After the Death of Earth
Autor ©: Dargeth aka D4rg3th ( dargeth@centrum.sk )
Upozornenie 1: Tento príbeh je určený LEN pre dospelých čitateľov.
Upozornenie 2: Kopírovanie či šírenie tohto príbehu, alebo len jeho časti, je zakázané bez súhlasu autora.
Upozornenie 2: Kopírovanie či šírenie tohto príbehu, alebo len jeho časti, je zakázané bez súhlasu autora.
Tento príbeh nemá nič spoločne s Xenou a Gabriellou avšak hlavné predstaviteľky (Lucy Lawless a Reneé O'Connor) som si vždy predstavoval ako hlavné hrdinky tohto príbehu. Príbeh sa zase odohráva v imaginárnom štáte Ognam a imaginárnom mestečku Sarge (áno tam kde kedysi mala pracovať Lee/Laura A. Scottová ako zástupca šerifa z príbehu Secondary Justice), a je z časti inšpirovaný Resident Evil - preto nemá ani začiatok (beriem to tak, že každý už aspoň časť Resident Evil videl :))).
P.S.: Tento príbeh bol napísaný behom 2 dní, takže nečakajte, že bude úplne "vymakaný" čo sa týka štylizácie :D (áno, sadol som si za počítač a vyliezlo zo mňa behom tých dní 150 strán A4 - nikdy som nič rýchlejšie napísané nemal).
P.S.: Tento príbeh bol napísaný behom 2 dní, takže nečakajte, že bude úplne "vymakaný" čo sa týka štylizácie :D (áno, sadol som si za počítač a vyliezlo zo mňa behom tých dní 150 strán A4 - nikdy som nič rýchlejšie napísané nemal).
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nákaza sa
rozšírila behom jediného mesiaca. Umieralo mnoho ľudí, po celom svete.
Agresivita nakazených rástla so zjedeným mäsom, ktoré skonzumovali zo svojich
obetí.
Malé mestečko
Sarge o počte 241 ľudí však prežilo s prekvapivo 22 ľuďmi. Paranoja počas studenej vojny zachránila ľudí
pred nákazou tým, že sa ukryli práve v protiatomovom kryte z obdobia studenej
vojny. Lenže... kryt bol starý, málo jedla, vody.
Prvý s koncom
sveta začal miestny kazateľ. Začal čítať úryvky z biblie a potom podnecoval svojich spolubývajúcich k tomu aby sa začali čoraz viac modliť. Prvá panika v
kryte nastala len po niekoľkých dňoch.
„Ten chlap
nezavrie hubu.“ Zastonal James Jarnack, jediný zástupca šerifa, ktorý sa udržal
pri zmysloch.
„Ticho.“ Ohriakol
ho podobne ticho Bruce Drew, šerif.
„Mám byť ticho?“
odvetil mu šepkom zástupca. „Nevidíš čo s nimi robí? Totálne ich magorí.“
„Viem.“ Šerif si
zlostne odvrkol. „Ale zatiaľ ich to drží na žive. Nevieme ako dlho tu budeme
musieť byť.“
Bruce sa pootočil
a zúfalo pozeral na stretnutie v hlavnej sále bunkru, kde sa stretlo asi desať priaznivcov kazateľa Jacoba Umzusehena. Tých verných. Zaťal zuby, keď
tunelmi bunkru začalo znieť ďalšie kázanie.
„Ja to už
nevydržím, tie jeho blbé kecy.“
„Podľa správ z
vysie...“ začal šerif...
„Ako môžeme tomu
veriť?“ prerušil ho ticho, ale beznádejne zástupca. „Veď si videl čo bolo
na povrchu. Ja...“
„James...“ šerif
prikročil k zástupcovi a objal ho okolo pliec. „Ja viem čo som tam hore videl.“
Zavrel zúfalo oči. Všetky tie mŕtve telá, telá ľudí, ktorých tak dobre poznal.
Ktorý sa zmenili na živé mŕtvoly pojedajúce živých, zabíjajúce živých. „Ale počul
si aj z vysielačky, že máme čakať.“ Pevne mu pozrel do tváre. „Musíme vydržať.“
„Sme tu len
týždeň, šerif...“ James pokrútil hlavou. „ja pochybujem, že to tu tak dlho
vydržíme.“
„Musíme.“ Riekol
tvrdo šerif. V tejto chvíli sa sám na seba zlostil, pretože tak rýchlo
evakuoval ľudí, ľudí ktorý sa mu zdali nenakazený, do bunkru, že zabudol na
svoju výzbroj. Ani jeden z nich – on ani jeho dvaja zástupcovia, nemali
muníciu. Poslednú vystrieľali, keď ochraňovali ľudí pri vstupe do bunkru. Možno
by tak mohli skrotiť to priam šialené besnenie otca Umzusehena, ktorý len kázal
a kázal. O konci sveta, o tom že všetci zomrú, a že sa musia modliť za spásu
svojej duše. A že aj do ich chráneného sveta prenikne diabol, napriek mohutným
stenám z betónu.
K historke otca
Umzusehena prispieval aj jeden nakazený muž, ktorý sa dostal do bunkru napriek
tomu, že šerif sa snažil všetkých riadne prezrieť. Toho muža nakoniec šťastnou
náhodou zneškodnila pre šerifa neznáma žena. Usekla mu hlavu privretím
bezpečnostných dverí. Vedel iba, že sa do mesta prisťahovala asi pred troma
mesiacmi a každému sa vyhýbala, vraj to bola nejaká maliarka, ktorá sa snažila
nájsť novú múzu v zapadákove. Vypustil ju z hlavy.
James si zakrýval
uši pri náboženskom rituále a šerif počul ako si hmká nejakú melódiu. Sám
zavrel oči a snažil sa to šialené odriekávanie veršov vytesniť z hlavy. Bolo to
na zblbnutie. Už sa ani nedivil, prečo toľko ľudí podľahlo rôznym náboženským
sektám. Počúvať toto dookola by zblblo aj Matku Terezu.
Zaťal zuby a
obrnil sa trpezlivosťou, vedel, že musí rozdať prídely potravín a vody.
„Mali by sme toho
pošuka odstrániť.“ Ozvalo sa mu zrazu vedľa ucha a on sebou prudko trhol v
náznaku vybratia zbrane. Zlostne si uvedomil, že zbraň má, ale bez nábojov.
Pozrel na Jamesa, ktorý bol hneď vedľa neho. S ťažkým srdcom prikývol.
„Ale nie zabiť,
James.“ Zašepkal.
„Ja viem.
Považovali by ho za mučeníka.“ James sa obzeral okolo seba ako obvykle na
svojej službe. „Netuším komu veriť.“
Šerif zúfalo
zavrel oči.
„Ani ja, James. Do
pr...“ ovládol svoju ruku, ktorou chcel prudko udrieť do steny. Milo sa usmial
na ženu, ktorá práve prichádzala do hlavnej sály. Mala vyvalené oči, v rukách
Bibliu a tápala k hlavnej sále ako námesačná.
„Čoskoro tu budeme
mať zabíjanie v mene pána, Bruce.“ Riekol James bez tónu, pozerajúc na ľudí,
ktorí sa začali zhromažďovať v hlavnej sále, na kázanie otca Umzusehena.
„Ľudia sa zmenili
na bláznov len behom týždňa v bunkri.“ Zastonal šerif Bruce. James na neho
pozrel rovnako zúfalo.
„Musíme obetovať
najmladšieho, najmladšieho...“ zrazu sa začalo ozývať v tuneloch a šerif
totálne vytuhol. Čo to kurva malo znamenať?
„Obetujme pre Pána
najmladších, nech idú von a ukážu nám, či sme hodný oponovať jeho hnevu.“
Šerif Bruce Drew
už toto nemohol zvládať. Vedel, že najmladší člen v tuneloch bunkru je jeho
synovec Gorge, inak Gorgie. Vrhol sa k vstupu do hlavnej sály, kde kázal otec
Umzusehena.
„Nie,“ vytiahol
nôž, čo bola jeho jediná zbraň ktorú mal. „toto je moja jediná rodina, a ty ho
neobetuješ na nejaký neviditeľný oltár.“ Vykríkol a objal Gorga.
„Vidíte?“ zvolal
Umzusehena. „Diabol sa bráni, chce nás pokoriť.“ Zdvihol v ruke Bibliu. „Ale on
nás nemôže pokoriť, pretože sme mocný. Musíme obetovať toto dieťa v mene Pána.“
Umzusehena znovu pozdvihol Bibliu ako vec, ktorá ho mohla ochrániť na večné
časy. „Obetujme toto dieťa a Pán nás ochráni.“ Roztvoril knihu.
„Hneď s tým
prestaň.“ Ozval sa zrazu ženský hlas. Bol chladne tvrdý a prehlušil všetky
hlasy v hale.
„Ďalší prisluhovač
diabla.“ Vykríkol otec a rukami ukázal na malého chlapca.
„Niečo som
povedala, varujem ťa.“
Bruce pozeral na
tú ženu, ako stojí s kľudne zloženými rukami pozdĺž tela a snaží sa pri tom
zabrániť vražde. Vedel, že je to tá maliarka o ktorej nič nevedel, dokonca ani
počas týždňa v bunkri o nej nevedel nikto nič. Iba že sa volá Clair, čierne vlasy a modré oči. Bola vysoká a vyzerala športovo.
Štyria ľudia z
davu sa priblížili k chlapcovi len na pár krokov a Bruce uvažoval, či ich
dokáže s Jamesovou pomocou zvládnuť. Ten už stál vedľa neho a chránil chlapca
tiež vlastným telom, aj keď v ruke mal len krátku kovovú tyč, ktorú v rýchlosti
našiel. Ostatní z davu našťastie len váhavo postávali, ale Bruce vedel, že sa
to môže každým okamihom zmeniť.
„No tak, osloboďte
toho úbohého chlapca.“ Podnecoval svoje ovečky znovu otec. „A uvidíte, že náš
pán...“
Ozval sa výstrel a
z otcovej ruky vyletela biblia. Dav sa zastavil a podesene pozreli na ženu.
Otec sa však v svojom odhodlaní nemienil zastaviť. Rozbehol sa smerom k nej.
Miestnosť oslnili dva ďalšie výstrely. Páter sa zrútil na zem v bolestnom
výkriku. Mal prestrelené obe nohy.
„Ja som ho
varovala.“ Povedala kľudne Clair, zbraň v jej rukách sa ani len nezatriasla a
namierila ju na zbytok otcovej skupinky.
„Ty si ho zabila.“
Zašepkala žena, ktorú predtým Bruce videl priam nábožne zízať na otca. „Ty si
zabila nášho spasiteľa. A my teraz zabijeme teba. Obeť ako obeť.“ Žena sa
chcela vydať k nej.
Clair však
namierila pištoľ na ňu.
„Mám dosť guliek
pre každého z vás a verte mi, že strieľať viem. Kto chce prísť na rad?“
„Vrahyňa.“
Vykríkla žena, ale už sa neodhodlala pohnúť.
