Xena, ZH III

Xena, zvitky hrdinov

Autor: © Copyright: Dargeth aka D4rg3th ( dargeth@centrum.sk )

Upozornenie 1: Postavy zo seriálu Xena sú majetkom MCA/Universal a Renaissance Pictures. Postavy Aileen Shan a Sun Lo sú výhradným majetkom Dargeth A. Grabow.

Upozornenie 2: Tento príbeh je určený LEN pre dospelých čitateľov.

Upozornenie 3: Niektoré mená miest, ľudí či iných charakterov sú vymyslené a súvislosť s dnešnou dobou je len čisto náhodná a teda nemá urážať ich súčastné prevtelenia. Použitie reálnych mien predstaviteľov/producentov seriálu ich nemá urážať, ale skôr poukázať na vďaku, že tento seriál vytvorili a umožnili tak fanúšikom tvoriť ďalej cesty Xeny a Gabrielly.

Upozornenie 4: Kopírovanie či šírenie tohto príbehu alebo jeho časti je zakázané bez súhlasu autora.

Príbeh sa odohráva v krátkej a ďalekej minulosti/budúcnosti po šiestej sérii Xeny (Friend in Need).

Prosím majte úctu voči mne ako autorovi ak chcete tento príbeh zverejniť na svojich stránkach a pošlite mi aspoň emial. Ďakujem.

P.S. Príbeh ešte nie je stále dopísaný, stále sa vyvíja a dopisujem ho. Ďakujem za pochopenie.

Kapitoly 61-70

----------------------------

61. Nový Zéland, rok 2004

 Nasledujúci natáčací deň sa Lucy posadila do kresla maskérky a čakala kým ju nalíči. O pár chvíľ na to prišla Ren, bledá ako stena a usadla vedľa nej. Ani sa nepozdravili.

 Napätého ticha si po chvílke všimla maskérka, ktorá si dala ruky v bok postaviac sa pred ne.

 „No tak, dievčatá,“ vetila kľudne. „Čo sa stalo? To ste si navzájom rozšľapali hračky?“ čakala, že sa aspoň pousmejú, ale ani jedna nič. Len po sebe mrskli divným pohľadom. „Fajn,“ šepla skormútene. „trucujte si, vám to narobí vrásky, nie mne.“ Dokončila prácu a takmer ich vyhnala von.

 „Striiih!“ Zreval režisér Fawcett nahnevane, keď sa scéna z predchádzajúceho dňa menila na nočnú moru a nie na milostnú. Každá z predstaviteliek aspoň desať krát zabudla text, poriadne sa nedotkli a uhýbali pohľadmi. „Preboha, ženské, čo to s vami je?! Včera to bola paráda a dnes ste ako dve studené ryby.“ Pozrel bokom pretože zahliadol ako Aileen odchádza, unavene si prešiel dlaňou po tvári. Pohliadol späť na herečky, ktoré sa tvárili, že tam tá druhá nie je. „Dáme si štvrť hodinu prestávku, a vy sa ráčte spamätať, dámy.“ Tleskol rukami.

 Aileen medzitým zohnala veci, ktoré potrebovala, a po štvrť hodine sa vrátila na pľac, kde sa dostavili aj zamračené herečky.

 Dostali sa do momentu kde mala Xena otočiť Gabriellu pred seba a drobná Ren zaúpäla bolesťou, pretože jej Lucy skoro vyvrátila ruku.

 „Strih! Čo to stvárate, preboha?!“ zreval už vytočený režisér a dupol do zeme. Boli deň za natáčaním a mať za krkom producentku, ktorá vyzerala značne nahnevane, nebolo zrovna príjemné.

 „Je nešikovná, nemôžem za to.“ Vystrelila Lucy zlostne namiesto ospravedlnenia.

 „Ja som nešikovná a ty mi takmer utrhneš ruku?“ vyštekla Ren a štáb žasol. Tá vždy milá a príjemná žena sa zmenila zo dňa na deň.

 „Máš si dávať pozor.“ Odsekla Lucy protivne a napila sa vody.

 „A dosť!“ Vykríkla Aileen. Chytila pevne Ren a potom Lucy za paže. Prudko s nimi trhla a začala kráčať von z pľacu. „Dajte si voľno, ja si tu musím niečo s váženými vysvetliť.“ Zavrčala nahnevane.

 „Môžem sa na to...“ režisér vyhodil scenár do vzduchu a odtiaľ sa na neho zniesol ako spŕška snehu.

 Aileen medzitým ťahala predstaviteľky za sebou ako handrové bábiky.

 „Doktorka, to bolí.“ Odvážila sa zašepkať smutná Ren. Lucy len zarazene mlčala.

 „Budte radi, že vám nestiahnem oblečenie priamo na pľace a nenatrieskam vám ako malým deťom.“ Šepla nazlostene brunetka. Pritiahla ich k šatni a vtlačila  dnu. Ukázala na dva kostýmy pripravené na ramienkach a na spodné prádlo na stole. „Obliecť a hneď.“

 „Ale to sú staré kos...“ začala protestovať Lucy, ktorá sa čiastočne prebrala z šoku.

 „Hneď som povedala!!!“ Zrevala Aileen mohutne a tak začali robiť čo chcela. Boli to kostýmy Xeny keď bola tehotná a Gabrielly s dlhým krémovým kabátcom. Malú šnurovačku však nahradila oveľa teplejšia na celý hrudník a brucho, krátku sukňu vystriedali dlhé pohodlné nohavice. „Ideme.“ Zahučala Aileen a rovnako ich začala ťahať von.

 „Shan,“ ozvala sa konečne Ren, aj keď stále v šoku. „čo to chcete robiť?“

 „Ukázať vám čo ničíte.“ Zamrmlala Aileen a dotiahla ich na planinu bokom od vozového parku s karavanmi. „Potrebujete meč.“ Riekla a podávala Lucy zbraň, ktorú zdvihla zo zeme, a medzitým hodila sai prekvapenej Ren.

 „Na čo meč?“ zvolala nechápavo Lucy a vytiahla svoj, ktorý mala v púzdre na boku. „Ale ja mám predsa zbraň.“ Nestihla reagovať, keď brunetka švihla mečom a ten Xenin sa rozletel v ruke. Podesene ustúpila.

 „Povedala som zbraň, nie atrapu.“ Zavrčala nahnevane Aileen.

 „Nechápem o čo vám ide.“ Lucy vzala meč do ruky a podivila sa jeho váhe. Väčšinou v akčných scénách používali hliníkovo drevené atrapy kvôli prípadnému zraneniu. Nakoniec ho s trochou námahy zastrčila do púzdra, pretože na tento meč nebola zvyknutá. Aileen medzitým zhodila plášť, zo zeme ešte zdvihla obrovský kožený vak a prehodila ho cez rameno.

 „Ešte niečo.“ Brunetka vytiahla z jedného váčiku vec, ktorá vyzerala ako hrubá tužková batéria. „Pozrite sa na mňa a ani nemrknite.“ Zdvihla vec k ich tváram a do ich oka vpustila krátke modré svetlo.

 „Bolí ma z toho hlava.“ Zašomrala Ren.

 „To prejde a teraz sa držte Alenky, poletíme z kopca.“ Riekla a chytila ich za ramená.

62. Chin (Čína), niekde na severe, minulosť

 Herečky nechápali čo sa v tom momente stalo, ale okamžite cítili ako im do pľúc udrel chladný vzduch a čo ich udivilo, že bolo skoré ráno a nie poludnie. A navyše... nachádzali sa v lese!

 „Tak dámy. Uvidíme, čo vaše civilizované prdelky zvládnu.“ Ozvalo sa spomedzi nich a pohliadli na Aileen, ktorá sa usmievala. Z jej úst vychádzali obláčiky pary. Pohliadla hore. „No aspoň že už skončila tá búrka.“

 „Čo sa to deje, Ren?“ spýtala sa Lucy prekvapenej kolegyne, pretože čiernovláska vyzerala vydesene, ale pýtala sa to hlavne jej a nie Aileen.

 „Netuším.“ Odvetila Ren.

 „Poďte, niekoho vám predstavím.“ Riekla Aileen a s ťažkým vakom sa vydala niekam medzi stromy, kde bolo vidno vysokú skalu. Po chvíľke otáľania sa ju odhodlali nasledovať.

 Ren naklonila hlavu, keď začula nejaký rozhovor a s podivom sa jej ten hlas zdal až divne povedomý. Pozrela vedľa seba, pretože si okamih nebola istá či Lucy stojí fakt pri nej a nie je niekde v lese. Po pár desiatkach krokov sa ocitli pri skalnom previse, pod ktorým bol rozložený oheň a okolo neho posedávala pätica ľudí. Kúsok bokom stála šestica odstrojených koní.

 „Dobré ráno, spoločenstvo chakramu.“ Zvolala Aileen a ženy za ňou si uvedomili, že jej hlas sa trochu zmenil. Zhrubol a znel nejak... pološialene. Herečky sa prudko zastavili a valili čoraz väčšie oči. Z pätice sa ako prvá postavila malá číňanka a pribehla k Aileen, ktorá hlboko sa skloniac ju jemne pobozkala.

 „Sun Lo.“ Šepla Aileen dojatým hlasom.

 „Aileen, bola si preč dva dni, už sme chceli odísť.“ Zvolala Sun Lo znepokojene. Herečky po sebe švihli pohľadom, pretože jej rozumeli.

 „Ja som bola preč dva roky, pracovala som na tom seriále a hlavne...“ na okamih stíchla. „Potrebovala som sa dostať z toho otrasu s Alti.“

 „Vyzeráš kľudnejšia.“ Šepla Sun Lo.

 „Aj sa tak cítim.“ Odvetila s úsmevom Aileen. Potom ucítila ako Sun Lo v jej náručí stuhla, keď uvidela dvojicu žien za nimi. Pohliadla pred seba a uvidela ako vstávajú aj ostatní z jej družiny. Urobila pár krátkych krokov späť a chytila herečky zozadu za krk. Dotiahla ich blízko ohňa. „Tak vážené,“ jej hlas mal nahnevaný až takmer zúrivý tón. „dovoľte mi predstaviť spoločenstvo chakramu. Kto je tá vysoká čiernovláska asi viete, Xena. Tá drobná plavovláska, Gabriella. Eva, ich dcéra a veľkňažka Eliho. Virgilius, Joxerov syn a osobný strážca Evy. No a moja Sun Lo, bývalá hostinská ako už viete zo zvitkov.“ Stále im držala pevne ruky na krkoch, ale ani necekli aj keď to muselo bolieť. „A toto, drahá družina, sú dve veľmi vzpurné a veľmi rozhádané ženské, ktoré mi chcú zničiť prácu na seriále a približne sto rokov výskumu. Lucy Lawless, stačí Lucy, predstaviteľka Xeny. René O´Connor, stačí Ren, predstaviteľka Gabrielly. A hádajú sa prečo?“ nahla hlavu k jednej a potom druhej ako keby načúvala. „Pretože pri robení milostnej scény si uvedomili čo k sebe skutočne cítia. Zažili krásne milovanie a teraz kvôli tejto,“ Prudko drgla Lucy, ktorá padla kolenom na zem. „Hnusnej babe spolu nehovoria.“ Dala ruku dole z krku Ren, prikročila k zloženým sedlám a pripla si svoj meč na bok. Ani jedna z herečiek nedokázala protestovať, pretože boli v dokonalom šoku.

 „Aileen.“ Ozvala sa Xena pokojne, aj keď ju tá podoba kľačiacej ženy dokonale udivila. „Nechcem pochybovať o tvojej súdnosti, ale je to múdre priviesť sem dve herečky, ktoré nevedia bojovať? Práve teraz keď budeme chcieť prenasledovať Kiu Shiho vojakov?“

 Obe herečky vyvalili oči, pretože boli v domnení, že Aileen k ním stále hovorí anglicky a neuvedomili si, že hovorila aj drobná číňanka. Lenže Xene rozumeli úplne plynule.

 „Ja jej rozumiem.“ Sykla Ren k Lucy, keď sa vedľa nej postavila.

 „To robí toto.“ Aileen ukázala v ruke tú podivnú vec čo vyzerala ako hrubá baterka. Obrátila sa späť k Xene. „Liečba šokom, Xena. Na vás dve to v Arioko fungovalo. A obe vedia bojovať, teda aspoň sa učili bojové umenia.“

 Xena pohliadla na ostatných a tí len mykli plecami.

 „No dobre, verím v tvoje rozhodnutia, to dobre vieš. Čo s nimi chceš ako robiť?“ odhodlala sa vykročiť a pomaly obišla svoje dvojča. Tá na ňu civela ako na teliatko.

 „Ukázať im čo ničia v budúcnosti, pretože sa jedna z nich chová ako idiot.“ Odvetila Aileen. Vtedy sa na tvári Lucy objavila zlosť.

 „Idiot?“ spýtala sa nahnevane a pristúpila k nej. „Ja vám, doktorka, pripadám ako idiot? Ako si to môžete o mne povedať, keď ma ani nepoznáte a neviete nič o mojom živote? Vážená, za toto vás zažalujem!“ zvolala nazlostene.

 „Na to si musíte počkať dvetisíc rokov, pani Lawlessová. Pretože tu nikde nevidím právnikov.“ Odvetila Aileen s drzým smiechom. Tá sa nasupene pár krát nadýchla.

 „Toto...“ ukázala okolo seba rozčúlene. „To je len nejaký hologram, ktorým sa nás snažíte len oblbnúť.“ Šťuchla do Xeny, ktorá na ňu nazúrene pozrela a štuchla ju naspäť, ale oveľa silnejšie. Lucy sa naopak zatvárila prekvapene, keď pod dlaňou skutočne cítila ľudské telo. Chytila sa za hlavu. „Tak je to len sen, hlúpy a šialený sen. Zblbla som z toho seriálu a teraz sa mi o ňom ešte aj sníva.“ Snažila si zdôvodniť miesto, na ktorom sa ocitla.

 „Lucy,“ ozvala sa ticho Ren a položila jej ruku na rameno. „My sme naozaj tu, nesníva sa ti to.“

 „Ešte aj ty začínaš, krpaňa?“ zvolala zúrivo Lucy a na čele jej navrela žila.

 „Tak moment, vážená!“ Vykríkla Aileen a postavila sa medzi ne, schovajúc Ren do bezpečia za seba. „Kvôli svojmu strachu a čo budú hovoriť asi tak ostatní, keby sa dozvedeli o vašom pomere sa budete chovať ako totálna krava? A preto tu budete aj ziapať na svoju kolegyňu, ženu, ktorá je taká milá a priateľská a vy ste jej behom jediného dňa vymazala úsmev z tváre, pretože sa bojíte o svoju kariéru? Stále chcete hrať tú hrdú ženušku s manželom a deťmi, aj keď viete, že v srdci cítite niečo iné?“ brunetka už revala. „Prečo si nepriznáte, že nie ste šťastná?“

 „Ja som šťastná!“ Zrevala na ňu podobne Lucy.

 „Ó áno, ja som počula šťastie. Ale včera večer, keď ste bola v karavane s Ren.“ Odsekla Aileen a vedela aká bude reakcia.

 Lucy zdvihla ruku aby ju udrela, ale to bolo celé čo stihla. V ďalšej sekunde jej tvár zasiahol opak Ailieeninej dlane a skončila na zemi. Užasnuto vzhliadla k brunetke nad sebou držiac si líce.

 „Lucy!“ vykríkla Ren a chcela k nej priskočiť, zabránila jej v tom Aileen.

 „Tak na to zabudni, Lucy.“ Oslovila ju už Aileen osobne. „Mohla si dať facku Ren pretože sa ti nebránila, ale mne teda nie. Chceš sa postaviť rovnocennému protivníkovi? Nech sa páči.“ Roztiahla ruky.

 „Preboha, Aileen, nie.“ Zašepkala nešťastne Ren, neustále jej mačkajúc pažu.

 „A to si píš, že ti nakopem riť, ty...“ Lucy totálne vytočene hľadala správnu nadávku. „doktorka. Kto vie čo za blbosti si nechala popísať do tých zvitkov. Ak si myslíš, že sa ťa bojím tak nie!“ Ostala však váhavo stáť.

 „Urazila si nielen Ren, ale ešte aj Gabriellu, ktorá zvitky píše!“ Vykríkla Aileen nazlostene. „Zvoľ si zbraň!“ Riekla jasne, ignorujúc Reninu ruku.

 „Palice.“ Odvetila Lucy a hlavou jej preblesol nápad, ktorý sa zrodil zo spomienky čítania prepisov. Ak to bola pravda, tak sa Aileen s palicou neučila bojovať.

 „Dobre.“ hovorila Aileen a zmizla na krátko v lese. Keď sa vrátila mala v rukách dve palice narýchlo oskliesnené od menších vetvičiek. Jednu hodila Lucy.

 „Preboha, Xena!“ Vykríkla už žalostne Ren a chytila ju. Znovu ju udivila tá šialená podobnosť s Lucy. „Urob niečo, prosím. Zastav ich. Aileen ju zabije.“

 Xena k nej kľudne pozrela so založenými rukami na hrudi.

 „Ja Aileen verím, nezabije ju. A už som sa poučila, že jej mám načúvať, pretože niekedy človek potrebuje iný uhol pohľadu na vec.“ Kývla hlavou k Gabrielle. „Tak ako to ukázala nám dvom. Tu si v našej dobe, a tu riešime problémy trochu inak. Pokiaľ moje prevtelené ja potrebuje natrieť zadok, tak nech.“ Ren chvíľu mlčala a pozerala do tej známej tváre.

 „Kiež by bola aspoň z polovice tak odvážna ako to vidím v tvojich očiach. Možno je hrdá, ale chýba jej odvaha urobiť...“ kusla sa do pery a dlaňou zúfalo si prešla po slzavom údolí na tvári. Potom sa zamračila.  „Ale čo ak Aileen popadne tá čiernota ako v Arioko?“

 Xena sa zrazu usmiala úsmevom aký nikdy na tvári kolegyne nevidela. Čiernovláska kývla hlavou k malej Sun Lo.

 „Sun Lo ju zastaví.“ Vetila kľudne Xena a začala kráčať za Aileen a Lucy, ktoré si chceli nájsť voľnejšie priestranstvo na súboj.

 „Ona?“ Ren si prehliadla drobnú číňanku. „Veď z tej by Aileen urobila aj dvadsať kusov.“

 Spoločníci sa zasmiali, aj keď trochu napäto.

 „Už som ju raz zastavila.“ Odsekla trochu netrpezlivo Sun Lo. Zahliadla udivený pohľad, ktorý na ňu Ren hodila. Počas krátkej cesty na neďalekú mýtinu si Ren stihla prehliadnuť okolo kráčajúcich ľudí. Xena s Gabriellou mali takmer totožné oblečenie ako to bolo navrhnuté v seriále. Plavovláske došlo, že to zariadila Aileen. Xena a Gabriella boli skutočne dvojičky, ale Eva a Virgilius boli úplne iný.

 „Čo je to vlastne ten karavan?“ spýtala sa po ceste Gabriella, pokukujúc po svojej dvojičke. Tá sa zatvárila zarazene.

 „Uhm... kovový voz, ktorý je...“ hľadala správne slová.

 „Pojazdný kovový voz bez koní?“ dotázala sa Xena a zastavila. Boli na mieste.

 „Áno.“ Odvetila Ren.

 „Nehľadaj názov, ale povedz na čo slúži.“ Riekla Xena a pozorovala ako sa súperky na pomerne veľkej mýtine pripravujú na súboj.

 „No, je tam posteľ, stôl, lavica na sedenie.“ Vetila Ren.

 „Aha, takže niečo ako izba v hostinci na kolesách.“ Hovorila Gabriella a videla ako druhá plavovláska prikyvuje. Potom sa zrazu mierne usmiala. „Takže ste tam aj...“ Gabriella rukami ukázala krátky znak, keď ukazovákom prešla pomedzi ukazovák a prostredník druhej ruky. Ren celá očervenela a sklonila hlavu. Xena sa rozosmiala a svoju družku pobozkala krátko na čelo, položiac jej pažu pozvoľna okolo ramien. V Ren vtedy blesol šialený pocit závisti. Prečo sa nemôžeme aj my mať takto radi, Lucy? Pomyslela si a pohliadla k miestu, kde sa malo súperiť. Virgil s Evou sa postavili bokom a tak sa plavovláska z budúcnosti zrazu rozhovorila.

 „Nechápem čo sa to s ňou stalo.“ Zašepkala Ren nešťastne. „Vždy sme sa mali radi, tak ako vy v zvitkoch. Ten tichý rešpekt a priateľská láska. Najskôr sme robili scénu v jaskyni, keď ste sa prvý krát poriadne pobozkali a ja som cítila, že sa v nej niečo konečne láme. Už dávno som sa kvôli nej rozviedla a štyri roky som sama, tajne dúfajúc, že...“ zlostne si zotrela slze z tváre. „A včera... robili sme scénu po tom ako ste sa zasnúbili. Naše, teda vaše prvé milovanie. Vyzerala zrazu rozhodená. Požiadala režiséra o chvíľu pauzy. Šla som za ňou do karavanu a ...“ sklonila zase hlavu, neveriac, že im tieto veci hovorí. „proste to prišlo a milovali sme sa. Bolo to krásne, ale potom mi povedala také veci. Ako keby to nebola ani ona.“

 „Môžeme začať? Rada by som porotu.“ Zvolala Aileen, opierajúc sa o palicu.

 Xena však pozerala do tváre uslzenej Ren. Opatrne jej slzy zotrela.

 „Ren, ja viem aká som bola. A verím v to, že ste naše prevtelenia. Potom ste aj spriaznené duše ako my dve. Akým spôsobom si máte k sebe nájsť cestu však neviem.“ Kývla bradou k Aileen. „Možno ona má odpovede, sama netuším čo chce robiť.“ Pohladila ju po tvári. „Si tak veľmi podobná mojej Gabriell, nič z nej sa počas toho času nestratilo. Milá, priateľská a dobrosrdečná. Škoda len, že vaša doba je tak temná, aspoň podľa Aileeninho rozprávania. Za to, že ti Lucy dala facku by som jej najradšej namlátila sama.“

 „Je to ako pozerať sa do zrkadla, Ren.“ Šepla Gabriella a zovrela Xeninu dlaň.

 „Xena?“ zvolala znovu brunetka.

 „Lucy? Jedna rada. Pozor na jej nohy.“ Zvolala bojovníčka. „Môžete začať.“

 Pred ich tvárami sa rozohral boj.

 Lucy zajačala a urobila premet v snahe sa dostať za chrbát súperky.

 Xena vtedy ťažko vzdychla a dlaňou si zakryla tvár. Nie však v hanbe či nechápavosti, ale aby sa nerozchechtala.

 „Ja nejačím, u Bohov!“ vykríkla zlostne smerom k svojej dvojičke.

 Aileen sa s úškrnom otočila a kopla Lucy do boku. Kop vyzeral byť jemný, ale odletela pár metrov. Lucy si prekvapene siahla na bok a bolestne vstala.

Začínala konečne chápať, že je to realita. Hlavne vďaka bolesti. A tá mrcha Aileen nad ňou mala prevahu.

 „Jedno sa Aileen musí nechať.“ Zašomrala Xena s úsmevom. „Dokáže dokonale zmanipulovať rozhovor a vyprovokovať druhého aby zaútočil.“

 „Ako teba v Arioko?“ spýtala s Ren.

 „Áno. Nemala som ani tušenia, že ma provokuje.“ Ticho sa zasmiala a pohladila Gabriellu po ramene.

 Sledovali pomerne nevyrovnaný súboj Aileen a Lucy. Tá sa zrazu zastavila a zdvihla ruku.

 „Počkať, nevzala si si tie pilulky čo sú v zvitkoch, že nie?“ zvolala nazlostene.

 „Na teba? Zlato, tak to si teda riadne veríš. Na teba také niečo nepotrebujem.“ Rozosmiala sa brunetka. „Si len héérečka.“ Zatiahla šialene. „Čo by si mi mohla urobiť? Tu.“ Ukázala okolo seba. „V období starého Grécka, v Chin.“

 „Napríklad toto.“ Rozohnala sa Lucy v zúrivosti a začala sa sústrediť. Ucítila ako sa ich palice spojili bokom, pretože tam nevidela rýchlo sa ohliadla a krátko uskočila.

 „No?“ spýtala sa Aileen. „Nemáš tam ďalšie mlátenie blondíniek?“ zasmiala sa a odrazila tvrdý Lucyin výpad. Tá zistila, že Aileen nie je s palicou žiadny nováčik a v duchu nadávala. Brunetka jej nemienila dlhovať žiadnu chybu, a tvrdo ju trestala koncom palice údermi do stehien či brucha. Lucy urobila ďalšiu vážnu chybu a Aileen neváhala, udrela pravačkou a uštedrila herečke silnú ranu do tváre. Odletela dozadu a chvíľu sa zviechala.

 Ren medzitým so zúfalým pohľadom pozerala na to divadlo a ani si neuvedomovala, že zviera dlaň svojej dvojičky.

 „Zabudni na všetko čo si zažila, Lucy. Tu to neplatí. Spomeň si čo si sa učila a možno budeš mať šancu.“ Zvolala Aileen, ktorá si v jej typickom geste položila palicu na rameno. „Ak mám v tebe naštartovať to čo tam skutočne máš, tak ťa zmlátim ako stoh žita, vykopem to z teba. A je mi jedno, že ma stojíš dva milióny dolárov. Pretože to ako si sa zachovala k svojej najlepšej priateľke si nemala právo. Buď si sa mala ovládnuť, ticho trpieť a nechať to na úrovni priateliek, alebo si mala konečne v sebe zlomiť ten blok, ktorý nám tam dali v novej dobe. Že nemôžeš milovať inú ženu.“

 „Proste som sa nedokázala ovládnuť, chápeš?“ vykríkla rozzúrene Lucy. „A mohla ma predsa zastaviť aj ona.“

 Aileen odrazila ďalší Lucyin zúrivý útok a tentokrát ju kopla do hrude. Predstaviteľka Xeny s bolestným výkrikom takmer vzlietla a dopadla chrbtom na strom kde sa zviezla k zemi.

 „Nie.“ Zašepkala Ren ale jej rozbeh zadržala tvrdá ruka Xeny na jej paži. Snažila sa ju rozovrieť, ale skutočná princezná bola oveľa silnejšia ako jej kolegyňa.

 „Čakaj.“ Riekla krátko Xena. „Ja som ti hovorila, pozor na nohy!“ Kríkla smerom k svojej dvojičke.

 Lucy sa snažila pár krát zdvihnúť, ale nešlo to. Boleli ju svaly, hruď a tvár. Jediný krát bola zranená pri tom ako padla z koňa a zlomila si panvu, ale toto bolo horšie. Hlavne tou pokorou. Skúsila ešte raz vstať, ale silne narazené svaly na nohách od Aileeniných kopancov jej vypovedali poslušnosť. Odhodila palicu.

 „Fajn.“ Riekla krátko Aileen a urobila krok od nej. Stála tak k nej chrbtom. Vtedy sa Lucy pozviechala z posledných síl a vytiahla zo sáry dýku, ktorá bola asi jedna z mála vecí, ktoré neboli rekvizitou. Zdvihla sa a chcela Aileen bodnúť. Brunetka zastavila, krátko pohliadla na Xenu a pozdvihla pravačku. Xena vytrhla ruku z dlane svojej družky, chytila chakram a prudko ho hodila.

 Ren sa to všetko spomalilo pred očami, čakajúc, že stratí teraz ... tu ... v minulosti, svoju lásku. Sledovala ako chakram mieri k Lucy, ktorá mala na tvári nenávistný výraz. Ten k nej nesedel, nerozumela kde sa tam vzal. Kovová obruč uderila do dýky tak, že ju odhodila spoločne s rukou k hlave Lucy. Rukoväť dýky narazila do jej spánku a predstaviteľka Xeny sa zviezla k zemi s tichým zastonaním. Chakram sa odrazil od zdvihnutého Aileeninho zápästia a vrátil sa späť k Xene. Ren na ňu udivene pozrela, keď si obruč kľudne skladala na opasok. Pohliadla k Lucy.

 Uvidela ako Aileen odhodila palicu a sklonila sa k telu.

 „Tak ako je tvrdá ona na teba, musíš byť aj ty na ňu. Neboj sa udrieť. A nemyslím tým len telesne. Pokiaľ chceš aby ste si boli rovnocenné.“ Riekla Xena a konečne Ren pustila. Tá sa rozbehla k bezvládnemu telu svojej kolegyne. Tvár mala samý škrabanec a na spánku sa jej zdvíhala veľká hrča. Ale žila. Bez slov ju vzali a odniesli späť do tábora, kde ju uložili na položené kožušiny.

 Ren sa sklonila k Lucyinmu telu a vďačne ucítila ako k nej pokľaká jej dvojička. Podala jej nejakú vialku a kúsok handričky. Začala jej opatrne pretierať škrabance na tvári.

 „Aj ona bola taká, myslím princeznú, taká protivná a tvrdohlavá.“ kývla hlavou ku Xene. Bedlivo však sledovala že ostatní začínajú chystať raňajky, ako keby predchádzajúca scéna neexistovala. Začínala chápať princípy staroveku.

 „Nie, mne sa teda tak zarputilo nebránila, keď sme si povedali o svojej láske. Ale to snáď už vieš zo zvitkov.“ Riekla s úsmevom Gabriella a napustila jej znovu handričku alkoholom. „To bude tou rozdieľnosťou vekov a času.“

 Prikročila k nim Aileen a prezrela Lucyine telo chráničom.

 „Nič zlomené.“ Skonštatovala sucho.

 „Niekedy mám chuť ju nakopať.“ Zašomrala Ren a pozerala za Aileen, ktorá šla pre ďalšie drevo.

 „Sme dve.“ Zasmiala sa Gabriella.

 Lucy sa prebrala asi o pol hodinu s boľavou hlavou. Chvíľu si myslela, že je stále v sne, ale potom si uvedomila ten vzduch, kožušinu pod sebou a aj ruku, ktorá jej hladila vlasy. Pohliadla nad seba. Uvidela tam vážnu tvár Ren. Pomaly sa posadila a odsunula jej ruku preč.

 „Nechaj ma.“ Šepla zlostne a oprúc ruky o kolená si zložila hlavu do dlaní. Vtedy k nej prikročila Aileen a tvrdo chytiac jej tvár do dlane ju donútila na ňu pozrieť.

 „Aké to je útočiť zozadu, ty zbabelec?“ zasyčala zlostne a pustila ju.

 Ren len zúfalo pokrútila hlavou a zdvihla sa od nej. Prijala misku s ryžou a kúskami ryby. Lucy odmietla jesť, len sedela na mieste a držala si hlavu.

 „Zbalíme to tu ideme do Ayna,“ vetila Xena. „Čas im povedať, že sa toho šamana nemusia báť.“ Sledovala ako jej spoločníci kývli.

 „Ako dlho chceš aby sme tu vlastne boli, Alieen?“ spýtala sa Ren a pohliadla na brunetku, ktorá vymývala misku vodou z vaku. Tá siahla na chránič.

 „Tri týždne, potom bude zase dobré skokové okno späť.“ Odvetila a otrasúc misku ju hodila do brašne.

 „Tri týždne? Zbláznila si sa? Čo natáčanie seriálu?“ zvolala zrazu Lucy.

 „Aké natáčanie, madam nasrdená?“ kríkla Aileen nakloniac sa nad ňu. „To čo si tam vyvádzala naposledy na pľace? O čas sa neboj, dokážem nás dostať do okamihu kedy sme odišli. Ale vy dve...“ ukázala na ne lyžicou. „Musíte si to medzi sebou urovnať. A prisahám, u seba, že vás odtiaľto dovtedy nepustím.“ Riekla tvrdo. Pohliadla na Lucy. „Čo ty, vážená? Ešte stále chceš na mňa volať právnikov alebo premýšľaš či si v sne?“ videla ako pár krát prehltla.

 „Už som pochopila kde som. Nebi človeka, ktorý je na zemi.“ Zašepkala Lucy. Jemne si prehmatala tvár a rebrá.

 „Nemáš nič zlomené.“ Odvetila na jej nevyslovenú otázku Aileen.

 „A čo tak dušu?“ zašepkala neznateľne Lucy a počula to jediná brunetka. Tá sa k nej sklonila.

 „Tú máš spojenú s Ren, tak sa tomu prestaň brániť.“ Riekla tichučko do jej ucha a videla ako zlostne na ňu predstaviteľka Xeny pozrela.

 „Máme len šesť koní, pôjdeme pešmo?“ spýtala sa Eva a podchytila si palicu.

 „Tie dve...“ Aileen ukázala na Ren a Lucy. „By som nemohla teraz nechať pokope. Ale...“ naklonila hlavu. „Máme tri silné plnokrvníky. Xena pôjde s Gabriellou, ja so Sun Lo. Lucy na poslednom.“

 Ako povedala Aileen sa aj stalo. Gabriella bola vlastne rada, keď po dlhom čase zase usadla za chrbát svojej snúbenice a mohla jej pozvoľne položiť ruku okolo pásu. Pozrela bokom a s úsmevom videla ako Aileen pomáha Sun Lo posadiť sa za ňu. Zarazene však hľadela na drobnú Ren, ktorá sa chvíľu pasovala s uzdou, potom postrojom a popruhmi koňa. Napokon sa jej podarilo vyštverať do sedla.

