Xena, ZH I

Xena, zvitky hrdinov

Autor: © Copyright: Dargeth aka D4rg3th ( dargeth@centrum.sk )

Upozornenie 1: Postavy zo seriálu Xena sú majetkom MCA/Universal a Renaissance Pictures. Postavy Aileen Shan a Sun Lo sú výlučným majetkom Dargeth A. Grabow.

Upozornenie 2: Tento príbeh je určený LEN pre dospelých čitateľov.

Upozornenie 3: Niektoré mená miest, ľudí či iných charakterov sú vymyslené a súvislosť s dnešnou dobou je len čisto náhodná a teda nemá urážať ich súčasné prevtelenia. Použitie reálnych mien predstaviteľov/producentov seriálu ich nemá urážať, ale skôr poukázať na vďaku, že tento seriál vytvorili a umožnili tak fanúšikom tvoriť ďalej cesty Xeny a Gabrielly. 

Upozornenie 4: Kopírovanie či šírenie tohto príbehu alebo jeho časti je zakázané bez súhlasu autora.

Príbeh sa odohráva v krátkej a ďalekej minulosti/budúcnosti po šiestej sérii Xeny (Friend in Need).

Prosím majte úctu voči mne ako autorovi ak chcete tento príbeh zverejniť na svojich stránkach a pošlite mi aspoň emial. Ďakujem.

P.S. Príbeh ešte nie je stále dopísaný, stále sa vyvíja a dopisujem ho. Ďakujem za pochopenie.

Kapitoly 1-30

------------------------

Prológ

Los Angeles, neznáma budúcnosť

Dvere laboratória sa otvorili a dnu sa vrútila vysoká brunetka. Doktorka Ash prebehla rýchlo niekoľko miestností.

 Ash. Tak ju stále nazývali, ironicky a zároveň skratkou jej mena. Ironicky, pretože veľa ľudí považovalo jej výskum za zbytočnosť a za takzvané spálené peniaze. Dnes to však ignorovala úplne. Bol dôležitý deň.

 Pozrela na malého Jorala, ktorý len mykol plecami a znovu sa zahľadel na monitor pred sebou... bol v podstate chráncom tohto trezoru. Ona sa však dlho a hlboko nadýchla a vbehla do svojej kancelárie.  Prichádzal čas.

 „Joral.“ Vykríkla zlostne a vbehla späť do laboratória. Malý muž sa k nej okamžite dostavil. Ukázala na monitor. „Prečo nie sú ešte tie výpočty hotové?“ spýtala sa zlostne.

 Oslovený zneistel.

 „Sú to miliardy výpočtov, doktorka. TIMA na ne musí mať čas.“ Odvetil bojazlivo. Pokrútila hlavou.

 „Ako dlho?“ pohliadla na monitor.

 „Viete, že...“ začal a uvidel päsť, ktorá ho chcela zraziť k zemi. Namiesto toho doktorka Ash stiahla ruku a pretrela si tvár. Nechápala prečo je tak zrazu agresívna, hľadiac na malú postavu muža. Pokrútila hlavou.

 „Zistím si to sama.“ Odvetila pokojnejšie. Vedela, že tomuto človeku môže veriť. Vkročila do silového pola, kam mohla len ona. Sňala si slnečné okuliare, ktoré neustále nosila. Jej telom prešiel snímací lúč a silové pole sa na okamih vyplo. Vošla do obrovskej miestnosti, kde sa nachádzali pri stenách hromady navzájom prepojených počítačov. Ona však prikročila k polopriesvitnému oknu, potom čo zopla hlavný spínač, ktorý mal počítače prebudiť. Hľadela ako sa guľovité jadro za oknom čoraz viac rozžaruje a zintenzívňuje svoje modré svetlo. Napokon musela to svetlo stlmiť krátkym dotykom ruky na ovládaní okna. Monitory a prístroje okolo nej sa postupne rozžarovali vlastným svetlom. 

 „Vítam vás, doktorka.“ Ozvalo sa príjemne z jedného reproduktora.

 „Aj ja ťa rada vidím, TIMA.“ Stále však hľadela skrz zatemnené okno na zdroj sily toho všetkého.  Zdroj sily stroja času. „Ako si sa vyspala?“ spýtala sa a konečne odvrátila zrak od jadra. Odložila slnečné okuliare na stolík. Pred TIMAou ich nepotrebovala. Pohliadla na tvár elektronickej TIMA, ktorá sa jej naskytla hneď po otočení. TIMA bola nádherná žena, rusovláska s zelenými očami. Jedinou chybou bolo to, že bola umelou inteligenciou  (TIme MAchine).

 „Výborne, doktorka.“ Odvetila Tima. „Mala som aj krásne sny.“

 „Áno? Aké?“

 „Uhm...“  jej elektronický hlas zaznel rozpačito, rovnako vyzerala aj jej tvár. „Myslím, že ich nechcete vedieť. Výpočty na skok sú už dokončené.“ 

 „Ako dlho?“

 „Necelá hodina, potom budete mať pevné okno na skok.“

 „Tima, to že mi povieš ako dlho je do skoku ma neodradí od toho vedieť o tvojich snoch. Si moja najlepšia priateľka. Tak... hovor.“ Doktorka nahla hlavu v skúmavom geste,  pozerajúc do monitoru.

 „Ja... hanbím sa.“ Ozvalo sa v reproduktore. „Ale boli to takéto sny:..“

 Na monitore sa ukázalo ich spoločné milovanie.

 Doktorka odvrátila červenajúcu tvár.  Potom však zdvihla hlavu a pohliadla do jednej z kamier Timay.

 „Si po mojom boku tak dlho. Stvorila som ťa. Si mojou najlepšiou priateľkou.

Lenže si uväznená v tejto hore železa. Železa, ktoré som stvorila. Tima, milujem ťa, svojim spôsobom. Lenže...“

 „Som len kus šrotu...“

 „Nie! Si krásna, inteligentná, viac než ktokoľvek na tomto svete. Ja len mám pocit, že k sebe jednoducho nepatríme. Možno ako kamarátky, ale nie viac. Prepáč mi to.“

 „Ty sa ospravedlňuješ kope železa? Mne? Teda to vlastne som...“

 „Nie si len kopa železa, Tima!“

 „Potom sa ja musím ospravedlniť tebe. Že ma považuješ za niečo viac.“

 „Ty si niečo viac!“ vykríkla nahnevane doktorka.

 „Ale nie som tá pravá.“ Skonštatoval Timain hlas. „To je v poriadku. Už som sa s tým zmierila. Tvoja cesta vedie inam, než moja. Aj keď sú si podobné. Pochopila som,  čo je tvoja cesta. Veď poznám aj tvoju starú minulosť. Toľko času sme spoločne trávili pri pozeraní toho seriálu, ktorý ťa dokázal tak zmeniť. Zmeniť tvoju minulosť aj budúcnosť. Vieš dobre, že ti budem stáť po boku, keď si budeš plniť svoj životný sen.“

 „Ani nevieš ako veľmi som ti vďačná.“ Riekla ticho doktorka.

 „Tuším to, práve preto ťa budem ochraňovať na cestách časom. A to za každú cenu.“

 „Ďakujem.“ Doktorka prikročila k vysokému stojanu, na ktorom boli roztiahnuté zvitky, jeden z nich dlhý niekoľko metrov,  vznášali sa  v ochrannom silovom poli.  Vedela, že sa ich nemôže dotknúť. Za prvé by ich vzduch silne poškodil a za druhé silové pole jej by to aj tak nedovolilo. Vedala, čo na tých zvitkoch je napísané.  Sama ich prekladala. 

 Ozvalo sa pípanie elektronických hodín.

 „Je čas.“ Riekla Tima. „Si pripravená?“

 „Cítim sa tak.“ Doktorka pohliadla na platformu, ktorá sa nachádzala v strede miestnosti. Boli na nej pripravené všetky veci, ktoré by mohla na svojej ceste potrebovať. Prikročila k nim a bez ostychu sa pred kamerami Timay prezliekla do iného oblečenia. Chvíľu pozerala s divným výrazom tváre na svoj bežný nohavicový kostým, ako by sa snažila ešte na chvíľu byť v čase, ktorý chcela opustiť. Odložila kostým a vstúpila na platformu. Posledný krát si prehliadla veci okolo seba a potom zdvihla bradu s pevným odhodlaním v očiach.

 „Tima, zapni protičasové pole.“

 „Zapnuté, doktorka.“

 Oslovená pohliadla cez priezor, ktorý viedol do kancelárie Jorala. Videla, že Joral zamrzol na mieste, keď sa zrovna špáral v nose. Trochu znechutene pokrútila hlavou, ale vedela, že teraz je Tima a celý prístroj chránený pred časom samotným.

 „Odpočítaj mi to na tri.“

 „Zbohom, doktorka, a veľa šťastia. 3...“

 „Aj tebe.“

 „2... 1...“

 Doktorka pre istotu zatvorila oči a chvíľu mala pocit, že lieta. Potom jej však udrel do pľúc tak studený vzduch, až mala okamih pocit, že sa jej spálili. Udivene otvorila oči a uvidela, že sa už nenachádza v laboratóriu, ale v zasneženej krajine. Veci, ktoré mala predtým pri nohách zmizli.

 Fajn, pomyslela si, zatiaľ ide všetko ako má.

Rozhliadla sa.                                               

1. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), minulosť

 Mierne snežilo. Nie moc. Ten vzduch bol však úplne nádherný. Už pri prvom nádychu cítila, že tam nie je žiadny smog či spad. Samotný vzduch ju na okamih dokonale prekvapil. Videla, že je v nejakej zasneženej krajine. Vďaka padajúcemu snehu  nevidela moc ďaleko. Vedela, že musí rýchlo pátrať.

 Konečne uvidela malú postavičku. Klačala pri inej ležiacej postave. Plakala tak srdcervúco až to bralo dych. Prichádzajúca žena sa rozhodla  konať. Rýchlo prikročila k malej postave a bleskovo jej z ruky vyrazila nohou sai, ktorou chcela malá postavička ukončiť svoj život. Sai vyletel do výšky a ona ho obratne chytila. Zastrčila si mečík za opasok a pozrela dole.

 „Čo to robíš?!!“ zvrieskla malá blondínka, hľadiac na vysokú ženu nad sebou. Veľmi jej pripomenula Xenu, jej životnú partnerku. Videla ju cez slzy a tak v prvej chvíli si myslela že je to dokonca Xena, lenže hneď potom si všimla rozdiely. Žena bola síce podobne vysoká, ale nemala tak široké plecia, jej vlasy boli skôr hnedé než čierne a prirodzene vlnité, Xenine boli rovné a jej tvár bola o niečo drsnejšia. Zatiaľ čo Xena mala tvár krásne až božsky súmernú, s vystúplymi lícnymi kosťami a menším nosom, táto žena mala naopak výraznejší nos, mäsitejšie pery a oči modrozelené. Avšak aj tak musela usúdiť, že je pekná.

 Naopak doktorka Ash si prehliadla Gabriellu a bola v prvých sekundách v dokonalom šoku. Tie zelené oči, vlasy... dokonalá kópia herečky, ktorá stvárňovala seriálovú Gabriellu. Nechápala ako je to možné. Potom ju napadla reinkarnácia. Zastavila svoje myšlienky. Bol čas na iné veci. Zohla sa k ležiacemu telu a už ju neprekvapilo, že postava má tvár seriálovej Xeny. Páni, tak toto bude pekný blázinec pomyslela si. Ale vedela, že teraz musí konať. Roztiahla deku, ktorú mala v podpaží a zabalila do nej ležiace telo. Obratne chytila Xenu a vďaka cvičeniu ju prehodila až ladne cez plece.

 „Čo to... čo to s ňou robíš?!!“ zvolala Gabriella a vytiahla druhú sai zo sáry vysokej topánky.

 „Poď so mnou a odlož to.“ Vyštekla doktorka a namáhavo sa vydala k malej jaskyni, o ktorej vedela vďaka svojmu prieskumu. Po ceste vzala za uzdu bielu kobylu a za ním priviazaného ďalšieho hnedáka. Sneh nebol hlboký, ale zato ťažký.  Trvalo len chvíľku kým sa dostali k jaskyni neďaleko fontány. Dúfala, že Gabriellu nenapadne nejaká blbosť, niečo ako zaútočiť na ňu, či niečo podobné. Netušila totiž ako presne na tom v skutočnosti je s jej bojovým umením.

 Lenže Gabriella bola v dokonalom šoku. Bez slov, priam slepo ju následovala.

 Už videla vstup do malej jaskyne, ku ktorej kráčali. Zrazu sa tá žena otočila a podala jej svoj meč, ktorý ako videla visel na ľavej strane ženy. Podala jej ho však šikovnou a voľnou ľavačkou. Nechápavo naň pohliadla z niekoľkých dôvodov. Prvý bol ten, že meč bol až neuveriteľne ľahký, aj keď vyzeral z poctivého kovu, druhý, že prečo jej ho dala.

 „Osekaj pár vetví. Potrebujeme pre Xenu lôžko.“ Žena sa od nej odvrátila a Gabriella si všimla, že hovorí podivným prízvukom. Síce jej rozumela, ale slovo vetve si domyslela pri tom ako žena ukázala na stromy. Ako v snách urobila to čo po nej chcela. Osekala niekoľko stromov, striasla z vetví sneh a vkročila do tmy jaskyne. Na jej totálne prekvapenie sa v tme objavilo svetlo. Malé a silnelo. Prižmúrila oči keď hladela do podivného lampáša s namodralým svetlom. Malo kruhovitý tvar a ona nechápavo hľadela na to ako tá divná žena rozhadzuje na zem najskôr vetve, ktoré sama nasekala, potom na ne ukladá kože, ktoré vybrala zo brašní sediel koní a nakoniec na ne až jemne pokladá Xenine telo. Rozhodla sa ju len počúvať, aj keď netušila o čo tej žene ide. Všimla si, že v jaskyni ležia nejaké veci.

 Žena pokľakla k telu, odložila rukavice a jednoduchou sponou si stiahla vlasy do copu. Gabriella sledovala ako siaha Xene na krk.

 „Nie!“ vykríkla v domnení, že chce použiť pinch.

 „Nechcem jej ublížiť.“ Žena zastavila Gabrielline ruky. „Len kontrolujem tep jej srdca.“ Gabriella stiahla ruky a čakala čo sa bude diať. Sledovala ako žena prezerá Xenine telo, jemne pokladá ruku na jej hrdlo a potom prikladá aj hlavu na jej hruď. „Ako dlho je mŕtva?“ spýtala sa zrazu a Gabriell strnula krv v tele, chcelo sa jej zas začať plakať. Pocity jej zastavila drsná ruka tej divnej ženy, keď ju prespleskla po tvári. „Ako dlho?“

 Gabriell najskôr nechápavo pokrútila hlavou. Potom si prebrala udalosti.

 „Nie moc dlho. Ja...“ zahanbene sklonila hlavu. „Chcela som sa zabiť hneď ako som zistila, že...“ Riekla plačlivo.

 „Ležala na snehu.“ Riekla tá podivná žena. „Snáď je ešte šanca.“ Žena prikročila k nejakým zvláštnym taškám, alebo čo to bolo. Otvorila jednu z nich a dala si prazvláštnu vec na hlavu. Gabriella nechápavo hľadela na svetielko, ktoré sa objavilo na jej čele. Bolo to ako malý diamant prežiarený svetlom. Žena hneď prezrela Xenino nahé telo. Bolo takmer celé skrvavené. Pravačku natiahla nad Xenu a nad jej chráničom predľaktia sa objavil obraz, na ktorý Gabriella vytreštila obrovské oči. Žena rukou pomaly prešla ponad celé telo.

 „Dobre, žiadne vnútorné krvácanie a nemá nič zlomené. Vieš počítať, dúfam.“ Pozrela na maličkú Gabriellu. Tá sa znenazdania zatvárila urazene.

 „Viem písať, čítať a štyri roky sme s Xenou študovali v Aténach. Takže áno.“ Odvetila nahnevane.

 Ah, takže ďalší detail, ktorý nebol v zvitkoch, pomyslela si Ash. Preto bola Gabriella a Xena tak dobrá v taktike.... boli vzdelané a učené. Prestala na to myslieť a upriamila sa na telo pred sebou. Nahmatala jej hrudnú kosť.

 „Dva prsty.“ Zašepkala si sama pre seba, ale tušila, že to počuje aj Gabriell. Pohliadla na ňu. Chytila Xeninu hlavu, mierne ju zaklonila a otvorila jej ústa. „Napočítam do pätnástich a vdýchneš jej do pľúc vzduch ústami držiac stlačený nos, hlavu jej drž takto. Jasné?“

 Gabriella len prikývla a sledovala ako tá divná žena prudko mačká hruď jej družky. Rýchlo a hlboko. Vdýchla vzduch do Xeninho tela. Divná žena sa však mračila viac a viac, pretože žiadna reakcia neprichádzala.

 „Čo teraz urobím sa ti moc nebude páčiť, ale je to pre jej dobro.“ Riekla brunetka a Gabriella s vydesenými očami videla ako vytiahla nejakú dlhú ostrú vec. Prstami nahmatala na Xeninej hrudi miesto a s vystretou rukou prudko bodla. Vtedy Gabriella vyskočila.

 „U Bohov, ty ju zabiješ!“ Vykríkla nešťastne.

 „Však už je mŕtva.“ Odsekla doktorka a vtlačila z injekcie Xene do srdca adrenalín. „Skúsime to znovu.“ Ukázala na Gabriellu a potom na Xenine ústa.

 Gabriella váhavo pokľakla a mala pocit, že sa jej vnútro rozpadá. Nasledovalo ďalšie mačkanie hrude a vdychovanie do pľúc.

 „Počkaj.“ Gabriell pohliadla na tú ženu, pretože jej položila ruku na rameno, keď sa chcela skloniť k ďalšiemu vdychu. Na jej prekvapenie sa mierne usmievala. Žena sa naklonila k Xene.

„Dýcha.“ Zašepkala s podivným úsmevom na tvári a rýchlo vzala Gabriellinu ruku. „Opatrne.“ Položila jej prsty približne tam kde ju Xena učila pinch. Ucítila jemné tetelenie a samotnej Gabrielle sa rozbúšilo srdce ešte rýchlejšie.

 „Tlčie jej srdce a dýcha.“ Riekla tá ženská s miernym úsmevom. „Teraz sa musíme postarať o jej zranenia a aby nevykrvácala.“

 „Čo mám robiť?“ spýtala sa Gabriella. Doktorka sa mierne usmiala, v hlase malej ženy sa konečne objavil náznak nádeje.

 „Týmto napusť toto a pretri každé menšie zranenie, ktoré nájdeš, začni na nohách.“ Podala jej fľašku z neznámeho materiálu a bielu nadýchanú vec, ktorá pripomínala obláčik. „A týmto to zranenie potom prestrekni. Takto.“ Stlačila uzáver spreju a strekla si na ruku. „Ja sa musím postarať o veľké zranenia.“

 Gabriella so zvláštnymi pocitmi začala robiť to čo jej žena povedala. Prvou tekutinou pretrela ranu a po chvíli zápasenia s uzáverom spreju ju prestrekla. S prekvapením videla ako rana zapenila a s rozšírenými očami sledovala ako sa rana sťahuje. Vtedy Xena ticho bolestne zastonala.

 Žena jej chlácholivo prešla rukou po čele.

 „Šššš, ja viem, príšerne to páli, ale musí to byť.“ Zašepkala a Gabriella pri tom tóne hlasu ucítila v žalúdku podivné bodnutie žiarlivosti. Zaťala zuby a začala sa venovať práci.

 Doktorka sa medzitým sklonila k asi najhoršej rane na boku. Zistila však, že našťastie neprešla všetkými svalmi a tak neboli zasiahnuté žiadne vnútorné orgány. Zároveň sa podivila ako je Xena vypracovaná. Cítila ako ju Gabriella chvíľkami pozoruje. Vytiahla ihlu a niť. Zranenie začala zošívať tými najlepšími stehmi aké poznala. Všimla si síce, že Xena má na tele nejednu jazvu, ale nemusela mať predsa ďalšiu a navyše táto by bola fakt škaredá.

 „Boh asi nie si, to by si nás preniesla inam, že?“ spýtala sa zrazu Gabriella a ona na ňu prekvapene vzhliadla. Uvedomila si, ako veľmi musí byť toto žieňa napriek zážitkom s Xenou vydesená. Zomrela jej priateľka, a to niekoľkokrát, keď sa chce zabiť objaví sa akási ženská, vezme telo jej priateľky a začne s ňou robiť podivné veci, ktoré predtým nikdy nevidela.

 „Nie.“ Odvetila krátko.

 „Tak démon?“

 To donútilo doktorku ku krátkemu zasmiatiu.

 „Nie, nie som ani démon, ani anjel, ani satanáš. Som niečo oveľa horšie.“ Videla ako Gabriella strnula. „Obyčajný človek, vedec.“

 Gabriella ostala na ženu podivne hľadieť. Počula ako sa žena zasmiala znovu, znelo to mierne šialene a Gabriellu zamrazilo, pretože ten smiech jej pripomenul Callisto.

 „Niečo ako sú astronómovia?“

 „Dá sa povedať, že áno.“ Usmiala sa žena.

 „Tak ťa mám volať vedec?“

 „Moje meno je Aileen Shan, stačí Aileen.“ Trpko si pomyslela na hnusnú prezývku, ktorú jej dali kolegovia vo výskumnom ústave.

 „Ja ti asi svoje meno hovoriť nemusím.“ Skonštatovala plavovláska.

 „Nie, nemusíš, Gabriella.“ Aileen zošila prvú ranu a zistila, že Xena je strašne studená. Zamračene vytiahla z kufríka malý plastový stojan, zavesila naň balíček s podpornou zmesou a zapichla ju Xene do žily. Na druhé ramienko zavesila ďalší balíček s mliečne bielou tekutinou, umelou krvou. Pod to všetko postavila lampu a nastavila ju na vyžarovanie tepla smerom k balíčkom.

 Prekontrolovala kvapačku a vrátila sa k predchádzajúcej práci. Pri tom ako zošívala ďalšiu ranu premýšľala asi na čo myslí Gabriella. Musela byť totálne zmätená a vydesená, ale držala sa dobre, nedala na sebe nič znať a hlavne ju nezasypala miliónom otázok aj keď ich určite mala. Dokonca sa jej ani netriasli ruky. Statočná žena.

 Po dlhšej dobe obrátili spoločne Xenine telo na bok a ona ošetrila rany na jej chrbte. Našťastie väčšinu z rán schytala Xena zpredu. Opatrne ju položili naspäť a pomocou vody z prinesených vakov umyli.

 „No, teraz je to už asi len na Xene.“ Skonštatovala sucho a prikryla ju pripravenou prikrývkou. Opatrne Xene priložila ruku na čelo. „Musíme ju zahriať.“ Chcela vykročiť von a potom si spomenula na kurz prežitia. „Vyzleč sa.“ Zavelila smerom ku Gabrielle. Tá na ňu vyvalila obrovské zelené oči.

 „Čože?“

 „Potrebuje zahriať, vyzleč sa, ľahni si k nej a objím ju. Aspoň než založím oheň.“ Videla ako Gabriella váhavo pozrela na svoje teplé oblečenie. „U Bohov,“ vykríkla Aileen a prekvapene sa zarazila. Tak už aj u Bohov? Rýchlo sa prebrala. „ste predsa životné družky, milenky, aký máš problém?“ videla ako pri slove milenky Gabriella sebou trhla, ale začala sa vyzliekať. „Dávaj pozor na to,“ v hlave si uvedomila, že v starogréčtine neexistuje správne slovo pre kvapačka. Preto sa zohla a ukázala na trubičky. „na toto, nevytrhni jej to z ruky. A snaž sa jej trieť nezranené miesta.“ Vyšla von, berúc so sebou svoj meč, ktorý plavovláska odložila neďaleko vchodu do jaskyne.

 Gabriella sa medzitým vyzliekla a trasúc sa si ľahla k Xene. Pevne sa k nej pritiskla, dávajúc pozor na tú divnú priesvitnú vec a na jej zranenia. Opatrne si položila hlavu na jej plece a začala trieť ruku, o ktorej vedela, že ju nemá zranenú. U Bohov, pomyslela si, si studená ako ľad. Asi tu zmrzneme obe.

 „Gab... G...“ Ozvalo sa tichým zašepkaním z úst Xeny a oslovená neveriacky zdvihla hlavu aby jej pohliadla do tváre. Dokonca ucítila ako jej Xena veľmi jemne stisla ruku, ktorou jej pri trení práve vbehla do dlane. Aj keby som tu mala zmrznúť, tak to vydržím, Xena.

 „Ššš,“ zašepkala Xene do tváre. Videla, že má mierne pootvorené oči. „si veľmi zranená, musíš odpočívať. Spi.“ Xena zavrela oči a mierne od nej pootočila hlavu.

 Aileen dotiahla dnu niekoľko vetví a mečom ich obratne nasekala na menšie kusy.

 „Pochybujem, že to bude horieť.“ Ozvala sa Gabriella, pozorujúc jej počínanie. Po tom ako ju jej partnerka oslovila si zrazu pripadala oveľa silnejšia.

 „Oheň vedeli založiť už niekedy v dobe ľadovej,“ Aileen mávla rukou, akože na tom nezáleží. „či kedy vlastne. A ja mám na jeho založenie lepšie prostriedky.“ Prekvapilo ju, že malá žena sa zase na nič nepýta. V jaskyni našla niekoľko kameňov, z ktorých zložila provizórne ohnisko a uložila doň pomerne mokré drevo. Z kufríku vytiahla balíček a práškom drevo posypala. Zohla sa a spoza vysokej sáry topánky vytiahla zápalky. Jednoducho škrtla a hodila zápalku na pripravenú kopu.

 „Pekná vec, ja sa musím ťahať s kresadlami.“ Zašepkala Gabriella obdivne. Aileen sa usmiala, tak prvá vec, ktorá tú malú bardku zaujala boli zápalky. Oheň chytil okamžite, rozhorel sa najskôr podivným modrým plameňom. Ako sa mokré drevo sušilo a chytalo, zmenilo farbu na svoju prirodzene oranžovú. Jaskyňu ožiarilo jeho mihotavé svetlo a Aileen vypla lampu a sňala si z hlavy čelovku.

 Gabriella si ju mohla teraz prezrieť. Mala na sebe oblečenie dosť podobné Callistimu, či Xeninmu ale bez kyrysu. Bolo kožené a husto vybíjané cvočkami, hnedej farby. Len s tým rozdieľom, že žena mala k suknici ešte dlhé nohavice a rovnako aj dlhé rukávy, ktoré však vyzerali skôr ako z hrubej látky než z kože. Výstrih a brucho mala tiež zahalené látkou. Vhodné oblečenie do zimy. Okolo pásu mala zastrčených niekoľko podivných krátkych nožov, množstvo malých váčikov, púzdro s mečom na ľavej strane tela a na pravej bič. Dlhý, už na prvý pohľad teplý, kožený kabát obohatený kožušinou odložila hneď ako položila Xenu na lôžko. Topánky vysoké až po kolená, boli opatrené kovovými chráničmi holení a vyzerali pevne. Bolo to pomerne typické oblečenie do zimy, teda na severe Grécka určite. Aj keď tu bolo nezvyklé, nachádzali sa predsa v krajine vychádzajúceho slnka.

 Aileen si kvokla ku kôpke oblečenia, ktoré zo seba zhodila Gabriell. Na vrchu bol položený chakram. Chvíľu naň obdivne hľadela a nakoniec s trochou strachu sa ho odhodlala vziať do ruky. Zazrela ako sa malej žene varovne zúžili oči.

 „Chakram.“ Zašepkala Aileen obdivne a riadne si ho prezrela. Ostrý ako britva, jeho povrch bol hladký, ako keby ho nikdy Xena nepoužila. Bolo jej jasné, že je vyrobený buď v budúcnosti, alebo skutočne nejakou božskou silou. „Toľko som o ňom počula, toľko krát som ho videla v akcii.“ Cítila ako sa jej do očí derú slzy. Dokázala to. Bola tu, v minulosti starého Grécka, v ruke drží najdôležitejšiu Xeninu zbraň a Xena s Gabriellou ležia opodiaľ. Živé.

 „Videla?“ spýtala sa Gabriella. „Ja ťa nepoznám, kto si?“

 Aileen si nenápadne utrela slzu, ktorá jej unikla z oka. Položila chakram na svoje predchádzajúce miesto.

 „Gabriell, viem že to bude znieť šialene, ale som z budúcnosti. Vzdialenej asi dvetisícdvesto rokov odteraz.“ Videla ako sa plavovláske rozšírili neveriacky oči. „Vrátila som sa proti prúdu času aby som vás obe zachránila. Celý príbeh vám však poviem, keď sa Xena preberie. Je to dlhý príbeh a ja nie som moc dobrá rozprávačka, narozdieľ od teba.“ Pohliadla do ohňa. „Za chvíľu tu bude snáď dostatočne teplo.“ Zdvihla sa a vyšla von. Musela sa ešte postarať o kone. Strávia tu nejaký čas. Zaviedla kobylu, ktorá  sa na jej podiv vôbec nebránila, dovnútra jaskyne. Tá bola našťastie dosť veľká, tak aby sa tam vošli aj kone bez rizika, že by boli pri ohni. Nevedela, či sú cvičené byť blízko ohňa. Odstrojila ich a vytrela, hodila im seno, ktoré bolo na toto miesto premiestnené rovnako ako ostatné veci. Myslela na všetko, na každú maličkosť. Nesmela zlyhať.

2. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), minulosť

 Nastalo ďalšie ráno, keď Gabriella začula zlostné tiché nadávanie v nejakej cudzej reči. Otočila sa tým smerom a uvidela vstávajúcu Aileen, ktorá si držala chrbát. Pozrela na ňu a niečo znovu povedala. Potom ako keby si uvedomila kde je a jemne si pretrela spánky.

 „Nechápem ako môžete spať na zemi. Prídem o chrbát.“ Zahromžila už v starogréčtine a Gabriella sa len krátko zasmiala. Počas dňa sa jej Gabriella spýtala pár otázok, ale nemali v podstate žiadnu váhu, pretože sa týkali len čisto jej osoby. Či vie používať meč, či je znalá bojových umení. Na všetko odpovedala pozitívne, bližšie vysvetlenie však čakalo až keď sa preberie Xena. Tá sa občasne prebrala, ale v podstate celý deň na tom bola rovnako.

3. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), minulosť

 Až večer tretieho dňa sa Gabriella jej spýtala dôležitejšiu otázku.

 „Keď si z budúcnosti, ako vieš o nás? Ako si vedela kde budeme?“

 Aileen pozrela na Xenu, ktorá mala otvorené oči a otočila k nej hlavu. Fajn, na toto odpovedať môže, keďže to bude počuť aj Xena.

 „Zvitky.“ Odvetila krátko a špárala sa ďalej palicou v ohni.

 „Moje zvitky?“ spýtala sa prekvapene Gabriella.

 „Xena?“ Aileen vstala a pokľakla k čiernovláske. Pozerala na ňu pomerne triezvym pohľadom, aj keď vyzerala vyčerpane. „Myslíš, že si dosť silná vypočuť si jeden dlhý príbeh? Alebo aspoň jeho časť?“

 Vyzeralo to, že premýšľa.

 „Keď mi zdvihnete aspoň hlavu. Sadnúť si neodvážim, ale keď som takto chce sa mi stále spať.“

 „To je z šoku a telo sa snaží liečiť.“ Odvetila Aileen. „Bude stačiť, keď si dáš hlavu na Gabrielline nohy?“ Xena prikyvuje a tak jej pomáha položiť hlavu do lona plavovlásky.

 Sama sa pohodlne usadila pri ohni.

 „Kde začať?“ spýtala sa rečnícky a zamyslela sa.

 „Na začiatku?“ odvetila s miernym úsmevom Gabriella. Aileen pohliadla dole na Xenu a videla ako jej láskyplne hladí vlasy farby havranieho peria.

 „V mojej dobe existujú stále divadlá, aj keď vyzerajú trochu inak.“ Uvedomila si, že vysvetliť im čo je televízia asi nemá význam. „No a v jednom z divadiel pred časom začali uvádzať istú hru, Xena princezná bojovníčka. Táto hra však nemala len jednu časť ale veľa, hrala sa šesť zím. Takto dlho trvajúcej hre sa hovorí seriál. Ukazovali v nej váš život. Ako dieťa, teda skôr staršie dieťa som tento seriál milovala. Mocná bojovníčka Xena, jej verná priateľka Gabriella. Ich príbehy, to všetko. Avšak považovala som to za seriál, ktorý je len fikciou a nie pravdou. Nemala som ani poňatia, že človek, ktorú tú hru vytvoril klamal celému svetu, že je to jeho nápad. Vyčítal totiž vaše postavy.“

 „Zo zvitkov?“ spýtala sa Gabriella, pretože Aileen na okamih stíchla.

 „Áno, dvoch. Jeden, ktorý si napísala tesne pred odchodom sem. Bol to súhrn vášho života, pretože si nevedela, kde sa stratili predchádzajúce zvitky. A druhý bol zvitok s básňou od Sapfo a Xeny, ktorú si dostala na narodeniny. Bola som silne sklamaná, keď seriál skončil.“ Ukázala na Xenu. „Tvojou smrťou, pretože si odmietla byť oživená pomocou fontány.“

 „Áno. A ty si nemala právo to porušiť.“ Zašepkala Xena a jej pohľad bol vražedný. „Duše štyr...“

 „Ale prosím ťa.“ Vykríkla Aileen a vyskočila. „Sama som sa presvedčila, že prevtelenie je možné. Ženy, herečky, ktoré vás predstavovali v tej hre vyzerajú úplne ako vy. Do bodky ako vy. Duše tých mŕtvych sú už dávno preč, možno aj znovuzrodené. A to podpálenie, mohlo sa to stať komukoľvek, dokonca aj dieťaťu keď by sa hralo s ohňom. Nebolo to predsa zámerné a bola si napadnutá. Viac pomôžeš ľudom tým, že budeš zase kráčať po svojej ceste. A tvojou cestou je Gabriella a jej cestou je konanie dobra.“ Rozčúleným gestom si rozopla sponu na vlasoch a znovu ich zopla. „Moja doba je plná len troch, no možno štyroch vecí. Vraždenie sa kvôli bohu, túžbe po bohatstve, túžbe po moci a sexe. Nič viac tam nenájdeš. Ale táto doba, vy, tá hra mi ukázala hrdosť, česť, lásku. Tieto veci už v mojej dobe ľudia zabili.“ Pomaly sa ukľudnila a zase posadila. Videla, že Xena sa zarazene mračí. Otázkou bolo či si dokázala odpustiť po tých slovách čo jej teraz povedala. Možno to príde časom.

 „Počkaj, ako si vedela o mojej smrti, keď si mala iba tie dva zvitky?“ spýtala sa nechápavo Xena.

 „Aj to sa dozviete,“ Aileen upriamila zrak do ohňa . „ako som povedala, bola som sklamaná takým koncom. Takto si Xena ani Gabriella nezaslúžila zomrieť, hovorila som si stále. Prešiel nejaký čas, v ktorom som s otcom pracovala na stroji, ktorý by dokázal preniesť človeka do iného času. Nedarilo sa nám stále však prísť na to, prečo nefunguje. V tej dobe som sa dostala k zvitkom, s ktorými tvorca seriálu zaobchádzal ako by to bol odpad. Nechala som ich preskúmať a zistilo sa, že sú skutočne dvetisíc rokov staré. Nemohla som tomu uveriť. Xena a Gabriella kedysi naozaj žili, tie príbehy neboli výmysel. O pár rokov neskôr sa mi do rúk dostal ešte jeden zvitok. Písaný Virgiliom.“

 „Joxerovým synom?“ zvolala neveriacky Gabriella.

 „Áno. To čo som si tam prečítala ma šokovalo úplne. Opísal tvoju smrť a potom aj horšie veci. Gabriella po smrti Xeny síce plní jej prianie a neoživuje ju, ale sama smutní. Niekoľko dlhých týždňov dokáže bez nej žiť, ale potom na pokraji šialenstva sa rozhodne sľub porušiť. Odchádza späť do zeme vychádzajúceho slnka aby použila zbytok Xeninho popoľa, ktorý si uložila do medailónu. Nevie však, že fontána bola poškodená pri zosuve pôdy a už je nefunkčná. Síce dokáže zhmotniť telo, lenže iba vylieči smrteľné zranenia tesne pred smrťou, ale plne uzdraviť ho už nedokáže.“

 Gabriella pohladila svoju družku po hlave.

 „Tak preto to nefungovalo.“ Zašepkala s plačom v hlase.

 „Gabriella sa zo zúfalstva prebodáva vlastnou sai. Vaše telá našiel o nejaký čas Virgilius, ktorý ťa nasledoval, keď zistil, že si odišla z Potedei.“ Dokončila Aileen.

 „Ty si sa chcela...“ Xena nedopovedá, len vydesene vzhliadne.

 „To prázdno som už nemohla zniesť.“ Zašepká plavovláska a z očí jej vytrysknú slzy.

 „Ako pokračuje ten príbeh?“ obrátila sa Xena na Aileen. Vyzeralo to, že sa prebrala úplne, ako to teda v jej stave bolo možné.

 „Na to ako stroj funguje som prišla až keď som mala takmer deväťdesiat.“

 „Na starenku vyzeráš dobre.“ Sykla ironicky Xena.

 „Počkaj,“ zdvihla Aileen ruku s úsmevom. „keď som na to konečne prišla, uvedomila som si, že som už stará aby som podnikala nejakú misiu na záchranu svojich hrdiniek z detstva. Tak som použila prístroj prvý krát. Ale iba do svojho detstva, keď som sa narodila. Môj otec bol veľmi prísny človek a veľký fanatik. Urobil by čokoľvek aby svoj sen o cestovaní v čase uskutočnil. Stačili mu peniaze aby zapredal svoje malé dieťa. Donútil dcéru, mňa, aby sa učila bojové umenia, niekoľko jazykov vrátane starogréčtiny, teóriu cestovania v čase a samozrejme liečiteľstvo. To ako prístroj funguje som však uložila do akejsi časovej schránky, ktorá sa otvorila až keď som mala dvadsaťpäť, spoločne so zvitkami a všetkými faktami o Xene a Gabrielle.“ Pohliadla na ženy pred ňou. „Nestrácate sa zatiaľ? Chápete to?“

 „Ja myslím že hej, aj keď z niektorých výrazov som zmätená.“ Odvetí Gabriella a nakrčí nos.

 „Proste prečúrala svoju smrť.“ Povedala jednoducho Xena. Aileen prekvapene zdvihne obočie.

 „Divadelná Xena snáď nikdy nepoužila sprosté slovo.“

 „Tá pravá si vie uľaviť.“ Sykla zlostne Xena.

 „Xena.“ Napomenula ju chlácholivo Gabriella.

 „No a koniec príbehu. Prístroj som použila druhý krát, keď som hľadala Virgilia, aby som našla presné miesto s fontánou. A posledný teraz. Tak som tu.“

 „Neuveriteľné...“ zašomrala Gabriella. „Oblbnúť vlastnú smrť aj čas, len kvôli dvom bláznivým hrdinkám, ktoré si videla v nejakej hre.“

 „Nie len nejakým. Chcem s vami stráviť nejaký čas ak mi to dovolíte. Zažiť túto dobu, vaše ideály, možno aj dobrodružstvá. A potom sa vrátim späť.“ Zdvihla ruku na ktorej mala ozdobný chránič predlaktia. Stlačila jednu z ozdôb a na ruke sa jej objavil holografický ovládač stroja času. „V budúcnosti som dosť bohatá žena, a chcem aby znovu obnovili tú hru, tentokrát však presne podľa pravdy aby každý vedel kto ste skutočne boli. Za čo ste bojovali. U nás je totižto pravda veľmi vzácna vec.“ Spustila ruku a ovládač zmizol.

 „Vaša doba mi pripadá síce civilizovaná, ale dosť necitlivá a chladná.“ Riekla Xena. „Uvedomuješ si, že tu ti hrozí smrť? Môže ťa zabiť nejaký zlodej alebo šialenec, keď sa rozhodne.“

 „Prečo myslíš, že som otca donútila aby ma ako dieťa učil bojové umenia a takisto aj prácu s mečom.“ Aileen poklepala na púzdro meča. „Už nie som malé dieťa.“

 „Počkaj.“ Gabriella si krátko prešla po tvári. „Ako to, že si pamätáš veci z toho života, ktorý si prežila až do vysokého veku? Veď by sa to malo vymazať ak správne chápem cestovanie v čase.“

 „Áno.“ Aileen sa mŕtvo zasmiala. „Lenže v budúcnosti sú aj stroje, ktoré prenášajú spomienky. To presne som urobila sama sebe. Svoje spomienky na svoje viny som vložila do tohto tela. Všetko čo som urobila ako tá starena.“

 „Čo s tými nožíkmi na opasku?“ spýtala sa pretentokrát Gabriella.

 Aileen bez slova jeden vybrala a prudko s ním šmarila smerom ku kôpke dreva. Vrhací nôž zasvišťal vzduchom a s tichým drnčaním sa do jedného kusu dreva zapichol.

 „Uvažovala som o tom si nechať vyrobiť napodobeninu chakramu, ale potom som si uvedomila, že je to Xenina zbraň. Niečo čo patrí len jej.“ Uchechtla sa. „Aj tak by som si s ním asi uťala hlavu. A niečo na diaľku musím mať. S lukom narábať neviem vôbec.“ Krivo sa usmiala. „Ešte nejaké otázky?“

 „Myslím, že tým čo si nám povedala si vysvetlila všetko. A čo sa týka tvojej doby, možno časom nájdeme nejaké otázky, na ktoré by sme boli zvedavé.“ Riekla Gabriella a zrazu natiahla jej smerom ruku. „Zabudla som na jednu vec.“ Pozrela do svojho klína na Xenu. „Ďakujem ti, Aileen.“

 Aileen podávanú ruku krátko stisla.

 „Za to ale nemusíš ďakovať. Mne bude odmenou môcť byť po boku svojich hrdiniek z detstva. To mi bude stačiť úplne.“ Pohliadla na už pomerne vyčerpane vyzerajúcu Xenu a odhodlala sa. „Ale ja by som na vás mala jednu otázku. Teda skôr na teba, Gabriella. Keď som povedala, že však ste životné družky a milenky, zatvárila si sa strašne divne, prečo?“ znovu ten divný výraz v tvári drobnej plavovlásky.

 „Viem čo sa o nás po svete povráva. Ale my nie sme milenky. Len priateľky a rodina.“ Riekla s podráždeným tónom v hlase. Pohliadla na Aileen, ktorá sa tvárila totálne nechápavo a prekvapene.

 „Ja,“ zasekla sa v hovore a pokrútila hlavou. „som teraz dokonale zmätená. Podľa toho zvitku čo ti napísala Xena by som...“ pozrela na Xenu, ktorá sa zrazu zatvárila zahanbene a odvrátila tvár.

 „Myslíš tú báseň?“ Gabriella sa mierne mračila. „Písala mi to ako priateľka priateľke.“

 Aileen si práve chcela odpiť z vaku vody. Okamžite sa rozkašľala, a keď ukľudnila hrdlo, rozosmiala sa.

 „U Bohov, to si fakt myslíš? Čítala si ten zvitok poriadne?“ brunetka si všimla  zamračeného pohľadu, ktorý na ňu hodila Xena, vyzeralo to, že by najradšej vyskočila a umlčala ju. „Tak o to tu ide.“ Riekla zrazu chápavo. Ukázala na Xenu. „Ty si jej konečne vyjadrila svoje skutočné city v milostnej básni, ona to nepochopila a tak si to nechala tak, pretože si nechcela aby sa trápila a tak sa trápiš ty.“

 „O čom to tu hovoríš?“ zvolala Gabriella a keď videla že Aileen hľadí spýtavo na Xenu pohliadla aj ona na ňu. „Xena?“ tá zaťato mlčala.