„Váš takzvaný
spasiteľ žije, ak ste si nevšimli. Len nemôže chodiť. A vy ste práve chceli
zabiť malého chlapca len kvôli blbcovi, ktorý vám nahovoril, že vás to spasí a
mne hovoríte vrahyňa? Ľudia, preberte sa, kde sa stratila vaša súdnosť a
ľudskosť? Keby ste boli vonku tak by ste toho cvoka nepočúvali ani sekundu.“
„Ale v knihe p...“
„Je snáď v biblii
písané, že máte v dobe krízy zabíjať malé deti?“ prerušila ju drsne Clair.
Bruce si vydýchol a trochu sa uvoľnil. Videl, že Clairine slová zaúčinkovali.
Veľa ľudí z davu začalo po sebe pokukovať a nejeden z nich sa tváril zahanbene.
Až na ženu, tá na Clair hľadela stále nepriateľsky.
Clair sklonila
zbraň. Videla ako ku zranenému otcovi priskočila drobná plavovláska, ktorá pribehla do miestnosti hneď po prvom výstrele.
„A to ste tu spolu
len týždeň.“ Zašomrala. „Neviem ako vy, ale mám tu toho plné zuby. Idem von.“
„Ale vonku môžu
byť ešte stále nakazený.“ Vydýchol vydesene Bruce.
„Na to mám predsa
toto.“ Zdvihla na krátko zbraň.
„Nemáte náhodou
zvyšné náboje?“ Bruce ukázal na svoju prázdnu pištoľ.
„Dva zásobníky,
lenže vy to máte devinu, ja 45.“
„Do kelu.“ Bruce
zlostne udrel do steny. Potom si však Clair prezrel. Uvažoval, či by jej tú
zbraň na základe šerifského úradu nemohol odobrať. Potom to však zamietol. Tu
dole po tom všetkom žiadnu právomoc nemal. „Máte pravdu, mali by sme ísť von.
Aj tak už nemáme zásoby. Ale potreboval by som vašu pomoc.“
Videl ako zdvihla
obočie.
„Máte ako jediná
zbraň, takže keby ste mi pomohli sa dostať na stanicu aby som si vzal zbrane
bol by som vám vďačný.“
„Nás oboch.“ Ozval
sa James. „Nemôžem ťa nechať ísť samého.“ Riekol, keď videl Bruceho vypočítavý
pohľad.
„Ako je to
ďaleko?“
„Tri ulice, asi
tristo metrov.“ Odvetil Bruce a zistil, že je mu trochu zle. Tých tristo metrov
sa mu zrazu zdalo ako tristo kilometrov.
„Ísť hore je
samovražda.“ Ozval sa znenazdania niekto z davu. Bruce toho muža poznal, bol to
Henry Malkovich, tunajší drevorubač. „Čo ak pustíte niekoho dnu?“
„Dobrá
pripomienka.“ Počul ako si začínajú znepokojene šepkať ľudia okolo.
„To áno,“ prikývla
Clair. „vy a vy.“ Ukázala na dvoch najstatnejších mužov. „Pôjdete s nami a
zavriete za nami hneď dvere.“ Okamžite sa vydala k vstupu do bunkru a tým im
ani nedovolila vôbec protestovať.
Bruce si s Jamesom
po ceste našli o niečo lepšie zbrane než mali predtým, sekery. Rovnako sa
ozbrojil aj Henry a posledný muž s nimi bol Ronald Emson, obrovský farmár,
ktorý pripomínal boxera ťažkej váhy.
Zastavili sa pred
ťažkými bezpečnostnými dverami.
„Nezabúdajte,
mierte na hlavu.“ Pozrela na mužov, ktorý mali za nimi zavrieť dvere. Buchla do
ne rukoväťou zbrane. Dva, tri a jeden krát. „Keď sa toto ozve tak buďte tej
lásky a hneď nám otvorte.“
„Nám? Myslel som,
že keď nás dostanete na stanicu okamžite zdrhnete.“ Ozval sa ironicky James.
„Usúdila som, že
si môžeme byť navzájom prospešný.“
„A viete s tou
zbraňou zaobchádzať?“
Clair sa namiesto
odpovede len usmiala. Rýchlo si rozviazala dlhé čierne vlasy a znovu ich
upravila do pevnejšieho uzlu. Ukázala na dvere.
„Poďme na to.“
Pozrela na hodinky. „Vonku by malo byť asi poludnie, dobrý čas. Aspoň ich
uvidíme z diaľky.“
Bruce prehltol
poznámku, že hlavne aby neboli niekde blízko vchodu.
Keď sa dvere po
namáhavom trápení konečne otvorili, museli sa všetci odvrátiť. Zvonku žiarilo
prudké slnečné svetlo, ktoré ich na pár sekúnd oslepilo. Až na Clair, ktorá si
tesne pred tým nasadila predvídavo slnečné okuliare. Okamžite namierila zbraň a
pomaly vyšla von.
„Tak ideme,
chlapci.“ Zavelila, keď prehliadla okolie.
Bruce ovládol
zvracanie. Uvidel na zemi niekoľko mŕtvol ľudí, ktorých pri obrane vstupu
bunkru zabil. Boli už v značnom štádiu rozkladu a všade bolo množstvo múch. James sa zohol a vyvrátil zo
seba len vodu. Svoje prídely potravín už pár dní odmietal, nechával ich pre
deti.
„Spamätaj sa,
chlapče.“ Riekla káravo Clair a rozhliadala sa. „Takto nám nepomôžeš.
James si zlostne
pomyslel, že nie je určite o moc staršia a nazýva ho chlapcom.
„Nehovorte mu
chlapče, madam.“ Povedal zlostne Bruce. „Zažil si toho dosť na jeho vek.“
Clair sa usmiala,
James sa konečne zdvihol a začali spoločne kráčať k policajnej stanici.
„Tak mi ty potom
nehovor madam.“
„Clair, že?“
„Áno, a vy?“
„Ja som Bruce a to
James.“
„Dobre.“
Bruce sa zničene
rozhliadal. Mesto bolo v troskách. Tú skazu, ktorú videl predtým než sa skryli
do bunkru, bola ešte väčšia. Polozničené domy, niektoré z časti vypálené,
niektoré mali poničené dvere a okná. Bruce si uvedomil, že niektoré mŕtvoly
chýbajú. Boli to zrejme tí, ktorých nestihol trafiť do hlavy. Zlostne zaťal
zuby. Takže tu určite neboli sami.
Jeho myslenie sa
potvrdilo, keď zahliadol pohyb po svojom pravom boku.
„Napravo.“ zvolal,
keď sa k nim rozbehli dve postavy.
„Stáť, okamžite
stojte.“ Vykríkla Clair otočiac sa smerom, ktorým ukazoval. Zbraň však mala v
sklonenú.
„Polícia, stojte,
hneď.“ Zvolali spoločne Bruce a James. Obaja napriahli sekery.
Obe postavy, z
ktorých sa vykľuli dvaja muži, však nezastavovali. Boli
už dostatočne blízko aby Bruce videl, že majú rozdrápané hrdlá. Evidentne boli
nakazený.
„Clair.“ Vykríkol
zúfalo.
Tá kľudne zdvihla
hlaveň zbrane a ozvali sa dva výstrely. Obaja nakazený padli k zemi.
„Kurva.“ Zašepkal
rozrušene Bruce. Pozrel na Clair, ktorá sa niekoľkokrát otočila aby
prekontrolovala okolie. Prezrel si jej držanie pištole, či samotný postoj.
„Zožeriem topánky ak si ty maliarka.“ Zašomral.
„Ako ešte ďaleko?“
odvetila namiesto toho Clair.
„Tam, asi ešte dve
ulice.“ Ukázal pred seba James.
„Pohyb a hneď.“
Zavelila Clair rozhodným hlasom. Teraz sa už pomaly nezakrádali. Utekali.
Bruce si úľavne
vydýchol, keď sa konečne dostali k stanici. Celý čas zlostne mlčal, pretože po
ceste videl snáď dvadsať mŕtvol. Aspoň, že sa ich tie mŕtvoly nesnažili zabiť.
Chcel vojsť na
stanicu, ale Clair ho zadržala.
„Strážte vonku,
prezriem to tam.“
„Ale...“ chcel
protestovať.
„Dnu s tými
sekerami moc nezmôžete, ak sa na vás z blízka vrhnú určite vás nakazia.“
Ukázala rukou na okolie. „Keby niečo hneď zarevte.“
Bruce nestihol nič
povedať, len otvoril ústa a Clair zmizla v prítmí policajnej budovy. Nervózne
sa rozhliadal po okolí a videl, že aj James nemá ďaleko od hystérie. Napriek
tomu držal sekeru pevne v rukách a bedlivo pozoroval okolie.
Keď sa však spoza
rohu budovy na nich vyrútil ďalší človek, začal strácať kontrolu.
„Clair.“ Zreval.
Lenže tá ich nepočula. „Clair.“ Zreval znovu. Nič. Žiadna odozva. „Do riti.“
Zašepkal a pozrel na Jamesa. Ten zovrel pevnejšie sekeru a postavil sa vedľa
neho. Žena, ktorá sa na nich rútila mala len jednu ruku a v tej druhej vláčila
pre nich niečo šokujúce. Hlavu malého dieťaťa.
„Panebože.“
Zašepkal James. Ostal však dostatočne pri zmysloch, aby správne reagoval. Keď sa
k nim žena priblížila len na meter prudko sa rozohnal spoločne s Brucom. Obaja
trafili svoj cieľ presne. Bruce tesne pred dopadom sekery odvrátil tvár. Vedel,
že krv bude striekať a netušil, či sa nákaza môže šíriť aj kvapkami krvi
dopadnúcimi do úst či očí. Než zavrel oči videl, že to isté urobil aj James.
Ucítili, že sa
sekery zastavili v pohybe a spoločne sa pozreli na miesto dopadu. Obe sekery
rozťali hlavu ženy v rôznych smeroch a takmer na padrť. Žena sa ešte chvíľu
triasla v kŕči a potom padla na zem. Brucova sekera vypadla z lebky sama, ale
James ju so zhnusením musel vytrhnúť. Znovu sa povracal.
V tej chvíli sa z
vnútra policajnej stanice ozvali dva a o niečo neskôr jeden výstrel. James sa
spoločne so svojim šerifom prudko otočili k dverám. Bruce si však ako
skúsenejší uvedomil aj inú vec a to že sa nemôžu venovať len dverám.
„James, okolie, ja
postrážim dvere.“ Riekol a napriahol svoju sekeru k dverám.
Jeho zástupca tak
urobil a znovu sa začal pozorne rozhliadať.
„Idem von,“ ozvalo
sa z prítmia budovy. „tak láskavo po mne nehádžte tie sekery.“
Bruce sa uvoľnil a
sledoval ako Clair vystupuje von.
„Čo tie výstrely?“
spýtal sa a začal sa obzerať okolo. Nevšimol si, ako Clair nenápadne prikývla v
pochvale.
„Dvaja v celách,“
ťažko vzdychla. „jeden váš zástupca, teda mal aspoň na sebe uniformu. Inak je
to tam čisté.“
„Potom už mám
jediného zástupcu.“ Bruce kývol na Jamesa. „Teda nerátam toho skurvysyna
Ridicka, ktorý sa zbabelo ani neozval, keď chceli zabiť Georga.“ Pohliadol na
Clair, ktorá vybrala zásobník a prekontrolovala počet nábojov. Bleskovo ho
vymenila za plný.
Spoločne vstúpili
dnu a James čo najlepšie zabezpečil vchod. Najviac ho sralo, že vstupné dvere
do stanice sú sklenené a vedel, že nie sú z tvrdeného skla.
„Poďme pre
zbrane.“ Riekol Bruce a ukázal na Jamesa aby strážil. Vstúpili do zbrojnice.
Sarge bolo malé dedinské mestečko. Teraz ľutoval, že nepatrí k mestám, kde bola
väčšia zločinnosť. Mali by v sklade určite oveľa viac zadržaných zbraní. Lenže
takto... nemali žiadne. Len tie čo dostali ako výbavu.
Vytiahol z
oceľovej skrine dve brokovnice a tri pištole. Dvesto nábojov pre brokovnice a
asi päťsto pre pištole.
„Nič moc, by som
povedala.“ Ozvala sa po chvíli mlčania Clair. Svoju zbraň si zasunula za
opasok, pretože to bola 45ťka a policajné boli 9mm. Takže ju nemohla dobiť. Bez
otázok sa zmocnila policajnej pištole a do vreciek si dala niekoľko zásobníkov.
Svoju starú zbraň si pohotovostne zastrčila za opasok na chrbát.
„No,“ Bruce sa
netváril šťastne. Sám si vzal jednu pištoľ. „aspoň máme dve pušky, a jednu
pištoľ. Tú dám Jamesovi, je dobrý strelec.“
Clair na neho
vážne pozrela.
„Komu veríš, aby
sme mu dali tie dve brokovnice? Niekomu dosť dôveryhodnému a nie magorovi čo
začne zase odriekavať pasáže z biblie.“
Bruce sa pozrel na
zem a usilovne premýšľal. Hneď však prerušil svoje premýšľanie.
„Toto dám hneď
Jamesovi.“ Riekol a vzal poslednú voľnú pištoľ, spoločne s niekoľkými
zásobníkmi. Videl, že sa James ukľudnil hneď ako dostal do rúk strelnú zbraň.
Bruce sa vrátil do kancelárie ku Clair. Tá si pokojne kontrolovala zbraň.
„Takže komu.“
Riekla hlasne. „Alebo ma chceš zatknúť za postrelenie toho páter nostera?“
spýtala sa zrazu. Bruce na ňu prekvapene pozrel. Sedela na stole a rukami sa
opierala v uvoľnenom posede.
„Čože?“ spýtal sa
prekvapene a takmer hystericky sa zasmial. Pokrútil hlavou. „V tejto situácii a
v stave akom sme...“ na okamih zmĺkol. „Ver mi, že keby som mal zbraň tak ho
odstrelím sám.“ Ťažko sa nadýchol. „Kurva, neverím, že sme sa dostali do
takejto riti. Všetci sú mŕtvy.“ Zakryl si tvár v snahe zakryť slzy.
„Ale my nie sme.“
Riekla tvrdo Clair. Dal ruky dole a pozrel do jej kľudnej tváre.
„Ako...“ začal
zúfalo a chvíľu nevedel ako pokračovať. „Ako môžeš byť taká kľudná? Ty si
nevidela tie mŕtvoly? Veď si kurva postrelila človeka, úplne chladnokrvne. Teda
nie že by som ti otca vyčítal, určite si zachránila Gorgeho a možno aj ďalších.
Ale ani si nemrkla.“ Zašepkal.
Clair sa pozrela
na zem v náznaku premýšľania. Potiahla nosom a vytiahla zo zadného vrecka
krabičku cigariet. Bruce odmietavo pokrútil hlavou, keď mu ju ponúkla. Sledoval
ako si zapálila cigaretu.
„Bruce.“ Riekla
ticho a naklonila sa k nemu na pár centimetrov. „Nie vždy som bola maliarka. To
je všetko čo ti poviem. A či mi nevadí čo vidím okolo. Je mi z toho zle, ale
mám dobrý žalúdok. Dajme tomu, že mám pocit, že som človek na správnom mieste v
správnom čase.“ Potiahla si z cigarety a jemným klepnutím z nej otriasla popol.
„Tam dole je banda totálne zmätených ovečiek. Tu hore...“ smutne sa usmiala.
„neviem čo je tu, ale musíme sem. Nemôžeme sa ukrývať dole. Nájde sa určite
ďalší čo bude odriekavať citáty z biblie a bude magoriť ľudí. Potrebujeme
jedlo, vodu, ale hlavne priestor.“ Zadusila cigaretu opätkom topánky. „Takže,
komu chceš dať tie dve brokovnice?“
Bruce na ňu
pozeral ako na prízrak. V prvej chvíli premýšľal čo je vlastne tá ženská zač,
ale pri jej tvrdom pohľade svoje
myšlienky usmernil inam.
„Val Gordon.“
„Kto je to?“
„Veterán z Afriky.
Považujú ho za blázna.“
„Prečo on?“
Bruce sa usmial a
potom ukázal na krabičku cigariet. Sám si zapálil. Prestal fajčiť pred ôsmymi
rokmi. Teraz to už bolo však jedno. Uvoľnene vsal dym do pľúc a cítil ako sa mu
mierne motá hlava, rovnako ako keď fajčil prvú cigaretu.
„Vlastne ani
neviem,“ odklepol popol. „je to tichý človek. Sotva z neho dostaneš slovo. Bol
sniper, takže strieľať rozhodne vie. A nikdy sa nesťažuje, proste keď bolo
treba niečo pre mesto niečo urobiť, tak to urobil. Preto si myslím, že on je
vhodný.“
„Dobre, a ten
druhý?“
„Navrhol by som
niektorého zo svojich zástupcov, ale ako vieš zlyhali, teda jedného si
odbachl...“
„Bol nakazený.“
Riekla obranne Clair.
Bruce pozdvihol
rovnako obranne ruky.
„Viem,“ pokrútil
zlostne hlavou. „viem to dobre. Sue Thomasová, tvrdá ženská. Síce ju ničil
kedysi jej manžel. Dosť ju bil, ale videl som jeho telo na ulici. Ona to určite
zvládne a má vojenský výcvik, teda než sa vydala. Vzdala sa vojenskej kariéry
kvôli tehotenstvu, ale potom potratila. A potom ju muž už nepustil z udice.“
Bruce sa zlostne zamračil.
„Dobre.“ Clair
prikývla a z tela neďalekej mŕtvoly policajta stiahla nepriestrelnú vestu a aj
podpažné púzdro. Vestu hodila Brucovi. Púzdro si privlastnila ona.
„Vidím na tebe, že
máš ďalší plán.“ Riekol Bruce a jeho myšlienky boli priam prosebné. Nech to tá
skurvená ženská dokáže, myslel si.
Ona si zapálila
ďalšiu cigaretu a ani sa nemykla, keď sa z Jamesovej pozície ozval výstrel a hneď
ďalší.
„James?“ vykríkol
Bruce.
„Som v pohode.“
Ozval sa James. „Dvaja dole, vidím teraz okolie čisté.“
„Čo máš v pláne?“
spýtal sa Bruce, pozerajúc na Clair.
„Ktorá budova je
najodolnejšia, má pevné steny. Rozhodne musí mať vlastný zdroj vody. Aby sa tam
dalo vybudovať útočisko.“
Bruce neuvažoval
dlho.
„Radnica.“ Riekol
po pár sekundách. „Teda, každý to volá radnica, aj keď to pomenovanie dostala
za studenej vojny, keď ju stavali. Je to malá pevnosť.“
„Pevnosť?“
„Presne tak.“
Bruce sa uškrnul. „Volajú to radnicou len kvôli tomu, že to malo byť v pôvodnom
pláne. Starosta Emmett bol šialene posadnutý strachom atómového útoku, aj keď
nie sme američania. Dal postaviť ten bunker, a keď útok od amíkov ani rusákov
neprichádzal, tak začal stavať radnicu. Teda mala to byť naoko radnica. Tá
budova má takmer jeden a pol metrové steny spevnené oceľovými prútmi. Skončila
studená vojna, aj jeho mandát a budovu nechali tak. Potom sa rozhodovalo čo s
ňou a asi pred desiatimi rokmi z toho chceli urobiť ženské väzenie. Urobili
takmer úplnú renováciu, dodali aj vybavenie. Občania sa však vzbúrili, že tu
nechcú väznicu a pomocou petície ten projekt zrušili. Pravidelne tam chodím na
obchôdzku a je to tam stále vo výbornom stave. Je tam aj generátor.“ Rozosmial
sa. „Boha, ten generátor je tak veľký, že zásobí pár futbalových ihrísk. Síce
starý ale mal by fungovať.“
„Výborne.“ Clair
vytiahla zbraň. „Takže ideme to tam prehliadnuť.“
Bruce len bezmocne
zaťal zuby. Ale vedel, že robia správne.
Prebehli rýchlo
pár ulíc k radnici. Clair sa potešene usmiala, keď videla, že samotné dvere do
radnice sú z pevného železa či iného kovu. Trvalo im dlho kým ich otvorili,
mali zhrdzavené pánty.
Prezreli vnútro aj
keď jediný odtiaľ mal kľúče práve šerif. V okolí nenašli ani jediného
nakazeného, dokonca ani jedinú mŕtvolu.
„Tie dvere udržia
vonku každého nakazeného.“ Poklepal James na vstupné dvere. „Toto je dobrý
nápad.“
„A tu dole sú
nejaké zásoby, konzervy a vojenské sucháre.“ Súhlasil Bruce, ktorý vyšiel zo
skladu a pozrel na Clair.
Tá pristúpila k
umývadlu z ktorého sa pomaličky rinul malý prúd vody.
„Toto však musíme
zariadiť.“ Riekla. „Ľudia potrebujú hlavne vodu.“
„Viem,“ odvetil
Bruce. „najskôr ich zabezpečenie. Skúsme ten generátor.“
Spoločne zostúpili
do podzemia. Clair prekvapene pohliadla na obrovský generátor, ktorý mal
veľkosť malého nákladiaku.
„Cítim benzín.“
Bruce otvoril veko a oňuchal ho. Poklepal na nádrž úplne dole a potom vyššie.
Mierne sa usmial. „Vyzerá byť minimálne z polovice plná.“
„Ak ten šrot
naštartuje tak si pobozkám vlastnú riť.“ Zašomral James.
„To je blbá
stávka, James.“ Zasmiala sa Clair. Ten len mykol plecami.
Bruce otočil
kľukou na generátore. Nič.
„Počkaj, nedávali
sa tam kedysi náboje? Teda také tie výbušné, čo by to mali naštartovať?“
spýtala sa Clair a rozhliadla sa. Po chvíle hľadania našli dokonca
polorozpadnutú príručku.
Bruce vložil náboj
a znovu zatočil kľukou. Generátor pár krát zakašľal a potom sa rozbehol s
hlučným dunením. Mykli sebou, keď sa nad ich hlavami rozsvietili žiarovky a
jedna z nich praskla. Generátor nabral obrátky a potom stíchol v uspokojivom pravidelnom
vrnení. Blikanie žiaroviek sa ustálilo a oni zhasli baterky.
„Výborne, túto
časť máme. Teraz ich sem ešte dostať.“ Riekla Clair.
Traja ľudia v
miestnosti spoločne prikývli a vydali sa k bunkru. K ich prekvapeniu na nich
nikto nezaútočil.
Clair zabúchala na
dvere bunkru a nervózne čakala čo sa stane. Dvere sa však po signále otvorili
veľmi rýchlo.
„Zvolajte všetkých
do haly, okrem detí.“ Zavelila Clair a pozorovala mužov ako zatvárajú mohutné
dvere. Zhromaždenie ľudí trvalo len pár minút. Chvíľu pred nimi stála a
zvažovala slová.
„Takže, nebudem
vám tu kázať, ale poviem vám len fakty. Ako viete nemáme tu dole už ani vodu a
ani jedlo. Boli sme spoločne s šerifom a jeho zástupcom na povrchu. Nebudem vám
klamať, vyzerá to tam hrozne, je tam veľa mŕtvol a pravdepodobne ešte nejaký
nakazený, okrem teda tých čo sme po ceste zastrelili. Prehliadli sme si však
budovu radnice a usúdili sme, že to bude lepšie miesto na úkryt než tento
bunker.“
„Ale tu sme pod
zemou, tu nám nič nehrozí.“ Ozvalo sa pár ľudí.
„Budova radnice má
podobne pevné dvere ako sú tie na bunkri. Lenže je tam tečúca voda, generátor a
podľa odhadu zásoby asi na 3 ďalšie dni.“
„Tak ich donesme
sem, tu sme ...“
„Tak dosť,
pozrite, asi si neuvedomujete poriadne svoju situáciu. Ste tu ako taký
krtkovia.“ Clair ukázala na Georga. „Tomu vypovedá aj tá, ehm, náhoda čo sa tu
diala pred asi hodinou.“ Ľudia sa začali po sebe pozerať. „Bude to jediná cesta
do radnice, z jej strechy môžeme pozorovať okolie a teda aj začať postupne
zhromaždiť viacero zásob. Generátor nám poskytne ako elektrinu tak aj teplo. Ak
ste si nevšimli je skorá jeseň a tu dole by sme postupne pomrzli aj so
zásobami. To sú fakty, je niekto proti?“ pozerala na ľudí ako si medzi sebou
šepkajú. Nakoniec sa zdvihla jediná ruka. „Áno?“
„Ako to chcete
urobiť? Máme tu štyri deti.“ Muž pozrel na už ošetreného pátera. Všetko to boli
čisté priestrely. Clair vedela kam streliť. „A jedného zraneného.“
„Viem,“ prikývla
Clair. „deti vezmú na ruky a zakryjú im oči. Otca najsilnejší dvaja muži.
Pôjdeme v rade, dvaja so zbraňou na začiatku, dvaja na konci a jeden v strede.
Pokiaľ zahliadnete nejakého nakazeného okamžite sa ozvete. Ale prosím vás,
nevykrikujte keď uvidíte mŕtvoly, upozorňujem vás vopred, že je to tam hore
fakt zlé. Silné slnko a týždeň sa na telách značne podpísali. Možno by bolo
dobre keby ste si dali na tvár šatky, je to silný smrad. Vezmite si len to čo
unesiete. Ešte nejaké otázky?“ neboli žiadne. „Bruce?“
„Sue a Val.“ Bruce
im podal brokovnice. Začul tiché šepkanie, že prečo práve oni. Obaja však vzali
svoje zbrane do rúk, prezreli ich a dobili. Clair prikývla, videla, že obaja
držia zbrane skutočne profesionálne.
Ľudia sa spoločne
namačkali do malej vstupnej miestnosti.
„Pripravený?“
prezrela si trochu neisté tváre, ale nikto neprotestoval. „Tak ideme.“ Mrkla na
Henryho a Ronalda, ktorých v duchu nazvala hlavnými strážcami dverí. Clair
vyšla von ako prvá, aj keď videla na Brucovej tvári nesúhlasný výraz. Presun do
budovy radnice prešiel bez incidentov, aj keď počula ako si veľa ľudí šepkalo
zhrozené slová o mŕtvych telách na zemi. Väčšinou však reči rýchlo prestali,
práve kvôli deťom.
Všetci si úľavne
vydýchli, keď sa ocitli v bezpečí budovy radnice a zabuchli sa za nimi mohutné
dvere. Clair však na ne zachmúrene hľadela. Kývla na Bruca a Jamesa.
„Mali by sme do
tých dverí urobiť priezor.“
Bruce súhlasne
prikývol.
„Určite, vonku
môžu byť aj ďalší čo prežili. Ale najskôr musíme zabezpečiť budovu a poskytnúť
ľuďom nocľah.“
„Myslím, že som
dole v pivnici videl nejaké postele.“ Ozval sa James. „Také tie vojenské
dvojposchodové. Asi ich sem dovliekli kvôli tomu väzeniu.“
„Výborne.“ Clair
sa pozrela k skupine preživších. „Vy traja, poďte nám pomôcť.“
„Akým právom nám
tu vlastne rozkazujete?“ ozval sa Jimmy Benet, zástupca starostu mesta. Bruce
zlostne zamrnčal. Čakal kedy sa práve tento človek konečne ozve. Bola to len
otázka času, pretože ho dobre poznal. Musel všetko pripomienkovať. „Chováte sa
tu ako nejaká kráľovná alebo čo.“
„Berte toto ako
moju korunu.“ Clair zdvihla zbraň vysoko nad svoju hlavu. Začula niekoľko
protestných mrmlaní, ale bolo ich málo. „Asi tu ešte stále nechápete situáciu,
a práve preto by som to tu mala viesť ja.“
„Ste len blbá
meštiačka, však nás ani nepoznáte.“
„Áno, to viem.
Nepatrím medzi vás, a to je aj ten dôvod prečo by som vás mala viesť.“ riekla
úplne kľudne.
„Blbosť,“ Jimmy si
dal z tváre dole šatku. „mal by to tu viesť niekto kto ľudí a mesto pozná.“
„Tým chcete
povedať vy, že pán Benet?“ riekla mierne pobavene.
„A prečo nie?“
Jimmy sa odvážne postavil proti nej.
„Aké máte
skúsenosti s extrémnymi situáciami? Boli ste niekedy priamo v boji, pretože ste
si asi neuvedomil, že my sme práve vo vojne, pán Benet.“
Ten sa zamračil,
netušil, že pozná jeho meno.
„A vy ste boli
niekedy v boji? Však tu ani nikto nepozná vaše meno.“
„Clair Willson,“
krátko sa uklonila, „Ešte nejaké otázky na mňa?“ so zdvihnutým obočím pozerala
po ľuďoch pred sebou so založenými rukami v bok. „Môžete mi veriť, že nie som
moc nadšená aby som to tu viedla. Rozhodne mi nejde ani o moc ako si môžete
myslieť. Úprimne povedané, najradšej by som sadla na motorku, našla nejaké
miesto ktoré nie je nakazené, poriadne sa ožrala, vyspala sa s nejakou peknou
brunetkou a zaspala po pekne strávenom večere.“ Sledovala ich šokované tváre.
„Máte dve možnosti, buď mi budete veriť, že viem čo robím, alebo sadnem na
motorku, ktorú dúfam, že mám stále v garáži a proste odídem.“ Ukázala na zbraň.
„S pár zásobníkmi.“
„Vypadni ty
skurvená lesbická cundra.“ Vykríkol Benet zlostne a ukázal prstom k dverám. Na
jeho prekvapenie sa však spoza neho ozvalo nesúhlasné mrmlanie.
„Drž hubu Jimmy.“
Ozvala sa Susanah Powellová, miestna majiteľka najväčšieho obchodu. „Len stále
tliachaš a máš komplexy z toho, že ťa vo voľbách nikto nevolil.“ Ukázala na
Clair. „Ja cítim, že táto žena nám pomôže viac než ktokoľvek z nás. A má
nadhľad, pretože nepatrí k nám. My sa len budeme stále hádať dookola kto by nás
mal viesť.“ Bennett sa zamračil, keď sa k slovám Susanah pridali takmer
súhlasne všetci.
„Má pravdu.“
Ozývalo sa znovu a znovu.
„Tiež súhlasím.“
Riekol Bruce. „A to som šerif. Ako tu už ona spomenula, toto je veľmi extrémna
situácia.“ Pozrel na Clair, ktorá sa od nich postavila bokom, takmer ako
vyvrheľ. „Takže, kto je za to aby nám velila? Ja som za.“ Prešiel pár krokov a
postavil sa vedľa nej. James neváhal ani chvíľu, a postanul vedľa nich. Behom
pár sekúnd sa k nim postavili všetci... okrem Bennetta, ženy, ktorá
vykrikovala, že zabila otca a samozrejme poraneného otca, ktorý len ležal na
provizórnych nosidlách. V tej chvíli vypadol prúd a všetky svetlá v sále
zhasli. Po pár sekundách zase nabehli.
„Takže,“ Clair
vystúpila z davu, ktorý sa okolo nej objavil a otočila sa k nim. „potrebujeme
nejakého elektrikára a mechanika. Generátor vypadáva, takže ho bude treba
opraviť. Je to veľmi stará mašinka.“
„Ja som mechanik,“
zdvihol ruku malý muž hispánskeho výzoru. „Diego Tranal, síce som automechanik
ale trúfam si na to.“ Ukázal bokom na ďalšieho muža. „A Al Bremaw je
elektrikár.“ Muž na ktorého ukázal prikývol.
„Dobre,“ Clair
ukázala na Sue a Valeho. „Vonku som videla prevrátený hasičský voz. Budú tam
nejaké nástroje. Choďte s nimi.“ Otočila sa späť k davu. „Vy ostatní nám
pomôžete vytiahnuť postele z pivnice.“ Tleskla rukami. „Ideme, ideme.“
Spoločnými silami
urobili veľa modifikácii v radnici. Prízemie sa zmenilo na jedáleň a zároveň na
záchytnú stanicu, pretože sa tam nachádzali hlavné dvere do budovy – ohradili
vstup oceľovými a ťažkými bedňami, ktoré v podstate mali chrániť obrancov. Prvé
poschodie, kde boli cely pre väzňov zmenili na obrovskú spálňu. Rozdelili ju na
ženskú a mužskú časť. Záchody či sprchy bol trochu problém, pretože fungovala v
tejto chvíli len menšina, ale to Clair uzemnila presným rozpisom. Veci sa
vracali do normálu, aj keď mali stále málo jedla. Elektrikár a mechanik
opravili generátor, spoločne s pár ľuďmi na strechu umiestnili ostatý drôt, tak
aby sa nikto nemohol vydriapať po stene až na strechu. Clair rozdávala presné a
účinné rozkazy.
Nastal ďalší deň.
Prišiel ďalší deň
a s ním aj ďalšie nutné veci, ktoré sa museli urobiť. Clair si plne
uvedomovala, že na pár chvíľ upokojila ľudí dobrým ubytovaním a hlavne vodou.
Jedlo mali na pár dní, ale dôležitým faktom bolo zdravie. Zvolala ľudí do
jedálne.
„Je tu nejaký
doktor?“ spýtala sa Clair po čase, keď sa konečne ľudia trochu ukľudnili.
„Som len praktická
lekárka.“ Ozvala sa mladá žena a zdvihla ruku.
„A vedeli by ste
ošetriť aj strelné či iné vážnejšie zranenia?“ spýtala sa Clair a vážne pozrela
do tváre mladej ženy. Spoznala tú ženu, ktorá ošetrila otca len čo ho
postrelila. Tá sa zatvárila neisto.
„Ja...“ žena sa
ošila. „Áno, nejaký čas som sa týmto zaoberala.“ Krivo sa usmiala. „Ale
neverím, že by som niekoho mohla zachrániť bez transfúzie.“
Clair na tú ženu
pozerala dlho. Nevedela prečo, ale srdce sa jej pri pohľade do jej zelených očí roztĺklo ako
divé.
„Ako sa voláte?“
spýtala sa kľudne.
„Beverly Dexou,
volajú ma však Bev.“
„Dobre Bev,“
riekla Clair. „vedeli by ste v týchto podmienkach rozoznať krvnú skupinu? Ak by
bolo treba niekomu ju darovať.“
Beverly si začala
trieť spánky a uvažovala.
„Asi áno, ale
nebude to hneď.“ Pokrútila zlostne hlavou. „Niekoho smrteľne zraneného by som
asi nedokázala okamžite zachrániť.“
Clair sa
rozhliadla.
„Chcem aby ste každý z vás nám dali vašu krvnú
skupinu, ak ju teda viete. Okamžite.“ Obrátila sa na Bruca. „Idem na strechu.“
Bruce ju ticho
nasledoval. Vyšli na strechu, ktorá bola našťastie z väčšej časti krytá kovovým
prístreškom. Clair spýtavo ukázala na prístrešok.
„Mala to byť
pôvodne strážna veža, ale nedokončili ju.“ Mykol plecami.
„No aspoň nás
nebude z diaľky vidieť, musíme zaviesť hliadky.“ Vzala do rúk ďalekohľad, ktorý
sa jej podarilo získať z policajnej stanice. Rozhliadla sa po okolí.
„Osem hodinové
služby?“ spýtal sa Bruce a položil si ruky na čelo aby si ochránil oči pred
slnkom. Stál mimo prístrešku.
„Nie, maximálne
päť hodín. Potom ľudia otupia, znudia sa.“ Clair prehliadla okolie podrobne.
Ukázala rukou. „Tam, vidím spálený nápis éria. Drogéria?“ podala ďalekohľad
Brucovi.
„Áno, drogéria s
lekárňou.“ Ukázal rukou o budovu vedľa. „Tam je klinika Bev.“
„Mali by sme
odtiaľ odniesť lieky a lekárske vybavenie.“
Bruce len súhlasne
prikývol.
„Koľko ľudí?“
„Traja, ty, James
a ja. A štyria ľudia na odnesenie vecí.“ Založila si ruky v bok. „Dúfam, že to
bude stačiť, ale potrebujeme dostať tie lieky sem. Jedlo máme na pár dní, ale
lieky potrebuje otec a dvaja ľudia sú chorý.“
„Ty sa staráš o
otca?“ spýtal sa nechápavo.
„Jeho neznalosť
reality sa dá ospravedlniť.“ riekla tvrdo a ateisticky.
Bruce zdvihol
prekvapene obočie. Prikývol a spokojne na ňu pohliadol.
„Máme plán,
ideme.“
Spoločne vybrali
štvoricu ľudí, ktorý nemali problém s mŕtvolami a boli ochotný pomôcť s liekmi.
Prebehli hlavné
námestie rýchlo a ticho. Clair zase zavelila aby počkali vonku než prehliadne
budovu kliniky. Bruce zlostne zaťal zuby. Nechápal prečo to chce robiť sama.
Vyšla z kliniky len po pár minútach.
„Čisté,“ riekla
jasne. „ideme dnu.“
Ako povedala, tak
urobili. Bruce strážil dvere spoločne s Jamesom. Dvaja vzali pojazdné lehátko a
nahodili naň rovno celú chladničku s liekmi. Ďalší dvaja vzali druhé lehátko a
naložili naň všetky možné obväzy a lieky, ktoré nepotrebovali chladenie.
Vrátili sa do budovy radnice len behom dvadsiatich minút. Bruce sa spokojne
usmieval. Clair organizovala výjazdy priam dokonale a bez strát.
„Kam s tým,
doktorka?“ spýtal sa Bruce a pozrel na Bev, ktorá neveriacky pozerala na
obrovské množstvo medicínskeho materiálu..
„Tam dozadu.
Ošetrovňa.“ Ukázala nakoniec Bev.
Spoločnými silami
rozmiestnili dve lôžka, chladničku a aj do políc umiestnili lekárske vybavenie.
Beverly sa napokon
rozhliadla po miestnosti, ktorú mala teraz na starosti. Zatvárila sa nešťastne.
„No, takže teraz
je zodpovednosť za chorých na mne.“ Prehliadla si znovu miestnosť. Dve lôžka,
stolíky so sterilným chirurgickým vybavením, chladnička plná liekov, niekoľko
políc plných ostatným vybavením. Ticho prikývla a potom sa zamračila. „Ale
potrebovala by som lekársky almanach.“
„Čože?“ spýtala sa
nechápavo Clair.
„Asi takto hrubá
kniha.“ Bev ukázala približne dvadsať centimetrov. „Lekársky almanach, sú tam
hlavné symptómy známych chorôb a odporúčané lieky na vyliečenie.“
„Uhm,“ zašomrala
Clair.
„Asi myslíš toto.“
James vytiahol z batohu obrovskú knihu a ukázal Bev jej potlač.
„Presne toto.“
Zasmiala sa Bev a vtisla prekvapenému Jamesovi krátky bozk na líce. Roztvorila
knihu a bez slov sa do nej začítala.
Clair sa
zachmúrila. Cítila krátke a tiché bodnutie žiarlivosti. Už dávno sa jej Bev
páčila, aj keď nepoznala jej meno. Odohnala ho ľahko upriamením sa na ďalšie
ciele, ktoré túto malú komunitu čakalo.
Otočila sa na
Bruca a Jamesa, ktorý s úsmevom pozorovali Bev.
„Vie niekto ako
hlboko je studňa z ktorej táto budova čerpá vodu?“ ráznym krokom vykročila do
hlavnej haly, kde bola väčšina ľudí. Sedeli pri jedálenských stoloch a potichu
sa rozprávali. Sue a Vale zodpovedne stáli pri dverách.
„Vie niekto ako
hlboko je v tejto budove vyvŕtaná studňa?“ zvolala znovu a rozhliadla sa.
Jeden muž zdvihol
ruku.
„Šesťdesiatosem
metrov, madam.“ Ozval sa malý muž. Rozpačito sa jej pozrel do tváre. „Trevor
Fanis, pomáhal som tú studňu stavať.“
„Šesťdesiatosem,“
zašepkala Clair. „je to dosť hlboko aby sa tam infekcia nedostala, ale musíme
dostať tie mŕtvoly z ulice. Čím dlhšie tam budú, tak hlbšie sa nákaza dostane.“
Prehliadla si ľudí a počula ako si ticho súhlasne šepkajú. „Asi päťdesiat
metrov odtiaľto som videla bager. Vie ho niekto ovládať?“
„Ja madam,“
zdvihla sa jedna ruka. „Jason Grunner, robím s ťažkými strojmi celý život. Čo
by ste s ním chceli urobiť?“
Clair sklonila
smutne hlavu a chvíľu mlčala.
„Viem, že väčšina
z vás tu poznala každého. A väčšina z vás poznala aj tých ľudí, ktorý sú teraz
ako mŕtvoly vonku na zemi.“ Postanula pred nimi a založila si smutne ruky na
boky. Oči mala upreté na zem. Potom vzhliadla. „Musíme urobiť to čo je treba,
aj keď sa vám to moc páčiť nebude.“ Ukázala na Jasona. „Chcem po tebe aby si
vykopal s tým bagrom jamu tak o tri krát dvanásť metrov, do hĺbky sedem.
Nebudem vám klamať, bude to masový hrob.“ Zdvihla ruku, keď začula tiché
šepkanie, že je to bláznovstvo. „Prosím, uvedomte si situáciu. Musíme tie telá
zakopať, a čo najďalej od zdroja vody. Žiadam vás aby ste sa ušetrili
sentimentu. Bohužiaľ, tu nie je čas na sentiment. Musíme ich pochovať aby sme
mohli my prežiť bez nákazy.“ Pozrela na Jamesa. „Čo bolo v tých vreciach v
pivnici?“
„Vápno.“ Šepol
James. „Asi tak tristo kilov. Zrejme to tu chceli vymaľovať.“
„Je mi jasné, že
je vám to nepríjemné, ale potrebujem dobrovoľníkov.“ Clair zdvihla ruky. „Kto
je schopný vydržať ten smrad a pomôcť nám pochovať mŕtve telá.“
Sledovala ako sa
váhavo zdvihlo sedem rúk. Aspoň že tak.
„Jason?“ spýtavo
pozrela na muža. Ten k nej prikročil bez váhania.
„Vykopem to,“
chvíľu uvažoval. „ten bager je môj a kabína na bagri je z tvrdeného skla, takže
ak sa tam dostanem, nebudem ani potrebovať ochranu.“
Clair ticho
prikývla.
„Dostaňme Jasona
do bagru.“ Kývla krátko na Bruca a Jamesa. Bruce si uvedomil, že Clair ho
považuje za jeho hlavného zástupcu... a Jamesa za druhého. Krivo sa usmial.
Tretí deň
Plán prebiehal
perfektne. Jason vykopal bagrom obrovskú jamu takmer kilometer ďaleko za
mestom. Nikto na neho nezaútočil. Pomaly premiestnili všetky mŕtvoly z hlavného
námestia do jamy. Zasypali ich vápnom a potom prikryli časťou zeminy. A potom
ďalšie. Brucemu sa chcelo zvracať. Do jamy hodili takmer stovku mŕtvol. Ale
museli to urobiť. Jason zahrnul posledné telá zeminou a vystúpil z bagru.
Smutne pozeral na kopu, ktorú sám vytvoril.
„Nech sem prídu
ostatní, ale dvaja ostanú na streche ako stráž.“ Riekla Clair, pozerala na
hrob.
Bruce sa mračil,
ale urobil tak. Takmer dvadsať ľudí postanulo pri masovom hrobe.
Clair sa pozrela
na dieťa. Len desaťročné dievča.
„Ty vieš vraj
pekne maľovať, že, Laura?“ spýtala sa malého dievčaťa, ktoré vystrašene hľadelo
okolo seba. Clair zbila jednoduchý kríž a položila ho na zem. „Napíš tam čo
chceš.“ Riekla krátko a podala malej žene, Laure, štetec. Tá váhavo prikročila
k položenému krížu a potom naň napísala svoje prianie.
„Tu odpočíva 94
statočných ľudí. Milujeme ich a budeme navždy.“ Napísala Laura na kríž. Clair
potom zabila kríž do zeme.
„Asi by sme mali
predniesť nejakú modlitbu.“ Zašomral Bruce. Napriek tomu sa stále rozhliadal.
Pozrel na Clair.
„Ja nie, som
ateistka.“ Riekla mierne posmešne Clair.
„Možno práve preto
by si ty mala niečo povedať.“ Ozval sa James.
Clair sa nadýchla
a pozrela do zeme.
„Neverím, že za
toto môže boh, pretože ak je taký dobrotivý nikdy by to nedopustil. Myslím, že
si za to môžeme my sami. Títo ľudia však umreli pre niečo. Ja verím, že zomreli
pre to aby sme my prežili. Takže by sme mali kráčať touto novou cestou hrdo,
pevne a čestne, aby sme nezneuctili ich pamiatku.“
„Amen.“ Riekol
ticho Bruce a prežehnal sa. Videl, že tak urobila väčšina ľudí.
Pohliadol na
Clair.
„Čo teraz?“
„Späť na radnicu.“
Riekla rázne a aj tak urobili. V hlavnej sále sa zhromaždili všetci a ticho si
šepkali čo bude. Clair im dávala nádej. Konečne niečo robili. Či už postavenie
postelí, alebo obranné opatrenia, ktoré z radnice robili malú pevnosť. Bruce
počul ako vďačne ďakujú Clair, že je tu.
Tá hodila na stôl
papier a ukázala naň prstom.
„Chcem náčrtok
mesta. Všetky domy, cesty a tak ďalej.“
Spoločne pracovali
na náčrte niekoľko hodín. Na ňom sa ukázalo, že obchod s muníciou je takmer dva
kilometre ďaleko.
„Kurva.“
Zanadávala Clair pozerajúc na náčrtok.
„Máme tri dni
zásob,“ poznamenal James.
„Ale tak ďaleko sa
nedostaneme bez auta.“ Zašomrala Clair. Zlostne buchla rukou do stola. Zahľadela
sa do zeme. „Budeme musieť vyčistiť dom po dome.“
„Dom po dome?“
zvolal Bruce a zachmúril sa. „Zbláznila si sa? Je tu takmer stovka domov.“
„Ale urobíme to.“
Prikývla Clair sama sebe. „Vyčistíme ich a zároveň získame zásoby, a možno
nájdeme nejakých preživších.“
4deň
Urobili to, vyčistili pár domov v okolí. A zistili, že
elektrika vypadla len deň potom čo vyliezli z bunkru. Nachádzali v domoch ešte
zmrazené potraviny. Clair zavelila, že musia tie potraviny nahádzať do veľkých
mraziarenských boxov, ktoré vytiahli z obchodu Susanah.
5 deň
Clair sa mierne
usmievala, prezerajúc si Bev. Dopila celú fľašku minerálky a hodila ju do koša.
Znovu pozrela na Bev. Tá držala na očiach ďalekohľad a skúmala okolie. Bev
sklonila ďalekohľad a pozrela na Clair. Mali spoločnú zmenu hliadkovania.
„Všetko čisté.“
Riekla krátko Bev, a pohliadla na Bruceho, ktorý upevňoval maskovacie plátno na
prístrešok tak aby nebolo hliadku vidno z veľkej diaľky. Už pre pár dňami
diskutovali o tom čo počuli v rádiu. Vojenské jednotky upozorňovali na rabujúce
skupiny, silne ozbrojené a neštítiace sa ničoho. A základňu podľa rádia mali v
mestečku vzdialenom len 40 kilometrov na sever. Bohužiaľ aj armádu postihli
veľké straty pri boji s nakazenými a tak postupovali v čistení miest len veľmi
pomaly. Bev ukázala smerom na juh. „Asi tak štyristo metrov, je tam vidieť
nezničený voz. Mohli by sme ho použiť na odvoz potravín a na to dostať sa k
tomu obchodu so zbraňami.“
„Kde?“ Clair si
vzala ďalekohľad a pohliadla smerom, ktorý jej ukázala Bev. Na rozdiel od
ostatných áut, vyzeralo toto skutočne v poriadku. Väčšina ostatných áut bola
rozbitých, buď pri incidentoch s inými autami, alebo ich proste niekto nabúral
počas toho ako sa u nich prejavila nákaza. „Výborne, to by nám mohlo výrazne pomôcť.
Dobrá práca.“
„Kedy by si to
chcela skúsiť?“
„Možno dnes, možno
zajtra, neviem.“ Clair chvíľu premýšľala a znovu pozrela smerom k autu. „Je to
dosť ďaleko.“
„Povedal by som
skurvene ďaleko.“ Zamrmlal Bruce, ktorý dokončil svoju prácu. Celý prístrešok
bol zakrytý maskovacím plátnom, vidno z neho bolo len cez malé priezory. Clair
mala v pláne celý prístrešok časom oplátovať, ale to boli ešte ďaleké plány do
budúcnosti, pretože nemali stále auto a železiarstvo bolo rovnako ako obchod zo
zbraňami na druhej strane mesta. Bruce začal kontrolovať celú svoju prácu a
tesnejšie upevňovať plátno aby sa nehýbalo vo vetre.
„Takže,“ Clair sa
oprela o stôl, ktorý bol centrom malej pozorovateľne. „ako je to s tebou?“
„Prosím?“ spýtala
sa prekvapene Bev.
„Ako sa žena ako
ty dostane do takého zapadákova?“
„Žena ako ja?“
„Pamätám si tvoje
auto, porche, že? Tetovanie na chrbte. Pripadáš mi skôr ako plastická
chirurgička než doktorka v takomto mestečku.“ Videla ako Bev sebou mierne trhla
a zlostne zovrela pery. „Videla som ako si ošetrila toho muža s takmer
odrezanou nohou, nehovoriac o tom ako pohotovo si ošetrila pátera.“
Bev sa nadýchla a
zlostne zachmúrila.
„Každý z nás má nejakých kostlivcov v skrini.“ Pohliadla
na Clair. „Ty nám tiež nehovoríš všetko. Maliarka, ktorá vie rozobrať pištoľ za
päť sekúnd?“ zdvihla tázavo obočie.
Clair sa
rozosmiala. Pristúpila k Bev tak blízko až sa ich boky dotýkali a ona sa nahla
k jej uchu.
„Ale bude to len
medzi nami.“ Zašepkala a vytiahla niečo z vrecka. Než to ukázala Bev pozrela
kde sa nachádza Bruce. Ten sa však venoval len svojej práci.
Bev prekvapene
pozerala na preukaz, ktorý jej Clair ukázala. Tá rýchlo preukaz schovala
naspäť.
„Nemala by si sa
pripojiť k armáde?“ spýtala sa ticho Bev.
„A čo tam? Okrem
toho som na dovolenke.“ Ukázala rukou okolo. „Myslím, že tu som viac užitočná.“
Bev dlho mlčala.
„Dokážeš ľudí
skvele odhadnúť. Skutočne som bola plastická chirurgička. Dosť úspešná. Šesť
rokov skvelej súkromnej praxe a potom mi prišiel do života muž, kvôli ktorému
som proste zblbla. V rámci večierkov a partie sme si obaja občas niečo dali.
Vedela som ako drogy vplývajú na človeka, ale hovorila som si, že mne sa to
nestane. Stalo. Pri jednej rutinnej operácii som tak vážne porušila postup, že
ten mladý muž zomrel na pooperačné komplikácie.“ Bev si rýchlo utrela slzu.
„Len vďaka otcovi som nestratila licenciu. Opustila som toho muža, odišla,
prešla si liečenie a dala sa konečne dokopy. Tri roky som pracovala u mierových
zborov v Afrike. Keď mi vystrieľali celú skupinu lekárov, rozhodla som sa
vrátiť. Možno tu robím len všeobecnú doktorku, ale tiež si myslím, že tu robím
dôležitejšiu prácu.“
„Tak vidíš, a ja
nemusím počúvať blbé kecy nejakého vydeseného nadriadeného.“ Vytiahla cigarety.
„Ako dlho si tu vlastne?“
„Len krátko,
čoskoro štyri roky.“
„Ale už ťa berú
ako svoju.“
„Oni si vážia
každého vzdelaného, to nie je tým, že by ma mali zrovna radi.“ Bev mykla
plecami. „Zo začiatku sa tu šírili o mne všelijaké klebety a takmer tri mesiace
som nemala ani klientov, aj keď som prebrala kliniku po starom doktorovi.
Dokonca nejaký čas sa o mne šuškalo, že som nejaká lesbická čarod...“ Bev sa
zastavila v rozhovore a zarazene pozrela na Clair. „Prepáč, nemyslela som to
tak.“
„Nechaj to tak.“
Clair mávla rukou. „Viem aký dokážu byť ľudia hnusný. Ja sa v svojej orientácii
netajím. Radšej to hovorím na rovinu, aspoň si ušetrím trápne pokusy od mužov o
to mať so mnou rande.“ Mykla plecami „Aj keď napriek tomu to občas stále niekto
skúša.“
„Takže,“ Bev sa
ošila ako človek, ktorý sa chce spýtať nepríjemnú otázku. „ty si to o sebe
vedela vždy?“
„Myslíš
orientáciu?“
„Áno.“
„Nevedela, do
svojich devätnástich som normálne randila.“ Clair sa mierne usmiala, ale s
vážnosťou prezrela ďalekohľadom okolie. „Potom som stretla ženu, kvôli ktorej
som zase zblbla ja. Mala takú tú šialene silnú charizmu, ktorej sa nedalo
odolať. Zabuchla som sa do nej, vyspali sme sa spolu, zlomila mi srdce a
odišla.“ Clair posmešne mykla plecami. „Keď som sa prebrala z toho
poblúznenia...“ na okamih stíchla. „zistila som čo som. A to že ma už muži
proste nezaujímajú. Potom som sa pridala k armáde. Koniec príbehu.“ Pohliadla
na Bev. „Ty si nikdy nepochybovala?“
Bev celá
sčervenala.
„Uhm, nikdy som
nad tým neuvažovala.“ Riekla mierne vyhýbavo.
„Škoda.“ Clair
zadusila cigaretu a pozrela na prekvapene tváriacu sa Bev.
„Škoda?“
„Niekedy mi moja
úprimná huba spôsobuje dosť problémov, ale myslím, že voči tebe môžem byť
úprimná. Si mi sympatická, veľmi sympatická.“ Riekla jednoducho Clair. „Neber
to ale ako obťažovanie, iba ako kompliment.“
Bev sa zarazene
zamračila.
„Obťažovanie?“
„Väčšinou keď
poviem žene že sa mi páči sa to otočí na to, že ju sexuálne obťažujem. To blbé
sexuálne harašenie.“ Clair prevrátila oči. „Keby jej to povedal muž by to brala
úplne normálne, usmiala sa a poďakovala.“ zatvárila sa znechutene.
„Tak potom ďakujem
za kompliment.“ Usmiala sa Bev a po chvíli videla, že sa usmiala aj Clair. Bev
si nervózne uhladila plavé vlasy za ucho. „Keď sme pri tej úprimnosti, tak si mi tiež
sympatická, aj keď...“ nervne sa uchechtla. „ešte neviem čo si o tom pocite
myslieť.“ Nevedela čo s rukami a tak si znovu upravila vlasy.
Clair sa na ňu
pozrela a nahla hlavu v skúmavom ženskom geste. Oprela sa o stĺp nedostavanej
veže a zvláštne sa usmiala.
„Čo znamená ten
úsmev?“ spýtala sa úplne nervózne Bev, snažiac sa zahnať nervozitu rozhliadaním
sa po okolí.
„Že kým mi
nepovieš nie, tak sa...“ Clair sa zarazila. „premýšľam nad správnym výrazom ako
to povedať.“ Pristúpila k Bev a tá prekvapene a až panicky ustúpila. „tak sa
budem snažiť zistiť ako veľmi som ti sympatická.“ Dopovedala Clair a s pomerne
pobaveným výrazom sledovala ako Bev od nej zase o krok ustúpila. Clair však k
Bev podišla len na krok. Ich telá rozdeľovali pozdvihnuté ruky Bev, v ktorých
držala pred sebou ďalekohľad.
„Clair.“ Bev sa
nadýchla a donútila sa pozrieť na zem.
Tá jej však
situáciu neuľahčovala. Jemne jej prstom prešla po brade a donútila ju tak
vzhliadnuť.
„Stačí len ustúpiť
dozadu a tým mi dáš znamenie.“ Clair znovu prešla Bev opatrne po brade. „Jeden
krok dozadu.“ Zašepkala.
„Ja... ja...“
rozkoktala sa Bev pozerajúc do tých krásne tvarovaných modrých očí. Zistila, že sa nemôže pri tom pohľade ani len
nadýchnuť. Clairine oči ju úplne zhypnotizovali. „Nemôžem sa pohnúť.“ Zašepkala
nezreteľne.
Clair sa k nej
priblížila len na pár centimetrov.
„Tak povedz nie, a
ja odídem.“ Zašepkala Clair a Bev cítila na svojej tvári jej dych. Teplý,
prekvapivo voňavý. Lenže Bev cítila aj inú vôňu. Alebo puch... smrad... odor...
Clairinho tela. Voňala tak príťažlivo, až Bev zistila, že sa v jej lone
objavila horúčava.
Zavrela oči a
snažila sa sústrediť.
Nešlo to.
„Nemôžem ti
povedať nie.“ Zastonala zúfalo, keď sa odhodlala otvoriť oči. Clair bola stále
pred ňou v strnulej póze čakajúceho útočníka. Mierne sa usmiala.
„Nemôžeš sa
pohnúť, ani mi povedať nie. Tak...?“ Clairin úsmev zmizol a zatvárila sa
podobne zúfalo ako sa Bev cítila.
„Daj mi čas.“
Zaprosila Bev.
„Nie,“ odvetila
rázne Clair. „nemáme čas.“ Chcela pristúpiť k Bev, ale hneď na to naklonila
hlavu ako keby niečo počúvala. Prudko ustúpila od Bev a trochu zlostne sa
usmiala. „Zachránená.“ Zašepkala. „Ale ja zistím ako veľmi som ti sympatická.“
Clair mrkla na nechápavo sa tváriacu Bev, ktorá stále bola prirastená na
mieste.
Vtedy ich rozhovor
prerušil mladý muž, ktorý sa vyštveral rebríkom na strážne stanovisko. Vyzeral
na šestnásť, ale Clair vedela, že má takmer dvadsaťpäť.
„Madam,“ kývol na
Clair a Bev čakala či jej dokonca nezasulutuje. „nevyrušujem?“
„Nie, čo
potrebuješ, Joey?“ odvetila úplne kľudne Clair.
„Rozmýšľal som ako
vám, teda nám pomôcť.“
„Áno?“
„Ešte pred týmto
všetkým čo sa tu stalo, som pracoval v malej počítačovej firme, v Almore, čo je
asi päť kilom...“
„Viem kde to je.“
Clair pokrútila rukou v geste aby začal hovoriť k veci.
„V tej firme sme
mali aj zabezpečovacie zariadenia. Presnejšie, majiteľ dostal len deň pred dňom
D zásielku kamier a pohybových snímačov. Takmer štyristo kusov od každého.
Veľká zákazka.“ Ukázal dookola. „Tie kamery sú na batérie rovnako aj snímače,
ak by sme to dokázali doviezť sem, myslím že by som bol schopný vybudovať
bezpečnostnú sieť do vzdialenosti približne tristo metrov.“
„To by sa skutočne
hodilo.“ Ozval sa Bruce.
„Súhlasím,“
prikývla Clair. „ale potrebujeme na to auto. Ako veľké sú tie balíčky?“
„Uhm, na začiatok
by stačilo,“ Joey požiadal o ďalekohľad a rozhliadol sa. „dvadsať kamier. Na
každú svetovú stranu päť.“ Ukázal do diaľky. „Už vidím aj možné pozície kam by
sme ich mohli zavesiť.“ Zamyslel sa. „Dvadsať kamier, snímačov, batérii,
počítač, stačil by malý nákladiak.“
„Nikde v diaľke
sme nezahliadli žiadny nákladiak.“
„To by nevadilo,
madam.“ Usmial sa Joey. „Vo firme ich je aspoň päť, a pochybujem, že pri
takomto rýchlom vývoji toho šialenstva okolo by stihli všetky z firmy vziať.“
„Dobre, myslím, že
máme ďalšiu časť plánu.“ Clair potľapkala Joyeiho po ramene. „Určite to vezmeme
v potaz.“
Joey sa chcel
vytratiť, ale potom sa zastavil pri rebríku.
„Ešte niečo.
Kamoša Trenta napadlo, že by sme mohli okolo radnice postaviť plot, podľa jeho
výpočtov by ten monštrózny generátor mal utiahnuť v pohode elektrické
napájanie. Teda ak nebude zapnutý stále, iba v prípade útoku.“
„Za chvíľu to tu
budeme mať ako Alcatraz.“ Zasmial sa Bruce, ale súhlasne kývol. „Len musíme
získať nejaké auto.“
Joey len mávol
rukou v pozdrave a zmizol.
„Odskočím si.“ Bev
mrkla na Clair a tá kývla.
Bruce sa oprel
vedľa Clair.
„Bev sa ti páči,
že?“ zapálil si cigaretu a sledoval ako Clair na neho prekvapene pozrela.
„Bruce, ty chceš
so mnou rozoberať lesbické pocity?“
Ten sa na ňu
zarazene pozrel. Mykol plecami.
„Moja sestra
je...“ zachmúril sa a krivo usmial. „alebo bola lesba. Vždy sme si všetko
hovorili, takže prečo nie?“
„Sestra?“
„Maria.“ Bruce sa
ťažko nadýchol. „Odišla odtiaľto práve kvôli rečiam a hlavne, že si chcela
nájsť partnerku. Do Ognam City.“
„Tam to začalo.“
Zašomrala smutne Clair.
„Preto hovorím, že
bola.“ Bruce zúfalo mačkal cigaretu medzi prstami. „Stále dúfam, že žije, ale
som realista. Sme dvojičky, ona staršia o minútu. A potom ako som začal počúvať
televíziu a potom rádio, zrazu som tu,“ ukázal si na miesto kde je srdce. „mal
obrovskú dieru, prázdno, nič. Vždy sme boli nejak divne navzájom napojený. Keď
jednému bolo smutno ten druhý zavolal a rozprávali sme sa hodiny. Nebrala mi mobil,
už len hodinu po prvom výstražnom vysielaní v televízii.“
„Je mi to ľúto.“
Zašepkala Clair a priateľsky ho pohladila po ramene.
Bruce kývol a
utrel si z očí derúce sa slzy.
„Chýbala mi už
sekundu po tom ako nasadla do svojho otrieskaného auta a vydala sa do sveta.“
Pozrel na Clair. „Asi preto potrebujem s tebou hovoriť, trochu mi ju pripomínaš
a tým nemyslím len orientáciu. Aj keď viem, že nám všetkým okolo niečo tajíš.“
Zdvihol ruku aby jej zabránil hovoriť. „Je mi to jedno, aj keď mám rád úprimnosť.
Veľmi si pomohla nám, tomuto zatratenému mestečku. Ďakujem ti.“
Clair nič
nehovorila, len podala v čestnom geste Brucovi ruku. Ten ju prijal a potriasol
ňou pevne.
„Štyristo metrov.“
Zašomral Bruce, keď sa pozeral smerom k autu, ktoré mohlo znamenať nové zásoby
a možnosť mobility.
„Napadlo ma, že by
to mohol vyriešiť rýchly bežec.“ Pohliadla na Bruca, ktorý sa mierne nesúhlasne
zamračil.
„Jeden človek. Do
pekla. Je to strašne veľké riziko. Okolie máme zabezpečené do maximálne sto
metrov.“
„Ja viem. Lenže
veľká skupina so zbraňami by určite pritiahla viac pozornosti.“ Ukázala smerom
k autu. „Jeden človek, pribehne, naštartuje, privezie auto sem. A potom môžeme
robiť viac.“
Bruce sa ešte viac
zachmúril.
„Ale čo ak to auto
nenaštartuje?“
„Potom by to mohlo
byť v peknej riti.“ Ozvala sa Bev, vrátiaca sa z toalety.
„Veľmi veľkej.“
Súhlasila Clair. „Do pekla, mať tak jednu ostreľovačku aby som ho mohla kryť
počas cesty.“
„Ostreľovačku?“
spýtal sa prekvapene Bruce. Ostal na ňu civieť. Sledoval ako sa Bev a Clair na
seba pozreli.
„Nechcem aby to
vedel ešte niekto iný, vy dvaja stačíte úplne bohato, jasné?“ spýtala sa Clair
a Bruce prikývol. Ukázala mu odznak a Bruce jej ho s užasnutím vrátil naspäť.
„Na veľa otázok mám konečne odpovede.“ Zapálil si ďalšiu cigaretu. „Takže
sniperka?“
„To je všetko čo
vám stačí vedieť.“
Bruce sa obzrel k
rebríku.
„Teraz už
dvojnásobne ďakujem, že si tu zostala.“
Clair sa len
usmiala.
„Podrž hliadku,
idem na chvíľu dole.“
Bruce zasalutoval
a ona na neho pohliadla rozčúlene.
„Jasne,“ usmial sa
a rukou ukázal na ústa. „ako trezor.“
Clair zostúpila
rebríkom do spálne.
„Poďte, prosím
dole.“ Ukázala na pár ľudí, ktorý len polihávali v posteliach, či sa
rozprávali. Zišla dole schodmi od hlavnej sály.
„Ľudia, prosím,
môžete sem.“ Zvolala a čakala kým sa okolo nej zoskupia. „Máme tu jeden závažný problém. A to je zabezpečenie okolia a aj tejto budovy. Môžeme,“ ukázala na
Joyeho. „okolie zabezpečiť až do tristo metrov. Ako viete, máme v pláne
postupne prehliadnuť všetky domy, zistiť či tam nie sú nejaký preživší a
zároveň z týchto domov získať aspoň dočasné zásoby.“ Pozrela na Susannah. „Je
mi ľúto, ale mienime vybrakovať aj hlavný obchod.“
„Keď už môžem
aspoň nejak pomôcť.“ Mykla Susannah ramenami v jednoduchom geste.
