľaktie dopadla niečia
ruka.
„Matka.“ Zašepkala
Eva. „Ja ho ľúbim. Neubližuj mu, prosím.“
„Miluješ?“ zvolala
Xena neveriacky. „Tohto chlapa, čo nikdy nič nedokázal? Ako ho môžeš milovať?!
Je to len sedliacky hlupák! Ty si bojovníčka!“ kričala s navretými žilami na
krku.
„Ale milujem!“
odvetila podobným krikom Eva. „A dobre vieš, že už nebojujem. A láska si
nevyberá...“ chcela ďalej argumentovať, ale medzi ňu a Virgilia sa postavila
Xena.
„A dosť!“ zrevala
Xena. Pohliadla na Virgilia a vytasila meč. „Radšej zabijem našu dcéru,“ krátko
pozrela na Gabriellu. „než by som ju mala dať takému mamľasovi, ako je Joxerov
syn!“ vykríkla a ohnala sa mečom smerom k Eve. Tá stuhla v dokonalom
prekvapení. Virgilius však bez váhania priskočil a postavil sa seknutiu do
rany. Hrana meča sa zastavila na jeho hrdle.
„Zbláznila si
sa?!“ vykríkol. „Chceš zabiť vlastnú dcéru?“ ukryl telo Eve za svojim, aj keď
sa bránila.
„Obstál si.“
Riekla Gabriella ticho.
„Čože?“ odvetil
zmätený Virgilius.
„Nedali by sme
našu dcéru len tak niekomu.“ Hovorila Gabriella a videla ako Xena skláňa svoj
meč. „Ochránil by si ju vlastným telom, len aby jej nebolo ublížené. Dal by si
za ňu život. Iba taký muž si ju zaslúži. Máš naše zvolenie.“
„Ja...“ Virgilius
na ne hľadel dokonale zmätene, stále držiac ruku na hlavici meča.
„Nie, nemáš nič so
sluchom.“ Odsekla Xena. „Počul si dobre.“ Zamračene založila meč späť do púzdra
a krátko pozrela na Evu. Jej tvár vyzerala zúfalo. Ako tvár rodiča, ktorý práve
pochopil, že jeho dieťa dospelo.
„Matka...“
zašepkala Eva, pohladiac ju po ramene. Tá to však ignorovala a začala kráčať
preč od nich. „Xena?!“ vykríkla Eva razantne. Oslovená sa krátko zastavila, ale
potom znovu vykročila niekam do lesa.
„Eve.“ Riekla
Gabriella a opatrne jej položila ruku na rameno. „Na teraz ju nechaj, prosím.“
Pohliadla na ňu. Ťažko si povzdychla. „Je mi jasné, že teraz si plná lásky k
Virgiliovi. Ale musíš si uvedomiť aj čo cíti tvoja matka.“
„Ale aj ty si moja
matka.“ Pozrela Eva dole do zelených očí, ktoré sa plné sĺz od nej odvrátili.
„Ďakujem, že to
hovoríš. Teraz ale ide o Xenu.“ Pohliadla za miznúcou postavou medzi stromami.
„Nosila ťa pod srdcom, kojila ťa, spievala ti uspávanky. Chcela to všetko
urobiť lepšie ako so Solanom, ktorého vďaka svojej temnej stránke odložila.
Chcela ťa vychovať. Áno, aj spolu so mnou. A potom si jej bola vytrhnutá z
náručia po 25 rokov. Nám si bola vytrhnutá z náručia.“ Pohliadla k nebu aby
zahnala slzy. „A teraz si zrazu dospelá. Chápeš čo tým chcem povedať, Eva?“
Tá dlho mlčala,
pozerajúc do zeme.
„Áno.“ Riekla
krátko. „Nevideli ste moje prvé kroky, nepočuli moje prvé slovo. Neutešovali
ste ma, keď sa mi drali prvé zuby. A teraz...“ sama mala v očiach slzy, krátko
pozrela na Virgilia. „Ja jej nedokážem povedať tie správne slová, matka
Gabriella. Prosím, choď za ňou a skús jej vysvetliť čo cítim. Prosím.“
Gabriella krátko
kývla a pod pohľadom ostatných zmizla za Xenou.
„No, páni.“ Šepla
Lucy, hladiac koňa. „Mal si teda riadnu odvahu. Ani ja by som sa jej
nepostavila.“
„Ty sa nedokážeš
postaviť sama sebe?“ spýtala sa dosť drsne Eva a pohliadla na ňu takmer
nahnevane. Virgil chcel k Eve pristúpiť,
ale ona len mávla rukou.
Lucyina ruka sa
zastavila na hrive koňa, ktorého hladila. A ostala mlčať. Bokom pozrela na Ren,
ktorej pohľad však mieril do lesa.
„Xena! Počkaj!“
zvolala Gabriella na takmer utekajúcu ženu pred sebou. „No tak, Xena, zastav!“
Čiernovlasá žena
nakoniec zastavila. Jej tvár bola ako kamená doska, z ktorej sa nedalo nič
vyčítať. Pohliadla dole na svoju snúbenicu, ktorá ju konečne dostihla a nežne
jej zovrela tvár. Teraz sa už Xena nemohla brániť svojim pocitom. Nie pred
touto ženou. Skryla si tvár do ohybu jej ramena a rozplakala sa. Gabriella ju
pevne objala.
„Ja viem, zlatko,
ja viem.“ Šepkala jej do ucha a hladiac jej chrbát, čakala kým sa trochu utíši.
„Chcela som s ňou
urobiť to najlepšie.“ Vzlykala Xena.
„Xena, možno nám
bola vytrhnutá z náručia po mnohé roky. A teraz je dospelá. Ale Virgilius je
dobrý muž. Nechápem ako to mohli tak tajiť, ale očividne ju miluje.“ Donútila
Xenu aby sa jej pozrela do očí. „Pozri sa na to poriadne. Je s ním očividne
šťastná. To sme predsa chceli pre našu dcéru, či nie? Virgil je dobrý muž.“
Xena so slzami v
očiach prikývla a tentokrát to bola ona kto objímal. Objala Gabriellu pevne až
jej to takmer vyrazilo dych.
„Ach, srdiečko, čo
by som bez teba robila?“ spýtala sa ticho do jej ucha.
„Putovala by si po
zemi a krvavila nosy zloduchom.“ Odvetila Gabriella s úsmevom. Vedela však, aká
by bola skutočnosť. Z tej predstavy ju striaslo. „Vrátime sa?“ spýtala sa
namiesto ďalších poznámok a Xena prikývla.
TO BE CONTINUED
TO BE CONTINUED
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára