Xena, ZH II

Xena, zvitky hrdinov

Autor: © Copyright: Dargeth aka D4rg3th ( dargeth@centrum.sk )

Upozornenie 1: Postavy zo seriálu Xena sú majetkom MCA/Universal a Renaissance Pictures. Postavy Aileen Shan a Sun Lo sú výlučným majetkom Dargeth A. Grabow.

Upozornenie 2: Tento príbeh je určený LEN pre dospelých čitateľov.

Upozornenie 3: Niektoré mená miest, ľudí či iných charakterov sú vymyslené a súvislosť s dnešnou dobou je len čisto náhodná a teda nemá urážať ich súčasné prevtelenia. Použitie reálnych mien predstaviteľov/producentov seriálu ich nemá urážať, ale skôr poukázať na vďaku, že tento seriál vytvorili a umožnili tak fanúšikom tvoriť ďalej cesty Xeny a Gabrielly.

Upozornenie 4: Kopírovanie či šírenie tohto príbehu alebo jeho časti je zakázané bez súhlasu autora.

Príbeh sa odohráva v krátkej a ďalekej minulosti/budúcnosti po šiestej sérii Xeny (Friend in Need).

Prosím majte úctu voči mne ako autorovi ak chcete tento príbeh zverejniť na svojich stránkach a pošlite mi aspoň emial. Ďakujem.

P.S. Príbeh ešte nie je stále dopísaný, stále sa vyvíja a dopisujem ho. Ďakujem za pochopenie.


Kapitoly 31-60
----------------

31. Chin (Čína), Chindo, minulosť

 Ráno je prekvapivo prvá hore práve Aileen a to hlavne kvôli tomu, že takmer nespala. Bez slov pomáha Gabrielle s raňajkami a rozhliadajú sa ako sa budí aj celé mesto. Ľudia len čo vstali začali pracovať na svojom meste a tí znalejší zase v lazarete.

 Xena im dala pár taktických rád na prípadnú obranu mesta. Vypočula aj niekoľko zajatých vojakov, ktorý jej však odmietli povedať bližšie informácie a to aj keď použila hmat. Aileen vtedy videla ustaranú Xeninu tvár a bolo jej jasné, že toto nebude ľahký boj, keď má Kiu Shi takých oddaných vojakov.

 Doplniť zásoby nebol problém, pretože Kiu Shiho vojaci nestihli rabovať a obyvatelia boli radi, že sa im môžu odvďačiť aspoň takýmto spôsobom, pretože hrdinovia odmietli peniaze.

32. Chin (Čína), odjazd z Chindo a cesta na sever, minulosť

 Tak na ďalší deň skoro ráno nasadli na svoje kone a vydali sa do ďalšieho mesta smerom severne. V podstate to však bola výprava kňažky Eliho a jej ozbrojený doprovod, ktorý mal zase prípadne napadnuté mestá ochrániť pred vzbúrencami.

 Aileen klusala v čele ich malého vojska, Sun Lo sa šúrala na konci a vyzerala zarazene. Gabriella si to všimla až okolo poludnia, mrkla na Xenu a spomalila koňa aby sa dostala na jej úroveň.

 „Čo ťa trápi, Sun Lo?“ spýtala sa po chvíľke, keď na ňu číňanka ani nepozrela stále hľadiac na hlavu koňa pred sebou.

 „Aileen.“ Šepla malá čiernovláska.

 „A?“ Gabriella trochu popoženie koňa, pretože spomalil až moc.

 „Som z nej totálne zmätená. Neviem čo si myslieť.“ Šepne znovu Sun Lo.

 „Máš ju rada nie?“ odvážila sa spýtať plavovláska. „Teda vieš ako to myslím.“

 Sun Lo chvíľu zaťato mlčala.

 „Áno, priťahuje ma.“ Drobná žena sčervenie. „Je tak krásna, silná, cítim sa s ňou bezpečne. Keď sa na mňa pozrie tými prenikavými očami tak mám v bruchu tisícky motýľov. Lenže potom dostane tú svoju náladu nechajte ma všetci na pokoji a mám z nej aj trochu strach.“ Položila ruky na hrušku sedla a pretiahla sa. Jej kôň už našťastie počas putovania nabral svoju dobrú kondíciu a nevidno mu ani rebrá. „Neviem čo mám robiť.“

 „Skús jej to povedať.“ Odvetí vážne Gabriella. Uvidela ako na ňu Sun Lo pozrela vydesene. „Skutočne. Aj ja s Xenou sme okolo seba chodili a nemohli sme sa nájsť, kým sme si nepohovorili úprimne.“

 „Bola Xena kedysi taká ako Aileen? Myslím tú jej temnú stránku, že menila šialene nálady a nechcela o ničom hovoriť.“ Spýtala sa Sun Lo. „Aj keď o tej temnej stránke... nie som si istá či chcem vedieť viac a či to viem vôbec pochopiť.“

 Gabriella so sklonenou hlavou premýšľa.

 „Keď som stretla Xenu tak jej vnútro bolo čierne, ale z časti prázdne. Tú prázdnotu som vyplnila ja a ako ona hovorí, svojím svetlom som dokázala temnotu postupne vymietiť. Ale stále to tam v nej je, pretože iná nebude. Bojuje s tým každý deň, ale ako mi povedala, prežarujem ju natoľko, že jej démoni sa toho svetla boja.“ Riekne takmer snivo.

 „To je krásne.“ Šepne Sun Lo.

 „Krásne a zároveň hrozivé.“ Odvetila Gabriella. „A nie, Aileen nie je úplne rovnaká ako bola Xena. Pretože Xena na svojej ceste nemala takých ľudí ako sme my.“ Pohliadla na Sun Lo. „A ty. Má ťa veľmi rada, ale bojuje so svojou temnou stránkou, ktorá jej hovorí, že nesmie také niečo cítiť a že si nezaslúži aby ju niekto mal rád takú aká je. A bojuje aj s chuťou ťa zabiť, pretože nechce mať takéto pocity.“

 Sun Lo na ňu udivene pozrela.

 „To ti povedala Xena?“

 „Nie,“ usmiala sa Gabriella. „na to som prišla sama, keď nám Aileen hovorila o našom vzťahu zo svojho uhlu pohľadu. A vtedy som pochopila prečo Xena svoju lásku skrývala.“ Pohliadla bokom na ženu vedľa seba. „Tak? Rozhodla si sa?“

 „Ešte neviem.“ Vzdychla Sun Lo.

 „Dobre.“ Riekla Gabriella a popohnala koňa vpred až dohnala Aileen.

 „Do riti.“ Zašepkala Sun Lo a mala chuť sa niekam schovať.

 Virgilius sa vtedy obzrel dozadu a potom späť za dopredu klusajúcou Gabriell. Sám klusal v strede po boku Evy a Xeny.

 „Čo sa to tu deje?“ spýtal sa, hľadiac na chrbát plavovlásky.

 „Nechceš to vedieť.“ Odvetila Xena s miernym úsmevom na tvári. „Ver mi.“

 Sama Eva sa obzrela podobne ako on predtým.

 „Ona tie dve chce dať dohromady?“ spýtala sa, pozrúc na Xenu. Tá vzdychla a zdvihla bezbranne ruky.

 „To je na nej a nich dvoch. Vidím, že sa majú radi, to by videl snáď aj slepý kyklop.“ Riekla mierne otrávene.

 „Ale samé to nevidia ako ste to nevideli ani ty s matkou Gabriellou?“ dotázala sa Eva s úsmevom a videla v tvári matky rozpaky.

 „A čo ty, drahá dcéra, už tvoje srdce zaujal aj niekto iný než jediný boh?“ spýtala sa uštipačne Xena.

 „Mami!“ vykríkla Eva a rozosmiala sa. V tvári však mala červeň, ktorá Xene napovedala, že asi jediný nebude len jediný.

 „Sme si kvit.“ Odvetila radšej namiesto otázky kto to môže byť. Predsa len to bola dcéra a ona vzhľadom na to, že ju nemohla vychovať, ju stále videla ako malé dieťa.

 Pohliadla radšej pred seba na dve ženy.

 „Prečo s ňou neprehovoríš?“ spýtala sa Gabriella, keď konečne Aileen dohnala.

 „S kým zase?“ odsekla Aileen a plavovláska vedela, že má zase tú svoju nepríjemnú náladu. Lenže ona sa nemienila vzdávať.

 „Také malé, utrápené, krásne, čiernovlasé žieňa, ktoré klusá úplne vzadu. Volá sa Sun Lo, ak ti to niečo hovorí.“ Odsekla podobne, hľadiac na brunetku.

 Aileen sa obzrela a Gabriella na jej tvári konečne zahliadla nejaký cit a navyše to bola ľútosť a zahanbenie. Obrátila sa naspäť a jej tvár sa zase zmenila na tú nevraživú masku.

 „O čom by som ako s ňou mala hovoriť?“ sykla nahnevane Aileen a prehliadla si cestu pred nimi.

 „O svojich pocitoch, prečo ju stále odmietaš? Veď je tak milá a príjemná a má ťa rada.“ Zašomrala bardka a zrazu mala chuť sedieť za Xenou na koni a objímať ju.

 „Pocitoch, ako čo cítim?“ Aileen na ňu zlostne krátko pozrela. „Gabriella, neštvi ma, hovorila som ti, že o svojich pocitoch nechcem hovoriť. To čo cítim je...“ jej oči sa upreli dopredu. „pasca.“ Šepla k Gabrielle.

 „Ty cítiš vo vzťahu k Sun Lo pascu?“ spýtala sa nechápavo plavovláska.

 „Nie,“ cekla Aileen a ukázala bradou dopredu. „tam je pasca.“ Krátkym trhnutím uzdy zastavila kobylu medzi svojimi nohami.

 „Oh.“ Vzdychla Gabriella a rukou za chrbtom ukázala Xene jeden zo signálov, ktoré mali už pradávno dohovorené. Zbytok spoločníkov sa k nim pridal a zoradili sa do dvojradu. Vpredu boli Xena s Aileen, ktoré mali aj vrhacie zbrane. Virgilius mal síce kušu, s ktorou vedel skvele narábať, ale nechceli zabíjať.

 Xena sa vydala spoločne s ostatnými na malú mýtinu, na ktorej z diaľky bolo vidieť pomaly kráčajúceho muža oblečeného v otrhanom oblečení, opierajúceho sa o palicu. Lenže všade okolo videla stupaje oveľa väčšej skupiny ľudí.

 „Almužnu,“ vzhliadol k nim zbedačený muž, keď sa pri ňom pristavili. „pár drobných, alebo aspoň jedlo, páni.“ Xena si však všimla, že jeho oči veľmi pozorne a zároveň rýchlo prebehli všetkých v ich skupine. Pri pohľade na hlavicu jej meča mu oči dokonca zažiarili ako drahokam, ktorý bol do nej zasadený.

 „Môžeme ti dať trochu jedla, ak  mi povieš či si tu nevidel mužov v brnení s červeným znakom na prsiach.“ Riekla Xena a siahla do brašne. Vytiahla odtiaľ vrecko s ryžou.

 „Takých mužov som nevidel, ale...“ zhodil zo seba otrhané oblečenie a odhodiac palicu vytiahol meč, ktorý namieril priamo na Xenu. „mojich áno.“

 Z lesa sa k nim vyrútilo ďalších dvadsať mužov, oblečených v nie príliš dobrom brnení.

 Muž stojaci pri Xene a mieriaci na jej brucho pozdvihol zbraň ešte vyššie. Xena len krátko pozrela na ostatných a tí sa pokojne rozhliadli.

 „Vaše šperky, zbrane a ostatné cennosti. Hneď!“ Vykríkol bývalý maskovaný starec.

 „A prečo?“ spýtala sa drzo bojovníčka. „Kvôli pár otrhancom, ktorý si zarábajú oberaním cestujúcich?“

 „Pretože inak vás zabijeme.“ Vykríkol muž a napriahol ruku.

 „Moje meno je Xena a tvoje?“ Riekla čiernovláska a čakala nejakú reakciu.

 „A čo má byť?“ odvetil muž. „Niečo som povedal, vaše šperky a zbrane.“

 „Ty asi nečítaš zvitky, že?“ S Xenou sa zasmiali všetci v jej skupine. V tom momente zareagovala. Prudko kopla a veliteľ lúpežníkov stratil zbraň. To bol signál aj pre ostatných.

 Aileen vykopla podobne ako Xena a poslala najbližšieho lúpežníka do sveta snov. Premetom zoskočila a vytiahla meč, tvrdo s ním švihla a udrela plochou stranou ďalšieho do tváre. Následujúceho skolila k zemi lakťom.

 Eva to celé pozorovala ako posledný člen ich spoločenstva. Zoskočila z koňa a držala v ruke bojovú palicu, ale sama vedela, že ak nebude musieť tak bojovať nechce. A zatiaľ nemusela. Zároveň kontrolovala okolie a dávala pozor, či niektorí z jej spoločníkov nepotrebuje pomoc.

 Gabriella ukopla jednému z lúpežníkov z rúk dýku. Hneď na to obratom zoskočila z koňa a odkopla ďalšieho presnou ranou do brady, vytiahla sai a otočila ich von tupým koncom.

 Virgil kopom zneškodnil trhana pri sebe, a vrhol sa do víru bitky so zúrivým výkrikom. Znovu udivene hľadel na malú Sun Lo zneškodňujúcu  jedného muža vysokým výkopom. Pohybovala sa mrštne ako keby nemala v tele žiadne kĺby.

 Boj po chvíli ustal, nikto z družiny hrdinov nemusel použiť smrtiaci úder či sek. Xena vzdychla a priložila nohu prvému mužovi na hruď. Omráčený na ňu pozrel.

 „Tak ma zabi, ty Kiu Shiho cundra.“ Zašepkal nahnevane a zakloniac hlavu jej odhalil svoje hrdlo.

 „Žiadny z nás nepatrí k Kiu Shimu.“ Zvolala Xena. „Sme len cestujúci z ďalekej zeme. To vy ste nás chceli obrať o naše zbrane a výbavu. Čo chceš na svoju obranu povedať?“ pohliadla na ostatných a videla, že lúpežníkov držia dokonale v šachu. Necítila ani, že by niekde v pozadí mali zálohu. Boli hlúpy, keď si mysleli, že môžu v dvadsiatich mužoch len tak prepadnúť ozbrojenú skupinu šiestich ľudí... no teda piatich, Eva by bojovala iba v prípade konečnej núdze. A tá svojou palicou pridržiavala jedného z mužov na zemi, aby mu dala najavo, že tiež znamená hrozbu.

 Xena pohliadla pod svoju nohu a čakala odpoveď od muža spod nej. Bol pomerne svalnatý, Číňan, ale v tvári mal vzdor.

 „Tak začneme inak.“ Stiahla nohu z hrude muža a ukázala mu aby sa postavil. Meč však stále držala v ruke. „Siahnite po zbraniach a nebudeme sa mať o čom jednať.“ Zvolala nahnevane a pohliadla na svoju snúbenicu.

 „Sme putovníci z ďalekej zeme, volanej Grécko.“ Spustila Gabriella. „Cestujeme po celej zemi a snažíme sa konať dobro ak je to možné. Na mužov s červeným znakom na brnení sme sa pýtali preto, že ich chceme zneškodniť a nie aby sme sa k nim pridali. Prichádzame z Chindo, ktoré sme zachránili pred útokom Kiu Shiho mužov. Ako povedala to je Xena, ja Gabriella, Aileen, Eva, Virgilius a Sun Lo.“ Ukázala na svojich spoločníkov v poradí akom boli od nej vzdialený.

 „Vám verím.“ Riekol muž, potom kývol smerom k Sun Lo. „Ale jej nie.“ Šepol nenávistne. Zrazu sa rozbehol proti malej Sun Lo jeden z mužov. Jeho beh však zastavila Aileenina ruka, ktorú vystrčila bokom. Muž sa o ruku zastavil ako keby narazil na múr. So silnou brunetkou to ani nehlo. Pokľakla k nemu a pozrela mu do tváre.

 „Ale my veríme jej,“ zmĺkla. „ja jej verím. Siahni na ňu a zabijem ťa bez váhania. Predpokladám, že jej neveríš pretože je číňanka, lenže ona je z polovice Grékyňa, tak ako my ostatní.“ Aileen sa zdvihla a na prekvapenie všetkých pomohla vstať aj mužovi, ktorý sa pokúsil napadnúť Sun Lo. Držala si ho však riadne od tela. „Prečo to robíte, čo ste zač?“ spýtala sa.

 Prvý muž, ktorý predstieral starca sa zrazu uklonil.

 „Volám sa Tao Li, a som vodca odporu voči Kiu Shimu. Bojujeme voči nim už dlho. A jediným dobrým prostriedkom je práve oberanie cestujúcich z Chindo na sever.“ Riekol a zahanbene pozrel bokom.

 „Hanbite sa.“ Zvolala Xena a uderila ho ešte mierne do hrude. „Prepadať nevinných ľudí na cestách.“ Pohliadla na svoju družinu. „Nebyť toho, že sme skúsení v boji tak ste práve zabili nevinných ľudí. Nemáme nič spoločné ani s vašim cisárom ani s Kiu Shim. Len sa snažíme zachraňovať ľudí, ktorí trpia. Mierime do Shitai.“

 Tao Li sa k nim znovu uklonil a rovnako to urobili aj ostatní. Samotný vodca sa zdvihol.

 „Bojuješ voči tyranii Kiu Shiho, potom sme na tvojej strane. Síce neverím plne v cisára, ale Kiu Shi je tyran, ktorý len zabíja a neohliada sa na nič. Cisár aspoň poslal vojská niekam na severozápad aby ochránil zem a svoj ľud.“ Rukou však ukázal na severovýchod. „Práve tam je Shitai, mesto na rieke, naša základňa. Vďaka zvedovi v Kiu Shiho radách som začul zvesti, že práve tam chce uderiť. Zomrie tam veľa ľudí ak nezasiahneme.“ Sklonil hlavu. „Ak vy nezasiahnete.“ Dovetil. „Tu máš môj meč.“ Podal Xene svoju zbraň. „Zmydlili ste nás ako malé deti, a to bojujeme nejednu zimu. Týmto ťa žiadam o pomoc.“

 „Prečo by sme mali pomáhať podradným okrádačom cestujúcich?“ zvolala Xena, a v jej tvári bola zlosť.

 „Hovorila si že mierite do Shitai.“ Riekol prekvapene Tao Li.

 „To mierime, ale prečo by sme vám mali pomáhať, keď okrádate nevinných?“ cekla Xena.

 Tao Li dlho mlčal.

 „Nemáme iné možnosti ako získať peniaze na jedlo a výzbroj, čo iné máme podľa teba robiť?“ zvolal nahnevane.

 „Pomáhať.“ Riekla Xena nakloniac sa k jeho tvári. „Keby ste ochraňovali mestá tak ako máte, tak ľudia z tých miest by vám radi dali zbytok svojich zásob. A zbrane? Tie predsa musíte získať od útočníka a to lsťou.“

 „Radím ti,“ ozvala sa Gabriella. „počúvaj ju, zažila toho veľa.“ Videla ako na ňu Xena pohliadla. „Teda, zažili sme toho už spolu veľa. A jej vojenskej taktike nedokázal zatiaľ nikto odolať.“

 Tao Li sa pozrel po svojich spolubojovníkoch a zahanbene sklonil hlavu.

 „Shitai je asi tri dni cesty odtiaľto. Nie je to veľké mesto, ale je našou základňou ako som povedal.“ Tao Li zlostne zovrel obočie. „Je tam veľa nevinných ľudí. Odteraz ti sľubujem, že moje vojsko už nebude okrádať cestujúcich kvôli peniazom. Začneme robiť čo si povedala. Chrániť. Prosím, pomôž.“ Hlboko sa Xene uklonil a v poklone zostal.

 „Dobre,“ Xena pozrela na svojich spolubojovníkov. „ideme do Shitai. Spoločne. A potom uvidíme čo urobiť.“

33. Chin (Čína), na ceste do Shitai, minulosť

 Nastal večer keď sa rozhodli utáboriť. Vojaci Tao Li vyzerali značne vyčerpane, pretože kráčali k Chindo predchádzajúce dni, a len siedmi z nich mali kone. Zopár vojakov sa vydalo do lesa pre drevo a Aileen sa ponúkla, že pre ich spoločníkov pôjde nazbierať drevo ona.

 „Pomôžem ti.“ Ozvala sa malá Sun Lo a pridala sa k nej. Spoločne vošli do lesa, ktorý bol už mierne potemnelý. Občasne medzi stromami zahliadla niektorých z Tao Liových mužov.

 Aileen si kvokla aby mohla vziať zo zeme jednu väčšiu vetvu, keď ucítila na svojom ramene drobnú ruku. Sun Lo si kvokla k nej a pozrela jej zúfalo do očí. Vedela, že mnoho šancí byť s ňou sama nebude mať, tak sa rozhodla.

 „Aileen.“ Zašepkala ticho a hľadela do jej modrozelených očí. „Gabriella mi hovorila o tvojej temnej stránke, a že sa brániš tomu aby niekto k tebe niečo cítil. Brániť sa tomu môžeš, ale ten fakt, že ťa mám rada a priťahuješ ma jednoducho nezmeníš.“ S trochou údesu sledovala ako Aileen zmršťuje obočie a pokladá dlaň na meč. Brunetka chvíľu váhala a zrazu jej ruka začala zbraň pomaly vyťahovať z púzdra. Sun Lo ten pohľad jej očí nevedela presne rozlúštiť, ale cítila v sebe strach a zároveň obrovskú odvahu. Položila ruku na Aileeninu, ktorá vyťahovala zbraň. Nesnažila sa ju zastaviť, proste jej dlaň na zápästie voľne položila.

 „Mám ťa rada takú aká si, aj keď ma občas desíš.“ Šepkala Sun Lo a ucítila ako sa Aileenina paža zastavila v pohybe. „Ako napríklad teraz. Prečo sa toho tak strašne bojíš, že by ťa mohol mať niekto rád? Ja myslím, že už ťa majú radi Xena s Gabriellou.“

 „Radi?“ spýtala sa nechápavo Aileen. „Však som im ublížila.“

 „Áno,“ Sun Lo vedela o čom hovorí, Gabriella jej všetko počas cesty vysvetlila. „Ale zároveň si im pomohla. Prestaň bojovať osamelo a nechaj do seba vstúpiť kúsok mňa aby som ja pomohla tebe, čo ty na to? Bojujme spolu.“ mierne sa naklonila a čakala či Aileen uhne. Tá však len neveriacky na ňu hľadela. A tak sa naklonila úplne a jemne Aileen pobozkala. Ucítila ako Aileen stiahla ruku z meča a zovrela jej dlaň. Zopakovala nežný bozk a pootvorila pery v náznaku, že je svolná. Aileen neváhala a vyslala svoj jazyk na prieskum Sun Loiných úst. Zatočil sa jej svet, keď sa ich jazyky dotkli a ticho zastonala, podobne ako Sun Lo. Aileen ju opatrne chytila a zdvihla na nohy, neustále ju bozkávajúc. Rýchlo ju objala okolo pásu a Sun Lo zase ju okolo pliec.

 „Šaliem z teba.“ Zašepkala Aileen, keď ju začala bozkávať na krku.

 „Sme na tom rovnako.“ Odvetila Sun Lo a zakláňajúc hlavu sa držala jej svalnatých ramien.

 Aileen sa od nej násilím odtrhla a pozrela do jej tváre s úsmevom.

 „Myslím, že pár ľudí čaká na drevo.“ Krátko a uvoľnene sa zasmiala. Rozosmiala sa aj Sun Lo.

 „To určite.“ Riekla s rozosmiatou tvárou a pomohla Aileen zozbierať palivo na oheň.

 Gabriella zdvihla jedno obočie, keď videla dve ženské postavy vystupujúce z lesa. Drgla do Xeny, ktorá jej pomáhala porcovať kus jeleňa, ktorého spoločne s Tao Liovými mužmi ulovili po ceste.

 „Myslíš, že...?“ spýtala sa Xena, hľadiac na dve ženy, ktoré sa stále po ceste k nim opierali ramenami a mierne sa usmievali.

 „Myslím, že áno.“ Pohliadla späť na mäso. „Bolo na čase.“

 Sledovali ako obe ženy k nim kráčajú a snažia sa uchovávať vážnu tvár, aj keď im neustále cukali kútiky úst v náznaku úsmevu. Celý večer sa potom nenápadne dotýkali.

 Virgilius požiadal Gabriellu aby mu rozprávala ako sa s Xenou vlastne stretli a tak sa večer naplnil bardkiným tichým altom. O ich prvom stretnutí pri Potedei, ako Xena porazila Draca, usadla za chrbát Xeny na jej Argo, či prvý krát usadla pri jej ohni. Gabriella náročky hovorila mandarínsky aby si túto reč precvičila.

 Xena bola prekvapená, keď videla ako Tao Li chvíľu váhavo postáva neďaleko ich ohňa, aj keď jeho muži rozložili ďalšie dva. Napokon sa posadil vedľa nich a počúval Gabrielline rozprávanie. Napriek únave ju Virgil ešte požiadal o rozprávanie keď ich ukrižovali. Bolo to bolestné rozprávanie, ale on počúval pozorne, rovnako ako Tao Li.

 „Nemôžem uveriť, že som ešte o tebe nikdy nepočul.“ Ozval sa Tao Li, keď skončilo Gabrielline rozprávanie. „Teda o vás.“

 „Ako som povedala, málo čítaš zvitky.“ Uškrnula sa Xena. Pretiahla sa a zívla. „Dosť rečí, zajtra nás čaká dlhá cesta. Čas ísť spať.“ Riekla takmer bez záujmu a počkala kým sa k nej privinie vypracované Gabrielline telo. Až vtedy dokázala zaspať ako by ju niekto hodil do vody.

 Aileen sa chvíľu prehadzovala na svojom mieste a potom ucítila ako jej niekto kladie ruku na pažu. Prudko sa otočila. Slabo sa usmiala na Sun Lo.

 „Dnes večer je pomerne zima.“ Ozvala sa malá čiernovláska. Ukázala na Aileen. „Nevadilo by ti keby som sa k tebe trochu... veď vieš...?“

 „Vôbec nie.“ Aileen sa široko usmiala a odkryla svoju prikrývku. Prijala Sun Loine objatie a po chvíľke ho zmenila. Otočila ju k sebe chrbtom a pevne ju objala okolo pásu. „Môže byť?“ spýtala sa jemne do jej vlasov.

 „Určite.“ Šepla Sun Lo a zovrela ruku, ktorá jej objímala pás. Začula ako malá žena pred ňou zaňuchala. „Jasmín?“ spýtala sa ticho.

 „Áno.“ Odvetila Aileen s úsmevom. Nemala ani poňatia ako rýchlo zaspala s žieňaťom v náručí, len sa podivila, že jej prítomnosť iného človeka v takej tesnej blízkosti nevadí.

34. Chin (Čína), Shitai, minulosť

 Do Shitai dorazili v čase aký spomínal Tao Li a teda o tri dni, približne okolo poludnia. Xena už z diaľky prezerala mesto a bola pomerne rada, že aj keď vyzerá malé, má svoje vlastné múry. To by im poskytovalo výhodu vo forme obmedzených prístupových ciest. Strieborný pruh rieky zase naznačoval, že od tej strany pravdepodobne nebude vedený žiadny útok. Aspoň teda určite nie veľkou loďou, pretože v dokoch zazrela len menšie rybárske člny.

 Vstúpili do mesta a ona sa podivila, keď niekoľko ľudí vyšlo zo svojich domov a pomerne radostne víta skupinu vedenú Tao Lim. Krátko ich pozdravil zdvihnutou rukou.

 Xena si zatiaľ prezerala cestu, domy a celkovo okolie. A ako správny vojnový vodca v jej mysli začala prebiehať bitka, ktorá by sa mala zohrávať v týchto uličkách. Okamžite kalkulovala a ukladala do hlavy jeden plán za druhým.

 Gabriella pohliadla bokom na svoju družku a videla ten jej pohľad. Usmiala sa kútikom úst a už bola zvedavá s akým plánom Xena príde. Bez slov zosadli z koní pred pomerne veľkou budovou, ktorá vyzerala byť vojensky zabezpečená. Mala spevnené okenice, pred vchodom a na streche bolo niekoľko vojakov na stráži. Xena len čo zoskočila z koňa sa vydala von z mesta.

 „Chcel som...“ začal Tao Li, ale bol umlčaný ráznym zdvihnutím ruky Xeny.

 „Potom, ideme si obzrieť najskôr mesto.“ Odsekla bojovníčka rázne a kývla na svojich spoločníkov. Tao Li sa zamotal do popruhov sedla a takmer spadol z koňa ako sa snažil čo najrýchlejšie ich následovať. Dobehol ich už o pár chvíľ spoločne s dvoma ďalšími mužmi.

 „V Chindo nemali vojaci Kiu Shiho kone, má nejakú jazdu, ktorá by mohla zaútočiť na mesto?“ spýtala sa Xena a nohou kopla prudko do múru, ktorý obkolesoval mesto. Bol pomerne vysoký a podľa kopu aj pevný. Usmiala sa a začala si prezerať bránu na tejto strane mesta.

 „Má okolo dvetisíc mužov a asi tretina je z toho jazda.“ Odvetil Tao Li, sledujúc jej počínanie.

 „Dvetisíc mužov?“ zvolala Xena. „Tisícka samurajov mi stačila pre jeden krát, u Tartaru.“ Zafrflala zlostne.

 „Čože?“ vyvalil na ňu Tao Li oči.

 „Dlhý príbeh.“ Riekla temer unudene Gabriella.

 „Ten zved, ktorého tam máš je spoľahlivý?“ ďalším kopancom vyskúšala pevnosť brány, ktorá ticho zavŕzgala. Pohliadla na Aileen a ukázala na bránu. Tá prevrátila oči a kopla tiež. Xena krátko kývla, brána vydržala aj kopanec od brunetky, ktorá ho mala silný ako kôň.

 „Dám za neho ruku do ohňa, je to môj bratranec.“ Odvetil Číňan.

 „Ako znela jeho správa o tom, že by malo byť mesto napadnuté?“ Xena prešla za bránu a kráčala popri múre. Ostatní ich len ticho následovali až na Evu, ktorá ostala na námestí a začala s kázaním.

 „Dáva mi správy pomocou holubov, znelo tam, že Kiu Shiho zástupca Tiao chce zaútočiť na východ od svojho tábora v priebehu asi desiatich dní. A na východ sme len my. Chcel som pri Chindo získať nejaké peniaze na ďalších mužov.“ Odvetil Tao Li.

 „Koľko je v tom tábore mužov a jazdy?“ Xenina myseľ usilovne pracovala a skladala ďalšie plány.

 „Len pešiaci a podľa jeho slov okolo štyristo.“ Riekol stiesnene. Vtedy sa Xena zastavila tak prudko až do nej narazil Virgil. S tichým ospravedlnením ustúpil pod zlostným pohľadom princeznej.

 „A ty máš koľko mužov a ako cvičených?“ spýtala sa bojovníčka a začala zase kráčať.

 „Ak by som pribral nejakých mužov z mesta tak dokopy ich môžem dať asi stovku, možno stodvadsať. Cvičených je tak sedemdesiat.“ Zašepkal Číňan a pohliadol takmer beznádejne na Xenu.

 „U Bohov, to bojuješ proti takej presile s pár sedliakmi.“ Zvolala Xena takmer nahnevane. Vzdychla a zastavila sa aby si prehliadla druhú bránu. Znovu vykopla a nechala to isté zase urobiť aj Aileen. To čo videla sa jej pomerne pozdávalo. Mesto bolo postavené v ohybe rieky, takže k útoku mohlo po zemi prísť iba z dvoch strán. Obklopoval ho pomerne kvalitný a vysoký múr. Brány vyzerali vyrobené z poctivého dreva.

 „Xena? Dáme sa do toho?“ spýtala sa Gabriella, pretože jej nevidela do tváre.

 Xena so sklonenou hlavou ešte pár chvíľ uvažovala.

 „To nie je otázka len na mňa.“ Xena sa otočila k nim. „Ja verím, že to spoločne zvládneme, ale bude treba urobiť veľa práce na meste. Čo vy? Trúfate si na to bok po boku?“ sledovala ako všetci bez slov prikývli. „Dobre, Tao Li, kedy ti dá ten bratranec vedieť že k útoku určite dôjde?“

 Číňan pohliadol na slnko.

 „Niekedy navečer by mal priletieť ďalší holub.“

 „Dobre, ešte otázka – máte tu dobrého kováča a dostatok železa?“

 „To je jediné čoho máme asi dosť. Celé dni sa iba ožiera od nudy čo nemá nič na robote.“ Odvetil Tao Li mierne podráždene.

 „Nechajte ho vytriezvieť.  A teraz pozorne počúvaj a zapíš si to.“Xena videla ako zmätene na ňu pozrel, pretože pri sebe nemal ani papyrus ani brko. „Medzi uši si to zapíš. Sem.“ Poťukala mu na hlavu a prevrátila oči. „Kováč nech vyrobí plátovanie na brány z oboch strán, aby ich nemohli podpáliť,“ ukázala na bránu, cez ktorú práve prechádzali. „z celého mesta pozbierajte kýble a naplnené vodou ich postavte ku každému domu čo je blízko múrov, pre prípad, že by použili zápalné šípy, tiež tam postavte aj sudy s vodou. Keďže tu máte len múry a nie hradby, tak nech váš tesár vyrobí...“ chvíľu si prezerala svoje okolie. „Dvadsať menších plošín, na ktoré sa zmestia tak piati ľudia, aby mohli ako hľadieť cez múry tak aj odrážať prípadné útoky či útočiť lukmi. Takisto zožeň aspoň dvadsať dlhých palíc s roštepeným koncom na odsúvanie rebríkov útočníkov. Nech ľudia nechajú variť všetko čo sa dá variť, najlepšia by bola smola ale stačí aj voda, obarený útočník je neschopný boja. Rovnako chcem aby ste na tie plošiny pripravili kamene alebo iné ťažké veci, ktoré sa budú dať hádzať.“

 Tao Li na ňu valil každým slovom čoraz väčšie a väčšie oči. Gabriella sa nad tým pohľadom uškrnula, ale sama bola udivená aké veci ešte od Xeny predtým nepočula. Síce pár krát obraňovali mesto, ale nie týmto spôsobom.

 „To bude zatiaľ všetko.“ Riekla Xena a odkašľala si. Tak dlho nehovorila snáď nikdy. „A Tao Li?“ vážne na neho pozrela. „Mesto sa musí zjednotiť, musia pomáhať všetci. Keď nie bojovať tak hasiť, či prinášať vojakom šípy, alebo kamenie. Je ti to dúfam jasné?“

 „Áno.“ Odvetil pevne a kývol na jedného zo svojich zástupcov, ktorý sa okamžite vytratil.

 „Tak,“ Xena tleskla pred sebou rukami. „a teraz by som si dala niečo na jedenie než sa pustíme do práce.“

 „Samozrejme,“ Tao Li ukázal rukou k dokom. „je tam malý hostinec, vzhľadom na hroziaci útok tam asi nebude nikto ubytovaný, tak by mali mať aj dosť miestností pre vás. Určite sa dohodnem s hostinským aby to bolo zadarmo.“

 Skupina sa vystrašene obzrela, keď začuli výkrik a potom špliechanie vody. Uvideli ako zástupca, ktorý bol predtým s nimi, drží akéhosi muža za hlavu a tú mu pchá do suda s vodou.

 „Čo to...?“ začala Aileen prekvapene.

 „To je kováč.“ Odvetil jednoducho Tao Li s miernym úsmevom. Pohliadol na Evu, okolo ktorej sa prekvapivo objavila pomerne veľká skupinka ľudí. Ukázal na ňu. „Čo je ona zač?“

 „Eva, veľkňažka proroka Eliho, šíri po Chin jeho vieru.“ Odvetila Xena a položila ruku na Gabrielline rameno. Zašepkala jej do ucha naša dcéra a Gabriella sa usmiala.

 Hostinec bol možno malý, ale mal až päť izieb po dvoch posteliach. Vyzeral zvonku trochu zanedbane, avšak zvnútra bolo vidno pevnú ruku hostinskej, ktorá tu panovala viac než jeho manžela. Privítala ich s až prehnanou radosťou a okamžite aj ubytovala. Na peniaze len pokrútila hlavou, že to bude malá cena ak zachránia mesto.

35. Chin (Čína), Shitai, minulosť

 Nastal večer, ktorý však nepriniesol nové správy od zveda čo Tao Liho značne znepokojilo. Údajne jeho bratranec Tao Chi bol veľmi dôsledný a presný. Nešlo mu do hlavy ako je možné, že neposlal žiadnu správu. Xene to narobilo o to väčšie vrásky. Mohlo to znamenať, že útok ktorý mal prísť asi za štyri dni, by mohol prísť oveľa skôr. Dokonca možno sa už Tiaovi muži plížia za múrmi. Nechala vyslať zopár zvedov, ktorí sa vrátili až neskoro v noci. Našťastie nič, ani žiadnu armádu nezahliadli. A tak sa družina odobrala do svojich izieb, s tým, že Tao Li nechal pre istotu každú hodinu vyslať zvedov západným smerom.

 Z kováčskej dielne sa začalo ozývať večer búchanie.

 Xena si zlostne prehodila prikrývku cez hlavu.

 „Už asi vytriezvel.“ Zasmiala sa ticho Gabriella, ležiaca vedľa nej. Odložila rozpísaný zvitok a brko.

 „U piatich Diových rán,“ zvolala Xena. „ja toho chlapa pôjdem asi zabiť.“ Naznačila vstávanie a Gabriella ju s úsmevom stiahla naspäť k sebe.

 „No tak, skús zavrieť oči a zaspať. Určite nebude mlátiť do železa celú noc. Zrejme by ho inak zabili aj ostatní z mesta.“ Riekla pokojne bardka a pohladila ju po pleci.

 „Nezaspím, pri tom mlátení určite nie.“ Zašomrala zlostne bojovníčka.

 „Však si to ani poriadne neskúsila.“ uškrnula sa Gabriella.

 Xena chvíľu hľadela do stropu a potom pohliadla na svoju snúbenicu.

 „Môžeme robiť aj niečo iné ako spať.“ Zašepkala temne a prevalila sa na prekvapenú Gabriellu, ktorá vzdychla pod jej váhou. Zdvihla sa na lakte a okamžite vkĺzla dlaňami do plavovláskinej šnurovačky. Tvrdo a nežne jej začala trieť bradavky.

 „Xena!“ zastonala Gabriella, a jej panva sa svojvoľne pritiskla k Xene. Tá jej pohliadla do tváre.

 „Alebo nemáš chuť?“ spýtala sa princezná, pretože malá žena vyzerala trochu ostýchavo.

 „U Bohov, Xena.“ Vzdychla Gabriella. „Chuť na teba by som mala stále, ale...“ pozrela bokom a stíšila hlas. „Myslím, že sú tu tenké steny a ja sa pri tebe nedokážem ovládať.“ Očervenela.

 „Hmm,“ Xena stále spočívala v rovnakej pozícii držiac ju za ňadrá, ale nahla hlavu ako keby počúvala. „od Aileen a Sun Lo nie je nič počuť.“ Mrkla na Gabriellu a na tvári sa jej objavil provokatívny úsmev. „Myslíš, že to robia práve teraz?“

 „Xena!“ zašepkala Gabriella šokovane a očervenela ešte viac. Napriek tomu položila svoje dlane na ruky, ktoré jej zvierali ňadrá. „Aj keby áno je to ich vec, tak ako je táto vec naša. A pochybujem, že jediná z nich je taká, že by šli hop hneď do postele po troch dňoch čo si dali prvú pusu. Teda určite mi taká nepripadá Aileen, hlavne kvôli tomu, že je ako povedala panna.“

 „Čo ty vieš?“ usmiala sa Xena drzo. „Takže?“ pohliadla na plavovlásku s vyzývavým úsmevom. Jemne zase pohla prstami na jej bradavkách, ktoré  stihli navrieť a stvrdnúť.

 „Poď sem.“ Zašepkala Gabriella a chytiac jej bradu donútila Xenu aby ju pobozkala. Tesne predtým si naslinila prsty a vošla nimi bojovníčke medzi nohy.

 „Takáto odpoveď sa mi páči.“ Zašepkala chrapľavo Xena a so slasťou v tvári prirazila bokmi k drobnej ruke.

 Zatiaľ vo vedľajšej izbe ležali Sun Lo a Aileen v tesnom objatí a snažili sa zaspať. Po chvíli si však pohliadli do tváre a obe zadržovali smiech, ktorý Aileen musela umlčať rukou.

 „U Bohov, netušila som, že su také hlučné.“ Riekla chechtajúca sa Sun Lo.

 „Ani ja, v táboroch sa zrejme krotili.“ Uškierala sa Aileen.

 Sun Lo zrazu zvážnela a zvihla sa na ruku.

 „Ty,“ začala váhavo, počúvajúc zvuky lásky z vedľajšej miestnosti. „vieš, bola si už niekedy s ženou?“

 Aileen sa ošila a posadila sa. Chvíľu mlčala.

 „Nie, ja som ešte nikdy s nikým nebola, Sun Lo.“ Odvetila celá červená.

 „Čože?“ spýtala sa neveriacky drobná žena a tiež sa posadila. Pohliadla skúmavo do Aileeninej tváre. „Taká krásna žena ako ty a v tvojom veku? Ako je to možné?“ keď Aileen mlčala pokrútila hlavou. „Veď bozkávaš tak skúsene.“

 „To mám len okukané z divadla.“ Cekla Aileen a cítila ako sa jej zmocňuje zúrivosť.

 „Čo? Ty...“ Sun Lo bola dokonale zmätená. Vzdychla. „Súvisí to s tvojou minulosťou o ktorej nechceš hovoriť, že?“

 „A ja ťa prosím aby si to rešpektovala.“ Aileen na ňu pohliadla zúfalo a bola vďačná, že ten pocit na mieste ju zabiť zmizol.

 „Aileen.“ Zašepkala Sun Lo a pohladila ju po tvári. „Nikdy ma ešte nikto tak nepriťahoval ako ty. A to nemyslím len telesne, ale aj tu a tu.“ Ukázala si najskôr na hlavu a potom na srdce. „Ja som trpezlivá a ty mi stojíš za to, chápeš? Tak ma, prosím, stále od seba neodháňaj.“

 „Dobre.“ Odvetila, na Sun Loinu nespokojnosť až neslušne krátko, brunetka.

 „A ty?“ rozhodla sa teda spýtať, aj keď vedela od Gabrielly, že Aileen vie vyletieť pri otázke na jej city.

 „Čo ja?“ spýtala sa nechápavo brunetka.

 „Čo ku mne cítiš?“ riekla odvážne malá žena, čakajúca divokú reakciu. Divoká bola, ale nie taká akú čakala.

 Aileen sa k nej naklonila a okamžite ju vášnivo pobozkala. Jej ruky našli štíhly Sun Loin pás a jemne si ju k sebe pritiahla. Opatrne ju otočila pod seba a priľahla na posteli. Jej dlane sa zdvihli aby sa dotkli Sun Loiných drobných ňadier a vtedy ucítila odpor. Hneď sa odtiahla a pozrela malej žene do tváre.

 „Povedala si, že...“

 „Ja nemôžem.“ Zašepkala Sun Lo trochu nešťastne.

 Aileen si oblizla pery od slín a posadila sa. Jej tvár vyzerala zmätená.

 „Nerozumiem.“ Šepla a pozerala na Sun Lo ako sa tiež posadila.

 „Proste...“ drobná žena si položila hlavu do dlaní. „To nie je tebou, Aileen. Vždy som sa snažila byť čestná, verná a spravodlivá. A ja...“ zaváhala. „Som vydatá.“ Pohliadla na Aileen, ktorá na ňu pozrela s údivom a zároveň tam videla rodiacu sa zlosť.

 „Čože?“ dokázala zo seba vyraziť Aileen v dokonalom šoku.

 „Dohodol to môj otec, teda ten sňatok. Toho muža som si vzala, keď som mala sedemnásť. Nežijeme spolu, teda myslím tým, že spolu nezdieľame spoločné lôžko. Bolo to kvôli jeho majetku, aby sme nestratili hostinec.“ Sun Lo ťažko vzdychla. „Možno to nie je manželstvo ako by malo byť, ale ja som mu povedala áno a to ma tu,“ ukázala si na hlavu. „nejak zaväzuje, že ho nemôžem podviesť. Nikdy nebol na mňa zlý, vždy bol práveže milý a ochotný, takmer ako by mi bol bratom. Preto by som ho nedokázala podviesť, aj keď ho nemilujem.“ Pohliadla na Aileen, ktorej tvár sa ukľudnila a ona si v duchu úľavne vydýchla. Kusla sa do pery a chvíľu premýšľala. „Urobím to.“ Riekla sama pre seba.

 „Urobíš čo?“ spýtala sa šepkom brunetka.

 „Vrátim sa do Siang-Kang a rozvediem sa. Urovnám staré resty, ktoré nemali nikdy existovať. Aby som mohla byť s tebou.“ Povedala Sun Lo so slzami v očiach.

 „Ale čo tvoj hostinec?“ opýtala sa neveriacky Aileen.

 „Ber ho ďas.“ Sykla drobná žena. „A aj otca, keď sa opíja. Už som to pochopila, že niekedy je priateľstvo silnejšie ako krv. Spoznala som to aj vďaka Xene a Gabrielle, ale aj tebe. Vlastne vďaka všetkým.“ Slzy sa jej rynuli už bez kontroly. „Za celý svoj život som nebola taká šťastná ako som týchto posledných niekoľko týždňov. Áno, bolo to aj bolestné, keď som zabila, ale nikdy som sa necítila taká silná a sama sebou.“ Cítila ako jej Aileen zotiera z tváre slzy a tak na ňu pohliadla. Videla, že aj ona sama má v očiach slzy.

 Aileen sa chvíľu kúsala do pery a potom si zlostne slzy zotrela z tváre. Pár krát sa nadýchla.

 „Sun Lo, skôr než to urobíš, mala by si niečo o mne vedieť.“ Začala trochu neisto.

 „Nemusíš mi nič hovoriť ak nechceš.“ Šepla čiernovláska.

 „Musím, pretože by to bolo odo mňa nečestné aby si to nevedela.“ Znovu sa hlboko nadýchla a natiahla sa pre svoj chránič predľaktia položený vedľa postele. Vzala ho do rúk a chvíľku sa s ním hrala. „Chcem aby si počúvala pozorne a ak chceš kľudne sa pýtaj. Hlavne však maj otvorenú myseľ, pretože to čo ti poviem bude znieť neuveriteľne. Pochopili to Xena s Gabriell, tak viem, že aj ty. Pretože si veľmi inteligentná.“ Pohliadla malej žene vedľa seba do tváre. „Sun Lo, ja nie som z tejto doby ani z Grécka, ale z doby približne dvetisícdvesto rokov odteraz a z mesta, ktoré ešte neexistuje.“

 „Č...“ oči malej ženy sa rozšírili do obrovských tanierov.

 Aileen stlačila chránič predľaktia a nad ním sa objavil obrázok zemeguľe.

 „Zem, planéta na ktorej žijeme.“ Prstom pootočila guľu a ďobla na určité miesto. Jedna časť zeme sa priblížila a zvýraznila krajinu. „Grécko,“ ďalšie ďobnutie presunulo pohľad na inú časť zeme. „Chin, v mojej dobe volanej Čína.“ Videla, že Sun Lo fascinovane hľadí na holografický obrázok, ale nevyzerala, že by chcela s krikom utiecť. „Vrátila som sa prúdom času kvôli Xene a Gabrielle. V mojej dobe existujú stále divadlá, aj keď vyzerajú inak. A tam hrali hru o Xene, princezne bojovníčke. Milovala som tú hru a aj tie hrdinky, pretože prinášali do mojej temnej doby hrdinstvo, česť a lásku. Pôvodne som to považovala len za výmysel, ale aké bolo moje prekvapenie, keď sa mi do rúk dostali tri zvitky. Pravé zvitky, ktoré hovorili, že tieto dve hrdinky skutočne existovali. V zvitkoch a aj v tej hre skončili Xena s Gabriellou mŕtve pri fontáne sily. Pripadalo mi to veľmi nesprávne. V tej dobe som s otcom pracovala na stroji, ktorý by vedel premiestniť človeka v čase a aj z miesta na miesto. Niečo ako to robia Bohovia.“ Skúmavo na čiernovlásku pozrela, ale videla že ju pozorne počúva. „Nevedeli sme obaja zistiť prečo ten stroj napriek správnym výpočtom nefunguje. Prišla som na to až keď som mala takmer deväťdesiat.“ Znovu na ňu pohliadla, ale šok sa zatiaľ nedostavil. „Vedela som, že som už stará na to zachraňovať svoje hrdinky. Použila som teda stroj a premiestnila sa do doby svojho narodenia. Môj otec bol vždy veľký maniak a fanatik zostrojiť ten stroj. Predal svoju malú dcéru, teda mňa, za peniaze, ktoré potreboval na jeho dokončenie. Donútila som ho za peniaze aby malú dcéru už od malička učil bojové umenia, vedu o čase, prácu s mečom, niekoľko rečí a samozrejme liečiteľstvo tej doby. Preto som nemala ani čas a ani príležitosť s niekým byť či sa s niekým zblížiť, celé dni som sa učila alebo trénovala. Všetky spomienky starej Aileen, zvitky a aj správne nastavenie stroja času, som vložila do akejsi časovej schránky, ktorá sa otvorila keď som mala dvadsaťpäť. Štyri roky som skúmala čas a aj samotnú Xenu s Gabriellou, či skutočne mám urobiť to čo mám. Nakoniec som použila stroj a premiestnila sa k fontáne, kde som zachránila Xenu a aj Gabriellu. Zbytok mojej cesty už zväčšiny poznáš.“ Doriekla vyčerpane. V skratke sa snažila vysvetliť tak strašne veľa vecí.

 „Tak preto si sa tam objavila z ničoho nič.“ Zašepkala ticho Sun Lo. „Ale prečo?“ spýtala sa prvú otázku na jej veľké prekvapenie. „Prečo si to celé robila?“

 „Moje staré ja urobilo veľa chýb, na ktoré nie som hrdá, musela som ich napraviť.“ Utrela si unavene tvár. „Áno hovorím to aj ako ja, pretože moje kroky by tam zase speli keby som takto radikálne nezasiahla do svojho života a nezmenila ho. Xena s Gabriellou sa mi stali inšpiráciou po tom ako som vykonala hrozné činy kvôli jednomu sviniarovi.“ Zašepkala Aileen zhrozene.

 „Kvô...“ Sun Lo umlčala ruka brunetky.

 „Nehovor to meno.“ Zašepkala prosebne.

 „Dobre.“ Šepla čiernovláska.

 „Udivuje ma, že si ešte neutiekla s výkrikmi, že som blázon.“ Riekla mierne prekvapene Aileen a hľadela na ňu s rešpektom.

 „No,“ Sun Lo sa zasmiala. „po tých vypočutých príbehoch Xeny a Gabrielly mi to až také šialené nepripadá.“ Zamyslela sa. „Vtedy v tábore keď som vás konečne dostihla. Kam si odišla? Videla som modrý záblesk svetla v lese.“

 „Do budúcnosti.“ Aileen siahla na chránič a ukázala jej známy holografický ovládač. „Môžem sa vrátiť ak by to bolo treba. Sledujem budúcnosť a ako veľmi ju mením aby som omylom neuškodila. A zároveň tam chcem odniesť každý zvitok, ktorý Gabriella napíše. Aby sa nestratili v čase a ľuďom bola ukázaná pravda. Pravda je totižto v mojej dobe veľmi vzácna vec.“ Pohliadla vážne na ženu vedľa seba. „Ešte stále nie si vystrašená? Stále sa chceš kvôli mne rozviesť?“

 Sun Lo ju opatrne pohladila po tvári a potom po krku. Vysoká brunetka si to vychutnávala so zatvorenými očami.

 „Teraz možno ešte viac. Takú odvahu akú si vložila do toho čo si urobila, to odholanie. Cítim obdiv.“ Šepla Sun Lo a videla ako Aileen zdvihla obočie. Sun Lo ju objala a spolu zase zaľahli do postele. „Ak zachránime Shitai tak to urobím. Odídem späť do Siang-Kang.“

 „Sama?“ zvolala neveriacky Aileen.

 „Áno, bude mi to trvať asi tak dva mesiace, ale musím to urobiť sama, Aileen. Sama som si zvolila novú cestu života, tak ako ty.“

 „Tak pôjdem s tebou.“ Šepla Aileen trochu nerozhodne. Stála na križovatke dvoch ciest, ktorú si mala vybrať?

 „Nie, hovorím sama. Sú to moje rozhodnutia v mojom živote.“ pohladila Aileen po tvári. „Neboj sa o mňa, viem sa o seba postarať. Teraz určite. Už viem aj ako založiť oheň.“ Zasmiala sa krátko.

 „Tie mesiace budú pre mňa ako roky v Tartare.“ Riekla Aileen a smutne sa pozrela Sun Lo do tváre.

 „Tartare? Nehovorila si, že nie si Grékyňa?“ spýtala sa trochu posmešne.

 „Ale cítim sa tak.“ Riekla hrdo Aileen. „Vďaka dvom ženám.“ Vetila krátko a podobne krátko pohliadla do tváre malej ženy. „Skutočne chceš podniknúť tú cestu? Len kvôli mne?“

 „Hej,“ Sun Lo sa zasmiala a slabo ju pleskla do tváre. „Nebuď taká namyslená. Nie je to len kvôli tebe, ale hlavne kvôli mne. A tú cestu podniknem, chceš či nechceš.“

 Aileenina tvár sa zachmúrila, ale prijala slová malej ženy otvorene. Zrazu nahla hlavu a započúvala sa.

 „Už prestali.“ Riekla so zachichotaním a ucítila ako ju drobná žena štuchla do ramena.

36. Chin (Čína), Shitai, minulosť

 Ráno prišlo ako každé ďalšie. Vstali takmer v rovnaký čas, zvyknutí z táborenia a tak sa spoločne usadili do jedálne hostinca a čakali čo hostinská nakutí na raňajky. Eva sa bavila s Virgilom, čo Xenu s Gabriellou stále dokonale udivovalo, ale zároveň tešilo. Ako posledné prišli Sun Lo s Aileen a posadili sa vedľa seba. Aileen sa snažila pri pohľade na Xenu udržať vážnu tvár, ale jednoducho jej to nedalo.

 „Vy ste v noci asi rozoberali vojenské taktiky, že?“ riekla smerom k Xene a Gabrielle. Tie sa na ňu pozreli dokonale zaskočene. Mrkla na Sun Lo a videla, že sa uškrnula.

 „A rozoberali ich veľmi hlasne.“ Hovorila drobná čiernovláska s úsmevom. „Oh Gabriella.“ Zastonala.

 „Oh Xena.“ Dovetila stonom Aileen a obe sa začali smiať.

 Xena sa zakusla do pery a blesla očami na Gabriellu, ktorá si zakryla tvár a celá červená mala chuť sa niekam stratiť. Ostatní sa rozosmiali.

 „Čas na rannú rozcvičku.“ Xena vstala a ukázala na Aileen. „Ty a ja, vonku, bez chakramu a nožov. A odlož tie tabletky.“ Vytiahla meč a tvárila sa nahnevane. Postupne ostatných prešiel smiech, keď videli, že to myslí vážne.

 „No dobre, no.“ Aileen zdvihla bezbranne ruky. Potom jej v očiach blysol zlostný plamienok. „A to si sa dosť nenacvičila v noci?“ vetila s drzým úsmevom. Ostatní sa zase rozchechtali až do momentu, keď Aileen tesne uhla pred chakramom, ktorý sa zabodol do steny za ňou vo výške hlavy. „Povedala si bez chakramu!“ riekla znovu drzo a pozrela na už nasupenú Xenu.

 „Von, som povedala!“ Zrevala nazúrená vysoká čiernovláska.

 „No dóbre.“ Zatiahla brunetka, odložila opasok s nožmi a aj ampulku s tabletkami, tak aby videli, že si žiadnu neberie. Naklonila sa s úsmevom k vydesenej Sun Lo a krátko ju pobozkala na čelo.

 „Toto si asi večer už nebudem môcť dovoliť, pretože ma zmláti ako žito.“ Riekla a vytiahnuc meč vyšla z hostinca s Xenou za chrbtom.

 „Matka!“ zvolala znepokojene Eva, ale videla ako sa na ňu Xena otočila a s miernym úsmevom žmurkla. Celé to bolo súčasť plánu.

 Obe bojovníčky sa postavili pár krokov od seba, a obe položené meče na ramene. Keďže stáli neďaleko hlavnej budovy vojakov Tao Liho, nemali v pár okamihoch núdzu o divákov. Počuli ako aj po sebe pokrikujú ostatní obyvatelia mestečka, že bude súboj.

 „Tak ty si dovoľuješ povedať, že som slabšia ako ty? Že ma môžeš len tak poraziť?“ zvolala Xena a Aileen jej plán okamžite pochopila.

 „A nie? Pozri sa na seba ty... ty... však vyzeráš ako vetvička. Silnejšie kýchnem a odfúkne ťa.“ kríkla nepriateľsky k nej. „Lezieš mi na nervy už od krajiny vychádzajúceho slnka, ty namyslená čiernovlasá frfľaňa.“

 „Skutočne? A čo keby si tak skúsila kopnúť?“ Xena napla svalnaté stehno. „Narazíš na skalu, dievčatko.“

 „Dievčatko?“ vykríkla nahnevane Aileen. „Ja ti pripadám ako dievčatko?!!! Za to mi zaplatíš ty upotená, špinavá mrcha.“ Napriahla ruku s mečom a vybehla na Xenu s výkrikom nemálo podobným tomu Xeninmu zo seriálu. Tá sa chvíľu musela držať aby sa nerozosmiala, ale súboj mienila brať vážne. Tak zaprela nohy a odrazila prudký výpad svojej súperky. Odklonila jej meč a obe urobili otočku. Ich meče zase na seba narazili a Aileen vykopla. Avšak do prázdna, pretože Xena stihla bleskovo uskočiť. Vedela totiž akú silu Aileen má v nohách. A to aj bez tabletiek.

 Aileen skočila aby sa rýchlejšie dostala k Xene. Tá zareagovala a kopla. Začula tiché bolestné zastonanie od Aileen, keď jej noha narazila do brucha. Aileen dopadla na chrbát, ale švihom sa dostala na nohy a v blesku s ňou znovu skrížila meč.

 Rana striedala ranu, úder striedal úder. Vykrytia boli dokonalé, navzájom hľadali u druhej omyl. Obe vedeli, že jediná chyba by znamenala prehru.

 „Držíš sa nejak na uzde, maličká.“ Vykríkla brunetka posmešne, keď krúžili okolo seba. Bola síce od Xeny vyššia, ale len o málo. A Xena vyzerala mohutnejšie vďaka širším ramenám. „Kde je tá slávna princezná bojovníčka?“

 „Len ti nechcem zbytočne ublížiť. Vieš, čaká nás ešte zabiť nejak štyristo chlapíkov.“ Odvetila Xena s drzým úsmevom.

 „Tí mi vrásky nerobia, už som ich viac zabila pred raňajkami. Vrásky mi robíš ty, mrcha!“ Aileen sa znovu rozohnala a tentokrát Xenu trochu prekvapila. Tento útok nepoznala a Xena ucítila na svojom boku niekoľko kopancov. Dopadla bolestne na zem. Ale rovnako ako predtým Aileen sa zdvihla na nohy bleskovo.

 „Ja ti narobím na tvári iné veci ako sú vrásky.“ Zrevala Xena a napriahla ruku v útoku. Jej meč sa zasekol o Aileenin, a z predošlej skúsenosti radšej rýchlo uskočila.

 „Mamička Xenička sa nám učí, čo?“ zasmiala sa Aileen a Xena si nebola chvíľku istá či to len hrá alebo ju skutočne zase pomiatlo jej temné ja. Keď sa však otočila uvidela ako na ňu žmurkla a rýchlo zastavila ďalší útok na seba. Prudko urobila pohyb, ktorý by normálne znamenal smrť útočníka, ale vedela, že ho Aileen pozná. Tá ho vykryla, a na chvíľu zavrávorala, pretože to bol obtiažny blok. Xena sa bleskom skrčila a otočkou sokyňu podkopla. Jej meč sa zastavil na hrdle ležiacej súperky, ktorá odhodila zbraň.

 „Tento súboj bol tvoj, mrcha.“ Zvolala Aileen a čakala kým jej stiahne čepeľ z krku.

 „Zapamätaj si tento deň.“ Riekla Xena s úsmevom a položila si meč zase na rameno. Sklonila sa a pomohla jej vstať. Z okolia sa ozýval potlesk a uznanlivé pískanie.

 „Dúfam, že si si to užila.“ Zašepkala Aileen do ucha Xeny, keď ju zdvíhala. Tá na ňu pohliadla prekvapene.

 „Bol to čestný boj nie?“ spýtala sa ticho a videla ako Aileen prevrátila oči. Potom kývla.

 „Bol.“ Odvetila Aileen a oprášila si brnenie. Rozhliadla sa a videla, že ľudia k nim hľadia oveľa s väčším rešpektom a dôverou než predtým. Mierne sa usmiala. Xenin plán vyšiel.

 „Myslel som, že sa skutočne zabijete.“ Zvolal užasnutý Virgilius len čo vstúpili späť do hostinca.

 „Dones nejakú vodu, prosím.“ Riekla Xena a pohliadla na hostinskú, ktorá šla pre vodu až si takmer lámala nohy.

 „Xenin nápad.“ Riekla krátko Aileen a usmiala sa na svoju malú družku.

 „Teraz videli, že vieme bojovať.“ Xena sa snažila v rýchlosti vysvetliť o čo jej šlo. „A vy ste museli vidieť aj to ako nám začali veriť. To je dôležité ak by sme mali bojovať proti takej presile.“ Zdvihla hlavu a pozrela krátko k dverám vedúcich do kuchyne. „Zjednotili sa. Teraz už iba musíme pripraviť mesto na útok.“ Krátko kývla, pretože hostinská donášala poháre. Podišla k miestu kde bol zabodnutý chakram a vytrhla ho zo steny.

 „Oh Xena.“ Zašepkala ticho Aileen s úškrnom a ucítila tvrdé plesknutie na svojom pozadí od princezninho meča. Rozosmiala sa ešte viac.

37. Chin (Čína), Shitai, minulosť

 Celý deň pracovali ako mohli. Brány dostali nové plátovanie, a okolo vnútornej časti múrov sa začali objavovať plošiny. Bol skorý večer, práve dovalili ďalší sud k domom a naplnili ho, keď sa v bráne zo západu objavil vyčerpane vyzerajúci muž. Takmer zrazil Sun Lo z nôh keby nestihla uskočiť. Xena však k nemu naopak priskočila a rýchlo ho chytila, než dopadol tvrdo na zem.

 „Vodu,“ šepkal. „vodu.“

 Gabriella neváhala a hneď nabrala trochu vody do rúk zo sudu, ktorý práve usmiestnili k jednému z domov. Nechala muža opatrne napiť.

 „Tao Li, potrebujem mu predať správu.“ Hovoril muž vysilene.

 „Ty si Tao Chi?“ spýtala sa Xena a muž krátko prikývol. „Zavolajte Tao Liho.“ Vykríkla a Virgil sa vyrútil bleskovou rýchlosťou k hlavnej budove. Len o pár chvíľ stál vodca mesta pri ležiacom vojakovi.

 „Tao Chi.“ Zašomral Tao Li priam nahnevane. Ukázal na vysokú čiernovlásku. „Toto je Xena a ona tu teraz velí, má na starosti obranu mesta. Kľudne hovor pred nimi všetkými. Čo sa stalo?“

 „Tiaovi muži začali tiahnuť.“ Šepkal rýchlo ako keby sa bál, že nestihne celú správu povedať. „Táboria teraz asi pol dňa od mesta.“

 „Pol dňa?“ zvolala nepokojne Xena a vstala. Potom pohliadla k mužovi. „Chcú zaútočiť dnes v noci?“

 „Nie, Tiao im chce dať chvíľu odpočinku aj keď si myslí, že v tomto meste nebude nikto klásť odpor. Chce s vojskom začať tiahnuť ráno. Takže zaútočí zajtra okolo poludnia, možno trochu neskôr.“ Odvetil Tao Chi.

 „Ešte mi povedz o akých vojakov sa jedná a výbavu na útok. Potom si môžeš odpočinúť.“ Riekla Xena a znovu k nemu kľakla.

 „Tristopäťdesiat mužov, zbytok ostal v tábore. Polovica má kopije, ostatní katany, či meče. Väčšina z nich má luky alebo kuše. Jazdeckého koňa má len Tiao a jeho štyria zástupci, dvadsať ťažných koní. V tábore zostrojili približne štyridsať rebríkov, ale majú dve baranidlá a dva katapulty. Viac zo základného tábora nebral, myslí si, že tu nie sú žiadny vojaci na obranu.“ Takmer naliehavo ju chytil za chránič predľaktia. „On sem ide všetkých vyvraždiť, nejde mu ani o zásoby, ale o krv ľudu cisára. A naše mesto bolo vždy spriaznené s cisárom. Bude to masaker. Pomôž nám, prosím.“ Spustil sa späť na zem, úplne vyčerpaný.

 „Odneste ho.“ Kývla Xena a Virgil spoločne s dvoma ďalšími vojakmi vzali Tao Chiho preč. Bojovníčka vydala vysoký dlhý pisk aby privolala ostatných zo svojej družiny, ktorí pracovali na iných častiach mesta. S dupotaním boli v pár chvíľach pri nej. Rýchlo im rozpovedala čo sa stalo.

 „Tristopäťdesiat.“ Aileen si utrela ústa a zaleskli sa jej vražedne oči. Xena sa na ňu zamračila. „Myslíš, že budú tie katapulty problém?“

 „Bojím sa, že áno. S nimi som nerátala, ale máme rozstavené sudy s vodou.“ Riekla Xena.

 „A baranidlá?“ ozvala sa Sun Lo. Začali spoločne kráčať okolo mesta aby si prezreli prebiehajúce práce.

 „Podpálime, alebo zabijeme posádku na diaľku. Máme celkom šťastie, že je toto prístavné mesto. Majú aspoň veľa smoly na opravu lodí.“ Xena sa poškrabkala na brade. „Škoda, že nemáme dosť času postaviť vlastný katapult. Uvidíme ako veľké tie ich sú, dúfam, že malé. Tie by som mohla zneškodniť chakramom.“ Obzrela sa. „Dosť rečí. Dorobíme čo treba. Máme ešte,“ pohliadla na nebo. „pomerne dosť času kým sa zotmie. Večer potom poviem približný plán a zajtra ráno ho prednesiem celý aj pred ľudom mesta na námestí. Rozchod.“

 Práce na meste však pokračovali aj neskoro v noci, keď pri svetlách pochodní rozmiestňovali posledné nádoby so smolou a pripravili ku každej plošine aj ohnisko, aby mali kde smolu zohriať. Brány mesta sa definitívne zavreli a na plošinách začali hliadkovať prví vojaci.

 Večer ešte raz Xena prešla s ostatnými celé mesto a skontrolovala vykonané práce. Načrtla približný plán a nakoniec sa unavene odobrali do svojich postelí.

38. Chin (Čína), Shitai, minulosť

 Ďalší deň ráno vstali všetci celý nervózny a pri raňajkách sa nikto ani nesmial či pousmial. Nálada rozhodne nebola na vtipkovanie.

 Xena urobila to čo hovorila večer a tak postanula na streche vojenskej budovy odkiaľ vysvetlila ľuďom mesta aký je presný plán a čo majú robiť. Musela vypiť niekoľko pohárov vody, keď skončila, také mala vyprahnuté hrdlo.

 Aileen si pomalými pohybmi rozcvičovala svaly, keď sa chvíľu pred poludním ozval mestom vysoký hvizd a krik. Vojaci stojaci na plošinách si od jednej brány predávali medzi sebou správu až kým neprišla k skupine hrdinov.

 „Sú na obzore!“ Zreval vojak na blízkej plošine a všetci vyskočili. Okrem Aileen, ktorá zastrčila meč a vydala sa smerom odkiaľ krik pôvodne prišiel. Dve vysoké ženy vyskočili oblúkom na plošinu a ostatní zostali postávať pod ňou. Xena pohliadla na vojaka, ktorý stál pri plošine vedľa západnej brány a ukazoval práve na západ.

 Uvidela mračno vojakov približujúcich sa v pevnom šíku k nim. Utrela si čelo, ktoré mala zamračené. Prikryla si oči a prižmúrila ich aby sa snažila rozoznať detaily, ale armáda bola ešte príliš ďaleko a tetelenie vychádzajúce z horúcej zeme jej v tom ešte viac prekážalo. Pohliadla dole a videla, že k skupine sa pridal už aj Tao Li a jeho zástupcovia.

 „Viete čo máte robiť. Nech ostanú vojaci dole, kým sa nepriblížia a roznes správu po meste. Ľudia sa musia pripraviť.“ Xena znovu pozrela na armádu v diaľke. „Keby som tak videla tie katapulty.

 „Ešte že tu máš mňa, mamička Xenička.“ Šepla vysoká brunetka stojaca vedľa nej. Pohliadla na vojaka vedľa seba. „Ty, otoč sa odo mňa a zostaň tak.“ Pozrel na ňu síce divne, ale urobil to. Zdvihla ruku s chráničom zápästia a namierila ju k armáde. Nad chráničom sa objavil obraz, ktorý sa pomaly približoval.

 Xena pohliadala na obraz, ktorý sa priblížil natoľko, že bolo vidno jednotlivé postavy. V čele armády klusali na koňoch piati muži, rozmiestnený rovnomerne pozdĺž armády, aby mohli vydávať rozkazy. Za nimi v šíku šli ako prvý vojaci s kopijami, za nimi s mečmi. Vďaka záplave vojakov však už nevideli ďalej a tak vojnové stroje pre ne ostali stále záhadou.

 „U Tartaru.“ Šepla zlostne Xena a Aileen ruku sklonila. Pohliadla na slnko. „Rátam, že im to dlho nebude trvať sa sem dostať.“

 Xena pozrela tiež na nebo.

 Nečakali dlho, keď začali rozpoznávať normálnym okom jednotlivých vojakov v mračne, a cítili aj mierne chvenie zeme pod dupotom tristopäťdesiat párov nôh.

 Na ich prekvapenie armáda zastavila a oddelili sa od nej traja jazdci. Xena si zavolala Tao Chiho a ukázala mu približujúcich sa jazdcov.

 „Podľa koní a brnenia by som povedal, že ten v strede je Tiao a to jeho dvaja zástupci, Lin Su a jeho brat Ming Jian.“ Muži boli už dosť blízko aby videli, že jeden z jazdcov nesie bielu vlajku. „Neverte, že chcú vyjednávať.“ Zvolal Tao Chi. „Dobre som počul aké rozkazy dávali svojim vojakom.“ Xena len kývla a poslala ho preč.

 Jazdci po chvíli spomalili z cvalu len na klus a priblížili sa na dosluch od mesta.

 „Tiao.“ Vykríkla Xena. „Ako vidíš, brány mesta sú zavreté. Neprijímame žiadne návštevy a už vôbec nie tie nevítané.“

 Oslovený vyzeral totálne prekvapene.

 „Pozerám, že nie ste taký dobrosrdečný hostitelia ako sa o vás hovorilo.“ Xena videla, že si veľmi dobre prezrel plátovanie na bráne a aj pár mužov, ktorý stáli na plošinách.

 „Vítaný je tu každý, ale nie ten kto chce vyvraždiť celé mesto.“ Zvolala bojovníčka nahnevane. Sledovala ako sa prekvapene jazdci po sebe pozreli.

 „Kto tu hovoril o vyvraždení? Sme len mierumilovná armáda, ktorá chcela okúsiť miestne ryby. Vraj sú vynikajúce.“ Kríkol na ňu Tiao.

 „Ryby sú tu rovnaké ako kdekoľvek inde na rieke. Tak čo keby si sa spakoval aj s tou bandou vrahov a tiahol do pekla?“ zrevala Xena výhražne.

 Chvíľu to vyzeralo, že Tiao zápasí sám so sebou a samovražedne vytiahne kušu, ktorá mu visela na chrbte.

 „Žiadna ženská mi nič rozkazovať nebude. Nechám si ťa ako poslednú a spozn...“ začal ziapať rozčúľene.

 „Spoznám čo?“ prerušila ho drsne Xena. „Že si iba vodca bandy vrahov, ktorý sa vyhráža a skutok žiadny?“ zasmiala sa. Tiao ostal zarazene mlčať. „Konaj alebo odtiahni.“ S tými slovami zoskočila z plošiny a pohliadla na vojaka, ktorý tam ostal. Ten mal pripravený natiahnutý luk.

 „Odchádzajú späť.“ Kríkol vojak a luk sklonil.

 „Myslíš, že odtiahne?“ spýtal sa Tao Li so strachom v hlase.

 „Nie, videla som mu to v tvári. On je taký ako ja kedysi, chce zničiť toto mesto za každú cenu.“ Odvetila Xena. „Nech sa všetci pripravia, na miesta!“ Zvolala mocným hlasom.

 „Majú sa z južnej strany premiestniť na západ?“ ozval sa Tao Li, čakajúci na ďalšie rozkazy.

 „Nie, uvidíme čo urobia oni ako prvý krok.“ Riekla Xena a sledovala ako sa na plošiny driapu vojaci s lukmi a schovávajú sa za múr aby ich nebolo vidieť. Ulica zrazu bola rušná, pretože sa začali premiestňovať aj obyčajný ľudia na svoje miesta. Prekvapila ju Eva, ktorá bola stále pri nich.

 „Ty predsa nebojuješ.“ Riekla smerom k nej.

 „Keď sa dostanú dnu tak budem,“ odvetila rázne tmavovláska. „Nenechám vyvraždiť mesto plné nevinných ľudí.“ Pevne zovrela svoju palicu, o ktorú sa opierala a krátko s ňou udrela do zeme. Xena kývla a znovu vyskočila na plošinu. Tentokrát obe prikrčené vysoké bojovníčky pozorovali ako sa velitelia pripojili späť k svojej armáde.

 Podľa toho ako Tiao precválal popred armádu bolo jasné, že rozdáva rozkazy. Armáda sa začala deliť na dve časti. Jedna z nich sa obrátila a oblúkom smerovala k južnej bráne. Zbytok ostal stáť na mieste. Xene ľahko došlo, že si počkajú na to kým sa druhá polovica vojakov dostane na svoju novú pozíciu a zaútočia naraz z dvoch strán. Pochod druhej armády však zakrýval nízky kopec a stromy, takže sa nezistili, či majú zo sebou nejaké stroje.

 „Rozdelili sa, mužov nechaj tam kde sú. Budú útočiť z oboch strán.“ Kríkla dole na Tao Liho. „Moja družina,“ kývla smerom k nim. „Viete kde sú vaše miesta.“ Sledovala ako sa rozbehli po meste.

 Netrvalo dlho kým sa druhá armáda premiestnila pred južnú bránu a obe sa začali približovať. Vojaci na plošinách sa rýchlo prikrčili, keď ponad nich preletelo mračno šípov a za ním ďalšie. Zasiahli však len niekoľkých vojakov, z ktorých neprežili štyria. Vojaci boli dobre skrytý a obyčajný ľud tiež. Ďalšia salva však bola s ohnivými šípmi a tak ľudia začali hasiť prípadné začínajúce požiare. To bol pokyn na protiútok, aby neboli zranení ďalšími letiacimi šípmi.

 „Páľ!“ Zrevala Xena až jej šlo urvať hlasivky. Vojaci na plošinách sa zdvihli a vyslali k armádam svoje vlastné šípy. Xena sa tiež zdvihla aby si mohla prezrieť situáciu a tiež strieľať. Veľké množstvo vpredu stojacich kopijníkov, držiacich kuše či luky, padlo k zemi ako podťatých. „Znovu!“ Zvolala a brala z tulca na chrbte  jeden šíp za druhým. S miernym úsmevom sledovala ako vojaci z nepriateľskej armády začínajú trochu poplašene ustupovať. Krik veliteľov, ktorý bol počuť až k nim, ich zaháňal naspäť. Lenže ďalšie a ďalšie salvy šípov z Shitai zmenili názor aj veliteľov. Nechali obe armády ustúpiť z dostrelu. Xena počítala, že šípy zranili prípadne zabili okolo tridsať mužov, čo muselo byť pre Tiaoa vskutku prekvapenie.

 „Na druhej strane je to podobné.“ Kríkla Eva, ktorá mala teraz funkciu posla a behala medzi dvoma bránami. Takže šesťdesiat.

 „Dobre, schovaj sa zatiaľ.“ Odvetila Xena a znovu si drepla, oprúc sa o luk. Čakala na protiakciu Tiaoa. Uvažovala či pošle mužov proste na samovražedný útok alebo bude aj taktizovať. Medzi vojakmi sa objavila medzera a ukázalo sa baranidlo. Pozrela dole.

 „Pripravte smolu!“ Kríkla na ľudí, ktorí čakali ako by mohli vojakom pomôcť, opretí o múry kde boli relatívne najviac v bezpečí aspoň pred šípmi.

 Pohliadla zase do diaľky a sledovala ako sa k nim pomaly približuje ťažké baranidlo, ktoré obsluhovalo asi dvadsať mužov. Tí sa skrývali pod dômyselne vyrobenou strieškou z dreva aby ich nemohli zasiahnuť šípy. Usmiala sa, nemalo totiž plátovanie.

 „Nech muži stojaci po bokoch brány sa snažia trafiť tých čo vlečú baranidlo do nôh.“ Kríkla na vojakov a tí si predali krikom správu medzi sebou. Nechala aby sa baranidlo dostalo až k bráne a potom zavelila útok. Niekoľko mužov vylialo na vrchnú stranu vojnového stroja kotle so smolou a ona sama s úsmevom hodila dole pochodeň. Zopár vojakov dole vykríklo, nevedno či bolesťou alebo prekvapením. Aj keď sa baranidlo niekoľkokrát oprelo do brány mesta o chvíľu pokus prelomiť ju prestal. Pár vojakov zasiahli do nôh, tí v panike vybehli spod ochrannej plošiny a ich telá sa chytili od horiacej smoly. Z milosrdnosti ich radšej zastrelili.

 „Ak je tam dole niekto ešte živý a dokáže chodiť, môžete bežať k svojim. Nebudeme strieľať.“ Vykríkla Xena nakláňajúc sa ponad múr k baranidlu. „A odkážte svojim veliteľom, nech odtiahnu, lebo to bude masaker, ale pre vás.“ Pohliadla na Evu, ktorá práve pribehla od druhej brány a nechala ju odkázať nech urobia to isté aj tam.

 Videla ako sa spod horiaceho baranidla vysúkala trojica mužov a pelášia späť k svojej armáde.

 „Uhaste to, rýchlo!“ Zvolala. Síce bola brána plátovaná, ale nechcela riskovať, že by ju rozširujúci sa oheň mohol poškodiť. V duchu rátala. Približne stovku majú z krku. Ešte dvestopäťdesiat. Otázkou bolo či je Tiao taký šialenec aby po takejto strate poslal do útoku zbytok armády, alebo sa rozhodne odtiahnuť. Eva jej priniesla novinky. V meste zomreli zatiaľ iba štyria vojaci, ktorých zasiahli pri prvom útoku šípmi. Pri druhej bráne horiace baranidlo opustili dvaja nepriateľský vojaci, zbytok bol buď mŕtvy alebo ťažko zranený.

 Tvoj ťah Tiao. Pomyslela si, hľadiac ponad múr. Uvidela ako z jednej armády vycválal jazdec smerom k tej druhej. Predpokladala, že je to posol, ktorý má odovzdať nové rozkazy. Čo máš v pláne? Preblesklo jej hlavou a sama kalkulovala čo môže urobiť.

 Začínalo sa takmer stmievať, keď sa medzi vojakmi zase objavila medzera a tentokrát vytiahli proti mestu katapulty, ktorých sa tak Xena obávala. A najhoršie na tom bolo, že to neboli žiadne malé katapulty, ale veľké s dlhým dostrelom. Na chakram mohla zabudnúť, aj keď bola silná takto ďaleko nedohodila.

 „Do pekla.“ Zašomrala a rýchlo uvažovala. Vtedy k nej pribehla Aileen, ktorá bola pôvodne pri druhej bráne.

 „Máš nejaký nápad?“ spýtala sa udýchane.

 „Vôbec žiadny.“ Šepla Xena nazlostene, sledujúc ako muži pri katapulte začínajú plniť strelivo. „Sú ďaleko na dostrel šípov a chakram tak ďaleko nedohodím.“

 „Je ich viac a konajú nefér, je to tak?“ riekla Aileen zvláštnym tónom.

 Xena na ňu pozrela.

 „Kde si bola od tej doby čo prišli? Však vidíš, že ich je presila a nemám nič čím by som zničila tie ich katapulty, asi sa len modliť aby mali málo munície. O čom pochybujem. Prípadne keď sa zotmie vplížiť sa k nim a zničiť ich.“ Riekla naštvane. V tej chvíli sa nad nimi ozvalo hvízdanie letiacej prvej ohnivej gule vystrelenej z katapultu. Inštinktívne sa prikrčili.

 „Pozooor.“ Zrevala Xena a vypustila Aileen z hlavy. Hľadela za dráhou guľe, ktorá dopadla na jednu zo striech. Otočila hlavu a zahliadla ďalšiu guľu, ktorá letela z druhého katapultu. Tá dopadla neznámo kam, pretože jej zakrývali výhľad domy.

 „Dobre, tak budeme konať nefér aj my.“ Aileen sa postavila. „Viem, že moja požiadavka bude šialená, ale prosím všetkých okolo seba aby zavreli oči a na chvíľu sa otočili smerom odo mňa.“ Zvolala mocným hlasom. Videla, že na ňu pozerajú ako na blázna. Pohliadla na Xenu. „Ty sa nemusíš otáčať.“

 Xena síce nemala poňatia čo chce robiť, ale zdvihla ruku.

 „Urobte to.“ Kríkla veliteľským hlasom. Aileen chvíľu len tak postávala a čakala kým vyplnia jej žiadosť. Potom zdvihla pravačku a otočila sa k stroju, ktorý začala obsluha zase napínať. V dlani sa jej objavilo svetlo a vyšľahla odtiaľ podobná guľa ako bola tá z katapultu, ale menšia. „Môžete sa zase otočiť.“ zvolala a cítila na sebe užasnutý Xenin pohľad. Mrkla na ňu. „Dajme tomu, že sme si stihli postaviť vlastný katapult.“ Riekla myknúc plecami.

 Xena vyvalene sledovala ako guľa letí ku katapultu a rozmetáva ho v ohnivom výbuchu na kusy. Nepriateľský vojaci, ktorý stroj obsluhovali boli odhodený vysokým oblúkom preč. Otáčajúci sa vojaci domobrany šokovane sledovali to divadlo a šepkali si medzi sebou niečo o zázraku.

„Ešte ten druhý. Poď, keby ma nechceli počúvať.“ Šepla Aileen a rozbehla sa k druhej bráne. Tam vykonali spolu rovnaký proces. Xena sa podivne na ňu pozrela, keď vystrelila guľu, pretože potom čo ruku stiahla dala si dlaň pred ústa a fúkla do nej. Keby bola z budúcnosti, poznala by gesto fúknutia do dymiacej hlavne zbrane.

 V meste sa rozhoreli dva väčšie požiare, ale vďaka pripraveným kýblom a sudom s vodou boli uhasené dostatočne rýchlo aby sa nerozšírili a nenapáchali horšie škody. Až na dvoch popálených mužov, ktorí nestihli pred dopadajúcou guľou uskočiť.

 „Prečo si to nepoužila už skôr?“ spýtala sa ticho Xena, keď hľadela ako sa vojnový stroj rozpadá.

 „Pretože je to za prvé nefér a za druhé tieto dve gule je maximum čo zmôžem. Inak by hrozilo, že sa nedostanem však vieš kam.“ Rukou ukázala pred seba, mysliac tým budúcnosť. Xena chápala ten pokyn, ale nepochopila čo myslí tým že by sa tam už nemohla dostať. „Pamätáš si Velascu?“ spýtala sa zrazu.

 „Samozrejme.“ Xena prevrátila oči.

 „No, ako ona časom získavala svoju silu, tak toto,“ poklepala na chránič. „zase časom silu stráca. Ale nedokáže ju obnoviť. A určitý zbytok sily potrebujem, keď sa chcem dostať, ehm, domov.“ Xena sa zatvárila konečne chápavo.

 Aileen pohliadla za múr na vzdialenú armádu, na ktorú pomaly začala dopadať tma.

 „Čo myslíš, že urobí?“ spýtala sa mierne stiesnene a vzala do ruky luk, ktorý sa počas putovania konečne naučila používať.

 „Prišiel o všetky triumfy, počká na noc a potom zaútočí plnou silou.“ Odvetila jednoznačne Xena a kývla hlavou smerom k armáde. „To je teraz jeho jediná možnosť. Vie, že máme dosť lučištníkov, netuší čo za mužov ešte za múrmi schovávame a nemôže si dovoliť otvorene počas dňa zaútočiť.“

 Pološero sa zmenilo na šero a to zase pomaly na tmu. Jednu výhodu, ktorú urobili sami hrdinovia, však nespomínali nikomu aj keď obyvatelia videli ako pobehujú dlhší čas okolo mesta. A Xena tušila, že túto výhodu budú musieť použiť.

 Vojaci dostali rozkaz aby nemali zapálené na stráži žiadne pochodne, ale pripravili si dole maličké ohne. Z tých poľahky mohli urobiť väčšie pre prípad napadnutia a zapaľovania šípov. Všetci obyvatelia a aj vojaci boli v neustálej pohotovosti napriek únave.

 Vďaka tomu, že Xena rozkázala žiadne svetlo, sa Tiaovi vojaci dostali k múrom mesta až neskoro v noci. Museli hľadať cestu takmer krok po kroku, čo ich značne demotivovalo. Nestihli sa však dostať dostatočne blízko na južnej strane, pretože pozorný vojak na stráži zahliadol v slabom mesačnom svite pohyb. Okamžite sa mestom ozval vysoký hvizd.

 Xena vyskočila k hvízdajúcemu vojakovi a tesne pred sebou zachytila letiaci šíp. Takmer znechutene ho odhodila a rýchlo sa skrčila za múr.

 Prišiel čas.

 Vedľa nej krčiaca sa Aileen čakala na jej pokyn. Xena si pripravila luk a šíp namočený v zápalnej zmesi. Kývla na ňu. Brunetka zápalkami pripálila šíp a Xena riskujúca život vstala a vystrelila ho do tmy. Šíp dopadol na zem kde sa chytila zmes oleja, ktorú tam umiestnili hrdinovia. Okolo celého mesta sa zrazu objavila ohnivá stena. Nebola moc vysoká, ale bola dostatočne ďaleko a neožarovala múry mesta. Tak dávala výhodu obrancom aby mohli útočiť po nepriateľoch.

 Tí sa na nich valili skutočne s plnou silou, nesúc medzi sebou rebríky a už sa ani nesnažili byť ticho. Preskakovali nízku plamennú stenu a bleskovo začali rebríky opierať o múr.

 Na južnej strane, kde bola práve Xena sa zdalo, ako keby Tiaovi muži útočili s nejakým menším nasadením, pretože útok odrážali pomerne ľahko a ich rebríky padali od múru jeden za druhým. Avšak inak tomu bolo na západe. Tam pristavili vedľa seba naraz desať rebríkov a obrancovia ich nestačili odstrkovať. Dnu sa po nich začali valiť nepriatelia.

 „Západná brána padla.“ Ozval sa výkrik od jedného z vojakov, ktorý predával správu. „Západná brána je otvorená.“ V meste sa začali rozhorievať ohne aby sa dalo lepšie zistiť kto je kto a bojovať. Obyčajný ľudia mali v tej chvíli pokyn schovať sa do svojich skrýší a tak to urobili. Zápálili ohne a zmizli do domov.

 Nikto z nich netušil, že v noci sa armáda zase preskupila a Tiao vyslal na západnú stranu dvesto vojakov a zbytok na juh. Touto taktikou zaskočil aj Xenu, ktorá nechápala ako sa mohli v tej tme tak dobre zorganizovať.

 „Dvaja z každej južnej plošiny na západ.“ Zrevala Xena a sama zoskočila, za ňou hneď Aileen. Cítila trochu desu, pretože na západe bola aj Gabriella. Dobehli na námestie, ktoré bolo neďaleko brány a uvidela skupinku ôsmych ľudí ako sa bránia totálnej prevahe približne päťdesiatich mužov. A ďalší pribiehali cez otvorenú bránu. Stŕpla keď videla, že to je zbytok jej družiny bok po boku s Tao Lim a jeho mužmi.

 Bez ďalšieho váhania hodila chakram a rozbehla sa k skupine tasiac meč. Nerozmýšľala nad tým či má otáčať zbraň naplocho alebo nie, rovno sekala. Aileen po jej boku sa pustila do boja s takou vervou, že prvým švihom okolo  zabila troch mužov stojacich vedľa seba. Za nimi sa do bitky prirútili ďalší Tao Liovi muži, ktorí boli predtým na juhu.

 Prekvapil ju pohľad na drobnú Sun Lo, ktorú síce už v boji videla, ale teraz mala na tvári totálne zarputilý a sústredený výraz. Svojimi katanami prerieďovala rady nepriateľských vojakov s precíznou trpezlivosťou.

 Xena vykopla a tak odhodila chlapa, ktorý so sebou na zem zobral ďalších piatich mužov za ním. Pomaly sa presekávali zmäťou vojakov, ktorých ako keby nebolo konca. Ale postupovali ku bráne, ktorú bolo dôležité zavrieť.

 Vtedy sa dovnútra cez vlastných mužov vrútil Tiao sediaci na koni. Zvalil niekoľko vojakov.

 „Chcem tú ženskú,“ reval rozzúrene držiac v ruke katanu. „kde je?“

 „Tiao.“ Vykríkla Xena a zdvihla bojovne krvavý meč. „Tu som.“

 „Tá je moja.“ Zreval Tiao a s výkrikom bodol koňa do slabín. Vojak, ktorý chcel na ňu zaútočiť, okamžite prestal a ustúpil. Xena sa otočila čelom k rútiacemu sa koňovi a mierne pokrčila nohy. Tesne pred udupaním vyskočila a zrazila Tiaoa kopom z koňa. Zviera bez pána sa vyplašene vydalo niekam do vnútra mesta. Tiao napriek dokonalému prekvapeniu sa rýchlo postavil na nohy a vytasil aj druhú katanu.

 Do pekla, ako neznášam obojrukých súperov. Pomyslela si Xena zlostne.

 „So skákaním ti to ide.“ Zašepkal nebezpečne a prekrížil krátko katany pred sebou. „Uvidíme ako ti to pôjde s mečom.“ Vyrútil sa bez ďalších slov na ňu.

 Xena tušila, že toto nebude nejaký rádovo učený vojak. Teda ak nemal len záľubu v drahých ozdobách ako boli evidentne nádherne zdobené katany. Odrazila jeho prvý útok, dávajúc si veľký pozor na druhú zbraň, ktorú Tiao držal z nejakého dôvodu bokom. Odhadla dobre, že s ňou zaútočí ako druhou. Zvihla nohu, ruku s zbraňou mu odkopla a zabránila tak svojmu zraneniu. Vykopla druhou nohou a udrela Tiaoa do hrude. Získala pár sekúnd času aby si mohla prezrieť okolie.

 Aileen sa s hrôzou pozerala na chlapa, ktorý s kušou chcel zaútočiť na Sun Lo. Odkopla muža, s ktorým zápasila a vyslala na smrtiacu cestu dva nože. Presne trafila muža do hlavy. Sledovala ako Sun Lo sebou trhla a prekvapene pozrela k mŕtvole. Kývla krátko na ňu hlavou a vrátila sa k predošlému vojakovi.

 Princezná bojovníčka si medzitým vymenila niekoľko ďalších úderov s Tiaom a usúdila, že je výborne vycvičený. Hľadala štrbinky a prázdne miesta, ktoré by mohla využiť v svoj prospech, ale nachádzala ich málo a keď chcela na ne zatlačiť tak ich okamžite Tiao vykryl. Začínala byť, vďaka dlhému liečeniu, pomaly, ale isto, unavená a zároveň naštvaná. Nemohla predsa celú noc bojovať s jediným mužom, keď ich v meste bola možno už stovka. Čo ju však potešilo, že videla ako jej družina spoločne s Tao Liovými mužmi síce pomaly, ale isto zatláča dav vojakov smerom k bráne.

 Stratila na okamih vlastnú koncentráciu a to bol čas pre Tiaoa. Bez váhania využil chyby a sekol. Hlboko ju porezal na ľavej paži a následne tým istým švihom na stehne. Bolestne vykríkla a rýchlym premetom dozadu od neho odskočila.

 „Xena!“ začula niekde z diaľky vydesený Gabriellin hlas.

 „Princezná!“ Ozval sa ďalší hlas a ona videla ako cez Tiaovu hlavu k nej prilieta Aileenin meč. Napriek bolesti v ramene ho bleskom chytila vo vzduchu. Zahliadla ako sa brunetka skláňa aby prehodila cez seba rozbehnutého muža a zároveň zdvihla zo zeme dve zbrane od mŕtvol.

 Xena pred sebou krátko prekrížila meče, hlavne aby zistila akú váhu má ten Aileenin. Prekvapene skonštatovala, že je váhou úplne rovnaký. Ako keby sa vďaka zraneniu do nej napumpovala nová sila a bleskom zaútočila. Niekoľkými prudkými výpadmi dostala Tiaoa do úzkych. Nestačil na jej rýchlosť. Xena so zlostným výkrikom tvrdo sekla do jeho katán zospodu hore. Ruky sa mu rozleteli do strán pod tou silou, a tak ostal Tiao úplne nechránený. Urobila krátku otočku a zabodla mu oba meče do hrude. Pustil katany, kľaknúc si chytil ostrie mečov, ktoré boli v ňom zabodnuté a prekvapene na ňu vzhliadol.

 „Čoskoro za tebou pošlem Kiu Shiho.“ Zašepkala temne, skláňajúc sa nad ním.  Bojovníčka zdvihla nohu a zaprúc sa mu o hruď z neho meče vytiahla. Ustúpila a nechala jeho telo padnúť na zem. Rozbehla sa k skupine brániacej mesto. Keď však vojaci videli ako ich veliteľ padá k zemi začali sami ustupovať a niektorí priam utekať. Spoločne zneškodnili zbytok ešte zúfalo útočiacich vojakov a západná brána sa zase zavrela.

 „Áno! Dokázali sme to.“ Začalo sa ozývať v dave Tao Liových mužov. Ten sa postavil pred Xenu a zdvihol do výšky svoju katanu.

 „Xena! Xena! Xena!“ vykríkol radostne. Začalo sa k nemu pridávať pár mužov.

 „Dosť.“ Vykríkla Xena skôr než sa to celé zmenilo na niečo horšie. Vyskočila premetom na jednu strechu aby ju bolo dobre počuť. „Zvládli sme to spoločne, zapamätajte si to. Ale ešte to neskončilo.“ Ukázala okolo seba, vyzeralo to tam ako na jatkách. „Musíme ošetriť zranených, spútať preživších vojakov a spáliť mŕtvoly. Až potom si budeme môcť vydýchnuť. Do práce.“ Zvolala, zoskočila  a sama sa zohla k jednému zranenému vojakovi neďaleko.

 „Ukáž tie rany.“ Riekla Aileen a pokľakla k nej.

 „To prežijem.“ Mykla Xena hlavou a vrátila jej meč. „Radšej sa postaraj o tých smrteľne zranených.“ Usmiala sa keď ucítila vedľa seba Gabriellinu prítomnosť a jej bozk na svojom čele.

 Aileen však zanovito ostala kľačať vedľa nej. Xena zlostne prevrátila oči a dovolila jej aby zranenia aspoň previazala, aj keď to boli rany na šitie.

 Voda vriaca v kotloch a iných nádobách, ktorá bola pôvodne určená na obarenie útočníkov, začala teraz slúžiť na dezinfekciu obväzov. Z budovy, ktorá bola hlavným stanom Tao Liových vojsk sa teraz stal veľký lazaret a z jej podzemia zase väzenie, kde zatvorili necelých dvadsať vojakov čo prežili.

 Ošetrovanie zranených a ukladanie mŕtvol na niekoľko vozov trvalo do skorého rána. Mŕtvoly chceli spáliť ďaleko za mestom. Z vojakov domobrany zomrelo vyše štyridsať, ale bol to nepomer voči sile aká na nich v noci smerovala. Zrátali, že bývalých Tiaových mužov musela ostať necelá päťdesiatka. A to už bol počet, aj keby sa pridali k tým v tábore, ktorý by po vykonaných úpravách mesta, dokázali Tao Liovy muži zvládnuť aj bez hrdinov.

 Xena kvočala na jednej z plošín a cítila vedľa seba Aileen , ktorá jej zošívala pažu. Pozorovala ako sa začína objavovať pomaly ranné slnko a jej oči sledovali obzor. Nikde nič. Dúfala, že po tom totálnom výprasku to Tiaovi muži finálne vzdali a odtiahli. Zároveň si predstavovala ako taká porážka zapôsobí na Kiu Shiho. Prísť o približne sedminu armády muselo riadne zabolieť a hlavne naštvať.

 „Vrátia sa?“ spýtala sa Aileen a začala jej zranenie preväzovať. Nohu jej už ošetrila predtým.

 „Nie, títo určite nie.“ Riekla Xena a pohliadla na svoje rameno. „Sú len dve možnosti, prvá – vrátia sa do tábora, zjednotí ich niektorí preživší zástupca veliteľa a odtiahnu inam, a druhá – kompletne sa rozpadnú a rozutečú do svojich domovov. Netuším ktorá je tá správna.“ Zamračene pozerala ako Aileen na jej ramene robí pri zaväzovaní mašličku. Divoko sa na ňu usmiala a Xena prevrátila oči.

 „Ale je tu tretia možnosť.“ Ozvala sa usmievajúca brunetka. „Že informujú Kiu Shiho a ten sa bude chcieť za tú pokoru pomstiť vezmúc celú armádu.“

 Xena nad jej slovami chvíľu uvažovala.

 „Nie, toto mesto mu za to nestojí aby prišiel o ďalších mužov.“ Sama si však v duchu priznala, že je to skôr dúfanie než fakt.

39. Chin (Čína), Shitai, minulosť

 V Shitai strávili ešte dva dni. Xena rozdala ďalšie rozkazy, ktorými sa ubezpečila, že mesto ostane pod Tao Liovými rukami v bezpečí. Predsa len už bolo Shitai oveľa lepšie pripravené na prípadný útok. Ľud sa s nimi rozlúčil s veľkou parádou, takmer všetci stáli na uliciach a kričali im na slávu. Aileen nezvyknutá na také niečo sa rozpačito usmievala. Zastavili pri západnej bráne, kde stál Tao Li, ktorý sa s nimi chcel rozlúčiť. Zoskočili z koní. Tao Li zdvihol ruku a na ich podiv nastalo v dave úplné ticho.

 „Nikdy som v hrdinstvo neveril.“ Začal silným hlasom. „Pred pár dňami som bol vodca prachsprostých zlodejov, ktorý okrádali cestújucich a dovolil som si nazvať sa vodcom odporu proti Kiu Shimu. Občasné zabíjanie malých skupín jeho vojakov mi nedávalo právo aby som sa tak volať. Potom moji muži prepadli malú skupinu šiestich ľudí v domnení, že to bude ľahký zárobok. Aké prekvapenie nastalo, keď nás zmlátili ako malé deti. Napriek tomu, ako sme sa zachovali, sa nám rozhodli títo ľudia pomôcť. Po ceste som poučúval ich príbehy a hrdinské činy, ktoré vykonali. A ja som vďaka tomu spoznal, že slovo hrdinstvo má význam, má veľkosť a dôležitosť. A že hrdinovia skutočne existujú. Pretože nám to v týchto dňoch ukázali. Zachránili naše mesto, ľud v ňom a aj mojich vojakov. Urobili však viac než to. Zmenili mňa a ukázali mi novú cestu. Ako som sľúbil Xene, princeznej bojovníčke,“ krátko k nej kývol hlavou. „odteraz už žiadne okrádanie cestujúcich. Ja ani moja armáda nevztiahne na nevinného ruku a budeme sa snažiť pomáhať tam kde je to potrebné. Ďakujem vám týmto v mene celého Shitai za všetko čo ste pre nás vykonali a želáme vám na vašich cestách mnoho šťastia.“ So spojenými rukami sa hlboko uklonil a na podes hrdinov sa uklonili všetci v ulici.

 Xena sa krátko pozrela na Gabriellu, pretože jej stisla ruku. V očiach plavovlásky bolo vidno dojatie. Pohliadla späť na uklonených obyvateľov Shitai.

 „Tao Li a ľud Shitai,“ zvolala hlasne a sledovala ako sa dav zdvihol. „my vám zase chceme poďakovať za vašu otvorenosť, dobrosrdečnosť a pohostinstvo. Tiež vám prajeme mnoho šťastia do ďaľších dní vašich životov a taktiež aby ste nemuseli čeliť podobnej zlobe ako bola tá Tiaova.“ Krátko mrkla na ostatných a spoločne sa uklonili. Pozrela na Tao Liho a podala mu ruku v gréckom geste. Ochotne ruku prijal. „Veď ich statočne, Tao Li, máš dobré srdce. Len tvoja stará cesta bola pomýlená.“ S vodcom mesta si ešte podali ruku aj ostatní hrdinovia a nasadnúc na kone opustili zachránené mesto.

40. Chin (Čína), cesta na západ, Tiaov tábor, minulosť

 Sun Lo sa rozhodla, že s nimi strávi ešte ďalších približne desať dní. Pretože ich cesta mala byť podobná. Šli na západ a tam chceli nájsť bývalý Tiaoov tábor. Museli vedieť čo sa s jeho mužmi stalo.

 Virgil a Eva ostali strážiť kone, zatiaľ čo ostatné členky družiny sa vydali do lesa. Chceli si spoločne prehliadnuť tábor. Usadili sa pri veľkom strome a hľadeli dole do tábora, ktorý vyzeral byť značne spustnutý.

 „Šli niekoho prepadnúť, alebo sa fakt rozutekali?“ spýtala sa ticho Gabriell, pozerajúc na pár mužov pod zrázom, na ktorom sa nachádzali.

 „Možno oboje.“ Riekla rovnako ticho Xena. „Je tam maximálne päťdesiat mužov. Otázkou je, či to je ten zbytok Tiaovej armády, ktorý tu nechal než šiel na Shitai, alebo sa sem aj niekto vrátil.“ Napla sa a ukázala na muža vychádzajúceho zo stanu. „Vyzerá ako veliteľ.“

 Spoločne sledovali ako veliteľ pomaly obchádza mužov v tábore a s každým niečo krátko hovorí.

 „Dinár za to počuť čo im povedal.“ Šepla Xena a pohliadla na Aileen ako siaha na svoje zápästie.

 „Nie, nemôžem, nedostala by som sa späť.“ Povedala Aileen a spustila ruku. Potom zdvihla jedno obočie. „Mať tak jednu raketu X200 a je po probléme.“ Jej oči sa zaleskli zlosťou a na tvári sa objavil šialený úsmev.

 „Rak... čo?“ spýtala sa znepokojene Sun Lo.

 „Taká malá vecička, z budúcnosti, ktorú si dáš na rameno.“ Aileen ukázala asi ako. „Stlačíš spúšť a z toho tábora by zostal len obrovský kráter v zemi.“

 „Aileen, ale...“ začala malá čiernovláska.

 „Ja viem, zabilo by to tam všetkých.“ Cekla takmer otrávene. „Ale v mojom čase existujú aj horšie zbrane, s ktorými dokážeš pretvoriť krajinu na nepoznanie.“ Pozrela na malú ženu vedľa seba a tá zlosť z jej oči zmizla. „Čo s nimi teda?“ spýtala sa namiesto toho.

 „Chvíľu tu zostaneme.“ Xena sa pozrela na proťajší zráz a ukázala k nemu. Uvideli tam plaziaceho sa muža, ktorý sa evidentne snažil o útek. Mierne sa usmiala. „Myslím, že tento tábor nebude treba ani ničiť, rozpadá sa sám.“

41. Chin (Čína), neďaleko Tiaovho tábora, minulosť

 Ostali na mieste ešte dva dni. A skutočne sa dialo to čo hovorila Xena. Tábor sa rozpadal sám od seba zvnútra. Vojaci utekali pri každej možnej príležitosti ako sa len dalo. Napokon však veliteľ zoradil posledných, vyše tridsiatich mužov a odtiahol na sever. V tábore zanechal šesť vojnových strojov, ktoré pre istotu podpálil. Po dlhšej úvahe sa rozhodli, že ich nebudú prenasledovať. Bolo ich málo a vyzerali byť s morálkou úplne na dne.

42. Chin (Čína), neďaleko Tiaovho tábora, minulosť

 „Budeš mi chýbať.“ Šepkala Aileen Sun Lo do vlasov, keď ju objímala.

 „Aj ty mne.“ Riekla drobná žena a nútene sa z jej náručia vytrhla. „Ale musím ísť. Čím skôr to čo musím vybavím tak sa skôr vrátim.“ Kývla k nej hlavou a nasadla na koňa.

 „Dávaj si pozor, prosím. A necháme ti u každého taverníka či v hostnici odkaz kam smerujeme.“ Povedala Aileen a krátko jej ešte naposledy stisla ruku.

 „Som možno malá, ale šikovná.“ Mrkla na ňu Sun Lo a dotkla sa krátko katán na svojom chrbte. Bez ďalších slov mľaskla na koňa, ktorý sa otočil k juhu a vycválala.

 Xena za ňou zamračene hľadela a otočila sa na Aileen. Ani jedna z nich im totiž nedala žiadne vysvetlenie.

 „Ona...“ začala takmer dojato Aileen, hľadiac za miznúcim koňom, na ktorom sedela jej láska. „Ona, je vydatá, chce sa nechať rozviesť aby mohla byť so mnou.“ Riekla a pohliadla na svojich spoločníkov. „Chcela som ísť s ňou, ale odmietla to, pretože to vraj musí urobiť sama. Verte mi, že sa o ňu bojím. Ale donútila ma aby šla sama.“ Vetila na svoju obranu, keď sa na ňu zniesli zamračené pohľady jej spoločníkov.

 „Rozhodla sa potom o svojej vôli.“ Povedala Xena a tým zastavila možné ďalšie otázky.

43. Chin (Čína), cesta na sever, minulosť

 Prešlo viac než štyridsať dní čo rôznorodo putovali po Chin. Navštívili každú malú dedinu, zachraňovali koho len mohli. O Kiu Shim začuli len málo správ, ako keby sa jeho vojsko rozpadalo, alebo sa stiahol aby obnovil svoje rady.

 Teraz ich cesta mierila do malého mesta, ktoré údajne ohrozovala nejaká skupina podivných barbarov. Vraj v meste vďaka nim zmizlo už osem detí a každý kto sa skúsil niečo s barbarmi urobiť sa nevrátil. Aspoň tak im to rozpovedal pocestný obchodník, ktorého stretli v jednej dedine.

 „Ty, večne zamračená brunetka,“ zvolala Gabriella, klusajúca popri Aileen. „Ako sa cítiš?“ vedela, že riskuje prudkú reakciu, bolo to už dlho čo malá Sun Lo opustila ich spoločenstvo. Na jej prekvapenie sa brunetka usmiala.

 „Cítim, že sa vráti.“ Aileen pohliadla na ženu vedľa seba. „Čoskoro sa vráti a ja  sa teším na jej prítomnosť.“ Vysoká žena ukázala na svoje srdce a krátko tam aj klepla.

44. Chin (Čína), Ayna, minulosť

 Do Ayna, ako sa volalo mestečko, dorazili zanedlho. Začínalo sa zvečernievať a oni boli radi, že sú konečne na mieste. Privítanie však nebolo zrovna prívetivé.

 Xena zastavila koňa pred mužom, ktorý mal v rukách vidly a tváril sa nepriateľsky. Stál v čele davu ľudí, ktorí držali rôzne domáce nástroje.

 „Odíďte z nášho mesta.“ Zvolal muž nahnevane. „Cudzincov tu nechceme.“

 Bojovníčka pozdvihla jedno obočie a pohliadla na svojich spolucestovateľov. Tí boli pokojný aj keď ich obstúpil dav.

 „Sme cestovateľia z ďalekej zeme a neprišli sme vám ubližovať.“ Riekla Gabriella pokojne, keď na ňu Xena mrkla. „Na našich cestách po Chin sme stretli obchodníka, ktorý bol u vás a rozpovedal nám čo sa deje vo vašom meste. Rozhodli sme sa sem zájsť a pomôcť vám. Je pravda, že vám nejaký kmeň barbarov kradne deti?“ spýtala sa napokon stále kľudným hlasom. Sledovala ako mužova tvár zneistela.

 „Ako by vás šesť mohlo pomôcť proti celej tlupe po zuby ozbrojených šialencov?“ kríkol beznádejne. Zdvihol znovu vidly. „Povedal som odíďte.“

 Gabriella otvorila ústa aby nejak argumentovala, keď sa spoza nich ozval ženský hlas.

 „Zmĺkni, Mao Fu.“ Ozvalo sa nasupene. Hrdinovia sa otočili a uvideli pomerne vysokú číňanku, ktorá sa tvárila rovnako zlostne ako muž. Lenže tá zlosť mierila k nemu a nie k cestovateľom.

 „Nepleť sa do mužských vecí, Du Tiang.“ Povedal podobne nasupene Mao Fu. 

 „A vieš, že budem?“ zvolala nahnevane žena. „Ukradli mi dieťa a nenechám si ukradnúť ďalšie. Sám deti nemáš, tak čo o tom môžeš vedieť?“ Pokynula na hrdinov. „Povedali, že prišli pomôcť a ty ich chceš vyhnať vidlami? Však sa na nich pozri, na ich zbrane, ako vyzerajú a ako sa držia na koňoch. To nie sú žiadny sedliaci! Padol by si k zemi skôr než by si povedal moje meno, ty hlupák!“

 „Povedal som, aby si sa neplietla do mužských záležitostí, ženská.“ Prudko mykol rukou smerom k číňanke. „Vráť sa k svojmu mužovi a deťom!“

 „A ja som povedala, že nie.“ Zvolala hrdo Du Tiang.

 „Ja ti ukážem tvoje miesto.“ Zašepkal Mao Fu nahnevane a vydal sa smerom k nej. Xena krátko pohliadla na Aileen, ktorá prudko vykopla a zrazila muža prechádzajúceho okolo jej koňa k zemi. Na Xenin zákrok už bol totiž príliš ďaleko.

 „Nestihol povedať jej meno.“ skonštatovala Aileen hlasne a s pobavením v hlase.

 Dav ľudí pred nimi začal s podesom ustupovať. Xena zoskočila z koňa a vtedy ustupovali takou rýchlosťou až pár z nich padlo na zadok. Napokon však zastavili v bezpečnej vzdialenosti a sledovali čo sa bude diať.

 Bojovníčka sa sklonila k mužovi a prehliadla ho.

 „Je len v bezvedomí.“ usúdila a ukázala k davu. „Vezmite ho do jeho domova. Sám sa o chvíľu preberie.“ Z koní zoskočili aj ostatní a sledovali ako bojazlivo niekoľko mužov berie Mao Fu na ramená a odnášajú ho preč. „To bol váš vodca?“ spýtala sa postávajúcich ľudí.

 „Áno.“ Odvetil jeden z davu po chvíľke.

 „Skutočne ste prišli pomôcť?“ ozvala sa Du Tiang, ktorá sa ich zrejme ako jediná nebála a opierajúc sa o barlu sa postavila vedľa nich.

 „Áno,“ vetila Xena. „skutočne sme počuli ten príbeh od obchodníka.“

 „Ale prečo by ste pomáhali?“ ukázala na nich rukou. „Vyzeráte vznešene.“

 Xena sa v duchu uchechtla.

 „Pretože to máme proste v povahe.“ Odvetila Gabriella namiesto svojej družky. „Ako som povedala predtým, cestujeme po zemi a snažíme sa konať dobro.“

 Číňanka si vtedy položila ruku na hruď a v jej očiach sa objavili slzy. Vyzerala ako keby zazrela zhmotnenie svojich modlitieb.

 „A ako môžeme pomôcť my vám?“ v hlase vysokej číňanky sa ozvala obava, ktorá hovorila, že budú chcieť určite peniaze.

 „Teraz by sme chceli len ubytovanie, večeru a presné vysvetlenie čo sa to tu vlastne deje.“ Riekla Xena a pohladila koňa. „A miesto kde môžeme nechať naše kone.“

 „Naša dedina je malá, pani.“ Hovorila Du Tiang. „Nemáme tu žiadny hostinec, ale môžem vás nechať prespať v svojom dome.“

 „Čo na to povie tvoj muž?“ spýtala  sa Xena.

 Číňanka sa na to len významne usmiala a bojovníčke bolo jasné, že táto žena vládne v dome svojou rukou.

 „Ja vaše kone ustajním a aj vás nakŕmim.“ Ozval sa jeden z davu, ktorý vyzeral menej podesene ako zbytok z nich. Pomaly k nim pristúpil a širokými očami plnými rešpektu si ich prehliadal.

 „To je Fa Zhou,“ riekla Du Tiang. „tunajší taverník. Môžete mu veriť, má dosť veľkú stajňu pre všetky vaše kone.“

 „Poďte.“ Kývol Fa Zhou a oni sa vydali v jeho stopách. O chvíľu ustajnili kone a usadli za nízke stolíky v taverne. Počas prípravy večere im Du Tiang rozprávala hrozivý príbeh ich mestečka. Barbari, ako ich nazývali, mali svoje chýše severozápadne od Ayna asi pol dňa cesty. Povedala im aj to, že na začiatku zimy tam neboli a prišli len pred nedávnom. A vtedy začali miznutia detí z ich príbytkov.

 „Toto sa mi stalo, keď som zachraňovala najmladšieho syna.“ Zašomrala Du Tiang a pozdvihla cíp svojho oblečenia. Mala na nohe hlbokú a ešte k tomu hnisavú ranu. „Prišli dnu oknom a chceli mi ho vytrhnúť z náručia. Spadla som a tak som sa ich snažila aspoň kopať, ale potom ma jeden z nich ovalil po hlave. Prebral ma až manžel, ktorý sa vrátil z práce.“

 „Ukáž mi to.“ Zdvihla sa zo zeme Aileen a prikročila k nej. Chvíľu si ranu prehliadala a potom pohliadla na Xenu. „Môžeš jej tú nohu umŕtviť?“

 Bojovníčka len kývla a pokľaknúc ku Du Tiang jej krátkym bodnutím prstov nohu umŕtvila.

 „Čo to robíte?“ zvolala znepokojene číňanka.

 „Kľud, snažím sa ti to ošetriť.“ Odvetila Aileen. „Vy tu nemáte asi poriadneho liečiteľa, čo?“ spýtala sa a vytiahla nástroje. Ranu znovu rozrezala, riadne vyčistila alkoholom a zašila.

 „Nie, nemáme,“ vetila Du Tiang. „jediného, ktorého sme tu mali zabili barbari, keď sa pár mužov snažilo im zabrániť v útoku na mesto.“ S rošírenými očami sledovala Aileenine šikovné ruky pri práci s ihlou a niťou. Tá sa po dokončení práce zrazu zdvihla a vyšla niekam von do tmy.

 „Bude to bolieť viac než predtým.“ Upozornila Xena než zase bodla prstami na tlakové body. Číňanka prudko sykla bolesťou, ale držala sa pomerne dobre.

 „Viete vôbec koľko ich aspoň je?“ spýtala sa Gabriella.

 „Fa Zhou to vie,“ kývla hlavou číňanka k kuchyni. „ako jediný mal odvahu sa vydať za nimi do ich tábora.“ Zatvárila sa znepokojene. „Ale poviem vám, že to nebolo pekné keď sa vrátil. Vyzeral ako keby ho niečo posadlo, celý sa triasol a odmietol nám viac povedať. Iba to, kde sa tábor nachádza a aby sme sa držali od toho miesta čo najďalej.“

 Aileen sa vrátila o pár chvíľ a v ruke držala nejaké bylinky. Pokľakla vedľa Du Tiang a podala jej ich.

 „Dobre si ich prezri, urob z nich odvar, ktorý nechaj stáť tak pol dňa. Potom si tým aspoň tri krát denne tú ranu vyčisti.“ Riekla a posadila sa na svoje predchádzajúce miesto.

 „Ja...“ šepla Du Tiang plačlivo. „Ďakujem.“ Riekla namiesto dlhých rečí.

 „To je v poriadku,“ vetila brunetka s úsmevom. „Len si to čisti pravidelne, inak to nebude účinkovať.“ Sledovala ako číňanka kývla.

 „Tak,“ objavil sa Fa Zhou a obratne začal rozkladať misky na stôl. „tu to máte. Pozor je to ešte horúce.“ Doniesol zbytok misiek a ticho sledoval ako sa jeho návštevníci kŕmia.

 „Fa Zhou.“ Ozvala sa Xena utrúc si ústa od chutného jedla. „Du Tiang nám povedala, že si bol v ich tábore.“ Pohliadla na neho a videla v jeho tvári des. Sucho prehltol.

 „Áno, bol som tam. Teda v jeho blízkosti.“ Riekol so zamračenou tvárou.

 „Rozprávaj, ako vyzerajú, aké majú vybavenie, to všetko.“ Rukou pokynula aby spustil. Chvíľu váhal, ale potom im opísal samotných barbarov, ich príbytky či zbrane.

 „Opis tých mužov mi pripadá ako keby boli z Pomiry.“ Zašomrala Gabriella. Nechápavo pokrútila hlavou. „Čo by tu robili, u Tartaru?“

 „Áno,“ prikývla Xena. „ten opis na nich sedí. Tiež nechápem ako by sa sem dostali a ich dôvody kradnúť deti.“ Obrátila sa na Fu Zhoua. „Du Tiang vravela, že keď si sa vrátil tak si sa celý triasol. Čo tak hrozného si tam uvidel?“

 Drobný, ale silný Číňan zbledol.

 „To nie oni, ako hovoríte z Pomiry. Ale ich vodca, šaman, čarodej alebo čo to u pekla je.“ Odvetil zhrozene.

 „Šaman?“ dotázala sa znepokojene Xena. „Hovor, čo sa stalo?“

 „Ich som sa nebál, vedel som, že sú z mäsa a kostí. Dvoch som zabil v snahe dostať sa do tábora a potichu oslobodiť jedno z unesených detí. Potom však zo stanu vyšiel on a otočil ku mne hlavu.“ V mužovej tvári vidno údes. „Len na mňa pozrel a ja som... videl som veci zo svojho života, tie najhoršie aké sa mi kedy stali. A všetky ma boleli ako keby sa stávali znovu v jedinej chvíli. Iba viem, že som padol v bolestiach na zem a akosi sa odtiaľ odplazil.“ Povedal s desom v očiach.

 Xena vyzerala rozrušene.

 „Ako vyzeral? Opíš mi ho.“

 „Oblečenie mal z hrubo opracovaných koží, na celom tele a čapicu s parožím. Na hrudi náhrdelník z korálkov.“ Odvetil.

 Vtedy Gabriella sykla a všetci sa na ňu pozreli.

 „Si si istý, že to bol muž?“ spýtala sa.

 „No,“ Fa Zhou chvíľu premýšľal. „jeho telo som síce skrz oblečenie nevidel, ale mal čierny plnofúz a bradu potiaľto.“ Ukázal na svoj krk. 

 „Podľa toho opisu to znelo ako šamanka amazoniek.“ Gabriella hľadela na zamračenú družku.

 „Amazoniek?“ spýtal sa Fa Zhou.

 „Národ bojovných žien a tým myslím čisto žien. Neverím, že by nejaký muž mohol získať znalosti niektorej z nich a už vôbec nie šamanky.“ Oznamovala plavovláska.

 „Budeme si musieť ten ich tábor obzrieť.“ Vetila Xena. „A ak ten ich šaman je tak silný ako tuším, tak už dávno vie, že prichádzame.“ Vstala. „Teraz sa však musíme poriadne vyspať. Boli sme dlho na ceste.“ Uklonila sa k Fa Zhou a k Du Tiang. „Ďakujeme za vašu pohostinnosť.“

 Du Tiang ich odviedla k svojmu príbytku a Xena s trochou pobavenia sledovala ako jej muž ich vpúšťa dnu, napriek nevraživým pohľadom, ktoré hádzal po svojej manželke. Ubytovali ich v miestnosti, kde bolo sedem postelí s vysvetlením, že tam kedysi bývali mladší bratia vysokej číňanky. Tí však boli povolaný do armády a dlho o nich nič nevedela.

 „Robíš si starosti.“ Šepla ticho Gabriella, keď ju Xena objala na lôžku.

 „To prejde.“ Šepla podobne Xena. „Musíme sa vyspať.“ Pobozkala dlhým bozkom svoju snúbenicu a pevnejšie ju k sebe privinula.

45. Chin (Čína), tábor barbarov neďaleko Ayna, minulosť

 V skoré ráno vstali a u Fa Zhoua, ktorý bol prekvapivo hore, sa naraňajkovali. Nebolo toho veľa čo si mali hovoriť, pretože toho ani veľa o nepriateľoch nevedeli. Museli to zistiť.

 Vďaka koňom sa ich cesta skrátila na polovicu a tak už pred poludním sa krčili neďaleko tábora takzvaných barbarov. Muža, ktorého popisoval Fa Zhou však nikde nevideli a tábor barbarov vyzeral byť kľudný. Iba pár mužov sedelo okolo ohniska uprostred a pojedali nejaké jedlo.

 „Tak čo urobíme?“ spýtala sa stiesnene Gabriella a hľadela smerom k táboru ich nepriateľov.

 „Nie som si istá.“ Riekla Xena, vyzerala ustarostene. „Muži ma netrápia, ale ten ich šaman je vraj veľmi mocný. Počula si čo hovoril Fa Zhou, že dokáže preniknúť do do myslí. Vybrať odtiaľ to najhoršie a použiť to proti druhému. Dobre vieš čo mi to pripomenulo.“ pohliadla na svoju družku.

 „Alti?“ doplnila ju znepokojene Gabriella a videla ako Xena prikývla.

 „Naima povedala, že sa s ňou ešte mnohokrát stretneme a budeme s ňou bojovať.“ Kývla bradou k táboru. „Teda ak je to ona.“

 „Dúfajme, že nie.“ Šepla Gabriella. „Viem ako mocná bola.“

 „Ak by bola, tak je oslabená našim posledným bojom. My sme s ňou už bojovali, vieme čo čakať.“ Odvetila Xena. Pohliadla na svojich spoločníkov. „Pokiaľ je to Alti, tak musíte čakať, že sa vás bude snažiť vnútorne oslabiť. Ukáže vám vaše najhoršie stránky, najhoršie veci, ktoré ste zažili v svojom živote. Budeme sa snažiť biť s ňou len my dve, pretože ju už dobre poznáme.“ Zamračene sklonila hlavu. „A vieme sa brániť voči jej útokom, pretože viac nám už ublížiť nemôže.“ Pohliadla na ostatných. „Ale vám áno. Chcete ísť do tohto boja?“ spýtala sa vážne a videla ako ostatní prikyvujú. Teda okrem Evy, ktorá sa tvárila vždy neutrálne.

 Vtedy sa od tábora ozval výkrik a jakot. Prekvapene sa zdvihli, keď uvideli ako odtiaľ k nim mieri asi dvadsiatka ozbrojených bojovníkov. Skutočne vyzerali podobne ako bojovníci Pomiry.

 „Tak,“ vetila Xena. „náš moment prekvapenia pominul. Ideme.“ Zdvihla sa a vytiahnúc meč zamierila k táboru. Nebolo moc čo taktizovať či rozhodovať. Bol proste čas na útok.

 Vydali sa spoločne k táboru a proti mužom. Xena pred seba natiahla meč takmer ako štít. Prvý dvaja padli ako keby tam ani neboli. Obrátila sa na ostatných, ktorí sa vyrútili na ich skupinu. Zamračene si však uvedomovala, že ich šaman tam stále nikde nie je. A tak zneškodňovala ďalšieho barbara. Obzrela sa a videla, že rovnako zápasia aj ostatní z jej družiny. Okrem Evy, ktorá stála v pozadí a držiac napäto bojovú palicu, prihliada na boj.

 Xena v ohni boja nemala čas poriadne dohliadať na všetkých svojich spolubojovníkov. Hlavne sa starala o Gabriellu a Evu. Gabriella však bojovala veľmi dobre a Eva stála bokom. O tie sa moc nebála. Znenazdania bojovnú pláň pohltilo krátke žlté svetlo, o ktorého zdroji nemala poňatia.

 „Matka!“ vykríkla Eva zhrozene a ukázala za jej chrbát. Bojovníčka sa otočila.

 Uvidela ako muž, oblečený do šamanského oblečenia, drží Aileen pod krkom. Pozeral sa na ňu a začal sa smiať. Ucítila ako sa jej v hlave začínajú objavovať obrazy, ktoré už nikdy vidieť nechcela. Pred očami sa jej objavil obraz, v ktorom jej Cézarovi muži zlomili nohy a ona spadla na zem. Vykríkla v bolesti a sústrediac vôľu si čo najsilnejšie predstavila tvár Gabriell. Bolesť na okamih pominula. Uvidela ako sa šaman smeje a pri tom zakláňa hlavu. Chytila chakram a hodila ho smerom k nemu. Obruč šamana na mieste sťala a dostavila sa okamžitá úľava od bolesti. Aileen však nepadla na zem, aj keď ju pustila šamanova ruka, ostala stáť strnulo na nohách.

 „Aileen!“ Vykríkla Xena neveriacky. Bolestne sa zozbierala zo zeme a rozbehla sa jej smerom. Po ceste poodhadzovala asi desiatku mužov, ktorí zmätene okolo seba pozerali a nebojovali.

 Pribehla k Aileen, ktorá stále stála a obrátila sa k nej. Mala vyvrátené oči v belmo a z pootvorených úst jej tiekli sliny. Hneď na to padla tvárou vpred a určite by si ublížila, keby jej pád nezadržala Xena. Pomaly ju otočila a položila na zem. Aileen sa celá chvela a oči sa jej zatvorili.

 „U Bohov, čo sa jej stalo?“ spýtala sa Gabriella. Boj už totiž skončil. Väčšina mužov sa po sťatí šamana rozutiekla a nebolo proti komu bojovať.

 „Ja neviem.“ Zvolala zúfalo Xena a pohladila Aileeninu tvár. „Je ako posadnutá, nepríčetná alebo ja neviem čo.“ Riekla Xena s obavami v hlase.

 „Môžeme jej nejak pomôcť?“ spýtal sa Virgil. Sledoval ako k nim pristúpila Eva. Rukami sa dotkla Aileeninej hlavy.

 „Eli, prosím, pomôž mi uzdraviť túto ženu.“ Zašepkala. Nič sa však nestalo. Aileen bola stále v tom podivnom stave. Ako v omdletí, ale šepkala slová v pre nich neznámej reči.

 „Bola vždy tak silná.“ Zašomrala Gabriella. „Nemôže predsa skončiť takto.“

 „Chytil ju ten šaman.“ Riekla Xena. „Nemám ani poňatia čo jej mohol porobiť.“ Zvolala nazlostene. Napokon odtiahli jej telo dostatočne ďaleko od tábora aby to bolo bezpečné. Xena sa bála viacej s ňou hýbať.

 Eva ostala strážiť Aileen a zbytok družiny sa vrátil do tábora aby preskúmali čo sa vlastne v ňom dialo. S hrôzou zistili, že deti, ktoré uniesli z Ayna, boli obetované v nejakom rituále a následne zjedené. Xene sa podarilo chytiť jedného schovávajúceho sa muža. Ukázalo sa, že vôbec nie je z Pomiry, ale pomaľovaný Číňan z Ayna. Nechápal kde sa tam vzal iba brblal, že bol na love a zrazu sa ocitol tu. Ukázali mu smer a nechali ho ísť. Keďže sa Aileen nepreberala rozhodli sa utáboriť. Nechali Aileen ležať v tom stave akom bola celú noc, len ju silene nútili piť vodu. Našťastie vďaka prehĺtaciemu reflexu Aileen pila.

46. Chin (Čína), neďaleko táboru barbarov, minulosť

 Ráno sa Xena zobudila na pocit ohrozenia. Zistila, že má na krku ostrie zbrane. Vzhliadla a uvidela tam Aileen. Jej tvár bola nepríčetná.

 „Mám pre teba jeden pozdrav od Alti.“ Zašepkala Aileen nebezpečne. Vzpriahla ruku s dýkou aby ju zabila. Lenže Xena nebola nováčik, okamžite Aileen udrela kolenom do žalúdku a odvalila sa stranou. Švihom sa zdvihla a pripravila do bojového postoja. Krátko pozrela na svoj meč ležiaci neďaleko nej a vytiahla dýku z sáry vysokej topánky, ktoré mala položené oveľa bližšie.

 „Na to budeš musieť mať iné prostriedky, Alti.“ vykríkla a tak prebudila zbytok tábora.

 Aileen sa nahnevane okolo seba obzrela. Cítila budiacich sa Xeniných spolubojovníkov.

 „Ešte sme sa nestretli posledný krát. A ja nie som Alti, ale Aileen.“ vykríkla, keď videla ako proti nej zdvíhajú zbrane ostatní z družiny. Vysokým oblúkom vyskočila na koňa a cválala preč.

 „Čo to malo znamenať?“ spýtala sa Gabriella a nechápavo hľadela za Aileen. Pozrela na Xenu.

 „Alti jej niečo urobila, to je mi jasné. Čo chce? Neviem. Ale musíme za ňou.“ Riekla Xena a zúfalo si prešla rukou po tvári.

47. Chin (Čína), nevedno kde, minulosť

 Sledovali stopy Aileen, občas sa im prekvapivo stratila, ale Xena v duchu usúdila, že nešla do budúcnosti. Spomínala si, že im Aileen hovorila o dobrom skokovom okne, ktorým chcela odniesť nový zvitok Gabrielly. A to malo byť za dvanásť dní. Teraz stáli na vrchole kopca a hľadeli dole na Aileen, schovávajúcu sa o dosť nižšie. A tá pozorovala vojakov Kiu Shiho, ktorých stopovala niekoľko dní. Boli to vojaci, ktorí unikli z Shitai a zbytok Tiaovych mužov z tábora na západe. To spoznali podľa veliteľa. Teraz sa armáda zastavila aby nabrala z malého rybníka vodu a videli ako niektorí z vojakov vyťahujú jedlo.

 „Nechápem čo chce robiť.“ vetila Gabriella keď pozorovali Aileen na jej ceste. „Čo s nimi chce?“

 Xena ticho uvažovala a potom sa jej tvár vyjasnila. Nevyzerala zrovna príjemne.

 „Chce zabiť ich veliteľa,“ zašepkala Xena. „Tým sa stane vodkyňou ona. To chce urobiť.“ Riekla zachmúrene. „Buduje si armádu, podobne ako ja kedysi.“

 „U Bohov,“ šepla Gabriella. „takže chce plieniť podobne ako ty?“

 „Netuším,“ riekla vysoká čiernovláska stiesnene. „nemám tušenia, čo všetko jej Alti našepkala do hlavy. Ale ak jej ide iba o moc, tak urobí presne to čo som povedala.“ V očiach mala zrazu slzy. Prudko mykla hlavou, keď ju za ruku chytila Eva. „Musíme ju zastaviť.“ Než sa však Xena zdvihla aby zakročila proti ich spolubojovníčke, tá odvážne vystúpila z lesa. Nechala sa dobrovoľne chytiť a pokľakla na kolená. Stále im však niečo hovorila a jej tvár vyzerala posmešne.

 Trvalo len pár okamihov čo videli ako sa objavuje veliteľ na koni. Ukázal rukou aby Aileen pustili. Krátky rozhovor, ktorý nepočuli, bol nasledovaný vytasením velitelovho meča. Vojaci pustili Aileen a hodili jej do rúk zbraň. Bleskovo vstala a postavila sa zoči voči veliteľovi. Zachmúrene sledovali boj, ktorý bol dlhý a vyzeralo to, že občasne má veliteľ navrch. Lenže na konci Aileen prudkým kopom odklonila veliteľovu katanu od seba a pri otočke jeho telo preťala od pravého ramena až k ľavému boku. Veliteľove telo sa rozpadlo na dva kusy. Vysoká brunetka zdvihla meč a tak ukázala ostatným svoju prevahu. Muži v tábore pokľakli a tak jej vzdali úctu.

 „Do pekla, teraz to už musíme jednoznačne zastaviť.“ Zašomrala Xena a zdvihla sa. Pod nimi bola asi stovka mužov, ale jej šlo hlavne o Aileen. Vedela, že zošalela a je ju treba zastaviť. „Ideme.“ Zvolala bez spýtania sa ostatných. Vybehla z lesa smerujúc k ich bývalej priateľke. Tá stála v bojovom postoji.

 „Zmiznite, utekaje,“ vykríkla Aileen na svoje vojsko. „potom sa preskupíme. Ja ich zdržím.“ Obrátila sa na štvoricu, ktorá sa na ňu vyrútila z lesa. Jej tvár vyzerala šialená a v očiach mala hnev. Krátko sa zasmiala, keď pred ňou postanuli hrdinovia. „Asi ma chcete zastaviť, ak sa nemýlim, že?“ riekla posmešne. Zdvihla pravačku a Xena s Gabriellou ustúpili. Naznačili aj Virgilovi s Evou, že majú cúvnuť. „Múdre opičky.“ vetila šialene a rovnako sa zasmiala. Potom na nich však pohliadla vážne.

 „Aileen,“ ozvala sa Xena a opatrne k nej začala kráčať. „Alti ti niečo urobila a teraz...“

 „Urobila len to, že ma oslobodila od mojich slabostí, vy blázni!“ Vykríkla Aileen a ohliadla sa. Väčšina z mužstva bola preč. Znovu k nim natiahla pravačku. Mlčky len stála. Xene bolo jasné, že získava čas pre svojich mužov.

 „Aileen...“ začala zase hovoriť, aby sa dostala z tejto nepríjemnej situácie. Vedela čo brunetkin chránič dokáže a vedela aj to, že si v ňom doplnila silu, keď niesla jeden zo zvitkov do budúcnosti.

 „Ticho.“ Zašepkala Aileen a krátko pískla. Počas cesty totiž naučila plnokrvníka počúvať príkazy pískaním. Kobyla priklusala z lesa a postanula vedľa nej. Prikrčila sa a premetom skočila do sedla. Tvrdým myknutím do slabín zvieraťa sa chcela od družiny vzdialiť.

 Xena chvíľu uvažovala čo má robiť, a vidiac ju miznúc v lese po nej hodila zlostne chakram v snahe ju zadržať. Kokový kruh preletel svoju dráhu a... Xena vyvalila neveriacky oči, keď Aileen chakram chytila do ruky. Skúmavo si ho prehliadla. Trochu pootočila koňa, na ktorom sedela.

 „Ešte raz to po mne hoď a ja to hodím po niektorej z nich. A za ním svoje nože.“ Zvolala nebezpečne Aileen a ukázala na Evu a Gabriellu. Prudko vrhla chakram a ten sa zabodol v zemi tesne pred nohami Gabrielly. Tá sebou trhla až takmer spadla.

 „Už o dvanásť dní zmením tvár tejto krajiny na nepoznanie a nikto ma nezadrží.“ Zasmiala sa brunetka a popohnajúc koňa zmizla medzi stromami.

 Xena zamračene vytrhla svoj chakram zo zeme a hľadela za vysokou brunetkou. Kone mali príliš ďaleko aby ju mohli okamžite prenasledovať.

 „Zneškodníme to jej vojsko? Teda ako prvé.“ Ozval sa Virgil a videl Xenin zlostný pohľad.

 Tá chvíľu kráčala hore dole pri snahe zistiť čo asi Aileen môže urobiť. Potom jej tvár postihol údiv a aj des. Pohliadla na hrdinov, hlavne na Gabriellu.

 „Dvanásť dní.“ Riekla Xena a triasli sa jej nohy.

 „A čo?“ spýtala sa nechápavo plavovláska. V pár chvíľach sa Xena rozzlostila.

 „Ty to nechápeš?! Dvanásť dní! A povedala, že tvár tejto krajiny zmení na nepoznanie.“ Zrevala Xena takmer nazlostene. „Za dvanásť dní by mala mať to svoje okno. Čo ak z budúcnosti sem prinesie zbrane, ktoré spomínala pri Tiaovom tábore?!“

 Gabriellu objala totálna hrôza. Oboznámili Virgila a Evu kto vlastne Aileen je. Chvíľu im trvalo pochopiť, pretože hrdinky nevedeli všetko vysvetliť tak ako by to vedela Aileen. Vydali sa ku koňom.

                                                                    

48. Chin (Čína), na ceste za Aileen, minulosť

 Xena pozerala udivene na mužov pred sebou, pretože patrili k Tao Liovi. Jeho vojsko sa rozšírilo na tamer päťsto mužov. Tao Li začal robiť to čo sľúbil – pomáhať ľuďom a mnohí z nich sa začali pridávať do radov jeho armády.

 Toto bola skupina asi sedemdesiatich vojakov, ktorí mali zistiť ako je na tom Kiu Shiho armáda na severozápade. Ich veliteľ však Xene povedal, že majú prísny rozkaz od Tao Liho, aby v prípade, že ich stretnú okamžite prešli pod jej velenie ak to bude vyžadovať.

 Xenu to v tomto prípade potešilo. Chýbalo už len desať dní do skokového okna Aileen a ona sa im stratila. Vedeli iba smer a to vďaka vyvraždenej dedine, v ktorej prežil jeden starec. Rozprával im s hrôzou v očiach o veliteľke armády, ktorá sa prehnala jeho dedinou a bez váhania stínala každého koho uvidela. Xene vtedy prišlo tak zle od bolesti, že sa musela predkloniť a ledva ovládla žalúdok.

 „Aké sú vaše rozkazy, princezná?“ pýtal sa veliteľ Chan Mao. „Chcete aby sme šli s vami?“

 Oslovená sa prebrala, pretože jej myšlienky stále zabiehali na zmasakrovanú dedinu, ktorú naposledy míňali. Pohliadla na veliteľa, poznala ho, pomáhal ochraňovať Shitai.

 „Áno, budem vás potrebovať. Pred nami je armáda Kiu Shiho, ktorá patrila kedysi pod velenie Tiaoa. Je tam niekto koho musíme zastaviť. Takže...“ zarazene pozrela ponad plece veliteľa, lebo zahliadla ako sa cez vojakov prediera nejaká drobná postava. „Sun Lo?“ zvolala prekvapene a malá číňanka sa jej hneď vrhla do náručia.

 „Xena!“ zvolala Sun Lo natešene a vysokú ženu pustila. „Konečne som vás dostihla.“ S dojatím v očiach sa pozerala na hrdinov pred sebou. „Priatelia.“ Prijala od nich vrúce objatie, a potom sa zamračene rozhliadla. „Kde je Aileen?“ spýtala sa znepokojene a v jej tvári sa strach ešte zväčšil, keď videla ako hrdinovia po sebe smutne pozreli. „Xena? Kde je?“

 „Sun Lo,“ ozvala sa Gabriella, pretože bojovníčka asi márne hľadala správne slová. „Poď sem a sadni si.“

 „Ja si nechcem sadnúť!“ Vykríkla drobná žena až sebou mykli aj vojaci stojaci za ňou. „Chcem počuť kde je Aileen.“

 „Čo sa stalo s tou vysokou hnedovláskou?“ spýtal sa už aj Chan Mao znepokojene.

 Sun Lo vidiac zamračený pohľad svojich priateľov sa chytila za hruď a rozplakala sa.

 „Nehovorte mi, ze...“ začala šepkom.

 „Počkaj,“ Gabriella ju chytila za ruku. „Áno, niečo sa jej stalo, ale telesne je v poriadku. Boli sme v Ayna, aby sme zistili kto tam kradne miestnym deti. Boli to barbari vedený šamanom. Vďaka nemu prišli na to, že ich tábor pozorujeme a napadli nás. Počas boja ten šaman chytil Aileen pod krk, Xena ho síce sťala chakramom, ale stihol jej niečo urobiť. Aileen omdlela a neprebrala sa až do ďalšieho dňa. Ráno sa Xena zobudila a Aileen pri nej kľačala s dýkou v ruke.“ Plavovláska sledovala ako sa oči ženy pred ňou neustále zväčšujú. „Povedala: Mám pre teba jeden pozdrav od Alti. A chcela Xenu zabiť.“

 „Alti?“ spýtala sa zhrozene Sun Lo. „Tá bývalá amazonská šamanka, ktorá svoje schopnosti využívala na konanie zla?“

 „Áno.“ Odvetila Gabriella. „Pravdepodobne toho muža Alti posadla.“

 „Ale kde je teda teraz Aileen?“ dotázala sa Sun Lo nešťastne. „Mali ste ju chytiť, spútať alebo čo ja viem.“

 „To pôjde teraz už dosť ťažko.“ Ozvala sa konečne Xena. „Pred tou dýkou som stihla uhnúť, ale trvalo nám ju nejaký čas nájsť. A ona medzitým na svoju stranu získala bývalú armádu Tiaoa, tak že sťala ich veliteľa. Teraz mieri na sever a má evidentne v pláne vyvraždiť každú dedinu, cez ktorú prejde. Jednu už vybila až na jediného starca.“

 Sun Lo nedokázala povedať ani slovo, len zízala na Xenu.

 „Takže vaša priateľka teraz velí tej armáde, ktorú chcete zastaviť?“ riekol neveriacky Chan Mao. „Chcete ísť proti vlastnej bojovníčke?“

 „Áno, pôjdeme.“ Riekla Xena temne. „Vy netušíte aké sú všetky jej schopnosti. Mohla by v zemi spôsobiť veľa utrpenia. Musíme ju zastaviť aj za cenu, že by som ju mala osobne zabiť.“

 „Xena.“ Ozvala sa šepkom drobná čiernovláska a z očí sa jej rynuli ďalšie slzy. Opatrne ju chytila za ruku. „To... to, predsa nemôžeš.“

 Bojovníčka vzala malú ženu okolo ramien a odviedla ju bokom od ostatných.

 „Pamätáš si čo hovorila o zbraniach z budúcnosti, keď sme boli nad Tiaovým táborom?“ spýtala sa Xena a videla ako Sun Lo prikývla. „Keď sme ju konečne dostihli pri Tiaovej armáde, po tom čo sťala ich veliteľa, tak povedala, že o dvanásť dní zmení tvár tejto zeme na nepoznanie. A ona vtedy mala dvanásť dní na skok do budúcnosti. Nemôžem jej dovoliť aby sa vrátila s tými zbraňami sem. Však si videla čo dokáže i ten malý chránič na jej lakti. Chápeš prečo ju musím zastaviť skôr než sa vráti do budúcnosti v tomto stave?“ riekla Xena s bolesťou v hlase.

 Sun Lo so slzami v očiach pomaly prikývla a ucítila ako ju inak mocná bojovníčka objala. Vtedy sa jej plač zmenil na vzlyky.

 „Je mi to ľúto.“ Zašepkala Xena a nechávala žieňa vyplakať sa.

 „Môžeš mi aspoň sľúbiť,“ malá žena k nej vzhliadla. „že ak bude iná možnosť, napríklad ju spútať, tak to skúsime?“

 „Dobre,“ prikývla Xena. „to ti sľúbiť môžem. Tiež som si ju obľúbila. Aileen sa tak veľmi zmenila, keď stretla teba. Netuším čo jej Alti vykonala, ale ona vedela vysať z človeka to najlepšie.“

 Po rozdaní rozkazov sa armáda dala do pohybu.

49. Chin (Čína), na ceste za Aileen, minulosť

 Z Sun Loinho rozprávania zistili, že prechádzala práve cez Chindo, keď sa tam objavila Tao Liova armáda. Keďže smerovali na sever rozhodla sa k nim pridať, kvôli menšiemu riziku na cestách.

 Ďalšie štyri dni prenasledovali Aileeninu armádu a Sun Lo s očami plnými žiaľu hľadela na mŕtvoly, ktoré za sebou nechala v druhej dedine. V nej prežil len malý desať ročný chlapec, ktorý im odovzdal odkaz, že ju nemajú sledovať. Vďaka Tao Liovým mužom postupovali pomalšie, ale Xena mala svoj plán, musela mať pre Aileeninu armádu rozptýlenie a zároveň sa tým zvyšovali šance, že brunetka neutečie tak ľahko z boja. Samotnú armádu sa im podarilo dohnať piaty deň ráno, vďaka spôsobu pochodu, ktorý im kedysi práve Aileen spomínala – indiánsky beh, sto krokov behom, sto chôdzou.

50. Chin (Čína), tábor Aileen, minulosť

 Xena si prezerala z lesa tábor pred sebou. Vojaci sa už síce zobudili, ale vyzeralo to, že sa ešte nechystajú na odchod, pretože nikde nevidela Aileen. Tá vyšla po nejakej chvíli zo stanu a niečo na nich kričala. Podľa vstávajúcich vojakov usúdili, že je práve čas odchodu. A pre Xenu to bol zase čas útoku.

 „Máte svoje rozkazy, Chan Mao.“ Riekla čiernovláska a pohliadla na muža vedľa seba. Ten kývol a zdvihol ruku.

 „Útok!“ zreval mocne a ukázal pred seba do tábora. Ich výhodou bol moment dokonalého prekvapenia, pretože niektorí z Aileeniných vojakov nemali na sebe ani brnenie. Len v panike rýchlo schmatli svoje zbrane a otáčali sa na útočníkov.

 Chan Maovo vojsko sa rozbehlo po celom tábore. Skupina hrdinov ešte chvíľku počkala aby prezrela situáciu a vpadli do tábora aj oni. Zastavili vo chvíli, keď zahliadli vysokú postavu Aileen ako bojuje s jedným z Chan Maových zástupcov. Bol to skvelý šermiar, ktorý sa stíhal vyhýbať jej útokom. Potom však dostal kopanec do hrude a letiac vzduchom zlomil ešte aj približne desať centimetrov hrubý strom.

 „U Bohov,“ vykríkol neveriacky Virgil. „netušil som, že je taká silná.“

 „To robia tie pilulky čo si doniesla z budúcnosti.“ Riekla zachmúrene Xena. „Zvyšujú dvojnásobne silu a rýchlosť. Zrejme si ich vzala.“ Čiernovláska odkopla od seba vojaka, ktorý sa ju pokúsil napadnúť a dala mu ranu do čela hlavicou meča. Chan Maovi muži mali za úlohu hlavne odlákať vojakov preč aby oni mali voľnú cestu k Aileen, takže okolo nich moc Aileeniných mužov nebolo.

 „Ako chceme takého titána zvládnuť?“ spýtala sa Eva. „To žiadny z nás nedokáže.“

 „Spolu ju udoláme.“ Zvolal Virgil pevne. „Každý z nás predsa používa inú techniku boja. Ona má katany, Gabriella sai, ja s Xenou meče a v najhoršom ty palicu. Proste sa budeme striedať a ukonáme ju.“ Videla ako na neho Xena údivne pohliadla.

 „Dobre,“ riekla a švihla krátko mečom. „Ideme.“

 Postanuli za chrbtom stále bojujúcej Aileen a tá odhodiac od seba posledného muža, ktorý na ňu útočil, sa pomaly otočila. Pohliadla na skupinu hrdinov, stojacich pred ňou. Položila si meč na rameno a divoko sa zasmiala.

 „Ale, ale, čo to tu máme? Spoločenstvo chakramu. To ste teda hrdinovia, piati na jedného.“ Uškrnula sa. „Videli ste po ceste moje dielo?“ spýtala sa samoľúbo a začala si takmer unudene prehliadať nechty na ruke. Keď nikto nič nepovedal znovu na nich pohliadla. „Tak kto začne prvý? Ty Xena? Alebo ty Virgil? Gabriella?“ pozrela za nich. „Vidím, že si stále slabá, Eva, a nebojuješ. Zmäkla si ako tvoja mater.“ Uchechtla sa šialene. Vtedy jej oči padli na malú Sun Lo, ktorá sa snažila ovládať plač. Nemohla veriť čo sa z jej lásky stalo. Aileenina tvár povädla a zrazu mala normálny až nechápavý výraz. Mierne sa zamračila. „Kto si?“ spýtala sa udivene takmer nežným hlasom. Hrdinovia po sebe pozreli.

 „Ja som Sun Lo, Aileen.“ Malá žena sa odvážila k nej pristúpiť trochu bližšie. „Ty si ma nepamätáš? Veď sme sa mali radi.“ Zašepkala boleste.

 V Aileeninej tvári sa objavil totálny zmätok, ktorý tam zostal pár chvíľ. Potom však brunetka uskočila od blížiacej sa Sun Lo.

 „To sú nejaké vaše triky, že?“ zavrčala. „Dosť rečí.“ Znovu prikročila k malej žene a rozohnala sa aby ju uderila päsťou. Lenže Sun Lo bola mrštnejšia a skokom dozadu bleskovo uhla.

 „Skús to na niekoho podobne veľkého!“ Zvolala Xena, vediac, že sa už boju jednoducho nevyhnú. Naplocho udrela Aileen zboku, pretože brunetka mala meč ešte stále na ramene. Kus ju odhodila a tam si už zbraň dala do bojovej polohy.

 „Mamička Xenička chce zase poučovať.“ Zavrčala temne Aileen a rozbehla sa na ňu. Vystriedali si pár úderov a Xena so znepokojením cítila ako jej meč priam rezonuje v ruke. Ak sa predtým Aileen v Arioko krotila, tak tomu teraz rozhodne nebolo. Každý jej úder takmer Xene vyrážal zbraň z ruky a ona si ju musela vždy trochu podhodiť do správneho držania. Napokon dostala takú tvrdú ranu, že jej meč vyletel z ruky a tak uskočila. Nemali dohodnuté ako a kto bude útočiť, tak sa do boja s brunetkou pustila Gabriella stojaca najbližšie.

 Xena si pár veľkými skokmi vzala späť svoj meč a pozorovala s obavami boj titánky a jej drobnej družky. V rýchlosti si snažila vytriasť boľavé ruky a uvoľniť ich. Pristúpila k nej Sun Lo a postaviac na špičky jej pošepkala svoj plán. Moc sa jej to nepáčilo, ale keďže jej sľúbila využiť každú možnosť, nakoniec prikývla. Obzrela sa okolo seba aby našla to čo potrebovala.

 Gabriella medzitým odolávala jednému útoku za druhým a zisťovala, že každý Aileenin úder je tak silný až jej to takmer lámalo ruky. Snažila sa využiť svojej obratnosti, ale vďaka pilulkám bola Aileen tak rýchla, že mala sama čo robiť aby jej každým sekom nerozťala telo na dva kusy. Posledný sek viedla Aileen od svojho tela otočkou vo výške hlavy súperky a tak sa zasekol meč o sai pred Gabriellinou tvárou. Než stihla zareagovať, chytila Aileen meč do oboch rúk. Zvrtla zbraň naplocho, a napriek tomu, že bol zaseknutý o sai, ním udrela plavovlásku do čela. Tú odhodilo dozadu, kde ostala poloomráčená ležať.

 Xena chcela priskočiť, ale bližšie bol Virgil, ktorý bol však oproti predchádzajúcim ženám oveľa neskúsenejší. Len tak tak stihol vykryť úder vedený na hlavu a tak sa otvorila Aileen cesta k jeho hrudi. Prudko vykopla a on odletel ako bábika. Tesne unikol smrti, pretože hruďou len o vlások minul ulomený konár stromu, na ktorý dopadol. Ťažko sa zviechajúc si držal hruď a snažil sa nabrať dych.

 Do boja skočila Sun Lo, ktorá vyzerala ako drobček proti rozzúrenej Aileen. Ale jej výhodou bola obrovská mrštnosť a obratnosť. Aj ohybnosť, vďaka ktorej dokázala urobiť také pohyby ako žiadny z Grékov. Tentokrát to konečne vyzeralo, že stoja proti sebe vyrovnaní súperi čo sa týkalo rýchlosti. Sun Lo sa nesnažila útočiť silou, pred každým mohutným úderom, ktorý by ju odhodil, stihla uhnúť alebo uskočiť. Pri svojom útočení si však všimla jednu vec, ktorú Aileen pri ostatných súperoch nerobila. Sun Lo zrazu prestala útočiť a trochu ukročila.

„Ty ma nechceš zabiť, že?“ zvolala Sun Lo a cítila v sebe neskutočnú odvahu a aj nádej. Začala okolo brunetky krúžiť.

 „Rozseknem ťa ako hada!“ Zavrčala Aileen, ale nepohla sa, iba čepeľou sledovala pohyb súperky.

 „Tak prečo stále na mňa útočíš len plochou svojho meča? Nemohla by si vztiahnuť ruku na ženu, ktorú miluješ.“ Riekla drobná čiernovláska. Na totálne zhrozenie všetkých roztiahla ruky s katanami a tak sa plne odkryla k útoku. „Sekaj, keď to hovoríš.“

 Sledovali ako sa Aileenina ruka zdvihla, ale potom spustila. Vyzerala dokonale bezradná. Znovu pozdvihla meč a zase ho spustila. Na to ako sa rozhodne však nečakala Xena. Bez ďalšieho otálania vrhla k Aileen veľký kameň, ktorý predtým zvierala v ruke. Kameň tvrdo narazil do Aileenineho opaku dlane, v ktorej držala meč. Aileen bolestne vykríkla.

 Malá Sun Lo zareagovala. Zasekla Aileenin meč medzi svoje katany a prudkým trhnutím ho odhodila preč. Zdvihla nohu do vysokého kopu a tvrdo zasiahla brunetku do brady. Tá ustúpila niekoľko krokov dozadu aby nestratila rovnováhu a v tvári mala dokonalé prekvapenie. Sun Lo pustila katany, tak že sa zabodli vedľa nej do zeme.

 „Eva, palicu!“ Vykríkla a počkala kým jej palica padne do rúk. Urobila niekoľko rýchlych krokov k prekvapenej Aileen, zabodla palicu do zeme, ale brunetku nekopla do hrude. Opretá o palicu ladne vykráčala po jej stehnách, bruchu a hrudi až k hlave. Tam Aileen udelila niekoľko tvrdých kopancov až jej odskakovala hlava. Napokon ju posledný krát kopla do hrude a Aileen dopadla na chrbát. Xena mala dojem, že pri tom páde sa dokonca zatriasla zem. Všimla si však, že Aileen sa aj veľmi tvrdo uderila do zátylku až bolo počuť cvaknutie jej zubov.

 Sun Lo dopadla nohami na zem a rýchlym skokom sa dostala k ležiacej Aileen. Obratom jej kľakla na hrudník. Nahla sa k nej a položila jej dýku na krk. Členovia spoločenstva chakramu k nim okamžite pribehli. Xena s Gabriellou stiahli, zaskočene sa tváriacej Aileen, oba chrániče predľaktí.

„Aileen!“ zvolala drobná číňanka. „Čo sa ti to stalo?“ Tá na ňu pozerala úplne vyjavene a mierne omráčene.

 „Som v nebi a ty si anjel?“ spýtala sa ticho a na tvári jej vykvitol opatrný náznak úsmevu.

 „Nebi?!“ vykríkla nahnevane Sun Lo. Uštedrila jej tvrdú facku. „Myslíš, že sa dostaneš do neba za to čo si spáchala? Za tých ľudí čo si zabila? Vyvraždila si dve dediny plné nevinných ľudí. My máme predsa konať dobro!“ Jej slzy začali dopadať na Aileeninu tvár.

 Brunetka sa prestala usmievať. Zvážnela a jej oči sa rozšírili v chápavom dese.

 „Sun Lo.“ Zašepkala vydesene. „U Bohov, čo som to vykonala?“ spýtala sa ticho. „Čo som to urobila?“

 „Aileen?“ oslovila ju Xena. „Si to ty?“

 Tá na ňu pozrela s dokonale zahanbenou tvárou. Rukou odstrčila Sun Lo zo svojej hrude. Xena im ukázala aby nič nerobili. Aileen sa otočila na brucho, zdvihla a štvornožky sa začala plaziť preč. Stále od nej počuli ako si šepká Čo som to urobila.

 „Na to nemáme teraz čas.“ Riekla Xena hnevlivo. Prikročila k Aileen a strhla jej z boku bič. Pomocou neho brunetku pripútala k stromu. Tá bola zrazu apatická a vôbec sa jej konaniu nebránila. „Musíme pomôcť Chan Maovým mužom.“ Pohliadla na dcéru. „Postráž ju.“ S tými slovami sa rozbehli do okolia aby našli zbytok Aileeniných vojakov.

 Behom niekoľkých hodín sa im podarilo zlikvidovať ostatok armády. Xena musela uznať, že Chan Maovi muži sú výborne vycvičení. Bola to elita Tao Liovej armády, ktorý začal viac naliehať na výcvik a výzbroj svojich. Z armády na ich strane zomreli ôsmi a jedenásť ich bolo vážnejšie zranených.

 Aileen s nasadenými putami sedela pri jednom zo stanov a tvárila sa úplne mimo. Xena jej pre istotu odobrala aj celý opasok. Spoločne s Chan Maovými mužmi doniesli do tábora všetkých zranených a začali ich ošetrovať. Vtedy zdvihla brunetka tvár od zeme a chvíľu ich pozorovala.

 „Môžem pomôcť?“ spýtala sa mrazivo prázdnym tónom. Xena si ju chvíľu váhavo prezerala. „Nemusíte mi to dávať dole.“ Riekla Aileen pozdvihnúc ruky v putách. Bojovníčka kľačiaca pri jednom zranenom mužovi zvažovala čo sa asi môže stať.

 „Si dobrá liečiteľka, ak chceš tak pomôž.“ Riekla napokon a ukázala na muža, ktorého sa snažila ošetriť. Mal hlboké zranenia nohy a nedarilo sa jej nijak zastaviť prúd krvi. Aileen vratko vstala a ako keby si nebola istá nohami dopadla vedľa nich na kolená. Prezrela si muža a siahla na svoj opasok. Zarazene zistila, že všetky váčiky z neho zmizli.

 „Potrebujem svoje nástroje a ihlu s niťou.“ Riekla tým prázdnym hlasom. Xena mlčala, to aby mala Aileen v ruke akúkoľvek zbraň sa jej nepozdávalo. „Má poranenú dôležitú cestu krvi na nohe, ak si nepohneme tak vykrváca.“ Znovu ten mrazivý tón hlasu. Nakoniec Xena vytiahla z brašne sedla Aileenin opasok. Ale bolo tam toľko váčikov, že sa jej nedarilo nájsť ten správny.

 „Ja viem ktorý to je.“ Vetila Aileen.

 Xena jej váhavo podala opasok a sledovala ako z neho vyberá nástroje spoločne s ihlami a niťou.

 „To si môžeš vziať.“ Hodila k nej opasok a sklonila sa k mužovi. „Potrebujem aby si mi pomohla. Tu zatlač a poriadne.“ Ukázala na bod vysoko na vnútornej strane mužovho stehna. Xena tak urobila a videla, že krv z rany sa začala spomaľovať. Aileenine rýchle ruky a nástroje sa rozbehli po zranení. Sprevádzalo to neustále cinkanie jej pút. Už len o chvíľu mal vojak zošitú nohu a Aileen ho začala obväzovať.

 Spoločne ošetrili aj zbytok zranených mužov, ktorí to potrebovali.

 Nastal večer, pri ktorom si skupinka urobila svoj vlastný oheň bokom od Chan Maovej armády.

 Aileen sedela opretá o strom a hľadela do zeme. Gabriella k nej prikročila aby jej dala napiť vody, ale ona len odvrátila hlavu. Plavovláska pozrela k zbytku svojej družiny a natiahla ruku s vakom k Sun Lo. Tá ho vzala a pokúsila sa urobiť to isté čo predtým Gabriella. Aileen však znovu len odvrátila hlavu od vaku.

 „Musíš piť, Aileen.“ Zašepkala ticho Sun Lo.

 „Nechaj ma, prosím.“ Zastonala brunetka bolestne. „Nezaslúžim si nič čo by si mi mohla dať, alebo oni.“ Na okamih stíchla. „Som vrah, mali by ste ma popraviť.“

 Na to nemohla drobná žena nič povedať, len zúfalo pozrela na ostatných, ktorí sa tvárili bolestne. Vak s vodou jej však nechala po boku, síce bola spútaná, ale mohla ho vziať.

 Prešlo len pár chvíľ a Aileen sa schúlila do klbka a začala sa triasť. Sun Lo s vydesenými očami chcela k nej prikročiť, ale zastavila ju Xena.

 „Vraj ju po braní tých piluliek bude pol dňa bolieť telo ako keby ju bodali rozžhaveným železom. To jej je asi teraz.“ Sledovala ako malá žienka kývla a s bolestným výrazom tváre sa posadila naspäť k ohňu.

51. Chin (Čína), tábor bývalej Aileeninej armády, minulosť

 Ďalší deň sa Aileenin stav nezmenil, vlastne skôr zhoršil. Stále sa triasla a okolo poludnia pokľakla a vyvrátila zo seba zbytky, ktoré mala v žalúdku. Jej telo sa dostalo do kŕčov.

 Sun Lo k nej priskočila a snažila sa ju utíšiť, ale nešlo to. Zúfalo pozrela na Xenu, ktorá k nim prikročila. Položila ruku na Aileenine čelo.

 „Celá horí.“ Zašepkala znepokojene.

 „Čo jej je?“ spýtala sa drobná žena s desom v očiach.

 „Netuším.“ Odvetila podobne zúfalo Xena, kľačiaca vedľa nich. „Aileen,“ chytila tvár brunetky a snažila sa zachytiť jej pohľad. „Aileen, ty vieš čo ti je, že? Ako ti môžeme pomôcť? Povedz.“

 „Znovu som to chcela urobiť. Znovu.“ Zašepkala Aileen a po dlhom kŕči tela omdlela.

52. Chin (Čína), tábor bývalej Aileeninej armády, minulosť

 Xena sa kvôli Aileeninmu stavu odhodlala zostať v tábore, aj keď Chan Maovi muži ráno vyrazili. A Aileenin stav sa zhoršoval každou hodinou. Neustále vracala a jej telo bolo takmer stále v kŕčoch. Nedalo sa s ňou vôbec súvisle hovoriť, iba občasne niečo brblala v cudzej reči. Sun Lo ju neraz držala v náručí v snahe skľudniť jej triašku, ale nedarilo sa jej to. Jediné čo do nej dokázali dostať bola trocha vody.

53. Chin (Čína), tábor bývalej Aileeninej armády, minulosť

 Prešli ďalšie dva dni, ktoré trávili v tábore a sledovali postup Aileeninho stavu. Ráno vstala Sun Lo ako prvá a pohliadla okamžite k spútanej brunetke. Tá napodiv sedela a jej tvár vyzerala prítomná. Bez váhania k nej prikročila a pokľakla. Začali sa budiť aj ostatní z družiny.

 „Aileen?“ spýtala sa a sledovala ako žena k nej zdvihla hlavu.

 „Sun Lo.“ Zašepkala Aileen. „Tak veľmi som vám všetkým ublížila.“ Pohliadla ponad plece kde videla vstávajúcich hrdinov.

 „Čo ti bolo? Tie štyri dni, bola si neustále v kŕčoch a vracala si. Myslela som, že každú chvíľu zomrieš. Bála som sa o teba.“ Zamrmlala Sun Lo a pozerala do tváre svojej lásky. Medzitým k ním podišli ostatní z spoločenstva.

 „Trest za,“Aileen siahla na svoj opasok a vtedy si uvedomila, že váčiky zmizli. „branie tých piluliek. Bola som tie dni na nich závislá a brala som ich neustále. Moje telo si od nich muselo odvyknúť.“ Zmätene pozrela na svoje ruky v putách. „Moje chrániče.“ Potom kývla. „Dobre že ste mi ich vzali.“

 „Cítiš sa na to aby si niečo zjedla?“ spýtala sa Xena. „Nejedla si celé dni.“

 „Jesť?!“ zvolala Aileen zúfalo. „Však viete čo som urobila a čo som chcela urobiť! V mojej dobe by ma za to popravili alebo odsúdili doživotne do väzenia!“ Vykríkla bolestne.

 „Lenže teraz si v našej dobe.“ Vetila Gabriella. „A my vieme, že ti niečo Alti urobila. Niečo čo si nedokázala ustáť.“

 „Popravte ma.“ Zašepkala Aileen a sklonila hlavu.

 „Dosť!“ Xena jej zdvihla hlavu a tvrdo zovrela tvár do dlane. „Nepoznala si Sun Lo, takže mi je jasné čo Alti urobila. Vymazala ti všetko dobré čo si kedy s ňou zažila, či stretnutie s ňou. Nehovorím, že nemáš svoj podieľ svojej viny na tom, ale keby si nestretla Alti tak by si nemusela bojovať so svojimi démonmi takým spôsobom akým si predtým nebojovala.“ Nadýchla sa pre ďalšie slová. „Nebráň sa Sun Lo, pretože ona ti dokázala prežiariť tú temnotu v tebe. Videla som ako veľmi si sa po jej boku zmenila. Prestaň od seba odháňať aj nás.“ Ukázala za seba. „My vieme čo je to bojovať s temnotou. A ja s Gabriellou veľmi dobre poznáme aká Alti bola a čo dokázala. Nechaj nám ti pomôcť. Máš možno temné ja, ktoré ti tepe blízko srdca, ale to srdce máš dobré. Chceš niečo urobiť? Tak sa vráť zase na tú cestu, ktorou si sa vydala predtým a konaj dobro s nami po boku.“ Xena pustila Aileeninu tvár a zdvihla sa.

 „Ja...“ Aileen sa zachmúrila. „Ak mi vrátite tie chrániče vrátim sa a sama sebe poviem aby som si dala pozor na toho šamana teda na...“

 „Nie!“ vykríkla Xena zlostne. „Chceš všetko meniť a stále?“ ukázala rukou na svojich spoločníkov. „Čo by sme kedy zažili a prežili keby sme všetko robili správne a ak nie tak to mohli zmeniť? Toto sa netýka len teba, Aileen, ale aj nás. Nemôžeš neustále rozhodovať za všetkých. Kde je to poučenie z chýb?“

 Brunetka na ňu vzhliadala a vyzerala prekvapene.

 „Áno, máš pravdu. Už som raz urobila chyby a chcela som ich zmazať. Nepoučila som sa a urobila som nové. Je čas sa poučiť.“ Sklonila odovzdane hlavu a prijala Sun Loine objatie. „Aj keď tie nové chyby nie sú tak veľké ako tie staré.“ Zašomrala bolestne.

 Sediac pri ohni spoločne raňajkovali a mlčali. Väčšina očí sa stále upierala na ešte stále spútanú Aileen, ktorá váhavo pozerala do misky v rukách. Opatrne až bojazlivo jedla a pokukovala po ostatných. Cítila v sebe obrovskú dávku viny. Napokon v tom tichu odložila misku a začala hovoriť.

 „Keď ma ten muž chytil...“ položila si ruku na krk. „Viete aké to je keď sa premiestňujú Bohovia z miesta na miesto?“ pozrela na nich a videla nechápavé tváre. „Proste... v jednej chvíli ste v horúcom a teplom mieste a potom zrazu na mieste plnom chladu. Podobne som sa cítila, keď som sa z miesta kde je stroj času premiestnila do zeme vychádzajúceho slnka k fontáne. V jednej chvíli bolo teplo a potom mi pľúca takmer spálil mráz.“ Vzdychla. „A rovnaké to bolo aj pri tom ako sa ma Alti chytila. Ale tu.“ Ukázala na hlavu. „Všetko dobré zmizlo v pár okamihoch a ostala tam len tá černota a túžba niekoho zabiť. Kohokoľvek. Potom ste sa mi postavili v tábore. Vedela som, že každého z vás môžem poraziť, ale videla som tam Sun Lo, ktorá v mojej mysli vytvárala totálny zmätok. Nevedela som kto to je. Pri tom jej útoku s palicou ma kopla do tváre a mne sa zatmelo pred očami. Keď som dopadla na zem tak som videla naopak všetko nabielo. Vtedy sa naklonila nadomnou a ja som mala pocit neskutočna. Že som v nebi a pohliada na mňa anjel, pretože jej hlava zakrývala slnko a tým  okolo nej vytváralo krásnu auru svetla. A zrazu som si na všetko spomenula, na to čo mi Alti vzala. Tak strašne sa hanbím.“ Sklonila hlavu a z jej očí začali tiecť ďalšie slzy.

 „To vedela Alti robiť.“ Ozvala sa Gabriella. „Vysať všetko dobré z nás. Lenže ty si to predtým nikdy nepoznala.“

 „Ale to ma neospravedlňuje.“ Zvolala bolestne Aileen. „Sťala som toľko nevinných.“ Zakryla si rukou tvár.

 „Chceš ale teraz zase kráčať popri našej ceste tak ako predtým?“ spýtala sa vážne Xena.

 „Áno.“ Riekla Aileen pevne a pozrela sa na ňu.

 Bojovníčka sa zdvihla, z sedla vytiahla chrániče a opasok. Sklonila sa k nej, rozpútala ju a podala jej veci. Aileen na ne váhavo pozrela a napokon si ich so slzami v očiach vzala. Xena siahla na meč, keď uvidela ako brunetka zapína ovládanie na chrániči.

 „Kľud.“ Riekla Aileen. „Stále ma bolí ruka od toho kameňa, chcem sa pozrieť či tam nemám niečo zlomené.“ Zdvihla pravačku a prešla si ňou po zranenej ruke, na ktorej opaku ruky bolo vidno veľkú modrinu. Nad chráničom sa ukázal obraz, začula ako Eva s Virgilom ticho údivne vydýchli. „Je to len pohmliaždené.“ Riekla úľavne a chránič vypla. Trochu zmätene sa chvíľu prehrabovala váčikmi a napokon vytiahla masť, ktorou kedysi mazala Sun Lo. Ruku si natrela a previazala. Chytila sa za tylo a zatvárila sa bolestne. „Bola to teda pekná šupa.“

 „Niekedy sa ranou dá vyliečiť aj zlo.“ Poznamenala uštipačne Gabriella a vyzeralo to, že sa s jej miernym úsmevom uvoľnili všetci v tábore. Aileen sa však stále mračila.

 „Ešte niečo teraz urobím. Teraz sa nezľaknite, ale musím si to pripomenúť nielen v hlave ale aj ušami. Svoju cestu.“ Zdvihla zase chránič a nad ním sa objavil nový obraz. Bola to úvodná zvučka z Xeny, princeznej bojovníčky. Tichom sa rozľahol starobulharský nápev zo seriálu a spoločníci sebou poplašene mykli. Aileen však zavrela oči a pozorne tú melódiu počúvala. Jej tvár vyzerala blažene.

 „Za časov starodávnych Bohov, vojvodcov a kráľov, zem zmietaná chaosom povolala hrdinku.“ Šepkala ticho, prekladajúc anglické slová. „Bola ňou Xena, mocná princezná, zocelená žiarom bitiek. Sila, vášeň, nebezpečenstvo. Jej odvaha zmení svet.“ Melódia skončila a ona otvorila oči. Sklonila chránič a mierne sa usmiala. „Už je to lepšie. Som zase na ceste.“

 „To je ten seriál o nás z tvojej doby?“ spýtala sa trochu rozhodene Xena.

 „Áno. A takto vyzerajú divadlá v mojej dobe.“ Riekla Aileen.

 „Nepripadám si tak hrdinsky ako je to tam ukázané.“ Riekla Xena naštvane.

 „To nie je len o tebe, Xena.“ Usmiala sa Aileen. „Je to o celom príbehu, seriále, ceste a luďoch čo sú tam.“

 „Môžeš...“ začala váhavo Gabriella a ukázala na jej ruku. „Môžeš nám to zase ukázať? Teda tie ženy.“

 „Myslíš herečky, ktoré vás predstavujú? Samozrejme.“ Aileen pozdvihla ruku a zapla obraz. Poľahky našla snímky zo zvučky kde boli predstavované hlavné účinkújúce.

 „U Bohov, Xena.“ Zašepkala Gabriella a prehliadala si tie obrázky. „Oni skutočne vyzerajú ako my.“ Čiernovláska zovrela pery, pohliadajúc na obraz.

 „Ja som vám to predsa hovorila, že sú ako vy. Prevtelenie, zabudli ste?“ vetila brunetka.

 „A ostatní? Vyzerajú rovnako?“ spýtala sa Xena.

 Aileen vtedy pohliadla na Evu a Virgila.

 „Nie. Eva je v seriále drobná podobne asi ako Gabriella, a Virgil je skôr svetlovlasý a nižší.“ Rýchlo našla hercov, ktorí predstavovali Evu a Virgila. „Vysvetľovať všetkých ostatných vám nebudem, pretože som ich nepoznala. Ale ak chcete môžem vám po večeroch pustiť pár častí a vy mi aspoň poviete čo je pravda a koho ste spoznali z tohto života.“ Sledovala ako spoločníci kývli. Zase sa zamračila. „Zastavili ste všetkých moji... no tých vojakov?“ odvážila sa spýtať, hľadiac na vysokú čiernovlásku, ktorá sa posadila.

 „Väčšinu, zbytok sa rozutekal, asi tak možno desiatka vojakov.“ Odvetila princezná a sledovala ako Aileen súhlasne prikývla. Vypla chránič a oveľa istejšie sa pustila do jedla.

 „U nás sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré a všetko dobré na niečo zlé. V tomto prípade sa mi od nich podarilo aspoň zistiť pár vecí, keďže nechceli hovoriť v Chindo. Prisahala som totiž naoko vernosť Kiu Shimu.“ Aileen spýtavo pozrela na Gabriellu a tá jej s pozdvihnutým kútikom úst pridala do misky ďalšiu ryžu. Hlad robil zázraky. „Kiu Shiho rozhodila porážka jeho najlepšieho generála Tiaoa v Shitai. Nedokázal vyzistiť kto to spôsobil.“ Ukázala na ostatných. „Teda naše mená. Tao Liho muži sú svojmu veliteľovi veľmi oddaný odvtedy čo sa zmenil. A tak Kiu Shi nemal odvahu zaútočiť znovu na mesto, aj keď podľa slov zástupcu zúril ako besný. Vraj zabil v hneve troch z svojej stráže.“ Mumlala jediaca Aileen, ktorá jedlo takmer hltala. „Cisárske vojská zlikvidovali približne päťsto jeho ďalších mužov a tak sa rozhodol stiahnuť hlboko na sever. Preto sme o ňom dlho nič nepočuli. Chce počkať na zimu, doplniť rady a znovu uderiť. Bohužiaľ sa mi nepodarilo zistiť kde je jeho základňa. To nižší dôstojníci nevedia.“

 „Takže musíme zasiahnuť skôr než príde zima a on sa nestihne niekde schovať.“ Riekla Xena a vedela, že ich budú čakať obtiažne časy.

54. Chin (Čína), cesta do Ayna, minulosť

 Prešli dva dni, počas ktorých sa vracali do Ayna aby oznámili ľuďom, že ich dedinka už je v bezpečí. Udivene však zistili, že vďaka prudkej a studenej búrke sa ich stopy stratili a oni zablúdili. Našťastie aspoň našli skalný previs, ktorý ich pred búrkou ochránil.

 Gabriella pod netrpezlivým pohľadom Aileen dopisovala počas búrky svoj posledný zvitok.

 „Nepozeraj na mňa stále,“ vrkla k nej nevraživo. „rýchlejšie sa to nenapíše.“

 Aileen len niečo ticho poznamenala a vrátila sa k Sun Lo aby jej pomohla rozložiť prikrývky. Vyzeralo to, že búrka ich zdrží ešte pár dní a tak sa rozhodli rozbiť tábor a počkať.

 „Tak, asi hotovo.“ Riekla Gabriella a pofúkala papyrus aby rýchlejšie vyschol.

 „Ukáž.“ Vetila Aileen nedočkavo a nahla sa k roztvorenému dielu. Prebiehala očami rýchlo riadky a mierne sa usmievala. Plavovláska popisovala ochranu Chindo a cestu na sever. „Krásne.“ Šepla k nej a usmiala sa.

 „Ďakujem.“ Hovorila Gabriella s hrdosťou v hlase.

 „Ešte si to preložím a pôjdem.“ Aileen zapla chránič a zdvihla papyrus do výšky. Prešla popredeň chráničom a nad ním sa objavil bezrámový monitor.

 „To je latinka?“ spýtala sa Eva.

 „Áno, v našej dobe sa píše latinkou.“ Odvetila brunetka a zdvihla ruku od papyrusu. Na monitore sa starogrécky text začal prekladať.

 „Čo je to za jazyk?“ spýtal sa Virgil a vzdal svoj pokus prečítať niektoré slová.

 „Angličtina. Dosť ľahký na učenie a práve kvôli tomu aj rozšírený.“ Prekladanie textu skončilo a ona vypla zariadenie. „Ak sa nevrátim do dvoch dní tak sa niečo stalo. Však už to poznáte.“ Zmotala opatrne papyrus a vložila ho do pripraveného púzdra. Sklonila sa k Sun Lo a jemne ju pobozkala na čelo. „Dúfam, že sa uvidíme čoskoro.“ Ustúpila pár krokov a zmizla v oslnivom modrom záblesku.

55. USA, Los Angeles, rok 2004

 Doktorka Ash usadla do svojho kresla a čakala kým sa v dverách objavia osoby, na ktoré tak čakala. Trvalo to len pár chvíľok.

 Lucy Lawless a René O’Connor usadli do kresiel pred ňou len čo si podali ruky.

 „Dobrý deň, voľajte ma doktorka Ash, je to síce skratka, ale tak ma najčastejšie volajú.“ privítala ich slušne. „Ako viete som teraz majiteľka práv na Xenu, po tom dlhotrvajúcom súde. Teda tým aj na pôvodný seriál.“ Vstala a začala pomaly kráčať okolo nervózne sa tváriacich sa herečiek. „Viete kvôli čomu prešli práva do mojich rúk?“ spýtala sa a videla ako herečky po sebe pozreli.

 „Rob, teda môj manžel, o tom nechcel hovoriť.“ Odvetila Lucy.

 „A vy by ste sa priznali ku krádeži?“ odsekla zlostne doktorka Ash. Videla ako na ňu herečky zarazene pozreli.

 „Krádež?“ Lucy poposadla a nechápavo pokrútila hlavou. „Môj manžel nie je zlodej, o čom to hovoríte?“

 „No dobre, zlodej, to bolo trochu prisilné slovo. Neukradol to, ale čerpal z toho. Ale hovorím o tomto.“ Brunetka podala do jej rúk nejaké papiere a potom na veľký monitor za sebou hodila snímku. „To čo držíte v ruke je prepis zvitkov,“ ukázala za seba. „ktoré vidíte tam. Konkrétne troch zvitkov, z ktorých producenti vykradli postavy Xeny a Gabrielly. Zvitkov, ktoré patria mne a vždy patrili mojej rodine.“ Sledovala ako ženy chvíľku čítajú prepisy.

 „Ja tomu nerozumiem, to vy ste napísali nejaký román o Xene a Rob tento román plagiátoval?“ ozvala sa René.

 Doktorka sa zasmiala.

 „Nie, pani O´Connorová. To čo vidíte za mňou sú zvitky staré viac ako dvetisíc rokov.“ Videla ako ženy pobledli. „Áno, to čo vám tu práve hovorím je to, že Xena s Gabriellou kedysi skutočne existovali. A boli Grécke hrdinky.“ Ukázala na Lucy. „Váš manžel vraj získal tie zvitky v nejakom antikvariáte. Mojej rodine boli ukradnuté už veľmi dávno. Vzal ideu z nich a vytvoril seriál Xena, princezná bojovníčka s tým, že vycucal informácie z tých zvitkov. Ste prvé z civilistov, ktoré o tom, teda okrem právnikov vášho manžela, vedia.“

 „Ren,“ zašepkala Lucy. „oni fakt boli. To je neuveriteľné.“ Pohliadla na svoju seriálovú partnerku. Tá sa tvárila podobne neveriacky. Potom ako keby sa prebrala. Ukázala na papiere v ruke. „Prečo ste to nikomu nepovedali? Až teraz.“

 „Nebol čas.“ Odvetila doktorka. „Ten pravý čas.“

 Gabriella v tej chvíli potriasla vo vzduchu rukou aby ich zastavila a mierne pokrútila hlavou.

 „Prečo sme vlastne tu? Nemyslím si, že je to len kvôli tomu aby ste nám povedali pravdu o tých dvoch hrdinkách, ktoré sme stvárňovali.“ Riekla spýtavým hlasom.

 „Presne tak.“ Doktorka sa usmiala. „Čo by ste povedali na siedmu sériu?“

 „Siedmu?“ povedali ženy naraz a trochu udivene po sebe pozreli. „Xena je predsa mŕtva, o čom by bola tá siedma séria?“ dovetila Ren.

 „O Gabrielle.“ Riekla žena a videla ako sa Lucy zarazene zamračila. Naopak Ren sa zatvárila totálne šokovane.

 „Pekná blbosť, veď celý ten seriál bol o...“ začala Ren a videla ako na doktorkinej tvári vykvitá široký úsmev.

 „To bol vtip.“ Riekla doktorka. „Ja mám totiž zvitky, ktoré vznikli po Xeninej smrti a sú aj o Xene. Pretože ona neumrela tak ako to bolo vo Virgiliovom zvitku a ako skončil aj seriál.“

 „Virgiliovom? Syna Joxera?“ spýtala sa Lucy neveriacky.

 „Áno, jeho. V ňom je totiž popísaná Xenina smrť v zemi vychádzajúceho slnka, teda Japonsku a aj smrť Gabrielly. Ale mám ďalšie zvitky, ktoré hovoria o jej oživení a ďalších cestách.“

 „Oživení?“ riekli znovu spoločne herečky a doktorka sa usmiala. Aj teraz ste spriaznené duše. Pomyslela si.

 Vytiahla vysoký štos papierov z šuflíku a položila ho na stôl. Poklepala naň.

 „Toto všetko sú prepisy zatiaľ preložených zvitkov, ktoré som našla a patria mi. Všetky písala Gabriella, alebo niekto z ľudí kto ich dve poznal. Zvitky boli overené niekoľkými znalcami a sú pravé. Plus mínus dvetisíc rokov staré.“

 „Počkajte, doktorka.“ Zvolala Lucy. „Ja stále nechápem čo po nás vlastne chcete.“

 „Však som to povedala, natočiť ďalšiu sériu a možno viac.“ Odvetila Ash a usadila sa pred ne na svoj stôl.

 „Xena skončila.“ Riekla Ren a jej hlas znel nešťastne. „Oživiť ju, aj keď hovoríte, že v zvitkoch je to inak, by bolo nemožné.“

 „Prečítajte si aspoň zvitok, ktorý vznikol tesne po Xeninej smrti pri fontáne sily.“ Doktorka si prelistovala papiere vedľa seba. „Pouvažujte nad tým.“ Podala im listy a sledovala ako sa do nich začítali.

 „Milenky?“ zvolala prekvapene Lucy a pozrela na svoju partnerku. Tá sa podivne usmiala.

 „Boli milenky.“ Odvetila doktorka. „Však to tam čítate nie? A tentokrát je to bez subtextu.“ Riekla ironicky a zasmiala sa.

 Ženy znovu sklonili hlavy k čítaniu a doktorka si všimla, že ich ruky sa mierne dotýkajú držiac spoločne listy. Napokon Lucy podivne znepokojene vytrhla papiere z ruky Ren a pozrela sa na doktorku.

 „Teraz nám vyjasnite čo presne chcete a o čo vám ide. Narovinu.“ Riekla pevne, ale bolo počuť v jej hlase napätie.

 „Chcem aby bola natočená ďalšia séria.“ Doktorka ukázala do jej ruky. „Presne podľa zvitkov, bez subtextov a zahrávania sa. Bol by to nový seriál skôr pre dospelých a historický. Jeden režisér, jeden scénarista. Avšak stále by zaujímal aj mladšie generácie. Ukážme svetu kto boli skutočne Xena a Gabriella a že neumreli tak ako to bolo v tom starom seriály. Ten nový...“ zdvihla ruku ako keby ukazovala na nejakú svoju vlastnú víziu. „Nazvime napríklad Xena, spoločenstvo chakramu. Ja neviem, ten názov by sa doklepal neskôr. A čo chcem po vás? Ste veľké ikony toho starého seriálu. Hrajte v ňom. Buď do toho pôjdete a seriál bude, alebo nie a ja tie zvitky síce ukážem svetu, ale seriál nebude.“ Riekla tvrdo.

 Herečky po sebe chvíľu pozerali.

 „Bez subtextov a pre dospelých?“ ozvala sa Lucy, pokrútiac hlavou. „To nikto nekúpi a ani nezafinancuje.“

 „Vy asi nečítate stránky svojich fanúšikov.“ Usmiala sa doktorka. „Ani neviete koľko ľudí chce aby Xena bola spolu s Gabriellou. Je to smiešne, že ich prianie bolo skutočnosťou.“ Zdvihla sa z stola a ukázala okolo seba. „Toto všetko mi patrí. Som bohatá žena. Dostatočne na to aby som zafinancovala celú sériu novej Xeny. Platy vás, komparzu či natáčacieho tímu. To všetko môžem.“ Zdvihla hrdo hlavu. „Otázkou je, či ste schopné a ochotné sa do toho všetkého pridať. Ako som povedala, v novej Xene už nebudú subtexty. Teda rozhodne nie čo sa týka homosexuality.“ Mierne sa usmiala. „Je to irónia, pretože tieto veci, teda kto koho miluje sa kedysi vôbec nerozoberali, ale až v našej dobe.“ Naklonila hlavu. „Chcem aby to bolo natočené, ale pýtam sa vás – idete do toho? A uvedomte si, že v tejto sérii budú erotické scény, ktoré budete musieť spolu urobiť.“ kývla hlavou keď videla nerozhodné tváre žien pred sebou. „Dobre.“ Podala im ďalší štos papierov. „Tak čítajte, aby ste vedeli čo by vás mohlo prípadne v seriále postihnúť.“ Pozrela na hodiny za sebou. „Som dosť zaneprázdnená žena. Preberte si to.“ Ukázala na telefón ležiaci na stole. „Vyťukajte 4444 a ja prídem.“ Vytratila sa v dverách a nechala tam dve zmätené ženy sedieť.

 Lucy chvíľu preberala listy v rukách a tvárila sa vykoľajene. Pozrela na Ren, ktorá sa tvárila rovnako.

 „Oni obe skutočne existovali.“ Šepla Ren podobne ako predtým Lucy. „Uvedomuješ si, že sme hrali ženy, ktoré kedysi bojovali za dobro? Hrdinky. Skutočné hrdinky.“ Vzala z Lucyiných rúk papiere a znovu sa do nich začítala.

 Lucy podivne mlčala a hľadela pred seba. Potom sa naklonila k svojej seriálovej družke a spoločne čítali prepis zvitkov.

 „Ren?“ spýtala sa ticho Lucy a jej oči hľadeli na stôl doktorky.

 „Čo je, Luc?“ riekla Ren, zahľadená do spisov. Potom však pohliadla smerom, ktorým ukazovala partnerkina ruka. A to na menovku stojacu na stole. Aileen Shan.

 Rýchlo prelistovala prepis a ukázala na dotyčné miesto.

 „Aileen Shan. Myslíš, že...“ začala malá plavovláska.

 „Ren, buď realistka, je to len zhoda mien.“ Odvetila Lucy podráždene. Čítali spolu prepisy zvitkov vyše hodiny. Napokon, po vzájomnej dlhšej rozmluve, Lucy stlačila gombíky na telefóne.

 O pár chvíľ sa objavila doktorka. Vyzerala trochu naštvane.

 „Takže? Ako ste sa rozhodli.“ Riekla nedočkavo.

 „Dobre, chceme hrať v tom novom seriále.“ Odvetila za obe René. „A budeme hrať aj erotické scény.“

 „Výborne.“ Usmiala sa doktorka. „Nebojte sa, väčšinu ľudí obstarám z starého natáčania Xeny. Scenár a príbeh však budú podľa zvitkov. Moji ľudia už majú svoje inštrukcie, takže začneme natáčať tak o dva mesiace.“ Ukázala na ne. „Hoďte sa do kondície. Chcem vás upozorniť, že tým papierom, ktorý ste podpísali na recepcii ste sa zaviazali k naprostej mlčanlivosti. A to si prajem. Chcem totiž aby nový seriál bol pre všetkých totálne prekvapenie. Ako bomba z neba.“ Riekla s úsmevom. Vyťukala čísla na telefóne a už o pár chvíľ sa v dverách objavili agenti herečiek spoločne s právnikom. Podpísanie zmluvy bolo otázkou pár hodín než si dohodli detaily.

 Doktorka sa na ten čas vytratila, ale keď sa objavila mala na sebe dlhý modrý plášť a vyzerala netrpezlivo. Posadila sa zase za stôl. Ako prechádzala okolo nich si Ren všimla jej vysoké topánky a hrkla lakťom do Lucy.

 „Takže, dámy.“ Začala doktorka. „Ste spokojné? Myslím s podmienkami zmlúv.“

 Obe herečky prikývli. Aj keď Ren prekvapilo, že tentokrát bola jej zmluva písaná úplne rovnako ako Lucyina a to aj čo sa týkalo odmeny. Boli úplne rovnocenné predstaviteľky.

 „Môžem vedieť, prečo na mňa tak zízate, dámy?“ spýtala sa po chvíli doktorka, cítiac ich neustály skúmavý pohľad. Ženy po sebe chvíľku pokukávali a napokon odvážnejšia Ren sa ozvala.

 „Topánky a meno.“ Šepla.

 „Topánky a meno?“ pokrútila nechápavo doktorka hlavou.

 „Vaše topánky a vaše meno.“ Riekla naštvane Lucy, ktorá nechápala čo to s ňou je. Tie erotické scény ju mierne vykoľajili, aj keď Ren s takmer unudenou tvárou tvrdila iné. Otočila menovku na stole smerom k doktorke.

 „Oh. Myslíte Aileen Shan ako meno tej cestovateľky v čase.“ Žena za stolom naň poklepala rukou. „To meno zmeníme. Nebolo by to asi vhodné.“

 „Hovorila som ti, že je to len zhoda mien.“ Šepla Lucy smerom k zachmúrenej kolegyni. Tentokrát na ne zírala doktorka. Ťažko vzdychla a pokrútila hlavou.

 „Nemôžem uveriť, že to robím.“ Pozrela na ne. „Pamätáte si, že všetko čo sa dozviete v tejto budove je prísnym tajomstvom, že?“ sledovala ako obe, síce váhavo, ale prikývli. „Po akú časť ste si prečítali zvitok?“

 „Zachránenie majstra v Arioko.“ Odvetila Ren.

 „To nie je zhoda mien. A ani som tam to meno nenapísala ak by ste si mysleli, že by tie zvitky boli podvod. Ich pravosť je overená piatimi svetovými expertmi. Toto ste asi nenatočili vy.“ Riekla a s miernym úsmevom zdvihla ruku. Vyhrnula si rukáv a obe herečky civeli na chránič predľaktia. Krátko naň siahla a nad ním sa objavil bezrámový monitor. Na ňom sa ukázala scéna, natočená odniekiaľ z výšky pásu. Uvideli drobnú plavovlásku, ktorú kamera prenasledovala po zasneženej krajine. Trhli sebou, keď sa miestnosťou ozval jej hlas.

 „Afrodita.“ Kričala žena. „Afrodita, ukáž sa.“

 Kamera na chvíľu stmavla, pretože sa pred ňou zhmotnila nejaká osoba. Záber sa zmenil a zdvihol. Obišiel osobu a zamieril jej na tvár.

„Gabby,“ hovorila osoba medovým hlasom. „prečo tu reveš ako šialená na lesy?“

 Obraz sa presunul na druhú ženu, Gabriellu, a tá sa otočila.

 Doktorka vtedy pohliadla cez polopriesvitný bezrámový monitor na herečky a so slabým úsmevom videla, že hľadia na scénu neveriacky s merne pootvorenými ústami.

 „Ty vieš ako dlho je do mňa Xena zamilovaná?“ vyštekla Gabriella na Afroditu. Tá chvíľu mlčala.

 „Vidím lásku, keď sa niekomu pozriem do očí a ona ju tam má už veľmi dlho. Vždy keď som jej hľadela do tváre som aj videla ako veľmi chce tú lásku pred tebou skryť. Preto som ti nikdy nič nepovedala, aj keď sme priateľky. Ako dlho to je ti však presne neviem povedať.“ Žena v modrom sa zamračila a rozhliadla. „Kde je vlastne Xena?“

 „Ale ako dlho?“ zvolala Gabriella nešťastne.

 „Si bohyňa, prečo jej nenahliadneš do mysle?“ ozval sa hlas spoza kamery zaberajúcej scénu.

 Herečky vtedy krátko pohliadli na doktorku, pretože spoznali jej hlas.

  Afrodita sa otočila ku kamere.

 „Ahoj zlatíčko, a ty si kto?“ riekla Afrodita s úsmevom a prikročiac ku kamere zmizla zo záberu.

 „Aileen.“ Krátke meno bolo odpoveďou.

 „Si iná.“ Riekol hlas Afrodity. „Ty nepatríš do našej doby.“

 „Nie som z vašej doby, ale dosť o mne. Môžeš to pre Gabriellu urobiť?“ ozval sa zase hlas doktorky mimo záberu.

 „Kľudne, ale nikde tu Xenu nevidím a pochybujem, že bude chcieť aby som na ňu siahla.“ Afroditin hlas sa presunul, ale stále bola mimo kamery.

 „Najskôr Xena, toto si môžeme nechať na neskôr. Poď.“ Scéna sa zmenila na trochu zmätenú. Na chvíľu sa zdvihla, zabrala nakrátko tvár Afrodity, spojené ruky a potom zamierila na vchod jaskyne. Húpavým pohľadom kráčajúceho človeka sa záber presunul dovnútra jaskyne a zabral ležiacu osobu, prikrytú kožušinou.

 „To som ja.“ Zašepkala neveriacky Lucy. „Ale to som nikdy neto...“ položila si ruku na ústa. Scéna pokračovala.

„U nás, čo sa jej stalo?“ zvolala Afrodita pokľaknúc k telu.

„Pár samurajov, šípov a tak podobne.“ Ozvalo sa ironicky spoza kamery. „Opatrne, spí.“

 „Ach Xena, nie je to smutná irónia?“ zašepkala Afrodita a jemne prešla po ramene zranenej. „Keby si nezabila Aténu mohla som ťa vyliečiť. Ale s jej smrťou sme stratili schopnosť liečiť iných.“

 „Tak?“ spýtala sa ticho Gabriella, ktorá si k nej kľakla.

 „Oh, samozrejme.“ Afrodita položila ruku na jej čelo a chvíľu ju tam podržala. „Neuveriteľné.“ Zašepkala. „Zamilovala sa do teba už pri prvom stretnutí. Preto pri súboji u Potedei s Dracovými mužmi dávala pozor hlavne na teba. Ale to aká je to láska si uvedomila vtedy, keď ťa pobozkala v tele Autolyca. Ha.“ Zasmiala sa zrazu bohyňa. „Keby si vedela ako zúrila, že bola v jeho tele a nie ako ona.“ Naklonila hlavu a divne sa usmiala. „Ale tá láska, ako keby tam bola už odvždy. Zvláštne.“

 „Ďakujem.“ Zašepkala Gabriella.

 Obraz zašumel a zmizol.

 Doktorka stiahla ruku s chráničom. Pohliadla na ženy sediace pred ňou, ktoré boli v dokonalom šoku.

 „Dúfam, že viete čo som hovorila o mlčanlivosti.“ Zopakovala svoje slová doktorka až s miernou vyhrážkou. „A dúfam, že teraz chápete prečo je pre mňa tak veľmi dôležité to natočiť. Nie kvôli sebe, ja som nepodstatná, ale nemohla som povedať Gabrielle aby ma tam nevpisovala. Ide mi len a len o pravdu.“

 Herečky dlho mlčali, až to vyzeralo, že dokonale stuhli. Trhli sebou keď sa ozvalo zapípanie elektrických hodín. Mykla sebou aj doktorka, ktorá zavrela oči a ťažko vzdychla.

 „Musím to pípanie zmeniť, lebo ma raz trafí šľak.“ Zašomrala zlostne a znovu si vyhrnula rukáv. Pohliadla na holografický ovládač. „Je mi ľúto dámy, ale budem musieť ísť. Som rada, že sme stihli čo sme mali. To čo ste tu videli a počuli si rozoberte po svojom, ale uvažujte, prosím, racionálne. Hlavne o tom čo by znalosť o stroji času urobila s verejnosťou. Prepisy zvitkov si môžete vziať so sebou. Ďalšie vám dodá niektorí z mojich assistentov.“ Zdvihla sa z kresla a natiahla k stuhnutým ženám svoju ruku. Tie ju stisli skôr automaticky. „Čoskoro sa uvidíme.“ Riekla doktorka s úsmevom. Rozopla si plášť a odložila ho bokom. Pod ním sa ukázalo brnenie, na ktoré stuhnuté kolegyne zízali ešte vykoľanejšie. Doktorka siahla na chránič a jej telo zmizlo v modrom záblesku svetla. Ženy sebou podesene mykli, keď ich zasiahol krátky a silný prúd vzduchu, ktorý zhodil pár papierov zo stola a z Lucyiných kolien.

56. Nový Zéland, Južný ostrov, rok 2004

 Lucy celá nesvoja vyšla zo svojho karavanu a zamierila do miest kde sa nachádzal karavan maskérky. Trochu sa striasla. Nachádzali sa na Južnom ostrove Nového Zélandu a pripravovali na prvý záber s hercami nového seriálu Xena, zvitky hrdinov. Pritiahla na seba pevnejšie teplý kabát. Pod ním bola prakticky nahá, okrem malých nohavičiek. Prsia jej mali zakrývať vlasy a prítomnosť spodného prádla zase Renina hlava v zábere.

 Usadla do kresla maskérky a udivila sa, že tam samotná maskérka ešte nie je. Čakalo ju totiž dlhé líčenie a nanášanie falošných rán po celom tele. Prekvapene sledovala ako do druhého kresla usadá jej kolegyňa, odložiac teplý kabátec. Mala na sebe už svoj kostým a v Lucy sa nechcene objavilo krátke bodnutie vzrušenia.

 „Vyzeráš krásne.“ Šepla nechcene a rýchlo sklonila hlavu. Čo to robíš, Lucy? Zbláznila si sa? Pomyslela si poplašene. Ren na ňu trochu udivene pozrela. Nakoniec sa usmiala.

 „Ďakujem, hlavne je mi v tom teplejšie ako tebe.“ Ukázala na svoju kolegyňu. „Dúfam, že tam nezmrzneš.“

 „Na snehu budem len krátko.“ Riekla Lucy a zase ju striaslo. „A v jaskyni sú predsa teplomety.“

 „Zdravíčko.“ Ozvalo sa od vchodu a oni sa otočili. V dverách stála ich nová kolegyňa Claudia Black, ktorá mala predstavovať Aimee Swan, ako sa rozhodla premenovať seba Aileen. Lucy si v duchu pomyslela, že to bola skvelá voľba. Claudia bola vyšportovaná vysoká žena, ktorá bola značne výraznou osobnosťou akú jej pripomínala samotná Aileen zo zvitkov. A hlavne... podobala sa na skutočnú Aileen. Navyše už spolu pracovali, keďže Claudia hrala v starom seriále jednu z amazoniek. Prebehla ju pohľadom. Bola oblečená v úplne rovnakom brnení, ktoré mala na sebe doktorka, keď ju videli odchádzať. Inak čierne vlasy mala prefarbené na hnedo. Pohliadla dole. Videla topánky s vysokou podrážkou, ktoré mali kompenzovať rozdieľ Lucyinej výšky a Claudie. Síce ten rozdieľ bol len štyri centimetre, ale v zvitkoch bola Aileen od Xeny o málo vyššia.

 „Ahoj.“ Uvítala ju Ren a znovu sa usadila v kresle.

 „Ahoj.“ Šepla nervózne Lucy a švihla znovu pohľadom po Ren. Bože, Ren, máš také nádherné telo. Preblesklo jej hlavou a hneď na to ňou krátko trhla aby zahnala tie myšlienky.

 „Tak,“ Claudia si pretrela skrehnuté ruky. „to, že som rada, že môžem natáčať s takými ikonami ako ste vy, som vám už hovorila.“ Široko sa usmiala a kvoknúc si vedľa Ren sa oprela o jej kreslo. „Vy sa tešíte na natáčanie?“

 Kolegyne po sebe hodili pohľadom a zrazu sa usmiali.

 „Samozrejme,“ vetila Ren. „boli sme v tom predsa spolu sedem rokov. Niektorí nemajú tak dlho ani manželstvo.“ Krátko sa zasmiala.

 Claudia vytiahla z vrecka kabátu papier a zahľadela sa doň. Ren sa krátko nahla a videla, že je to scénár.

 „Nenašprtala si si ho?“ spýtala sa trochu znepokojene. Obe kolegyne zo starého seriálu už boli zvyknuté, že sa zodpovedne naučili scenár do bodky vždy večer pred natáčaním. Väčšinou spoločne, aj keď nemali hrať spoločnú scénu.

 „Hej.“ Šepla Claudia. „Ale viete... je to iné. Proste som nervózna. Nie z akčných scén, však som ich už robila, ale ten pocit zodpovednosti, keď viem, že tie ženy kedysi existovali. Predtým som točila vždy len fikciu, alebo teda sci fi.“ Pohliadla na ne. „Vás to muselo tiež riadne šoknúť nie? Zistiť pravdu po tých rokoch čo ste ich predstavovali.“

 Herečky po sebe švihli pohľadmi, vediac aká je skutočná pravda. Claudia si ich obzrela.

 „Ja viem o tom dodatku mlčanlivosti v našich zmluvách. Kým majiteľka práv nepovie, tak musíme držať hubu. Ale medzi sebou sa o tom snáď môžeme baviť nie?“ riekla mierne znepokojene.

 „Áno, to je pravda.“ Odvetila nakoniec Ren. „A áno, šoklo nás to.“

 Ich ďalší rozhovor bol prerušený príchodom maskérky.

 „Dámy.“ Oslovila ich. Pohliadla na Claudiu. „Vy pôjdete ako posledná. Máte totiž najteplejší kostým.“ Herečka len kývla a vyšla z karavanu. „Ren, pomôžete mi? Potom urobím vás.“

 Ren krátko kývla.

 Lucy, úplne vyvedená z miery, vstala a zhodila zo seba kabát. Ren síce maskérke pomáhala iba tým, že jej pridržiavala líčidlá alebo vlasy, ale aj tak predstaviteľka Xeny bola totálne vo vytržení cítiac na sebe občas jej ruky. Prečo sa pri tých dotykoch cítila zrazu tak divne, nemala tušenia. Však už predtým sa s Ren neraz dotýkali. Zavrela radšej oči a v duchu si prebiehala scenár.

 „Hotovo.“ Zašomrala maskérka Samantha a krátko si ešte svoje dielo prebehla očami. „Teraz vy.“ Ukázala na Ren. Tá chvíľu zvláštne pozerala na nahú Lucy a napokon sa posadila do kresla. Jej líčenie bolo krátke. Pleť mala dokonalú a udržiavanú, takže práce maskérky nebolo veľa treba. Lucy si medzitým na seba obliekla tenký plášť, dostatočne opatrne aby niečo nerozmazala. Vošla Claudia a tú mala maskérka hotovú podobne rýchlo ako Ren.

 „Zavolám ťa.“ Šepla Ren, keď vychádzala von. Lucy ani nestihla kývnuť. Vedela, že sa musí pripraviť kamera a celý štáb. Ju mali zavolať ako poslednú, pretože nechceli riskovať aby jedna z hlavných hrdiniek nachladla.

 „Xena!“ ozvalo sa revom dosť podobným akým na Xenu volávala Gabriella, keď hrozilo že by mohla byť zranená. Lucy sa usmiala a vyšla tiež z karavanu. Drkotajúc zubami sa položila na udané miesto v snehu a počkala kým jej Samantha doupraví líčenie a vlasy. Pohliadla hore a videla ako k nej pokľakla Ren.

 „Nie je ti moc zima?“ spýtala sa plavovláska s obavami v hlase.

 „To prežijem.“ Uškrnula sa Lucy. „Možno na teplom čaji a v posteli, ale prežijem.“

 Režisér John Fawcett kríkol na všetkých či sú pripravený a vzduchom sa začal znášať sneh z snehometu.

 „Fajn, kamera?“ zreval.

 „Beží!“

 „Klapka... a akcia.“

 Scéna prebiehala bez problémov až do chvíle, keď Claudia vyrazila Ren sai z ruky.

 „Strih!“ Ozval sa ženský hlas, ktorý ich všetkých zaskočil.

 „Čo to tu robíte... osoba?!“ zvolal nahnevane Fawcett, otočiac sa na danú ženu.

 Herečky v zábere sa otočili a videli ako k nim kráča vysoká brunetka v zimnej bunde a džínsoch. „Ochranka!“ Zreval režisér.