 „Nemôžem tomu uveriť.“ Zašomrala Aileen. „Gabriella, čo si si myslela?“ nadýchla sa a zarecitovala. „Sú chvíle, keď na teba pozriem a nie som schopná slova. Jazyk mi tuhne. Potom sa mi pod mojou kožou preženie oheň a ja sa rozochvejem. A blednem, pretože láskou umieram, alebo mi to tak pripadá.“ Pozrela na Gabriellu, ktorá zrazu rýchlo prehĺtala, ako keby sa snažila zahnať slzy. „To je pasáž, ktorú tam dopísala Xena. Ty si myslíš, že takéto niečo by napísala priateľka priateľke? Si potom naivná, čo je smutné, ale zároveň ťa to robí krásnou. Takéto niečo napíše žena žene, ktorú nadovšetko miluje a je do nej hlboko zamilovaná.“

 „Nie.“ Gabriella pokrútila hlavou. „Len si si to zle vysvetlila. Tá b...“

 „Má pravdu.“ Prerušila ju Xena.

 „Čože?“

 „Má pravdu.“ Zopakovala Xena slabo. Vyzerala vyčerpane a prebiehajúci rozhovor jej asi nepridal príliš na psychických silách.

 Gabrielle náhle vytryskli slzy z očí a roztriasla sa jej brada. Rýchlo si zakryla rukou ústa a neveriacky hľadela na ženu v svojom lone.

 „Pre... prečo si mi to nepovedala?“ dokázala konečne zo seba vykoktať.

 „A čo sa tým mení? Akurát sa budeš trápiť. Ja po tebe nič nežiadam, ani neočakávam opätovanie mojich citov. Len ti chcem byť po boku.“ Xena vyzerala takmer na umretie. „Môžeš ma položiť? Som strašne unavená.“ Zavrela oči a tak uťala všetky možné otázky od svojej družky. Tá na ňu chvíľu neveriacky pozerala, pár krát otvorila ústa aby niečo povedala, ale nakoniec urobila to čo po nej chcela a opatrne položila jej hlavu na podložku.

 V Gabrielle prebiehali tak silné citové pochody až mala chvíľkami pocit, že sa zase zblázni. Toľko rokov spolu prežili a ona jej nepovie takú dôležitú vec? Čo to malo znamenať? Bola totálne zmätená a vyvedená z miery. Pohliadla na Aileen, ktorá len mlčky prizerala prebiehajúcej dráme a zahliadla v jej očiach zvláštny výraz. Prikročila k nej a pokľakla.

 „Ty vieš ako dlho už toto ku mne cíti?“ spýtala sa nešťastne a Aileen si na pár okamihov hovorila, že mala byť radšej ticho. Pokrútila hlavou.

 „Myslím, že na to ti môže odpovedať len ona alebo vyššie kompetentné miesto.“

 „Teraz vôbec nechápem čo hovoríš.“

 Aileen ukázala smerom hore.

 „Afrodita predsa ovláda lásku, tak by mala aj vedieť o Xeniných pocitoch.“ Netušila ako prudko žieňa zareaguje. Okamžite vstala a vybehla bleskom z jaskyne. Rozhodla sa ju nasledovať, ak má prežiť čas v minulosti tak by sa rada stretla aj s Afroditou. Krátko siahla na chránič predľaktia pravej ruky a zdvihla ju ako keby niečo držala.

 Gabriella vybehla z jaskyne, prešla niekoľko ďalších krokov a pohliadla k nebu.

 „Afrodita.“ Vykríkla hlasom trhajúcim hlasivky. „Afrodita, ukáž sa.“ Vykríkla znovu.

 Aileen sa zastavila neďaleko nej a čakala čo sa bude diať. Gabriella vykríkla znovu a vtedy sa pred Aileen objavila ženská postava, z ničoho nič, tak rýchlo až vydesene uskočila.

 „Gabby,“ ozvalo sa medovým hlasom. „prečo tu reveš ako šialená na lesy?“

 Gabriella sa otočila a Aileen sa rozhodla ženu pred sebou obísť, chcela jej vidieť do tváre, pretože sa zhmotnila k nej chrbtom. Primrzla na mieste, keď jej pohliadla do tváre. Seriálová Afrodita bola žena v strednom veku, pravá bola síce tiež blondínka, ale až hriešne mladá a ešte nádhernejšia. Zlatisté blond vlasy jej zvlnené padali až k pozadiu. Mala na sebe oblečené modré priesvitné šaty, ktoré toho moc nezakrývali, ale dokonale ladili s jej prenikavými očami. Bola vysoká a cez priesvitné oblečenie bolo vidno jej krásne, dlhé a štíhle nohy. Aileen ucítila ako ju zamrazilo, telom jej prešla vlna vzrušenia a usadila sa v jej lone. Áno, pomyslela si, takto má vyzerať bohyňa lásky.

 „Ty vieš ako dlho je do mňa Xena zamilovaná?“ vyštekla priam nepriateľsky Gabriella, čo sa ku nej vôbec nehodilo. Ako keby si to aj ona po otázke uvedomila a zháčila sa.

 Afrodita chvíľu mlčala.

 „Vidím lásku, keď sa niekomu pozriem do očí a ona ju tam má už veľmi dlho.“ Afrodita prekvapila Aileen svojim hlasom a vyjadrovaním. Hlas bol vážny a úplne iný ako mala seriálová priam stupídna bohyňa. Skutočná Afrodita vyzerala síce krásne, ale znela inteligentne. „Vždy keď som jej hľadela do tváre som aj videla ako veľmi chce tú lásku pred tebou skryť. Preto som ti nikdy nič nepovedala, aj keď sme priateľky. Ako dlho to je ti však presne neviem povedať.“ Zamračila sa a rozhliadla. „Kde je vlastne Xena?“

 „Ale ako dlho?“ zvolala Gabriella nešťastne.

 „Si bohyňa, prečo jej nenahliadneš do mysle?“ odhodlala sa vložiť do hovoru Aileen.

 Afrodita sa otočila k nej ako keby si ju všimla až teraz.

 „Ahoj zlatíčko, a ty si kto?“ riekla koketným hláskom a pristúpila k nej.

 „Aileen.“ Odvetila oslovená a znovu ju zamrazilo, keď jej Afrodita prešla prstom po tvári. Bohyňa ju pomaly obišla aby si ju prezrela.

 „Si iná.“ Riekla Afrodita. „Ty nepatríš do našej doby.“

 „Nie som z vašej doby, ale dosť o mne. Môžeš to teda urobiť?“

 „Hmm, a akú dostanem za to odmenu?“ spýtala sa flirtovne bohyňa. Gabriella šokovane vyvalila oči, keď sa Aileen bez okolkov naklonila a bohyňu pobozkala priamo na ústa.

 „Tak?“ spýtala sa Aileen a narovnala sa.

 „Dobre, ale nikde tu Xenu nevidím a pochybujem, že bude chcieť aby som na ňu siahla.“ Afrodita až neslušne prešla Aileen po chrbte a zastaviac ruku na jej pozadí ho stisla. Tá si všimla, že Gabriella na toto božské koketovanie hľadí užasnuto. Aileen chytila Afroditinu ruku, stiahla ju zo svojho pozadia a dala jej bozk do dlane. Nechala aby ju bohyňa mierne pohladila po tvári. „Najskôr Xena, toto si môžeme nechať na neskôr. Poď.“ Vykročila stále ju držiac za ruku. Vošli do jaskyne, a keď Afrodita uvidela ležiacu Xenu, dramaticky sa chytila za tvár.

 „U nás, čo sa jej stalo?“ zvolala nešťastne a pokľakla k nej.

 U nás... pomyslela si s úsmevom Aileen.

 „Pár samurajov, šípov a tak podobne.“ Odvetila ironicky. „Opatrne, spí.“

 „Ach Xena, nie je to smutná irónia?“ zašepkala Afrodita a jemne jej prešla po ramene. „Keby si nezabila Aténu mohla som ťa vyliečiť. Ale s jej smrťou sme stratili schopnosť liečiť iných.“

 „Tak?“ spýtala sa ticho Gabriella.

 „Oh, samozrejme.“ Afrodita položila ruku na jej čelo a chvíľu ju tam podržala. „Neuveriteľné.“ Zašepkala. „Zamilovala sa do teba už pri prvom stretnutí. Preto pri súboji u Potedei s Dracovými mužmi dávala pozor hlavne na teba. Ale to aká je to láska si uvedomila vtedy, keď ťa pobozkala v tele Autolyca. Ha.“ Zasmiala sa zrazu bohyňa. „Keby si vedela ako zúrila, že bola v jeho tele a nie ako ona.“ Naklonila hlavu a divne sa usmiala. „Ale tá láska, ako keby tam bola už odvždy. Zvláštne.“

 „Ďakujem.“ Zašepkala Gabriella a vyzerala ešte nešťastnejšie a skleslejšie než predtým. Sadla si vedľa Xeny a opatrne ju pohladila po čiernych vlasoch. Afrodita sa otočila na Aileen a milo sa na ňu usmiala. Tá v duchu prevrátila oči.

 „Môžeme sa venov...“ začala Afrodita, ale Aileen ju umlčala položením prstov na pery.

 „Zlato, som panna a pannou aj mienim ostať kým nenájdem niekoho, do koho sa zamilujem aj bez tvojho zásahu.“

 Gabriella sa obzrela a prekvapene pohliadla na Aileen, pretože také rázne odmietnutie bohyne od nej po predchádzajúcom výstupe nečakala.

 „Hmm.“ Afrodita nahla hlavu. „Ja viem, panny mám najradšej. Škoda. Nemôžem uveriť, že si odolala môjmu lákaniu.“ Usmiala sa.

 „Zabudla si? Som z inej doby.“

 „Keď si to rozmyslíš vieš aké meno zavolať.“ Afrodita luskla prstami a rozplynula sa.

 „Vybehla po mne bohyňa lásky.“ Zašepkala neveriacky Aileen.

 „Tá to skúša na kde koho, je to pobehlica.“ Odvetila Gabriella.

 Aileen sa krátko zasmiala a rozhodla sa, že je čas pripraviť jedlo. Našťastie Gabriella mala po príchode na miesto s fontánou vlastné zásoby sušeného mäsa a Aileen zase priniesla nejaké instatné jedlo. Vedela však, že každý malý kúsok vybavenia, či obalov musí veľmi dôkladne ničiť. Premýšľala či by mečom alebo vrhacím nožom vedela skoliť nejaké zviera. Boli predsa v lese.

Dojedali jedlo, keď sa pozrela na Gabriellu, ktorá nad porciou jedla takmer plakala.

 „No tak Gabriella, prečo si nešťastná?“ spýtala sa.

 „Nie som nešťastná, hnevám sa, pretože mi klamala.“ Zašepkala plavovláska. Pohliadla bokom na spiacu Xenu.

 „Sú veci, ktoré sa nehovoria. Myslím, že sa len bála. Zo strachu sa robia väčšie hlúposti, Gabriella. Nechcela ťa stratiť ako priateľku.“ Šepla Aileen.

 „Ale... vždy sme si všetko hovorili, prežili sme spolu toho toľko.“

 „Uvedom si, že je žena s temnou minulosťou. Dobre vie, že ťa odviedla od rodiny, vláči ťa po celom svete. Umrela si s ňou, pár krát takmer umrela. Asi má výčitky, že trpíš kvôli nej.“

 „Ale ja som to urobila dobrovoľne. To všetko.“

 „Možno len nechcela ukradnúť aj to posledné čisté na tebe a to tvoje srdce.“

 „To sa stalo už dávno.“ Odvetila Gabriella smutne. Aileen na ňu prekvapene pozrela a zahliadla, že Xena pootvorila oči. Rozhodla sa v rozhovore zámerne pokračovať.

 „Takže ty sa hneváš kvôli tomu, pretože k nej chováš rovnaké city?“

 Gabriella mlčala.

 „Odkedy?“

 „Ja...“ Gabriella odložila jedlo a objala si nohy. „Vlastne ani neviem. Asi to tam bolo odvždy, ako povedala Afrodita o nej. Vždy som však ten cit považovala za obrovský rešpekt a obdiv. To, že ona ku mne niečo cíti som nejak, ja ... proste tajne som v to dúfala. Videla som občas jej pohľad, ktorým na mňa pozerala, ale hovorila som si, že to je len posmech. Potom keď sme zachraňovali moju neter z otroctva som tancovala pre Gurkhana a všimla som si toho zvláštneho pohľadu. Uprený, ani nemrkla. Najskôr mi to nedošlo, ale potom som ten pohľad pochopila. Bola to túžba, aspoň som v to teda dúfala. A ucítila som zrazu vzrušenie. Chce ma Xena, tá nádherná, silná, modrooká princezná. Mňa, obyčajné dievča z Potedei. Pripadala som si pod tým pohľadom tak príjemne, tak chcene, tak veľmi žensky.“ Gabriella zatvorila oči a prešla si rukami po tvári. Nevidela tak čo videla Aileen. Xene vytiekla z oka slza. „Vtedy som tancovala pre ňu a nie pre Gurkhana. Ten pohľad som občas neskôr zahliadla, väčšinou pri prezliekaní alebo kúpeli, ale nič mi okrem toho pohľadu ani len nenaznačila. Hnevám sa kvôli tomu, že celý čas ku mne chovala rovnaké pocity. Keby aspoň niečo naznačila a ja hlupaňa pochopila jej verše, už sme mohli... mohli...“

 „Byť spolu?“ ozvalo sa od Xeny a Gabriella sa prudko otočila. Aileen videla ako jej na tvári vykvitá červeň.

 „Xena? Ja... ja...“ Gabriella sa rozkoktala. „Počula...“

 „Áno, počula som to celé.“ slabo sa usmiala. „Sme si kvit, klamali sme si navzájom. Smutné po takej dobe.“

 Gabriella sklonila hlavu.

 Xena bolestne zastonala a Gabriella bola okamžite na nohách.

 „Si v poriadku?“ priskočila k nej.

 „Bolí ma bok.“

 „Do pekla.“ Aileen odhalila zranenie. Všimla si, že je začervenalé. „Infekcia.“ Rukou prešla po Xeniných tvárach a čele. „Má zvýšenú teplotu.“

 „Môžeš jej pomôcť?“ zvolala zúfalo Gabriella.

 „Nepanikár.“ Riekla Aileen mierne nahnevane. Vybrala pripravené púzdro, o ktorom dúfala, že ho nebude potrebovať. Vytiahla sadu umelohmotných injekcíí a začala ich vbodávať Xene do ruky. Kompletne ju nielen zaočkovala, ale nasadila aj širokopásmové antibiotiká. „Tak. Dúfam, že to čoskoro zaberie. Gabriella, ohrej vodu, už treba vyčistiť zranenia.“

 Tá urobila potrebné bez slov. Vyšla von a nabrala do malého kotlíka sneh. O pár sekúnd už visel nad ohňom. Než Xene vyčistili všetky rany a umyli ju, stihla ošetrovaná zase zaspať.

4. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), minulosť

 Nastal piaty deň ráno, keď sa zranená znovu prebrala do triezveho stavu a na Gabriellinu radosť a aj Aileeninu požiadala sama o niečo na jedenie. Predošlé dni do nej museli jedlo priam tlačiť. Podarilo sa im ju dostať do polosedu a Gabriella ju začala kŕmiť navarenou polievkou, ktorú doniesla Aileen z budúcnosti.

 „Toto nám dlho nevydrží. Idem skúsiť niečo uloviť.“ Riekla Aileen a vypochodovala z jaskyne.

 „Stále sa hneváš.“ Skonštatovala Xena medzi jednotlivými lyžicami polievky, keď videla, že Gabriella uhýba pohľadom.

 „A ty sa nehneváš na mňa?“

 „Nie, som prekvapená a užasnutá ako ma môžeš milovať týmto spôsobom. Pravda je, že si obe máme veľa vecí vyčítať.“

 „Aké napríklad? Solana a Hope?“

 „Nie, to považujem za uzavreté. Skoro sme sa vtedy navzájom zabili a doteraz ľutujem a nechápem ako sa láska mohla zmeniť na takú šialenú nenávisť. Skôr som myslela, že by si mi mohla vyčítať Perdica.“

 „Perdica?“ spýtala sa nechápavo Gabriella a odložila misku.

 Xena zahanbene sklopila zrak.

 „Deň pred jeho smrťou som táborila neďaleko Potedei. Bola som smutná, sklamaná, moja Gabriella odišla. Získal ju obyčajný muž a úplne bez zbraní či boja. Cítila som sa bezmocne, prehrať bitku, ktorá sa nedala vybojovať žiadnymi zbraňami. Vtedy prišla do tábora Callisto.“

 „Čože?“ zašepkala neveriacky Gabriella.

 „Chcela bojovať, doteraz nechápem prečo vlastne prišla. Však vieš aká bola, potrebovala publikum. No tak Xena, tas meč. Smiala sa tým svojim šialeným smiechom. Začula som, že tá tvoja šibnutá blondínka od teba odišla. Cítila som ako mi pri tých slovách ešte viac trnie srdce. Stále som sedela, aj keď mi prechádzala ostrím meča po chrbte. Síce ťa do toho nič nie je, ale áno. Gabriella sa vydala a odišla odo mňa. Moja duša zomrela. Chytila som meč, chakram a hodila jej ich k nohám. Ak chceš ber si zo mňa ten zbytok, alebo ma nechaj na pokoji. S týmito slovami som si kľakla a čakala kedy ma zabije. Takže ty odmietaš so mnou bojovať, keď už nemáš svoju Gabby? Callisto mlčala. A keď ti ju vrátim späť? Budeš so mnou zase bojovať?“ Xena zmĺkla.

 Gabriella na ňu hľadela s dokonalým šokom.

 „Čo si odpovedala?“

 „Áno, vráť mi Gabriellu a budem s tebou zase bojovať. Pretože iba po jej boku môžem bojovať so zlom a teda s tebou. Zasmiala sa a odišla.“

 „Xena!“ vykríkla smutne Gabriella. „Vedela si aká je. Čo asi môže urobiť.“

 „Tušila som to, a bolo mi to v tej chvíli jedno.“ Xene začali po tvári tiecť tiché slzy. „Tak strašne som nenávidela toho obyčajného muža, ktorý ma okradol o to najvzácnejšie čo som mala. Keby bol aspoň zlý mohla by som ho zabiť. A svojím spôsobom som nenávidela aj teba, za tú zradu, že si odišla.“

 „Ja som sa ťa predsa pýtala na názor, Xena. A ty si povedala, že budeš šťastná ak budem aj ja. A ja som si vtedy myslela, že budem šťastná s ním.“

 „Klamala som, dúfajúc že mu povieš nie.“

 „Xena...“ zašepkala Gabriella smutne. „Takže preto si nezasiahla, keď prišla Callisto? Preto si ju nechala ho zabiť?“

 „Prešla len chvíľa čo som si uvedomila svoju vinu na možnom zločine. Zhrozila som sa sama nad sebou, sadla na Argo a tryskom sa vydala za ňou. Keď som uvidela ako sa Callisto otáča na Perdica... stuhla som, pretože som nemohla uveriť, že to skutočne urobila. Jedno moje ja ho chcelo vidieť mŕtve a druhé zase nie. Teraz svojej chyby ľutujem, mala som použiť chakram, pretože tak smutnú a nešťastnú som ťa nikdy vidieť nechcela. Ja... ospravedlňujem sa ti. Teraz už nie je nič v čom by som ti klamala alebo ti skrývala.“ Xena bola prekvapená, že Gabriella ešte stále sedí pri nej a nahnevane neodišla. Videla však jej sklonený zrak a jej smutná tvár jej trhala srdce.

 „Jednu vec som ti ani ja nepovedala úplne po pravde. Prečo som ťa zradila v Chin.“ Šepla plavovláska.

 „Gabriella, je to minulosť.“

 „Ty si mi povedala pravdu, tak ja teraz. To, že som využila silu boha vojny, aby som tam bola skôr ako ty, už vieš.“ Gabriella si smutne prešla po tvári. „Pravda je, že som ťa nešla zastaviť len kvôli tej vražde. Ale hlavne kvôli šialenej žiarlivosti. Žiarlila som na tú ženu, na Lao Ma, kvôli ktorej si bola ochotná zradiť mňa, všetky tie roky, ktoré sme boli spolu. Preto som vtedy zradila ja teba, strašne som ti chcela ublížiť. Pretože si si dovolila milovať niekoho iného ako mňa.“ Gabrielle tiež začali tiecť slzy. „A pravda je aj to, že som si Perdica nikdy nemala brať. V podstate som ja zavinila jeho smrť. Keď sa ohliadnem teraz za seba viem, že som si súcit zamenila za lásku. Tú som vždy cítila len k tebe.“ Ucítila na svojej tvári ruku a pozrela na Xenu, ktorá jej opatrnými dotykmi stierala slzy.

 „Čo keby sme si navzájom odpustili a snažili sa nerobiť staré chyby? Každá z nás sa bojí a zabúda, že sa bojí aj tá druhá. Preto si navzájom ubližujeme. Prestaňme už s tým, dobre?“ spýtala sa nežne bojovníčka. Gabriella len bezmocne prikývla. Ohliadla sa. Boli v jaskyni stále samé. Tak sa s roztraseným žalúdkom otočila späť k Xene a zohla sa k nej. Nežne ju pobozkala na pery a cítila ako bojovníčka v prvom momente stuhla. Hneď na to sa však jej pery pohli a rovnako nežne Gabriellin bozk opätovala. Cítila ako sa s ňou točí celý svet. Nechcela prestávať, ale nechcela ani byť nachytaná ich novým hosťom. Pomaly sa zdvihla a pohliadla na Xenu s úsmevom. Tej na tvári hral tiež úsmev, aj keď vyzeral mierne neveriacky.

 „Lepšie než ako som si to predstavovala.“ Zašepkala unavene Xena.

 „Predstavovala?“ riekla Gabriella s úmevom a zdvihla obočie.

 „Aspoň tisíc krát. A stále som si hovorila, no tak, urob to, keď sme si boli blízko. Xena, nebud zbabelec, pozri sa ako sa občas na teba pozerá.“ Uškrnula sa. „To som teda bojovníčka, vydesená z jediného bozku.“ Zasmiala sa spoločne s Gabriellou.

 „Dôležité je, že si zabojovala teraz.“ Gabriella sa znovu ohliadla, čakajúc kedy sa vráti Aileen. Nemusela počuť úplne všetko. „Čo si myslíš o nej?“ stíšila hlas.

 „Že je to blázon?“ odvetila Xena so smiechom. „Celé to cestovanie v čase je padnuté na hlavu. Riskuje svoj život, asi aj peniaze aby zachránila nejaké dve bláznivé ženy. Ale musíme ju ešte spoznať aby sme vedeli aká presne je.“

 „Myslíš, že sa jej dá veriť?“

 Pri tej otázke ostala Xena mlčať a premýšľala.

 „Videla si ako sa na nás pozerá?“ odhodlala sa spýtať namiesto odpovede.

 „Ako na nejaké bohyne.“

 „Presne. Myslím, že sa jej dá úplne veriť. Aký blázon by inak podnikal toto celé? Len aby ona nebola sklamaná z nás, bohýň.“ Posledné slovo povedala s riadnou dávkou irónie v hlase.

 Gabriella sa hlasne rozosmiala.

 „To je dobré počuť tu smiech.“ Ozvalo sa zrazu od vstupu do jaskyne. Obe ženy sa obzreli. Stála tam Aileen a sklepávala si z ramien sneh. „Už zase sneží. Dúfam, že tu nezapadneme natrvalo. Ťažko by sme získavali krmivo pre kone.“

 Gabriella sa pozrela späť na Xenu a tá na ňu spiklenecky mrkla. Obe sa usmiali. Ani jedna z nich netušila, že Aileen prišla vo chvíli keď sa bozkávali. Diskrétne však vycúvala potichu z jaskyne, a opierajúc sa o obrovskú borovicu, s úsmevom na tvári, čakala na náznak rozhovoru.

 „Nejaký úlovok?“ spýtala sa Gabriella pozerajúc na jej prázdne ruky.

 „S lovom mi to nikdy moc nešlo. Ešte, že ma nezakusol nahnevaný zajac.“ Riekla dosť podráždene oslovená. Sledovala ako sa obe usmiali. Výborne, dala si nechtiac dohromady svoje hrdinky, Xena bude s vysokou pravdepodobnosťou žiť. Čo by si chcela v tejto chvíli viac? Na jej tvári tiež vykvitol úsmev.

 „Skúsim to.“ Zdvihla sa Gabriella zbierajúc si teplé zvršky. Jaskyňa už začala byť po niekoľkých dňoch príjemne vyhriata.

 „Môžem ísť s tebou? Priučiť sa.“ spýtala sa Aileen.

 „Dobre. Počkaj vonku, len sa oblečiem.“

 Aileen vyšla von a bolo jej jasné, že len o oblečenie nejde. Gabriella sa chcela určite spýtať Xeny či ju má pri love pozorovať, či niečo podobné. Možno ich zachránila, ale o jej schopnostiach nevedeli absolútne nič. A teraz, keď bolo už zjavné, že Xena bude žiť, bolo aj jasné, že sa musia upriamiť na budúcnosť a cestu z tejto zabudnutej časti zeme.

 Kovové časti brnenia mala už predtým poriadne pripevnené, ešte si prekontrolovala aby niečo necinkalo a zastavila sa pri fontáne. Trčala zo snehu ako hriešny prst pripomínajúci varovanie čo sa mohlo stať. Prehliadla si ju a všimla si, že inak dokonalá nádržka fontány nesie poškodenie vo forme nepatrnej pukliny. Ulomila vetvičku a nabrala na ňu malú kvapku tekutiny v nádržke. Kvapla ju na svoj pravý chránič predľaktia. Objavil sa holografický display.

 „Hmm, obyčajná voda. Takže tajomstvo bolo skutočne v nádrži.“ Zašomrala si ticho sama pre seba a prešla prstom po podivnom povrchu fontány. V jej dobe už fontána neexistovala, alebo aspoň nebola na tomto mieste. Či bola zmetená ďalším zosuvom pôdy, alebo proste zmizla však neskúmala.

 „Môžeme?“ ozvalo sa spoza nej a ona sa úplne kľudne otočila. Jednou z vecí, ktorú sa učila u svojho majstra bolo aj vycítiť prítomnosť iného človeka. Gabriellu vycítila, aj keď usúdila, že šla majstrovsky ticho. V ruke držala luk, ktorý predtým snímala Aileen pri odstrojovaní koňov.

 „Veď ma.“ Ukázala rukou medzi stromy.

 Kráčali dlhšiu dobu, Aileen si dávala dobrý pozor aby nakračovala v stopách svojej veliteľky. Keď zastavila ona, zastavila tiež, kopírovala jej pohyby. Poznala taktiku prenasledovania a domyslela si, že pri love to bude podobné. Zrazu sa Gabriella prudko otočila, držiac luk dostatočne vysoko a pred sebou aby jej ním dala riadnu ranu do tváre. Aileen sa bleskovo zahla a všimla si ako plavovláske vybehlo hore jedno obočie v náznaku prekvapenia.

 „To si ma za sebou nepočula?“ zašepkala Aileen s miernym úsmevom a vrátila sa späť do postoja. Nohami neuhla zo šľapají a ľavačku mala zľahka položenú na hlavici meča. Gabriella zlostne privrela oči a otočila sa. Ukázala naľavo od nich.

 „Srnka.“ Šepla krátko. Mala ju ulovenú za pomerne krátku chvíľu.

 Aileen čakala či bude pri tom prevádzať ako Amazonka nejaký rituál, nezachovaný v zvitkoch, ale nie. Srnku trafila dokonale, priamo do penky a bola na mieste mŕtva. Chytila zadné kopytá a pohliadla na Aileen.

 „Vezmeme ju do jaskyne.“ Riekla v očakávaní, že Aileen chytí druhú stranu mršiny. Tá len vzdychla, ulomila koniec šípu aby ju nebodal, chytila zviera pevne do rúk a hodila si ho cez plece. „Budem ťa následovať, maličká.“ Uškrnula sa, keď uvidela nahnevaný výraz v jej tvári a na dôvažok ju ešte šťuchla koncom luku do ramena.

 Aileen za voľný čas, ktorý mala počas liečby pacienta, stihla pripraviť aj polená pre stavbu ťažných saní, keď by konečne mohli opustiť jaskyňu a vydať sa do najbližšieho mesta, kde by sa mohla o Xenu lepšie postarať. Teraz polená použili na stavbu konštrukcie kam s Gabriellinymi pokynmi upevnila mršinu. Gabriella vedela čo má robiť. Vzala ostrú dýku a začala zviera spracovávať. Xena však hľadela na Aileen, ktorá na to celé pozerala váhavo a videla ako bledne.

 Keď z mršiny vypadli vnútornosti sa Aileen prudko otočila, pribehla k odľahlej časti jaskyne. Zviezla sa na koleno a vyvrátila obsah žalúdku. Ďakovala bohom, že sa spoza jej chrbta neozval smiech. Pomaly sa postavila na roztrasené nohy. Xena ju bedlivo pozorovala, opretá o jedno z sediel, Gabriella bola síce otočená chrbtom, ale občas sa k nej obzrela.

 „Dúfam, že nemáš problém s pohľadom na krv. Pretože tu je to takmer každodenná záležitosť.“ Riekla ticho Xena, ale s dosť tvrdým podtónom hlasu.

 „Keby som mala problém s pohľadom na krv, nedokázala by som ťa ošetriť. Len som ešte nikdy nevidela vyvrhovať zver. To je všetko.“ Aileen si utrela posledné sliny na brade a nohou zahrabala zvratky. Vyzerala naštvaná sama na seba.

 Gabriella sa vtedy otočila úplne od mršiny, pretože si všimla toho skúmavého pohľadu Xeny. Robila to vtedy, keď sa niekomu snažila dostať do mysle.

 „Zabila si niekedy niekoho? Alebo niečo?“ ozvalo sa v mrazivom tichu a Gabriell zamrazilo úplne. Ten Xenin pohľad... pohliadla na Aileen a zase späť na Xenu. Vôbec sa jej to nepáčilo.

 „Idem sa prejsť.“ Odvetila chladne Aileen. „Nepôjdem ďaleko.“ Prudko sa otočila, ako keby jej predošlá nevoľnosť neexistovala.

 „Xena?“ spýtala sa Gabriell, ale tá hľadela stále k východu jaskyne. Tak sa ju odhodlala prebudiť položením ruky na rameno. Xena sebou trhla a Gabriell skoro uskočila, pretože v jej pohľade uvidela to čo tam už dlho nevidela a ani už nechcela vidieť. „Čo sa to tu deje? To ich zabila toľko?“

 „Ona ešte nikdy nikoho nezabila, drahá.“ Odvetila Xena. Gabriellu potešilo milé oslovenie, ale to čo jej povedala nedávalo zmysel.

 „Takže je ako ja, že nedokáže zabiť?“ neznášala toto Xenine temné ja, ktoré nechápala, desilo ju, a zároveň si už dávno priznávala, že ju aj trochu priťahuje.

 „Nie, pretože ona je presne ako ja.“ Xena jej pozrela do očí. „Keď som bola mladá a topila sa v tej najhoršej temnote. Pozrieť jej do očí bolo ako pozrieť sa do zrkadla a vidieť mladú Xenu.“ čiernovláska si prešla unavene rukou po tvári. „Dlho sa mi to nestalo, ale vydesila ma.“

 Gabriella sa napoly zrútila, napoly posadila, vedľa nej.

 „Tak prečo nás zachránila? Ja to nechápem.“ Potom jej tvár povädla. „Po uvidení tej hry chce po temnej Xene jej znalosti?“ bola prekvapená, že na ňu družka pohliadla so slabým úsmevom.

 „Ty taká optimistka a zastávaš môj postoj? Čo ak videla tú hru z Gabriellinej strany?“

 Gabriella zavrela oči a smutne vzdychla.

 „Bolo toho na mňa za posledné týždne tak veľa. Prepáč.“ Chvíľu sa zahľadela samá do seba. „Možno len hľadá cestu. A keď uvidela tú hru... nás, tak zistila, že má možno nádej neprepadnúť temnote. Pretože niekde na tej ceste má niekoho ako som ja, kto dokáže prežiariť aj jej temnotu.“

 Xena trhla zlostne hlavu.

 „Nemám rada keď toto robíš.“ Šepla Xena.

 „Robím čo? Opakujem tvoje slová? To si predsa povedala, že ťa prežarujem.“

 „Zmäknem a rozplačeš ma.“ Riekla hrdá bojovníčka a zavrela oči aby odtiaľ vyhnala slzy. Ucítila na ústach pery svojej družky a tak zdvihla ruku a jemne jej pohladila tvár.

 „A pred kým iným by si mala otvorene plakať a vieš, že sa ti ani pre jedinú slzu nevysmeje?“ spýtala sa ticho Gabriella. Pozrela k vchodu. „Tak jej skúsime pomôcť nájsť tú správnu cestu. Možno je to naše ďalšie poslanie.“

 „Ako sa chovala na love?“

 „Rýchla, veľmi tichá. Tichá, podobne ako ty by som povedala,“ Gabriella sa vduchu zasmiala nad namosúreným Xeniným výrazom. „rýchla neviem ako veľmi, pretože mi to nikdy nedovolíš poriadne vyskúšať.“ Ďobla ju prstom do ramena a vrátila sa k mršine.

 Na ich prekvapenie sa Aileen vrátila len za pár chvíľ. Tváre mala ružové od mrazu, modrozelené oči pokojné. Odložila kabát, ktorý si stihla na seba prehodiť a pevným krokom prikročila k Gabriell.

 „Ako ti môžem pomôcť?“ spýtala sa kľudným hlasom a zo sáry vytiahla svoju dýku. Gabriella krátko mrkla na Xenu a potom ukázala Aileen ako má mäso naporcovať a ďalej spracovať.

 Xena to celé pozorovala zo svojho provizórneho lôžka. Cítila v Aileen veľkú duševnú silu, pretože sa dokázala dať tak rýchlo dokopy a ešte sa aj ovládať. Ale vedela aká bola ona sama kedysi.

 „Kde si sa narodila, Aileen?“ spýtala sa, pozorujúc ženy ako niektoré časti mäsa opekajú, iné chystajú na sušenie. Zbytok mäsa skončil zatiaľ v snehu vonku.

 „Los Angeles. Veľké mesto na veľkom ostrove, ktorý v tejto dobe ešte neobjavili.“

 „Veľký ostrov? Myslíš kontinent?“

 Aileen zvláštne pozrela na Xenu.

 „Presne tak. Väčší než Galia, severské krajiny alebo Grécko dohromady.“  Začula zlostné syknutie od Xeny. Hrdá Grékyňa.

 „Vieš s tou naleštenou vecou robiť aj niečo iné ako sekať drevo?“ Xena ukázala rukou na rukoväť meča, ktorý Aileen stále nosila. Všimla si ako lesklý je pri tom ako s ním Aileen sekala drevo, ale nevidela jeho detaily. Gabriella ostro pozrela na Xenu a zrazu vedela o čo jej ide.

 Aileen sa zdvihla od krájania mäsa a prikročila k Xene. Na prekvapenie ich oboch síce vytiahla meč, ale nesnažila sa s ním Xene vyhrážať. Len pokľakla a podala jej ho držiac na rukách.

 „Neposudzuj veci podľa vzhľadu. Niekedy je lesk skutočne leskom.“ Riekla a čakala kým si Xena meč vezme.

 „A niekedy je špina špinou.“ Odsekla Xena a začula ako Gabriell ticho sykla. Oboma rukami sa nadvihla aby bola aspoň trochu v sede a meč si konečne prevzala, aj keď do nešikovnejšej ľavej ruky. Pravú si musela šetriť kvôli hlboko zraneným brušným a hrudným svalom. Zdvihla meč do výšky a všimla si, že Aileen vôbec neprotestuje voči jej drsným slovám. Len zložila ruky na koleno a stále kľačiac čaká so sklonenou hlavou.

 Xena zbledla. Ten meč bol veľmi podobný jej starému, ktorý stratila pri svojej smrti. Ale boli tu aj veľké rozdiely. Rozhodne bol už len v ruke oveľa ľahší než všetky tie meče čo kedy počas bitky držala, či ten jej vlastný. Pripadal jej tou váhou ako atrapa. Prudko ním švihla. Prekvapene zistila, že meč zrazu sťažkol do správnej váhy, ako keby bol vyrobený z oveľa ťažšieho a tvrdšieho kovu. Zastavila švih a meč bol zrazu ľahučký ako predtým. Znovu si ho postavila pred tvár. Čepeľ bola tvarom totožná s jej starým mečom, lenže bola oveľa tenšia. Leskla sa podivným namodralým leskom, nikde nevidela ani jediný úder kladiva kováča. Čepeľ nebola ničím zdobená. Jemne prešla po ostrí a s údivom pozrela na svoj palec kde sa objavil maličký krvavý vrub. Takúto ostrosť vídala iba pri katanách.

 Gabriell na tento výstup pohliadala s obavami a zvažovala čo má vlastne robiť. Zadržať Xenu v tom fanatickom prehliadaní toho divného meča, alebo len stáť. Pozrela na kľudnú kľačiacu Aileen a rozhodla sa nekonať. Ako keby tu zase bojovala o svoju lásku a jej láska bojovala so svojimi démonmi.

 Xena zatiaľ pohliadla na krížovú záštitu, ktorá bola tiež takmer totožná s jej pôvodným mečom. Zdobená šiestimi zelenými kameňmi (tri z každej strany) farby brondzu, ale aj tu bol rozdieľ. Na jej starom meči boli plochy záštity hladké, na tomto boli zdobené veľmi jemým písmom, ktoré kedysi videla v krajine Chin.

 Aj keď sa ovládla, všimla si ako na ňu zvláštne pozrela Gabriell. Rýchlo radšej chytila opatrne naplocho čepeľ meča aby si mohla prezrieť rukoväť a hlavicu. Rukoväť bola opracovaná kvalitnou čiernou kožou, podobnou starej zbrani, táto však bola zdobená tvarmi aké mal jej starý kyrys a vo farbe brondzu. Pozrela napokon na hlavicu a vtedy sa jej zuby pevne zovreli. Hlavica mala tvar hlavy draka, v farbe brondzu a v papuli mal veľký zelený smaragd. Vidiac tú hlavicu ju ovládla zúrivosť a chuť zabíjať. Chytila meč pravou rukou a napriek bolesti s ním mrskla prudko do kopy dreva. Tam roztrieštil niekoľko menších vetví, prerazil poleno hrubé ako stehno a so zazunením sťa hranie na lýre sa až do polovice svojej dĺžky zaryl do steny za hromadou dreva.

 „Kto ťa poslal ty démon?“ zašepkala Xena, pozerajúc do tváre Aileen. „Kto si, že mi pripomínaš minulosť?“ spýtala sa znovu už cez nenávistné slzy. Gabriell k nej pokľakla čakajúc, že bude musieť svoju družku brániť. Jednu ruku mala okolo jej ramien, ale druhú držala na sai vo svojej topánke.

 Aileen pomaly vstala, ako keby chcela dať najavo, že nechce útočiť. Prešla ku kope dreva a bol by to pomerne smiešny pohľad ako vyťahuje meč zo steny, keby nebolo predchádzajúcej situácie. Aileen sa zaprela nohou do steny a spadla na zadok, keď sa jej to konečne podarilo. Vrátila sa k obom ženám a znovu si pred ne kľakla. Zdvihla meč čepeľou nahor a ukázala na ňu.

 „Hrot vykovaný majstrami meča zo zeme vychádzajúceho slnka, avšak z kovu budúcnosti. Tých majstrov, ktorých meč ťa kedysi sťal a ber to ako ospravedlnenie za bezprávie, ktoré bolo na tebe vykonané, pretože si konala dobro.“ Aileen pootočila meč. „Záštita zdobená nefritmi ako tvoj starý meč a znakmi Chin. Je tam písané – láska znamená úprimnosť, trpezlivosť a otvorenosť. Je tou najmocnejšou silou na svete.“ Aileen chytila meč podobne ako ona predtým, naplocho a ukázala rukoväť. „Takto si ťa, alebo skôr vás, ctia ľudia z Higuchi, pretože možno tam kedysi zahynulo veľa ľudí, ale neskôr boli ďalší zachránený, keď ste uhasili oheň, ktorý by to mesto zase spálil a zahynulo by ešte viac ľudí.“ Ukázala na hlavicu. „Znak draka nie je znakom Zeleného draka, ako si to myslíš. Znak Chin, mojej Číny. Znak odvahy, hrdosti a cti, žiadneho tyrana. Naopak, je to vďaka tých, ktorých ste zachránili pred tyranom.“ Zmĺkla a ukázala im koniec rukoväte meča. „Smaragd, zelený ako Gabrielline oči predstavujú lásku k nej. Aby si nikdy nezabúdala, že ak je to možné nemáš zabiť a používala túto zbraň na obranu dobra, nevinných alebo tých čo to potrebujú a nevedia sa sami brániť.“ Aileen sklonila hlavu a podala meč zase Xene. Tentokrát jej ho podala rukoväťou napred. „Toto je tvoj nový meč. Vykovaný budúcnosťou, ale aj minulosťou. Mnohí ľudia sú vystrašení a hovoria určité veci a potom iné. V jeden deň sa desia oslobodenia, ktoré im dajú hrdinovia. Keď sú starý a rozprávajú historky svojim vnukom tak s radosťou spomínajú na tých hrdinov.“ Aileen zdvihla hlavu. „Klamala som o tých skokoch v čase. Urobila som ich desiatky aby som zistila pravdu o vás. Aby som si bola istá či to mám urobiť. A v mnohých o vás prvý rok hovoria ako o démonoch a o pár dní ako o spasiteľoch. Ani netušíte koľko ľudí, o ktorých ste presvedčené, že vás nenávidia, bolo sklamaných vašou smrťou. Koľko ľudí chcelo aby ste boli späť a znovu konali dobro. Preto som musela zasiahnuť.“ Pohliadla na Xenu. „Berieš si svoj nový meč, alebo nie? Ak nie...“ jej pohľad bol vážny a drtivý. „Môžem sa vrátiť späť a nechať všetko tak ako to bolo. Ty a Gabriell umriete. Nikto z budúcnosti nebude vedieť pravdu o vás, o cti, hrdosti a láske.“

 Xena hľadela na tú prekrásnu čepeľ a čo aj znamenala. A kto ju nechal vykovať. Vtedy si uvedomila čo si hovorili s Gabriell. Pohliadla jej do tváre a čakala. Na jej kývnutie vzala meč do ruky a so zmiešanými pocitmi ho položila vedľa seba.

 „Nie je jediná koho si ľudia pamätajú ako hrdinku.“ Riekla Aileen a vytiahla z vaku dva sai. Boli podobné ako Xenin meč. „To čo je na jej meči, je aj na tvojich sai. Prijímaš ich?“ Gabriella len krátko kývla a hneď si prezrela svoje nové sai. Skutočne boli podobné Xeninmu meču, rovnaký kov, rovnaké zdobenie, ale namiesto smaragdov boli na nich pre ňu neznáme svetlomodré kamene.

 „A teraz si bez meča ty.“ Šepla Xena, ktorá už vyzerala pokojne.

 „Len som čakala na vhodnú príležitosť ti ho predať. Ja mám svoj.“ Aileen sa zdvihla a vytiahla z koženého vaku ďalší meč. Vyzeral však veľmi obyčajne, až bežne. Zasunula ho do púzdra. Vytiahla ďalšie púzdro, zdobenejšie než to jej a do neho vsunula čepeľ Xeninho meča a položila ho zase vedľa jej tela.

 „Neodpovedala si mi.“ Ozvala sa Xena. „Vieš s tým zaobchádzať?“

 „Povedala by som, že áno.“ Odvetila Aileen zlostne. Učila sa zaobchádzať s mečom takmer pätnásť rokov.

 „Gabriella?“ spýtala sa Xena a pohliadla na svoju družku. Tá vzdychla a prevrátila oči. Vytiahla svoje nové sai z topánok. Krátko s nimi zatočila aby vyskúšala ich váhu.

 „Tak sa ukáž.“ Riekla Gabriella a ustúpiac od Xeny sa pripravila do bojového postoja.

 „Ešte som nikdy nebojovala proti niekomu so sai. Meče, štíty, oštepy a tak ďalej, to áno, ale sai nie.“ Riekla opatrne Aileen, ale postavila sa pred Gabriellu.

 „Tak dostaneš poriadnu nakladačku.“ Usmiala sa Xena.

 „Začneme pomaly, dobre?“ povedala Aileen a vytiahla meč. Gabriella sa podivila, pretože aj keď ho mala na ľavej strane tela vyťahovala ho tiež ľavačkou. Chvíľu sa dokonca bála či sa s ním pri tasení neuderí do čela, ale Aileen vytiahla meč, krátko ho podržala čepeľou pozdĺž ruky a švihnutím ho v mžiku zdvihla do bojovej polohy. Bola to nová skúsenosť aj pre Gabriellu, síce už predtým bojovala proti ľavákom, ale boli neskúsený. Už podľa držania pochopila, že Aileen rozhodne meč nedrží po prvý krát.

 Aileen odrazila prvý úder Gabrielly a začula ako o seba zacvendžali rovnaké kovy. Staré sai by jej meč pravdepodobne rozťal na kusy, ale teraz mala plavovláska rovnakú výhodu. Prudko sa otočila a urobila výpad. Gabriella však ľahko odhadla jej zámer a zdvihla sai tak aby jej meč neuťal hlavu. Zo skrížených zbraní sa do vzduchu vznieslo niekoľko iskier. Súboj začínal naberať na tvrdosti ale aj rýchlosti.

 Aileen zasekla meč na jednej zo sai a vtedy Gabriella prudko svoju sai zvrtla. Brunetka prekvapene cítila ako jej meč vypadáva z ruky a letí do prázdnej časti jaskyne. Cítila bolesť v dlani. Síce mala ľavačku dosť drsnú z používania meča, ale aj tak vedela, že tam o chvíľu bude mať ďalšie mozole z toho ako jej plavovláska vytrhla zbraň. Aj keď ju to malé žieňa prekvapilo reagovala bleskovo. Okamžite sa vrhla k zemi, vyhnúc sa tak útoku Gabrielly a prevalila sa k svojmu meču. Hneď ho vzala, švihom sa postavila na nohy a obrátila k svojej obrane.

 Gabriella evidentne súboj brala veľmi vážne, možno až vražedne. Aileen chvíľu uvažovala, či za to môže ona, alebo táto malá žena vždy všetko berie takto. Odrazila ďalší útok vedený na jej ramená a schytala kopanec rovno do brucha a ďalší do hrude. Vyrazilo jej to na okamih dych, ale zareagovala bez váhania. Uhla nabok a snažila sa nabrať dych. Jej meč pri útoku zase narazil na sai, lenže tentokrát to urobila zámerne. Čakala kedy Gabriella urobí svoje trhnutie aby jej zase meč vyrazila z ruky. Teraz však bola pripravená a zvierala meč celou svojou silou.

 Gabriella mykla rukami a... nič. Užasnuto pozrela Aileen do tváre. Tá sa zlostne usmiala a trhla svojim mečom. Gabriella na takúto silu nemohla reagovať. Takmer prišla o zápästia a sai jej vyleteli z rúk. Aileen prudko švihla mečom a zazrela ako Xena vyplašene siaha po chakrame. Lenže jej čepeľ sa nezastavila na krku Gabrielly, teda kde krk mal byť. Prekvapene zistila, že plavovláska uhla až bleskovo a sekundu jej trvalo zistiť kam zmizla. Keď to však zistila mala už na krku sai, ktorý jej Gabriella držala zozadu. Zlostne frkla a odhodila meč.

 Plavovláska ju pustila a nadôvažok do nej ešte mierne hrkla. Aileen sa zohla, vzala meč a vsunula ho späť do púzdra. Otočila sa, urobila dva kroky dozadu a zložiac ruky pred sebou sa poklonila.

Gabriella urobila podobné gesto. Vzala si druhú sai a vložila ich na príslušné miesta.

 „Máš, alebo mala si majstra z Chin, je to tak?“ ozvala sa Xena, ktorá už spustila ruku zo chakramu.

 „Áno, učila som sa v Chin, v mojej dobe volanej Čína. A Japonsku, čo je pre vás,“ ukázala okolo seba. „krajina vychádzajúceho slnka.“

 „Učila si sa evidentne dobre, Gabriellu je však ťažké poraziť. Je veľmi dobrá so sai a bojovou palicou.“ Riekla Xena a Gabriella zdvihla prekvapene obočie. To bolo snáď prvý krát čo od nej počula pochvalu na jej bojové umenie.

 „Využila som len svoju silu. Predpokladám, že voči tebe by som asi mala ešte menšie šance.“ Povedala Aileen s miernym úsmevom na tvári a videla ako sa Xene zaleskli oči.

 „Bolo by celkom príjemné môcť tento meč vyskúšať.“ Šeptla Xena až trochu žalostne a prešla po rukoväti svojho nového meča.

5. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), minulosť

 Prešiel ďalší týždeň, počas ktorého sa Xena uzdravovala, ale aj spolu s Gabriellou zisťovali o Aileen nové veci. V podstate ju obe ľutovali. Jej život bol veľmi osamelý, bez priateľov, otec takmer stále zavretý v svojom laboratóriu a ona sa učila a učila. Či už boj s mečom, alebo jazyky. Jedinou cestou bola tá, že sa má dostať do doby starého Grécka a zachrániť ich. To bol v podstate a v skratke súhrn celého jej života. Rozprávala im aj o tom ako cestovala do minulosti, keď zisťovala fakty o ich životoch. Niektoré historky im pripadali až neuveriteľné, niektoré smiešne. A naopak, Gabriella rozprávala ich príbehy, v ktorých Aileen zisťovala pravdivosť o seriále.

 Zamyslene prežúvala svoju porciu mäsa.

 „Ako sa cítiš?“ ozvalo sa zrazu od jej ľavej strany. Prekvapene pohliadla na sediacu Xenu. Už pár dní jej spoločne pomáhali chodiť aby jej zosilneli nohy a zároveň sa nepotrhali stehy.

 „To sa pýtaš ty mňa?“ odvetila otázkou.

 „Však vieš, nemyslím telesne.“ Xena ukázala na hlavu. „Ale čo sa deje tam hore.“

 Gabriella otočila mäso na panvici a ticho pozorovala ich rozhovor.

 „Myslíš tú moju temnú stranu?“ usmiala sa Aileen. „Viem že si to rozpoznala, dravec predsa rozpozná dravca. Dá sa povedať, že som šťastná. Podarilo sa mi dosiahnuť to čo som chcela. Síce teraz do budúcnosti nevidím a neviem čo tam bude, ale momentálne je v mojom srdci radosť.“

 „A bol v tvojom srdci aj niekto iný než my dve?“ odvážila sa spýtať Gabriella.

 Aileen zvážnela.

 „Nie, niekoho takého ako si ty pre Xenu, alebo ona pre teba som pre seba ešte nenašla. Teda v tom starom živote nie, a v tomto som na to ani nemala čas.“ Krivo sa usmiala. „Možno ani nikto taký neexistuje. Neviem.“

 „Poznáš tú bájku o tom ako mali kedysi ľudia štyri ruky, štyri nohy a...“ začala Gabriella.

 „Dve hlavy. Potom ich Bohovia bleskom rozdelili. A odvtedy má človek pocit, že musí nájsť tú svoju druhú polovičku.“ Doriekla s úsmevom Aileen. „Dosť starých gréckych bájok sa zachovalo až do mojej doby. Aj keď väčšina pozná Herkula či Prometea.“

 „Bájky o Xene nie sú?“ spýtala sa Gabriella.

 „Nie. O vás sa žiadne bajky nerozprávajú. Nikto nevie, že ste skutočne existovali. Aj keď...“ Aileen sa zamyslela. „Musela by som skočiť do budúcnosti, či sa to nezmenilo. Teraz keď je Xena živá a ty tiež, možno tvoje nové zvitky zmenia budúcnosť.“

 „Prečo to neurobíš?“ zamračila sa Xena.

 „Skákanie nie je taká ľahká záležitosť ako pre Bohov. Ja som smrteľná. Môžem používať len nenarušené časové okná aby som sa pri tom nezabila.“ Siahla si na predľaktie. „A také okno bude až za tri týždne. Gabriella?“

 „Prosím?“ odvetila prekvapene oslovená.

 „Dovolíš mi nové zvitky ukryť na bezpečnom mieste, o ktorom budem vedieť len ja? Potom niekedy v budúcnosti ich vyberiem a ukážem svetu. Súhlasíš?“

 Po chvíli váhania Gabriella prikývla.

 „To cestovanie v čase mi pripadá pekne na palicu.“ Šeptla a prešla si prstami po spánkoch.

 „O tom mi niečo hovor.“ Riekla Aileen a znovu sa zachmúrila.

 „Prečo pri boji nepoužívaš nohy?“ spýtala sa znenazdania Xena. „Bojuješ dosť takým mužským ručným spôsobom, to ťa musí dosť vyčerpať. My ženy predsa musíme používať aj nohy kvôli odstupu od protivníka.“

 Aileen až smiešne hlasne prehltla sústo a prezrela si drobnú Gabriellu.

 „Bojím sa, že keby som ju kopla, tak z nej budú dve Gabrielly.“

 Xena sa hlasne rozosmiala nad urazeným výrazom, ktorý získala tvár jej družky, až kone poplašene pokročili. A Aileen čakala či po nej poletí sai alebo nie. Videla ako žienka na sai siahla, ale potom len mávla rukou.

 „Nemusíš sa o ňu báť, je to tvrdá žena.“ Riekla Xena, ale aj tak bol v jej očiach náznak strachu. Zrazu ako keby ostala bez nálady, pozrela na kus mäsa v ruke a odložila ho.

 V noci sa Gabriella zobudila na tiché prasknutie a pomaly sa otočila. Už bola zvyknutá, že spali s Xenou vedľa seba, ona vždy na pravej strane Xeny a Xena pri ohni. Uvidela svoju partnerku ako sa opiera o sedlo a nožom rýpe do nejakého kusu dreva.

 „Ponocuješ, kráska?“ Šepla.

 Xena na ňu pozrela neprítomným pohľadom, a napokon sa chabo usmiala.

 „Áno, nemôžem spať.“ Odložila nôž a prezerala si svoj podivný výtvor, ktorý nakoniec hodila do ohňa.

 „Xena?“ spýtala sa ticho Gabriella a zdvihla sa na ruku aby jej videla poriadne do tváre. „Čo sa deje?“ pohladila jej tvár. „Si tak iná, čo sa s tebou stalo?“

 „Všetko je v poriadku.“ Odvetila Xena. „Nič sa nestalo. Len nemôžem spať.“

 Gabriella zlostne vzdychla a posadila sa k nej čo najbližšie aby nezobudila  Aileen, ktorá spala k nim otočená chrbtom na druhej strane ohniska.

 „Čo to robíš? Zase hráš tú svoju hru svetlej a temnej Xeny?“ tá na ňu nechápavo pohliadla. „Tá svetlá mi povedala dve poklony, ktoré som nepočula celé roky.“ Položila si ruku na hruď a šťastne sa usmiala. „Ani nevieš ako ma to potešilo. A teraz tá temná sa ma snaží od seba odohnať. Prestaň s tým a povedz mi čo sa deje.“

 „Ja...“ začala kľudne, ale potom zlostným gestom ukázala do neba. „Sú veci, s ktorými proste nič nemôžem robiť. Cítim sa tak bezmocne.“ Zašepkala cez zaťaté zuby.

 „Učila si ma, že sa mám vždy snažiť niečo robiť.“

 „Áno?“ zašepkala Xena nebezpečne. „A čo môžem robiť, kurva, s týmto?“ odhodila prikrývku a ukázala na svoje zbedačené telo. Gabriella uvidela v jej očiach ako ľutuje tvrdosti svojich slov. Xena si zložila hlavu do rúk a na obnažené nohy jej začali dopadať slzy.

 Gabriella neváhala, okamžite sa k nej posadila, vzala ju okolo ramien a položila si jej hlavu na hruď.

 „Poď ku mne.“ Zašepkala.

 „Nie,“ zaprotestovala Xena. „Nerob to.“

 „Prestaň.“

 Chvíľu spolu bojovali až nakoniec Xena objatie prijala. Gabriella cítila na svojej hrudi jej horúce slzy. Nahla sa k jej uchu.

 „Celé tie roky si tak silná, hrdá a pevná kvôli mne. Vždy som sa o teba mohla oprieť. Dovoľ mi to isté teraz urobiť pre teba. Prosím, môžeš sa o mňa oprieť, keď sa cítiš slabá.“ Xena zase začala vzdorovať jej objatiu, ale po pár okamihoch tichého boja sa zlomila a rozplakala úplne. Silne si tisla tvár k Gabrielle aby zakryla vzlyky. Tá slzy ovládala len obtiažmo. Takto zlomenú Xenu videla snáď iba keď umrel Solan. Hladila jej vlasy a čakala kým sa ukľudní.

 „Uverila som jej.“ Ozvalo sa zdola a ona pozrela do uslzených modrých očí. Utrela jej slzy.

 „Uverila čo a komu?“

 „Pamätáš ako si mi kedysi hovorila, že nosím na pleciach celú váhu sveta?“ Gabriella prikývla. „Vždy som to tak cítila. Zodpovednosť za svoje činy, občas som mala pocit, že mi to zlomí nohy.“ Pohliadla bokom na Aileen. „Keď mi hovorila o tom prevtelení, tak som zrazu zistila, že tam tá tiaž už nie je. Ako keby mojou smrťou tá tiaž zmizla.“ Nechápavo pokrútila hlavou. „Prečo to ale nezmizlo, keď nás ukrižovali? Však už vtedy som umrela a prešla očistou.“

 „Možno nie len tie duše potrebovali pustiť teba pri smrti, ale aj ty tie duše, keď si si skutočne odpustila.“ Gabriella uvidela ako Xena trhá hlavou pri tom jej typickom zlostnom geste, keď vedela, že ju núti mäknúť. Usmiala sa a pohladila jej tvár. Zvážnela. „Takže sa teraz cítiš voľná?“

 Xena sa mračila.

 „Neviem či voľná, ale ľahšia. Kľudnejšia. Preto som napriek tomu, že tu ležím ako živá mŕtvola, ešte nevybuchla.“

 „Som si hovorila prečo si to ešte neurobila. Viem aká hnusná dokážeš byť, keď nemôžeš nič robiť.“ Pobozkala ju na čelo. „Možno ti to prospeje.“

 „Alebo uškodí pri boji.“ Xena sa krivo usmiala. „Vždy som v sebe pre boj potrebovala tú štipku zlosti.“

 Na to nevedela čo má Gabriella povedať. Ostala len hľadieť do tých smutných modrých očí a premýšľala čo sa asi presne rodí v Xeninej hlave.

 „Eva.“ Zašepkala zrazu a videla ako sa modré oči rozšírili.

 „Aj ty si na ňu teraz pomyslela?“ spýtala sa neveriacky Xena.

 „Áno, presne teraz. A bojím sa o ňu.“ Šepla Gabriella a pevnejšie jej stisla ruku. „Podľa toho čo som naposledy počula bola na misii v Chin. Možno, keď sa odtiaľto dostaneme, by sme ju po ceste domov mohli vyhľadať, alebo zistiť čo s ňou je.“

 „Dobre.“ Zašepkala Xena vďačne. Opustili minulosť a začali sa zaoberať budúcnosťou „Od zajtra musím viac chodiť, lebo tu zhnijem.“

 „Aileen pripravila drevo na sane.“

 „Viem, videla som. Ale nemôžem na nich stále ležať, zmrzla by som a ak si pamätám najbližšie mesto je minimálne dva dni cesty.“ Zaprotestovala nespokojne Xena.

 „So saňami skôr tri.“ Gabriella sa už uložila chrbtom o sedlo a premietala si asi aká bude ich ďalšia cesta. Začala jemne hladiť Xenu po ramene. Pobozkala ju tam a opatrne oprela hlavu.

 „Okatime, oratime...“ uvažovala šepkom Xena. „Ako sa volalo to mesto? Boli tam stajne a aj malé kúpele.“ Zarazene zdvihla ruku a ovoňala sa. Gabriell začula nespokojné zafrfľanie a zdvihla obočie, pretože Xena a hygiena nepatrili medzi najlepšie kamarátky. Napriek tomu, že ju omývali každý deň, sa to nedalo porovnať s poriadnou kúpeľou.

 „Uvidíme, ja si tiež nespomínam na meno. Však vieš, že som sa tento jazyk učila len krátko.“ Gabriella pozrela na chrbát Aileen, lebo sa zamrvila a potom späť na Xenu, pretože ucítila ako sa pohla.

 Xena sa zdvihla do kľaku, nohou prekročila jednu Gabriellinu a pozrela sa na ňu.

 „Som rada, že si taká aká si, Gabriell.“ Zašepkala temne Xena.

 Gabriell celá zmrzla.

 U Bohov, ten Xenin pohľad.

 Xena sa spustila na ruky a pomaly, ako šelma, sa ponad jej telo priblížila k jej tvári.

 Gabriell cítila ako sa jej prudko zrýchľuje dych a prekvapene zistila, že jej stvrdli bradavky. V lone sa jej objavilo veľmi príjemné tepanie. Trochu sa nadvihla a ešte viac zaprela o sedlo, čakajúc čo bude.

 Xena pomaly spustila svoje telo čiastočnou váhou na Gabriellino, tak aby sa ich tváre takmer dotýkali. Cítila ako sa celá chveje, ale to sa chvela aj ona. Trochu bolesťou, trochu vyčerpaním a únavou, ale hlavne vzrušením. Mierne sa nadsunula aby si tak oprela stehno o Gabrielline lono. Tá ťažko ovládla ston, ktorý sa jej dral z úst.

  Xena jemne pobozkala jej pery. Najskôr len nežne zvierala každú z pier, opatrne, ako keby sa bála že jej ublíži. Keď ucítila, že jej Gabriella dala ruky na ramená, pritvrdila. Otvorila ústa a prešla jej jazykom po perách. Ucítila že Gabriella celá stuhla... ako keby neverila čo sa to deje. Xena chvíľku zotrvávala v tejto polohe, čakajúc či malá bardka zareaguje. Keď však nič neurobila, zopakovala znovu dotyk s jej perami a trochu jej ich jazykom pootvorila. Gabriella ticho hrdelne zastonala a konečne sa jej pery otvorili. Ich jazyky sa preplietli a Xena prekvapene cítila ako prudko Gabriella reaguje. Sťažkol jej dych, Xena pod dlaňou na jej krku cítila rýchlo tlčúce srdce. Gabriella rukami, ktoré mala len pozvolne položené na jej ramenách, sa jej pevne omotala okolo krku a až takmer rozvášnene sa k nej pritiskla. Pre Gabriellu v tej chvíli na svete existovalo len pár vecí. Svalnaté Xenino stehno medzi jej nohami, Xenine telo pevne pritisnuté k nej a Xenin jazyk, ktorý dráždil, hladil a provokoval jej vlastný. Xena ju ešte chvíľu vášnivo bozkávala, ale keď cítila ako sa láme hranica láskania a milovania... prestala. Odtiahla sa a s úsmevom pohliadla do prekvapenej tváre Gabrielly.

 „Pomaly Gabriella.“ Zašepkala chraptivo a chytila Gabriellinu ruku, ktorá jej pevne zvierala pozadie. Uvidela ako  malá bardka zčervenala a zahanbene odvracia pohľad. Prstami na jej tvári ju donútila sa na ňu pozrieť.

 „Toto raz keď sa odtiaľto dostaneme dokončím, to ti prisahám. Tak ako ti prisahám, že aj keby proti mne mala stáť ďalšia tisícka samurajov tak budem o teba bojovať, moja malá Amazonka.“ Zašepkala ticho Xena. „Už si to najdrahšie v svojom živote nenechám nikdy pretiecť medzi prstami.“

 Privrela oči, keď jej Gabriella prešla palcom po perách.

 „Takto ma nebozkával ani Perdic.“ Zašepkala vyjavene Gabriella.

 „To bude tým, že nie som Perdic, ale Xena.“ Riekla ticho Xena a upravila jej pramienok vlasov za ucho.

„A tým že sú naše duše spojené. Preto je to oveľa silnejšie a pevnejšie.“ Šepla s úsmevom Gabriella a už kľudne si položila hlavu späť na jej rameno. Keď zaspávala začula tichým hlasom "milujem ťa", chcela odpovedať, ale mala také ťažké viečka, že to nedokázala. Celý deň pobehovali s Aileen po lese v snahe nájsť ďalšiu zver a hlavne aj niečo čo sa dalo použiť ako náhrada zeleniny. Lenže sneh im to značne sťažoval. Do jaskyne sa obe vrátili unavené a nohy ledva vliekli za sebou po túre cez vysoký sneh.

6. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), cesta do Obatime, minulosť

 Aileen zamračene pozorovala Xenu ako poskakuje po jaskyni pomocou barle, ktorú jej vyrobila. Pripravovala ťažné sane a pevnými uzlami viazala každé ďalšie drevo. Vyrobila dvoje sane, na tých druhých mal byť zbytok zásob. Všimla si aj to ako sa obe jej hrdinky začali správať k sebe navzájom. Predtým to bol podivný tichý rešpekt, s pevnými hranicami. Teraz však občasne zahliadla ako sa nenápadne dotkli rukami či si dali jemný bozk. Nútilo ju to v duchu k úsmevu a zároveň... vtedy sa od nich musela otočiť. Áno... bolo to presne to, ľudská závisť. Závidela im tú ich intimitu, prívetivosť, láskavosť... lásku samotnú. Jej presvedčenie samotné mierne pohaslo. Čo tu mala vlastne robiť? Už Xenu aj Gabriellu zachránila a dostala do stavu kedy by mohli aj samé prežiť cestu do Obatime. Najbližšie mesto, síce nie moc veľké ale poskytlo by, v prípade prívetivosti, slušný základ na doliečenie Xeny.

 Samotným problémom nebol ani les, či sane, ale to, že jednoducho nemohli ostať na tomto mieste dlhšie. Podľa záhadného Aileeninho zápästia sa blížil ďalší zosuv pôdy, a to už nespomínali ani to, že pár dní nenašli nič na úlovok. A Aileen sa míňali aj záhadné biele tabulky, ktorými im nahradzovala zeleninu.

 Museli sa presunúť.

 Xena pomaly prikročila k bielej kobyle, a spomínala na Argo. Lenže tá ostala v Grécku. Smutne jej pohladila trochu vychrtlé boky a uvažovala nad minimálne trojdňovou cestou, ktorá ich všetky čakala. Prehliadla si nosidlá a usúdila, že je to kvalitná práca.

 Gabriella si ju medzitým prezrela. Vyzerala oveľa lepšie, usúdila. Vďaka prechádzkam v zimnej krajine mala na tvári červeň a ožili jej aj oči, keď mohla konečne chodiť. Rozhodla k nej pristúpiť a pohladila tiež kobylu.

 „Nemôžem si pomôcť, ale pripomína mi tú...“ Luskla prstami a hlavou kývla na Aileen, ktorá sa zdvíhala od saní, kam uložila posledné veci. „Ty sama si Amazonka a poznáš ich históriu a ich znalosti, tak mi pomôž.“ Pohliadla na Xenu. Tá hľadela na Aileen kráčajúcu dovnútra jaskyne.

 „Ochránkyne kráľovien?“ spýtala sa Xena.

 „To. Je ako živá socha.“ Gabriella ukázala na... vlastne nič, pretože Aileen zmizla v jaskyni. „Nič s ňou nedokáže pohnúť. Je to tým časom, alebo sa tak chovali aj tie ochránkyne?“

 Xena chvíľku hľadela za ich priateľkou. Aspoň za tú ju považovala.

 „Ona chráni nás obe. A je zmätená, pretože nič iné ako našu cestu nepoznala. A teraz sa to mení, nevie čo bude. Pre ňu sa naša história prepísala vďaka nej.“ Riekla Xena. Ukázala rukou k jaskyni. Spoločne sa tam vydali. Kone, sane, náklad... to všetko už bolo pripravené.

 Vkročili do polotemnej jaskyne, kde však stále žiaril jemný oheň.

 Aileen sa k nim ohliadla, ale neprotestovala proti ich prítomnosti.

 „Poď sem, Gabriella.“ Riekla a ukázala vedľa seba.

 Xena spýtavo pozrela na svoju družku. Už sa tak dobre poznali. A tak vykročila a pokľakla vedľa Aileen.

 Aileen vytiahla z vaku púzdro, ako keď zachraňovala Xenu pred infekciou. Ukázala vedľa seba a požiadala ju aby si vyhrnula rukáv.

 „Je to nefér a veľmi, ale týmto ťa, tak ako Xenu, ochránim pred chorobami, ktoré by vás inak mohli zabiť počas ciest.“ Vpichla jej niekoľko ihiel do ruky a Gabriella na to pozerala nezúčastnene.

 „Hotovo.“Aileen začala hádzať do ohňa svoje veci. Keď oheň takmer umieral, nasypala naň prášok a znovu ho oživila modrým svetlom.

 „Prečo to ničíš?“ spýtala sa Xena opierajúc sa o Gabriellu. Všimla si, že v tom namodralom ohni aj ihly, ktoré vyzerali z kovu, sa tavia na beztvarú hmotu.

 „Nič nesmie z tohto ostať.“ Aileen ukázala do ohňa. „Dve tisíc rokov je dlhá doba. Niekto by to mohol zneužiť.“ Vzdychla. „Odteraz už len podľa starých pravidiel.“

 „A čo môj meč a tvoje predľaktie.“ Riekla mierne nahnevane Xena, držiac sa Gabrielly.

 Aileen naklonila hlavu v trochu posmešnom geste.

 „Mierne výhody na dlhej ceste. Nič viac.“ Hodila do ohňa poslednú plastovú fľašku a pokynula im obom, že je čas ísť.

 Tak ako hovorila Xena... kráčali. Občasne sedela na saniach, neskôr zase kráčala popri jednom z koní a držiac sa za hrušku sedla, šlapala hlboký sneh. Pár chvíľ uvažovala sadnúť si aj na koňa, ale nebola to Argo a tak tie myšlienky radšej zapudila. Chcela alebo nechcela, cítila sa mizerne, strašne slabo.

 Utáborili sa navečer medzi stromami, kde našli malé priestranstvo. Na ich

podiv Aileen začala mečom vysekávať zo snehu rovné tvary a postavila podivnú stavbu v tvare kupoly. Ale boli radi, ochránilo ich to pred slabým snežením a občasným prudkým vetrom. Xena v duchu uznala, že Aileen má veľké znalosti času, aj keď to aké mala znalosti meča, si chcela niekedy overiť.

7. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), Obatime, minulosť

 Konečne sa dostali do dediny, či skôr malého mesta. Gabriella sa mračila, keď videla ako ľudia pred nimi unikajú do svojich domov a zatvárajú dvere. Vlastne sa im ani nedivila. Tri podivné ženy, ktoré neboli aziatky a ešte so zbraňami.

 „Postarám sa o to.“ Riekla Aileen a vydala sa sama do ulíc mesta. Gabriella sa pozrela na Xenu, ktorá sa o ňu opierala, pretože začula ako nespokojne zastonala.

 „Vie vôbec hovoriť...“ začala Xena vyčerpane, ale jej otázka bola zodpovedaná, keď sa pozrela bokom k Aileen. Tá pristúpila k malému vychrtnutému starčekovi a hneď sa hlboko uklonila. Chvíľu s ním hovorila a zase sa poklonila v úctivom geste. Starčekova tvár nabrala hneď priateľskejší výraz a tiež sa mierne uklonil.

 Asi by som sa aj ja mala viac kľaňať, aby na mňa nevybehlo ďalších tisíc samurajov. Pomyslela si temne Xena a bolestne prekročila veľkú hrudu snehu. Podľa odsluchu však usúdila, že Aileen vie hovoriť tunajšou rečou až veľmi obstojne.

 „Poďte,“ riekla Aileen s úsmevom. „ten muž má malé kúpele a k prenajatiu dve izby.“ Prešla si krátko rukou po tvári. „Je tu aj liečiteľ, snáď získam nejaké bylinky.“

 Gabriell vstúpila do kúpeľov vo chvíli, keď sa Aileen chcela zdvihnúť a vyjsť z káde. V prirodzenom a priateľskom geste k nej pristúpila.

 „Chceš umyť chrbáť?“ Spýtala sa Gabriell hľadiac na ňu ako si hanblivo zakrýva aj pod vodou hruď.

 „Nie.“ Aileen sa zamračene na ňu otočila. Vyzerala, že uvažuje. „Gabriell, ja nie som zvyknutá na cudziu prítomnosť či dotyky. Takže ma, prosím, nechaj tak. Som samotár.“

 Gabriell zamračene prikýla, ustúpila niekoľko krokov a otočila sa k Aileen chrbtom.

 „Môže sa Xena umyť?“ začula tiché šustenie, a keď sa otočila videla, že Aileen má na sebe jednoduchú plátennú osúšku.

 „Môže.“ Aileen jej podala nejakú bielu vec. „Týmto ju môžeš omyť. Pozor na veľké zranenia.“ Aileen zmizla rýchlo preč a Gabriella tú vec ovoňala. Mydlo? A voňalo po... chvíľu premýšľala, ale nezistila po akých kvetoch to mydlo vlastne vonia.

 Xena až vďačne vstúpila do káde a s úľavným výrazom na tvári zaklonila hlavu aby si namočila dlhé čierne vlasy. Nikdy predtým tak posadnutá čistotou nebola, ale teraz si uvedomovala ako vonia vždy čistá Gabriella. Chcela voňať rovnako ona aj pre ňu a v duchu si hanblivo spomenula, že chodievala kedysi často špinavá ako prasa. Nakrčila nos, a asi aj tak smrdievala. Ticho sa uchechtla. Asi ma naozaj miluje, keď ju neodohnal ani môj puch. Pohliadla na Gabriellu, ktorá sa vyzliekala. S trochou ostychu si zakrývala intímne partie, ale nakoniec vkročila do teplej káde ku nej. Urobila pár až smiešne drobných mávnutí rukou a priplávala k Xene. Tiež zaklonila hlavu namočiac si vlasy, a potom sa o Xenu jemne oprela chrbtom.

 „Ako sa cítíš?“ odvážila sa spýtať po chvíľke. Voda bola síce teplá, ale čoskoro budú musieť von, pretože chladla.

 „Slabá.“ Sykla zlostne Xena a pohladila plavovlásku po ramenách. Prekvapilo ju ako sa dokáže ovládať. Cítila na sebe jej nahé telo, dokonca na nohe aj chĺpky jej najintímnejšej partie. Ale bola kľudná.

 „Týmto ťa vraj môžem umyť.“ Gabriella zdvihla mydlo a ukázala ho Xene. „Čo rany, bolí ťa niečo?“

 „Iba tá na ľavej strane.“ Sykla znovu zlostne Xena. Vstala, káď mala vodu maximálne po boky. Nechala sa omyť Gabriellou a rovnako to urobila aj ona jej. Cítila ako sa plavovláska jemne chveje pod jej dotykmi, ale rukami vynechala intímne partie. Na to ešte nebol čas. Prešla jej ešte pár krát nežne po chrbte.

 „To tetovanie vyzerá na tebe nádherne.“ Zašepkala, prezerajúc si kresbu. Vtedy sa Gabriella otočila a ona videla v jej očiach podivné napätie. Nahým telom sa k nej pritiskla, dala jej ruky okolo krku a postavila sa na špičky. Chcela ju pobozkať. Xena ju však zastavila položením prstov na ústa.

 „Gabriella.“ Zašepkala chraptivo, pretože nahé telo jej družky na vlastnom tele ju okamžite vzrušilo. A hlavne... tá túžba v Gabriellyiných očiach. „Nehovorím, že sa nechcem s tebou milovať. Chcem a strašne, ani netušíš ako veľmi. Ale za prvé ešte nie som úplne zdravá a ten moment si chcem plne vychutnať. A za druhé,“ zovrela jej tvár v dlaniach. „si v mojom živote niečo tak výnimočné, že chcem aby to bolo aj vo výnimočnú chvíľu.“

 Gabriella na ňu hľadela s rozšírenými očami. Pohladila ju po tvári a usmiala sa.

 „Pamätáš ako som si v prístave nechávala veštit u veštice?“ videla ako Xena prikyvuje. „Vstúpila si dnu a ironicky povedala: Budem hádať. Nájde si ťa vysoký, tmavý a pekný cudzinec. Mala si pravdu, presne to povedala, ale ešte aj modrooký. Neskôr, keď si ma zachraňovala, v dobe kedy som ešte netušila pravdu o svojej láske, si sa nado mnou spútanou zastavila a chvíľku len tak stála. Vzhliadla som k tebe a mne vtedy prebleslo hlavou, že ja už toho vysokého, krásneho, tmavého a modrookého cudzinca nemusím hľadať. Už som ju totiž našla.“ Videla ako Xene vytiekla z oka dojatá slza.

 „Zase to robíš.“ Šeptla zlostne.

 „Prepáč.“ Gabriella sa postavila na špičky a slzu jej opatrne zbozkala z tváre. Ešte chvíľu sa objímali, ale voda začala byť už takmer ľadová, tak vyšli z káde von.

 Gabriella sa posťažovala Aileen, že Xenu bolí bok, napriek tomu, že Xena jej to len vlastne skôr len naznačila. Lenže Gabriella poznala Xenu moc dobre a vedela, že ona sa na nič nesťažuje.

 Po pár chvíľach si Xena odhalila zranenie, s nespokojným brblaním. Aileen sa v duchu usmievala, toto tiež v seriále či zvitkoch nebolo – ufrfľaná Xena. Keď  pohliadla na asi desať centimetrovú ranu, zamračila sa.

 „Toto nie je dobre.“ Zašomrala.

 „Čo sa deje?“ spýtala sa s obavami Gabriella.

 „Nehojí sa to tak ako by malo. Vidíš?“ chytila ranu a mierne ju roztiahla. Okraje rany sa síce zhojili, ale mali sa spojiť, čo neurobili. Položila si ruku hánkami prstov na ústa a vyzeralo to, že uvažuje. „Budem to musieť znovu rozrezať a zase zašiť. Len nemám nič na vyčistenie.“

 Gabriella zachmúrene a so strachom pohliadla do tváre rovnako zachmúrenej Xeny.

 „Čo alkohol? Ten by na to nestačil?“ spýtala sa bojovníčka, vďaka svojim liečiteľským skúsenostiam.

 Aileenina tvár sa trochu vyjasnila.

 „Áno, alkohol by mohol stačiť. Skúsim niečo zohnať.“ Zdvihla sa od lôžka a prehodiac si cez seba kabát vykročila von. Xena kývla na plavovlásku a tá vedela, že má ísť s ňou. Majiteľ ich súčasného domova alkohol nemal. Ale podotkol, že je tu veľká taverna, kde by nejaký zohnať mohla a ukázal udaným smerom. Obe sa tam vydali.

 Gabriella očakávala, že taverna bude temná a kľudná. Títo ľudia jej pripadali rovnako kľudný a vyrovnaný a nečakala, že by im vládol alkohol. Lenže taverna bola rozžiarená a značne hlučná. Celá prekvapená vstúpila za Aileen dnu a pohliadla na asi dvadsiatku značne podgurážených mužov. Tí ostali v prvom okamihu ticho, hľadiac na dve neaziatské ženy, potom sa pustili zase do hlučného hovoru. Aileen to však ignorovala a prikročila k stolu, ktorý bol v podstate barom, niečo ticho povedala mužovi za ním a ten sa s prikývnutím niekam vytratil.

 Aileen v duchu pociťovala Gabriellinu nervozitu, a aj keď to sama nedávala najavo bola tiež nervózna. Nachádzala sa predsa v krajine kde ženy boli hlavne v tejto dobe len odpad. A teraz zrazu do taverny, kde si užívajú muži, nakráčajú dve sebavedomé, ozbrojené ženy a chcú dokonca alkohol. Jej dlaň pokojne spočinula na hlavici meča.

 „Čo sa tu deje?“ šepla Gabriella ticho starogrécky smerom k Aileen.

 „Oslavujú narodenie syna vodcu tohto mestečka.“ Odvetila normálnym hlasom Aileen. Položenou rukou na stole mierne poklepala, keď sebou zrazu trhla.

 Gabriella správne usúdila, podľa tľapnutia a jej nahnevaného výrazu, že ju niekto práve plesol po zadku.

 Aileen len zaťala zuby a nič nepovedala. Keď sa ozvalo ďalšie plesnutie, bleskovo rýchlo siahla za seba, chytila ruku na svojom zadku a prudko sa otočila. Odhodila od seba ruku ako nejakú nakazenú vec, a chytila mužíčka, ktorému ruka patrila, za oblečenie. Bol o hlavu menší, vyzeral značne opito a ešte navyše poslal Aileen vzdušný bozk. Priblbnuto sa uchechtol. Gabriella s užasnutím videla ako ho zdvihla bez problémov do svojej výšky a pohliadla mu do tváre.

 „Ešte raz to urob a bude z teba sushi.“ Aileen sa obzrela a Gabriella musela zovrieť pery aby sa nezasmiala. „Je to tu jasné každému? My nie sme odtiaľto a nenecháme na seba len tak siahať. A ak to niekto urobí, prehovorí toto.“ Poklepala na rukoväť meča. „A verte mi, že to ovládať viem.“ Pustila muža a kľudne sa zase otočila späť k stolu. Muž to urobil znovu... Aileen prudko vykopla dozadu bez toho aby sa otočila. Mužíček odletel kus dozadu, tam sa zvalil na kolená držiac si rozkrok a asi rátajúc všetkých anjelov, ktorých vtedy zazrel. Taverna stíchla. Aileen sa otočila, vytasila meč a krátko ním obratne švihla. „Niekto ďalší?“ zvolala a Gabriell prekvapene videla, že voľnou rukou ju Aileen schováva v obrannom geste za seba. Nikto ďalší sa však nenašiel. Barman konečne doniesol fľašu a natiahol k Aileen ruku. Gabriella vyvalila oči rovnako ako on, keď Aileen vytiahla z malého vrecka zlatú mincu a podala mu ju.

 „To je v poriadku.“ Riekla Aileen, keď barman otvoril ústa v náznaku, že na takúto mincu nemá naspäť. „Stačí strava na desať dní pre troch ľudí a nejaké zásoby.“ Muž rýchlo prikývol. Minca mala mnohonásobne vyššiu hodnotu než pár vreciek ryže. Aileen chytila fľašu a vydala sa s Gabriell za chrbtom späť do ich dočasného príbytku.

 „Gabriell?“ spýtala sa Xena, pretože videla na tvári svojej priateľky mierne rozrušenie. Tá jej v krátkosti rozpovedala čo sa stalo v taverne. Xena na to nič nehovorila, ale videli ako sa uškrnula, keď jej Gabriella povedala o sushi. Aileen medzitým odhalila jej nesprávne zhojené zranenie a z jedného váčiku vytiahla podivné nástroje. Veľmi malé, až jemné, pochopila, že slúžia na operáciu.

 Aileen vytrhla zo starého zranenia všetky stehy a pohliadla na Xenu.

 „Bude to bolieť.“ Riekla jasne.

 „Nič nového.“ Odvetila Xena. Potom si však rukami siahla tesne nad zranenie a pár krát tam bodla prstami. „Neskôr to bude bolieť ešte viac, ale aspoň sa netrhnem keď budeš rezať.“

 Aileen pozdvihla obočie. Takže tlakové body nie sú mýtus, pomyslela si. Vzala fľašu alkoholu, naliala ho do pripravenej misky a namočila v nej ako nástroje tak aj kus látky. Pretrela ňou zranenie a začala pracovať. Odrezala zhojené prúžky mäsa a takmer zlostne ich hodila do ohňa. Vedela, že táto rana po zhojení nebude príliš pekná, ale musela to urobiť. Vzala tentokrát ihlu a niť. Zošila zranenie. Xena sebou ani jeden krát nepohla, ani dokonca nesykla v bolesti. Natiahla ruky aby znovu obnovila tlakové body.

 „Ešte moment.“ Aileen ju celú prezrela. Chytila najhoršie zranenie na jej pravom boku a prudko trhla prstami. Rana pevne držala. „Výborne. Myslím, že je čas vytiahnuť ostatné stehy. Obnov si ten prívod či čo to je.“ Kývla na Xenu. Tá bodla prstami a z jej úst sa vydral ťažko ovládaný bolestný ston. Gabriella ju okamžite chlácholivo pohladila po vlasoch, a sama mala na tvári bolestný výraz.

 Aileen ukázala Gabrielle ako má vytiahnuť stehy, aj keď to už poznala. Len toto boli oveľa tenšie nite a iné stehy. Spoločnými silami vytiahli z Xeny metre nití a Gabriella sa cítila oveľa pokojnejšie. Xena už nevyzerala ako pozošívaná handrová bábika, ktorá sa má každú chvíľu rozpadnúť. Zahliadla jej výraz, ktorý hovoril, že sa tak aj cíti.

 Prekvapene zistila, že ju Xena drží oveľa pevnejšie keď uľahli spolu do postele, bok po boku.

 „Je výborná liečiteľka.“ Zašepkala, uložiac sa na ramene svojej družky.

 „Všimla si si, že sa na nič nepýta? Ani to kam chceme ísť.“ riekla do ticha Xena. „Len nás následuje. Je to tak ako si povedala, ochránkyňa kráľovny. Trochu ma z toho mrazí. Pripadá mi to ako keby bola tá...“ luskla prstami vo vzduchu. „Nemŕtva a niekto jej do hlavy len dal aby nás zachránila.“

 „Áno, tiež ma to znepokojuje. Ale na druhej strane z nej cítim, že má svoju vlastnú osobnosť, ktorú len drží na uzde, kvôli nám.“ Ticho sa zasmiala. „Keby si videla ten výraz, keď jej ten muž siahol na zadok. Čakala som, že mu tú ruku usekne.“

 „Je dobre, že dokáže v sebe ovládať tú temnotu.“ Šepla Xena a zatvorila oči.

 „Xena?“ ozvalo sa šepkom tesne vedľa jej ucha a ona ucítila na krku nos družky.

 „Hm?“ čiernovláska nasala vôňu vlasov svojej partnerky.

 „Vieš ako si hovorila o našom milovaní, že chceš aby to bolo vo výnimočnú chvíľu?“ Gabriella uvidela ako Xena otvorila oči a pohliadla na ňu. „Ja to rešpektujem a aj chápem prečo sa chceš najskôr vyliečiť.“ Ukazovákom začala prechádzať nežne po opaku dlane ruky, ktorú mala Xena položenú na bruchu.

 „Ale?“ spýtala sa Xena, pretože jej plavovlasá družka ostala ticho a tvárila sa roztržito.

 „Znamená to, že sa nebudeme ani bozkávať?“ ozvala sa konečne Gabriella tichučko. Xena pozdvihla jedno obočie.

 „Chceš sa bozkávať?“ spýtala sa podobne ticho a sledovala ako sa Gabriella nervózne kúše do pery.

 „Áno, v tej jaskyni to bolo moc pekné a príjemné. A mala som potom veľmi pekné sny.“ Vetila blondínka celá červená.

 „Sny alebo predstavy?“ spýtala sa hlbokým hlasom Xena a videla ako sa jej drobná družka topí v totálnych rozpakoch. „Gabriella, pokiaľ sme samé tak ma kľudne pobozkaj keď máš chuť a náladu.“

 „Ja teba?“ šepla prekvapene malá Amazonka.

 „Čože?“ zamračila sa Xena. „Ty sa mi bojíš dať pusu? Však si to v jaskyni urobila.“

 „Nebola som si istá tvojou reakciou.“ Vzdychla Gabriella. „Nikdy sme o takýchto veciach moc nehovorili. Teda čo sa týka intimity, a aj keď ťa poznám ako svoje vlastné srdce, a viem čo urobíš v nejakej bojovej situácii, tak v tomto úplne tápem.“ Priznala sa napokon bardka. „Ani neviem či sa ti to páčilo.“ dodala ešte tiššie.

 „Gabriella.“ Xena sa trochu nadvihla aby jej videla do tváre. „Nehovor, že si nepoznala, že sa mi to veľmi páčilo.“

 „Aj keď neviem bozkávať tak ako ty?“ spýtala sa už trochu nešťastne plavovláska. Vtedy sa Xena široko usmiala.