 „Vieš vôbec jazdiť na koni?“ spýtala sa Gabriella, keď donútila rukou Xenu aby trochu zacúvala. Ren na ne pozrela zlostne.

 „Viem, a mám kone rada. Len by ich mali robiť trochu nižšie. A toto sedlo mi moc nesedí.“ Zašomrala Ren a bývalým táborom sa rozoznel hlboký smiech Aileen. Po chvíľke sa ukľudnila a ukázala na Ren. Tá sa neisto usmiala.

 „Na tú epizódu si spomínam.“ Odvetila krátko brunetka a popchla čiernu kobylu medzi svojimi nohami.

 Xena pohnala koňa tak aby bola vedľa svojej dvojičky a bokom sledovala jej zamračenú tvár.

 „Prečo si na ňu taká zlá, Lucy?“ spýtala sa a pozrela dopredu. Ich kone boli ako posledné v skupinke.

 „Čo ty môžeš vedieť o mojom živote.“ Riekla Lucy šepkom.

 „Aileen nám toho povedala mnoho.“ Vetila Xena. „A to nie len čo sme počuli dnes ráno. Tri deti, manžel, skvelá kariéra herečky, speváčky. Hlavne ako predstaviteľky Xeny. Čo ťa ale brzdí v šťastí?“

 „Ja som šťastná.“ Odsekla Lucy.

 „Tak potom prečo si tu a plačeš?“ spýtala sa Gabriella.

 Lucy si siahla na tvár a pozrela prekvapene na mokrú ruku. Vôbec si neuvedomila, že plače. Zlostne si slzy utrela z tváre a tvárila sa tvrdo.

 „Ren.“ Zvolala Xena a tak privolala k svojmu koňu aj plavovlásku. „Vy dve. Musíte si uvedomiť, že tu to nie je žiadna hra. Ak treba bojovať tak musíte. Možno bojujeme na strane dobra,“ pohliadla na dvojičky klusajúce vedľa jej koňa. „ale ak treba zabiť... Toto ste si vo vašej hre nezažili. A tu musíte podľa slov Aileen prežiť tri týždne. Nemôžeme vás stále chrániť. Je vám to jasné?“ spýtala sa a videla ako herečky len nejasne prikývli. Moc sa jej to nepáčilo, ale popchla koňa aby ich nechala samé v pozadí skupiny.

63. Chin (Čína), Hiati, minulosť

 V podvečer sa dostali do pokľudne vyzerajúceho mestečka Hiati, o ktorom po ceste na sever nepočuli ani slova. Sledovali znovu tie nepriateľské tváre, ktoré si ich prezerali a Ren sa snažila vtesnať do sedla aby ju nebolo vidieť. Prvá zoskočila Sun Lo, ale len preto aby ju pri zoskakovaní nekopla Aileen. Tá hneď prikročila k žene, ktorá nestihla újsť do svojho príbytku. Chvíľu s ňou hovorila a klaňala sa jej až takmer k zemi.

 „Do pekla, kde sa tu to mesto vzalo?“ spýtala sa zaskočená Xena. „Veď týmto smerom bola iba Ayna.“

 „Asi sme poblúdili vtedy, keď sme tak zbesilo naháňali Aileen a jej armádu.“ Riekol Virgilius. „Sám som chvíľami nemal poňatia kadiaľ vedieme kone. Mali sme sa spýtať Chan Maoa na cestu.“

 „Vy ste ju naháňali?“ spýtala sa prekvapená Ren.

 „Ten zvitok som ešte nezačala písať.“ Odvetila Gabriella. „Môžem vám to rozpovedať pri večeri.“

 „Majú tu malý hostinec, ale boja sa Kiu Shiho a cudzincov.“ oznámila Aileen, keď vyspovedala ženu.

 „Sme už dosť na severe a tu bude Kiu Shiho vplyv väčší.“ Riekla Xena, ktorá už tiež zoskočila z koňa s ostatnými. Zamračene pohliadla na nebo, pretože začalo mrholiť. A to mrholenie sa z sekundy zmenilo na drobné mokré sneženie. „U Tartaru.“ Zašomrala Xena. „Kde je ten hos...“ pohliadla bokom a jej tvár sa zmenila. „Kryte sa!“ Vykríkla a zachytila pred svojou tvárou dva šípy a ostatným sa obratne uhla. Družina okolo nej sa rozpŕchla k domom aby sa skryli. 

 Xena zlostne pustila šípy a hodiac charkam sa pridala k svojim druhom. Mimo jej dohľadu sa chakram rozdelil, rozsekol luky ôsmim útočníkom a spojený sa vrátil späť ku svojej majiteľke. Útočníci stieľali iba na ňu, pretože ona bola jediná, ktorú videli ako možnú hrozbu. Zbytok družiny im pri útoku zakrývala vysoká veža modlitebne.

 „Kiu Shiho vojaci!“ Kričal malý chlapec, ktorý vbehol do mestečka s ešte pár ďalšími deťmi. Obyčajní ľudia začali utekať do svojich domovov. V ulici zo severu sa ozval rev a objavili sa tam prvý vojaci. Vstúpili do centra mesta poklusom a zastavili. Pricválal k nim muž na bielom koni a tiež ostal stáť.

 Skupinka schovaná za domami to celé pozorovala spoza rohu. Ren s Lucy však stáli za iným domom, pretože šli ako posledné.

 „Zoberte každého silnejšieho muža a chcem tú ženskú s tou guľatou vecou.“ Vykríkol na svojich vojakov. „Zabite každého kto sa bude brániť.“

 „Hľadáš mňa?“ spýtala sa Xena a na údiv herečiek vystúpila spoza domu. Poklepala rukou na chakram.

 „Preboha, však ich je aspoň štyridsať.“ Zašepkala neveriacky Ren.

 „Je po nás.“ Zašomrala Lucy skleslo, úplne nexenovským tónom hlasu. Pohliadla na ostatných a videla v ich tvárach kľud a odhodlanie.

 Veliteľ medzitým pomalým krokom podišiel bližšie k osamelej Xene.

 „Ty, osoba, čo si zač? Zranila si mojich vojakov.“ Zvolal nazlostene.

 „Ja, osoba, sa volám Xena.“ Odvetila bojovníčka pokojne.

 „Zmizni odtiaľto než sa ti niečo stane, alebo sa dosekáš vlastným mečom.“ Kríkol na ňu veliteľ posmešne. Takto z blízka ju nepovažoval za žiadnu hrozbu, pretože meč, ktorý držala v ruke, mu pripadal ako lesklá atrapa.

 „Nikam nejdem, keď tu máte lapať nevinných len aby ste z nich urobili svojich vojakov. A aké je tvoje meno?“ Xena si odhodila polomokré vlasy z tváre. Mokrý sneh sa zmenil na normálne sneženie, našťastie len drobné a slabé.

 „Ming Jian,“ odvetil veliteľ a zasmial sa. Ukázal za seba na svojich ľudí. „A ako mi chceš v tom zabrániť? Však si sama.“

 Xena si pomyslela, že je to riadny hlupák, keď si nevšimol šiestich postávajúcich koní opodiaľ. A ešte k tomu troch takých koní, ktorých by si chudobný ľudia z mesta nemohli v žiadnom prípade dovoliť.

 „Tak za prvé, Ming Jian,“ hovorila kľudne princezná a ukázala spoločníkom aby postanuli postanuli po jej boku. „nie som sama. A za druhé,“ naklonila hlavu a sladko sa usmiala. „Myslela som si, že sme ťa zabili v Shitai.“ riekla už drzým vyzývavým pokrikom.

 Ming Jian vtedy vytiahol šabľu.

 „Tak to si bola ty! Zabila si mi brata, ty suka. Útok!“ vykríkol, ale ostal stáť, čakajúc kým sa k nemu pridajú jeho muži.

 Spoločníci bez váhania vytiahli zbrane a Eva ustúpila o pár krokov späť. Xena hodila svoj chakram a zbavila tak útočníkov kuší, pretože niekoľký stojac v pozadí sa ich chystali použiť.

 Herečky stáli vedľa seba a pozreli po sebe. Lucy váhavo vytiahla svoj meč a pohliadala na mužov, ktorý sa k nim hnali. Mrkla na Ren, ktorá podobne váhavo vytiahla sai.

 Lenže muži rútiaci sa k nim sa nedali zastaviť len pohľadmi.

 Rozpútal sa boj, v ktorom sa Xena rozhodla dávať pozor hlavne na dve ženy z budúcnosti. Videla ako vydesene pokukujú po sebe a po vojakoch.

 Lucy si spomenula na súboj, ktorý viedla s Aileen, a aj keď ju ešte boleli svaly zo súboja a navyše zadok z koňa, začala rozdávať jednu ranu za druhou. V hlave jej preblesklo aj to, že Xena už nezabíja ak nemusí a čo bolo písané v zvitkoch. A tak otáčala meč hlavne na plocho ako len mohla a stíhala, aj keď jej váha meča rvala ruky.

 Potom pohliadla k svojej kolegyni a uvidela ako ju jeden vojak udrel zozadu. Ren padla k zemi. Nie, pomyslela si vydesene a hľadala možnosť ako ju zachrániť. Chytila meč aby ho hodila po chlapovi, ktorý sa nakláňal k Ren. Nebola si istá či ho hodí presne, ale musela. Vtedy sa nad jej hlavou ozval hvízdavý zvuk. Uvidela ako okolo nej letí chakram, roztína vojakov meč a vracia sa k Xene.

 „Chceš bojovať o svoju lásku, či nie?“ vykríkla Xena a otočila sa k ďalšiemu protivníkovi. Len ako keby mimochodom chytila chakram, ktorý mieril priamo na jej hlavu.

 V Lucy sa vtedy zdvihol prudký vzdor. Nekričiac a ticho skočila k mužovi, ktorý stál pri omráčenej Ren. Bez okolkov ho bodla do ramena. Jej zrak sa zmenil na červenú. Jediné o čo jej šlo bolo chrániť Ren. Urobila otočku a odkopla útočiaceho vojaka ako keby bol iba obyčajná slamka. Otočila sa na ďalšieho a prudko ho sekla do nohy. Pri ďalšom však nestihla odhadnúť vzdialenosť a pozdvihnúť, či skloniť meč aby ho len zranila. Muž sa nabodol hruďou na čepeľ a ona si s údesom uvedomila, že práve zabila človeka.

 Ren sa medzitým spamätávala z omráčenia a tak videla ako Lucy prebodáva muža a ostáva stáť v dokonalom šoku, hľadiac na prebodnuté telo pred sebou. Ignorovala aj fakt, že sa na ňu rúti ďalší vojak.

 „Lucy!“ vykríkla plavovláska a s roztrasenými nohami sa postavila. Lenže jej kolegyňa sa stále nehýbala. Sledovala ako vojak zdvíha ruky s mečom do úderu a ona vedela, že je príliš ďaleko aby k nemu pribehla. Na stotinu sekundy zavrela oči, neveriac, že chce urobiť to čo chce. Zdvihla ruku so sai a prudko ním mrštila k vojakovi. Zabodol sa mu hlboko do čela a muž padol k zemi. Vtedy sa Lucy prebrala a omámene pozrela na telo, ktoré sa jej klátilo k nohám. Uvidela v jeho hlave sai a šokovane sa k kolegyni obrátila.

 „Žiadny komparz, čo?“ riekla mrazivým tónom, ale Ren si všimla divného pohľadu, ktorý na ňu vrhla.

 „To nie.“ Odvetila a rozhliadla sa. Okolo nich už žiadny muži neboli.

 Xena sa medzitým presekala k Ming Jianovi, ktorý sa s ňou snažil bojovať, ale po každý krát mu niekto zahatal cestu. Keď sa tak stalo musela uznať, že je pomerne dobrý šermiar, ale Tiaovi sa rozhodne nevyrovnal. Pri boji kútikom oka zahliadla, ako jeden z vojakov utiekol kus bokom a chce na niektorého z jej skupiny zaútočiť kušou. Odkopla Ming Jiana, otočila sa k vojakovi s kušou a hodila po ňom chakram. Nestíhala sa však otočiť späť k veliteľovi a tak pretočila meč, skrčila sa a bodla hlboko za seba. Keďže jej meč bol ostrý ako britva nevedela či trafila cieľ. Otočila hlavu a uvidela Ming Jiana na čepeli. Zdvihla sa a vytiahla zbraň z jeho brucha. Do ruky sa jej vrátil chakram.

 Aileen bodla jedného z vojakov do nohy a nechala ho padnúť. Rozhliadla sa. Boj ustal. Pozrela smerom k Ren a Lucy. Uvidela ako sa čiernovláska kláti na kolená a zvracia. Sledovala, že Ren pri nej chvíľu váhavo postáva a potom beží k neďalekým kríkom. Stále držiac meč sa vydala ich smerom.

 „V poriadku?“ spýtala sa a pohladila ju po chrbte, keď sa herečka s roztrasenými nohami pomaly postavila.

 „Ani nie.“ Odvetila rozhodene Lucy. Videla ako k nim pristupujú aj ostatní a tvária sa znepokojene. Ren sa vrátila o malú chvíľu, ale vyzerala rozhodne lepšie ako sa ona cítila. Pohliadla na svoje ruky. „Je to úplne iné.“ Zašepkala. Zdvihla zakrvácanú dlaň a privoňala k medenej vôni krvi. „V starom seriále sme sa vyhýbali pohľadu na krv kvôli detským divákom. A v novom používame len farbu.“ Zlostne si utrela dlaň o nohu.

 „To ako sa cítite si rozoberieme neskôr.“ Riekla Xena drsne a schovala meč. „Teraz to musíme dokončiť.“

 Ani jedna z herečiek nechápala čo tým myslí. Došlo im to v momente, keď začali zväzovať omráčených vojakov a prehliadať kto je ešte na žive. Takýto detail po veľkom boji v starom seriále nebol a v novom sa ešte k veľkej bitke nedostali. Teda ak nerátali Arioko, kde však boli mŕtvoly odpratané mužmi sudcu.

 Aileen medzitým obišla niekoľko domov aby oznámila, že sú v bezpečí a hľadala tak aj pomocníkov. Podarilo sa jej zohnať šestnásť mužov, ochotných pomôcť im s mŕtvolami. Spoločne telá odtiahli kus od mesta a tam postavili veľkú hranicu aby ich spálili. Mohutný čierny dym sa vznášal z hranice pod dohľadom pár obyvateľov mesta až do rána.

 „Prečo z nich nikto neutiekol?“ spýtala sa Ren, keď pohliadala ako hrdinovia polievajú hranicu a telá olejom aby lepšie chytili.

 „Musíme byť veľmi blízko Kiu Shiho základného tábora, takže tu má obrovský vplyv.“ Odvetila Xena a čakala kým jeden z dediny podpáli hranicu fakľou. „Vedeli, že keby utiekli tak ich zabije Kiu Shi osobne za zradu.“

 Hrdinovia a ... herečky znavený bojom konečne našli hostinec, v ktorom ich však prekvapivo nevítali príliš prívetivo. Xene nikto nemusel našepkávať aby vedela, že toto mesto zrejme patrilo práve Kiu Shimu. Alebo aspoň majiteľ hostinca mu stranil. Napokon im dal k prenájmu jednu veľkú miestnosť, kde však neboli žiadne postele a slúžila občasne na väčšie oslavy.

 „Zase spať na zemi.“ Zamrmlala Aileen a pretiahla si chrbát s bolestným výrazom na tvári.

 „Na zemi?“ šepla zhrozene Lucy a vzdychla. To jej chrbtici neprospeje.

 „Zvykaj si, hrdinka, čo mláti blondínky a bodá ľudí do chrbta.“ Riekla Aileen ironicky a videla jej polonasupený a polozahanbený výraz. Nič však nepovedala, len mykla hlavou a Gabriella sa vtedy udivila ako veľmi sú si s Xenou podobné. Jej družka úplne rovnako trhala hlavou, keď bola nahnevaná. Radšej na to prestala myslieť a začala rozkladať misky na nízky stolík s pomocou Sun Lo a Evy. Virgilius medzitým priniesol od hostinského dva menšie kotlíky s jedlom.

 „Sun Lo?“ spýtala sa Ren pohliadajúc na drobnú číňanku pred sebou.

 „Áno?“

 „Koľko máš rokov? Vyzeráš na pätnásť.“ Riekla plavovláska z budúcnosti. Sledovala ako Sun Lo prevrátila oči.

 „Prežila som dvadsaťšesť zím. Nemôžem za to ako vyzerám.“ Malá žena vzdychla.

 „A ako dlho sa učíš bojové umenia? Videla som ťa v boji a si ako z gumy.“ Pýtala sa Ren ďalej, celá udivená.

 „Od svojich štyroch rokov a z čoho že som to?“ riekla nechápavo Sun Lo.

 „Chce ti zložiť poklonu, pretože si vraj pri boji ohybná  a zároveň silná ako mladý prútik. Guma je v našej dobe podobne silný a ohybný materiál.“ Odvetila Aileen namiesto predstaviteľky Gabrielly.

 „Presne tak to myslím.“ Hovorila Ren.

 „V tom prípade ďakujem.“ Usmiala sa Sun Lo.

 Spoločnosť usadla k stolíkom a Lucy sa chystala konečne najesť, keď si uvedomila ticho. Vzhliadla na Xenu, ktorá stála.

 „Dnes sme bojovali dobre, zachránili sme ďalšie mesto pred Kiu Shim.“ Pohliadla na herečky. „Vy dve ste dnes prvý krát zabili. To sa vám, aspoň podľa rozprávania Aileen, nemohlo vo vašej dobe stať. Uvedomte si však, že ste bojovali pre dobro. Nehovoriac o tom, že ste zabili aby ste sa navzájom zachránili.“ Pozrela na Lucy. „Ren ti dnes zachránila život, tak ako ty jej. Vezmi si z toho ponaučenie, pretože ťa tak veľmi miluje, že kvôli tebe bez váhania zabila len aby si nezomrela.“ Videla ako jej dvojča len pozrelo bokom s trucovitým výrazom na tvári. „Tá je protivná. Ako to s ňou môžeš vydržať, Ren?“ riekla zlostne a Aileen sa rozosmiala.

 „Pardon, len som si spomenula na jednu scénu zo seriálu.“ Šepla a stíchla.

 Lucy zovrela pery, vzala misku a posadila sa od nich bokom. Ren len vzdychla a pustila sa do jedla.

 „Keď spomínaš ten seriál,“ ozvala sa Gabriella. „hovorila si, že nám ho ukážeš.“

 „Chcete?“ spýtala sa ľudí okolo a všetci prikývli, aj keď u Evy to tak jednoznačné nebolo. Aileen zložila z ruky chránič a chvíľu sa hrala s jeho ovládaním. „Ešte jedna vec.“ Každému z nich, okrem Ren a Lucy, blikla krátko do oka modrým svetlom. „Takto budete rozumieť.“ Riekla a spustila prvú epizodu na holografický monitor. Pre istotu však prikrývkou zakryla jediné okno v miestnosti a dvere zaistila kusom polena.

 „Z toho koňa som zletela asi štyri krát.“ Zamrmlala Ren, keď sa ukázala scéna, pri ktorej prvý krát nasadala za Xenu na Argo.

 „Aj ty?“ zasmiala sa Gabriella.

 „Ale to nie je pravda.“ Šepla Xena. „Draca som zabila, pretože chcel zabiť starostu Potedei.“

 „Si v poriadku?“ spýtala sa ticho brunetka vedľa sediacej Ren, videla jej zvláštny zarazený výraz, ktorým hľadela smerom k Lucy. Tá však zaliezla do svojich prikrýviek a vyzeralo to, že sa rozhodla spať.

 „To nič.“ Riekla plavovláska z budúcnosti a na tvári jej zahral chabý a umelý úsmev. Takéto rozoberanie epizod seriálu robievala kedysi len s Lucy. „Ale, tá tvoja obrazovka bez rámov, to nie je technológia našej doby. Z akého času si?“

 Aileen sa podivne usmiala.

 „Som z roku 47. V mojom čase.“ Odvetila divne drsne a ponuro.

 „47?“ spýtala sa Lucy, ktorá sa posadila na svojom lôžku. „Zase sa vynuloval kalendár? A prečo? Zrodil sa nový syn Boží?“

 Vtedy sa Aileen ticho a krátko a šialene zasmiala.

 „Nie. V roku Nula prišiel niekto horší než Hitler.“ Prižmúrila oči, ako keby uvažovala.

 „Hitler?“ spýtala sa Gabriella.

 „Vojvodca, ktorý oblbol svojich poddaných a snažil sa ovládnuť svet.“ Hovorila Ren. „Keď sa dostal k moci, boli jeho poddaný  v chudobe a vojna bola jedným z východísk ako obnoviť priemysel. Zakrýval tým aj fakt, že vyvražďoval ľudí inej viery. Ovládol takmer celý kontinent...“ zmätene pozrela na Aileen, pretože nevedela, ako má pokračovať.

 „Pridali sa k nemu aj ľudia z Chin a Krajiny vychádzajúceho slnka. Väčšina planéty sa proti nemu však začala stavať a napokon sa sám so svojou manželkou zabil, keď na prahu jeho skrýše postanuli vojaci protivníka. To je tak v skratke.“ Riekla Aileen ponuro.

 „Čo sa stane v roku nula? A prečo si to nezastavila?“ spýtala sa znepokojene Gabriella.

 „Objavil sa nový blázon, ktorý si myslel, že vyhladením časti planéty ich donúti sa zjednotiť. V tej dobe je totižto na planéte viac ako 8 miliárd ľudí . Na značnej časti planéty panuje hlad a chudoba. V bohatších krajinách zase panuje len túžba buď po moci alebo po peniazoch. Ten blázon nechal na planéte vybuchnúť 200 menších bômb a tak vyhladil takmer 4 miliardy ľudí. Nič sa však nestalo. Nezjednotili sa. Práve naopak, začali ešte viac bojovať o zdroje a vypukla 3. svetová vojna. Ak viem, tak stále trvala, keď som odchádzala zo svojho času.“ Hovorila Aileen a na tvári mala divný prázdny výraz.

 „Ale prečo si to nezastavila?“ spýtala sa pre zmenu Ren. „Preboha, čo to bolo za človeka, ktorý mohol také niečo urobiť?“

 „Ale ja som to zastavila, Ren. Teda aspoň v to dúfam.“ Aileen sa postavila. „A odmietam o tom viac hovoriť.“ Riekla krátko a vytratila sa z miestnosti, odmietnuc Sun Loinu prítomnosť krátkym zavrtením hlavy.

 Vrátila sa za nie dlhú dobu a vyzerala kľudnejšia. Nakoniec si družina nechala pustiť ešte jednu epizódu a pobrali sa na svoje lôžka.

 Ren sa zobudila z nočnej mory, prudko sa nadýchla a uvidela nad sebou známu tvár.

 „Lucy?“ spýtala sa šepkom s nádejou v hlase.

 „Nie,“ odvetila ticho Xena. „mala si zlý sen a prehadzovala si sa.“ Pohladila plavovlásku po čele. Tá sa zvalila späť na lôžko a mala v očiach slzy. „Poď, pôjdeme sa trochu prejsť, aspoň ten údes z teba spadne.“ Šepla bojovníčka a pomohla jej na vratké nohy. Ren si na seba hodila svoj kabátec a Xena si vypožičala Aileenin kabát aby neprechádzala späť k svojmu lôžku cez celú miestnosť a tak nepobudila druhov.

 „Je zima.“ Striasla sa predstaviteľka Gabrielly a pozerala na pomerne hustú  stenu dažďa. Opreli sa o stenu hostinca a pozorovali padajúcu vodu.

 „Ale nemrzne.“ Riekla Xena. „Nemôžem uveriť, že takto skoro je tak zima a  dokonca snežilo.“

 Ren sa vtedy zarazila.

 „Aký je vlastne čas? Teda mesiac, alebo aký tu je vlastne kalendár.“ Trochu rozpačito sa ošila. „Nikdy som Antické dejiny moc neskúmala.“

 „Koniec leta a mesiac je Quintilis.“ Odvetila Xena kľudne a nahnúc sa spod prístrešku chytala veľké kvapky do dlane.

 „Quintilis? Nič mi to nehovorí.“ Zachmúrila sa Ren.

 „Eh ,“ zrazu čiernovláska zlostne frkla. „Cézar ho premenoval na Iulius.“

 „Aha, takže to v našej dobe bude asi júl. Siedmy v poradí.“ Riekla plavovláska.

 Xena len krátko kývla, potom však na ňu pohliadla s obavami.

 „Trápi ťa to, že si zabila?“ spýtala sa opatrne.

 „Ja...“ Ren pohliadla k nebu a skúmala svoje pocity. „Nemala som nočnú moru kvôli tomu mužovi, ale pretože som sa šialene bála aby Lucy nezabil. Možno je to drsne povedané, lenže zabila som aby som niekoho zachránila. V srdci necítim žiadny pocit viny kvôli tomu. Trápi ma Lucy, nie on.“ Pretrela si tvár. „Nerozumiem tomu ako sa dokázala zmeniť.“ Pohliadla na Xenu, ktorá sa znovu oprela vedľa nej. „Keď mi hovorila o tom, že si nemôže dovoliť stratiť svoj starý život tak som sa jej aj dosť bála. Vyzerala tak zúrivo ako keď sme robili scény, keď si ty vraždila ľudí.“ Xena stále mlčala, ale načúvala a to dodalo Ren silu aby ďalej hovorila. „Teda myslím tú starú Xenu, ktorou si kedysi bola. Som z nej zmätená.“ Všimla si ako jej vysoká spoločníčka prudko otočila hlavu, keď začula z neďalekej stodoly nespokojné zaerdžanie niektorého z koní, ktoré tam ustajnili.

 „Pokračuj.“ Riekla Xena, ale vykročila pomalým krokom k stodole.

 „Čo viac povedať.“ Šepla Ren a ani si neuvedomila, že prešla zo starogréčtiny do angličtiny. „Neviem vôbec čo robiť. Ona mi povedala o tom ako nechce stratiť ten svoj starý život, ale to som nikdy po nej nechcela. Viem ako miluje svoje deti. Neviem či aj Roba, jej manžela, v tomto ohľade som vždy váhala, pretože v jej očiach som nikdy nevidela iskru, keď na neho pozerala. Asi som moc zatlačila na pílu, keď som sa jej v karavane spýtala, či chce aby sme boli spolu.“ Utrela si slzu a sledovala ako čiernovláska otvára vráta stodoly a tak vkročila za ňou. Šesť ustajnených koní nepokojne prestupovalo a občas niektorí z nich ticho zaerdžal. Xena pristúpila k svojmu koňovi a jemne mu v ukľudňujúcom geste prešla po lysine. „Deje sa niečo, Xena?“ spýtala sa Ren.

 „Strach.“ Odvetila Xena krátko. Potom pohliadla na plavovlásku vedľa seba, ktorá tiež pohladila koňa. „Ja nie som taká dobrá rozprávačka ako Gabriella. Ale aj nám strach zatemnil mysle. A v Lucyiných očiach som videla podobný strach, ktorý sa snaží tlmiť zlosťou a nenávisťou. Bojí sa, že by si ju mohla odtiahnuť od toho starého a pohodlného spôsobu života akým žila. Tak ako ja som žila pohodlne v temnote kedysi a potom ma odtiaľ vytiahol najskôr Herkules, ale úplne ma z toho dostala Gabriella. Bila som sa s tým strachom vedieť, že je aj iná možnosť môcť byť inou.“ Xena si krátko prezrela stodolu.

 „Urobila som veľkú chybu, keď som sa jej spýtala či chce byť so mnou.“ Ren pokrútila hlavou a prešla kobyle po nádhernej hrive. „Po celé tie roky som bola šťastná ako jej priateľka, že môžem byť s ňou. Lenže po tých scénach, ktoré sme robili som mala pocit, že aj ona niečo cíti ku mne. Potom sa na pár okamihov,“ vzlykla. „krásnych okamihov, zlomila a ukázala mi, že tiež ku mne cíti niečo viac. Kiež by som to mohla vrátiť a zastaviť ju, aby sme ostali len priateľkami.“ Vtedy uvidela ako sa Xena zlostne k nej otočila.

 „Chceš stále niečo meniť a vracať?“ trhla hlavou v nahnevanom geste. „To už urobila Aileen. Mali sme byť dávno mŕtve, ale tak dobre, zase kráčame po svojej ceste, keď to už tak zariadila. Teraz jej však už zabránim ak by chcela niečo vrátiť. Keď sa má tak stať tak sa to aj tak stane.“ Ukázala na Ren. „Stalo sa. Teraz už Lucy vie čo k nej cítiš a ty zase čo ona k tebe. To či ona dokáže zmeniť svoj život, svoje postoje, to je už len čisto na nej. Nemám tušenia prečo vás sem Aileen zaviedla a trochu som sa toho aj bála, aby nenastal nejaký šialený časový paradox, alebo ako sa tomu hovorí, ale zrejme sa vyzná v čase veľmi dobre.“ Čiernovláska na okamih zmĺkla. „Stáť!“ vykríkla Xena čínsky a bleskom sa otočiac hodila svoj meč ako kopiju k stene stodoly. Ren ostala užasnuto zízať, keď uvidela ako meč pripichol nejakú postavu k stene za kabátec. Xena tým smerom okamžite priskočila a chytila malého muža pod krk. Tvrdou ranou mu vyrazila nôž z ruky. Bol to pomocník z kuchyne hostinca. „Chceš našim koňom podrezať šľachy, ty malý bastard?“ zvolala nebezpečne.

 „Ja... ja...“ koktal mužík a snažil sa márne vymaniť z ruky mocnej princeznej.

 „Ja? To asi nebude tvoje meno, že?“ cekla Xena ironicky. „Tak čo si tu chcel s tým nožom?“

 „Len im hodiť viac sena, pani.“ Riekol nepresvedčivo mužík.

 „Aha,“ sykla bojovníčka. „Tak to nechceš povedať po dobrom, bude to po zlom.“ Prudko bodla prstami do jeho krku a Ren sa rozšírili oči. „Zastavila som ti prívod krvi do hlavy, máš len chvíľu svojho mizerného života. Hovor, alebo skap.“ Zvolala Xena temne.

 Ren sledovala ako sa muž snaží márne ovládať ruky, či si siahnuť na krk. Na ňom mu navrela tepna po krátky kus a potom nepokračovala.

 „Jianguo,“ zašepkal chlapík. „Jianguo, chcel aby som vás spomalil.“

 „Hostinský?“ spýtala sa Xena a nevyzerala prekvapene. „Patrí k Kiu Shimu, že?“

 „Áno.“ Odvetil priškrtene muž pod jej nohami.

 „A ty?“

 „Musím živiť rodinu a v meste je málo práce, nemám na výber, ale k Kiu Shimu nepatrím.“

 Xena sa zohla a znovu bodla prstami do jeho krku. Chlap sa konečne voľne nadýchol a vyzeral vydesene.

 „Podarilo sa ti to u dvoch koní, ale potom ťa niekto vyrušil, rozumieš?“ spýtala sa Xena, držiac ho znovu pod krkom. „Nič z toho čo sa tu stalo nehovor. Zmizni.“

 „Čo chceš robiť?“ spýtala sa Ren, totálne vyvedená z miery. Pohliadla na svoju spoločníčku, pretože bola ticho. Uvidela v jej očiach ten náznak temnoty a zároveň aj úsmev. Xena sa posmešne usmiala kútikom úst a zdvihla hrdo hlavu.

 „Bojová lesť, nič viac.“ Riekla bojovníčka krátko. Pozrela na zarazenú Ren. „Asi je už čas sa ísť vyspať.“ Pretiahla si chrbát a zámerne pomaly kráčala k bráne stodoly, vedela, že ich niekto počúval. A podľa krokov odhadla, že to bola jej dvojička. „Už lepšie?“ spýtala sa, keď otvárala bránu.

 „Áno, síce trochu vystrašená, ale lepšie.“ Odvetila plavovláska ticho. Prekvapene sledovala ako Xena ostáva stáť v bráne.

 „Niekto musí kone postrážiť,“ riekla jednoducho. „nenechám uškodiť plnokrvníkom v hodnote niekoľkých stoviek zlatých. Bež sa vyspať, dobrú noc.“ Xena jej ešte krátko pohladila rameno a zavrela vráta. Ren uľahla na lôžko a ešte dlhú chvíľu nemohla zaspať. Premýšľala nad tým čo hovorila dvojička jej kolegyne, nad strachom a aj nad sebou. Vedela však jedno, aj keď sa cítila byť vinná tým, že Lucy nezastavila a položila jej takú sebeckú otázku, tak to bude musieť byť Lucy kto začne s obnovou ich priateľstva. Ak sa teda ešte dalo zachrániť a ona o to vôbec stála.

64. Chin (Čína), Hiati, minulosť

 Ráno Ren prekvapene zistila, že ju nikto nebudí a nechali ju dokonca poriadne dospať. Vysvetlenie sa jej dostalo v pár okamihoch. Vonku padal hustý dážď, cez ktorý bolo vidno len na pár metrov. A tak neostalo nič inšie iba čakať kým búrka prejde. Bolestivo vstala a so zaúpäním si pretrela zadok. Milovala kone, ale ešte nikdy takto dlho v sedle nebola.

 „Dobré ráno, šípková rúženka.“ Riekla Aileen s úsmevom na tvári. Pohliadla k Lucy, ktorá sa tiež práve preberala zo spánku a nevyzerala prívetivo. „Ako sa cítiš, Lucy?“ spýtala sa, ale jej tón hlasu bol skôr o tom, že sa starala ako liečiteľka. Oslovená si chytila hlavu a posadila sa, hneď na to a však zvalila trochu na bok, hladiac si pozadie.

 „Ako sa cítim?“ odvetila nasrdene. „Som dvetisíc rokov mimo svojej doby, bolí ma hlava, rebrá a zadok z toho blbého sedla. Spala som na tvrdej podlahe, v zime. Potrebovala by som teplú sprchu, kávu a umyť si zuby.“ riekla nahnevane. Potom sa jej tvár na chvíľu zmenila. „A chýbajú mi deti.“ Šepla neznateľne.

 „Nie si jediná komu chýba dieťa.“ Odsekla zlostne Ren a pomaly sa dokázala postaviť, aj keď mala pocit, že jej odpadne zadok. Začula syknutie od Lucy.

 „Môžem ti pomôcť iba s dvoma vecami.“ Vetila Aileen a na jej tvári hral zlovestný úsmev. Hodila Lucy kúsok čistého a drsného plátna. Prstom naznačila čo s tým má robiť. „Antická zubná kefka, a čo sa týka sprchy. Je mi ľúto, ale budete na studenom odchove.“ Vytiahla z vaku mydlo a väčší kus plátna. „Vonku je sud s dažďovou vodou a hrniec na opláchnutie, našťastie nemrzne. V sude sa od mydla neoplachujte, pijeme z neho.“ Obrátila sa späť k stolíku. Ren sa pri ňom zastavila a prekvapene hľadela na rozloženú hraciu dosku s niekoľkými kameňmi na nej.

 „To je Go?“ spýtala sa.

 „Hmm,“ odvetila súhlasne Aileen a postavila na dosku ďalší kameň. „Tu sa volá weiqi.“ Pohliadla na Xenu, s ktorou hrala partiu. Tá sa zachmúrene sústredila na svoj ďalší ťah.

 „Prečo si im nepovedala, že tu hostinský má malú kaďu s teplou vodou?“ spýtala sa Xena potichu, keď ženy z budúcnosti odišli a pohliadla na brunetku, ktorá sa divoko usmiala.

 „Chcem ich trochu vytrestať.“ Odvetila Aileen.

 „Ale trestáš aj Ren.“ Hovorila Xena a keď Aileen otvorila ústa aby na to niečo povedala zdvihla ruku a dala si ukazovák na pery. Nahla hlavu a niečomu načúvala. Po chvíľke jej zaujatý výraz zmizol.

 „Čo...“ začala Aileen, ale krátke pokrútenie hlavou ju zarazilo a tak pokračovala v pôvodnom rozhovore. „Obe to potrebujú.“ Dokončila.

 Ren vyšla von. Celá sa chvela chladom a aj faktom, že za ňou kráčala Lucy. Už len pri pohľade na hladinu vody v sude ju striasla zima. Napriek tomu sa rozhodla odložiť kabátec, pod ktorým mala len spodné prádlo. Rýchlo sa namydlila a rovnako rýchlo opláchla. Mala pocit, že na mieste zmrzne. Snažila sa čo najmenej si namočiť spodné prádlo a s úspechom sa jej to aj celkom podarilo. Utrela sa do plátna a prehodiac na seba kabátec, zmizla v hostinci. Úplne kašľala na Lucy, ktorá vedľa nej zarazene postávala.

 „Ren.“ Ozvala sa Eva a oslovená s potechou prijala od nej misku s raňajkami. Pri jedení sledovala ako Aileen a Xena kladú ďalšie a ďalšie kamene na hraciu dosku. O chvíľu sa vrátila aj Lucy a netvárila sa zrovna nadšene. Ale ako okolo nej prešla, tak cítila vôňu mydla.

 „Kto vyhráva?“ spýtala sa Ren ukážuc na dosku.

 „To sa nevie do posledného ťahu.“ Riekla zaujato Aileen. „Preto je táto hra taká krásna.“

 „A dobrá, keď sa chceš učiť myslieť za roh.“ Uškrnula sa Xena. Položila svoj kameň a víťazne sa usmiala.

 „Do pekla.“ Zahromžila brunetka nazlostene. „Vyhrala si.“

 „Kde je vlastne Virgil?“ Ren sa rozhliadla po miestnosti.

 „Stráži teraz kone.“ Odvetila Sun Lo, ktorá vstúpila dnu. „Pred chvíľou ma vystriedal.“ Vážne pohliadla na Xenu a prikľakla k nej. „Čo chceš robiť, princezná? Už dávno sme predsa museli zistiť, že nám zranili kone.“ Riekla ticho.

 „Pravda.“ Hovorila princezná a na tvári vystrúhala nazlostený výraz. „Idem si s niekým pohovoriť.“ Zdvihla sa a len mávla rukou aby ju nenasledovali. Vošla do stodoly, odkiaľ sa ozvalo hlasné nadávanie v gréčtine, striedané s čínštinou. Bojovníčka vybehla zase von zo stodoly a o pár okamihov sa z ďalšej miestnosti, ktorú usúdili ako jedáleň, ozval krik a náznaky boja. Spoločne čo najnenápadnejšie nazreli do dverí a uvideli Jianguoa, majiteľa hostinca, na zemi. Xena mu držala meč na krku. „Počúvaj ma ty malý pes. Dnes v noci nám niekto poranil dva kone. Ty ako majiteľ hostinca vieš veľa vecí, veľa počuješ. Chcem vedieť aký bastard to bol!“ vykríkla Xena namosúrene, krátko pozrela na pomocníka, ktorý zacúval do kuchyne.

 „Neviem o čom hovoríte, pani.“ Zvolal vyplašene Jianguo.

 „Ale určite vieš.“ Odsekla Xena a pritlačila mu meč na krk. „Poznáš tu každého, počuješ ich reči keď si prídu na pohárik. Nehovor mi, že si nezačul niekoho ako hovorí o svojej spriaznenosti s Kiu Shim! Pretože nikto iný by nemal záujem nám uškodiť.“

 „Lanfen,“ vykríkol Jianguo. „tunajší kováč a jeho pomocník.“

 „Že to ani dlho netrvalo.“ Vyštekla zlostne Xena a sklonila meč. „Budem ho pozorovať, bastarda.“ Pohliadla dole a pomohla Jianguovi na nohy. „Ľuďom v Hiati si práve pomohol.“

 Jianguo sa zatváril vďačne, aj keď v jeho očiach Xena videla niečo úplne iné. Šialenú nenávisť a zlosť.

 „Ako sú na tom vaše kone?“ spýtal sa, keď postanul na nohách.

 „Nič moc,“ odvetila Xena. „ešteže nám ostali štyri, budem musieť poslať posla k Tao Liho armáde aby zamierili sem.“ Cekla nahnevane a vydala sa späť do miestnosti kde čakali jej druhovia. Krátko im vysvetlila svoj plán.

 „Už mi tu drevenie zadok.“ Zvolala hlasne vysoká čiernovláska a vyšla na chodbu. „Poďte si do stodoly zatrénovať,“ ukázala na Aileen. „od teba chcem aby si mi ukázala jeden útok, ktorý si robila v Shitai.“

 „Mamička Xenička chce dostať nakladačku?“ spýtala sa brunetka posmešne. Spoločne s ostatnými zamierili do stodoly. Zatiaľ sa skutočná Xena a Gabriella preplížili popod okno kuchyne a vyskočili na strom. Potom na ďalší a nakoniec Xena urobila premet aby sa dostala do otvoru na stodole, ktorým dnu nakladali seno. Obratne družku chytila do náručia. Prvú na stráž von poslala Gabriellu a zbytok družiny sa skutočne pustil do trénovania.

 „Ten útok v Shitai.“ Riekla krátko a vytiahla meč. „Vôbec ho nepoznám.“ Naznačila Aileen, ktorý presne myslí.

 „Zle.“ Riekla brunetka. „Takto.“ ukázala svoj pohyb, v ktorom urobila mierne pootočenie tela, úkrok, ale jej meč vyletel vpred do útoku spoločne s výkopom.

 „Tieňový tanec meča.“ Riekla Sun Lo zrazu a Aileen na ňu prekvapene pozrela.

 „Áno, ako to vieš?“ spýtala sa s miernym úsmevom.

 „Môj dedko, ktorý ma učil prácu s mečom bol majstrovský šermiar. Slúžil na dvore cisára a neraz aj bojoval. Netušila som, že tento spôsob bude ešte okrem neho a jeho majstra niekto poznať. Vždy mi hovoril, že je to jedna z najvyšších a najťažších foriem ovládania meča.“ Vetila drobná žena. „Pretože sa pri ňom vždy spája obrana s útokom. Naznačiť obranu a zároveň útočiť, alebo naopak.“

 „Presne tak.“ Odvetila udivená brunetka. „Už sa nedivím, že vieš tak dobre bojovať.“ Videla ako sa jej drobná družka usmiala.

 „Ešte raz.“ Riekla Xena a pozorovala podrobne pohyb Aileen. Začala ho kopírovať. „Au, do pekla.“ Chytila sa bolestivo za zadnú časť stehna, keď chcela vykopnúť.

 „Nie je to také ľahké ako to vyzerá, čo?“ spýtala sa Aileen so smiechom. „Musíš vedieť, ktoré svaly použiť aby si sa nezranila. Poď sem.“ Ukázala vedľa seba. Zmätená Xena si nechala položiť vlastné ruky na jej stehno. Aileen zopakovala vykopnutie pomaly. „Cítiš, ktoré svaly treba použiť?“

 „Hmm.“ Zafrfľala súhlasne čiernovláska a skúsila pohyb znovu. Tentokrát bolesť neprišla a ona sa krátko usmiala kútikom úst. Ešte niekoľkokrát výpad zopakovala spoločne s Aileen. Vyzeralo to ako keby brunetka stála proti zrkadlu, tak dokonale po chvíli Xena zvládala jej pohyby kopírovať. Bojovníčka si však popritom všímala aj svoju dvojičku. Lucy sedela na balíku slamy s pevne zovrenými perami hľadela niekam do neznáma. Zatiaľ Ren stála neďaleko nich a pozorovala celé trénovanie s rukami založenými na hrudi. Xena vzdychla, od rána spolu neprehovorili jediného slova.

 Virgil medzitým požiadal Evu aby s ním tiež trénovala, ale s mečom. Eva sa na to síce zatvárila trochu protestne, ale po chvíli prehovárania pozrela na Lucy, ktorá mala ako jediná voľný meč, katanu v živote nedržala.

 „Môžem si požičať tvoju zbraň?“ spýtala sa a videla ako Lucy len mykla plecami. Siahla dozadu a meč jej podala. Krátko ním mávla a trochu nespokojne si ho prezrela. „Nie je moc dobre vyvážený, chcelo by to pridať váhu na rukoväti.“ Postavila sa pred Virgila.

 „No nie je to irónia?“ zafrfľala zrazu ticho Ren.

 „Čo je irónia?“ ozvala sa Sun Lo.

 „Ty nosíš v sebe Callistinu očistenú dušu, je to tak?“ spýtala sa Ren smerom k Eve. Sledovala ako sa Eva zamračila a prikývla. „Ten meč patrí seriálovej Callisto.“ Oboznámila ju a ironicky pozdvihla kútik úst. Eva sa zachmúrila ešte viac a meč si prezrela podrobnejšie. Vtedy Xena zastavila svoje trénovanie s Aileen a ukázala na ňu hrotom zbrane.

 „To si tú zbraň vzala z budúcnosti ako pripomienku na zlé časy, alebo čo?“ spýtala sa vysoká bojovníčka nahnevane.

 „Nie,“ odvetila Aileen jednoznačne. „lenže keď tie dve začali na javisku vyvádzať tak som nemala mnoho času zháňať veci, pretože bolo zrovna otvorené okno. Tak som vzala prvý meč, ktorý nebol len atrapa. Pri natáčaní sa totiž používajú len atrapy, aby sa herečky nezranili.“ Pokrútila hlavou. „Aj tak nechápem ako Hudson Leick, predstaviteľka Callisto, s tým mohla hrať a nikoho neprizabiť.“ Sledovala Xenu, ktorá nebezpečne prižmúrila oči.

 „Dobre.“ Riekla napokon. „Ale dúfam, že už ďalšie podobné nepríjemné prekvapenia nemáš v zálohe.“

 Aileen len pokrútila hlavou a znovu sa vrhli do trénovania. Napokon donútili aj Ren s Lucy pridať sa. Gabriellu na stráži vystriedal Virgil, pretože Xena chcela aby ona vyskúšala Lucy, zatiaľ čo samotná bojovníčka trénovala René. Prestali až vo chvíli, keď sa na vráta ozvalo zabúchanie a dnu nazrel Virgil.

 „Je tu pomocník z kuchyne, už je hotové jedlo.“ Ukázal za seba.

 „Dobre. Už ideme.“ Odvetila vysoká čiernovláska a schovala meč. Spoločníci sa vydali späť do hostinca, zlostne frfľajúc, pretože dážď sa valil neustále z neba. „Virgil, poď s nami.“ Kríkla z diaľky na ich spoločníka.

 „Musím strážiť kone.“ zvolal Virgil.

 „Za tú chvíľu čo sa najeme sa im nič nestane.“ Hovorila vysoká žena a znovu na neho mávla. „Musíš sa aj zahriať.“ Argumentovala a tak sa Virgil vydal za nimi.

 Usadili sa za stolíky v jedálni a čakali na pomocníka, ktorý im mal priniesť jedlo. Prešlo len pár okamihov, pri ktorých jedli, keď sa ozvalo vysoké hlasné pískanie na prstoch a oni okamžite vybehli späť k stodole.

 Počas toho ako sa spoločníci zaoberali jedlom, sa na budove s ustajnenými koňmi otvorili vráta a dnu vkĺzla nízka osoba. Krátko sa rozhliadla a pristúpila k jednému z koňov vytiahnuc z púzdra nôž.

 „Asi im nechceš prihodiť seno, Jianguo.“ Ozvalo sa zrazu za postavou na druhej strane stodoly. Oslovený s totálnym prekvapením v tvári urobil krok dozadu až sa oprel o oporný stĺp.

 „Čo tu... ako že... boli ste v hostinci.“ Dokázal konečne zo seba súvislejšie vyklopiť a zíral na dve ženy, ktoré postanuli neďaleko neho.

 „Značne si nás podcenil, Jianguo.“ Riekla znovu Xena a hrozivo sa k nemu postavila, vykopnúc mu nôž z ruky. „Alebo ťa mám nazvať Kiu Shiho psom?“ jej hlas sa zmenil na vražedný. „Ubližovať chudákom koňom. To dokáže len skutočný zbabelec. Bolo mi jasné čo urobíš, keď som ti do tváre mrskla, že pošlem posla pre Tao Liho mužov.“ Chytila ho pod krk. „Vieš čo je ten tvoj Kiu Shi zač? Len obyčajný vrah detí a žien!“ vykríkla nazlostene.

 „On má moc zmeniť túto zem!“ odvetil Jianguo podobne zlostne. „Cisár si ...“

 „Nezastávam si cisára.“ Zvolala Xena. „Ale po ceste sem som nevidela jedinú dedinu, ktorú by jeho vojaci vyvraždili. Za to sme však prešli miestami kde boli mŕtvi všetcia a to vďaka tomu tvojmu Kiu Shimu, vrátane detí a žien.“ Uštedrila mu tvrdú facku. „Zobuď sa, alebo si len zbabelec, ktorý túži po moci ako on?“ pustila mu ruku z krku, ale videla, že výraz jeho tváre sa nemení. Vložila si prsty do úst a pískla.

 O pár okamihov sa vo vrátach objavili ostatní z ich družiny. Virgil so sebou tiahol aj pomocníka z kuchyne.

 „Vy...“ Jianguo zmätene pozeral na dvojičky, ktoré sa ukázali v stodole. „Vy ste dve?!“

 „Počula som ráno ako si sa pýtal svojho pomocníka prečo sme sa šli dva krát umyť.“ Vysvetľovala Xena. „Došlo mi, že ste ani jeden neboli pri tom ako sme mesto ochraňovali pred Kiu Shiho mužmi. A aj to, že ste nás večer nezahliadli všetkých.“ Začala kráčať okolo Jianguoa. „Je mi jasné, že nie si len tak obyčajný zved, vedel si moc dobre, že mesto bude napadnuté. To mi hovorí, že vieš viac, než ktorýkoľvek z iných Kiu Shiho vrahov.“ dva krát tvrdo bodla prstami do mužovho krku. Ten sa sklátil k zemi. „Práve som ti zastavila prívod krvi do hlavy. Hovor, alebo zomrieš. Kde je jeho základňa?!“ postanula nad ním kľudne s rukami v bok, ako keby ju netrápilo, že by mal zomrieť.

 „Xena.“ Šepla Gabriella smerom k nej.

 „Nie.“ Pokrútila bojovníčka hlavou. „Aj keby mal zomrieť, tak z neho tie informácie dostanem, ani ty ma nezastavíš.“ Riekla namosúrene.

 Jianguo sa napokon k prekvapeniu všetkých rozhovoril. Zistili, že Kiu Shiho základný tábor, do ktorého sa vždy uchyloval na zimu, je vzdialený asi desať dní cesty. Nachádzal sa vo vysokých horách Manchi v hlbokom údolí Guowei prepletenom množstvom jaskyní a prírodných tunelov. To princeznej príliš spokojnosti do duše nedalo, ale na druhej strane ak by mali bojovať v menších jaskyniach s menším počtom protivníkov... jej myseľ zase začínala pracovať. Bodla muža prstami zase do krku.

 „Zapamätaj si, že ak uvidím jediného človeka, ktorý mieri k severu, tak ťa na mieste zabijem.“ Zašomrala nebezpečne a nechala Jianguoa aby sa postavil. „Popremýšľaj o tom čo som ti povedala. A teraz zmizni!“ zvolala. Pohliadla na pomocníka z kuchyne. „Netuším prečo, ale možno kvôli tvojej rodine ti verím. Daj pozor aby nám niečo neprimiešal do jedla kým tu budeme.“ Ukázala rukou k oknu. „Než teda prestane pršať.“ Kývla hlavou a Virgilius pomocníka pustil.

 „Úprimne,“ začala zamračená Sun Lo. „nech je to ako to je, ale budem sa tu báť čokoľvek zjesť.“

 „Toho pomocníka sa nemusíš báť.“ Riekla Aileen a zasunula pripravený meč späť do púzdra. „Však si videla jeho výraz.“

 „Čo chceš teraz robiť?“ spýtala sa Eva svojej matky.

 „Počkať kým prejde tá búrka.“ Riekla vysoká čiernovláska jednoznačne. „A potom sa uvidí.“ Jej plány sa však v hlave rodili jeden za druhým a boli dokonalejšie ako ten predchádzajúci.

65. Chin (Čína), Hiati, minulosť

 V priebehu ďalšieho upršaného dňa sa podarilo Xene nájsť oddaného človeka cisárovi, ktorý bol ochotný aj so svojim koňom vyraziť na juhovýchod, a tak dať vedieť Tao Liho mužom kde sa nachádza základňa Kiu Shiho. Ironicky to bol práve Lanfenov pomocník, ktorého Jianguo označil za zradcu. Zistili aj to, že skutočne poblúdili a ich cesta sa od Ayna odchýlila úplne od predstavy akú mali. A tak mal posol za úlohu dve veci – dopraviť správu Tao Liho vojsku a do Ayna, že sa už nemusia báť žiadneho šamana. Päť zlatiek ho k tomu motivovali dostatočne.

 Vzťah René a Lucy sa však nemenil. Stále len po sebe mĺkvo pozerali a nič nehovorili, ako dve zaťaté sochy.

66. Chin (Čína), cesta na sever, minulosť

 Konečne skončila búrka a oni mohli vyraziť na sever, kam mali pôvodne ísť. Vďaka vysvetleniu pomocníka taverny našli správny smer a aj kde je Guowei údolie. Nachádzalo sa hlboko na severe a z diaľky malo pohorie Manchi pripomínať nahnutú kopu ryže. Pomocník im vysvetlil aj to, že na križovatke cez hory sa nachádzajú tri cesty. Pravá mala viesť do nejakého mesta, ktorého meno nepoznal, stredná cez divoké údolie (divoké doslova) a ľavá mala byť tá skutočná, ktorá ich mala previesť cez pohorie na druhú stranu.

 Prešli tri dni a pršanie a aj chladné počasie sa trochu umúdrilo. Oblohu prežiarilo silné a nejesenné slnko. Aileen si zo seba stiahla kabát aj dlhé časti oblečenia. Navečer zastavili pri malom jazere.

 „Nie je to jazero divné?“ spýtala sa začudovane Eva. Všimla si však, že z jazera sa zdvíha slabá para. Aileen pristúpila k vode a opatrne z nej vybrala pár kvapiek, ktoré kvapla na svoj chránič.

 „Je teplá!“ zvolala s úsmevom. „Asi spodné vulkanické pramene. Teplá minerálka.“ Začali rozkladať tábor, keď Xena zrazu zhodila zo seba oblečenie.

 „Posledný je kentaurie lajno!“ vykríkla a skočila nahá do jazera. Gabriella sa krátko pozrela po ostatných, ale nakoniec ignorujúc Virgilov vyvalený výraz, sa tiež vyzliekla a skočila do jazera za svojou družkou. Vyplávala z pomerne horúcej vody a prudko trhla hlavou aby z tváre dostala mokré vlasy. Ucítila štipanec na svojom pozadí a pohliadla na Xenu, ktorá sa drzo usmievala.

 „Za to zaplatíš!“ zvolala Gabriella a zahájila vodnú bitku. Nikto v nej však nevyhral, pretože sa napokon objali a dali si krátky bozk. Viac si pri nahote nedovolili. Xena pohliadla na strnulo prihliadajúcich spolubojovníkov.

 „Čo tam stojíte? Poďte sa umyť, smrdíte ako sto zím neumytý pes!“ kríkla na nich a pokojne plávala okolo Gabrielly.

 „Má pravdu.“ Riekla Aileen. „Kašľať na hanblivosť, sama sebe smrdím.“ Vyzliekla sa a skočila do vody za nimi.

 Ostatní ešte chvíľu rozpačito pohliadali na plávajúce ženy vo vode, ale napokon sa Sun Lo a herečky k nim pridali. Eva a Virgil však pokračovali v rozkladaní tábora.

 Aileen odplávala do bezpečnej vzdialenosti od nahej Sun Lo a zaklonila hlavu aby si namočila vlasy. Vtedy ucítila na svojom ramene dotyk. Otvorila oči a pozrela na malú číňanku.

 „Nie.“ Šepla krátko a odplávala od Sun Lo o kúsok. Tá sa tvárila nechápavo.

 „V Shitai si predsa...“ začala drobná číňanka.

 „Áno,“ kývla Aileen a zase o kúsok poodplávala. „túžim po tebe a chcem ťa.“ Mykla hlavou k ich spoločníkom. „Ale v poriadnej posteli a v súkromí.“ Slabo sa usmiala. Uvidela ako sa usmiala aj Sun Lo.

 Napokon sa umyli a Gabriella so zvrašteným obočím videla ako Lucy a Ren na seba v podstate ani nehodili jediný pohľad. Len sa poumývali a znovu obliekli.

 V tábore sa rozhorel oheň a nad ním sa začalo v kotlíku pripravovať jedlo.

67. Chin (Čína), cesta na sever, minulosť

Stáli na križovatke a Xena si s krivým úsmevom prehliadala možnosti prešľapujúc v snehu, ktorý im siahal na kotníky.

 „Pomocník taverníka hovoril, že tá cesta je vľavo.“ Šomral Virgil a utíšil nepokojného koňa, trhnúc uzdou.

 „A vidíš tu nejakú ľavú cestu?“ spýtala sa naštvane Xena. Stáli pred vysokým skalným previsom, ktorý dával len dve možnosti cesty.

 „Tak poďme jednoducho vpred.“ Riekla Eva a ukázala na cestu, ktorá sa im naskýtala v podobe širokého údolia.

 „Keď pôjdeš cestou na sever, dvom cestám vôbec never, tri cesty sú a mieria vpred, ale dvom z nich by neveril ani starý ded.“ Riekla zrazu Sun Lo a všetcia na ňu prekvapene pozreli.

 „Čože?“ spýtala sa Gabriella.

 „To mi ako rozprávku hovoril môj dedko. Keď s cisárskými vojskami dobývali sever Chin. Neviem prečo som si to teraz vybavila.“ Prešla si krátko dlaňou po čele.

 „No,“ riekla Xena. „ja tu žiadnu tretiu cestu nevidím. Tak ideme touto.“ Ukázala pred seba.

 Neprešlo ani pol dňa keď sa ocitli vo veľmi nepríjemnom prostredí. Teda hlavne pre Xenu. Neznášala zúžené údolia a v ňom práve boli. Nepokojne si prehliadala okolie. Vysoké zrázy skál, z ktorých by na nich mohol ktokoľvek a kedykoľvek zaútočiť. Úzka cesta ich viedla ďalej. Prešli niekoľko ďalších krokov a ona sa udivene zastavila.

 „Čo to kur...“ zašepkala, hľadiac na tvora, ktorý im zahatával cestu. Ten však našťastie sedel na zemi a chrbtom k nim. Bol obrovský. Celé telo mal chlpaté ako medveď, lenže bol dva krát tak vysoký ako oni aj keď sedel.

 „Priateľ či nepriateľ?“ zašepkala ticho Gabriella. Uvažovala čo robiť, ale radšej sa pevne chytila za pás prekvapenej princeznej.

 Jeden z koní zafŕkal a tvor sa otočil. Oni uvideli jeho pomerne ľudsky vyzerajúcu tvár. Nahol hlavu ako keby skúmal čo to vlastne vidí. Vtedy vycenil zuby a zdvihol silnú pažu na náznak útoku. Mohutne zreval.

 „Preč!“ vykríkla Xena a otočila koňa. Skrčila sa rovnako ako Gabriella za ňou, keď okolo nej preletela obrovská hruda snehu zmiešaná s kamením a hlinou.

 Ostatní na tom však tak ľahko neboli. Ren kráčala popri svojom koňovi a ten sa pri reve splašil. Vydesene sa snažila chytiť jeho uzdu, ale kôň utiekol a ona ostala stáť zočivoči tvorovi. Tesne uhla pred ďalšou vrhnutou hrudou snehu, ktorú po nej hodil.

 „Ren!“ vykríkla Lucy a natiahla k nej ruku. Po sekunde váhania ju herečka za ruku chytila a vyšvihla sa za ňu do sedla ako to kedysi bývalo v seriále. Rútili sa na koňoch späť po úzkej rokline.

 Xena sa neustále obzerala či ich ten tvor neprenasleduje a napokon zastavila. Aileen sa podarilo zachytiť uzdu vyplašeného Reninho koňa.

 „Čo to, u Tartaru, bolo?“ spýtala sa Gabriella, celá udivená.

 „Yeti?“ odvetila spýtavo Ren, zoskočiac spoza Lucy.

 „Ako?“ zavrtela hlavou Eva.

 „V našej dobe sú bájky,“ riekla Aileen. „a jedna z nich je o mocnom tvorovi, ktorý žije v severských zemiach. Nazvali ho Yeti. Chlpatý, mohutný, a nepriateľský.“

 „To by na neho sedelo.“ Zašomrala Xena. „Takže toto bude asi tá stredná cesta, na ktorú nás upozorňoval pomocník.“

 Napokon sa dostali späť na križovatku, ktorú tak dlho skúmali.

 „Hej,“ zvolala Eva a ukázala rukou bokom. „pozrite.“

 Stačil malý pohyb a medzi stromami sa zrazu objavila ďalšia cesta, ktorú predtým nevideli.

 „No konečne.“ Zabrblal Virgil. Spoločne sa vydali konečne správnou cestou na sever.

68. Chin (Čína), cesta na sever, minulosť

 Na večer sa ocitli za horami pred maličkou dedinou.

 „Myslíš, že nás uvítajú?“ šepla Gabriella trochu bojácne Xene ponad rameno. Tá len ramenami mykla. Zoskočili z koní a chceli sa vydať dovnútra dediny.

 „Čo to...?“ zvolala Xena, keď sa jej pod nohami začala otriasať zem. „Kryte sa!“ zvolala a videla ako sa jej spoločníci ukrývajú za domy.

 Prešlo len pár chvíľ, keď okolo nich precválalo niekoľko jazdcov a za nimi sa rojili ďalší a ďalší. Jeden z nich sa zastavil a pozoroval ako okolo neho cválajú ďalší jazdci.

 Xena si všimla, že  na svojich brneniach nemajú znak Kiu Shiho, ale znak cisára, rovnako ako niesli aj jeho zástavy.

 „Hej, ty. Môžeme si pohovoriť?“ vystúpila spoza budovy a čakala kým sa muž  k nej otočí.

 „Xena!“ vykríkol muž nadšene, obrátiac k nej svojho koňa. „Stáť!!“ vykríkol znovu a tým zastavil celú armádu. Zoskočil z koňa a s úsmevom k Xene vykročil.

 „Tao Li.“ Riekla ticho Xena a prijala jeho zápästné podanie ruky.

 „Tak rád ťa znovu stretávam.“ Riekol nadšene a pohliadol ako spoza budovy vystupujú ostatní spoločníci. „Vy ste dve?“ spýtal sa zmätene, keď uvidel Lucy a Rene.

 „To je na dlhé vysvetľovanie.“ Odvetila Xena. „Tým sa teraz netráp. Čo tu robíš?“

 „Zničili sme Kiu Shiho tábor.“ Na okamih zmĺkol. „Som teraz cisárov generál, a vediem jeho, teda aj svoje vojská.“

 „Povýšil si.“

 „Áno,“ prikývol Tao Li. „ale v podstate by si to povýšenie mala mať ty. To ty si ma priviedla na túto cestu. Celé mesiace pomáham so svojim vojskom, ale aj s cisárovim ľudu Chin. Teraz je dôležité, že Kiu Shi je mŕtvy a už sa nikto nemusí obávať jeho tyranie.“

 „Ako to môžeš tak dobre vedieť?“

 „Toto nesiem cisárovi ako dôkaz.“ Tao Li sňal z svojho sedla vak. Vytiahol z neho useknutú hlavu a ukázal im ju.

 „Fajn, to ma pomerne presvedčilo.“ Odvetila Gabriella znechutene. Xena sa však netvárila tak dôverčivo.

 „Takže si ho zabil, a teraz máš čo v pláne?“

 „To je jasné. Odniesť dôkaz cisárovi, a ak nebude potrebovať moje služby, vrátiť sa domov k rodine a konečne žiť v mieri.“ Odvetil s miernym úsmevom.

 „Šľachetný plán.“ Ozvala sa Gabriella.

 „A vy? Čo tu robíte a čo máte v pláne?“

 „No, šli sme po Kiu Shim, ale keďže naša cesta je teraz bez cieľa...“ pohliadla bokom na Evu.

 „Tak pôjdeme asi domov.“ Doriekla za ňu Eva a oplatila matke úsmev.

 „Domov? Myslíte do Grécka? To vás čaká dlhá cesta.“ Riekol Tao Li a obzrel sa za stojacimi vojakmi.

 „Áno,“ vzdychla Xena. „musíme sa vrátiť do Siang-Kang aby sme vrátili požičané kone a potom loďou...“

 „Kone vracať nemusíme.“ Prerušila ju Aileen.

 „Nie som žiadny sprostý zlodej!“ zvolala nahnevane Xena.

 „Tak som to nemyslela.“ Odvetila chlácholivo brunetka. „Ja som Albusovi tie kone zaplatila.“

 Xena vtedy na ňu pozrela smrtiacim pohľadom a podišla k nej.

 „Už zase za nás rozhoduješ?!“ zašepkala tak aby to počula len Aileen.

 „Rozhodujem?“ odsekla jej naspäť brunetka. „Dala som ti práve naopak viacej možností na výber. Takto sa buď vrátime do Siang-Kangu, kde predáme kone a pôjdeme loďou, alebo sa vydáme do Grécka po súši.“ Vrátila jej vražedný pohľad. „A rozhodnutie čo urobíš, je na tebe. Vieš dobre, že ho počúvnem.“

 Xena na tento argument nemala čo povedať. Brunetka z budúcnosti jej vyrazila z rúk všetky zbrane a tak na ňu len naštvane zazrela. Medzitým za nimi postanula pätica Tao Liho zástupcov, ktorý ich ticho pozorovali.

 „To je Xena?“ začula Lucy, stojaca najbližšie ku nim, ako jeden šepká druhému.

 „Áno, to je Xena.“ Odvetil hlasne a hrdo Tao Li. Skúmavo pozrel na Lucy.

 „Len sa podobáme, nie sme rodina.“ Zdvihla obranne ruky.

 Tao Li pozrel zase na Xenu.

 „Síce máme namierené na juhovýchod do Pej-Ťing, ale chceš aby sme šli s tebou do Siang-Kang?“ spýtal sa jasne a Ren vyvalila oči. Toto vojsko, plné jazdcov, mohlo mať snáď päťsto hláv. Nevidela teraz už ani na jeho začiatok, ani na jeho koniec. A tento muž chcel predať velenie Xene.

 „No...“ Xena rýchlo premýšľala. Kiu Shiho majú z krku. Teraz je čas na návrat domov. Okamžite ju striaslo vzrušenie pri pomyslení na svadbu. Musela však uvažovať racionálne. „Úprimne povedané, ani neviem kde presne sme. Tak sa neviem rozhodnúť či ísť po súši alebo späť do Siang-Kang.“

 Tao Li s miernym úsmevom kývol na jedného zástupcu. Ten prikročil k svojmu koňovi a vytiahol z brašne niekoľko zvitkov.

 „To je môj hlavný zved. Vyzná sa v okolí a robí aj dosť podrobné mapy. Ukáž to.“ Zástupca rozprestrel pomerne veľký kus papyrusu a Xena sa nadň sklonila.

„Teraz sme tu.“ Ukázal na mapu. „Guian. Túto časť Chin pozná Mengyao pomerne dobre. Ak by ste chceli ísť späť do Siang-Kang, tak by to trvalo asi dva mesiace. Určite vás zastihne zima. V týchto končinách vie byť pomerne drsná. Ale potom loďou by ste zase boli rýchlejší. Na druhej strane, ak pôjdete na juhozápad, mohli by ste sa vyhnúť zime. Sú tam hlboké údolia, ktoré poskytnú mnoho prístrešia.“

 „Prečo by sme nemohli ísť tadiaľto?“ spýtala sa Xena, ukazujúc na inú cestu, cez iné údolie, kadiaľ navyše podľa Mengyaových poznámok tiekla aj rieka.

 „Nie je to zrovna priateľská krajina.“ Riekol Mengyao.

 „Nie zrovna priateľská krajina? Máš na mysli veľkých šedivých a chlpatých tvorov, ktorý po tebe metajú snehové gule?“ spýtala sa pobavene Xena.

 „Hej, vy ste chceli ísť strednou cestou?“ Tao Li sa rozosmial. „Neradím sa vám zahrávať s tvormi Xiao. Raz som tadiaľ skúsil prejsť a zabili mi 30 mužov. Teda... jeden mi zabil tých mužov. Netuším ani či ich je viac.“

 „Tak Xiao.“ Zašomrala Xena. „No to je jedno. Prečo by sme nemali ísť teda týmto údolím?“

 „Národ a mesto Zìháo.“ Odvetil krátko Tao Li.

 „Musíme to z vás ťahať, alebo nám poviete čo a kto je Zìháo?“ riekla Gabriella naštvane.

 „Spomínam si ako si rozprávala o bojovom národe Amazoniek, Gabriella.“ Začal konečne Tao Li. „Oni sú podobný národ, ale u nich je rovnoprávnosť žien a mužov. Na jedinej veci im záleží – a to ako kto vie bojovať. Každý rok sa najlepší bojovník stáva ich vodcom. Ak niekto nepreukáže svoju schopnosť bojovať, je vyhostený, a nesmie sa sa nejaký čas vrátiť.“

 „Ale nie sú to barbari.“ Prerušil ho Mengyao. „Majú presne dané pravidlá a sú veľmi hrdý a aj čestný. Lenže neznášajú cudzincov. A tým myslím, skutočne neznášajú. Žijú len pre seba. Ako som sa dopočul Kiu Shi k nim údajne kedysi patril, ale potom, čo zabil svojho brata v neférovom súboji ho vyhostili.“

 „Patril k nim aj náš cisár.“ Riekol Tao Li. „Skvelý bojovník. A presne tak hrdý a čestný ako je aj ten národ. Len je lepšie sa im vyhnúť. Človek si ušetrí problémy.“

 „Hmm.“ Xena si prehliadala mapu. „Ale po súši hovoríš to bude asi bezpečnejšie.“

 „Ako som povedal, zima tu vie byť značne nevyspytateľná.“ Odvetil Tao Li.

 „Pôjdeme po súši.“ Rozhodla rázne Xena. „Oceňujem si to, že nám chceš pomôcť so svojou armádou, ale toto zvládneme aj sami. A ďakujem za pomoc.“

 „Hah!“ zasmial sa Tao Li. „Pomoc? Čo už je to za pomoc, len ti ukázať cestu? To ja vám všetkým budem nadosmrti dlžný.“ Potom zrazu stíchol a pohliadol na Aileen. „Ty si už zase s nimi?“ spýtal sa oceľovým hlasom, ktorý bol úplne odlišný od toho predchádzajúceho, priateľského.

 „Áno.“ Odvetila brunetka a cítila na sebe pohľad všetkých prítomných. Sledovala ako Tao Li siahol do brašne na svojom koňovi a vytiahol odtiaľ zvitok. Roztiahol ho a krátko si ho prečítal.

 „Cisárov hlavný sudca ťa obviňuje zo zločinov voči ľudu cisára, spolčovania sa s nepriateľom cisára a ničenie majetku cisárovho ľudu. Z moci mne danej cisárom, ťa teraz, Aileen, zatýkam aby si bola predvedená pred hlavný súd.“

 Xena počas čítania zvitku sledovala Aileen, ktorá zatvorila oči a vyzeralo to ako by sa jej uľavilo.

 „Aký bude asi rozsudok?“ spýtala sa Xena a tým prerušila Tao Liho.

 „Smrť.“ Odvetil jasne a krátko.

 „Ale to nemô...“ vyskočila Sun Lo a postavila sa obranne pred Aileen.

 „Prestaň.“ Zvolala Aileen. „Vieš, že má pravdu.“

 „Ale veď si to nebola ty, posadla ťa Alti!“ vykrikla Sun Lo nešťastne.

 „To tieto ruky stínali hlavy nevinným ľuďom!“ odsekla Aileen zdvihnúc dlane. Pohliadla ponad Sun Loino rameno. „Nemienim sa brániť. Ale chcem sa rozlúčiť. Zaberie to len chvíľu.“ Tao Li kývol.

Brunetka obišla malú číňanku a videla, že ostatní stoja v dokonalom šoku. Pristúpila k Lucy a Ren. Sklonila hlavu k svojej ruke.

 „Tima?“ spýtala sa ticho a herečky po sebe nechápavo pozreli. Medzitým ich obostúpili aj ostatný z spoločenstva. Nad chráničom sa objavil malý bezrámový monitor a na ňom tvár rusovlásky, ktorú nepoznali.

 „Doktorka, ste v poriadku?“ spýtala sa znepokojene žena.

 „Tima, chcem ťa teraz o niečo požiadať. Odteraz už nebudem mať svoje chrániče a ani ovládanie...“

 „Ale...“

 „Prestaň a počúvaj ma. Chcem aby si tie chrániče tak či tak v dobrom skokovom okne preniesla do posledného bodu premiestnenia a o päť minút neskôr. Rozumieš?“

 „Doktorka, čo sa to deje?“ odvetila namiesto toho žena.

 „Tima!“ zašepkala Aileen nazlostene. „Viem, že sme sa nerozišli zrovna v dobrom, ale prosím, kvôli tomu čo ku mne cítiš, urob to. Urobila som hrozné veci a teraz za to musím platiť, ty to nevidíš, pretože si v protičasovom poli. A žiadam ťa, neurob nejakú hlúposť, obe vieme, čo dokážeš. Sľúb mi to.“

 „Dobre.“ Odvetila Tima po dlhej odmlke. „Sľubujem.“

 „Tima?“

 „Áno?“

 „Zbohom.“

 „Dovidenia v ďalšom živote.“ Riekla Tima a keď sa monitor vypínal, bolo vidno na jej tvári slzu. Aileen tiež nemala ďaleko k slzám.

 „Na.“ Stiahla si chrániče a po jednom ich podala Lucy a Ren. „Dostanete sa domov, o to sa nebojte. Len v čase okna, keď zapípajú hodiny majte chrániče v ruke alebo na ruke. To je celé. Nezabudnite ich potom hodiť do mora, alebo nechať na nejakom Bohom zabudnutom mieste.“ Vytiahla meč a sňala si opasok. Oboje podala Xene. „Opasok znič ohňom. Meč... no nechaj si ho ako pripomienku.“ Pohliadla s miernym úsmevom na ostatných. „Bola to česť byť s vami. Zbohom priatelia.“ Sklonila hlavu a pozrela na Sun Lo, ktorej sa v očiach perlily slzy. „Verím, že sa znovu stretneme. V ďalšom živote.“ Zašepkala a bez toho aby ju objala či sa jej dotkla vykročila k Tao Limu.

 „Počkať!“ zvolala Xena a jej ruka tvrdo dopadla na Aileenine rameno. „Ešte sme nedohovorili.“ Pozrela na Tao Liho. „Tao Li. Počul si príbehy o takzvaných mojich hrdinských činoch. Avšak nevieš koľko zla som vykonala v svojej minulosti.“

 „Minulosť je minulosť, teraz konáš dobro.“ Odvetil generál.

 „Áno. O tom hovorím. Netvrdím, že Aileen je úplne nevinná, ale dostala sa do stretu s mocnou šamankou, ktorá jej vymazala z mysle všetko dobré.“ Ukázala na Sun Lo. „Dokonca ani nevedela, kto je táto žena. A to ju miluje. Kedysi dávno som bola rovnaká, než som stretla svoju snúbenicu Gabriellu. Plná zla, černoty. Ona mi ukázala pravú cestu, tak ako tvrdíš, že sme ju my ukázali tebe. Tak sa ťa pýtam. Možno Aileen vyvraždila dve dediny, ale koľko by ich mohla ešte zachrániť?“

 „Xena, prestaň s tým.“ Krútila hlavou Aileen. „Obe dobre vieme, že chcem byť potrestaná. Keď už som nebola potrestaná za viny svojej starej minulosti, tak aspoň teraz. Zaslúžim si to, ty to vieš, pretože sa cítiš rovnako, alebo si sa tak aspoň cítila.“

 Čiernovláska otvorila ústa aby našla na to nejaký argument, ale nemala ho. Aileen pristúpila k Tao Limu a natiahla ruky.

 „Rob čo musíš urobiť.“

 Generál pohliadol na svojich zástupcov a potom naspäť na Aileen, ktorá pred ním stála ako kolos.

 „Nemal som v pláne ťa zatknúť, keď som ťa znovu uvidel s nimi. Ale potreboval som vedieť čo urobíš. Si čestná a to je jedna z vlastností, ktorú si veľmi cení aj cisár. A tú si cením aj ja.“ Zmotal zvitok a hodil ho späť do brašne. „Myslím, že mu dokážem riadne zdôvodniť, prečo som ťa nezatkol. Si voľná.“

 Malá Sun Lo sa s plačom rozbehla k Aileen, ktorú tak prudko objala až vysoká žena o krok ustúpila.

 „Ja...“ začala brunetka.

 „Nie, nerobím to kvôli tomu čo ste vy urobili pre mňa. Robím to ako cisárov generál, ktorý cíti, že zabiť dobrého bojovníka len preto, že pokĺzol, je hlúposť. Ty s tým musíš predsa žiť a nosiť to v sebe.“

 „Ako my všetci nosíme svoje omyly.“ Ozvala sa Xena a pohliadla na Evu.

 „Musíme vyraziť. Síce sa stmieva, ale kone sú oddýchnuté, chceme putovať počas noci.“ Tao Li podal všetkým ruky a pokynul svojim zástupcom aby nasadli na kone a on urobil to isté. „Ďakujem priatelia, a ako som povedal v Shitai, nech vás na cestách sprevádza len šťastie.“

 „Nápodobne.“ Odvetila Xena a zdvihla ruku na pozdrav. „Počkať ešte!“ vykríkla a tak zastavila šesticu mužov. „Mengyao, ak by sme šli cez územie Zìháo, hovoril si, že majú pravidlá. Poznáš ich?“

 „Nie všetky.“ Pobočník zase zoskočil z koňa. „Pozerajte im vždy priamo do očí a každého pozdravte, nech je to ktokoľvek, aj trhan na ulici. Aj taký trhan má v Zìháo väčšiu česť ako cudzinec. Nikdy neuhýbajte pohľadom pri pozdrave, to je urážka. Každú výzvu na súboj musíte prijať. Oni totiž súboje berú ako cvičenie a odmietnutie by znamenalo tiež urážku a tým boj na život a na smrť. Súboj vždy začína týmto.“ Vytiahol svoju katanu, pozdvihol ju a potom priamo pred sebou čepeľ zase spustil k zemi. „Znamená to, že sa mieniš celým svojim telom a duchom venovať tomuto súboju. To sú také základné veci, ktoré o nich viem.“

 „Ďakujem.“ Odvetila Xena a krátko kývla.

 Spoločenstvo chakramu sledovalo ako sa okolo nich míhajú ďalšie a ďalšie kone vojska, na ktorého konci bolo niekoľko vozov so zásobami. Otrasy zeme prestali až po dlhom čase, a stmievanie sa zmenilo na polotmu.

 „Mali by sme nájsť nejaké táborisko, alebo hostinec.“ Riekla Gabriella a rozhliadla sa. Mestečko hostinec nemalo a tak sa utáborili v jeho tesnej blízkosti.

69. Chin (Čína), začiatok cesty do Grécka, minulosť

 Nastalo ráno, keď Gabriella s miernym úsmevom ucítila ruku svojej družky na jej ňadre. Opatrne ju dala dole a vstala. Bola ako prvá hore a pretiahla si telo. Začala chystať raňajky, keď sa k nej pridala malá Sun Lo. Vôňa raňajok prebudila aj ostatok osadenstva a spoločne sa usadili okolo ohňa.

 „Kto je Tima?“ spýtala sa Xena, prehrabujúc sa v svojej miske a pozrela na Aileen.

 „To by som aj ja rada vedela.“ Zašomrala ticho Sun Lo.

 „Ti-me ma-chine. Stroj času.“ Odvetila Aileen krátko a vyzeralo to, že jej táto otázka je značne nepríjemná.

 „Tima je kus šrotu?“ zvolala Lucy prekvapene.

 „Hej!“ odsekla Aileen nazlostene a ukázala na ňu lyžicou. „Nevolaj ju tak!“

 „Dobre, dobre.“ Zdvihla obranne Lucy ruky. „Tak počítač?“

 „Ja volím správnejšie slová a to „umelá inteligencia“. Ona je v podstate celý stroj času. Ovláda ho, robí výpočty a tak ďalej. Postavila som ju.“ Riekla Aileen už menej podráždene.

 „Nerozumiem tomu, ona je stroj aj človek?“ spýtala sa Eva.

 „No...“ Lucy sa zaškaredila a zrazu pochopila, že vysvetlenie čo je počítač je mimo jej znalostí. Pohliadla na Aileen.

 „Uhm...“ zamračila sa Aileen. Pozrela na Evu, ktorá položila takú závažnú otázku. „Vieš že akákoľvek forma života, teraz si nepredstavuj človeka, ale všeobecne, ktorá má dostatok pochopenia, inteligencie a pamäte postupne časom nadobudne vlastné ja?“ pozerala na Evu skúmavo a čakala na odpoveď.

 „Myslíš tým, že keby taký mravec mal veľkosť nášho mozgu tak by... čo ja viem... vedel hovoriť?“ odvetila po chvíli Eva.

 „No nie tak úplne. Aj pre nás nižšie formy života sa medzi sebou dohovárajú svojim spôsobom. Nás tvorí telo, krv, mäso.... mozog, v ktorom prebiehajú naše myšlienky pomocou slabých elektrických nábojov. Vždy keď umrie človek tak sa jeho telesná váha zníži o 70 gramov. To jeden vedec nazval odchodom duše. Ale Tima nemá ani krv, ani mäso. Je stvorená... uhm... železom a inteligentnými kovmi. V podstate je ako my. Len v nej nekoluje krv.“

 „Evidentne ťa miluje.“ Zašepkala Sun Lo a rypla paličkami do misky.

 „A ja milujem ju, ako matka, ktorá miluje svoje dieťa.“

 „Miluje ťa viac.“ Odsekla malá číňanka a začula ako Aileen ťažko vzdychla.

 „Áno, ja viem. Preto sme sa pohádali než som sem odišla. Len som tušila, čo ku mne cíti a tesne pred odchodom mi to ukázala.“ Vzala Sun Lo pevne za rameno. „Ale vysvetlila som jej, že k nej mám pocity len ako priateľka, možno matka, nič viac. Nepatríme k sebe. Ale ty a ja áno.“ Na okamih zmĺkla. „Viem to.“ Malá Sun Lo sa šťastne usmiala.

70. Chin (Čína),  cesta do Grécka, minulosť

Gabriella s krivým úsmevom pohliadla na široké údolie, ktoré mali prejsť. Zdalo sa, že nemá konca.

 „Táto cesta bude dlhá.“ Zašomrala zlostne „Nedáme si dvadsiatku?“ pozrela bokom na Xenu.

 „Ak chceš zase prehrať.“ Odvetila princezná s úsmevom.

 „Tentokrát to uhádnem! Takže... premysli si kto si.“

 „Mám to.“ Riekla Xena a trhla uzdou aby obišla väčší kameň.

 Lucy a Ren túto situáciu pozorovali s dokonalým nadšením a zaujatím. Obe sa mierne usmievali.

 „Si žena alebo muž?“ spýtala sa Gabriella.

 „Rozhodne a definitívne žena.“ Odvetila bojovníčka.

 „Tmavé alebo svetlé vlasy?“

 „Prirodzená plavovláska, pokiaľ viem.“ Divne sa uškrnula, čo Gabriella, sediaca za ňou, nemohla vidieť.

 „Hmm, žena, svetlé vlasy.“ Uvažovala Gabriella. „Callisto nebudeš, to by bolo moc jednoduché. Živá alebo mŕtva?“

 „Rozhodne živá.“

 „Svetlovláska, živá...“ Gabriella sa zamračila. „Bojovníčka?“

 Xena dlho mlčala.

 „Áno, aj nie.“

 „Áno aj nie, čo je toto za odpoveď?“ riekla Gabriella naoko naštvane.

 „Proste, áno aj nie.“ Odvetila Xena s úsmevom.

 „Hmm, nemám rada, keď si takto záhadná. Táto odpoveď sa neráta, dobre?“

 „Fajn.“

 „Bojuješ za dobro alebo za zlo?“

 „Určite za dobro.“

 „Si a nie si bojovníčka.“ Uvažovala Gabriella nahlas. „Bojuješ za dobro.  Lao Ma ani Akimi nebudeš.“ Pokrivila tvár v náznaku žiarlivosti. „Tie boli čiernovlásky. Takže... hmm... vlastne si povedala živá. Poznala si ju predtým, než sme sa stretli, alebo až potom?“

 „Uhm...“ Xenina tvár zvážnela. „Na to je ťažké odpovedať, mám pocit, že ju poznám odjakživa.“

 „Čože?“ Gabriella pleskla Xenu po ramene. „To je tu ešte in... No dobre, to nebudeme pred ostatnými rozoberať. Chceš tým povedať, že ju poznáš dlho.“

 „Veľmi dlho.“ Odvetila Xena s úsmevom a cítila ako  jej družka pevnejšie zviera pás.

 „Hovorili sme o nej niekedy?“

 „Áno.“ Riekla Xena a pozrela bokom na Evu, ktorá sa zakusla do pery. Bolo jej jasné, že Eva vie o koho ide. Krátko len k nej žmurkla a Eva zaťala zuby aby sa nerozosmiala.

 „Mno,“ zamyslela sa Gabriella. „koľko mám ešte otázok?“

 „13.“

 „Fajn. Môžeme zastaviť? Bolí ma z toho sedla zadok.“ Na krátko zastavili a Gabriella kráčajúc pred Xeniným koňom premýšľala nad ďalšími otázkami. Ticho si brblala pod nos. „Bude to...“ jej tvár sa rozjasnila. „Niektorá Amazonská šamanka. Je to Amazonka?“

 „Áno, je Amazonka.“ Xena vyvliekla nohy zo strmeňov, pohodlne sa usadila v sedle a nechala viesť koňa Gabriellou.

 „Ephiny?“ zvolala Gabriella a otočila sa k Xene, kráčajúc dozadu.

 „Nie.“

 „Do kelu.“ Gabriella zovrela špičku jazyka medzi pery, keď uvažovala. Nevšimla si podivného výrazu, ktorý na ňu vtedy hodila Xena. „Solarris?“

 „Nie.“

 „Blonďatá Amazonka... je aj nie je bojovníčka.“ Vyčítavo sa obzrela k Xene. „Nasadila si vysokú latku.“

 Xena sa len široko usmiala.

 „Počkať.“ Ozvala sa Lucy. „Nie je Ephiny náhodou mŕtva?“

 „Čože?“ zvolali obe hrdinky naraz. Xena krátko kývla na Gabriellu aby hovorila ona. „Ephiny je kráľovná, a teda dúfam, že aj živá kráľovná. To bolo v tom vašom seriále?“

 „Áno, bolo tam, že zomrela.“ Lucy uvidela znepokojené tváre oboch hrdiniek.

 „Ale ak viem, tak bola pri poslednej návšteve živá.“ Vetila Gabriella ticho.

 Lucy len zdvihla ruky a potom ukázala na Aileen, ktorá pozerala niekam bokom celý čas hádania.

 „Ja len hovorím to čo bolo v seriále. Nie pravdu.“

 „Aileen?“ spýtala sa Gabriella.

 „Hmm?“ tá až neprítomne otočila k nim hlavu, ako by sa prebrala práve zo snov. Rukou pohladila tú Sun Loinu, ktorá jej zvierala pás.

 „Je Ephiny mŕtva?“

 „Uh?“ Aileen sa zobudila. „Čo? Nie. Ephiny je živá a kráľovná Amazoniek. Aspoň v tomto čase.“

 „Dobre.“ Oddýchla si Gabriella úľavne. „Takže, je z môjho kmeňa?“

 „Áno.“ Odvetila Xena.

 „U Tartarusu, kto to môže byť. Varia?“

 „Tá nie je svetlovláska.“ Riekla Xena vyčítavo. „9 otázok.“

 „Ah...“

 „Gabriella.“ Xena povedala jej meno s úsmevom na perách. „Prestaň hľadať očami. Skús to inak a nájdeš to.“

 „Hej.“ Gabriella sa k nej zase otočila. „Z teba sa stala za posledných pár chvíľ filozófka?“ nahnevane sa otočila späť. Zazrela však podivný úsmev na tvári Evy.

 „Aká je vlastne výhra v tej vašej dvadsiatke?“ ozval sa Virgilius.

 „Čo budeš chcieť,“ riekla Xena. „teda to čo je fyzicky možné a pre druhého prijateľné.“ Krátko sa uškrnula.

 „A môžem sa pridať aj ja?“ spýtal sa znovu.

 Snúbenice na seba krátko pozreli. Gabriella videla v Xeninej tvári, že vie, že to neuhádne. Zase Gabriella si bola istá, že to uhádne.

 „Samozrejme.“ Riekla Gabriella a videla ako sa Xenine obočie zdvihlo. Pochybovala o Virgiliovi, alebo o nej? Hah... nechcela na to myslieť. Šlo len o otázky.

 „Takže je to žena, plavovláska, Amazonka z Gabriellinho kmeňa, je tak?“ spýtal sa Virgill a popohnal koňa na ich úroveň. Xena krátko kývla.

 „Moja otázka – je krásna tá žena, o ktorej hovoríme?“

 „Áno.“ Xena zaťala zuby, pretože sa jej Virgil dostával priam na kožu.

 „Bojuje oboma rukami?“

 „Áno.“

 „Je to Amazonská kráľovná?“

 „Áno.“ Vtedy sa Gabriella až naštvane otočila ku Xene a zahliadla, ako mykla plecami.

 „Povedala si, že to nie je Ephiny!“

 „Veď ani nie je.“ Odvetila Xena s úsmevom.

 „Ale Amazonky majú len...“ vtedy sa jej rozšírili oči a otvorila ústa aby odpovedala.

 „Je to Gabriella.“ Predbehol ju Virgil a malé žieňa sa na neho pozrelo pohľadom, ktorý vedel zabíjať.

 „To nie je fér...“ zastavila koňa tesne vedľa seba a pohliadla hore na svoju snúbenicu.

 „Čo nie je fér? V pravidlách predsa nemáme, že nemôžeš hádať samú seba.“ Rozosmiala sa princezná.

 „Ty jedna...“ začala, keď Virgil zoskočil z svojho koňa a pristúpil k nim.

 „Vyberám si svoju výhru.“ Riekol napäto a obe nechápavo sledovali ako pokľakol do pomerne blatistej zeme. „Chcem vás obe požiadať o zvolenie vziať si vašu dcéru, Evu, za manželku.“ Vyletelo z neho rýchlo, ako by sa bál, že ho niektorá z nich zastaví. Obe snúbenice na neho ostali vyjavene hľadieť.

 „No páni.“ Zašepkala ticho Ren užasnuto.

 Xena zareagovala prvá, chcela zoskočiť z koňa, lenže zabudla, že vytiahla nohy zo strmeňov a tak šliapla do vzduchu. Z nazúreným a prekvapeným zastonaním spadla z koňa.

 „Xena!“ vykríkla Gabriella so strachom v hlase. Rýchlo prebehla okolo kobyly, ktorá sa obzrela po Xene, ako keby chcela povedať, že to nie je jej vina, a pokľakla k snúbenici.

 „U piatich Zeusových rán!“ zrevala Xena nazlostene, držiac si boľavý bok.

 „Si v poriadku?“ ozvala sa Lucy, pretože vedela čo môže pád z koňa znamenať.

 „Nie, nie som!“ Zrevala znovu Xena a namáhavo sa postavila. Pohliadla smerom k stále kľačiacemu Virgiliovi. Ten sa váhavo postavil a urobil rovnako váhavý krok dozadu. Xena sa postavila a nebezpečne sa k nemu začala približovať. „Čo si to dovoľuješ? Uvedomuješ si, čo si práve povedal?“ ledva rozoznávali v jej hlase slová, pretože takmer vrčala. Od zlosti, ale aj bolesti zatínala zuby.

 „Veľmi dobre si to uvedomujem.“ Odvetil Virgil, hlas priškrtený strachom.

 „Tas svoj meč!“ zavrčala Xena a siahla po ten svoj. Vtedy jej na predľaktie dopadla niečia ruka.

 „Matka.“ Zašepkala Eva. „Ja ho ľúbim. Neubližuj mu, prosím.“

 „Miluješ?“ zvolala Xena neveriacky. „Tohto chlapa, čo nikdy nič nedokázal? Ako ho môžeš milovať?! Je to len sedliacky hlupák! Ty si bojovníčka!“ kričala s navretými žilami na krku.

 „Ale milujem!“ odvetila podobným krikom Eva. „A dobre vieš, že už nebojujem. A láska si nevyberá...“ chcela ďalej argumentovať, ale medzi ňu a Virgilia sa postavila Xena.

 „A dosť!“ zrevala Xena. Pohliadla na Virgilia a vytasila meč. „Radšej zabijem našu dcéru,“ krátko pozrela na Gabriellu. „než by som ju mala dať takému mamľasovi, ako je Joxerov syn!“ vykríkla a ohnala sa mečom smerom k Eve. Tá stuhla v dokonalom prekvapení. Virgilius však bez váhania priskočil a postavil sa seknutiu do rany. Hrana meča sa zastavila na jeho hrdle.

 „Zbláznila si sa?!“ vykríkol. „Chceš zabiť vlastnú dcéru?“ ukryl telo Eve za svojim, aj keď sa bránila.

 „Obstál si.“ Riekla Gabriella ticho.

 „Čože?“ odvetil zmätený Virgilius.

 „Nedali by sme našu dcéru len tak niekomu.“ Hovorila Gabriella a videla ako Xena skláňa svoj meč. „Ochránil by si ju vlastným telom, len aby jej nebolo ublížené. Dal by si za ňu život. Iba taký muž si ju zaslúži. Máš naše zvolenie.“

 „Ja...“ Virgilius na ne hľadel dokonale zmätene, stále držiac ruku na hlavici meča.

 „Nie, nemáš nič so sluchom.“ Odsekla Xena. „Počul si dobre.“ Zamračene založila meč späť do púzdra a krátko pozrela na Evu. Jej tvár vyzerala zúfalo. Ako tvár rodiča, ktorý práve pochopil, že jeho dieťa dospelo.

 „Matka...“ zašepkala Eva, pohladiac ju po ramene. Tá to však ignorovala a začala kráčať preč od nich. „Xena?!“ vykríkla Eva razantne. Oslovená sa krátko zastavila, ale potom znovu vykročila niekam do lesa.

 „Eve.“ Riekla Gabriella a opatrne jej položila ruku na rameno. „Na teraz ju nechaj, prosím.“ Pohliadla na ňu. Ťažko si povzdychla. „Je mi jasné, že teraz si plná lásky k Virgiliovi. Ale musíš si uvedomiť aj čo cíti tvoja matka.“

 „Ale aj ty si moja matka.“ Pozrela Eva dole do zelených očí, ktoré sa plné sĺz od nej odvrátili.

 „Ďakujem, že to hovoríš. Teraz ale ide o Xenu.“ Pohliadla za miznúcou postavou medzi stromami. „Nosila ťa pod srdcom, kojila ťa, spievala ti uspávanky. Chcela to všetko urobiť lepšie ako so Solanom, ktorého vďaka svojej temnej stránke odložila. Chcela ťa vychovať. Áno, aj spolu so mnou. A potom si jej bola vytrhnutá z náručia po 25 rokov. Nám si bola vytrhnutá z náručia.“ Pohliadla k nebu aby zahnala slzy. „A teraz si zrazu dospelá. Chápeš čo tým chcem povedať, Eva?“

 Tá dlho mlčala, pozerajúc do zeme.

 „Áno.“ Riekla krátko. „Nevideli ste moje prvé kroky, nepočuli moje prvé slovo. Neutešovali ste ma, keď sa mi drali prvé zuby. A teraz...“ sama mala v očiach slzy, krátko pozrela na Virgilia. „Ja jej nedokážem povedať tie správne slová, matka Gabriella. Prosím, choď za ňou a skús jej vysvetliť čo cítim. Prosím.“

 Gabriella krátko kývla a pod pohľadom ostatných zmizla za Xenou.

 „No, páni.“ Šepla Lucy, hladiac koňa. „Mal si teda riadnu odvahu. Ani ja by som sa jej nepostavila.“

 „Ty sa nedokážeš postaviť sama sebe?“ spýtala sa dosť drsne Eva a pohliadla na ňu takmer nahnevane.  Virgil chcel k Eve pristúpiť, ale ona len mávla rukou.

 Lucyina ruka sa zastavila na hrive koňa, ktorého hladila. A ostala mlčať. Bokom pozrela na Ren, ktorej pohľad však mieril do lesa.

 „Xena! Počkaj!“ zvolala Gabriella na takmer utekajúcu ženu pred sebou. „No tak, Xena, zastav!“

 Čiernovlasá žena nakoniec zastavila. Jej tvár bola ako kamená doska, z ktorej sa nedalo nič vyčítať. Pohliadla dole na svoju snúbenicu, ktorá ju konečne dostihla a nežne jej zovrela tvár. Teraz sa už Xena nemohla brániť svojim pocitom. Nie pred touto ženou. Skryla si tvár do ohybu jej ramena a rozplakala sa. Gabriella ju pevne objala.

 „Ja viem, zlatko, ja viem.“ Šepkala jej do ucha a hladiac jej chrbát, čakala kým sa trochu utíši.

 „Chcela som s ňou urobiť to najlepšie.“ Vzlykala Xena.

 „Xena, možno nám bola vytrhnutá z náručia po mnohé roky. A teraz je dospelá. Ale Virgilius je dobrý muž. Nechápem ako to mohli tak tajiť, ale očividne ju miluje.“ Donútila Xenu aby sa jej pozrela do očí. „Pozri sa na to poriadne. Je s ním očividne šťastná. To sme predsa chceli pre našu dcéru, či nie? Virgil je dobrý muž.“

 Xena so slzami v očiach prikývla a tentokrát to bola ona kto objímal. Objala Gabriellu pevne až jej to takmer vyrazilo dych.

 „Ach, srdiečko, čo by som bez teba robila?“ spýtala sa ticho do jej ucha.

 „Putovala by si po zemi a krvavila nosy zloduchom.“ Odvetila Gabriella s úsmevom. Vedela však, aká by bola skutočnosť. Z tej predstavy ju striaslo. „Vrátime sa?“ spýtala sa namiesto ďalších poznámok a Xena prikývla.

TO BE CONTINUED