 Žena zastavila.

 „Aileen Shan, produkcia, scenár, príbeh.“ Aileen sa uklonila až v teatrálnom geste. „Chcete ešte stále volať ochranku?“ v dave štábu to zahučalo.

 „Ja, ja... prepáčte, nevedel som...“ začal koktať John a neustále si popravoval okuliare na nose.

 „V poriadku, predtým s vami jednali len moji zástupcovia.“ Otočila sa späť k zírajúcim herečkám.

 „V čom je problém?“ odvážil sa spýtať režisér. Nemal rád keď sa mu niekto plietol do práce.

 Aileen sa medzitým dostala až k trojici žien, opatrne našľapujúc aby neporušila scénu. Vzala z ruky prekvapenej Claudie sai a prehodila si ho do ľavačky. Z vrecka zimnej bundy vytiahla scenár. Koncom sai podtrhla nejakú sekciu.

 „Ľaváčka, jasné? Aimee je ľaváčka. Moji agenti mi hovorili, že s tým nemáte problém, lebo ste obojručná.“ Pohliadla do tváre herečky vyčítavo.

 „Oh,“ zašomrala Claudia zahanbene. „prepáčte, som trochu nervózna.“

 „Netrápte sa, len na to nezabúdajte.“ Odvetila Aileen s miernym úsmevom a zmierlivo jej položila krátko ruku na rameno. „Je to celé vaše, dámy.“ Zdvihla ruky a odkráčala zo scény.

 Nasledujúce zábery už boli natočené väčšinou na prvý krát, niektoré na viac, keď potrebovali viacej uhľov pohľadu. Ren sa cítila trochu nesvoja, keď si uvedomovala, že pri kamere stojí skutočná Aileen a bedlivo ich pozoruje. Medzi scénami to pošepkala Lucy a videla ako len ticho prikyvuje, že je na tom rovnako.

 Lucy prešla bozkávaciu scénu so zovretým žalúdkom. Síce sa už predtým s Ren bozkávali, ale boli to vždy len krátke pusinky. A teraz scenár vyžadoval dlhý bozk s hýbajúcimi sa perami. Scénu museli točiť dva krát, pretože pri prvom jej kompletne vypadol celý text, čo sa jej stávalo málokedy. Ale pri dotyku Reniných nežných pier myslela len na ňu.

 Ďalšie natáčanie prebiehalo bez problémov, až na malý incident, keď sa Gabriella mala otočiť k Aimee a vyskúšať tak jej reflexy. Spoločne sa plížili krajinou za prenasledovania kamery. Ren sa prudko otočila ako bolo v scenári a vtedy jej luk tvrdo zasiahol Claudiu do nosa. Vysoká herečka si chytila tvár a otočila sa.

 „Strih! Preboha!“ vykríkol Fawcett vydesene a chcel priskočiť k herečke, ktorá si zakrývala tvár. Tá však zdvihla jeho smerom ruku.

 „Oh, Bože,“ vzdychla nešťastne Ren. „Claudia, si v poriadku? Tak strašne ma to mrzí.“ Chcela chytiť kolegyňu za ruku, ale tá ňou len nevšímavo mávla. Konečne si dala dlaň dole z tváre a pohliadla na ňu. Žiadna krv. Skúmavo si nos ohmatala a potom sa usmiala na vyplašenú plavovlásku.

 „Ja viem, že je moc veľký, ale biť ma preto nemusíš.“ Riekla s náznakom smiechu v hlase.

 Celý štáb si úľavne vydýchol.

57. Nový Zéland, rok 2004

 Ak pre Lucy znamenala scéna s ľahkým bozkom peklo, tak netušila, čo ju čaká pri značne erotickej scéne, v ktorej mala Ren pobozkať francúzskym bozkom a ešte tak aby to bolo vidno. Pri predstave, že to má urobiť si povedala, že to musí byť na jeden krát.

 Lucy prekročila Reninu nohu a zostala na ňu takmer civieť. Cítila ten dotyk pokožky svojich stehien s Reninými a celú ju striaslo. V lone sa jej objavilo silné tepanie, ktoré ju dokonale zaskočilo.

 „Strih,“ zvolal režisér. „Lucy, čo sa deje?“

 „Ja,“ herečka si prešla po čele. „zabudla som text.“

 „Som rada, že si taká aká si, Gabriella.“ Zarecitoval Fawcett. „Môžeme?“ Lucy sa zdvihla.

 „Potrebujem sa napiť.“ Zašomrala a chytila letiacu fľašu s vodou. Hodila ju naspäť a pripravila sa na záber. Prehodila zase nohu cez Reninu a text jej uletel niekam do neznáma. Zlostne založila ruky v bok a pokrútila hlavou.

 „Si v poriadku, Lucy?“ Renine dlane, ktoré jej položila na boky to vôbec nezlepšili.

 „Prepáčte, ja som dnes nejaká nesvoja.“ Zvolala Lucy smerom k kamere.

 „Je v niečom problém?“ spýtal sa John a posunul si okuliare.

 „Ja len, že som ešte takúto scénu netočila.“ Zamrmlala Lucy a postavila sa.

 „To ste si ten záber predtým s Ren nenaskúšali?“ spýtal sa režisér a Lucy vtedy strelila po ňom tak hrozivým pohľadom, tak typickým pre Xenu look-of-death, až zarazene o malý krok ustúpil. Ozvalo sa krátke zasmiatie a ona sa pozrela na Aileen, ktorá si pleskla ruku na ústa a rýchlo sa otočila.

 „Chcete prestávku, Lucy?“ ozval sa nakoniec Fawcett zdvorilo.

 „Nie.“ Odsekla herečka nahnevane. Vzpamätaj sa, čo to robíš? Daj sa dokopy, je to len bozk. Premietala si. Bozk s tvojou najlepšou priateľkou, ktorú... ticho! Okríkla samú seba v duchu. Urobíš to a hotovo, žiadna veda. Si herečka, dokážeš to, dokážeš to, dokážeš to... zopakovala si ešte aspoň tisíc krát a konečne sa jej trochu uľavilo.

 Keď sa však dostala do predchádzajúcej polohy medzi Reninými stehnami ozvalo sa jej temné ja. Vždy si to chcela urobiť, teraz máš možnosť, tak sa do toho vlož a uži si svoj sen. Preletelo jej hlavou, hľadiac do tváre svojej kolegyne, vidiac tie jej nádherné zelené oči, ktoré sa zdali byť rozšírené podobnou túžbou akú cítila ona. Oh, Ren, čo mi to robíš? Urob to, Lucy a nepremýšľaj.

 „Som rada, že si taká aká si, Gabriella.“ Zašepkala hlbokým hrdelným hlasom a videla ako sa oči jej kolegyne ešte viac rozšírili. Podľa scenáru sa spustila na ruky a priblížila k Reninej tvári. Trochu sa pohla aby si pritiskla stehno pevne na jej lono a začula ako Ren zastonala. Sklonila sa k jej ústam a jemne ju pobozkala. Ucítila ako plavovláska pod ňou pozdvihla nohu medzi jej stehnami, čo zrovna do scenára nepatrilo, ale jej to vyhovovalo. Trochu pohla bokmi a lonom sa jej o pozdvihnuté stehno oprela. Panebože, ona musí cítiť moje tvrdé bradavky, pomyslela si pri prebiehajúcom ešte normálnom bozku. Tak nech, šeplo jej temné ja. Otvorila ústa a jemne oblizla Renine pery. S zadosťučinením počula tiché hrdelné zastonanie, ktoré sa nezdalo byť hrané. Oblizla jej pery znovu a do úst jej plavovláska vdýchla svoj teplý dych voňajúci po káve. Ich jazyky sa stretli a Lucy sa strácal okolný svet. Oh Ren, ty aj chutíš nádherne ako vyzeráš. Lono sa jej rozhorelo šialeným ohňom, ktorý si prial byť uhasený. Preplietajúc si jazyk s plavovláskou jej pravá ruka vystrelila nechcene dole. Pohladila Renine stehno a dlaň jej spočinula na vypracovanom zadočku. Pevne ho stisla. Plavovláska hlasne zastonala. To v scenári nebolo a malý uštipačný hlások sa pýtal prečo ich režisér ešte nezastavil.

 Ani jedna z nich nevidela, že pri tak ráznom porušení vzhľadu scény chcel režisér zakročiť, ale zastavila ho Alieen, položiac mu ruku na rameno. „Nechajte ich.“ Zašepkala mu ticho do ucha.

 Lucy ucítila ako jej plavovláska kladie dlaň na zadok, takmer tvrdo ju zaň tlačí k svojmu lonu a ešte trochu pohla bokmi v náznaku trenia. Tentokrát zastonala Lucy a to tak hlasne, že ju samú to prebralo. Objavila sa zase tá žena, ktorá každý deň vstávala vedľa svojho manžela. Užila si si to? Pýtal sa jej temný hlások. Tak to teraz dokonči podľa scenára. Odvetil racionálny hlások, ktorý ten temný prebil. Ukončila bozk tak aby bolo vidno ich dotýkajúce sa jazyky a pomaly sa odtiahla, pozerajúc do Reninej tváre, ktorá vyzerala skutočne vyjavene. Videla ako rýchlo sa jej zdvíha hruď a pod rukou cítila rýchlo tlčúce srdce.

 „Pomaly Gabriella.“ Zašepkala chraptivo Lucy a Ren spustila ruku z jej pozadia. Prsom ju donútila sa na ňu pozrieť. „Toto raz keď sa odtiaľto dostaneme dokončím, to ti prisahám.“ Vtedy Lucy prebehlo hlavou, že by to najradšej dokončila hneď. „Tak ako ti prisahám, že aj keby proti mne mala stáť ďalšia tisícka samurajov tak budem o teba bojovať, moja malá amazonka. Už si to najdrahšie vo svojom živote nenechám nikdy pretiecť medzi prstami.“ Privrela oči vychutnávajúc si Renin dotyk palca na perách. Nastalo ticho, v ktorom sa zdesila, či Ren nezabudla svoj text. Mrkla na ňu.

 „Takto ma nebozkával ani Perdic.“ Riekla konečne plavovláska a Lucy sa uľavilo.

 „To bude tým, že nie som Perdic, ale Xena.“ A ešte k tomu žena, preletelo jej hlavou a v duchu sa usmiala.

 „A tým že sú naše duše spojené. Preto je to oveľa silnejšie a pevnejšie.“ Riekla Ren svoju poslednú repliku a položila si hlavu na jej rameno.

 „Milujem ťa.“ Zašepkala Lucy ako svoje posledné slová v scéne a s údesom zistila, že ich vždy myslela v Xene vážne, keď ich Ren hovorila.

 „Strih!“ Zvolal režisér Fawcett a spoločne s Aileen pohliadali na monitor aby si prehliadli natočenú scénu. Herečky sa zdvihli a Lucy sa od Ren okamžite otočila k štábu. Nie kvôli tomu že by bola na naň zvedavá, ale preto že cítila akú má celú tvár červenú a mierne sa jej triasli ruky. Tie si radšej okamžite položila na hruď v snažila sa tváriť nejak normálne.

 „To bolo... uhm, dobré.“ Šepla Ren k vedľastojacej Lucy. Tá na ňu však ani nepozrela. „Ty si už nejakú ženu bozkávala, že? Robila si to tak skúsene.“ Spýtala sa tichým hláskom plavovláska. Sledovala ako na ňu Lucy udivene pozrela.

 „Nie,“ Lucy sa silene usmiala, aj keď tušila, že ten úsmev bude vyzerať umelo. „To je herecký talent.“ Pohliadla napäto späť k štábu. Ak režisér povie, že ten záber neberie tak asi odpadnem.

 „Ale povedala by si mi to keby to tak nebolo, že?“

 „Ren, sme najlepšie priateľky, vieš o mne takmer všetko.“ Odsekla už mierne nahnevane Lucy. V jej vnútri sa začala rodiť zlosť, ktorou sa snažila zamaskovať príšerný strach. Čo by povedali ľudia na to, že hlavná predstaviteľka, dospelá a vydatá žena, je zamilovaná do svojej kolegyne? Hanba.

 „Takmer.“ Odvetila trochu zlostne Ren. Lucy sa tvárila ako keby tú poznámku nepočula, netušiac aké pochody bežia v jej kolegyni. Tá si ju z boku prezerala a žasla. Lucy, že si tú scénu nehrala, že nie? Tak ako ja. Panebože, prosím, nech ju len nehrala. Bolo mi s tebou tak nádherne, Luc. Pomyslela si drobná žena hľadiac na profil vysokej ženy, ktorú považovala vždy za tak dokonale krásnu.

 „Beriem.“ Zdvihol režisér palec po dohode s scénaristkou a Ren pokleslo smútkom srdce. Chcela by tú scénu kľudne točiť aj tisíc krát. Zovrela pery, keď začula od Lucy uvoľnený výdych.

58. Nový Zéland, rok 2004

 Ren nechápala čo sa to s Lucy deje, neustále sa jej vyhýbala ako keby sa jej bála. Pokiaľ nebolo treba ich obe na pľaci, tak stála od nej bokom a bavila sa väčšinou s Claudiou alebo s niekým kto bol aktuálne voľný na rozhovor.

59. Nový Zéland, rok 2004

 Lucy šokovane čítala svoj scenár a pohliadla na Ren, ktorá sa zvláštne usmievala. Keď si všimla jej pohľadu okamžite uhla očami a tvár jej povädla.

 „To vážne chcete aby sme toto natočili do Xeny?“ spýtala sa jej predstaviteľka a pohliadla na Aileen, ktorá pri nich postávala. Tá pozrela na scenáristku, ktorá s ňou spoločne písala scenár a rukou jej naznačila aby zmizla.

 „Ale tak sa to stalo.“ Riekla Aileen. „Teda dolovala som to z tých dvoch pekne dlho, ale ...“ mykla plecami.

 „Lucy,“ ozvala sa plavovláska. „však si hovorila, že s tým nemáš problém, tak čo sa deje?“

 „Len mi to pripadá až trošku moc.“ Ošila sa čiernovláska. „Na taký seriál akým je Xena.“

 „Nezabúdajte, pani Lawlessová, že toto je v podstate iný seriál než bol ten pôvodný.“ Nervózne si prečesala rukou vlasy. „Ja som vás upozorňovala na erotické scény.“

 „Prepáčte, doktorka Shan.“ Lucy si pretrela tvár. „Pravda je, že som vlastne hlavne nesvoja z vás. Stále mám taký divný pocit neskutočna z toho celého.“ Snažila sa zahovoriť svoje pravé dôvody.

 „To sme dve.“ Odvetila Ren a pohladila jej chlácholivo predľaktie.

 „V tom prípade sa vám ospravedlňujem. Určite ste nemali poňatia, že budem pri natáčaní a ešte aj dohliadať na scenár.“ Riekla vysoká brunetka zmierlivo. „Ale ak to má byť podľa pravdy tak to chcem sledovať aby to bolo tak ako som to zažila.“

 „Zažila.“ Zašepkala neveriacky Lucy. „To skutočne ste sa bili s mužmi v Arioko alebo ste zmlátila Xenu?“

 „Áno,“ usmiala sa Aileen. Počas natáčania mala na sebe väčšinou voľnú košeľu a džínsy. Teraz si na prekvapenie herečiek vyhrnula rukáv a zdvihla obnaženú pažu, kde videli silný biceps. Zaodiala sa a zdvihla obratne nohu do výšky svojej hlavy. „Ale skákať vám tu nebudem.“ Pozrela hore. „Nechcem si natĺcť palicu.“

 Obe herečky sa už uvoľnenejšie zasmiali.

 „A ako ďaleko ste v tom príbehu? Teda ako končí?“ odvážila sa spýtať Ren.

 „Končí?“ doktorka sa zasmiala. „Ja som ešte na ceste a nie na konci.“ Zrazu jej tvár posmutnela. „A ako som ďaleko?“ z oka jej vytiekla slza a zatvárila sa bolestne. „Musela som na nejaký čas sem, pretože...“ zlostne mykla hlavou. „Alti...“ nestihla dopovedať.

 „Tá Alti?“ zvolala vystrašene Lucy.

 „Áno, tá Alti.“ Šepla Aileen a zotrela si slzy, ktoré jej začali tiecť z očí. „Skoro som kvôli nej zabila Xenu a ženu, Sun Lo, ktorú milujem. Vrátila som sa do tejto doby pozbierať sa a pracovať na scenáre a seriále. Čo sa týka sledu, tak toto moje ja je ďaleko na severe Číny.“

 „Sun Lo, tá hostinská?“ spýtala sa Ren a videla ako sa tmavovláska konečne usmiala.

 „Krásne žieňa.“ Potom sa zamyslela. „Ešte stále hľadáme jej predstaviteľku, neviem či nájdem prevtelenie ako je to u vás s Xenou a Gabriellou.“ Videla ako sa Lucy zatvárila kyselo. „Vy na to stále neveríte, Lucy? Ani po tom, čo som vám ukázala v svojej kancelárii?“ zasmiala sa.

 Lucy sa len ošila a pohliadla na svoju kolegyňu, ktorá sa však tvárila, že tomu skutočne verí.

 „Preberte si ten scenár.“ Kývla na ne doktorka a odišla.

 Napokon si scénu prešli, ale s minimálnymi dotkykmi. Lucy to nechcela riskovať, takto v súkromí. Predsa len pred kamerami sa snáď vedela viac kontrolovať.

60. Nový Zéland, rok 2004

 „Ste pripravené?“ čakal na pokyn herečiek režisér Fawcett. Tie kývli. „Kamera?“

 „Beží!“

 „Klapka a... akcia.“

 Ren vošla do miestnosti a počula za sebou ako Lucy zatvára dvere. Otočila sa k nej a s úsmevom ukázala okolo seba na zapálené sviečky.

 „Netušila som, že si aj romantická.“ Zašepkala plavovláska.

 „No,“ odvetila Lucy „to Aimee. Učí ma ako na to a čo mám robiť.“

 „A čo chceš robiť teraz?“ vetila Ren svoju repliku.

 „Povedz si čo chceš aby som robila.“ Riekla čiernovláska hlbokým altom a Ren sa roztriasli nohy. Lucy, ty naozaj netušíš čo so mnou robíš? Pomyslela si a na pár sekúnd zabudla čo má robiť. Našťastie to sadlo do scény. Obišla svoju vysokú kolegyňu a pohladiac jej pažu ju objala okolo pásu rukou. Postavila sa na špičky a odhrnúc jej vlasy ju pobozkala na rameno. Začula Lucyin vzdych a uvažovala či je hraný alebo nie.

 Nastala akcia predstaviteľky Xeny. Prudko Ren otočila a zvrtla ju tak aby bola v rovnakej pozícii ako ona predtým. To si už naučili a tak to šlo ako po masle. Nahla sa zo svojej výšky k nej a odhodila dlhé vlasy. Položila ruku do stredu hrude a prekvapene cítila ako jej kolegyni tlčie zbesilo srdce. Na sekundu zaváhala. Potom sa však sklonila k jej krku a prešla perami z neho jemnými bozkami až na rameno. Užívaj si to kým môžeš. Ozval sa zase ten temný hlások a ona sa ho aspoň na tento okamih rozhodla počúvať. Jemne zovrela Renin lalôčik medzi zubami a niekoľkokrát po ňom kmitla špičkou jazyka. Začula hlboký ston plavovlásky pred sebou a mala pocit, že padne z nôh. Pokračuj, veď to chceš. Ozvalo sa jej zase v hlave.

„U Bohov, Xena.“ Zastonala Ren, siahla rukami dozadu, prešla Lucy po stehnách, potom vyššie na jej svalnaté pozadie a pevne sa k nej pritisla.

„V tvojej vôni sa úplne strácam.“ Lucyine slová neboli replikou, hovorila úplnú pravdu, keď prechádzala nosom po krku svojej kolegyne a nasávala ním jej jemnú kvetinovú vôňu. Pomaly otočila Ren v svojom náručí, a tentokrát bez váhania ju pobozkala. Znovu cítila tú príjemnú chuť kávy a krásny hebký jazyk na svojom. Plavovláska jej jazykom provokatívne zakmitala v ústach a na krátky okamih sa jej podlomili nohy. Scenár, scenár, scenár. Pomyslela si zlostne. Ucítila ako jej Ren dala ruky okolo krku.

 Čiernovláska siahla dole a nadvihla Reninu sukňu. Vtlačila svoje stehno medzi jej nohy. Zdvihla ruky o niečo vyššie a chytila kolegyňu za pevné pozadie. Tvrdo ju pritisla na svoje stehno a Ren hlboko zastonala. Ucítila na svojom stehne jej prirodzenie, ktoré kvôli ďalšej scéne bolo skryté len pod trojuholníkovými nohavičkami a zrazu nemohla pokračovať. Odtiahla sa a chytila sa za brucho.

 „Prepáčte, je mi trochu zle už od včera od žalúdka a nechcem Ren povracať.“ Lucy pohliadla od zmätenej Ren smerom k štábu. „Môžeme si dať pol hodinovú prestávku? Vezmem si prášok, snáď to zaberie.“ Sledovala ako režisér ukazuje nad hlavou známe gesto pre time out. Príliš neprotestoval, pretože natáčali už pomerne dlhú chvíľu.

 „Strih, pol hodina.“

 Vytratila sa tak bleskovo, že by v animovanom filme za ňou ostal len oblak prachu. Vletela do svojho karavanu a tam si oprela hlavu o chladný kov vstavanej chladničky. Celá horela.

 „Čo s tým chceš robiť?“ zašepkala si sama sebe.

 „Robiť s čím?“ ozvalo sa spoza nej a celá stuhla. Nie, nie, nie, prosím Ren odíď.

 „S nevoľnosťou.“ Odvetila priškrtene a stále sa opierala o chladničku. Trhla sebou, keď ucítila na svojich ramenách drobné ruky kolegyne. A navyše ich jej ešte jemne pohladila. „Ren,“ riekla zúfalo. „prosím, odíď.“

 „Prečo, Lucy?“ opýtala sa Ren nežne a znovu zopakovala to pohladenie na jej ramenách. „To je ti až tak zle?“

 „Nie je mi zle.“ Odvetila Lucy so sklonenou hlavou. „Nezvládam to.“ Za jej chrbtom nastalo ticho.

 „Netušila som, že ti to bude tak nepríjemné robiť tieto scény.“ Riekla plavovláska so sklamaním v hlase. „To je to čo nezvládaš?“

 „Nie!“ vykríkla Lucy nazlostene a Ren od nej s trochou podesu ustúpila. Čiernovláska sa k nej prudko otočila. Chytila ruky plavovlásky hore aby sa nemohla hýbať a tvrdo ju pritiskla k proťajšej skrini. Vedela, že by sa mohla brániť, však bola tiež znalá bojových umení, ale nebránila sa. A to dodalo jej chtíču vodu do mlyna. Naliehavo vtlačila svoje stehno medzi nohy drobnej ženy a tá ich roztiahla. Naklonila sa k nej a cítila, že sa v nej niečo láme.

 „Nezvládam pocity, ktoré k tebe cítim keď toto točíme. Pocity, ktoré k tebe chovám už dlho.“ Zašepkala Lucy nahnevane a z očí jej začali tiecť slzy. Zohla sa ešte nižšie a tá poslušná ženuška v nej sa modlila aby ju niekto zastavil. Neurobil to nikto, naopak Ren pootvorila ústa a ona nemohla nič robiť iba vkĺznuť do nich svojim jazykom. Pustila jej ruky a ucítila ako ich Ren okamžite kladie okolo krku a pevne sa k nej tiskne. Prestala myslieť úplne a preplietla si znovu s drobnou družkou jazyky. Ten Renin bol tak nežný, jemný a hebký. Motala sa jej hlava. Cítila na svojom stehne jej polozakryté lono a s trochou prekvapenia zistila, že Ren je vlhká. Vzrušilo ju to ešte viac. Pár krát ju tvrdo prirazila na skriňu, ale potom podvedome našla v duchu posteľ. Prudko na ňu Ren hodila, vyzliekla zo seba krátkym pohybom šaty a zvalila sa na ňu. Plavovláska vzdychla, nevedno či vzrušením alebo váhou svojej milenky. Lucy vzrušená zo scény, ktorú mali točiť, neváhala a rukami vbehla do šnurovačky. Pevne a jemne trela svojej partnerke bradavky. Tá pod jej rukami mäkla a zakláňajúc hlavu hlasne stonala. Lucy prešla z jej pier na hrdlo a potom vsala bradavku do úst. Ren sa zakusla do pery snažiac sa ovládnuť ston.

 „Ren, si tak nádherná.“ Zašepkala Lucy chrapľavým hlasom a začala zvyšovať tempo, ktorým sa navzájom o seba otierali lonami.

 „A ty tak krásne silná.“ Odvetila Ren a chytila Lucy pevne jednou rukou za pozadie, tvrdo k nej prirazila so slastným stonom a druhou si preplietla jej prsty na ruke, ktorými sa čiernovláska pridŕžala steny karavanu nad ich hlavami. Lucy ju chvíľu ešte bozkávala na prsiach, potom však vážne pohliadla do jej tváre a sledovala ako sa tvári pri zvyšovanom tempe ich lôn.

 Prvá odvrátila hlavu Ren, stuhla a so zaťatými zubami si vychutnávala slastný pocit orgazmu, pri ktorom svoje telo vypla do oblúku. Ucítila ako tuhne podobne aj silná žena nad ňou. Lucy sa pomaly z nej zvalila a zakryla si tvár rukami. Začala plakať.

 „Všetko som pokazila. Všetko.“ Šepkala pomedzi dlane.

 „Čo všetko?“ ozvalo sa od jej boku.

 „Naše priateľstvo, len kvôli sexu.“ Zaťala Lucy zuby do pier. „Ale ja som si nemohla pomôcť.“ Ucítila na svojej tvári drobnú dlaň, ktorá jej dala ruky z tváre a tak pozrela smerom k plavovláske.

 „Pre teba to bol len sex?“ spýtala sa Ren jemne. „Máš ma rada, alebo nie? Vieš ako rada, nie ako priateľku.“

 Lucy po tom zlome čo v sebe predtým ucítila musela odpovedať len úprimne.

 „Milujem ťa od chvíle čo som ťa prvý krát uvidela.“ Riekla vážne. „A tá láska sa postupne prehlbovala časom čo sme boli spolu.“ Prehltla a pokrútila mierne hlavou. „Nečakám že...“

 „Ššš.“ Ren prikryla pery svojej kolegyne svojimi ústami. Tá na ňu ostala vyjavene pozerať. „Sme na tom podobne, Lucy. A v tom prípade to nebol sex, ale krásne milovanie.“ Krátko jej prešla rukou po tvári. „Milujem ťa, Lucy.“ Chvíľu váhala. „Chceš aby sme boli spolu?“

 Lucy ucítila ako v nej stúpa hrôza, hanba a niečo čo tam predtým nebolo. Totálny strach, že by sa toto mohlo prevaliť.

 „Spolu?“ pozrela na Ren, ktorá sa tvárila zaskočene po tých slovách čo si pred chvíľou povedali. Prudko vstala a obliekla sa do šiat, ktoré predtým zo seba strhla. Upravila si nervne vlasy. „Zbláznila si sa, Ren? Myslíš ako bláznivý párik pubertiačiek?“ vykríkla nahnevane. „Preboha, však som vydatá a mám deti, uvedom si to. Som dospelá žena, ktorá si takéto úletiky nemôže dovoliť.“

 „Takže ja som pre teba len úlet?“ spýtala sa bolestne inak vždy usmievavá plavovláska a v očiach mala slzy. Upravila si svoje oblečenie aby sa nemusela na kolegyňu pozerať. Vtedy ucítila na ramenách jej ruky a s nádejou k nej vzhliadla. Lenže Lucyina tvár bola nahnevaná a zlostná.

 „Mala by si sa zobudiť, dievčatko.“ Krátko s Ren zatriasla a v kútiku ducha nechápala kde sa to v nej berie. „Preber sa do reálneho života, však aj ty máš dieťa. Čo by si pomysleli fanúšikovia, kolegovia a všetci okolo? Že sme ich celý ten čas s tým super veľkým priateľstvom len ťahali za nos?“ Lucy znovu s malou plavovláskou zatriasla, teraz už silnejšie. „My nie sme v starom Grécku a nie sme ani Xena a Gabriella, my sa musíme zaoberať realitou našich životov.“ Videla, že Ren vôbec neprotestuje a nesnaží sa brániť, len má v očiach výraz dokonalého sklamania a slzy. To pridalo ešte na jej zúrivosti. „Tak preber sa už!!!“ Vykríkla namosúrene a šokovane sledovala ako jej ruka dáva kolegyni tvrdú facku. Uvidela v jej očiach zlom a bez slov vybehla z karavanu. Lucy sa podlomili nohy a dopadla na posteľ, ktorá bola pred chvíľou miestom potešenia. Vložila si hlavu do dlaní a ticho sa rozplakala. Ak chcela priateľstvo alebo seriál zničiť, tak sa jej to asi práve podarilo.

 Ren prebehla rýchlo pomedzi rad karavanov aby našla ten svoj. Cítila na sebe udivené pohľady kolegov, pretože túto malú usmievavú ženu snáď ešte nikto mimo placu plakať nevidel. Režisér sa nakoniec rozhodol pre deň ukončiť natáčanie, pretože už bol podvečer a malý Ted, hlavný kameraman, mu oznámil ako vyzerala Ren. Ani jedna z nich nevedela, že scénu v karavane počula celú Aileen, ktorá za nimi kráčala aby zistila čo sa deje.

TO BE CONTINUED