 „Ani skok s premetom si nevedela urobiť prvý krát bez tyče.“ Xena jej jemne prešla po vlasoch. „Tak to skús, pri tomto si aspoň nevyvrtneš kotník.“ Zasmiala sa, keď ju družka šťuchla do ramena.

 Plavovláska sa napokon odhodlala a zdvihla na lakeť, aby videla Xene do tváre. Nahla sa a nežne ju pobozkala. Xena však vôbec nereagovala. V duchu sa zachmúrila, ale našla aj odvahu pokračovať. Začala jej jemne zvierať raz jednu, a potom druhú peru svojimi, keď ucítila jemnú reakciu. Nabrala odvahu a jazykom obkrúžila pery čiernovlásky. Tá ticho vzdychla a mierne pootvorila ústa. Gabriella s takmer drzosťou vošla do jej úst, našla tam jej váhavý jazyk a zakmitala na ňom končekom svojho jazyka. Xena hlboko zastonala a zareagovala už spontánne. Chytila Gabriellu, ktorú držala jednou rukou okolo ramien, stočila ju na seba aby si na ňu sadla obkročmo. Sama sa posadila a jej ruky skĺzli bardke na pevný zadoček. Tvrdo ho zovrela a rovnako tvrdo zaútočila na plavovláskyne ústa. Tá si ju k sebe pevne tisla držiac ju okolo krku a plne sa jej odovzdávala. Ich jazyky sa preplietali v divokom a vášnivom tanci. Upokoj sa... prebehlo Xene hlavou. Upokoj sa... až potom sa dokázala odtrhnúť od družkyiných úst. Zdvihla ruky z jej pozadia a pevne ju objala okolo pásu, hlavu vnorila do jej vlasov, hlasne oddychujúc. Odtiahla sa a pozrela jej do tváre.

 „Gabriella.“ Zašepkala chrapľavo a usmiala sa. „Ako si môžeš myslieť, že telesne k tebe nič necítim? Moje telo reaguje ako šialené, len na teba pozriem. Pokaždý krát mi srdce urobí malú odmlku, a keď ťa vidím v boji tak sa trasie strachom o teba. A teraz... keď sa ťa môžem dotýkať, cítim ako mi pod pokožkou prebieha tvoj Amazonský oheň a celú ma spaľuje.“ Videla ako na ňu neveriacky jej družka pohliada, ale potom sa usmiala aj ona.

 „Mne sa vždy zatají dych, keď ťa uvidím. Si tak krásna, silná a mocná.“ Gabriella prešla Xene prstom po perách. „A s tvojimi dotykmi mi telom prúdi tvoj grécky oheň.“ Napokon sa ešte dlho bozkávali a ešte dlhšie objímali kým z ich tiel vyprchalo vzrušenie a mohli konečne zaspať.

8. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), cesta do Arioko, minulosť

 Cesta do Arioko, prístavného mesta odkiaľ ich mala čakať plavba do Chin, prebehla takmer ako z rozprávky. Trvalo im to dva týždne, ale vďaka bezproblémovej ceste Xena silnela a teraz už zvládala väčšinu činností. Sediac na koni, držala jednou rukou oprate koňa a druhou jemne zvierala na svojom páse ruku Gabriell sediacej za ňou. Cesta by im trvala možno aj mesiac, ale kvôli jej liečiteľstvu a aj Aileeninemu sa uzdravovala prekvapivo rýchlo a podobne rýchlo aj ubiehala cesta, pretože už mohla sedieť na koni.

 Pri ich zostupe z hôr a postupe časom, prešla zázrakom zima a objavilo sa jarné a pomerne teplé počasie. Aileen síce odložila už svoj kabát, ale na rukách aj nohách mala stále dlhé oblečenie. A ako stúpalo slnko po nebi, videla Xena ako jej z tváre stekajú kvapky potu.

 „To nemáš niečo iné na oblečenie?“ spýtala sa Gabriella ako keby vytušila myšlienky ženy, ktorá sedela pred ňou.

 „Môžeme na chvíľu zastaviť?“ odvetila otázkou Aileen. Obe ženy na bielom koňovi prikývli a na ich prekvapenie Aileen zosadla a zmizla zrazu v lese.

 „Čo to má znamenať?“ šepla nechápavo Gabriella a videla, že sa plecia jej priateľky mykli v rovnakom zmysle neznalosti.

 Aileen sa vrátila len za chvíľu. Obe ženy prekvapene zdvihli obočie, pretože brunetka bola prezlečená, teda ak sa to tak dalo nazvať. Dlhé časti z oblečenia zmizli a oni videli, že drží v ruke kusy látky.

 Čo však hlavne Gabriellu udivilo bola samotná Aileen. Predtým sa im totiž vyhýbala, keď sa chcela umyť v jaskyni, robila to v bočnej časti a po ceste vždy na rieke či potoku od nich odstúpila na až divnú vzdialenosť. Gabriella znepokojenej Xene povedala o príhode v kúpeľoch a obe usúdili, že je proste iba prehnane hanblivá. Tak teraz prvý krát videli ako sa jej pri chôdzi na nahých častiach nôh napínajú svaly a vypracované brucho. Keď vkladala kusy látky do brašne zahliadli aj jej pomerne veľký biceps.

 Aileen zapínala brašňu, keď si uvedomila podivného ticha. Pohliadla na ženy sediace na druhom koňovi. Takmer na ňu zírali.

 „Čo je?“spýtala sa zarazene.

 Xena pár krát na ňu ukázala prstom od hlavy po päty.

 „Nemáš pravdu s tým, že keby si kopla Gabriellu boli by z nej dve.“ Xena sa uškrnula. „Myslím, že by z nej boli aspoň štyri.“ Ucítila zlostné plesnutie dlane na svojom chrbte a rozosmiala sa. Videla ako si Aileen prezrela svoje oblečenie a napokon sa tiež slabo usmiala. Sadla znovu na koňa.

 „U Bohov, Xena.“ Začula za sebou tiché šepkanie. „Však ona vyzerá silnejšie než ty a to som si myslela, že ty si najsilnejšia žena na celom svete.“

 „Čo jej to bude platné, keď tak či tak odo mňa raz dostane výprask pri súboji?“ odvetila rovnako ticho Xena a počula Gabriellin tichý smiech. Prezrela si znovu Aileen pokojne klusajúcu popri nich. „Ja by som povedala, že vyzerá silnejšia aj ako Herkules.“ Šepla rýpavo s pootočenou hlavou a ucítila na chrbte ako si Gabriella tlačí tvár k nej v snahe nerozosmiať sa nahlas.

9. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), Arioko, minulosť

 Vstúpili do Arioko približne napoludnie. Gabriella videla okamžite tie nepriateľské pohľady a začula zlostné frknutie. Keďže to bolo moc vysoko tak to bola Xena, sediaca pred ňou, kto frkol a nie kôň. Usmiala sa kútikom úst a trochu stiesnene jej pevnejšie zovrela pás.

 „Dole.“ Zavelila Xena a tri ženy zosadli z koní.

 „Máte tu koželušníka?“ spýtala sa Aileen blízko stojaceho muža, len čo sa mu poklonila. Mužovi ostala visieť vo vzduchu ruka so sekerou, pretože práve sekal drevo. Pozrel na ňu podivným pohľadom.

 „Tam.“ Ukázal len krátko rukou niekam dovnútra mesta.

 „Koželušník?“ spýtala sa Xena nechápavo.

 „Potrebuješ nové oblečenie a ak budeme mať šťastie tak aj brnenie.“ Riekla Aileen a ukázala na jej oblečenie, ktoré bolo tvorené všelijako nahrubo pozošívanými kožami. Spoločne kráčajúc uličkami pomerne veľkého prístavného mesta sa Gabriella rozhliadala a myslela na to, že bude musieť zohnať nové zvitky aby zase začala písať. Videla rôznorodosť tohto mesta. Prechádzali práve okolo mohutného múru, za ktorým sa podľa vrcholu strechy nachádzal nejaký prepychový dom. Pohliadla na druhú stranu a videla tam biedu. Zamračila sa. Všade to bolo rovnaké. Či v tejto krajine alebo v jej Grécku.

 Aileen sa ešte niekoľkokrát spýtala na smer cesty a konečne dorazili do slušne vyzerajúcej ulice, kde videli niekoľko domov s výveskami označujúcich majstrovské dielne. Xena prekvapivo nekonala, nechala to celé na Aileen. Bolo to hlavne kvôli tomu, že Aileen evidentne ovládala oveľa lepšie tunajšiu reč.

 Zohnúc hlavu, aby sa neuderila o rám dverí, vstúpila Aileen spoločne s nimi do príbytku koželušníka. Bol to rovnako malý a šľachovitý muž ako väčšina tunajších. Nechala ho aby jej ukázal nejakú svoju prácu a usúdila, že je skutočne majster. Poukazujúc na svoje vlastné brnenie mu položila desať požadovaných mincí na stôl a pokynula na Xenu. Tá so zmiešanými pocitmi nechala Yamata, ako sa muž volal, ju premerať. Podľa slov Aileen jej objednala od Yamata dve brnenia a aj nové topánky. Majster si dlhšiu dobu prezeral Aileenine oblečenie, pretože takúto prácu nepoznal. Nakoniec sa rozhodla mu tam nechať svoje náhradné brnenie, ktoré nosila v brašni.

 Prešli ešte niekoľko obchodov v uličke a Aileen rozdala ďalšie zlaté mince. Nový kyrys, chrániče a aj podkovanie koní, ktoré by inak so starými zodratými podkovami nepredali. Podľa slov majstrov to celé malo trvať asi týždeň.

 „Mali by sme zistiť kedy odpláva nejaká loď do Chin než sa zaoberať týmto.“ Riekla nespokojne Xena. Pohliadla na Gabriellu kráčajúcu hneď vedľa nej.

 „Niekam sa ponáhľame?“ spýtala sa nechápavo Aileen. Zastavila, držiac oprate koňa. Pozerala na ne prvý krát skutočne ako ona, ako človek a nie len nejaká mŕtvola a mala v očiach otázku.

 „Chceme nájsť Evu, mala by byť teraz v Chin.“ odvetila Gabriella, pretože Xena mlčala.

 „Vašu dcéru.“ Riekla Aileen, kývla a znovu vykročila. Ukázala rukou do ďalšej uličky.

 „Tam niekde by mali byť doky a aj stajne. Možno tam nájdeme aj nejaký McDonald.“

 „Mcd... čo?“ spýtala sa Gabriella.

 „Hmm, tavernu. Dala by som si niečo k jedlu čo sme sami nezabili.“ Zmenila Aileen svoju odpoveď. Trochu ju štvalo, že občas musela špekulovať ako správne nazvať niektoré veci, pretože jej hrdinky, napriek znalostiam iných rečí, nerozumeli. Bolo to rozdieľnosťou ich období, ale aj tým, že Aileen bola z inej krajiny.

 Gabriell sa spoločne s Xenou krátko zasmiali a prikývli. Síce sa pomerne dobre stravovali v Obatime, ale počas celej cesty sem jedli zase väčšinou len ryby. Strava v tejto dobe ničila aj samotnú Aileen. Netušila, že bude tak jednotvárna. Aspoň, že Gabriella vedela dobre variť a aj využívať rôznych byliniek, ktoré nachádzali počas cesty.

 Po chvíli hľadania sa im podarilo nájsť doky a Aileen zistila, že momentálne žiadna loď do Chin nemieri. Mala však za šesť dní priplávať loď, ktorá robila pravidelné plavby do Siang-Kang (Hongkong), kvôli obchodu. Väčšinou kotvila v meste týždeň, vymenila posádku, naložila nový náklad a potom znovu odplávala.

 Našli aj tavernu, kde na ne hľadeli typicky nepriateľsky, teda okrem taverníka, ktorý nadšene uvítal ich peniaze. Podarilo sa im predať aj pomerne výhodne kone, ktoré po ceste k prístavu zase nabrali svoju kondíciu. Majiteľ hostinca, v ktorom prespávali sa však tváril tak strašne nepriateľsky, že sa tam rozhodli radšej ani nestravovať, aby ich náhodou neotrávil. Taverník ich uvítal veľmi rád.

 Xena pri tom všetkom pozorovala Aileen, ktorá bola okrem nutných rozhovorov veľmi tichá. Usúdila, že koná veľmi rozumne a racionálne. Neplýtvala slovami a chovala sa ku každému človeku v meste veľmi úctivo. Ženy jej konanie nasledovali a podarilo som im bez bitky ukončiť len rozhovorom pár hádok. Tým si aj vyslúžili po týždni tichý rešpekt a už sa na nich ľudia pozerali oveľa prívetivejšie.

 Xena každý deň nachodila kilometre v snahe dobehnúť svoju kondíciu. Neraz sa schovala do veľkej stodoly neďaleko mesta a zisťovala ako je na tom fyzicky. Gabriella sa k nej pridala po pár dňoch. Ani jedna nevedela, že počas toho času robí to isté aj Aileen len v prázdnej stajni, ktorá bola vedľa hostinca. Xena s úľavou zistila, že jej poničené telo sa zoceľuje.

10. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), Arioko, minulosť

 „No, už konečne vyzeráš ako Xena, princezná bojovníčka.“ Riekla s úsmevom Aileen prezerajúc si Xenu, ktorá si zase prezerala svoje nové brnenie. Tu a tam potiahla aby jej švíky lepšie sadli. Hrdo popravila kyrys na prsiach, prešla prstami po chakrame, ktorý mala zase konečne na opasku a nie v batohu, a položila si ruky v bok. Zdvihla pevne hlavu.

 „Už sa aj tak zase cítim.“ Povedala Xena a videla ako sa Gabriella usmiala. Konečne videla v jej očiach ten bývalý lesk hrdosti, ktorý sa odtiaľ na dlhé týždne počas jej liečenia vytratil. Ona sama na sebe mala dlhý kabátec v štýle zeme vychádzajúceho slnka. Typická Gabriella, kam sa pohla musela splynúť ... no a nakupovať. Xena na to nespokojne frfľala, ale boli to ich peniaze. Keby to mala kúpiť Aileen, ostro by zakročila.

 Xena sa zamračila spoločne s jej spoločníčkami, pretože začuli výkrik. Yamato vydesene utiekol do zadných častí svojho príbytku. Vyšli von a zahliadli šesť chlapov stojacich okolo jedného z majstrov, presnejšie pekára, ktorý kľačal na zemi a držal si tvár. Jeden z mužov sa napriahol a pekára udrel.

 „To si dovoľuješ povedať? Vieš čo s tebou a tvojím domom urobí Kateshi?“ vykríkol muž, ktorý mal na sebe brnenie, podobne ako jeho spoločníci. Boli ozbrojený a vyzerali nebezpečne. Muž, zrejme ich veliteľ, znavu napriahol ruku.

 „Prepáčte páni.“ Ozvala sa Xena s jej danou vznešenosťou. Gabriella sa vtedy musela v duchu široko usmiať. Xena bola skutočne späť. „Môžem vedieť prečo toho chudáka bijete?“ spýtala sa čiernovláska a jej ľavačka spočinula na chakrame. Bokom oka videla, že sa Gabriella postavila vedľa nej, presne tam kam patrila. A na druhej strane zahliadla Aileen, o ktorej si ešte nebola úplne istá čo si o nej myslieť, ale meč naviac sa počítal.

 „Čo ťa je do toho ty...“ muž si ju prehliadol a zasmial sa. „ženská.“ Doriekol a vtedy sa zasmiali aj ostatní muži. „Vráť sa do kuchyne a k deťom.“

 „Ja sa rada pletiem do vecí, do ktorých ma nič nie je. Hlavne vtedy, keď pár zbabelcov mláti bezbranného muža.“ Sykla Xena temne.

 Muž vtedy siahol na rukoväť svojej katany a zlostne sa na ňu zamračil.

 „Prečo ťa bijú?“ spýtala sa Aileen na ich prekvapenie muža kľačiaceho na zemi.

 „Nezarobil som dosť. A ak im nedám poplatok tak mi podpália dom.“ Zašepkal bolestne pekár. Vzhliadal k nim až prosebne, z hlbokej rany na čele mu stekala krv do očí.

 Xene sa vtedy zúžili oči do jej typického nebezpečného pohľadu.

 „Tak podpáliť.“ Zašepkala nevraživo, mysliac pri tom na svoju vinu vo Higuchi. „Aby som ja nepodpálila vaše zadky.“

 Viac už nebolo  pre vyhlásenie boja treba. Veliteľ vytiahol katanu a s výkrikom bez váhania zaútočil. Za ním sa na ne vyrútil aj zbytok jeho mužov.

 Xena na nič nečakala a krátkym, ráznym pohybom poslala chakram k nim.

 Aileen na to pozerala s rozšírenými očami. Meč už mala v ruke a rozhodovala sa, ktorého z tých hrdinov si vezme na starosť. Čo ju udivilo bola dráha chakramu. Ako keby ožil a mal svoju vlastnú vôľu, a tou bola Xenina vôľa. Urobil vysoký oblúk, spustil sa dole a odrazil od steny domu. Tam sťal trom mužom ich zbrane priamo pri rukoväti, štvrtému rozťal rameno a odraziac sa od  múru sa vrátil späť k Xene. Tá chakram obratne chytila a zavesila na jeho správne miesto. Vytiahla meč, s trochou podivu pozrela na čepeľ, ktorá sa priam zablysla, a znovu pozrela smerom k mužom. Gabriella sa naopak sklonila a vytasila sai.

 Chlapi sa na okamih pri zásahu chakramu zastavili, ale potom sa ešte zúrivejšie rozbehli. Tí čo prišli o svoje zbrane zlostne odhodili ich zbytky a vytiahli dýky.

 Aileen sekla po katane muža, ktorý sa vyrútil na ňu a rozsekla mu ju priamo v rukách. Kopnúc ho do brucha urobila miernu otočku a naplocho mečom tresla ďalšieho do hlavy, pretože sa snažil zaútočiť dýkou na Gabriellu zboku. Muž sa so zastonaním zviezol k zemi. Gabriella na ňu len krátko mrkla. Bola by ten úder vykryla, ale tak keď už tu bola a pomáhala, prečo nie.

 Stačilo pár úderov a kopnutí, a muži ležali zrazu hrdinsky na zemi. Niektorí boli v bezvedomí a jeden sa so zlomenou nohou plazil preč. Veliteľa si však Xena nechávala nakoniec. Jediným kopnutím ho odhodila od seba . Tvrdo narazil chrbtom do steny a zviezol sa dole. Bleskom k nemu priskočila a chytila ho za brnenie. Veliteľ vyzeral zrazu vydesene.

 „Neviem kto je Kateshi, ale odkáž mu, že ak bude vyberať výpalné tak si ho nasekám na raňajky. Chápeš?“ Počkala kým veliteľ prikývne a potom ho poslala do bezvedomia úderom päste do spánku.

 „Chceme alebo nechceme, vždy sa do niečoho pripletieme.“ Skonštatovala Gabriella. Obratne otočila sai a zastrčila ich do sár.

 Aileen sa chvíľu okolo seba pozerala vydesene. Zneškodnila dvoch útočníkov a toto bol jej prvý boj, v ktorom šlo skutočne o život. Najhoršie na tom bolo, že sa jej to páčilo. To rýchlo tlčúce srdce, napäté svaly... a šialená chuť niektorého z nich proste preťať napoly. Vedela, že by to jej meč bez problémov dokázal.

 „Aileen?“ spýtala sa s obavami Gabriella, hľadiac na vysokú brunetku, ktorá mala ešte stále meč vonku a jeho čepeľ až moc nebezpečne blízko hrdla ležiaceho muža. Striasla sa, keď na ňu Aileen pozrela. Poznala ten pohľad... veľmi dobre ho poznala.

 Aileen zavrela oči a zhlboka sa nadýchla. Zvesila ruku, ktorá ju až svrbela aby zabodla meč do muža na zemi. Nadýchla sa znovu. Otvorila oči, keď ucítila ruku na svojom ramene. Pozrela do modrých očí Xeny a konečne dokázala  zasunúť zbraň do púzdra. Všimla si pohľadu, ktorý si Xena vymenila s Gabriellou a utrela si vyčerpane tvár.

 Spoločnými silami ošetrili zraneného pekára, ktorý im hovoril snáď každé druhé slovo ďakujem.

 „Nekričala si.“ Riekla zrazu Aileen smerom k princeznej, keď spolu kráčali späť do hostinca.

 „Čože?“ spýtala sa udivene Xena.

 „Bojový pokrik pri útoku.“

 „Aký bojový pokrik, u Bohov?“ pozrela na ňu dokonale popletene.

 „No vo zvitkoch bolo, že Xena vždy vydáva bojový pokrik pri útoku. Niečo takéto.“ Aileen zakričala až sebou dve ženy vystrašene mykli a okoloidúci na nich pozreli ako na bláznov.

 Xena sa užasnuto pozrela na plavovlásku po jej pravici.

 „Ty si napísala do zvitkov, že pri útoku ziapem ako nejaká šialená divožienka?“ spýtala sa jej a Gabriella sa zatvárila nevinne.

 „No mne to pripadalo tak nejak... vieš.“ Mykla plecami.

 „U Bohov, Gabriella, v živote som pri boji nevykríkla. Maximálne bolesťou, keď ma niekto kopol alebo bodol. A už nie takýmto spôsobom.“ Riekla ostro Xena.

 Aileen sa vtedy rozosmiala. Obe ženy sa na ňu zahľadeli. Bolo to prvý krát čo ju začuli sa vôbec zasmiať. Smiala sa tak strašne, že sa musela chytiť za brucho a predkloniť. Po chvíľke sa ukľudnila.

 „Tak ja to tam písať nebudem.“ Šepla Gabriella.

 „Nie.“ Zastavila ju Aileen a utrela si oči plné sĺz od smiechu. „Len to tam píš, má to svoje čaro v divadle, ver mi. A Lucy pri tom vyzerá skutočne bojovne.“

 „Lucy?“

 „Lucy Lawless, herečka, ktorá hrá Xenu. Jej prevtelená dvojička.“ Odvetila Aileen a znovu sa vydali k hostincu.

11. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), Arioko, minulosť

 Sedeli spolu pri ohni, ohrievajúc sa a jediac večeru. Vedeli, že už o pár dní budú na lodi a vyplávajú konečne do Chin.

 Gabriella si všimla zarazeného pohľadu, ktorý mala Aileen, pozerajúca do svojej už prázdnej misky s ryžou.

 „Aileen, si v poriadku?“ spýtala sa po chvíli, keď sa ten výraz nestrácal. Tá na ňu v prvej chvíli pozrela ako keby ju videla prvý krát.

 „Prosím?“ odvetila po pár okamihoch, keď sa prebrala.

 „Si v poriadku?“ zopakovala zlatovláska.

 Aileen sa zatvárila udivene a potom vystrašene. Prešla si rukou po tvári.

 „Bolo to ťažké ovládnuť sa.“ Zašepkala mierne vydesene, potom sa jej tón hlasu zmenil. „Mohla som a strašne som chcela zabiť. “ Pohliadla na ne obe. Videli v jej očiach ten obrovský rešpekt, ktorý pred nimi mala. „Čo bude nabudúce? Keď prídem na to miesto, že sa už nebudem chcieť ovládnuť.“ z oka jej vypadla tichá slza. „Ovládnuť tú chuť zabodnúť ostrie do mäsa, cítiť ako prepichuje kožu a svaly. Ucítiť tú slasť mať na tvári horúcu krv a vedieť, že panujem tou silou niekomu vziať život.“ Šepkala hrozivým hlasom. Zlostne si slzu utrela a vstala. Bez ďalších slov sa zvalila na posteľ a prehodila cez seba prikrývku.

 Xena zavrela oči a prehltla. Potom pohliadla na Gabriellu. Tá mala rozšírené oči plné desu. A Xena vtedy pochopila, že pochopila aj Gabriella. Toto bolo presne jej temné ja. Presne toto sa jej rodilo v hlave, keď mávala mečom a rozhodovala či má protivníka len tresnúť plochou stranou meča alebo ostrou hranou rozsekať. S týmto stále bojovala. Po chvíli váhania pri pohľade do tých vydesených očí sa rozhodla ju pohladiť po ruke.

 „Ja...“ začala ticho Gabriella. „nemala som ani tušenia, keď si hovorila o temnom ja. Až teraz.“

 Xena poposadla a objala ju okolo ramien. Vtisla jej nežný bozk do vlasov.

 „To je moje staré ja. Ak mi budeš po boku, tak ju od tých myšlienok odvedieme spoločnými silami.“ Nemala ani tušenia, že ich stretnutie s mužmi Kateshiho nebolo ich posledné a skomplikuje im inak pokojný priebeh cesty.

12. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), Arioko, minulosť

 Rozoberajúc možné ďalšie cesty keď dorazia do Chin, sedeli pri ohni podobne ako včerajší večer, tentokrát však s dojedeným obedom. Jediným pojítkom, ktoré mali, bol názov mesta na západe Chin, ktoré chcela Eva navštíviť ako prvé. Obe si všimli, že Aileen je od rána ticho a nehovorí ani slovo komentára k ich rozhovoru.

 Vyčistila si výzbroj, natrela kožu olejom, znovu si sadla k ohňu a s tupým výrazom v tvári sa hrala s nožom, na ktorý v podstate ani nehľadela. Gabriella čakala kedy si ureže prst, alebo sa škaredo poreže. Potom si uvedomila, že celý ten proces čo robí Aileen s nožom jej pripadá ako cvičenie, tak ako ona cvičievala jogu. To ju trochu upokojilo.

 Koniec pokoja však nastal, keď sa na chodbe ozvali utekajúce kroky a sekundu na to búchanie na ich dvere. Bez toho aby jediná z nich stihla odpovedať sa dvere rozleteli a objavil sa v nich udýchaný Yamato. Jeho tvár bola vydesená.

 „Kateshi...“ vyvalilo sa z neho po chvíli keď sa snažil nabrať dych.

 „Čo je s ním?“ zvolala Xena a okamžite sa postavila.

 „Vraj podpáli celú obchodnú ulicu ak tam hneď neprídeš.“ Dokázal konečne povedať celý odkaz, predklonený lapajúc dych. Xena si uvedomila, že ulička síce nebola moc ďaleko, ale Yamato mal podľa jej odhadu možno aj sedemdesiat rokov.

 „Ďakujem, Yamato.“ Potľapkala ho po ramene a obzrela sa na svoje spoločníčky. Gabriella si už zapínala svoj zdobený kabátec s krátkymi rukávmi a kontrolovala, či má saie na mieste. Prekvapila ju však Aileen, ktorá bola pred chvíľou len v spodnom prádle, ale teraz už mala na sebe brnenie a na bok si pripevňovala meč. Chcela sa vydať von, keď ju zadržala starčekova ruka.

 „Zbláznila si sa? Má tam svojich ďalších asi pätnástich mužov, aj keď sa poschovávali v domoch, zahliadol som ich.“ Starček krútil odmietavo hlavou v známke, že tam nemôže ísť na smrť ani kvôli nim. „Musíš skúsiť zohnať nejakých chlapov.“

 „To je v poriadku, Yamato.“ Odvetila Xena a obišla ho.

 „Už sme mali horšie problémy.“ Riekla Gabriella, keď ho obchádzala. Videla Xenin pohľad, ktorý na ňu predtým hodila a vedela, že bojovníčka už začala pracovať na pláne.

 Aileen nepovedala nič, len sa k nemu krátko uklonila.

 Xena počas cesty uvažovala. Presily sa nebála, pretože ak boli aj títo muži taký bojovníci ako včera, tak by ich muselo byť viac než len pätnásť aby si začala robiť vrásky na čele. Viac sa bála iných vecí. Jednou bola možnosť pasce, a druhou žena kráčajúca po jej ľavici. Tvár mala síce kľudnú, ale v jej očiach videla výraz napätia.

 Vošla do uličky a na konci uvidela piatich mužov. Štyria držali fakle a piaty sa prechádzal hore dole, ako keby sa nemohol niečoho dočkať. Xena na sekundu zastavila a prezrela si okolie. Znovu vykročila.

 „Ty budeš asi Kateshi.“ Zvolala z vyše dvadsiatich metrov na skupinku mužov. Ten bez fakľe, oblečený v samurajskom brnení, sa prudko otočil.

 „Kde máš tie dve ďalšie ženské?“ kríkol na ňu Kateshi. Xena si spomenula čo jej o ňom hovoril taverník. Kateshi, tunajší lichvár, bankár a kto vie čo ešte, hlavne že sa na tom dalo zarobiť. Videla na jeho boku katanu a taverník ju aj upozornil, že Kateshi je znalý práce meča. To, že sa rád obklopuje nájomnými žoldiermi, jej ani hovoriť nemusel.

 „Vystrašené, zľakli sa a utiekli.“ Xena sa v duchu uškrnula. Pohliadla krátko na jednu zo striech domov v uličke. „Tvoje meno tu vraj vyvoláva rešpekt, ale mne hovorí iba že si zbabelec, ktorý sa schováva za vyhrážky, oheň a nájomných vrahov.“

 „Moji vojaci,“ zdvôraznil druhé slovo. „pracujú pre mňa v obchode, do ktorého ťa nie je vôbec nič. Ale títo obchodníci dostanú odo mňa ochranu za patričný poplatok.“

 „Chceš povedať výpalné.“ Riekla hlasne a nahnevane Xena. Videla ako sebou fúzatý Kateshi trhol. Nemal rád, keď jeho veci niekto nazýval správnymi menami. „Nazvať obchodom vydieranie poctivo pracujúcich majstrov, len aby boli chránený pred tvojimi vlastnými mužmi, je samoľúbe. To nie je obchod, ale tyrania. Ver mi, že tyranov nemám rada a pár som ich už zastavila.“ Hovorila zámerne pomaly, vedela, že musí získať čas. „A pravý samuraj by nikdy takéto veci nerobil, pretože je to vojak s cťou. Nezaslúžiš si nosiť ani ten meč ani to brnenie.“ Videla ako Kateshi položil ruku na rukoväť katany. Kalkulovala prečo ešte nezaútočil, alebo neposlal na ňu mužov, keď stála tak osamelá na ulici.

 „Neviem kto si ty hlúpa ženská, že sa mi odvažuješ postaviť, ale...“

 „Xena, teší ma.“ princezná urobila jemnú až ženskú poklonu s imaginárne pozdvihnutou sukňou. Videla ako Kateshiho tvár očervenela hnevom a urobil malý krok k nej. Ešte aj prerušiť si ho dovolila. Ona... žena.

 „Dávaj si pozor na to čo hovoríš, žena. Tvoje meno mi hovorí iba to, že ti vyrežem jazyk než ťa zabijem.“ Vyzeralo, že sa ukľudnil. „Máš poslednú šancu, odíď z môjho mesta. Lebo to zle s tebou dopadne a s nimi tiež.“ Ukázal rukou a z troch domov vyšli muži, držiaci piatich spútaných rukojemníkov a hodili ich k nohám Kateshiho.

 Keby si ty vedel ako zle to so mnou už dopadlo. Pomyslela si Xena. Výborne, teraz vás mám na očiach, priatelia.

 „Skúsila som to po dobrom. Lenže ty si nedáš povedať po dobrom čo?“ spýtala sa Xena ako keby mimochodom. „Tak po zlom.“ Vyslala chakram na svoju cestu a siahla na meč. Chakram zoťal žoldierom horiace fakľe, ktorých konce padli na zem a zhasli. Odrazil sa od steny a vracajúc sa po premyslenej dráhe ešte rozťal Kateshimu náplecník.

 „Zabite tú pobehlicu, všetci.“ Vykríkol namosúrene Kateshi a sám vytiahol katanu. Z domov sa vyrútili ďalší žoldnieri.

 Xena vyzerala ako keby váhala, či má alebo nemá zaútočiť, poskakovala na jednej nohe a hľadela smerom k útočníkom. V skutočnosti čakala kým sa muži priblížia a jej sa vráti chakram. Len čo ho chytila do ruky, začala cúvať rýchlym krokom, nakoniec sa otočila a rozbehla. Keď sa, podľa jej úsudku, dostala dostatočne ďaleko, zastavila a otočila späť. Videla pred sebou stenu žoldnierov a Kateshiho hneď za nimi.

 Zapískala na prstoch, premetom vyskočila na jednu zo striech, potom na ďalšiu a veľkým oblúkom zoskočila dole za chrbát jej prenasledovateľov. Medzitým zo strechy, ktorá bola nad pôvodným miestom kde stál Kateshi, zoskočila Gabriella s Aileen. Rýchlo rozpútali zajatcov a poslali ich do bezpečia príbytkov. Xena sa rozbehla k nim a zastavila vedľa nich v prudkej otočke. Mávla mečom.

 Zaskočený útočníci zastavili a nechápavo sledovali celé vystúpenie.

 „Tak čo páni, stále po zlom?“ zvolala pevne Xena, istá si svojou družkou po boku. „Kateshi, máš poslednú možnosť odísť z tohto mesta, lebo to s tebou a s nimi zle dopadne.“ Vrátila mu naspäť jeho vyhrážku s posmešným tónom.

 „Zabiť, všetky tie sliepky.“ Zvolal Kateshi. Sám však ostal stáť na mieste.

 Ženy sa medzitým rozstúpili tak aby medzi nimi bol dostatočný priestor a nezranili sa omylom navzájom. Xena v duchu zvažovala použitie chakramu, bolo to veľa cieľov, a takto rýchlo nevedela odhadnúť dráhu letu. Ale aj tak ho hodila, aspoň sa zbaví pár zbraní. To sa aj stalo, chakram preletel dlhú dráhu, zničil päť mečov a poranil troch mužov. Až nakoniec priletel k Kateshimu, ale ten zdvihnúc zbraň odhodil chakram bokom, kde sa zasekol do steny domu. Xena sa zamračila. Kateshiho katana bola z iného kovu.

 Pevne sa zaprela nohami do zeme a urobila prudký výpad na prvého útočiaceho. Odklonila čepeľ jeho meča a v otočke kopla ďalšieho do kolena, začula lámajúcu sa kosť. Dokončila otočku a prvého žoldniera prebodla v ramene skrz na skrz, keď padol na zem dostal ešte bodnutie do stehna.

 Vedela, že v tejto bitke musí zraňovať. Mali čoskoro odplávať a Kateshiho muži ležiaci na lôžku aspoň chvíľu nebudú terorizovať mesto. O samom Kateshim si ešte nebola istá čo s ním robiť. Zahliadla ho cez zmäť mužov ako stále postáva na mieste s pozdvihnutou zbraňou.

 Xena pozrela bokom aby skontrolovala svoje spolubojovníčky. Gabriella práve bodla jedného z mužov do nohy, hneď na to ho zrazila lakťom k zemi a otočila sa k ďalšiemu.

 Aileen na tom bola podobne, aj keď pri otočke zahliadla v jej tvári zlosť. Vykopla a na Xenine prekvapenie muž preletel celú uličku. Mala silu ako kôň.

 Bojovníčka sa otočila späť k mužom, ktorý napadali ju a tak nevidela zbytok bitky zo strany jej spoločníčok. Podkopla útočníka a tiež ho bodla do nekritických miest. Dav sa preriedil. Na ňu osobne útočil už iba jediný muž, ktorému rozťala ruku a kľačiac ho poslala k zemi hlavicou meča.

 Vtedy ucítila ten pocit, že niekto za ňou je, ako to vždy mávala pri boji. Premýšľala či má rovno bodnúť dozadu, alebo sa otočiť a skúsiť útočníka zneškodniť inak. Prehodnotila bleskom svoj inštinkt a ten jej povedal otočiť sa. Netušila, že útočník je tak blízko až keď v polotočke, zdvíhajúc meč na obranu, ucítila na boku chladnú oceľ. Vtedy sa vzduchom vzniesol krátky piskľavý zvuk, smerujúci k nej. Otočila hlavu aby sa pozrela na útočníka, teraz ju ten zvuk nezaujímal, smeroval totiž ponad ňu a aj rýchlo skončil.

 Uvidela udivenú tvár Kateshiho, v ktorého oku bol zabodnutý nôž. Z rúk mu vypadla katana a pomaly dopadol dozadu na zem. Xena sa bleskom pozrela smerom po dráhe odkiaľ nôž priletel a uvidela Aileen. Stála s mierne pokrčenými nohami, pravú ruku natiahnutú k Xene ako keby na ňu ukazovala a v ľavej pozdvihnutý meč. Xena ucítila divný pocit v žalúdku a zrazu sa okolo nej všetko spomalilo. Nejakým vnútorným hlasom zavolala Gabriellu na pomoc. Tá práve podkopla dvoch mužov a tak sa otočila aby zahliadla to isté čo ona pred chvíľou.

  Sledovala ako sa Aileen stavia zase pevne na nohy, chvíľu pozerá na ňu a potom sa otáča na ďalšieho muža. S poslednými dvoma bojovala Gabriella. Tá sa stočila tak aby aj pri útoku mužov mohla vidieť na brunetku.

 Aileen sa otočila k mužovi, a Xena vidiac jej výraz tváre, siahla po chakrame, lenže ten bol zabodnutý niekde v uličke. Na akúkoľvek inú akciu bola príliš ďaleko, ale aj tak sa k nej rozbehla a kričala aby ju zastavila.

 „Aileen, nerob to!“

  Aileen jej krik ignorovala a mávnutím meča mužovi, ktorý od nej podesene ustupoval, od spodu rozsekla zbraň, rozpárala brucho, hruď a rozťala prednú stranu hlavy. Tvár jej potriesnila krv, krátko sa zastavila a pozrela na svoje krvou pokropené ruky. Usmiala sa zlovestne kútikom úst. Bleskom pristúpila k jednému z mužov, ktorý útočili na Gabriellu. Chytila ho za okraj uniformy, prudko s ním trhla až odletel dozadu a padol na chrbát. Prikročila k nemu, stúpila mu na hruď jednou nohou, zdvihla meč do výšky, švihnutím pretočila čepeľ dole a spustila jeho smrteľnú dráhu k srdcu žoldiera.

 „Nie!“ Vykríkla Gabriella. Xena uvidela ako brunetka v poslednej stotine sekundy mení dráhu meča a zasahuje len mužovo rameno. Aileen poklesla na   koleno a rukami aj hlavou sa oprela o hlavicu meča, ako keby sa modlila. Xena v šmyku zastavila pred ňou ohodiac ju špinou z ulice. Chýbalo málo a prepadla by cez ňu aj muža. Gabriella pristúpila pokojnejšie, aj keď stále rýchlo, rozhliadala sa po možných útočníkoch, alebo či sa niektorí z omráčených mužov nezdvíha.

 Namiesto toho sa zdvihla na nohy Aileen. Prudkým trhnutím vytiahla z ramena muža meč a pozdvihla ho. Prezrela si ho takmer začudovane. Sklonila ho späť smerom k zemi a pohliadla do tváre vydeseného muža pod svojimi nohami. Urobila krátky krok dozadu, otočila sa a pomalými krokmi podišla k telu Kateshiho. Pár okamihov nad ním postávala. Potom sa zohla, vytiahla z neho svoj nôž a utrúc o jeho brnenie ho zastrčila späť za opasok.

 „Píšem si,“ riekla a Gabriellu striaslo nad tým mrazivým tónom. „zabitý číslo jedna, Kateshi.“ Oblizla si ukazovák a do vzduchu ním urobila čiarku. Pozrela smerom k rozpáranému mužovi. „Číslo dva.“ Zase urobila prstom čiarku do vzduchu. Vtedy si konečne uvedomila, že vedľa nej stoja dve ženy. „Mŕtvy Kateshi, dobrý Kateshi. Problém vyriešený.“ Zrazu ju chytil za nohu poloomráčený žoldnier. Xena siahla na meč, v očakávaní, že jej bude musieť zabrániť v ďalšom zabití. Aileen však len pohliadla dole. „Mali by ste pre tých ostatných zavolať felčiara.“ Striasla ruku muža zo svojho zdobeného chrániča topánky a chystala sa odísť. Zastavila ju ruka na paži.

 „Aileen,“ oslovila ju Gabriella. „uvedomuješ si vôbec čo sa tu stalo?“ oslovená sa zastavila na mieste, ako keby ju zarazili nejaké okovy a nie ruka malej ženy. Pomaly sa k plavovláske otočila. Tá jej pustila pažu pod tým pohľadom a o krok ustúpila. Aileen naopak k nej prikročila. Mierne sa k nej nahla, až to vyzeralo ako keby ju chcela pobozkať. Vtedy na jej rameno dopadla Xenina tvrdá ruka. Aileen zmenila smer pohľadu na ňu. Každý iný by určite dal ruku z jej ramena dole. Lenže Xena nebola len tak niekto. Brunetka ako keby si to uvedomila a pohliadla zase na Gabriell, ignorujúc ruku, ktorá jej každú chvíľu zovierala rameno tvrdšie a tvrdšie.

 „O drahá Gabriell.“ Zašepkala medovo šialeným hlasom. Zdvihla ruku a pomaly jej prešla prstom po líci, zanechajúc tam krvavú stopu. Sila na jej ramene bola už tak veľká, že iný by sa zvíjal v bolesti. „Ty sa musíš vždy o niečo starať, že? Keď nie o Xenu, tak o niekoho iného. Myslíš si, že neviem čo sa tu práve stalo? Viem to veľmi dobre.“

 „Teba nemrzí, že si práve zabila dvoch ľudí a u jedného veľa nechýbalo?“ zašepkala s hrôzou plavovláska.

 „Gabriell, Gabriell.“ Riekla Aileen až káravo. „Nebyť mňa, tak tvoja životná láska teraz leží prebodnutá katanou. A či ma trápi ten rozpáraný? Je mŕtvy. A čo? Netrápi ma to a ani si nemienim kvôli tomu robiť výčitky svedomia, pretože ho nemám. Vidím v tvojej tvári údes? A čo si čakala? Že snáď budem po dvadsiatich rokoch tvrdej vojenskej disciplíny iná? Xena ti snáď vysvetlila čo je to temná stránka.“ Naklonila hlavu. „Nevysvetlila.“ Pohliadla krátko na Xenu, ten pohľad bol vyčítavý. „Moja je tak temná, že ani keby si tam rozsvietila tisícku faklí tak nedovidíš na dno.“ Vzpriamila sa a pozrela zase na čiernovlásku. „Pustíš ma?“ spýtala sa s mierne zdvihnutým obočím. Táto otázka znela už podivne normálne.

 Xena stiahla ruku a sledovala ako vysoká brunetka kráča preč so stále vytiahnutým krvavým mečom. Až pri vstupe do uličky ho schovala a vytratila sa. Xena tentokrát ruku zase zdvihla, ale druhú. Pozrela na svoj bok, kde bola nie príliš hlboká rana od katany. Zlostne zovrela pery. Taká chyba, prečo robíš zrazu také chyby? Nedať si pozor na protivníka. Pomyslela si nahnevane.

 „Idem pre felčiara.“ Riekla napokon s mierne sklonenou hlavou. Po ceste vytrhla zo steny chakram. Nedokázala sa pozrieť Gabrielle do očí. Ona teraz spoznávala jej staré ja z tých najhroznejších stránok. Áno, rozprávala jej príbehy zo svojej minulosti a koľkých ľudí zabila, ale vidieť to takto bolo úplne iné. A Xena pocítila záchvev strachu... strachu, že ju stratí nie len ako možnú budúcu milenku, ale hlavne priateľku, ktorá sa od nej odvráti, keď konečne pochopí čím bola.

 Spoločne s felčiarom ošetrili všetkých preživších mužov, ktorí skončili nakoniec v mestskom lazarete či väzení. Správa o smrti Kateshiho sa rozšírila veľmi rýchlo. Jeho vojaci sa rozutiekli, a vzhľadom na vlnu nadšenia z konca teroru sa rozhodol aj mestský sudca stiahnuť obvinenia, ktoré vzniesol na skupinu troch bojovníčiek.

 Gabriella zrejme vytušila jej náladu na nehovorenie, pretože celú dobu ošetrovania žoldnierov, a ani po ceste do hostinca, si neprehodili jedinú vetu. Až keď vstúpili do prázdnej miestnosti, kde prebývali, sa ozvala Gabriell.

 „Myslíš, že šla...“ začala a uvidela ako sa Xena zatvárila sklamane.

 „Že šla niekoho zabiť len tak pre zábavu? Taká si myslíš, že som bola aj ja? Áno bola, zabíjala som s nadšením. Aileen má možno temné ja, ktoré ju pri boji sťahuje dole, ale nie je ešte tak šialená ako som bola ja kedysi.  Keby som videla, že je, tak ju bez váhania zabijem.“

 Gabriella na ňu plačlivo pozrela, a potom sa k nej takmer rozbehla. Xena prekvapene prijala jej objatie, ktoré ledva ustála.

 „Prepáč. Musí to byť ťažké pozerať sa do zrkadla, ale ty si teraz iná. Zapamätaj si to, zmenila si sa.“ Zašepkala jej do vlasov.

 „Ja...“ Princezná bola zaskočená úprimnou reakciou priateľky. „ja myslím, že nie je úplne ako ja, keď som bola mladá. Videla som ju ako predtým, než toho chlapa rozpárala, stále otáčala meč. Na plocho, na hranu. Ja by som to v tom období nerobila, nezávahala by som a sekla. A ona váhala či má seknúť alebo ho len udrieť. Rozhodla sa zle.“

 „Teraz sa cítim trochu previnilo, že som ju takmer nenávidela, keď som hľadela na toho padajúceho muža. Bola som vďačná za to, že zastavila Kateshiho, ale nevedela som o tom, že menila polohu meča.“ Gabriella vzdychla. „Myslíš, že je iná kvôli nám?“

 „Áno, ale aj kvôli tomu výcviku.“ Xena sa jemne vymanila z jej objatia a začala si čistiť brnenie aj zbrane. „Mala asi dobrého majstra, ktorý ju naučil sa krotiť. Ja som bola vtedy neskrotná vlna.“

 „Ty si stále neskrotná vlna.“ Gabriella uvidela ako sa na ňu Xena pozrela a o sekundu sa obe rozosmiali. „Zaujímalo by ma ale kde teda je.“ Začala robiť podobnú činnosť ako Xena.

13. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), Arioko, minulosť

 Aileen sa vrátila do hostinca až po značne dlhej dobe. Obloha bola zahalená hustými mrakmi a schylovalo sa k búrke. Krátko sa zastavila vo dverách izby hostinca a pozrela na ženy ako sedia pri ohni.

 Xena si ju rýchlo prehliadla. Vyzerala ako keby bežala cez kroviny. Telo samý škrabanec, špinavá a vo vlasoch lístie. Tvár aj ruky mala však už omyté od krvi. Sadla za stôl a začala čistiť brnenie.

 „Aileen, chceš ...“ začala Gabriella a Xena pokrútila jej smerom hlavou.

 „Mám odísť?“ spýtala sa ticho Aileen. „Myslím tým úplne.“

 „Nie.“ Gabriella zarazene pozrela na svoju družku, ktorá zase krútila hlavou.

 „Tak mi snáď chcete povedať nejaké taktické poznámky k ďalším dňom?“

 „Nie, ale...“

 „V tom prípade ma, prosím, nechajte na pokoji.“ Aileen vzala do ruky chránič predľaktia a čistila ho od krvi.

 „U Tartaru,“ vykríkla už nahnevane Gabriella. „ako môžeš byť tak chladná?“ brunetka nič nepovedala. Gabriella sa oprela o stôl, za ktorým sedela, a Xena stŕpla. To nebol moc dobrý nápad byť takto blízko a ešte k tomu mala Aileen na stole položený krvavý meč. Položila ruku na chakram. Gabriella tresla do stolu dlaňami. „Hovorí ti niečo slušnosť pozerať sa na niekoho kto sa s tebou rozpráva?“

 Čo to robíš, u Bohov, čo to robíš? Ak ju vyprovokuješ bude schopná ťa zabiť, tak ako ja teba kedysi a to ťa milujem. Pomyslela si temne Xena a naoko kľudne pozorovala čo sa bude diať.

 Aileen vzhliadla k stojacej Gabrielle, čo nebolo moc vysoko.

 „Neznášam ľudí, ktorí ignorujú slová druhých o tom čo chcú.“ Šepla temne.

 „Tak nám povedz čo chceš ty.“ Vystrelila Gabriella.

 Aileen sa postavila tak prudko až sa stolička, na ktorej sedela, prekotila. Xena sa nadýchla, a chakram zdvihla v bojovom geste ku krku. Sedela bokom od Aileen.

 „Chcem aby si už konečne držala hubu!“ Vyštekla Aileen do tváre drobnej blondínky, skláňajúc sa k nej hrozivo.

 Xena sa ušknula, vedela čo občas jej družka v druhých vyvoláva svojou výrečnosťou.

 „Inak čo? Namlátiš mi?“ odvetila Gabriella s úsmevom a princezná žasla. „Kľudne si to môžeme zopakovať.“

 „Nech sa páči, krpane majú prednosť.“ Aileen k Xeninmu šoku vzala meč zo stola a ukázala k dverám. „A ver mi, že teraz už nohy budem používať, ty malý zasran. Narobím z teba aspoň desať kusov.“

 „To nebude moc veľká výhra.“ odsekla plavovláska. „Budeš tu mať desať otravných blondíniek, ktorým sa nedá zavrieť huba.“

 Xena ťažko ovláda vážnu tvár, ale pozrúc na ruku, v ktorej má Aileen meč, ju smiech prechádza. Vidí, že sa jej ruka trasie, občasne dokonca krátko zdvíha zbraň smerom k Gabrielle.

 „Kľudne ti môžem zapchať hubu týmto.“ Aileen vytiahne druhou rukou vrhací nôž. Stále však stojí v rovnakej pozícii, a čiernovláska neveriacky pozerá na svoju družku ako jej hrdinsky hľadí smerom hore do tváre. Pripadalo jej to ako keď Dávid pozeral do tváre Goliášovi. Striasol ju strach.

 „Skutočne?“ Gabriella zdvihne nohu a vytiahne jednu sai. „A chcela by si vedieť kam by som strčila ja toto tebe?“ všíma si podivný Aileenin pohľad, ktorým si prezrie rukoväť sai, a na tvári brunetky vykvitne provokatívny úsmev. Gabriella pozrie smerom k Xene, pretože začuje tiché uchechtnutie a vidí, že má na tvári rovnaký výraz ako Aileen. Nechápavo pohliadne na sai a potom zčervenie. Vôbec si neuvedomila dvojzmyselnosť svojich slov. „Myslela som to tým ostrým koncom, ty kentaurie lajno.“

 „Preboha živého,“ Aileen sa otáča hlavou k Xene. „ako to s ňou môžeš vydržať? Však tú hubu nezavrie ani na sekundu. To ju na noc zväzuješ a na cestu jej dávaš do huby kolík?“ v očiach jej zrazu blysne zlovesť. „Vlastne, ja som zabudla, ty jej zapchávaš ústa jazykom.“ Vtedy sa už Gabriella neudrží a strelí jej facku. Xena je okamžite na nohách, tvár červenú od zlosti, ale aj zahanbením.

 „Tak a dosť!“ Vykríkne a prikročí s hrozivým výrazom k Aileen. „Ty a ja vonku. Bez chakramu a nožov. Hneď!“

 Gabriella s hrôzou vidí v Aileeniných očiach víťazný triumf.

 „Výborne.“ Zašepká a odložiac opasok s nožmi vychádza von s mečom v ruke. Vyberá niečo z jedného váčiku a vkladá si to do úst.

 „Xena, nie.“ Pokladá družke ruku na lakeť. Vidí jej pohľad a tak ruku spúšťa. Vydáva sa za nimi von z hostinca. Zlostné dupotanie ich vysokých topánok vyvolá záujem, a keď vidia ako Aileen kráča von s ešte stále špinavým mečom, nájde sa pár ľudí čo vykuknú na ulicu.

 Aileen sa postaví s mečom položeným na ramene a mierne sa usmieva, hľadiac na Xenu, ktorá sa postaví niekoľko metrov od nej.

 „Mamička Xenička mi chce namlátiť?“ spýta sa medovým hlasom Aileen a Gabriellu mrazí ten pocit déjà vu, ako keby počula Callisto, len v inom tele. Dokonca by prisahala, že je to ona, nebyť faktu že Callistina očistená duša sídlila v Eve.

 „Áno, pretože malé deti, ktoré hnevajú potrebujú občas dostať na zadok.“ Vyštekla Xena a jej družka sa zamračila. Vysoká čiernovláska bola nahnevaná. Hovorila to jej mierne červená tvár a zúžené oči. Trhla sebou, keď začula ako zahrmelo a krátko pohliadla k nebu.

 „Pripadám ti ako malé dieťa?“ spýta sa pobavene Aileen, ukážuc na svoje telo.

 „Tam dole nie, ale tu hore,“ poťuká si Xena na čelo. „tam rozhodne si.“

 „Čo je potom pre teba tá neznesiteľná krpaňa? Batoľa?“ spýta sa so smiechom brunetka a tesne uhýba pred prvým Xeniným útokom. Plochou dlane ruky odkloní čepeľ meča a ladne kopne Xenu do boku. Uskočí pár krokov, stále majúc meč na ramene.

 Gabriella si dobre uvedomuje, že Xena sa musí ukľudniť. Začuje ako sa pár ľudí začína stavovať kto túto bitku vyhrá. Aileen konečne skladá meč z ramena, pretože princezná sa začala zrejme sústrediť a útok strieda útok. Každé vykrytie aj napadnutie je vedené u oboch s dôkladnou presnosťou.

 Plavovláska znepokojene pozoruje každý ich pohyb a v duchu si hovorí, či Xena len taktizuje, alebo je Aileen skutočne tak dobrá v boji. Neraz s Xenou hrali taktiku mačky a myši, kde Xena zahrala slabú a potom finálne uderila. Lenže táto výzva na súboj bola taká spontánna, že ju zo strany svojej priateľky vôbec nečakala, a ten jediný pohľad jej povedal iba, že chce dať Aileen príučku.

 Oblohu preťala séria bleskov práve vo chvíli keď sa ich meče zase stretli. Bolo to ako keby sa vrátil sám Zeus a pobavene sledujúc divadlo hádže blesky vo chvílach prekríženia mečov. Z sekundy na sekundu začalo husto pršať a prihliadajúci sa rýchlo poschovávali pod prístrešky domov. V bohatších častiach mesta bola zem vydláždená kameňmi, ale tu to bola len udusaná hlina. A tá sa začala meniť pomaly na blato.

 Xena si hlavou preberala každý krok a každý pohyb čo videla u Aileen. Bola veľmi univerzálna, na každý útok vedela reagovať, ako keby sa učila od každého umenia meča niečo. Rozhodla sa skúsiť otočku, s tým, že odkloní Aileeninu čepeľ chráničom a urobí výpad na jej ľavé rameno. Otočka, výpad... znenazdania sa Aileenin meč naplocho zasekáva o Xeninu záštitu meča a tým dráhu vlastného meča zastavuje. Aileen urobí malý krôčik k nej, nechá vkĺznuť čepeľ Xeninho meča do svojho podpazušia. Prudko trhne celým telom a zároveň svojím mečom zaseknutým o Xenin. Aj keď Xena drží meč oboma rukami proti sile tela nemá šancu. Meč jej vypadáva z ruky a tak chce uskočiť, čo však nedovolí Aileen. S výkrikom napriahla pravačku a otvorenou dlaňou udrela čiernovlásku rovno do brady.

 Gabriella s hrôzou uvidela ako Xena odlieta od Aileen so saltom vzad. Xena letiac dozadu, keď jej hrozilo že padne po salte na chrbát, si stihla vyrovnať váhu smerom k prednej strane svojho tela. Prudko zaborila koleno, topánku a jednu päsť do blata a voľnou rukou uchovala balans. Jej niekoľkometrová dráha bola vyznačená hlbokou ryhou v blate. Zdvihla hlavu a pohliadla na Aileen, ktorá si z podpazušia vytiahla jej vlastný meč. Obratne pretočila niekoľkokrát oba meče skrižmo pred sebou.

 Tá mrcha nie je ľaváčka ale obojručná, u Tartaru. Pomyslela si zlostne Xena. Potriasla trochu hlavou aby odhodila z tváre mokré vlasy.

 „Moc nepríjemné naletieť na vlastný trik.“ Aileen sa chrapľavo zasmiala. Zdvihla Xenin meč v pravačke do výšky a krátko si ho prezrela. S úsmevom naklonila hlavu a otočila s ním rukoväťou vpred. Prudko ho hodila ku Xene. Tá meč prekvapene chytila vo vzduchu. „Ešte máš nejaké triky?“ spýtala sa Aileen zvedavo, kráčajúc okolo Xeny.

 „Pár sa ich nájde.“

 „A máš aj niečo nové, alebo sú všetky staré tak ako ty?“ zvolala Aileen a rozchechtala sa nad Xeniným výrazom, ktorý sa na jej tvári mihol len na okamih, ale predsa ho zahliadla aj Gabriella.

 „Xena,“ vykríkla plavovláska, uvedomujúc si fakt, že by mohla Aileen vybehnúť aj po nej. „nevidíš čo robí? Len sa ťa snaží naštvať. Ignoruj tie kecy, upokoj sa.“

 „Drž hubu, ty krpec, čo ťa ani od zeme nevidno.“ Vykríkla Aileen, otočiac sa k nej, ako keby tam nahnevaná Xena ani nebola. Bokom oka ju však stále sledovala. Búrka prebiehala v svojej najväčšej sile, a musela na Gabriellu kričať aby ju vôbec počula. „Nechci aby som tam na teba vletela a vrazila ti iné veci do tlamy ako je jazyk.“ Otočila sa ešte trochu viac od Xeny, aj keď videla že sa chystá na útok. „Alebo, keď ju zabijem, mohla by si byť mojím poskokom a ...“ vetu nedokončila. Naklonila sa nabok, pravou rukou sa zaprela do zeme a prudko vykopla. Podrážka topánky narazila presne do hrude Xeny, ktorá prekvapením a hlavne vyrazeným dychom pustila meč. Gabriella vydesene hľadela ako sa Xenine telo zázrakom zdvíha asi do metrovej výšky, prelieta celú šírku ulice, rozráža dvere na stajni a mizne v jej útrobách. Vytiahla sai a rozbehla sa k Aileen.

 „Nie, bojovná bardka,“ privítala ju brunetka s pripraveným mečom. Jej šialená tvár sa znenazdania zmenila na vážnu a pokojnú. Hľadela na ňu očami plnými prosby. „Urob ešte krok a tento súboj budem považovať za neférový.“ Plavovláska na ňu váhavo pohliadla, pretože jej hlas bol kľudný a dokonca mierne varovný.

 Čo to u Tartaru má znamenať? Pomyslela si zmätene. Aký férový súboj, však ju zabiješ. Potom si však v hlave prebrala všetky útoky. Bol to férový súboj, aj keď jej družka, ktorú považovala za najlepšiu bojovníčku na svete, prehrávala. A hlavne, Aileen to označila ako súboj a nie boj, čo by znamenalo, že ju nechce zabiť. Sklonila sai a urobila pár krokov naspäť, trasúc sa zimou celá mokrá. Ak má Aileen Xenu zmlátiť, tak dobre, ale radšej nech Xena už z tej stajne hodí bielu vlajku.

 Aileen sa zohla a vzala Xenin meč. Mávla ním a zlostne pokrútila hlavou.

 „No tak Xena,“ vykríkla smerom k stajni. „to si snáď zbabelec, že utekáš z boja a skrývaš sa po stajniach?“ Aileen sa rozosmiala. Gabriella ovládla príšernú chuť tú ženskú na mieste zabiť, a zároveň hľadela k dverám stajne, ktoré boli rozmetané Xeniným telom. Chvíľu sa nič nedialo. „Xena,“ vykríkla Aileen a Gabriella s prekvapením začula v jej hlase náznak obavy. „nehovor mi, že ťa rozhodil malý kopanec.“

 „Ani moc nie.“ Ozvalo sa podobne hlasným krikom z dverí a objavila sa tam konečne Xena. Jej slová sa však nezhodovali s realitou. Gabriella videla ako si  pridŕža rebrá, na čele má malú ranu, z ktorej jej krv tečie do očí a vo vlasoch slamu.

 „Prešla som dlhú cestu aby som ti toto mohla dať ako dar.“ Aileen zdvihla Xenin meč do výšky. „Ale ty ho stále odhadzuješ, strácaš alebo púšťaš z ruky. Čo si mám o tom myslieť?“

 „Že sa dnes vidíme naposledy.“ Zvolala neozbrojená Xena a Gabriella s neveriacim pohľadom sledovala ako sa jej družka rozbieha proti dvojnásobne ozbrojenej Aileen.

 Nikdy nič nevzdáva. Pomyslela si Gabriella a zistila, že sa nemôže ani pohnúť.

 Xena sa rozbehla proti Aileen, mysliac na to, že to posledné čo aspoň urobí je oslabiť ju. Snáď ju potom bude môcť Gabriella uzemniť, alebo zabiť. Premetom sa dostala za Aileen a uštedrila jej pár kopancov do chrbta. Keď uvidela ako na ňu mieria dve čepele prudko uskočila a chytila sa stĺpu blízkeho domu. Urobila okolo neho otočku a jej nohy zamierili do Aileeninej tváre. Vtedy uvidela ako jej súperka púšťa meč z pravej ruky a druhý zdvíha do švihu smerom zdola nahor.

 Usekne mi nohy. Pomyslela si bolestne. Kov toho meču nezastavia moje chrániče. Zavrela oči a sústredila všetku silu do kopu, nech sa deje čo sa deje. Šokovane otvorila oči, keď jej nohy, síce s bolesťou v kolenách, ale celé, narazili do tváre Aileen, ktorá odletela niekoľko metrov po blate. Tam ostala ležať s roztiahnutými rukami ako pri ukrižovaní. Xena sa nesnažila hľadať svoj alebo Aileenin meč, ktorý vlastne ani netušila prečo záhadne zmizol z ruky súperky. Okamžite urobila premet a nohami dopadla na jej hruď. Tá slabo bolestne vydýchla. Xena sa napriahla nohou aby jej uštedrila kopanec do hlavy a tým ju poslala do bezvedomia.

 „Nie, Xena!“ Gabriell zastavila vedľa nich a mohutnou vlnou blata a vody zasiahla Aileen do tváre. Tá stihla zatvoriť oči.

 „Chceš ju zachraňovať?“ vykríkla nahnevane bojovníčka, ale nohu stiahla. „Veď ma chcela zabiť.“

 „Ona ten meč pustila.“ Zvolala plavovláska. „Videla som to, ako si ju chcela kopnúť a ona napriahla ruku v seku. Potom však meč pustila a roztiahla ruky. Odovzdane. Nechala ťa ju zastaviť.“

 Xena neveriacky chvíľu hľadela na svoju partnerku, ale vedela aj to, že jej stopercentne verí. Pohliadla dole na Aileen, ktorá mala stále zatvorené oči a roztiahnutými rukami sa nesnaží brániť. Tušila, že vďaka jej váhe asi ani nemôže moc dobre dýchať. Rozložila teda váhu tak, že jednu nohu nechala na jej hrudi, a druhú spustila na zem. Predklonila sa aby zakryla Aileeninu tvár pred potokmi vody z búrky. Otočila hlavu na svoju družku, ktorá vedľa Aileen pokľakla.

  „U Bohov, čo to vyvádzaš, Aileen?!“ vykríkla mohutne drobná žena. Aileen otvorila oči a pozrela na ne obe. „Bola si tak milá, pozorná, možno tichá, ale neubližovala si. A teraz sa chováš ako najhorší nepriateľ.“

 „Stále sa snažíš spasiť svet cestou dobra, krpaňa.“ Riekla Aileen, len čo vypľuvla z úst bahno.

 „Nie každý sa dá zachrániť.“ Zašomrala Gabriell smutne a chcela sa od nej zdvihnúť. Brunetka ju však chytila za rukáv kabátca napriek hrozivému pohľadu Xeny.

 „Stratila si to, že?“ Aileen pohliadla vyššie do tváre čiernovlásky, ktorej telo chránilo jej tvár pred dažďom. „A ty tiež. Gabriella svoj optimizmus, Xena zase bojovnosť a obe nikdy nič nevzdať. Vzdávate sa zrazu tak ľahko. Boj za niečo, aj rozhovory, a aj vieru v niečo dobré. Kedy sa to stalo?“

 Partnerky na seba pohliadli s obavami. Bičované mohutným dažďom a trasúc sa v prúdoch vody si pohľadom predávali myšlienky.

 „Nie,“ riekla zrazu Aileen, keď videla ako sa ich tváre podivne predlžujú v náznaku obavy, že urobili chybu pri prekročení hraníc priateľstva. „tá láska vás robí silnejšími. Ani netušíte ako veľmi. Lenže iba tu.“ Ukázala opatrne na hlavu, pretože Xena mala ruku pripravenú na úder. „Priznajte si to, zmäkli ste, ale nie láskou. Ale vašimi smrťami a obavou, že môžu prísť ďalšie, ktoré už budú konečné.“ Sledovala ako ženy na seba pozerajú a klopia zrak. Potom však Xena zlostne zmrštila obočie a pevnejšie jej pritlačila nohu k hrudi.

 „Dobre, možno sme sa zľakli. Teraz, keď sme konečne spolu sa bojíme. Ale to ti nedalo právo sa chovať ako si sa chovala. Nielen, že si urazila Gabriellu, ktorá má také zlaté srdce, ale takmer si ma zabila.“ Xena hučala silnejšie než voda z neba.

 „A zabila si v podstate bezbranného človeka.“ Doplnila Gabriella.

 „Ospravedlňujem sa. Vám obom.“ Aileen videla ako na seba prekvapene pohliadli. „Áno, chovala som sa hnusne. Ale bolo to časťou plánu. Vedela som, že stará Xena by sa nechala vyprovokovať ľahko k riadnemu súboju. Ty nie.“

 „Stačilo povedať, bola by som sa s tebou ...“ začala Xena.

 „Hovorím k riadnemu. Tam kde dokážeš ukázať to čo v tebe je. Nie byť Xenou učiteľkou, ktorá kráča po ceste Gabrielly a poriadne by neudrela v mnou vyzvanom súboji.“ Jej modrozelené oči sa pozreli na Gabriellu. „Povedala som zopár právd veľmi hnusnou formou. Ospravedlňujem sa za tú formu, nie za pravdu a teraz už chápem prečo ťa tak veľmi miluje.“ Jej pohľad prešiel na druhú ženu. „Ako som povedala, stará Xena by ma zmydlila už dávno. Teba som musela vyprovokovať. A to sa dalo jedine útokom na to najcennejšie čo máš.“ Kývla hlavou na Gabriellu.

 Gabriella si unavene prešla rukou po tvári a odstránila z nej aj vodu, čo bola vlastne zbytočnosť.

 „Takže, ak ťa chápem dobre...“ začala a videla ako Aileen prevrátila oči.

 „Prosím, prestaň.“ Riekla Aileen. „Toto je jedna z pravdivých vecí, ktorú som povedala. Mlč, prosím ťa. Nerozoberaj moje pocity, ak to budem chcieť tak budeš prvá, ktorá sa to dozvie.“

 „Tak nám povedz čo toto celé znamená.“ Riekla rázne Xena, vidiac zarazenú Gabriellu.

 „Toto celé bolo nie len o vás, ale hlavne o mne. To o vás - ukázala som vám to ako ste zmäkli počas nič nerobenia a Xeninho hojenia. Zabudli ste v podstate na svoju cestu dobra, nech už šla kamkoľvek. Kedysi ste sa nepýtali na cestu, kam vedie, šli ste a na nej konali dobro. Bez otázok, ale priamym smerom, teda samozrejme neraz aj cestou ľsti aby bolo dobro učinené. Teraz ste sa však na tú cestu pýtali dokonca mňa, človeka s čiernou dušou.“ Zlostne sa uchechtla. „To o mne – musela som vám ukázať aká skutočne som, čo som zač, čo dokážem urobiť pre svoj cieľ. Že som čierna ako uhoľ a tým vás aj varovať, že občas ma tá temná strana ovládne, ako pri tom rozpáranom mužovi. Pretože vy ste sa práve na toto dôležité vôbec nepýtali. Čo vlastne je môj cieľ? Ste to vy. Možno nemáme spoločnú cestu, ale máme spoločný smer cesty. Môj meč vám bude slúžiť tak ako moje znalosti. Budem vám stáť po boku ak to bude potreba. Na túto cestu som sa pripravovala dlhý čas, nemohla by som ani jednej z vás ublížiť.“

 „Už si ublížila.“ Cekla Gabriella. V jej hlave sa však začalo všetko meniť. Uvedomila si aká bola v poslednej dobe šialená pesimistka a na okolie pohliadala priam smutne. Bolo to zo strachu a obáv... čo by povedalo okolie na jej vzťah s Xenou? Aj keď kolovali zvesti po svete, teraz to bola už predsa realita. Teraz sa už tým museli obe zaoberať, pretože mierili do sveta kde ich poznali.

 „Viem aká som bola hnusná, ale musela som. Splnilo to však účel?“ Aileen pozrela na Xenu, ktorá zovrela pery. „Ty by si mala zase viac cvičiť, si ako maslo.“ Ucítila ako jej Xenina noha pritlačila viac hruď. Uškrnula sa. „Berte alebo nechajte tak. Len chcem ešte povedať, že v tom bahne, vode a na zemi je fakt kur... ehm, svinská zima.“ Aileen vzdychla a položila hlavu späť do bahna.

 Gabriella pozrela na Xenu, ktorá ústami naznačila slovíčko strach a následne zovrela jej ruku pevnejšie než inokedy.

 „Dobre,“ riekla Xena a spustila jej nohu z hrude. „hovoríš, že náš smer je rovnaký.“

 „Aj keď nie cesta.“ Pokračovala Gabriella. „Môžeš prisahať že nikoho...“

 „Nemôžem niečo takéto prisahať.“ Prerušila ju Aileen. Začínala jej byť zima a pery modrieť. „Xena a Gabriell, bolo by falošné prisahať, že sa zmením za noc. Áno, chcem zabíjať, páči sa mi to, myslím na to každou myšlienkou pri boji. Ale priznaj si, Xena, aj tebe trvalo mnohé roky sa zmeniť a potom si stretla Gabriell. Ja nikoho takého nemám, mám len vás.“ Aileen vzlykla zlosťou, alebo možno závisťou. „Ste moje malé svetlušky v tme, ktoré ma niekam vedú. Môžem prisahať iba na to, že sa budem snažiť držať vašej cesty. A na to kľudne prisahám.“

 „To je začiatok.“ Šepla Gabriella a zdvihla sa na nohy.

 „Vlastne, je tu ešte jedna vec na začiatok.“ Aileen sa posadila a tým dostala svoje telo za ich. „Umyť sa.“ Zvolala nadšene zlostne a podtrhnúc im nohy dostala svoje hrdinky na chrbát. Rýchlo chytila do rúk hrudy bahna a pleskla s nimi do ich tvárí. Bleskovým švihom sa postavila na nohy a urobila od nich pár rýchlych krokov, čakajúc odvetu. Xena s Gabriell však ostali chvíľu ležať na chrbtoch a s blatovými tvárami na seba pozreli.

 „Hovorila si niečo o dieťati?“ spýtala sa Gabriell.

 „A ty mi pripomenieš prečo ju nemám zabiť?“ odvetila unavene Xena. Obrátila hlavu aby videla kam šla vysoká brunetka. Tá sa omyla prúdom vody z rýny vedúcej z jednej striech a tak zmyla zo seba väčšinu bahna. Zmizla s drzým úsmevom v kúpeľoch.

14. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), Arioko, minulosť

 Xena vkročila do kúpeľov a videla, že plná je jediná kaďa, a v nej je práve Aileen. Chcela sa otočiť, ale zadržala ju drobná ruka jej partnerky.

 „Nebude vadiť ak sa pridáme?“ spýtala sa Gabriell, a ukázala na obrovskú káď, kde si velebila sama Aileen. Čakala, že okamžite odpovie nie. Aj cez mierne zakalenú vodu, za čo mohla búrka, bolo vidieť Aileenine obrysy nahého tela. Dve ostatné kade boli však prázdne, vďaka búrke nemal nikto iný záujem o kúpeľ.

 Aileen otvorila oči a pozrela na dve hrdinky.

 „Ukážte dlane.“ Zavelila Aileen nepriateľsky a videla ako ženy na seba nechápavo pozreli. Napokon ukázali ruky. Boli prázdne. „Fajn, už som čakala odvetu za to bahno. Ste vítané.“ Krátko ukázala rukou do káde a znovu sa pohodlne oprela o jej okraj. Zavrela oči, tváriac sa, že tam nie je.

 „Zajtra sme mali vyplávať, u Tartaru.“ Zahromžila ticho Xena a oprela sa o okraj podobne ako Aileen, len na druhej strane. Hneď vedľa nej sa uhniezdila jej družka, ktorá jej krátko ošetrila malú ranu na čele.

 „Je to silná búrka. Myslíš, že nám to skríži plány?“ Gabriella sa ponorila do vody aby si namočila vlasy teplou vodou. Po chvíľke sa vynorila a slastne prijímala príjemné teplo.

 „Ak neutrhne kotvy na Toyaki,“ Xena si tiež namočila vlasy a vrátila sa do svojej pôvodnej polohy. Bola unavená a boleli ju rebrá. „potom by to bol problém posádky, dostať ju späť do prístavu. A to by mohlo trvať aj týždeň ak sa táto búrka neukľudní.“

 „Toyaki je jedna z najväčších obchodných lodí. Tri sťažne, trup z pevného dreva.“ Ozvala sa Aileen, stále so zavretými očami. „Táto búrka je síce silná, ale iba blbec kapitán by ju zle priviazal.“ Otvorila oči, pretože nepočula komentáre. Obe ženy na ňu len pozerali. „Má naložený tovar, nemôže si ho dovoliť stratiť. Urobí všetko aby loď nestratil.“ Mykla plecami, pretože uvažovala len logicky. Zase zatvorila oči a vychutnávala si teplo. Konečne sa prestala triasť a už nemala pocit, že má bahno úplne všade.

 „Ty to nevieš?“ Gabriellin hlas bol mierne nahnevaný. „Teda či tá loď stroskotá, alebo nie.“ Krátko sa rozhliadla, ale boli tam samé. Pomocníci plniaci káde boli preč. „Veď si hovorila, že môžeš späť do budúcnosti nie?“

 „Oh.“ Aileen dramaticky chytila svoju tvár. „a ty si hovorila, že budeš písať zvitky.“ Arogantne sa usmiala a zatvorila oči. „To nejde, Gabriell, však som vám to hovorila. Nie som Boh. Môžem skákať cez čas len v dobrých a pevných oknách. A nehovorím o tom, že ľudia skresľujú minulosť.“ Otvorila oči a pozrela na malú bardku. „Však si to robila aj ty v zvitkoch. To Xenine jačanie... ehm, teda bojový pokrik.“ Videla ako sa Gabriell zamračila. „Počkaj, nehnevaj sa hneď na mňa. Ja ťa chápem, Gabriell. Píšeš básnicky, lenže v našej dobe to vyznieva inak. Teda...“ Aileen vzdychla. „Do riti, na čo som sa to vlastne dala?“ zvolala a ponorila sa pod vodu. Vytiahla ju spod nej mocná ruka Xeny. Hľadela na ňu značne nepriateľsky.

 „Ale no tak, Xena.“ Zasmiala sa Aileen, vypľúvajúc vodu. „Zabiť sa?“ Krivo sa usmiala. „To už robím dvadsať rokov a vždy som si to prekazila. Teraz by som to určite neurobila. Len som si chcela vychutnať tú teplú vodu a rečnícku otázku.“ Odtrhla sa od nechápajúcej Xeny.

 „Tak vysvetluj, máme na to čas.“ Riekla ticho Gabriella a zmrazilo ju, keď uvidela na Aileeninom chrbte jazvy. Odvrátila zrak.

 „Povedala by som, že by sme mali začať práve od teba. Nemienim sa pýtať na tvoje pocity, ktoré evidentne nechceš dávať navonok. Ale sme tu my, naša cesta, ktorá teraz mieri k Eve.“ Šepla zlostne Xena. Ukázala na jej výzbroj. „Ak sa nemýlim tak si spomínala okno asi pred týždňom, ale...?“

 Aileen pozrela krátko na chrániče predľaktí, ktoré mala položené hneď vedľa káde. Len sa usmiala.

 „A čo s nimi? Zachránila som vás od smrti, teda aspoň teraz. V tejto chvíli je to už zase vaša cesta, a ja som človek, ktorý len kráča popri nej. A neskočila som späť do budúcnosti pretože som nemala dôvod.“ Ukázala na Gabriellu. „Zvitky, potrebujem nejaké dostať do budúcnosti, to je moja priorita. Ukázať ľuďom fakty a pravdu. Pozerať sa do minulosti z tej doby je zbytočnosť, ako som hovorila – ľudia skresľujú minulosť. Možno by som tam našla poznámku o stroskotanej lodi, ale presný čas by som musela zisťovať veľmi dlho.“

 Xena sa na jej slová len krivo usmiala.

 „Čo tie jazvy na chrbte?“ spýtala sa Gabriella. Aileen sa zamračila.

 „Umenie biča, ktoré sa menilo na učenie.“ Riekla Aileen. „Dostávala som bičom vtedy, keď som nechcela počúvať.“ krivo sa usmiala. Otočila chrbát k nim a ukázala tak plne svoje jazvy. „X ako Xena. To mi do tela vyryl otec, keď som nechcela počúvať jeho slová. Teda svoje vlastné slová.“ Usmiala sa a ťažko vzdychla.

 „Nemôžem uveriť ako si dokázala zmeniť svoj život.“ Šepla Gabriella. „A to len kvôli nám.“

 Aileen sa mierne usmiala.

 „Bolo to moje rozhodnutie, moja voľba, moja cesta.“ Aileen sa zamračila na Xenu. „Ako sa cítiš? Dúfam, že som ti moc neublížila.“

 Xena sa na ňu zaškaredila.

 „Nechápem ako to, že si ma porazila. Mám skúsenosti, narozdieľ od teba.“

 „Trošku som podvádzala.“ Aileen sa zatvárila previnilo.

 „Podvádzala?“ Gabriella sa nechápavo zamračila.

 Aileen siahla na svoje oblečenie a vybrala z váčiku malú ampulku, v ktorej boli drobné žlté tabletky.

 „Zvyšuje to dvojnásobne rýchlosť aj silu. Mala som to pôvodne pre teba, Xena, keby sme museli bojovať a ty si ešte nebola úplne zdravá. Jedinou nevýhodou je, že asi pol dňa ma budú bolieť svaly ako keby ma bodali horúcim železom. Neodpovedala si mi.“

 „Som v poriadku, len ma bolia trochu rebrá a chrbát.“ Zašomrala Xena.

 „A ja som naštvaná.“ Ozvala sa Gabriella. „Hovorila si o férovom boji.“

 „A nebol? Ja mladé neskúsené dievča, ktoré nikdy nepozdvihlo zbraň vo vážnom súboji iba pri výcviku, proti skúsenej žene, ktorá celý život bojuje s mečom. Otoč sa.“ Aileen na ich prekvapenie bez ostychu vstala a prikročila k Xene. Rukou znovu naznačila, že sa má otočiť. Prešla dlaňami po Xeninom chrbte a Gabriella pocítila nepríjemné bodnutie žiarlivosti. „Hmm, cítim to. Vyskočená platnička.“ Zastavila ruky približne medzi lopatkami. „Teraz to bude chcieť trochu dôvery, Xena. Chytím ťa okolo ramien a musíš sa úplne uvoľniť, rozumieš?“

 „Skúsim to.“ Xena sa v tejto pozícii necítila úplne dobre, pretože sa na ňu tlačilo cudzie ženské telo. Ucítila ako ju Aileen objíma zozadu okolo ramien a dáva jej koleno na chrbát. Prudké myknutie ju zaskočilo svojou razantnosťou a rupnutie ozvúce sa z chrbtice sa jej vôbec nepáčilo. Aileen ju pustila.

 „Lepšie?“ spýtala sa Aileen.

 „Teraz sa bojím pohnúť.“ Zašepkala Xena, strnutá v jednej polohe.

 „Pohni sa.“ Riekla Aileen s miernym úsmevom, už sedela vo vode.

 Xena to napokon skúsila.

 „Tak?“ spýtala sa Aileen.

 „Lepšie.“ Usmiala sa Xena. Pohýbala celým telom. „Oveľa lepšie, ako si to urobila?“

 „Ty máš tlakové body, ja mám modernú fyzioterapiu.“ Zasmiala sa Aileen a vystúpila z vody.

15. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko), okolie Arioka, minulosť

 Celý ďalší deň strávili mimo mesta, aj keď mali odplávať. Kapitán sa rozhodol odložiť vyplávanie svojej lode o deň, kvôli poškodenej palube.

  Aileen zbierala stále nejaké bylinky, ale na otázku čo to má byť neodpovedala.

 „Tieto modré.“ Aileen ukázala Gabrielle bylinku, ktorú práve utrhla. „Vidíš, musia mať žlté vnútro.“

 Xena sa toho bláznivého zbierania byliniek odmietla zúčastniť. Síce sa s nimi prechádzala po lúke, ale hlavne kráčala aby získavala ďalšiu silu. Prehrať proti Aileen jej pripadalo potupnejšie než dávala najavo. Štvalo ju to, hlavne keď im  prezradila, že podvádzala.

 „Táto?“ spýtala a Gabriella a ukázala kvetinu Aileen.

 „Áno, ešte pár a budeme to mať všetko.“

 „Na čo to vlastne chceš?“ Gabriell sa zohla pre ďalšiu bylinku.

 „Tá je jedovatá.“ Ozvala sa po dlhšej dobe Xena.

 „Viem, že je. Ale ako liečiteľka by si mala predsa vedieť, že malé množstvo jedu je liečivé.“ Aileen vzala bylinky, ktoré jej podávala Gabriella. „Je to na odvar, ktorý dúfam, že nebudeme potrebovať.“

16. Zem vychádzajúceho slnka (Japonsko),  doky Arioko, minulosť

 Na ďalší deň nastúpili na palubu lode. Gabriella šla ako posledná, hľadiac na loď značne nepriateľsky.

 „V poriadku?“ spýtala sa jej Xena, ktorá ustarostene pozorovala svoju priateľku opretú o zábradlie, ako keby čakala že jej bude okamžite zle.

 „Áno,“ odvetila Gabriella, ale jej tvár vykazovala iné. „teda zatiaľ čo stojíme to bude v poriadku.“

 „Deje sa niečo?“ spýtala sa Aileen, pristúpiac k nim.

 „Gabriella prežíva krízu svojho žalúdku versus loď a more.“ Riekla Xena a ucítila ako ju Gabriella šťuchla lakťom. Nemala rada, keď sa hovorilo o jej slabostiach.

 „V divadle bolo, že aj na to máš tlakový bod, nie je to pravda?“ spýtala sa znepokojene Aileen.

 „Tlakový bod na morskú chorobu?“ zahučala Xena prekvapene. „Nie, o takom bode teda neviem.“

 „Fajn, tak toto sa bude teda hodiť.“ Aileen vytiahla vialku, v ktorej bol vývar, ktorý pripravovala celý predchádzajúci deň. „Vypi to.“ Podala vialku Gabrielle. Tá na fľaštičku pozrela značne nedôverčivo. Pohliadla na Xenu, ktorá len mykla ramenami.

 „No tak, šup s tým dnu.“ Povedala brunetka.

 „Neotrávim sa, že nie?“ spýtala sa Gabriella s obavami.

 „Nie, hovorila som predsa, že malé množstvo jedu lieči. Vypi to už konečne a nereptaj.“ Riekla Aileen už značne podráždene.

 „Tak dobre, keby niečo tak odkazujem všetok svoj majetok Xene.“ Šepla Gabriella a s nevôľou vypila obsah fľašky. Prehltla tekutinu horkej chuti a zaškaredila sa. „Čo to má ako robiť? Nič necítim.“

 „Nechaj to účinkovať.“ Aileen pohliadla na námorníkov, ktorý pripravovali loď k vyplávaniu. Chýbala už len chvíľa.

 „Hmm.“ Zamrnčala prekvapene Gabriella, chytiac si brucho. „Nevoľnosť, je preč.“ Riekla nadšene. „Je to preč. Ďakujem.“ Vlepila prekvapenej Aileen krátku pusu na líce. „No teda, nemôžem tomu uveriť.“ Začala poskakovať po palube pri miernych úsmevoch svojich spoločníčok.

 „Nedala si jej tam ešte niečo inšie?“ spýtala sa Xena, pozerajúc na poskakujúcu Gabriellu.

 „Myslíš ako či som ju nezdrogovala? Nie, toto je Gabriella.“

 Xena sa uchechtla.

17. Chin (Čína), Siang-Kang (Hongkong), minulosť

 Do Siang-Kang dorazili o niekoľko dlhých dní skoro ráno. Gabriella nadšene vyliezla z lode, Aileen totiž už došiel jej čarovný vývar a posledný deň Gabriella strávila pri zábradlí lode. Pôvodne mali stráviť na mori práve o deň menej, ale zdržala ich slabá búrka, ktorá ich však našťastie nezaniesla ďaleko od pôvodného kurzu.

 „Tak...“ Xena sa rozhliadla po obrovskom prístave a založila si ruky v bok. „Ešte mi povedzte ako v tomto meste niekoho nájsť.“ Zatvárila sa zúfalo.

 „Predpokladám, že veľa žien Evinho vzhľadu, šíriacich Eliho vieru tu nebude.“ Zašomrala ironicky Aileen.

 „Taverny, hostince, to všetko musíme skúsiť.“ Ozvala sa Gabriella.

 „Tých tu budú snáď desiatky.“ Zamrmlala nespokojne Xena. Začali však spoločne kráčať k domu, ktorý mal na sebe vývesku hostinca.

 Celý deň prebiehali obrovské mesto, ktoré ako sa zdalo, nemalo konca. Nič sa však nedozvedeli. O nejakej Eve, či žene šíriacej novú vieru, nevedel nikto nič a to ani v náznaku. Vyspovedali aj obchodníkov na veľkom tržisku, ktorí putovali po celej krajine, zase nič.

 Prechádzali práve cez ďaľšiu ulicu, keď ich kroky zarazila Xena. Prudko ich obe chytila a zabránila im tak vojsť na cestu.

 „Stáť!“ zvolala a okolo nich sa prehnal až šialenou rýchlosťou voz, naložený tovarom. „Dávaj pozor na cestu, ty idiot!“ zrevala nahnevane za vozkom. Ten sa na ich prekvapenie otočil a po chvíli zápasenia s opratami sa mu podarilo voz zastaviť.

 „Xena?“ ozvalo sa začudovane z voza. Muž si ich zvedavo prehliadal. „Si to ty že?“ muž zoskočil z voza a s neveriackym úsmevom sa vrátil k nim. Gabriella si ho prehliadla. Bol to vysoký, statný chlap, ktorý jej najviac pripomínal Herkula, aj keď nebol taký svalnatý. Tmavé vlasy mal nakrátko pristrihnuté a zuby mu bolo vidieť len vďaka širokému úsmevu, ktorý inak zakrýval plnofúz.

 „Albus?“ spýtala sa prekvapene Xena. O chvíľu na to ju muž krátko, ale úprimne, objal. „Čo ty tu robíš? Naposledy som ťa videla v Aténach.“

 „To by som sa mal pýtať ja teba čo tu robíš. Všade kolujú zvesti o tom, že si mŕtva.“ Pokrútil hlavou. „Ja som vedel, že to nemôže byť pravda. Teba by len tak niekto nezabil.“ Znovu ju objal a na počudovanie spoločníčiek sa mu v očiach objavili slzy. Rýchlo si ich zahanbene utrel. Pohliadol na ďalšie ženy.

 „Gabriella, toto je Albus, dávny priateľ. A to je Aileen, sprevádza nás na ceste.“ Predstavila ich krátko Xena. Uvidela ako sa Albus pozrel na Gabriellu.

 „Tak ty si tá slávna Gabriella, už som si myslel, že ťa nikdy nespoznám.“ Zdvorilo sa uklonil a na Gabrielline totálne prekvapenie jej dokonca pobozkal ruku. Poplašene pozrela na Xenu, ktorá na ňu len mrkla.

 „Netušila som, že som až taká slávna.“ Zašomrala hanblivo plavovláska.

 „Haha, kto by ťa nepoznal? Tvoje zvitky putujú po celej zemi, a to aj tu, nie iba v Grécku.“ zasmial sa Albus. „Žena ktorá zmenila monštrum na hrdinku, jej dlhoročná priateľka a ... ehm... však viete.“ Zatváril sa neisto, ale v jeho očiach bola otázka.

 Xena namiesto odpovede len krátko položila ruku na Gabrielline ramená.

 „Čo tu teda robíš? Takto ďaleko od domova. Myslela som, že si trvalo zadaný pre prácu tesára u svojho otca.“ Xena si ho zvedavo prehliadala.

 „Ha, to už je riadne dávno. Teraz sa zaoberám obchodom.“ Albus si sám pre seba prikývol. „To je už fakt dávno, čo som robil tesára.“ Zachmúril sa. „A čo ty, teda vy, tu v Chin? Na ceste za dobrodružstvom?“

 „Dalo by sa to tak povedať. Hľadáme Xeninu dcéru, Evu. Mala by tu byť na misii šíriť Eliho vieru.“ Odvetila Gabriella.

 „Našu dcéru.“ Opravila ju Xena. „Áno je to tak, hľadáme ju. Len nevieme kde začať.“

 „Hmm,“ zachmúril sa Albus. „O žiadnej Eve nič neviem, ani z odposluchu. Skúsili ste obchodníkov na tržnici?“

 „Áno, ale nič nevedia.“ Xena vzdychla. „Budeme musieť asi postupovať smerom na sever a chodiť od dverí ku dverám.“

 Albus prikývol a potom skúmavo pohliadol na Xenu.

 „No, kým ju nájdete, nechcete si trochu privyrobiť v službách dobra?“

 „Žiadna z nás nepracuje za peniaze, Albus. Nikdy.“ Riekla Xena takmer až vyčítavo.

 „Ja viem, viem. Hrdinky bojujúce za dobro a bez pláce. Ale čo tak urobiť niečo dobré a zarobiť si. Ostatné skutky môžete robiť zadarmo aj neskôr, nie? Takto sa aspoň nebudete musieť trápiť s peniazmi.“ Albus zdvihol svoje husté obočie.

 „Pov...“ začala zase Xena.

 „O čo sa jedná?“ prerušila ju Gabriella. Stačil jediný pohľad a nič si hovoriť nemuseli. Všetky výdavky obstarávala Aileen a hrdá Xena si uvedomila, že jej to vlastne vadí. Väčšinu peňazí, ktoré získali za kone, utratili za miesta na lodi.

 „Hovor.“ Riekla napokon Xena.

 „Moja obchodná spoločnosť, ktorá je už pomerne veľká, neraz zásobuje mestá na severe Chin. V poslednej dobe však karavany prepadávajú a to takmer každú. Mám peniaze na zaplatenie žoldnierov, ale žiadny z nich nebol schopný tých útočníkov vystopovať. Stačilo by mi ich len nájsť, nemusíš s nimi bojovať, iba potrebujem poznať polohu ich tábora.“ Albus si poškrabal bradu. „Dám ti tristo zlatiek za túto službu, plus ubytovanie a stravu na ako dlho budeš chcieť.“ Ukázal rukou na ostatné ženy. „Pre vás všetky, samozrejme. Ubytujem vás v svojom vlastnom dome a stravu získate v blízkom hostinci. Čo ty na to?“

 „Daj nám chvíľu na rozmyslenie.“ Riekla Xena a odtiahla spoločníčky bokom. Celý rozhovor však bol iba jediný pohľad, ktorý hodila Xena na Gabriellu.

 „U Bohov,“ zašomrala Aileen. „vy ste ako manželky po dvadsiatich rokoch.“

 „Manželky?“ spýtala sa nechápavo čiernovláska.

 „Hovoríte si všetko len pohľadmi.“ Aileen mykla plecami. „Vo vašej dobe sa ženy nesobášia?“

 Xena ostala zarazene hľadieť na brunetku.

 „Vezmeme tu prácu, alebo nie?“ spýtala sa Gabriella, keď videla ten Xenin divný pohľad. „Celkom rada by som sa vyspala v poriadnej posteli.“

 „Dobre,“ odvetila Xena a videla, že prikyvuje aj Aileen. „možno pri tom nájdeme Evinu stopu.“

 Po ceste do Albusovho domu sa ešte zastavili v jeho obchode a Xena bola príjemne prekvapená. Albus vyzeral byť skúseným obchodníkom, ktorý vedel ako viesť svoje obchody. Odstavil voz a ďalej sa už vydali pešo. Netrvalo dlho a ocitli sa v nádherne zdobenom dome, zariadenom však v gréckom štýle. Záhrada s ním tvorila ostrý kontrast, pretože bola typicky čínska a v podstate to bol obrovský park, ktorý obklopoval celý dom.

 „Poďte, poďte.“ Pozýval ich Albus dnu a Xena sa prekvapene rozhliadala. Dom síce nebol veľký, ale za to jeho výbava bola nádherná. Spoznávala mnohé grécke ozdoby, sošky, či dokonca zdobené leštené medené zrkadlo. Albus ostal váhavo postávať pred jednými z dvier. „Chcete spoločnú izbu, alebo...“ pohliadol spýtavo na Xenu a Gabriellu.

 „Spoločnú.“ Šepla Gabriella, ktorá celá očervenela, ale cítiac v svojej dlani Xeninu ruku sa upokojila.

 „Výborne, myslím, že toto bude akurát pre vás.“ Otvoril dvere do miestnosti, ktorej dominovala obrovská posteľ. Masívne drevo bolo neuveriteľne jemne vyrezávané rôznymi ornamentmi.

 Gabriella neváhala a okamžite sa na posteli roztiahla.

 „U Bohov, to je teda rozdieľ oproti tej tvrdej palande na lodi.“ Slastne si vychutnávala mäkkosť postele.

 „Aspoň sme tam nemuseli spať v podpalubí s posádkou.“ Zašomrala Xena. Ľahnúť si však neľahla, iba rukou vyskúšala posteľ.

 Albus len o pár minút ukázal aj Aileen jej spáľňu, ktorá bola vybavená o niečo užšou posteľou, ale podobne zdobenou.

 „Tak a ešte niečo.“ Kývol na nich aby ho nasledovali. Prekvapene vošli do stajní, v ktorých sa nachádzalo asi desať koní. „Vyberte si, môžete ich užívať až do odchodu z Chin.“

 „Albus, to nemôžeme prijať.“ Xena dobre vedela koľko stojí nájomné za koňa. A toto boli evidentne šľachtené plnokrvníky, za ktoré by v stajniach zaplatili hotové imanie.

 „Ale môžete, Xena.“ Albus sa usmial. „Nemôže hrdinky na ceste stretnúť aj nejaký kus šťastia? Myslím to vážne, kľudne ich užívajte počas celej doby čo tu budete. V nájomných stajniach by ste zohnali len herky, ktoré by vám skapali za ďalším rohom. Nemohol by som si odpustiť, keby také hrdinky zomreli kvôli starej kobyle.“

 „Sú naozaj nádherné.“ Xena prešla rukou po koňskej hrive kobyly, ktorá jej najviac pripomínala Argo.

 „Myslíš, že Argo ešte niekedy chytíme?“ ozvala sa Gabriella, vidiac, že tvár jej priateľky posmutnela. „Myslím, keď sa vrátime späť do Grécka.“

 „Dúfam, teda ak nebude zase naštvaná, že sme ju nechali samú.“

 Aileen pripadalo zvláštne, keď hovorili o Argo ako keby to bola osoba a nie zviera. Potom jej však prebleslo hlavou, že s tou kobylou zažili toho spolu veľa. Teda zo starou Argo určite a s Argo Druhou tiež.

 Napokon si Xena vybrala práve tú kobylu, ktorá ju upútala hneď ako prvá. Gabriella si vzala hnedáka a Aileen koňa čierneho ako samo peklo.

 „Tú farbu si si vybrala kvôli svojej duši?“ spýtala sa mierne uštipačne Gabriella.

 „Nie, pretože je to kobyla. Ja mužom neverím a tak by som sa ani žiadnym samcom nenechala nosiť na chrbte.“ Aileen prebehla rukou po lysine kobyly. „A pozri sa aká je úžasná.“

 „Vyzerá veľmi dobre.“ Ozvala sa Xena. „Dnes už aj tak nič nezmôžeme.“ Obrátila sa na Albusa, ktorý si ich s úsmevom prezeral. „Začneme po tých nájazdníkoch pátrať zajtra ráno. Vieš aspoň približnú lokalitu?“

 „Nemusíte začať hneď zajtra. Útoky aj tak prebiehajú vždy, keď vyrazí karavana. A tá ďalšia vyrazí až za tri dni. Môžete ju skryto sprevádzať, alebo máš niečo iné v pláne?“ Albus poukázal rukou von a začal tým smerom aj kráčať.

 „Neviem, či by bolo dobré ju sprevádzať. Skôr by som chcela ísť pred ňou. Aký tovar má viesť táto karavana?“ kráčala popri Albusovi a cítila za sebou prítomnosť ostatných žien.

 „Olej.“odvetil Albus a zatváral dvere stajne.

 „Čo je tak vzácne na oleji?“ spýtala sa prekvapená Aileen.

 „Ha,“ zasmial sa Albus. „divila by si sa aký je v týchto dobách dôležitý.“ Spýtavo na ňu pohliadol. „To by si snáď mala vedieť, nie? Ty nie si z Grécka?“

 „Také niečo.“ Odvetila Aileen vyhýbavo a zahliadla ako sa na ňu Xena pozrela.

 „Asi by sme mali ten náš malý obchod zapiť.“ Ozvala sa Gabriella.

 Albus pohliadol k stmievajúcemu sa nebu.

 „Ak chcete tak za rohom je hostinec, ktorý som spomínal, mám u Sun Lo otvorený účet. Je to slušný podnik. Ja mám však ešte prácu, ale v dome ste vítané. Ešte to len oznámim správcovi.“ S tými slovami a miernou poklonou sa Albus odporúčal, ukážuc rukou kde sa hostinec nachádza.

 Hostinec spoznali ľahko podľa cedule, avšak vyzeral byť potmavnutý.

 „Sme tu správne?“ spýtala sa Gabriella, zvedavo si prezerajúc vývesku.

 „Je toto hostinec Sun Lo?“ zvolala do dverí čínsky Xena.

 „Áno, poďte ďalej, vítajte.“ Ozvalo sa zvnútra a potmavnuté svetlo sa zintezívnilo.

 Xena s Gabriellou vošli dnu a prekvapene zistili, že v hostinci sa nenachádzajú len typické čínske nízke stolíky, ale aj normálne stoly a stoličky. Hostinec bol pripravený aj na návštevníkov z iných zemí. Nebolo divu, keď sa nachádzal neďaleko prístavu.

 Usadli za jeden prázdny stôl a vtedy Gabriella zistila, že Aileen stojí celá stuhnutá vo dverách a je bledá ako keby uvidela ducha. Otočila sa smerom, ktorým Aileen hľadela a uvidela drobnú číňanku, ktorá hľadela na Aileen. Vyzerala podobne poblednuto ako ich spoločníčka.

 „Vítajte u Sun Lo.“ Ozvala sa konečne drobná číňanka. Po bližšej obhliadke si Xena všimla, že určite nie je čistokrvná číňanka. Na to mala príliš neaziatský tvar očí. Asi miešanka, prebehlo jej hlavou. Čo ju však fascinovalo, že nemala pojem o odhade jej veku. Vyzerala tak možno na pätnásť, ale podľa hlasu bola určite staršia. „Čo vám môžem ponúknuť?“ spýtalo sa malé žieňa, Gabriella si však všimla ako jej oči stále zabiehajú k Aileen stojacej vo dverách. Netušila čím ju tak Aileen púta, možno svojou výškou, pretože telom vypĺňala celé dvere.

 „Sadneš si aj ty, Aileen, alebo si tam prirástla?“ zašomrala starogrécky Gabriella a videla ako sa oči číňanky zväčšili.

 „Vy ste z Grécka?“ zvolala nadšene a na ich prekvapenie dokonale starogrécky. „Oh, nemôžem uveriť, že po takej dobe vidím niekoho z domoviny mojej matky.“

 Aileen sa konečne pohla a pomaly sa posadila na stoličku. Vyzerala pri tom ako keby sa bála, že spadne.

 „Ty si Grékyňa?“ spýtala sa zaskočene Gabriella.

 „Oh prepáčte,“ číňanka sa niekoľkokrát uklonila. „volám sa Sun Lo, a áno som z polovice Grékyňa. Teší ma, že vás tu môžem privítať.“

 „Xena, Gabriella a Aileen.“ Ukázala krátko Xena na svoje spoločníčky. Všimla si aj toho divného výrazu s akým Aileen hľadela na drobnú Sun Lo. Ako keby ňou bola očarovaná.

 „Čo vám môžem teda priniesť, určite ste z ďalekej cesty riadne vyprahnuté.“ Sun Lo sa na ne konečne usmiala.

 „No, poslal nás sem Albus, ak vieš kto to je.“ Riekla nervózne Gabriella. Ten Aileenin pohľad nevedela v prvej chvíli rozpoznať.

 „Samozrejme, takže dnešnú útratu mám pripísať na jeho účet. Hovorte, čo si budete priať. Na jedlo však mám už len kuracinu na zelenine s ryžou.“

 „Pivo, pre každú z nás.“ Riekla Xena, všímajúc si, že brunetka dokonale vytuhla a nič nehovorí. „A skúsime aj tú kuracinu.“

 „Ako si prajete, hneď to bude.“ Sun Lo odkráčala s ďalším poklonením.

 „Pomôžem ti.“ Ozvala sa zrazu Aileen a vstala.

 „Čo to s ňou je?“ zašomrala ticho Xena, keď hľadela ako sa Aileen vydáva k pultu za Sun Lo.

 „Ty to nevidíš?“ odvetila Gabriella s úsmevom.

 „Čo mám vidieť?“ spýtala sa nechápavo Xena.

 „Ako na ňu pozerá, lepšie povedané ako na seba pozerajú navzájom. Myslím, že sa Aileen práve do niekoho konečne zahľadela.“

 Xena si prekvapene prehliadla Aileen aj keď bola k nim otočená chrbtom.

 „Možno najvyšší čas, skôr než by ju tá tma skutočne pohltila.“ Xena kývla hlavou k Sun Lo. „Vyzerá byť priateľská a milá, tak ako ty.“ Gabriella sa usmiala a nechala Xenu ju krátko pobozkať na čelo.

 Aileen na ich stôl konečne položila poháre s pivom. Spoločne si pripili na nové dobrodružstvo.

 „Je pekná. Páči sa ti, že?“ spýtala sa ticho Gabriella.

 „Čože?“ odvetila prekvapená Aileen a celá zčervenala, keď si uvedomila, že očami priam visí na Sun Lo. Rýchlo,  priam až zahanbene, sklopila zrak a začala sa prstom rýpať v dreve stola.

 Xena sa spoločne s Gabriellou zasmiala.

 „Nechceš si k nám prisadnúť, Sun Lo?“ spýtala sa plavovláska, keď sa najedli a videla ako na ňu Aileen vyplašene pozrela.

 „Nebude vám to vadiť?“ riekla Sun Lo s nádejou v hlase.

 „Nie, kľudne si sadni.“ Vetila bojovníčka. „Určite sa chceš popýtať na domovinu tvojej matky a my sa tiež chceme spýtať zopár vecí.“ Ukázala okolo seba. „A ako pozerám, moc hostí tu nemáš.“

 „Zvyčajne tu mávame plno, neviem čo je to dnes za deň.“ Riekla Sun Lo a posadila sa k ich stolu. „Tak na čo by ste sa chceli spýtať?“ začala ako prvá a Xena si všimla, že až teraz ako keby si ich lepšie prezrela. Uvidela aj ako sa jej rozšírili oči, keď si prezerala oblečenie a zbrane.

 „Hľadáme jednu ženu, čierne vlasy, modré oči a volá sa Eva.“ Odvetila Xena.

 „Nie, také meno mi nič nehovorí.“ Pokrútila hlavou Sun Lo.

 „A nebol tu v poslednom čase niekto iný, ktorý by šíril vieru proroka Eliho?“ ozvala sa Gabriella. Ďalšie negatívne pokrútenie. „Nájsť ju v Chin bude ako hľadať ihlu v kope sena.“ Zašomrala Gabriella skormútene.

 „Neboj sa,“ položila jej Xena chlácholivo ruku na rameno. „našu dcéru nájdeme, to ti sľubujem.“

 „Vašu dcéru?“ spýtala sa prekvapene Sun Lo. „Nie je na to treba náhodou muža?“

 Xena sa s miernym úsmevom pozrela na Gabriellu.

 „To je na veľmi dlhé rozprávanie, ale v krátkosti to ber ako zásah vyššej moci pri našich cestách.“ Riekla princezná.

 „Vy sa asi na cestách príliš nenudíte, ako pozerám na vaše oblečenie.“ Sun Lo sa uškrnula a Aileen v jej hlase začula podivný podtón, ktorý naznačoval závisť. „Počkať...“ zdvihla zase hlavu a oni videli ako sa jej oči zväčšili. „Xena, tá Xena? Princezná bojovníčka? Tá čo bojovala proti Ming T´ienovi, alebo Cézarovi? Ale veď ty by si mala byť mŕtva.“ prekvapene si zakryla rukou ústa.

 „Prečo vždy hovoria o mne? Prečo nie o tebe?“ spýtala sa rozčúlene čiernovláska a pohliadla na Gabriellu.

 „Niekto musí byť hrdina a niekto poskok.“ Odvetila drobná plavovláska mierne.

 „Ty pre mňa nie si žiadny poskok.“ Odsekla Xena nahnevane.

 „Ja to viem.“ Gabriella jej s úsmevom položila ruku na lakeť aby ju ukľudnila.

 „Ako si sa dozvedela o Xene?“ ozvala sa po dlhej dobe Aileen, jej hlas znel priškrtene ako keby sa ju bála osloviť.

 „Pred nejakým časom sa tu objavil mladý muž, ktorý hľadal Gabriellu. Kým čakal na loď porozprával pár príhod, ktoré ste zažili na svojich cestách. Teda niektoré príbehy som poznala už predtým, zo dvoch zvitkov, ktoré sú v mestskej knihovni. Ako jedna z mála viem po starogrécky, tak ma prizvali na ich preklad aj keď som žena.“ Sun Lo vyzerala zrazu úplne dojatá a nadšená. „Nemôžem uveriť, že by som sa niekedy mohla stretnúť s tak veľkou bojovníčkou a jej priateľkami.“

 „Ako sa volal ten mladý muž?“ Xena sa snažila zastaviť možné ďalšie blahorečenie na jej konto.

 „Virgilius, odišiel do zeme vychádzajúceho slnka, je to dosť dávno.“

 „Čo tu, u Bohov, robí Joxerov syn?“ zvolala Gabriella.

 „Pamätáš čo som ti hovorila v jaskyni? Mal nájsť vaše telá pri fontáne.“ Riekla Aileen a jej oči zase spočinuli na Sun Lo. Keď si všimla, že sa aj ona pozerá na ňu, sklopila zrak. „Vďaka mne vás nenašiel tak začal hľadať asi niekde inde, alebo sa vrátil domov.“

 „Vaše telá?“ spýtala sa Sun Lo zhrozene.

 „Pár vecí sme už zažili.“ Usmiala sa Gabriella. „Ukrižovanie, bitku s bohmi, smrť.“ Cítila ako jej po tele prešiel mráz. Zažili si toho tak veľa, že niektorým ľuďom by stačil jeden mesiac z ich života a asi by sa zbláznili.

 „Takže všetky tie veci boli pravda.“ Vydýchla Sun Lo neveriacky. Pohliadla na Aileen. „O tebe vo zvitkoch nie je žiadna zmienka, ani ťa nespomínal Virgil.“

 „Pridala som sa k nim len pred krátkym časom.“ Odvetila Aileen vyhýbavo. Vtedy sa zo zadnej časti hostinca ozval krik a Sun Lo sebou vyplašene trhla.

 „Sun Lo, dones mi ďalšie saké.“ Vo dverách sa objavil pomerne vysoký Číňan, s značnou hladinu alkoholu v krvi, ledva stojac na nohách.

 „Prepáčte.“ Zašepkala Sun Lo a jej priateľská tvár sa vytratila.

 „Hneď som povedal, ty špina.“ Vykríkol muž nepriateľsky.

 „Už idem, otec.“ Šepla drobná číňanka a tri ženy videli, že nemá ďaleko k slzám. Prešla za pult a vytiahnuc odtiaľ fľašu sa vrátila späť k otcovi.

 „Nabudúce sa tu nevykecávaj, rozumieš?“ zvolal hrozivo a napriahol ruku k úderu.

 Xena nechápala ako sa Aileen tak rýchlo dostala k stojacej dvojici. Zadržala mužovu ruku, skôr než drobnú Sun Lo uderil. Bol síce na Číňana vysoký, ale aj tak musel k nej vzhliadnuť.

 „Čo si to dovoľuješ, ženská?“ zvolal neveriacky, oči rozšírené prekvapením. Pokúsil sa jej ruku vytrhnúť, ale na to nemal fyzickú silu.

 „Neviem ako v Chin, ale u nás doma v Grécku svoje deti nebijeme len kvôli rozmaru. Vztiahni ešte raz na ňu ruku a prisahám, že ti ju zlomím.“ Zavrčala nebezpečne Aileen a napriahla sa.

 „Nie, prosím,“ drobná Sun Lo chytila jej zdvíhanú ruku. „on nie je vždy takýto. To od času čo umrela mamička. Prosím, neubližuj mu.“ Hľadela hore prosebne do Aileeninej tváre. Tá na ňu konečne pozrela a potom spustila svoj zrak na dlaň, ktorú jej držala drobná rúčka Sun Lo. Pustila muža, ktorý so zakopnutím padol na zadok. Fľaša na ich prekvapenie však ostala v celku. Aileen položila už voľnú ruku na tú, ktorú jej držala Sun Lo a nežne ju pohladila.

 „Vidím v tvojich očiach hrdosť. Prečo ho necháš aby s tebou takto zametal?“ spýtala sa ticho.

 „Je to môj otec a mne chýba možnosť výberu.“ Šepla Sun Lo.

 Aileen neochotne spustila dlaň z Sun Liinej a zohla sa k mužovi, ktorý objímal fľašu.

 „Nejaký čas budem v meste a varujem ťa, keď uvidím na nej modrinu, alebo len škrabanec, tak mi ver, že posledné čo ťa bude trápiť je kocovina.“ Pohliadla na Sun Lo a mierne sa na ňu usmiala. „Môžeme dostať ďalšie pivo?“

 Celý incident bol zabudnutý behom pár obrátených pohárov piva. Xena zistila, že Sun Lo je skutočne veľmi podobná Gabrielle, svojou čistotou a priateľskosťou. Po pár chvíľach sa začala zase trochu usmievať, a pozorne počúvala niektoré ich historky, ktoré si stihli počas večera povedať.

 Aileen veľmi neochotne opúšťala hostinec, čo videli dobre aj jej dve spoločníčky. Ulíhajúc do svojej postele zistila, že nemôže prestať na Sun Lo myslieť. Tak silne, že ani nezačula klopanie na dvere. Prekvapene vytasila dýku, keď sa vedľa postele postavila ženská postava so sviečkou v ruke.

 „Prichádzam v mieri.“ Xena zdvihla obranne ruky.

 „Čo...“ Aileen sa nechápavo posadila. „Niečo sa deje?“

 „Nie, všetko je v poriadku. Ja len...“ ukázala rukou na posteľ v geste či si môže sadnúť. Aileen kývla. „Spomínala si, že vo vašej dobe je bežné že sa sobášia dve ženy?“

 „Bežné nie, ale už sa z toho nerobí také tajomstvo ako to po vás zapríčinila viera v jediného boha a jeho cirkev.“ Aileen skúmavo hľadela na čiernovlásku.

 „Myslíš Eliho boha?“

 „Na to ti neviem odpovedať či je to ten samý, ale cirkev toho nášho spôsobí viac pohromy než úžitku. Uvrhne Zem do temného stredoveku.“ Aileen si znovu prezrela Xenu. „Chceš Gabriellu požiadať o ruku?“

 „Čože? Ja nechcem jej ruku, ja ju chcem celú!“ Zvolala podráždene.

 Aileen sa rozosmiala a Xena vyzerala byť totálne vyvedená z miery.

 „Nie, prepáč.“ Aileen si utrela slzy, ktoré jej vykĺzli pri smiechu a pohliadla na zachmúrenú Xenu. „V našej dobe sa tak hovorí, keď si chceš niekoho vziať za manžela, alebo manželku.“

 „Vo vašej dobe máte teda divné výrazy.“ Xena pohliadla na Aileen s miernymi obavami. „Nikdy som nemala priateľa, s ktorým by som si mohla pohovoriť o Gabrielle.“

 „Ak ma považuješ za priateľa,  hovor.“ Usmiala sa Aileen. „Chceš si ju vziať?“

 „Uvažujem o tom. Len...“ princezná bojovníčka zrazu vyzerala vyplašene.

 „Prosím ťa, nehovor, že sa bojíš, že by ti mohla povedať nie.“ Aileen prekvapene pozrela na Xenu. „Gabriella ťa hlboko miluje, toho sa rozhodne báť nemusíš. Veď ste spojené jednou dušou.“ Vyzeralo to, že tieto slová mocnú bojovníčku trochu ukľudnili.

 „Ja neviem ako na to.“ Priznala konečne hrdá Xena.

 „No,“ uškrnula sa Aileen. „rozhodne to nerob tým typickým Xenovským silovým spôsobom. Nie, že len padneš na koleno, vyznáš jej lásku a za vlasy ju dotiahneš k oltáru.“ Uchechtla sa pri tej predstave. „Musíš to zariadiť romanticky a žensky. Gabriella je taká, takže na ňu musíš zapôsobiť.“ Videla ako sa Xena zaškaredila.

 „To nikdy nezvládnem.“ Zašomrala.

 „Pomôžem ti, dobre?“ Aileen položila jemne ruku na jej rameno.

 „Radšej by som bojovala s niektorým z Bohov než toto.“ Xena sa chytila za brucho ako keby jej bolo zle.

 „A to si hovoríš hrdinka?“ zasmiala sa Aileen.

 „Tak ma volajú ostatní, nie ja.“ Šeptla Xena so zachmúreným výrazom tváre.

 „Takže, už máš vymyslené čo jej povieš?“ spýtala sa Aileen.

 „Asi áno. Chcem jej rozpovedať príbeh jednej bojovnej bardky, ktorá zmenila monštrum a ukázala mu lásku. Myslíš, že to bude správne?“ spýtala sa nepokojne.

 „Áno, to bude pekné. Ešte zohnať zásnubné prstienky a miesto kde to urobíš.“

 „Prstienky?“ spýtala a nechápavo Xena. Pohliadla na svoje vlastné ruky. „Nikdy som žiadne šperky nenosila, je to nepraktické pri boji.“

 „Oh, zabudla som.“ Zašomrala nespokojne Aileen. Xena sa pod jej pohľadom začala cítiť divne, pretože si ju celú prehliadala od hlavy až po päty. Napokon ukázala na jej biceps.

 „Myslím, že mám nápad. Ešte zohnať v tomto meste zlatníka.“ Riekla Aileen s úsmevom.

18. Chin (Čína), Siang-Kang (Hongkong), minulosť

 Ďalší deň Gabriella nechápala čo to s Xenou je. Mierne sa jej vyhýbala a teraz, keď šli na tržnicu kráčala viac s Aileen a niečo jej ešte aj ticho hovorila.

 „Gabriella,“ oslovená ostala zaskočená, pretože Xena s ňou od rána neprehovorila takmer jedno vľúdne slovo. Považovala to ako daň za ženské dni, ktoré teraz Xena mala. „ak chceš sa tu rozhliadni, či nenájdeš niečo zaujímavé.“ Riekla čiernovláska a Gabrielle takmer padla prekvapením sánka.

 „Čože? Ty taká odporkyňa nakupovania?“ vyvalila na priateľku svoje zelené oči.

 „No tak, máš moje zvolenie.“ Riekla Xena a začínala nervóznieť.

 „Prečo mám pocit, že sa ma chceš zbaviť?“ šepla Gabriella ublížene.

 „Ah,“ princezná už zlostne vzdychla. „áno chcem, potrebujem niečo vybaviť bez teba. Stačí, keď sa poprechádzaš po tržnici a chvíľu na mňa počkáš.“ Riekla neomalene a začula ako Aileen varovne sykla.

 „Počkať, ale ona s tebou môže ísť?“ plavovláska sa na ne obe zamračila.

 „Drahá, prosím, je to pre mňa dôležité.“ Povedala Xena prosebne.

 „Fajn.“ Mykla sebou malá bardka a naštvane sa vydala smerom k trhovisku.

 „U Tartaru.“ Zanadávala bojovníčka, vidiac chrbát svojej partnerky.

 „Hovorila som jemne, nie xenovsky.“ Poznamenala Aileen uštipačne.

 „Hej, nekop do človeka, ktorý je na zemi.“ Sykla Xena zlostne. „Toto budem musieť nejakú dobu urovnávať.“

 „Myslím, že tá žiadosť a zásnubný šperk to urovná úplne.“ Usmiala sa Aileen kútikom úst.

 Nastalo dlhšie hľadanie a podarilo sa im nájsť zlatníka. Po chvíli vysvetľovania, konečne pochopil čo po ňom vlastne chce. Usilovne prikyvoval, že také niečo dokáže vyrobiť. Ale aké veľké bolo Xenine sklamanie, keď jej povedal, že nemá žiadne zlato.

 „Do r...“ Xena zlostne kopla do múra domu, keď vyšla von.

 „Niečo sa stalo?“ spýtala sa Aileen, ktorá zostala stáť vonku.

 „Má kamene, ale nemá zlato. To kvôli tým prepadnutým karavanám.“ bojovníčka vzdychla.

 „Koľko ho bude potrebovať?“ ozvala sa Aileen.

 „Nemám poňatia, k tomu sme sa ani nedostali, keď povedal, že ho nemá.“ Xena sa zlostne mračila.

 Aileen bez slov vošla do zlatníckej dielne.

 „Koľko toho zlata budeš potrebovať?“ spýtala sa drobného muža, ktorý na ňu pozeral až takmer vydesene.

 „To podľa veľkosti tých náramkov a ich hrúbky.“ Odvetil a upokojil sa. Už pár krát ho v minulosti okradli.

 „Bude ti stačiť zlato tejto kvality?“ spýtala sa a vytiahla z váčiku jednu zlatú mincu.

 „Takúto kvalitu a čistotu som ešte nevidel.“ Šepkal prekvapený zlatník.

 „Tak nech tá aj ostane zachovaná.“ Riekla varovne. „Odmeraj jej ruku,“ Aileen vytiahla z vrecka krátky povrázok. „ja idem odmerať Gabriellu.“

 „Ale...“ Xena ju chcela zastaviť.

 „Neboj, nič neprezradím, budem ako tieň.“

 Gabriella nechápavo hľadela za Aileen, ktorá k nej zrazu odniekiaľ priskočila, siahla jej na ruku a zase sa vytratila bez toho aby jej povedala čo i len jedno slovo. Chytila sa za biceps, na ktorý jej Aileen siahla a pokrútila hlavou. Čo to malo znamenať?

 Aileen pribehla do zlatníctva s divokým úsmevom na tvári. Podala povrázok zlatníkovi, hneď ako na ňom urobila malý uzlík.

 „Ako si to...?“ začala Xena.

 „Nepýtaj sa, ale neboj, žije.“ Aileen žmurkla na znepokojenú Xenu. Pohliadla na zlatníka. „Tak koľko takých mincí potrebuješ?“

 Zlatník chvílu vážil mincu.

 „Dvadsať, pokiaľ niečo ostane vrátim vám to. Som poctivý o to sa nebojte, inak by som nerobil svoje remeslo už tridsať zím.“ Riekol zlatník a sledoval ako Aileen vyťahuje z váčiku jednu mincu za druhou. Zrazu ju zastavila Xenina ruka.

 „Aileen, toto nemôžem prijať, je to obrovské imanie a Albus nám zaplatí až po práci.“ Zašomrala Xena, hľadiac na hotový majetok na stole.

 „Ber to ako svadobný dar a nemienim o tom debatovať, jasné?“ Mrkla na ňu Aileen s úsmevom. „Za ako dlho to dokážeš urobiť?“ obrátila sa späť k majstrovi.

 „To záleží na viacero veciach.“ Riekol majster a usmial sa kútikom úst.

 „Predpokladám, že do toho patrí aj odmena za prácu.“ Uškrnula sa Xena.

 „Minimálny čas?“

 „Keď ešte dnes urobím formu a odlejem základ, tak rytie mi bude trvať asi desať dní, možno trochu kratšie.“

 Aileen vytiahla z mešca ďalšiu mincu.

 „Za každý deň, ktorý dokážeš skrátiť tento čas dostaneš jednu mincu okrem požadovanej odmeny.“ Položila mincu na kôpku k ostatným.

 Chvíľu ešte dohadovali detaily náramkov a zlatník si robil usilovne poznámky na kus papyrusu.

 Gabriellu našli pomerne ľahko, takmer sa nepohla z tržnice, ale zachmúrená Xena videla, že si nič nekúpila. Musela byť teda riadne na ňu nahnevaná. Položila jej opatrne ruku na rameno.

 „Už si si vybavila to čo si mala?“ spýtala sa Gabriella namosúrene a pozrela na Aileen. „A ty si ma prečo chytila za ruku?“

 „To sa dozvieš za niekoľko dní. Chcem aby ten dar bol prekvapenie.“ Povedala Xena záhadne a videla, že Gabriellin výraz zneistel.

 „Dar? Ja ale nemám narodeniny.“ Riekla váhavo Gabriell a jej myseľ usilovne preberala kalendár.

 „Musíš mať sviatok aby som ti niečo darovala?“ spýtala sa Xena chlácholivo. Teraz si uvedomila, že svojej životnej partnerke v podstate nikdy nič nedala. Okrem ovečky, ktorú jej kúpila na zimný slnovrat. Cítila v sebe pocit hanby, že bola taká nepozorná.

 „Neverím vlastným  ušiam.“ Zašepkala Gabriella a Xena s trochou vďaky uvidela, že sa konečne usmiala. „Xena mi chce dať dar? Asi som sa dostala zase do neba.“

 „Nepreháňaj.“ riekla Xena.

 „Myslíte, že by sme sa mohli ísť najesť do hostinca? Už som celkom hladná.“ Ozvala sa Aileen a dve ženy na ňu pohliadli s úsmevom.

 „Tak hladná.“ Šepla Xena s drzým úškrnom na tvári. „Nevolá sa ten hlad náhodou Sun Lo?“

 „Určite.“ Zasmiala sa Gabriella, keď uvidela nasupený Aileenin výraz.

 „Neviem o čom hovoríte.“ Zašomrala brunetka, ale na jej tvári vykvitla červeň.

19. Chin (Čína), Siang-Kang (Hongkong), minulosť

 Prakticky ďalšie dni trávila Aileen v hostinci, kde bola pravidelným hosťom. Neraz aj za spoločnosti svojich bojových družiek. A Xena sa musela v duchu usmievať, keď videla ako na sebe tie dve ženy hľadia. Sun Lo sa vďaka tomu dozvedela väčšinu príbehov, ktoré Xena zažila s Gabriellou.

 Nastal však deň keď mala odchádzať karavana smerujúca do väčšieho mesta na severe. Albus im vysvetlil všetky podrobnosti cesty a pripravil im aj zásoby na pár dní.

20. Chin (Čína), okolie Siang-Kang (Hongkong), minulosť

 Zistiť kde sa nachádza tábor lupičov nebol problém, až samotnú Xenu zaskočilo ako ľahké to bolo. Zbytok práce už odviedli Albusovi najatí žoldnieri, ktorí časť mužov zabili a ostatných zavreli do väzenia. Skupinka troch ozbrojených žien sa vrátila späť do Siang-Kang len o šesť dní ako zadný voj žoldnierov. Xena dohliadla aby žoldnieri neurobili pri útoku na tábor chybu, a na Aileenine naliehanie zúčastniť sa boja tvrdohlavo krútila hlavou.

21. Chin (Čína), Siang-Kang (Hongkong), minulosť

 Xena celá nervózna čakala kým sa vráti Aileen, ktorú poslala k zlatníkovi. Všimla si pohľadu, ktorý na ňu hádže zamračená Gabriell. Jediné čo jej chýbalo bolo správne miesto. Rozhodli sa využiť Albusovej pohostinnosti a v meste zotrvať ešte pár dní, než sa vydajú na sever.

 „Si v poriadku?“ spýtala sa Gabriella. „Si posledné dni nejaká... zvláštna.“ Posadila sa na posteľ, kde si začala česať vlasy. Pohliadla na chrbát svojej družky, ktorá urobila zase ďalších pár nervóznych krokov.

 „Ja, len chcem urobiť závažné rozhodnutie a nie som si istá výsledkom.“ Zašomrala Xena.

 „Miláčik?“ Gabriella k nej pristúpila a jemne ju pohladila po ramene. „Čo ťa trápi? Vieš, že môžeš so mnou hovoriť o čomkoľvek. Je to kvôli Eve?“

 „Aj kvôli nej, ale čoskoro ti poviem viac. Nemaj obavy.“ Xena sa chabo usmiala. „Idem sa prejsť, vyčistiť si hlavu.“

 „Chceš byť sama?“ spýtala sa Gabriella s obavami v hlase.

 „Nie, chceš sa prejsť so mnou?“ Xenina odpoveď nevyznela zrovna presvedčivo, ale po chvíli premýšľania sa rozhodla ju nasledovať. Vstúpili spolu do obrovskej záhrady a Gabriella prekvapene ucítila v svojej dlani tú Xeninu. Dokonale ju prekvapila. Keď boli samé sa k nej síce chovala nežne, ale na verejnosti, alebo keď boli v meste sa jej ani len nedotkla. Pozrela na ich spojené ruky.

 „Nevedela som, že máš v sebe aj takéto niečo.“ Poznamenala ticho malá bardka, keď sa začali prechádzať po záhrade ruku v ruke.

 „Však vieš, že mám veľa schopností.“ Riekla Xena s úsmevom. Spoločne prišli až k centru záhrady a začula ako Gabriella ticho vzdychla.

 „Krása.“ Ukázala rukou okolo seba, v záhrade boli práve rozkvitnuté okrasné čerešne a stred záhrady tvoril ozdobný altán bielej farby. Jeho stĺpy boli obrastené nejakou záhadnou kvetinou, ktorá pripomínala ruže, krvavo červenej farby. „Je tu tak romanticky.“ Pohliadla podivným pohľadom na Xenu.

 „Myslíš, že je to tu romantické?“ spýtala sa napäto Xena a hlavou jej prebleslo, že našla to správne miesto.

 „A ty nie? Stojím uprostred rozkvitnutej záhrady so ženou, ktorú nadovšetko milujem.“ Pohladila Xenu po tvári. „Existuje niečo romantickejšie?“

 „Možno.“ Riekla Xena a zohnúc sa Gabriellu nežne pobozkala. Nestihla však bozk prehĺbiť, keď začula tiché zakašľanie. Zamračene sa otočila.

 „Mám pocit, že toto asi budeš potrebovať.“ Riekla Aileen s úsmevom a hodila jej kožený váčik. „Do toho.“ Ukázala okolo seba. „Myslím, že nemáš dôvod čakať.“ Bez ďalších slov sa vytratila.

 „Čakať na čo?“ spýtala sa nechápavo Gabriella a pohliadla do rúk Xeny. Zarazene uvidela, že sa tvrdej bojovníčke roztriasli na okamih dlane. „Xena? Čo sa to tu deje?“

 „Gabriella, teraz budem chvíľu hovoriť a prosím ťa aby si ma neprerušovala. Pretože ak to urobíš asi stratím odvahu ti povedať všetko čo chcem.“ Riekla Xena so stiesneným hlasom.

 „Dobre.“ Šepla Gabriella, takto vážnu ešte Xenu snáď nevidela. A hlavne vyvedenú z miery. Vysoká čiernovláska jej pohliadla pevne do očí a jej sa roztriasol žalúdok.

 „Je to už dlhá doba čo sa prvý krát naše cesty stretli. Ale doteraz si jasne pamätám čím si ma udivila, keď som ťa prvý krát zahliadla. To malé dievča, napriek presile, sa statočne snažilo ochrániť ostatných pri útoku Dracových mužov. Cítila som obdiv a nutnosť ťa za každú cenu ochrániť a pomáhať ti. Lenže od tej doby prešlo veľa času a zmenili sme sa obe. Z malého nevinného dievčatka sa stala krásna a aj hrdá žena, ktorá sa nebojí dať niekomu ranu.“ Xena mačkala zúfalo kožený váčik. „A z monštra, ktoré zabíjalo bez výčitiek svedomia si dokázala urobiť hrdinku, ale za to hrdinstvo môžeš vlastne ty. Myslím, že v súčastnosti by tie zvitky už nemali byť písané o Xene, ale o Gabrielle.“

 Gabriella otvorila ústa aby prostestovala. Xena jej okamžite zakryla prstami pery.

 „Nie.“ Šepla ticho. „Prešli sme spolu veľmi dlhú cestu.“ Pokrútila zlostne hlavou. „Niekedy sa mi ani nechce veriť, čo všetko sme spolu zažili a videli. Jedna vec ťa však neustále hnevá. To, že ťa považujú len za môjho poskoka. Ty dobre vieš, že si mi rovná a dokonca lepšia než kedy ja budem, nech by som robila dobré skutky celú večnosť. Už dávno si vyšla z môjho tieňa a kráčaš mi po boku, tak krásna a silná, nielen telom ale aj svojimi názormi a duchom. Zvažovala som akým spôsobom ti toto všetko dať najavo, ukázať ako veľmi si ťa cením v svojom živote. Prišla som iba na jedinú možnosť.“

 „Xena čo to...“ zvolala prekvapená Gabriella, keď zrazu pred ňou mocná bojovníčka pokľakla na koleno a pohliadla hore do jej tváre.

 „Gabriella z Potedei, bojovná bardka, kráľovná Amazoniek, udelíš mi tú veľkú poctu a dovolíš mne, Xene z Amfipolisu, princeznej bojovníčke, stať sa tvojou manželkou?“ Xena stŕpla, pretože Gabriella vyzerala byť v dokonalom šoku. Chytila sa za krk a do očí sa jej natiskli slzy.

 „Gabriella?“ spýtala sa Xena, pretože to ticho jej pripadalo nekonečné.

 Gabriella sa namiesto odpovede zohla k Xene a pobozkala ju. Tentokrát to bola ona kto bozkával a nie Xena. Nechala aby sa krátko ich jazyky dotkli a potom sa vystrela.

 „Áno, princezná, chcem aby si bola mojou ženou.“ Pohladila Xenu po tvári a začula ako si úľavne vydýchla. „Prosím, vstaň.“

 „Nemôžem.“ Šepla Xena bezmocne. „Strašne sa mi trasú nohy.“ Pozrela zúfalo hore do Gabriellinej tváre. „To som hrdinka.“ Riekla a krátko sa zasmiala, pobavená sama sebou.

 „Poď.“ Riekla Gabriella s úsmevom a pomohla jej postaviť sa. „To preto si sa chovala celý ten čas tak divne? A čo s tým má Aileen?“

„Potrebovala som sa s niekým poradiť. Nemohla som predsa hovoriť o tom s tebou ak to malo byť prekvapenie.“ Xena sa oprela o trám altánu v snahe ukľudniť nohy.

 „A že to bolo riadne prekvapenie.“ Uškrnula sa Gabriella a chcela ju objať.

 „Ešte moment.“ Xena otvorila váčik a modlila sa aby tá práca bola kvalitne odvedená. Prvý pohľad ju veľmi potešil. Zlatník vyzeral byť skutočne šikovný a rytie na šperkoch bolo jemné a precízne vyvedené. „Toto je Aileenin svadobný dar, zásnubné náramky.“

 „U Bohov, Xena!“ Zvolala prekvapene Gabriella. „Veď to muselo stáť celé imanie.“

 „Zlato dala Aileen, bola značne neoblomná, prácu som zaplatila ja.“ Xena vytiahla oba náramky a poriadne si ich obzrela. „S modrými kameňmi je tvoj, so zelenými môj. Aby sme si vždy mohli, v prípade odlúčenia, pripomenúť oči a tvár tej druhej.“

 „A ty si kto?“ spýtala sa neveriacky Gabriella. „Kto ukradol tú moju vždy silácku Xenu, ktorá by takéto slová ani snáď nepoznala.“

 „Neukradol, zmenila si ju. A takáto chcem byť k tebe vždy, keď budeme samé, pretože to tak cítim.“ Šepla Xena a nasadila Gabrielle náramok až na biceps. Sadol perfektne, na to akým spôsobom bola jeho veľkosť odmeraná.

 „Tak preto ma chytila Aileen na tržnici.“ Zvolala už chápavo Gabriella. Nasadila Xene jej náramok.

 „Milujem ťa, Gabriella. Navždy.“ Zašepkala Xena dojatým hlasom a pohladila Gabriellu po ramene, kde jej svietil nasadený náramok.

 „A ja milujem teba.“ Gabriella prijala Xenine objatie. Nežne sa pobozkali. „Myslíš, že dnes je ten výnimočný deň a chvíľa?“ spýtala sa tichučko, prechádzajúc nosom po Xeninom hrdle. Ucítila ako Xena stuhla a po okamihu sa odtiahla. Pozrela jej do tváre.

 „Si na to pripravená? Ja nechcem nič zbytočne urýchliť a ani na teba tlačiť. Nechcem aby si mala pocit, že niečo musíš.“ Riekla Xena opatrne. Sledovala ako Gabriella sklonila hlavu.

 „Viem, že sme o tom nikdy predtým nehovorili, ale tuším, že nebudem prvá žena s ktorou budeš.“ Pohliadla zase na Xenu. „Ja sa nebojím byť s tebou, chcem to, len sa bojím, že nebudem vedieť čo robiť. Však vieš, že som bola doteraz iba s Perdicom.“

 „Gabriella, možno nebudeš prvá, ale budeš posledná.“ zašepkala Xena a nežne jej zbozkávala tvár. „Stačí, keď sa budeš riadiť svojim srdcom.“ Ešte chvíľu sa objímali, než ich vyrušil správca domu, ktorý robil zároveň aj záhradníka. Pozorovali ho ako prezerá stromy, kríky a napokon sa vydali späť do domu.

22. Chin (Čína), Siang-Kang (Hongkong), minulosť, večer

 Začalo sa stmievať, keď sa Aileen so záhadným úsmevom vytratila z domu, s tým, že bude v hostinci. Drzo ešte podotkla, že tam bude určite celý večer.

 Xena s Gabriellou niečo málo pojedli a plavovláska si hovorila, či to bol dobrý nápad. Žalúdok mala ako na vode a ovládala ju dokonale nervozita. Obliekla si jemne zdobený šnurovací top zelenej farby a rovnako zdobenú suknicu. Vošla do ich spáľne cítiac za sebou Xeninu prítomnosť. Prekvapene uvidela, že v spálni sú zapálené niekoľké olejové lampáše a vonné tyčinky. Usmiala sa a trochu uvoľnila. Otočila sa k Xene, ktorá mala na sebe jednoduché červené šaty s ramienkami. Sledovala ako zatvára dvere a obracia tvár k nej.

 „Netušila som, že si aj romantická.“ Zašepkala a ukázala okolo seba. Videla na posteli rozsypané lupene kvetov.

 „No,“ ošila sa Xena. „to Aileen. Učí ma ako na to a čo mám robiť.“

 „A čo chceš robiť teraz?“ spýtala sa ticho Gabriella napätým hlasom.

 „Povedz si čo chceš aby som robila.“ Odvetila Xena a uprela na ňu ten svoj pohľad, pri ktorom sa jej v lone objavilo príjemné tepanie.

 Gabriella sa odhodlala konať, pretože ten Xenin pohľad bol tak intenzívny, že ju priam k sebe priťahovala. Pomaly Xenu obišla, jemne jej prejdúc po paži. Všimla si, že ju stále pozoruje. Položila Xene ruku zozadu okolo pásu a postavila sa na špičky. Voľnou rukou odhodila vlasy a jemne jej na nahom ramene prešla perami. Vďačne začula ako čiernovláska ticho vzdychla.

 Bojovníčka však nemienila ostať pasívna. Chytila Gabriellinu ruku a rýchlym pohybom ju dostala do rovnakej pozície v akej bola pred chvíľou ona. Nahla sa nad Gabrielino rameno a odhalila krk. Položila ruku na stred hrude plavovlásky a cítila ako srdce bije rovnako rýchlo ako to jej. Jemnými bozkami prešla z ramena až na krk a naspäť.

 Gabriella bola v tejto pozícii úplne bezbranná, a chcela sa tak cítiť v rukách tej silnej princeznej, ktorá jej zvierala pás. Cítila na krku Xenine pery, horúci dych a o chvíľku aj jazyk, ktorý rysoval na pokožke vlhkú cestičku až k ušnému lalôčku, ktorý Xena jemne zovrela do zubov. Gabriella hlasne vzdychla a ucítila ako sa pod ňou podlamujú nohy, ale Xena ju zachytila.

 „U Bohov, Xena.“ Zašepkala ticho Gabriella a siahla rukami dozadu, prešla Xene po stehnách, potom vyššie na jej svalnaté pozadie a pevne sa k nej pritisla. Trochu zavrtela vlastným pozadím a so slasťou začula ako jej partnerka hlboko zastonala.

 „V tvojej vôni sa úplne strácam.“ Xena jej prešla nosom po krku.

 Princezná pomaly otočila Gabriellu v svojom náručí a zmocnila sa jej úst mileneckým bozkom. Vkĺzla jej jazykom do úst a nechala aby sa ich jazyky preplietli. Gabriella sa jej pevne chytila, stále sa bojac, že spadne z nôh. Ich stony sa prehĺbili.

 Gabriella si uvedomila aj iné veci, ktoré si predtým nevšimla. Xenine oblé prsia tlačiace sa na jej vlastné, jemnosť jazyka a aj lono, v ktorom necítila nič, čo by sa jej tlačilo do brucha. Ovládol ju ďalší záchvev vzrušenia, pretože netušila, že sa jej bude tak veľmi páčiť dotýkať sa ženy. Bolo to tak iné ako sa dotýkať muža. Si moja, tá krásna princezná je teraz konečne celá moja! Pomyslela si vzrušene. Zrazu ucítila ako Xena siahla dole, nadvihla jej sukňu a tlačí jej svoje stehno medzi nohy. Bez váhania ich roztvorila. Xena zdvihla ruky o niečo vyššie, chytila Gabriellu za polovičky jej pozadia a pevne ju pritisla na svoje stehno a donútila ju aby sa oň mierne otrela. Gabriella mala pocit, že skutočne omdlie. Musela sa nadýchnuť.

 „Och, Xena.“ Šepkala jej do ucha roztúžene a ucítila ako ju Xena berie na ruky. Pár krátkymi krokmi ju zložila pri posteli a pohliadla jej do tváre.

 „V poriadku?“ spýtala sa nežne Xena a prešla jej opakom ruky po tvári. Hlas mala hlboký, chrapľavý a vzrušený. Zreničky inak modrých očí mala tak rozšírené až vyzerali takmer čierne. Gabriellu striaslo vlastné vzrušenie vediac, že to Xene spôsobila ona.

 „Áno.“ Zašepkala roztrasene Gabriella a nechala sa znovu pobozkať. Cítila ako  Xena čoraz jasnejšie a pevnejšie stehnom priráža do jej lona a odvážila sa pozdvihnúť svoju vlastnú nohu. Potešene začula ako Xena ťažko zastonala a o jej stehno sa otrela lonom. Zrazu sa odtiahla a pohliadla na jej top.

 „Dáš si to dole sama, alebo mám ja?“ spýtala sa opatrne Xena, a rovnako jemne prešla prstami po okraji šnurovačky.

 „Neviem...“ šepla Gabriella a odvážila sa sňať svoju ruku z Xeninho krku. Ruka sa jej triasla tak príšerne, že zahanbene sklonila hlavu.

 „Ššš.“ Zašepkala Xena a pozdvihla jej hlavu prstom aby sa jej mohla pozerať do tváre. Jednu ruku spustila z pozadia družky aby ju mohla zachytiť okolo pásu. Prsty druhej ruky zamierili na šnurovačku a Gabriella ju pri tom bedlivo pozorovala. Šnurovačka sa rozpadla ako zázrakom úplne ľahko. Z nej do svetiel sviečok vykĺzli jej krásne tvarované prsia a Gabriella videla ako sa Xene fascinovane rozšírili oči. „Si tak nádherná.“ Zašepkala roztúžene a dlaňou prešla po Gabrielliných prsiach s potešením cítiac jej tvrdé bradavky. Gabriella zastonala.

 Plavovláska s neveriackymi pohľadom sledovala ako sa Xena skláňa k jej poprsiu. Vzala jednu z jej bradaviek do úst a nežne sa s ňou hrala pomocou jazyka a pier. Gabriella ani neverila, že môže existovať ešte väčšia rozkoš. Chvíľu pozorovala Xenine počínanie, ale potom to už nemohla vydržať a tak zaklonila hlavu a vychutnávala si dotyky na svojich ňadrách. Jej lono bolo celé v ohni a priam kričalo aby sa ho Xena dotkla, začala sa ním trieť o svalnaté Xenino stehno.

 Gabriella sa konečne odhodlala vracať Xene dotyky. Najskôr však chcela ešte niečo iné. Pomaly sa odtiahla a pohliadla Xene do tváre.

 „Daj si to dole,“ zašepkala chrapľavo. „chcem cítiť tvoje telo na svojom. Tvoje teplo, tvoju kožu, teba.“

 Xena sa roztúžene usmiala. Rozplietla šnurovanie a roztiahla najskôr jedno a potom druhé ramienko na šatách. Krátkym pohybom, ktorým sa vzdialila od Gabriellinho tela ich nechala ladne padnúť na zem.

 „Niekedy zabúdam, aké máš krásne telo. Samý sval, také pevné a dokonale tvarované.“ Zašepkala Gabriella a opatrne prešla po jednej z jaziev na jej bruchu. Pohliadla Xene do tváre, mala v nej strach. Strach z toho, že ju mohla stratiť. Zahnala ho Xena, keď sa na ňu usmiala. 

 Gabriella siahla na svoju sukňu a jednoduchým ťahom ju rozopla a nechala tiež padnúť na podlahu. Už sa neostýchala a jemne prešla Xene po ňadre, zovrela pevne jej bradavku a pozerala sa akú reakciu vyvolá. Xena privrela oči a zatvárila sa blažene. Už aj mocnej princeznej sa trasli kolená a tak sa odhodlala položiť Gabriellu na posteľ.

 Ich telá sa pohybovali vo vlastnom rytme. Gabriella sa už prestala ostýchať úplne a jej ruky sa dotýkali každého kúta Xeninho tela. Keď už mala pocit, že to viac nevydrží ju Xena otočila pod seba a jemne priľahla. Jej stehno sa zase ocitlo medzi jej nohami, tentokrát však začala prirážať naliehavo a až túžobne. Xena siahla hore aby sa prichytila postele a ucítila ako si s jej rukou preplieta malá žena dlaň. Gabriella cítila vlhkosť svojho vlastného lona na Xeninom stehne a Xeninu vlhkosť zase na svojom. Xena začala rytmicky pohybovať bokmi a Gabriella sa tomu prispôsobila, keď ucítila, že z jej lona začínajú do tela vystreľovať silnejšie vlny vzrušenia s každým pohybom. Omotala jednu nohu okolo Xeninej aby jej bola čo najbližšie. Xena prebehla po jej zdvihnutom stehne, ktoré bolo omotané okolo nej a hlboko vzdychla. Začala tak rýchlo hýbať bokmi, že tomu Gabriela ani nemohla uveriť, že je to fyzicky možné.

 „Xena!“ vykríkla Gabriella a hneď na to ucítila ako jej telom prebieha dlhý slastný kŕč. Telo sa bez jej vlastnej vôle prehlo do oblúku k Xene a pevne jej zovrela ruku. Ucítila aj to ako Xena ešte pár krát pohla bokmi, ťažko jej vzdychla do ucha a stuhla v kŕči aj ona. Chvíľku ležala na Gabrielle, ale potom sa pomaly odvalila na bok. Jej družka na ňu pozrela a videla, že sa usmieva. Bola zadýchaná a na tvári a tele mala pot. Gabriella sa k nej hneď privinula. Vedela, že sa odvalila len kvôli svojej váhe aby ju nepridusila. Xena cez ne prehodila prikrývku.

 „To bolo nádherné.“ Zašepkala Gabriella a mala pocit, že jej šťastím vybuchne hruď.

 „Áno.“ Riekla Xena a objala svoju družku okolo ramien.

 „Si, uhm, veľmi skúsená.“ Vetila ticho Gabriella a Xena na ňu zarazene pozrela.

 „Gabriella, pre mňa to bolo tiež nádherné a to, že ty si mala len jedného milenca v tom rozdieľ nerobí.“ Šepla mierne nahnevane. „A aby som uťala tvoje temné myšlienky hneď na začiatku,“ vzala tvár snúbenice do dlane. „ja som s nikým nebola celý ten čas čo sme spolu a to myslím od Potedei. Skutočne s nikým.“ Prevrátila oči. „Ak nerátam počatie Evy, a to nebolo zrovna dobrovoľné ani prirodzené.“ Na okamih zmĺkla. „Ako keby som čakala na teba.“

 „Prepáč,“ Gabriella pokrútila hlavou. „nechcela som kaziť náladu.“

 „V poriadku, nikdy sme o tom predsa nehovorili.“ Xena vtisla priateľke bozk do vlasov a usmiala sa. „Na čo myslíš?“ spýtala sa Xena, keď videla podivný výraz v tvári snúbenice.

 „Vieš...“ zdráhala sa Gabriella. „viem, že sú naše duše a životy spojené. Vidím to ako nejakú veľkú mozaiku, obraz. Keď som ťa stretla, tak sa tá mozaika doplnila. Bola som plnejšia a kompletnejšia bok po boku s tebou, viac sama sebou. Lenže vždy tam chýbal taký malý kúsok kamienka.“ Pohliadla na Xenu. „A dnes večer tam ten kúsok zapadol a mozaika je úplná.“ Zašepkala dojato a pozerala do tváre svojej družky či to cíti podobne.

 Tá prudko trhla hlavou v svojom typickom geste a snažila sa zahnať slzy. Potom sa však nadýchla a pohliadla na ženu v svojom náručí.

 „Áno, Gabriell, cítim to rovnako.“ Riekla mocná bojovníčka a nechala aby jej družka zotrela slzy z tváre.

 Gabriella sa zdvihla a položila si hlavu na ruku.

 „Už si myslela na to kde sa vezmeme?“ spýtala sa a videla ako Xena prekvapene zdvíha obočie.

 „Vôbec, v prvom rade chcem nájsť Evu. Chcem aby pri tom bola, teda ak nemáš nič proti.“

 „Absolútne nemám nič proti. Budem rada.“ Gabriella sa zatvárila zamyslene. „Vieš, vždy ma to zahreje pri srdci, keď povieš, že je naša dcéra.“

 „Ale ja to tak beriem, drahá. Bola počatá pri oživení a pri tom si bola. Takisto si bola so mnou počas mesiacov čo som ju nosila pod srdcom. Porodila si ju spoločne so mnou.“ Xena sa usmiala, keď videla úsmev Gabrielly. „A nehovoriac o tom ako si mi pomáhala pri jej záchrane. Čo špecifikuje rodiča než toto všetko? Si rodič so všetkým ako sa patrí.“

 „Čo teda tá svadba?“ odvetila Gabriella v snahe zahnať slzy, ktoré sa jej drali do očí. Uvidela ako Xena špúli pery.

 „Ja som ťa požiadala o to či sa vezmeme, dodala náramky, svatba je na tebe.“ Riekla s úsmevom a chytila ruku družky, ktorá ju chcela plesknúť po tvári a vtisla jej bozk do dlane.

 „Si hrozná.“ Zasmeje sa Gabriella.

 „Myslíš?“ uškrnula sa tajomne Xena. „Uvidím čo budeš hovoriť po tomto.“ Xena Gabriellu otočila späť na chrbát a jemne zatlačila kolenom aby jej roztiahla nohy. Tej sa prekvapene rozšírili oči, keď ucítila ako do nej čiernovláska vstupuje prstami. Nohy sa jej roztiahli doširoka úplne svojvoľne. Xena jej hľadela do tváre aby vedela, či sa jej to páči. Gabriella hlasne vzdychla a zavrúc oči pohla panvou aby jej umožnila pohodlnejšie do nej vniknúť. Xena začala do nej vstupovať silnými ale nežnými pohybmi. Gabriella zastonala pri každom pohybe a začala k Xeninej ruke prirážať bokmi. To však Xene nestačilo. Odtrhla sa od Gabriellinho krku, pobozkala jej ňadro, potom brucho až nakoniec jej hlava skončila medzi stehnami milenky. Tá prekvapene otvorila oči a pohliadla dole. Uvidela ako jej Xena intenzívne hľadí do očí a potom prvý krát olizne ten tvrdý tepajúci bod. Gabriella zaklonila hlavu a nekontrolovane vzdychla tak hlasne až si sama zakryla ústa. Jej druhá ruka vbehla do havraních vlasov milenky.

 „Túto božskú hudbu chcem počúvať stále.“ Zašepkala Xena a sklonila sa znovu k jej lonu.

23. Chin (Čína), Siang-Kang (Hongkong), minulosť, ráno

 Gabriella sa zobudila na jemné dotyky na jej chrbte. Rozospalo sa otočila a usmiala na Xenu, ktorá jej bozkávala chrbát, pretože ležala na bruchu.

 „Dobré ráno.“ Zaželala ospalo a pretiahla si telo.

 „Dobré.“ Odvetila Xena a zdvihla sa aby jej popriala ráno aj bozkom.

 Gabriella však začala bozk prehlbovať a Xena ucítila na svojom tele jej drobné ruky.

 „Prečo mám pocit, že si moja snúbenica chce zopakovať to čo sme robili predtým?“ spýtala sa s širokým úsmevom Xena.

 „A prečo nie?“ odvetila Gabriella a snažila sa zachytiť Xenin bozk. Tá jej však úspešne uhýbala. Nakoniec drzo chytila Xenu za pozadie a roztiahnuc nohy  ju pritlačila k sebe. „Je to neuspokojiteľné, že?“

 „Neuspokojiteľné?“ spýtala sa nechápavo Xena.

 „Ten chtíč a chuť na teba.“ Riekla Gabriella odvážne a vidí ako sa Xene zablysne v očiach.

 „Nápodobne.“ Šepla Xena a chystala sa na splnenie želania, ktoré videla v očiach družky.

 Ozvalo sa klopanie na dvere a Gabriella celá červená sa rýchlo schovala pod prikrývku. Xena už bola nejak zvyknutá na to, že ju očumovali a tak si prikrývku prehodila len cez intímne partie.

 „Vstúpte.“ Zavelila Xena a čakala či sa vo dverách objaví správca alebo Aileen. Napokon to bola druhá možnosť. Nazrela zvedavo dnu.

 „Je mi jasné, že vás určite ruším.“ Rečie s úsmevom Aileen. „Ale mali sme vyraziť už včera.“

 „Včera?“ zamračila sa nechápavo Xena.

 „Áno, strávili ste v posteli noc, deň a zase noc.“ Aileen sa široko uškrnula, keď uvidela, že aj inak pokojná Xena červenie v rozpakoch. „Tak holubičky, vydáme sa na tú cestu, alebo tu chcete polihovať do konca vekov?“

 „Musíme pripraviť zásoby.“ Riekla obranne Xena a bez ostychu vstala z postele.

 „Všetko je pripravené. Už len skočiť do oblečenia a môžeme vyraziť.“ Aileen ukázala rukou za seba a zmizla.

 „To sme fakt boli v posteli tak dlho?“ spýtala sa totálne šokovaná Gabriella a začala si konečne obliekať prichystané oblečenie. Xena k nej s úsmevom prikročila a jemne ju pohladila po tvári.

 „Pri tom sa veľmi ľahko stráca pojem o čase.“ Zohla sa a nežne Gabriellu pobozkala. „Hlavne, keď to bolo také krásne.“ Vidí ako sa Gabriella červená a tak ju radšej púšťa aby zase nezabudli na čas.

24. Chin (Čína), Siang-Kang (Hongkong), minulosť, začiatok cesty na sever

 Slnko na oblohe nepostúpi o veľký kus, keď už bojovníčky stoja pri koňoch. Umyté, oblečené a pripravené. Zásoby aj výbava sú naložené. Albus sa s nimi rozlúčil už pri príchode z výpravy, pretože ho čakala dlhá obchodná cesta na západ Chin. Sľúbil im aj, že ak sa dozvie niečo o Eve, urobí všetko aby im dal o nej správy.

 Gabriella pozrela na zarazenú Aileen, ktorá sa od chvíle čo ich budila, tvárila ako duchom neprítomná.

 „Nechcem sa pýtať na pocity, ale niečo nie je v poriadku, Aileen?“ odvážila sa spýtať po chvíli, keď si Aileen prekontrovala výbavu. Uvidela jej pohľad, ktorý hovoril, že ju má nechať napokoji, ale potom kývla.

 „Môžeme sa zastaviť ešte v hostinci? Chcem sa rozlúčiť.“ Riekla Aileen skleslo.

 „Sun Lo si si obľúbila.“ Skonštatovala Xena a vysadla na koňa.

 „Hlavne sa bojím aby ju ten...“ Aileen zlostne zovrela pery. „otec zase nemlátil.“

 „To je ale na nej, či sa dokáže vzoprieť, Aileen.“ Riekla smutne Gabriella.

 „Skutočne?“ zvolala Aileen zlostne. „V mojej dobe sú už ženy viac menej emancipované, robia dokonca prácu čo muži. Ale tu? Vy ste možno dve bojovníčky, ktoré na seba nenechajú bezdôvodne siahnuť, ale ona je... taká detská.“ 

 „Teraz som zmätená, ty k nej chováš materské inštinkty alebo čo?“ spýtala sa nechápavo Xena.

 „Materské?“ Aileen ostala na Xenu pozerať ako na zlaté teľa. „Veď ona je len o málo mladšia než ja.“

 „Čože?“ Gabriella vytreštila na Aileen oči ako taniere. „Však vyzerá ako dievčatko.“

 „Prežila 26 zím, ja 29, ak nerátam svoj starý život. Tiež sa mi tomu nechcelo veriť.“ Aileen mávla rukou. „To nie je podstatné, môžeme sa tam teda zastaviť?“

 „Dobre,“ kývla Xena. „aj ja by som sa rada rozlúčila. Je veľmi milá a príjemná.“

Spoločne vošli do hostinca, ktorý bol pomerne plný, ale na to tu mala Sun Lo pomocníka. A tak len čo vstúpili sa k nim hneď rozbehla. Uprostred kroku sa však zastavila a zamračene hľadela na ich oblečenie.

 „Hovorila si, že časom odídete, ten čas asi prišiel, je tak?“ riekla smutne, keď k nim pristúpila. Okamžite hľadela na Aileen a Xena s Gabriellou premýšľali čo sa asi medzi nimi dialo. Aileen im však v jeden večer na tú otázku odvetila len, že jej rozpráva ich príbehy, na ktoré bola Sun Lo veľmi zvedavá.

 „Áno, veď som ti hovorila, že chceme nájsť ich dcéru.“ Odvetila Aileen skormútene. „Hlavne teraz, keď sme počuli nepríjemné správy o nepokojoch na severe Chin. A tam práve by mohla byť Eva.“

 „Údajne tam už ale mieri cisárske vojsko.“ Šepla Sun Lo znepokojene.

 „To sme počuli aj my.“ Riekla princezná. „Ale moc dobre vieme aké to je pripliesť sa medzi armádu a vzbúrencov. A Eva, aj keď bola kedysi výbornou bojovníčkou, už odmieta bojovať. Nemuselo by to dopadnúť dobre.“ Zašomrala stiesnene a pohliadla na priateľku.

 „Nemám rada lúčenia.“ Šepla Gabriella. „Tak ti chcem popriať veľa šťastia a bolo príjemné stretnúť človeka ako si ty.“ Usmiala sa na Sun Lo, ktorá sa jej poklonila, ale nakoniec prijala zápästné podanie rúk, tak typické v Grécku.

 „Aj pre mňa to bola česť.“ Riekla Xena, ktorá sa len uklonila.

 Aileen chvíľu váhala, ale napokon sa tiež uklonila a podala Sun Lo ruku.

 „Tie večery strávené s tebou a rozprávaním príbehov ma naplnili šťastím. Rovnaké šťastie prajem aj ja tebe.“ Otočila sa na päte a z hostinca takmer vybehla.

 Dve bojovníčky sa za ňou vydali oveľa pomalšie. Našli ju stojacu pri koni ako si opiera hlavu o sedlo. Zrazu sa otočila.

 „Povedala, že nemá možnosť voľby.“ Vážne na ne pohliadla. „Tak jej ju dajme.  Možnosť, že by šla s nami? Ak by ste súhlasili obe.“

 „Má tu ale hostinec, otca a nevie bojovať.“ Argumentovala Xena rozumne.

 „Jej bratranec sa často stará o hostinec a otec?“ vysoká brunetka zlostne frkla. „Možno sa konečne dostane z toho alkoholového opojenia, keď mu začnu dochádzať peniaze na pitie a nebude mu ho mať kto nosiť. Bojovať? Však to nevedela ani Gabriella, keď si ju brala z Potedei.“

 Hrdinky na seba krátko pozrú v tom svojom typickom všetkohovoriacom pohľade.

 „Myslím, že to necháme na Sun Lo,“ hovorila Gabriella. „Nech sa rozhodne ona sama. Je to jej život.“

 Aileen kývne v súhlasnom geste, že takáto odpoveď jej vyhovuje. Potom však v jej tvári zahliadnu obavy.

 „Idem sa s ňou porozprávať.“ riekla stiesnene a vstupuje späť do hostinca.

 „To nie je dobre.“ Šepne plavovláska smerom k Xene, keď vidia ako zase z hostinca vystupuje. Tentokrát vyzerá nahnevaná a sklamaná zároveň.

 „Takže?“ odváži sa spýtať princezná, ktorá medzitým zase zosadla z koňa aby ho zbytočne nezaťažovala.

 „Bojí sa a je vystrašená.“ Riekne pochmúrne Aileen. „V živote nebola ďalej než za hranicou mesta.“ Smutne vzdychne. „Ale poďme už, lebo nenájdeme do zotmenia dobré miesto na táborenie.“ Vysadne na koňa a ako prvá sa vydáva smerom z mesta k jeho severnej bráne.

25. Chin (Čína), minulosť, cesta na sever

 V štvrtý deň stretávajú potulného obchodníka, ktorý tvrdí, že niečo o nejakej Eve začul v meste na severe, vzdialenom asi ešte päť možno šesť dní cesty.

Prekvapene počúvajú, že s ženou cestuje mladík v brnení a že to nie je Číňan.

 „Žeby Virgilius?“ spýta sa prekvapene Gabriella. „Veď ju chcel zabiť.“ Cíti ako ňou prechádza hrôza a tú vidí aj v očiach svojej partnerky.

 „Dúfam, že ho také sklony prešli. Inak...“ Xena temne zmĺkne a nechá Aileen obchodníkovi poďakovať.

 „Zabiť?“ spýtala sa Aileen, nasadnúc znovu na koňa. „V divadle bolo, že sa s Evou uzmierili. Teda... nebolo to vo zvitkoch, ale do seriálu to dali.“

 „Uzmierili?“ spýtala sa prekvapená Xena. „Musela som mu vyraziť meč z ruky a spútať ho kým sme neodišli.“ Vysvetlila krátko so zachmúrenou tvárou.

 Brunetka len mykla plecami. Takže ďalšia nepravda.

26. Chin (Čína), minulosť, cesta na sever

 V piaty deň sa im miesto vhodné na táborenie podarí nájsť až neskoro večer. Našli ho takmer po tme. Putovanie už začína byť náročné, cesta takmer žiadna, iba jej náznaky vo forme vyjazdených koľají, ktoré sa občas objavia a potom stratia na kamenistom podloží. Po ceste sa im našťastie podarilo objaviť malý potok a tak vaky s vodou obťažkali sedlá koní.

 Aileen nejakým vnútorným inštinktom nazbierala spoločne s Xenou drevo v totálnej tme a už o chvíľu ich zahrieval oheň.

 „Ak bude dnes zase ryža, tak nechci vedieť čo sa ti v noci stane. Rozhodne to nebude také príjemné čo s tebou robí Xena, keď sa snažíte byť potichu.“ Zašomrala zlostne Aileen. „Nechápem ako môžu stále jesť ryžu.“

 Gabriela celá sčervenala a strelila pohľadom na Xenu, ktorá sa zahanbene pozrela bokom.

 „Ale no tak, za lásku sa nehanbite.“ Hovorí káravo Aileen. „To je tým, že nemôžem od nášho odjazdu moc dobre spať. Chýba mi posteľ a myslím stále na...“ zmĺkne a krivo sa usmeje.

 „S tou ryžou... nie sme číňania, to preto.“ Zasmiala sa Gabriella a skutočne začala pripavovať ryžu v kotlíku.

 „V tom hostinci ako si obraňovala Sun Lo si povedala u nás doma v Grécku.“ Xena pohliadla na Aileen, ktorá pomaly prikladala do ohňa. „Už sa tak cítiš? Ako Grékyňa, aj keď sme v Chin.“

 Aileen prekvapene zamrkala.

 „Vôbec som si to neuvedomila.“ Potom ukázala rukou k nim. „Asi to bude vaším vplyvom. Obe ste veľmi hrdé na svoju krajinu.“

 „To nie si hrdá na svoju krajinu odkiaľ si prišla?“ ozvala sa Gabriella.

 Zahliadli ako sa Aileen skrivila tvár v zlostnom úškľabku.

 „Myslíš, že by si ty bola hrdá na krajinu, ktorej vodcovia nerobia nič inšie, len po celej zemi napadajú ostatné krajiny za účelom získania takzvaného čierneho zlata? Nie, nie som hrdá. Hanbím sa. Možno sú tam nejaké vznešené ideály, ale nájdeš ich ťažko. Všetko v mojej dobe sa točí okolo peňazí.“ Precekla Aileen cez zuby.

 „Takže aj v budúcnosti ľudia bojujú o drahé kovy?“ Gabriella pokrútila hlavou. „Že ma to vôbec neprekvapuje.“

 „Ale nie.“ Aileen sa krátko zasmiala. „Čierne zlato je tekutina, nie kov. Je to niečo podobné ako ten váš olej. Slúži na vykurovanie v domoch, ale hlavne na pohon veľkých kovových vozov bez koní alebo lodí bez vesiel či plachiet.“

 „Bez koní?“ užasne Xena. „Vy už nejazdíte na koňoch?“

 „Kone stále sú, ale už sa na nich jazdí len ...“ Aileen hľadá správny výraz. „pre zábavu, napríklad na súťažiach.“ Vstane a pristúpi k svojej čiernej kobyle. „Je to dosť smutné, sú to nádherné zvieratá a inteligentné.“

 „A mňa z nich vždy bolí zadok.“ Zašomre Gabriella a hľadí do kotlíka.

 „Pretože si zmäkla,“ riekne Xena a uhýba malému kamienku, ktorý Gabriella vzala z ohniska. „ešte povedz, že ti je za veľa spať na zemi a už budeš ako táto mäkota Aileen.“

 „Táto mäkota ti naprášila kožuch, drahá princezná.“ Aileen ukáže nožom na seba, pretože sa práve chystá naporcovať ryby, ktoré chytili dopoludnia.

 „Ale nefér,“ Gabriella so zúženými očami pohrozí Aileen vareškou. „na to nezabúdaj.“

 „Dobre, dobre.“ Aileen zdvihne odovzdane ruky. „Bolo to nefér, priznávam.“

 „Xena je oveľa lepšia v boji než ja.“ Riekne Gabriella a vidí pohľad partnerky, ktorý mieri niekam do tmy. Nenápadne položí ruku na sai. „A ja som ťa dokázala poraziť.“

Aileen zrazu pozrie bokom na Xenu a keď zachytí jej pohľad zamieri očami do kríkov neďaleko nich. Tá len mierne privie oči.

 „Však neboj, drahá. Odvety sa dočká, to jej za ten nefér výprask rozhodne zaručujem.“ Hovorí Xena kľudne, v ďalšom okamihu sa vymrští ako mačka a vyťahuje votrelca von z krovia. Prudko ním mrští o zem a na postavu na zemi zrazu mieria zbrane.

 „Sun Lo?“ vykríkne prekvapene prvá Gabriella a zloží sai. „Čo tu, u Bohov, robíš?“ hľadí na malú ženu, ktorá zase hľadí vydesene na vytasené zbrane. Nakoniec meče schovajú Aileen aj Xena a Sun Lo sa konečne posadí. Vyzerá zbedačene, unavene a aj trochu vystrašene.

 „Ja...“ začne hovoriť malá číňanka, ale preruší ju Xena. Tá si k nej pokľakne a prehliadne jej tvár.

 „Nie si zranená?“ spýta sa jej ticho.

 „Nie, myslím.“ Šepne Sun Lo.

 „Teraz sa najeme a ty nám potom povieš čo sa stalo, dobre?“ spýta sa milo Gabriella a podá jej vak s vodou aby sa mohla umyť a napiť.

 Sun Lo vyzerá už po pár chvíľach oveľa lepšie. Špina z jej tváre mizne, rovnako z rúk. Xena jej ukáže kam sa má posadiť. Aileen si však všíma aj inú vec a to, že Sun Lo vôbec nie je oblečená na takúto výpravu a celá sa trasie v nočnej zime. Bez slov vstáva a prehadzuje jej cez plecia svoj teplý kabát, ktorý mala doteraz upevnený na sedle.

 „Ďakujem.“ Šeptne Sun Lo so slzami v očiach. Potom sa zatvári zaskočene a ovonia kabát, ktorý si privinula k telu. „Čo to je za vôňu?“ spýta sa zarazene a pohliadne na Aileen. Tá krátko mrkne na svoje spoločníčky, ktoré napäto očakávajú odpoveď. „Jasmín?“ konštatuje drobná číňanka neisto a Xena zlostne švihne naberačkou do kotlíka.

 „Práve si vyhrala desať zlatiek,“ usmeje sa Aileen na vystrašenú Sun Lo. „oni to nevedeli zistiť.“

 „Je to pekná vôňa.“ Riekne Sun Lo už istejšie a prijíma podávanú misku s ryžou a rybou. Už len o chvíľu je najedená a vyzerá oveľa pokojnejšie.

 Okolo ohňa je ticho, všetci hľadia na malú žienku a čakajú kým sa sama rozhovorí. Nakoniec sa Aileen rozhodne vziať jeden vak s vínom a podá jej ho. Sun Lo váhavo ovonia vak, ale nakoniec sa napije a zaškaredí sa.

 „Nie je moc kvalitné, ale zahreje.“ Riekne brunetka s miernym úsmevom. Vak nakoniec obíde všetky ruky.

 „Zmlátil ma hneď večer toho dňa čo ste odišli.“ Začne ticho Sun Lo. Váhavo odkryje kabát a ukáže veľkú modrinu na ramene. „A už som to nemohla zniesť. Spomenula som si čo mi hovorila Aileen a rozhodla som sa vás nasledovať.“ Krivo sa usmeje a ukáže na seba. „Nie som moc veľká hrdinka, preto vyzerám takto. Ukradla som otcovi koňa a šla za nosom. Vôbec mi nenapadlo vziať si niečo na jedlo, v rýchlosti som na sedlo hodila len vak s vodou. Dohnala som vás na dohľad dnes okolo poludnia.“ Zahanbene si utiera sopeľ a slzy tečúce z očí. „Chcela som počkať kým zastavíte v ďalšom meste a tam sa vás spýtať či tá ponuka ešte platí, ale tam vonku je taká strašná tma a zima. Neviem ani rozložiť oheň.“ Znovu fňukla.

 Gabriella pozrela na Xenu s miernym úsmevom pri spomienke ako ona Xenu kedysi prepadla v jej tábore, tiež celá uzimená.

 „Už si medzi priateľmi.“ Zašepká Aileen a jemne jej pohladí ruku.

 „Určite.“ Usmejú sa snúbenice.

 „Takže chceš ísť s nami?“ odváži sa ticho spýtať Aileen. Vidí ako Sun Lo chvíľu premýšľa.

 „Na nejaký čas určite, možno sa otec vzpamätá. Bratranec Sun Chu nad ním vždy vedel držať pevnejšiu ruku ako ja. Ja som otca neustále ľutovala. Začal piť potom čo mamičku zabil voz na ulici a vedela som ako veľmi ju miloval, aj keď to nie vždy dával najavo.“ Sun Lo si zamyslene zase odpije z vaku a podáva ho ďalej. „Ak vám to teda nebude vadiť, že sa k vám pridám. Rada by som zažila aj niečo iné ako prácu v hostinci. A vaše cesty ma vždy lákali.“

 „Nebude,“ odvetí okamžite Aileen, ale potom na ňu ukáže prstom. „ale budeme ťa musieť poriadne obliecť, mierime na sever.“ Vtedy sa zamračí a vstáva. „Kde máš toho koňa?“ Sun Lo sa zatvári prekvapene a potom s trochou neistoty ukáže smerom do lesa.

 Aileen sa vráti s koňom, ktorý chudák vyzerá horšie než kone v ktorejkoľvek nájomnej stajni. Nechápe ako mohol takú cestu vydržať. Zloží mu sedlo a hrebelcuje chabú srsť.

 „Sun Lo,“ ozve sa Xena. „mali by sme ťa ale upozorniť, že naše cesty sú neraz nebezpečné. To si už mohla zistiť podľa zvitkov či príbehov, ktoré ti rozprávali moje spoločníčky.“

 Malá čiernovláska si ťažko vzdychne.

 „Nebolo mi to síce dovolené, ale deduško ma už od mala učil bojové umenia a prácu s katanou. Potom čo umrel som sa to učila potajme sama, nazerajúc do školy bojových umení. To ako vyzerám neznamená, že sa neviem brániť. A ani to, že som nepozdvihla ruku či zbraň proti vlastnému otcovi. Čo by som to bola za dcéru?“ riekne nahnevane.

 „A čo je to on za otca?“ cekne zlostne Aileen, otočená k nim chrbtom, stále čistiac koňa.

 Vtedy sa Sun Lo rýchlo postaví, z púzdra ležiaceho vedľa nej vytiahne Aileenin meč a prudko s ním švihnúc jej ho položí zozadu na krk.

 „Nevieš takmer nič o mojom živote a čo som si v ňom musela zažiť.“ Vykríkne naštvane. „Neodsudzuj môjho otca, celý život tvrdo pracoval. Len smrť ženy pred dvomi zimami mu zlomila dušu.“

 Snúbenice sa rozhodnú nereagovať a ďalej sedia na svojich miestach, aj keď na seba udivene pozrú. Z toho krátkeho pohybu bolo jasné, že Sun Lo skutočne má s mečom skúsenosti. Xena iba mrkne na Gabriellu a tá si pripraví sai tupou stranou napred.

 Aileen odloží kefy, ktorými drhla koňa na jeho chrbát a pomaly sa otočí. Sun Lo neisto zamrká, keď vidí jej pohľad. Aileen urobí malý krok k nej, aj keď vie ako ostrý je jej meč. Bez mrknutia oka si nechá položiť zbraň na spodnú časť hrdla.

 „Nie, neviem nič o tebe, ale rada by som sa to dozvedela. Všetko o tebe.“ Šepne Aileen a urobí ďalší krok, zatiaľ čo Sun Lo ustupuje. Jej oči sa rozšíria, keď vidí ako hrot meča robí na hrudi brunetky krvavú stopu. Chce spustiť čepeľ meča, ale zabránia jej v tom ruky Aileen, ktorými jej meč pevne zovrie v dlaniach.

 „To bolí.“ Šepne Sun Lo, pretože Aileen jej meč odvracia bokom pomocou sily. Nakloní sa k nej len na pár centimetrov.

 „Nikdy, už nikdy sa nedotýkaj môjho meča ak nie si v núdzi alebo v boji.“ Zahromží nebezpečne Aileen a vytrháva jej meč z rúk úplne s ľahkosťou. Vsunie ho naspäť do púzdra a schováva aj kefy na čistenie koňa. Otočí sa k Sun Lo, ktorá sa tvári zarazene, posadiac sa na svoje predchádzajúce miesto.

 Xena sa medzitým oprie o jedno sedlo a nechá Gabriellu aby sa ona oprela zase o ňu.

 „Ukáž mi tú modrinu.“ Riekne Aileen a čaká kým tak drobná žena urobí. Z váčiku vytiahne sklenenú nádobku s masťou. Opatrne jej ňou natrie Sun Lo obrovskú modrinu. „Bude to menej bolieť a rýchlejšie sa to vylieči.“ Vysvetľuje krátko a zakladá nádobku späť.

 Zrazu sa od nej ozve podivný zvuk, ktorý ani jedna z žien nepozná a vyplašene sebou trhnú. Je to zvuk pípania elektrických hodín. Aileen sa zamračene pozrie na svoje predľaktie a cíti na sebe udivený pohľad Sun Lo, keď vidí farebný holografický display.

 „Pevné okno, úplne som zabudla.“ zašepká a pozrie na Xenu s Gabriellou. Okamžite vstáva. „Vrátim sa čoskoro.“ Riekne krátko a zmizne v lese.

 „Je taká zvláštna.“ zašepká Sun Lo, hľadiac za ňou do lesa. Uvidí tam krátky záblesk modrého svetla a pohliadne na svoje nové priateľky. Tie však jej pohľad ignorujú a venujú sa len sebe. Tak sa rozhodne ľahnúť si na položenú kožušinu, a počúvajúc ich rozhovor, čaká kedy sa objaví v lese Aileen.

 „Myslela som na tú svadbu.“ Rečí Gabriella ticho.

 „A zrejme ťa niečo aj napadlo, ak sa nemýlim.“ Usmieva sa Xena.

 „Potedea, tam kde sme sa prvý krát videli.“ Otočí sa k tichej Xene. „Myslíš, že by to bolo romantické, vziať sa tam, kde sme sa prvý krát stretli?“ Jej hlas sa zmení na uštipačný. „Teda kde si ma prvý krát zachránila.“

 „A tam kde si tak hrdinsky chránila svojich spoluobčanov a nemala si výcvik.“ Xenin hlas znel mierne vyčítavo. „Dobre, súhlasím, bude to pekné.“

 „Vy sa budete brať?“ ozvala sa Sun Lo, ktorej ten rozhovor už nedal pokoja.

 „Milujeme sa, naše duše sú prepojené, čo je na tom divné?“ spýtala sa mierne Gabriella. „Áno, budeme sa brať. Aj keď cesta do Potedei v Grécku bude ešte dlhá.“ Riekla s úsmevom.

 „Nejak som to z tých zvitkov a rečí vytušila.“ Riekla Sun Lo. „Len sa mi tomu nechcelo moc veriť.“ Obrátila sa k nim. „Gratulujem.“ Šepla a pohliadla znovu k lesu. „Dobrú noc a ďakujem, že môžem byť s vami.“ Riekla krátko. Jej oči sa však nezatvorili ani keď vyhasla posledná iskra ohňa. Pritískajúc voňavý kabát na svojom tele stále myslela na miznúcu Aileen. Nakoniec sa jej oči zatvorili únavou.

27. Chin (Čína), minulosť, cesta na sever

 Xena si prezrela ich tábor a znepokojene si uvedomila, že ani ráno tam Aileen stále nie je. Pomaly vstala a začala čo najtichšie chystať raňajky. Prekvapilo ju, že skôr ako Gabriella bola hore Sun Lo a začala jej pomáhať. Mlčala a videla ako sa oči malej čiernovlásky stále rozhliadajú.

 „Bré.“ Šeptla Gabriella a obzrela sa. „Však hovorila, že tu bude za chvílu.“ Poznamenala zachmúrene, keď nikde nevidela ich vysokú spoločníčku.

 „Možno to jej okno...“ začala Xena s obavami v hlase a potom pohliadla na Sun Lo, hneď na to premiestnila zrak na Gabriellu.

 Znenazdania sa kúsok od nich v lese objavil záblesk. O malú chvíľku odtiaľ vykročila Aileen. Vyzerala unavene.

 „Som späť.“ Riekla jednoducho a bez väčšieho vyjasnenia. Bola oblečená rovnako ako večer, ale mala v ruke veľký kožený vak, ktorý hodila k svôjmu sedlu. Jej meč v púzdre stále ležal vedľa Sun Lo. Sklonila sa preň a bez slov si ho pripevnila na chrbát.

 Xena ju chytila za rameno a odviedla bokom od Sun Lo, ktorá na to hľadela nechápavo, ale došlo jej, že chcú hovoriť o niečom čo nie je pre jej uši.

 „Hovorila si že sa vrátiš čoskoro,“ riekla vyčítavo Gabriell. „a bola si preč celú noc.“

 Brunetka sa krivo usmiala.

 „Ja som bola preč celý mesiac, v mojom čase, bardka.“ Tá na ňu vypleštila oči. Aileen sa krátko nadýchla a ukázala k severu. „Musíme postupovať, nájsť vašu dcéru.“ brunetka sa zlostne usmiala. Vyzerala skutočne vyčerpane.

 „Zmenilo sa niečo?“ spýtala sa Xena zvedavo.

 „Nie, ale objavila sa jedna bájka o štyroch ženách bojovníčkach putujúcich po Chin.“ Kývla hlavou smerom k Sun Lo. „Možno ona je ta štvrtá, ale mená sa nezachovali.“

 Xena na to nič nehovorí a vracia sa k príprave raňajok.

28. Chin (Čína), Muai, minulosť

 Po šiestich dňoch dorazili bez újmy do Muai, čo bolo práve to mesto dostatočne veľké aby zaujímalo stúpenca Eliho pre šírenie viery. Prekvapene sledovali, že obyvatelia na nich nehľadia nepriateľsky, ako keby už ľudí podobného zjavu videli. Zoskočili z koní a Aileen hneď pristúpila k miestnej žene, ktorá naberala vodu zo studne. Už zo zvyku sa uklonila.

 „Dovolíte, pani, spýtať sa vás niečo?“ riekla zdvorilo a počkala kým žena prikývne. „Hľadáme nejaký nocľah, kováča a ženu menom Eva, ktorá tu mala šíriť vieru proroka Eliho.“

 „Nocľah nájdete tam, v hostinci u Mai.“ Odvetí žena a ukáže príslušným smerom. „Kováč je hneď vedľa, oboje leží pri námestí s tržnicou a o tej žene som počula, skutočne tu šírila nejakú vieru. Mnoho ľudí ju však nepočúvalo a asi pred možno pätnástimi dňami odišla ďalej na sever. Sprevádzal ju mladý muž, ktorý vyzeral ako vy.“

 „Ďakujem.“ Riekne Aileen a znovu sa ukloní.

 „Na čo kováča?“ spýta sa Gabriella, keď sa k ním Aileen vrátila.

 „Sun Loin kôň má zlé podkovy.“ Odvetí Aileen, aj keď pravý dôvod je trochu iný.

 „Dobre,“ hovorí Xena. „necháme podkuť koňa a aspoň jej zoženieme niečo poriadne na oblečenie.“

 „Ale ja nemám peniaze.“ Ozve sa stiesnene Sun Lo a bojazlivo na nich pozerá. „To po vás nemôžem chcieť.“

 „Vlastne,“ usmeje sa Aileen. „zabudla som.“ Siahne do váčku, vyberá desať zlatých mincí a podáva ich zaskočenej Sun Lo. „Vyhrala si ich predsa.“

 „Zatiaľ si ich nechaj.“ Riekne Sun Lo a ukáže na svoje oblečenie. „Ani ich nemám kam dať a ďakujem ti.“ Ľúbezne sa usmeje a Aileen sčervená.

 Napokon sa Xena rozhodne ísť spoločne s Aileen ku kováčovi, aj keď vidí, že sa tvári trochu nevraživo, ako keby ju nechcela po boku. Sun Lo a Gabriella sa zase premiestnili na tržnicu aby zakúpili pre číňanku oblečenie a zbytok nutnej výbavy na cesty.

 Aileen podišla do otvorenej kováčskej dielne, kde obe videli svalnatého muža ako mláti do rozhorúčeného kovu na kovadline. Spoločne so Xenou, ktorá viedla Sun Loinho koňa, sa uklonili a videli, že sa muž na nich pozrel nepriateľsky. Tak isto to urobil aj pomocník, ťahajúci mechy.

 „Buď pozdravený,“ vetila zdvorilo Aileen. „chceli by sme si nechať okuť tohto koňa.“

 „Príďte zajtra, budete mať hotové podkovy.“ Riekne nepríjemne kováč a kývne na svojho pomocníka aby si prezrel koňské kopytá.

 „Potrebovala by som ešte aj katanu, ak máš nejakú vyrobenú.“ Ozve sa na Xenino prekvapenie znovu Aileen. Čakala, že objednajú podkovy a pôjdu za ženami na tržnici.

 „Katanu?“ kováč sa rozosmeje. „Ženská nemá čo s katanou robiť. Patríte do domu a nie sa oháňať mečom.“

 „Nemusíš sa báť, že by som ti nezaplatila. Viem oceniť kvalitnú prácu.“ Nedá sa Aileen. Vidí ako kováč si zamračene prehliada hlavice mečov, ktoré majú na chrbtoch.

 „Niečo som povedal, zbrane ženám do rúk nepatria.“ Zvolá už nahnevane kováč a arogantne sa otočí k nim chrbtom.

 Aileen zlostne sykne a Xena nestihne zakročiť, keď vytiahne jeden z vrhacích nožov a hodí ho po kováčovi. Tomu sa nôž zasekne rovno pred nosom do police. Pomocník siahne po dýke, ktorú má na opasku.

 „Viem zaobchádzať s mečom a ak sa mi postavíš, ty arogantné prasa,  tak ti to aj ukážem. Povedala som, že ti zaplatím.“ Siaha znovu k opasku, ale namiesto noža vyťahuje mincu a hádže ju ku kováčovi na zem. Kováč sa pozrie na mincu a potom na ňu.

 „Tejto reči už rozumiem lepšie.“ Riekne a zdvihne mincu zo zeme, vyskúšajúc ju v zuboch. „Poďte.“ Kývne na ne a kráča dnu do dielne. Xena sa zvedavo rozhliadne a vidí, že na jednej stene je držiak s niekoľkými katanami. Kováč k stojanu pristúpi a ukáže naň. „Vyber si.“

 Aileen vyberie jednu z katán a vytiahne ju z dreveného púzdra. Skúmavo si ju prehliadne a krátko klepne na čepeľ. Zvuk ocele sa jej moc nepozdáva.

 „Potrebujem skutočnú kvalitu, kováč. Ak nevydrží seknutie môjho meča tak ti zaň zaplatím náhradu, ale chcem niečo výnimočné.“ Pohliadne na muža, ktorý na ňu pozerá veľmi zachmúrene až nahnevane.

 „Ja si svoju prácu robím dobre. Konaj.“ Riekne nasupene a v pozadí je počuť podtón, ktorý hovorí, že ten jej meč vyzerá ako pre deti. Xena si pomyslí, že v podstate nemá čo stratiť, a ak jeho práca nevydrží kov budúcnosti tak aspoň zarobí.

 Aileen podá katanu Xene a prikáže jej aby ju podržala. Rozoženie sa svojím mečom a sekne. Čepeľ katany sa rozletí na dva kusy ako keby to bol len kus dreva a počujú ako kováč neveriacky vydýchne.

 „Aký majster koval tvoj meč?“ spýta sa užasnuto.

 „Majster čas.“ Riekne s miernym úsmevom Aileen. Pozrie na neho však nahnevane. „Chcem tvoju najlepšiu prácu čo si kedy urobil, najpevnejšiu oceľ. Alebo si nájdem pravého majstra.“ Dodá posmešne.

 Kováč chvíľu premýšľa, ani sa nesnaží reagovať na posmešky, tak veľmi ho Aileenin meč prekvapil.

 „Moja najlepšia práca bola na zakázku, pre jedného šľachtica. Sú to však dve kratšie katany, pretože ten muž je malý takmer ako dieťa. Mal si prísť pre ne na konci zimy, predpokladám, že sa už ale nevráti. Chceš aj také niečo?“ spýta sa kováč s nádejou v hlase. Vyrobiť tie katany mu trvalo strašne dlho a recept na správny podiel prímesí do ocele kúpil za nehoráznu čiastku.

 „Ukáž mi ich.“ Povie nádejne Aileen. Kratšie katany by práve viac vyhovovali pre malú Sun Lo, bola o málo nižšia než Gabriella. Ale len o málo, možno o prst.

 Kováč sa vytráca v ďalšej miestnosti a po chvíli donáša balíček, zabalený v koži. Odmotá povraz a rozbalí ho. Vytiahne z púzdra jednu katanu, ktorá aj skúsenej Xene vyrazí dych. Má tak jemne zdobenú čepeľ, okrem ostria, až to pripomína pavučinu. Podobne jemne je zdobená aj rukoväť potiahnutá červenou stuhou. Na hlavici katán je vyryté slnko.

 „Nádhera.“ Zašepká Aileen a podáva jednu katanu Xene aby vykonali predchádzajúci proces. Kováč na to hľadí s obavami. Aileen zase sekne a prekvapene vidí ako jej meč odskakuje od katany spoločne s pár iskrami. Prehliadne si čepeľ a vidí na nej veľmi malý vryp od jej meča, ale to jej nevadí. Väčšina mečov, proti ktorým by mali teoreticky bojovať, rozhodne nie je takej kvality ako Aileenin meč.

„Výborne, teraz ti môžem povedať, že si skutočne majster.“ Riekne a vidí ako sa kováč na ňu zamrači. „Beriem, povedz si koľko za ne a koľko za ten zničený nepodarok.“

 Xena sa mračí na tú nehoráznu čiastku, ktorú si kováč vypýta, ale nič nepovie. Netuší, že pri návrate z budúcnosti si Aileen doniesla nový a značný obnos zlatých mincí.

 „Pre koňa si príďte zajtra. V podvečer.“ Muž preratúva mince a pozrie sa na ne s úsmevom. „Nechám ho u seba v stajni a aj ho nakŕmim, potrebuje to.“ Vezme uzdu koňa a odvádza ho preč.

 Xena s Aileen vyjdú von a bojovníčka položí ruku na jej rameno.

 „Zbláznila si sa? Za takú sumu sa dá kúpiť niekoľko plnokrvných koní.“ Zašepká neveriacky.

 „Predtým som ťa nepoznala a darovala som ti meč v hodnote dvestotisíc zlatých mincí.“ Odvetí Aileen s úsmevom a vidí ako Xena na ňu vypleští výrazné modré oči. „Prečo by som za pár stoviek nekúpila meče žene, ktorú...“ zarazene stíchne a upraví si nervózne balíček pod pazuchou.

 „Dobre, už som ticho.“ Odvetí Xena s úsmevom a cíti sa šokovaná. Vytiahne svoj meč a krátko si ho prezrie. Za takú sumu by dokázala kúpiť polovicu menšieho mesta, alebo pár domov v Aténach.

 Spoločne nájdu spolubojovníčky na trhovisku a Xena pozerá na malú Sun Lo prekvapene. Má na sebe totižto brnenie podobné ich, ale v čínskom štýle a ešte k tomu určené pre ženu.

 „Kde ste to vzali, u Tartaru?“ pýta sa zaskočená Aileen. Zároveň usudzuje, že Sun Lo v brnení vyzerá moc pekne.

 „Vyrobili to pre hru v divadle.“ Oznamuje Gabriella. „O nejakej hrdinke menom Mulan, ktorá zachránila cisára. Za menší obnos navyše sa dali uhovoriť aby ho predali. Hru hrávajú len raz za rok na slávnostiach a do tej doby stihnú vyrobiť ďalšie brnenie.“

 „Som rada,“ hovorí Xena a prezerá si Sun Lo. Poklepe po brnení a vyskúša jeho pevnosť. „vyzerá dobre a o starosť menej.“

 „Ako ste uspeli u kováča?“ spýta sa Gabriella a začnú spoločne kráčať do miest kde by mal byť hostinec.

 „Viac než dobre.“ Usmeje sa Aileen široko a pohladí balíček. „Kôň bude pripravený zajtra. Vy ste kúpili všetko?“

 „Áno,“ odvetí Gabriella. „už sme to naložili na kone. Ešte nájsť hostinec, som hladná ako vlk.“

 Hostinec našli ľahko, všetky obchody boli skutočne rozmiestnené okolo námestia s trhoviskom ako im to hovorila žena na začiatku mesta. Na ich smolu však majú voľnú izbu len s dvoma posteľami.

 „Ja prespím na zemi,“ riekne brunetka na totálne prekvapenie snúbeníc. Obe dobre vedia ako Aileen nadáva na spanie na podlahe.

 „To nemusíš.“ Šepne Sun Lo.

 „Mne to nevadí.“ Usmeje sa brunetka a začne ukladať prikrývky na zemi.

 Xena rozkladá na nízky stolík misky a Gabriella ich zase plní jedlom, ktoré im dal kuchár hostinca na podivnej vysokej panvici. Obe však ticho počúvajú rozhovor.

 „Tá posteľ je ale dosť široká. Nechcem aby si kvôli mne spala na zemi.“ Protestuje malá čiernovláska.

 „Pre nás obe teda rozhodne nie je dosť široká.“ Zasmeje sa Aileen. „Aj keď si drobná, tak ja nie.“ Prezerá si pripravený prísteľok a spokojne kývne.

 „Ale oni spia na jednej posteli.“ Argumentuje ďalej Sun Lo ukážuc na Xenu a Gabriellu.

 „Lenže oni sú snúbenice a milenky. V noci sa vždy objímajú, teda ak nerobia zrovna niečo inšie.“ Aileen sa široko zazubí a chytí letiacu lyžicu, ktorú vyslala červenajúca sa Gabriella. Obratom jej ju hodí naspäť a plavovláska švihom uhýba. „Myslím, že s nami by to moc vhodné nebolo. A dosť rečí, poď sa najesť.“

 „Ako chceš.“ Šepne na Xenine a Gabrielline prekvapenie sklamane Sun Lo. Aileen ten podtón v jej hlase ako keby nepočuje a usadá k stolíku. Po večeri prichádza na radu pohár piva a rozhovor, v ktorom sa dohadujú za ako dlho Evu doženú. Dva týždne bol riadny náskok a Sun Loin kôň nebol zrovna v dobrej forme. Plnokrvníky, ktoré mali od Albusa, by ten náskok dokázali stiahnuť oveľa rýchlejšie.

 Pri krátkej odmlke v rozhovore sa Aileen zdvíha a váhavým krokom sa vracia späť k stolíku. Položí pred drobnú čiernovlásku balíček.

 „Toto je pre teba, Sun Lo.“ Červenajúc sa nervózne poškrabká za uchom. Snúbenice sa ticho uškŕňajú.

 „Ja ale nemôžem nič prijať.“ Riekne plačlivo Sun Lo, bez toho aby na balíček siahla. „Už ste mi toho dali toľko.“

 „Prosím, ber to odo mňa ako nejaký predčasný darček k narodeninám.“ Zašomre Aileen prosebne a neodváži sa na Sun Lo ani pozrieť.

 „Tie som ale mala pred mesiacom.“ Snaží sa argumentovať malá čiernovláska.

 Aileen len zdvihne hlavu a pozrie na ňu dlhým pohľadom. Sun Lo nakoniec ťažko vzdychne a siahne na balíček.

 „Neviem ako vám to všetko oplatím.“ Riekne a začne balíček rozväzovať.

 „Mne stačí, že si s nami.“ Zašepká Aileen a zase hľadí do zeme.

 Keď balíček Sun Lo otvorí, zakryje si neveriacky rukou ústa. Pomaly vytiahne jednu katanu z púzdra a prezrúc si ju zase položi naspäť. Pokrúti hlavou.

 „Toto už vôbec nemôžem prijať, Aileen. Môj strýko je kováč a viem si predstaviť asi akú majú hodnotu.“ Znovu pokrúti zanovito hlavou.

 Aileen chvíľu mlčí a potom sa zatvári až naštvane.

 „Pozri, je dôležité aby si bola ozbrojená, ak teda vieš s nimi narábať a chceš bojovať. Pokiaľ nechceš bojovať tak to povedz.“ Sleduje ako Sun Lo prikyvuje. „V tom prípade musíš mať kvalitnú zbraň. Ver mi, že je to ako zrnko piesku z môjho majetku a zlomok ceny, ktoré stáli moja a ich zbrane. Pokiaľ tie zbrane teda nechceš, môžeš sa rovno vrátiť domov.“ Riekne drsne a vidí ako sa Sun Lo zatvári vystrašene. „Ak nechceš ísť, tak ich prijmi a prestaň byť vzpurná voči darom, ktoré sú od srdca.“

 „Prečo si na mňa taká?“ spýta sa Sun Lo zmätene. „Raz milá, že sa mi z toho chce plakať, a potom hnusná, až mám chuť ťa zaškrtiť.“

 „Pretože mám svoju temnú stránku, ktorá...“ chvíľu váha. „proste nevie uniesť určité city tej svetlej strany a snaží sa im brániť.“ Zašepká Aileen a pretrie si vyčerpane tvár.

 Sun Lo sedí a vyzerá, že sama nevie čo robiť. Keď na ňu konečne Aileen zase pozrie, chabo sa usmeje. Pohladí katany a vstane. Pokľakne vedľa Aileen a chytiac jej tvár jej dá na líce bozk, dostatočne dlhý než aby bol len krátkym priateľským bozkom. Nakoniec sa nahne k jej uchu.

 „Ďakujem za tie krásne katany.“ Šepne a vráti sa späť na svoje miesto.

 Aileen celá červená a vyzerajúca na odpadnutie, si pohladí miesto kde ju pobozkala.

 „Myslíš, že budú čoskoro potrebovať svoju vlastnú izbu?“ zašepká Gabriella ticho Xene do ucha, dotknúc sa perami jemne jej ušného lalôčiku.

 Xena sa len pousmeje. O chvíľu už sledujú ako Aileen vyrába postroj aby si Sun Lo mohla pripevniť katany na chrbát, podobne ako to mali dve vysoké ženy.

29. Chin (Čína), minulosť, cesta na sever

 Hľadanie Evy im pripadá ako nočná mora. Neustále uniká a dokonca sa museli vracať pretože Eva aj s jej stále záhadným spoločníkom sa vydali iným smerom. Prechádzajúc po menších dedinách počúvajú nové a nové znepokojivé správy o vzbúrencoch proti cisárovi a o ich veliteľovi Kiu Shim. Xena neraz po ceste uvažovala, či je cisár taký zlý aby proti nemu skutočne niekto bojoval, alebo ide vzbúrencom len o moc.

 Stále sa však všetky po ceste presvedčujú, že skôr Kiu Shi je práve ten na zlej strane. Štyri menšie dediny našli vypálené a vyzabíjané, dokonca aj s deťmi a ženami. Prechádzali tieto miesta s predĺženými tvárami a Xena mala pocit viny. Podľa pár svedkov však vzbúrenci neútočili v nejakých veľkých skupinách, ale silne ozbrojený. To či boli aj dobre vycvičený nevedeli posúdiť, pretože útočili na bezbranných ľudí.

 Xena s Gabriellou si všímali aj vývoj Aileen a Sun Lo. A to nielen ich vzťahu. Aileen sa stávala každým dňom podivne kľudnejšou, otvorenejšou a hlavne oveľa milšou voči nim. Všímali si aj to ako sa občasne nenápadne jedna druhej dotknú, ako keby mimochodom.

 Sun Lo si však robila vrásky z toho, že Aileen o sebe a svojej minulosti  nehovorila. Xena s Gabriellou vedeli prečo. Jasne im vysvetlila to, že je z budúcnosti by mali vedieť iba oni dve. Gabriella začala konečne znovu písať, vďaka zakúpenému papyrusu a jej nový príbeh bol o znovuzrodení a hľadaní Evy.

 Aileen jej povedala, že buď môže napísať pravdu a teda, že ich zachránila cestovateľka z budúcnosti, alebo ju môže nazvať druidskou šamankou, ktorá sa len náhodou objavila na mieste ich smrti. Gabriella sa po spomienke na to ako hovorila o pravde v budúcnosti rozhodla napísať pravdu, aj keď niektoré slová nevedela presne napísať a tak ich pojala svojim spôsobom. A to, že Xena jačí pri útoku, napísala zámerne.

30. Chin (Čína), Chindo, minulosť

 Prešli tri týždne a slnko naznačovalo, že je poludnie. V diaľke uvideli zopár striech vyšších domov a cesta začala byť vyjazdenejšia, keď zahliadli ako k nim uteká skupinka vystrašených ľudí.

 „Hej, stojte. Hó, prrr.“ Vykríkla Xena a skrotila koňa, ktorého vyplašený ľudia rovnako podesili. Ľudkovia však odmietali zastaviť.

 „Bežte, utekajte,“ kričal jeden a ukazoval smerom odkiaľ prišli. „spaste si život.“ Reval vydesene a preletel okolo nich ako víchor.

 „Stojte som povedala.“ Zrevala Xena, ale všetci ju ignorovali.

 Aileen nahnevane vytiahla bič a prudkým švihnutím jednému z mužov podtrhla nohy. Pomaly k nemu priklusala a keď sa zdvihol chytila ho za golier kabátca. Muž sa chcel brániť, ale krátko ho pleskla opakom ruky cez tvár a tým prebrala z hystérie.

 „Čo sa tu deje, dobrý muž?“ spýtala sa kľudne. „Prečo všetci utekáte a čo je to za mesto?“

 „To je Chindo, a utekáme pretože nás napadlo Kiu Shiho vojsko. Radím vám aby ste utiekli tiež. Pusti ma, prosím.“ Zvolal prosebne vydesený muž.

 „Koľko ich asi je?“ kríkla Xena nazlostene a jej oči viseli na ceste k mestu.

 „Netuším. Pre mňa kľudne aj tisícka. Prosím, pusti ma.“ Zašepkal zase muž a Aileen ho zo žuchnutím pustila na zem z výšky koňa.

 Xena pozrela na ženy okolo seba a čakala odpoveď na svoju nevyslovenú otázku. Krátke kývnutie jej dalo dostatok odpovedí a s nazlosteným výkrikom popchla koňa do slabín. Rútili sa smerom k mestu a videli ďalších utekajúcich ľudí.

 V meste sa im naskytol hrôzostrašný obraz. Vojaci vyťahovali ľudí zo svojich príbytkov a na mieste ich popravovali. Pri ceste cez mesto sa skupinka štyroch bojovníčok snažila zneškodniť každého vojaka s podivným červeným znakom na prsiach brnenia.

 Sun Lo neveriacky sledovala prácu Xeninho chakramu, ktorý lietal zo strany na stranu a aj v Xeninom pohybe sa jej vracal do ruky ako predĺžený úd. Rovnako udivene videla Aileenine nože, ktoré vždy našli svoj cieľ.

 Xena zrazu prudko zastavila koňa, ktorý sa dostal do šmyku a vzoprel na zadné. Ona samá zbledla ako popoľ. Hľadela do centra námestia, kde bola asi tridsiatka vojakov, ktorí útočili na päticu postáv chrániacich vstup do nejakej veľkej budovy.

 „Eva.“ Zašepkala zhrozene Gabriella vidiac drobnejšiu postavu medzi mužmi, oháňajúcu sa bojovou palicou. Na nič nečakala a znovu popchla svojho koňa vidiac bokom, že to isté robia aj ostatné ženy.

 Xena sa prirútila medzi vojakov ako búrka, pár z nich ich zrazil jej kôň a okamžite vysokým premetom zoskočila do ich stredu. Krátkym pohľadom zistila, že budova, ktorej vchod chránia, je mestský lazaret a zároveň siročinec.

 „Matka?“ zvolala prekvapene Eva a na okamih zaváhala v boji. Jeden muž toho využil a rozťal jej pažu. Eva s bolestným výkrikom padla na zem. Xena bez okolkov hodila chakram a sťala chlapa, ktorý práve napriahal zbraň k bodnutiu jej dcéry. Než sa vrátil chakram vytiahla meč a vidiac, že sa k nej pridávajú jej spoločníčky začala urputne bojovať s pomerne dobre vycvičenými vojakmi.

 „Nehovorila si niečo o tom, že už nebojuješ?“ zvolala udýchane, keď videla, že sa Eva stavia na nohy. Vojak pred ňou dostal tvrdý kopanec do tváre až urobil premet a padol na zem v bezvedomí.

 „Všetkých by zabili.“ Kríkla na ňu Eva a s bolesťou v tvári zrazila ďalšieho vojaka k zemi.

 „Nedali sa prehovoriť na cestu lásky?“ ozvala sa Gabriella ironicky, ale vďačná, že vidí Evu živú ... aj keď nie zrovna zdravú. Začula ako Eva zlostne sykla.

 „Do riti, ženské, nemôžete si to nechať na neskôr?“ zreval jeden z mužov, ktorý im pomáhal. Obe zo snúbeníc spoznali Virgilia.

 Našťastie po ich príjazde sa začali rady vojakov rapídne prerieďovať a zbytok sa pri vidine svojej smrti začal zbabelo sťahovať. Nesnažili sa ich prenasledovať, len sa podozrievavo obracali, otočený k sebe chrbtom a hľadeli ako vojaci utekajú.

 Nakoniec Xena vyčerpane vsunula meč do púzdra a pohliadla so slzami v očiach na Evu. Tá sa jej okamžite vrhla okolo krku napriek hlbokému zraneniu. Pohliadla bokom a natiahla ruku ku Gabrielle, ktorá k nim pristúpila a nechala sa tiež objať.

 „Matka, Gabriella.“ Zašepkala Eva a po tvári jej začali tiecť obrovské slzy. „Hovorili o vás, že ste mŕtve. Ja...“ vzlykla zlomene. „Ja som uverila, že moje obe matky sú mŕtve. Ďakujem ti Eli, že si mi ich vrátil späť.“ Riekla a potom sa krátko zasmiala s úľavou.

 Xena zahliadla pohľad partnerky ponad Evine plece a mierne sa usmiala. Eva ju práve prvý krát nazvala svojou druhou matkou. Gabriella zaťala zuby do pery aby sa nerozplakala, čo sa jej aj tak nepodarilo.

 Aileen na ten obrázok hľadela podobne dojato. Ani si neuvedomila, že položila Sun Lo ruku okolo pliec. Tá k nej vzhliadla a s vážnou tvárou si ju prezrela.

 „Potrebuješ ošetriť.“ Riekla zamračená Xena a pohliadla prosebne na Aileen. Tá bez váhania prikročila k Eve a ukázala jej aby si sadla na malý múrik, ktorý ohradzoval centrum námestia. Začala jej ruku hneď ošetrovať.

 „Ty, mladý muž,“ zvolala Gabriella a hrozivo pristúpila k Virgiliovi, ktorý bojazlivo ustúpil napriek tomu, že bol o hlavu vyšší. „ako to, že si s našou dcérou? Chcel si ju kedysi zabiť, pretože posadnutá zlom a oblbnutá bohom vojny ti zabila otca Joxera. Ako nám to vysvetlíš?“

 „Gabriella,“ vetila zmierlivo Xena. „najskôr sa postaráme o dôležitejšie veci, dobre?“ hnevlivo pohliadla na Virgilia. „Neboj sa, čas na vysvetľovanie dostane.“ Obrátila sa k jednému z mužov, ktorí im pomáhali. Vysvitlo, že patria k domobrane. Jeden z nich sa po chvíli vydal po stopách unikajúcich vojakov Kiu Shiho.

 „Videla som ťa bojovať.“ Riekla Eva a hľadela ako jej Aileen čistí ranu. Následne jej ju začala zašívať jemnými stehmi. Rozhodla sa položiť prst nezranenej ruky na bradu a zdvihla jej hlavu aby mohla pozrieť do  modrozelených očí. „Si iná, ako keby si tu bola a zároveň nie. Je v tebe veľa zlosti, ako vo mne a mojej matke Xene kedysi.“ Aileen ten pohľad zniesla kľudne.

 „Ja to viem, Eva. Viem, že je vo mne zlo.“ Opatrne si vymanila bradu z jej prstov a cítila v sebe divný pocit, ktorý mala vždy keď niekto rozoberal jej pocity. A to šialenú chuť vraždiť. Pohliadla krátko na Sun Lo a ten pocit vyprchal. Ticho úľavne vydýchla a znovu sa sklonila k Evinmu ramenu. Všimla si však, že Evina tvár sa na okamih otočila k Sun Lo a skúmavo si ju prehliadla.

 „A je dobre, že s tým bojuje.“ Ozvala sa Xena, ktorá ošetrovala zraneného vojaka domobrany.

 Postupne zozbierali ďalších tridsiatich schopných ľudí, ktorí im pomohli ošetriť nepriateľských vojakov a tých omráčených zavrieť do väzenia. Zistili, že škody na meste sú našťastie minimálne, zhoreli len štyri domy, ktoré boli však dosť ďaleko od ďalších a tak oheň na ne nepreskočil. Občanov mesta bolo mŕtvych dvadsaťsedem, čo proti veľkosti mestečka bolo až neuveriteľne málo. Ich zásah prišiel včas a len veľmi krátko po prepade Chindo. V priebehu dňa sa do mesta začali vracať aj uprchlíci, pretože vyslali ich smermi pár zvedov a niektorí obyvatelia sa vracali kvôli tomu, že nevideli nad mestom dym.

 Nastal večer, ktorý však nebol vôbec kľudný. Až do neskorej noci prichádzali do mesta ďalší a ďalší ľudia, ktorí sa napriek únave starali o svoje okolie a pomáhali ostatným. Takmer o pol noci začali v meste ustávať rušné mlátenia kladivom, či detský plač. V domoch sa občasne objavovali tlmené svetlá, ktoré sa po chvíli zase vytrácali ako sa znavený občania uchýlili do postelí.

 Šestica priateľov, ktorým každý okoloidúci obyvateľ mesta nezabudol poďakovať, sa nakoniec uchýlilo do veľkého domu. Bol to pôvodne dom vodcu mesta a zároveň radnica, lenže Kiu Shiho vojaci zabíjali vždy najskôr práve vodcov mesta a tak bol dom opustený.

 Netrvalo dlho a mlčky navariac večeru sa usadili okolo mohutného krbu.

 „Tak mladý muž.“ Riekla Gabriella a so zúženými očami pohliadla na Virgilia. „Ako to je s tebou?“

 „Ja,“ Virgilius sa rozpačito ošil. „neviem ani kde začať. Šiel som za tebou do Potedei, keď som sa dozvedel o Xeninej smrti. Chcel som ti vyjadriť úprimnú sústrasť. Keď som tam však prišiel bola si preč a našiel som tam iba vystrašenú tvoju sestru Lilu a neter Sarah. Hovorili mi, že si sa úplne zbláznila. Vraj si po svojom návrate bola síce pár dní kľudná a vyrovnaná, ale postupne si začala chodiť von, spávať pod stromom, prikrytá kožušinou. A neustále si plakala.“ Virgil vystrašene pozrel na Gabriellu. „Lila mi s vydesenou tvárou povedala, že si odišla s pevným rozhodnutím oživiť Xenu pomocou nejakej fontány. Našťastie si jej dostatočne podrobne porozprávala kde sa tá fontána nachádza. Chcel som ti pomôcť a vydal som sa po tvojich stopách až do zeme vychádzajúceho slnka. Trvalo mi dlho kým som tú fontánu našiel, stále snežilo. Zistil som, že fontána je zničená. Vtedy mi došli nápady, nevedel som čo robiť. Podľa rozprávaní na ceste som však začul, že existuje ešte jedna fontána niekde na severe Chin. Tak som sa rozhodol ísť sem aj keď som vôbec netušil kde hľadať.“ Virgilius pohliadol na Evu. „Po ceste na sever som sa nikde nezastavoval, ale začul som reči o akejsi žene šíriacej novú vieru. Napadlo ma, že je to Eva, ale nebol som si istý. Keď som ju v jednom meste uvidel ako káže na námestí, pochytila ma zlosť a túžba ju zabiť.“ Sledoval ako Xena s Gabriellou pozreli na Evu, ktorá sedela medzi nimi a zovreli pery do úzkych liniek. „Držal som meč, pripravený sa k nej rozbehnúť a sťať ju na mieste. Potom som si však spomenul ako si ty, Gabriella, ukázala cestu dobra Xene, a dali ste šancu aj Eve. Xenu som poznal a nechcelo sa mi veriť, že kedysi bola taký netvor. Preto som chcel vedieť či je to skutočne pravda a také monštrum, ktoré mi zabilo otca sa dokáže zmeniť. Chvíľu som ju iba sledoval a napokon som sa rozhodol k nej pridať a pomáhať jej na ceste.“ Virgil mykol plecami. „Nielen ona sa dokázala zmeniť.“ Dodal tichšie.

 Xena s Gabriellou vstali a podali mu postupne ruky.

 „Ďakujeme, že chrániš našu dcéru.“ Šepla Xena a usadila sa naspäť.

 „Áno.“ Kývla Gabriella a znovu vzala do rúk vialku a handričku, ktorou čistila Evine zranenie aby ho mohla načisto previazať. Vďaka Aileeninmu šitiu krvácalo už len málo, ale vedela, že je potrebné ho pravidelne čistiť.

 „Sun Lo.“ Ozval sa zase Virgil a zdvihol sa aby objal drobnú číňanku. „Som rád, že ťa zase vidím.“ Potom sa mu obdivne rozšírili oči. „A nemôžem uveriť, že také žieňa vie tak dobre bojovať s dvoma mečmi.“

 „Je možno malá, ale je šikovná.“ Riekla Aileen obranne a Sun Lo na ňu zlostne pozrela.

 „Ja nie som malá, ty máš problém s tým, že si vysoká.“ Vetila naoko naštvane a na dôvažok ju lakťom tvrdo šťuchla do rebier. Aileen sa iba zasmiala.

 „Myslím, že dnes večer by sme mali povedať, že každý z nás bojoval dobre.“ Riekla Xena a vstala. „Zachránili sme takmer celé mesto spoločnými silami a tímovou prácou.“ Pohliadla na Sun Lo. „Niektorí z nás boli prvý krát v skutočnom boji a bola by som rada, keby si si uvedomila, že aj keď si zabila bolo to pre dobrú vec. Musíš si uvedomiť koľko nevinných ľudí by asi tí vojaci ešte zabili.“

 „Ja si to uvedomujem, Xena.“ Šeptla Sun Lo. „Možno si vyčítam, že som niektorého z nich mohla uderiť trochu inak, ale necítim v srdci vinu.“

 „Dobre.“ Riekla Xena a pohliadla na Evu. „Myslela som, že už nebojuješ a ideš cestou lásky.“

 Eva chvíľu mlčala a pozerala ako jej Gabriella obväzuje rameno.

 „Aj matka Gabriella si prešla cestu, keď pochopila, že občas musí človek zdvihnúť zbraň na obranu druhých, pretože len slová lásky nestačia. Ale meč používať nemienim ani nikoho zabiť. Pokiaľ môžem tak sa boju vyhnem.“ Ukázala na bojovú palicu opretú o stenu. „Vieru Eliho chcem šíriť naďalej.“

 Xena sa len mierne usmiala.

 „Ale čo vy?“ spýtal sa Virgil. „Aký je váš príbeh? Veď Xena bola...“ sucho prehltol. „Mŕtva, Gabriella spálila tvoje telo. Tie správy boli tak presvedčivé a aj to čo mi hovorila Gabriellina rodina v Potedei. Eva...“ pohliadol na ňu. „Plakala každý deň, keď sme sa to dozvedeli. Nedala sa utíšiť.“ Šepol a sám mal v očiach slzy. Všimol si ako obe bojovníčky pozreli na Aileen. Xena potom pohliadla na Gabriellu, pretože ona nebola taká dobrá rozprávačka.

 „Áno.“ Začala Gabriella. „Xena umrela pri boji s Yodoshim v zemi vychádzajúceho slnka. Vlastne je to tak, že musela zomrieť, pretože v normálnom tele by ho nedokázala poraziť. Spálila som jej telo, ona porazila Yodoshiho skrz duchovnú cestu. Po boji som ju chcela oživiť pomocou fontány sily, ale odmietla to. Cítila veľkú vinu za nechcene podpálené mesto kedysi v minulosti, kde zomrelo viac než štyridsaťtisíc ľudí.“ Uvidela ako sa Eva na svoju matku pozrela krátko zhrozene. Xena však pozerala smutne do ohňa. „Ctila som jej rozhodnutie, pretože som cítila, že mi je stále po boku. To sa však zmenilo po odjazde zo zeme vychádzajúceho slnka.“ Z oka jej vytiekla slza a ukázala si na hruď. „Zrazu som tu mala takú obrovskú prázdnu dieru ako keby mi niekto vyrval kus môjho ja. Ani som si nemohla vybaviť jej tvár, alebo hlas. Je to tak ako povedal Virgil, asi som vtedy na nejaký čas úplne zošalela. Vrátila som sa späť, ale nevedela som, že fontána je poškodená. Dokázala síce telo zhmotniť a uzdraviť smrteľné zranenia, ale nie telo vyliečiť úplne. Chcela som si prebodnúť srdce sai, keď zrazu nadomnou stála Aileen a zbraň mi vykopla z ruky.“ Gabriella sa krátko zúfalo zasmiala. „Vtedy som si myslela, že mi skutočne preskočilo a som niekde v Tartare. Aileen vzala Xenine telo na rameno a len na mňa štekla aby som šla s ňou. Odniesla ju do blízkej jaskyne, ktorú si ty Virgil nemohol vidieť. A tam Aileen dokázala Xenu oživiť a ošetriť vďaka...“ zaváhala a pozrela na brunetku.

 „Svojim znalostiam liečiteľstva a lekárstva.“ Doplnila ju Aileen a jej hlas znel skromne.

 „Zachránila však nás obe, Xenu vytiahla zo spárov smrti a mne zabránila v tom sa zabiť.“ Gabriella už len v krátkosti dopovedala ich cestu zo zeme vychádzajúceho slnka do Chin a zúfalé hľadanie Evy aby jej ukázali, že sú nažive.

 „Kde si sa tam tak zrazu vzala, však to bol koniec sveta.“ opýtal sa logicky Virgil. Xena sa Gabriellou po sebe švihli pohľadom a potom ho zamierili na Aileen.

 „Zablúdila som na svojej ceste,“ odvetila s úsmevom brunetka. „číročistá náhoda.“ Videla však, že tá odpoveď im neznie moc dôveryhodne. Hlavne Sun Lo na ňu pozerala skúmavo.

 Eva vstala a pristúpila k nej.

 „Ďakujem, že si mi zachránila matky.“ Zašepkala a krátko ju objala. „Človek s tak temnou dušou a dokáže pomáhať, verím, že má ľudstvo ešte nádej.“

 Xena zahliadla mierne kyslý výraz Aileen, ktorý jej napovedal, že ľudstvo v budúcnosti moc nádejí nemá a cítila ako jej z toho pokleslo srdce.

 „Myslím, že by ste Eve mali povedať aj ten druhý dôvod, prečo ste ju hľadali.“ Riekla Aileen v snahe odvrátiť od seba pozornosť.

 Eva spýtavo pozrela raz na jednu a potom na druhú stranu, kde sedeli jej matky. Tie sa ošili a sčervenali. Nakoniec sa zdvihla Xena a pokľakla vedľa Gabriell, chytiac jej dlane do svojich.

 „V tej jaskyni, kde ma Aileen liečila, sme si konečne s Gabriell povedali čo k sebe skutočne cítime a všetku pravdu, ktorá medzi nami visela ako dvojsečný meč. Milujeme sa viac než priateľky.“ Láskyplne pohliadla do tváre plavovlásky. „A v Siang-Kang sme sa dohodli, že sa vezmeme.“

 „Dohodli?“ spýtala sa so smiechom Gabriella. „To ty si padla na koleno a ja som myslela, že padnem z nôh, prekvapením aj šťastím.“

 Xena pohliadla na Evu, ktorá ich zatiaľ len ticho pozorovala.

 „Preto sme ťa hladali, chceli by sme aby si bola pri obrade, ako naša dcéra.“ Šepla váhavo.

 „Xena,“ Gabriella sa kusla do pery. „vlastne som uvažovala, či by nás Eva nemohla oddať, ak bude súhlasiť. Je predsa veľkňažka Eliho a my sme vždy obraňovali jeho vieru.“ Sledovala ako Xena kývla a pozreli na Evu. Tá sa široko usmiala a obe naraz objala.

 „Bude mi cťou, matky.“ Riekla dojato. „Vždy som to nejak tušila a videla vám v tvárach. Dve duše spojené osudom, navždy.“ Usmiala sa a krátko ženy pohladila po tvárach. „Kedy a kde sa chcete vziať?“

 „V Potedei, na mieste kde sme sa prvý krát stretli, a kedy,“ Xena mrkla na Gabriellu. „vtedy keď sa tam dostaneme. Spoločne teda.“

 Eva posmutnela a jej tvár naznačovala, že premýšľa.

 „Ale ja odtiaľto ešte nemôžem odísť, aspoň nie teraz keď okolným mestám hrozia útoky od Kiu Shiho. Hlavne keď sme ho zastavili tu, bude sa chcieť určite pomstiť.“ Riekla skormútene a pohliadla na ženy.

 „Aileen?“ spýtala sa Xena ako prvej brunetky.

  Tá zdvihla ruku, oblizla si ukazovák a urobila do vzduchu čiarku, so svojim typickým šialeným výrazom. Sun Lo pozorovala to jej vystúpenie s mierne podesenými očami.

 „Len ďalší zárez na meči, kráčam predsa popri vašej ceste.“ Mrkla na Gabriellu s úsmevom, a tá neveriacky prevrátila oči.

 „Sun Lo?“

 „Povedala som, že chcem s vami putovať. Ak je súčasťou cesty zastaviť tyrana a vraha, tak nech.“ Odvetila odvážne malá čiernovláska.

 „Ja som s Evou,“ odvetil Virgilius bez toho aby sa ho stihla Xena niečo opýtať.

 „Tak sme v tom všetci.“ Riekla Xena, vedela, že Gabrielly sa na to pýtať nemusí, stačil na to jediný pohľad a jej krátke kývnutie.

 Znavený bojom, ale aj prácou, sa napokon zahalili svojimi prikrývkami a uľahli spoločne okolo krbu, pretože noci začali byť značne chladné.

 Aileen sa zobudila celá spotená z nočnej mory a ledva zadržala výkrik. Poplašene pozrela nad seba a uvidela tam skláňajúcu sa Sun Lo.

 „Kľud, Aileen, bol to len zlý sen.“ Šepkala do ticha. Aileen si uvedomila, že hliadky, ktoré v noci strážili brány mesta im pravidelne z vďaky chodili potichu prikladať do krbu a tak bolo v miestnosti slabé svetlo. Spustila ruku z meča a pomaly si ľahla naspäť. Cítila ako jej Sun Lo pohladila spotené vlasy a na okamih si ten pocit vychutnávala. „Aileen, kričala si zo sna meno...“

 „Nie,“ Aileen tvrdo prikryla Sun Lo ústa dlaňou. „predo mnou to meno nevyslovuj.“ Zašepkala bolestne. „Nikdy. A žiadam ťa aby si to nikomu nehovorila, prosím.“

 Sun Lo na ňu chvíľu s bolesťou v očiach pozerala.

 „Prečo mi nič nechceš o sebe povedať?“ spýtala sa ticho a vidí odmietavý pohľad brunetky. „O svojej minulosti.“

 „Nie je potreba aby sa z nočných mor budil ešte aj niekto iný.“ Odvetí zlomene Aileen a otočí sa nabok, čím dáva najavo koniec rozhovoru, aj keď ju bolí ten výraz ktorý zahliadla v Sun Loinej tvári. Začuje ako ticho vzdychne a potom sa vracia späť na svoje lôžko.

TO BE CONTINUED