„Problém je
doprava. Väčšina z vás bola na streche a videla, že takmer každé auto v okolí
je v dezolátnom stave. Ale uvideli sme jedno nezničené asi štyristo metrov
ďaleko.“
„Štyristo?“ spýtal
sa neveriacky Jimmy a zasmial sa. „To je samovražda.“
„Tak ako bola
samovražda ísť sem?“ vrátila mu otázku Clair. Ďalej mu už nevenovala pozornosť.
„To čo chcem po niekom z vás bude veľmi ťažké a náročné. Chcem aby jeden z vás
dobehol k tomu nepoškodenému autu a doviezol ho sem.“ Prezrela si ľudí okolo.
Počula ako si hovoria, že zošalela. „Mal by to byť samozrejme niekto kto vie
šoférovať, niekto najlepšie mladší a v dobrej kondícii. Hovorím na rovinu, že ho
dokážeme ochrániť len približne na päťdesiat metrov. Nemáme pušky, či
ostreľovačky, ktoré by mali väčší dostreľ. Urobila by som to kľudne aj sama,“
zlostne sa zamračila. „lenže kvôli zranenej nohe som v behu slabá, ubehnem
stovku za takmer 17 sekúnd, čo je moc. Hľadám dobrovoľníka.“
Váhavo sa zdvihla
jedna ruka.
„Joey, ty nie.“
Pokrútila hlavou. „Ak chceme zabezpečiť okolie ako si povedal, budeme ťa
potrebovať. Niekto ďalší?“
Zdvihla sa ďalšia
ruka.
„Ako sa voláš?“
„Brendy
Feldmanová.“ Odvetilo mladé dievča, ktoré spustilo ruku.
„Koľko máš rokov?“
„Sedemnásť, ale
viem šoférovať.“
„Zbláznila si sa?“
ozval sa starší muž a chytil dievča okolo ramien. Clair ho poznala, bol to
Frederick Feldman. Otec mladého dievčaťa. „Chceš sa nechať zabiť?“
„Bola som
šampiónka na sto a dvesto metrov na škole, otec.“ Brendy zlostne striasla
otcovu ruku z ramena. „Doteraz som sa len pozerala ako ostatní niečo robia, a
ja som sa len váľala na posteli. Takže áno, možno som zošalela.“ Ukázala na
ostatných. „Lenže nikto tu nie je tak rýchly ako som ja.“ Pozrela na Clair.
„Chcem to urobiť.“
Frederick sa
postavil pred Clair a prosebne na ňu pozrel.
„Nedovoľte jej to,
prosím. Už som stratil ženu, nechcem stratiť aj ju.“
Clair však na neho
nepozerala. Hľadela na Brendy a jej odhodlané oči.
„Aký máš čas na
tých dvesto metrov?“
„22,89 sekundy.“
Odvetila Brendy.
„Vieš, že toto
bude dvakrát viac?“
„Je mi to jasné,
ale snažila som sa behať aj vytrvalostné trate. Skončila som ako druhá na 1500
metrov. Takže s vytrvalosťou nebude problém.“ Brendy pozerala Clair do nehybnej
tváre.
„Prosím.“ Začal
znovu Frederick. Obe ženy ho však ignorovali.
„Nemáš vodičák.“
Brendy mykla
hlavou smerom k otcovi.
„Od svojich
štrnástich som riadila traktor a aj dodávku.“ Pozrela na otca. „A ty dobre
vieš, že si ma naučil všetko čo si vedel sám o šoférovaní.“ Clair pohliadla na
otca, ktorý bezmocne zvesil ruky a zamračene pozrel na zem.
„Dobre, Brendy.“
Clair vybrala svoju zbraň z púzdra a podávala jej ju pažbou napred. „Vieš s
týmto narábať?“
„Viem,“ Brendy
pokrútila hlavou. „ale nechcem to. Mojou zbraňou budú moje nohy. Dobehnúť,
vziať auto a doviezť ho sem.“
„Nemusí
naštartovať, alebo tam nebudú kľúče.“ Clair schovala zbraň.
Brendy pozrela na
čoraz viac zúfalo tváriaceho sa otca.
„Ak je to stará
kraksňa tak ju naštartujem aj bez kľúčov, závadu...“ mierne sa zamračila. „To
bude záležať od stavu auta.“
Clair sa na ňu
pozerala dlho a zvažovala či toto mladé dievča má nechať podstúpiť takúto
šialenú skúšku.
„Poď na strechu,
ukážem ti kde to je.“ Kývla napokon a otec sa bezmocne posadil na stoličku.
Začal plakať.
Spoločne vyšli po
rebríku a Clair dievčaťu ukázala o aké auto sa jedná.
„Páni.“ Zašomrala
Brendy. „Je to fakt ďaleko, ale vyzerá to byť starší typ auta.“
„Nikoho nesklameš
ak povieš nie.“ Clair si skúmavo prezrela Brendynu tvár. „Je to len na tebe.
Ale, prosím, ak si čo len v kútiku duše myslíš, že to nezvládneš, tak povedz
nie. Nechcem tu mať ďalšiu mŕtvolu.“ Donútila Brandy rukou aby jej pozrela do
tváre. „Rozumieš?“
Brendy dlho
skúmala cestu, po ktorej by mala ísť.
„Sto metrov ku
klinike, potom sto k tomu zelenému domu, päťdesiat k tomu žltému, a posledné
metre odtiaľ k autu po otvorenom teréne.“ Brendy zložila ďalekohľad zo svojich
očí.
Clair na ňu
prekvapene pozrela.
„Nie si ty náhodou
utajená vojačka?“ spýtala sa dokonale zarazene.
Brendy sa ošila.
„V osemnástke som
sa chcela pridať k armáde.“ Nepokojne sa obzrela k rebríku. „Ale nech to prosím
nevie mô...“
„Je to len medzi
nami.“ Prerušila ju s úsmevom Clair. Potom jej úsmev pohasol a vážne na ňu
pozrela. „To auto je pre nás veľmi dôležité.“
„Viem.“ Brendy sa
sústredene zamračila smerom k autu. „Ideme na to.“
Clair už nič
nepovedala. Len spoločne zišli do prízemia a nechala ochrancov dverí ich
otvoriť.
Brendy
vyštartovala priam bleskovo. Držala sa presne slov, ktoré povedala na streche.
Clair jej cestu
podrobne sledovala ďalekohľadom zo strechy.
Brendy utekala
lepšie než ktorákoľvek šampiónka pred ňou. Len čo dorazila na záchytný bod,
rýchlo sa vydýchala a pokračovala v ceste. Clair sa zamračila, keď Brendy
naskočila do auta. Pevne zovrela pery, pretože auto evidentne neštartovalo.
Brendy ukázala smerom ku kapote na aute. Clair sa rozhliadla po jej najbližšom
okolí, stále nikoho našťastie nevidela. Brendy otvorila kapotu auta a začala
tam niečo robiť.
„Ako je na tom?“
spýtala sa Bev.
„Ticho.“ Zašepkala
nervózne Clair. Mala jediný ďalekohľad. Sledovala ako Brendy otvára kufor auta
a vyťahuje z neho nástroje. V mžiku priskočila k prednej časti a začala niečo
robiť na motore.
„Kurva.“
Zanadávala hlasne, keď uvidela, že z ľavej strany sa k Brendy blíži nejaká
postava. „Vyzerá ako nakazený.“ Zašomrala nahnevane. Dala dole ďalekohľad.
Rozhliadla sa. „Ako jej mám dať nejaké znamenie, do riti?“ spýtala sa Bev. Tá
jej vytrhla z rúk ďalekohľad a pozrela sa kde je Brenda. Bleskovo sa snažila uvažovať.
„Pomôž mi hore.“
Zvolala.
„Čože?“ spýtala sa
nechápavo Clair.
„Hore na
konštrukciu, tu nesvieti slnko, je tu ešte tieň.“ Bev ukázala v ruke
zrkadielko. „Bože dúfam, že to pomôže.“
Clair už bez
otázok zdvihla Bev nad konštrukciu prístrešku. Napäla všetky svaly aby ju
udržala v kľudnej polohe. Pozrela hore a videla ako Beverly otáča zrkadielkom
aby odrazila lúče slnka smerom k Brendy.
„Pomohlo to?“
spýtala sa zadýchane, držiac Bev na rukách.
„Podaj mi
ďalekohľad.“ Riekla Bev. Dlhé sekundy pozerala do čočiek. „Áno,“ vykríkla
radostne. „uvidela to.“
„Čo robí, myslím
Brendu.“ Clair zaťala zuby aby udržala Bev na rukách. Bola síce dosť
vyšportovaná, ale držať na rukách šesťdesiat kilov živej váhy s narazeným
ramenom bolo aj na ňu moc.
Bev pár okamihov
mlčala.
„Naštartovala ho.
Má ho.“ Vykríkla znovu Bev. „Ide k nám aj s autom.“
„Do pekla.“
Zašepkala Clair, keď jej povolili ruky a Bev sa zrútila dole. Priamo do jej
náručia.
Pozerali si do očí
len z pár centimetrov.
„Uhm,“ prvá sa
prebrala Clair, aj keď jej oči stále blúdili k Beverlyním ústam. „Takže to
dokázala.“ Pustila Bev zo svojej náruče. Tá krátko zavrávorala a rozhliadla sa
okolo seba ako keby sa tam ocitla prvý krát.
„Áno,“ Bev
vyzerala totálne rozhodene a Clair si všimla ako si pár krát prezrela jej telo.
„naštartovala.“ Zdvihla ruku a Clair začula hučanie motora.
„Konečne dobrá
správa po pár dňoch.“ Clairine slová však boli podivne smutné. Len ona sama
vedela prečo. Šialene chcela Bev pobozkať. Odvrátila od toho faktu svoju myseľ
a rýchlo zdupkala. Dole po rebríku, schodoch, až ku dverám radnice.
Brendu privítali
ako hrdinku.
A ona sa nadšene
smiala.
„Som na teba
hrdý.“ Zašepkal Frederick Feldman a objal svoju dcéru.
„Dobre.“ Zvolala
Clair takmer zlostným tónom. Ukľudnila ich tak. „Máme auto.“ Ozval sa výstrel,
ktorým Bruce z terasy zlikvidoval nakazeného, ktorý sledoval Brendyne auto.
Pozrela na hodinky. „Už je takmer večer, takže sa budeme sústrediť čo bude
zajtra.“ Pozrela na Brendu a potľapkala ju po pleci. „Výborná práca.“
„Ďakujem.“ Brenda
sa mierne uklonila a znovu prijala otcove objatie.
Clair sledovala
ako sa ich bežný režim dostáva zase do normálu. Dvaja muži strážiaci dvere.
Dvaja ľudia zase na hliadke. Chcela si ísť ľahnúť do svojej miestnosti, keď ju
zastavila Bev.
„Tam hore,“ Bev sa
mračila. „nechcem aby si si myslela...“
„Nič si nemyslím.“
Zastavila ju Clair a prešla okolo nej ako keby neexistovala. Vedela čo to
znamená. Bev sa práve dostávala do toho štádia, ktoré si ona prežila veľmi
dávno. Štádium, v ktorom sa bude musieť pobiť s tým čo chce a s tým čo ju učili
rodičia, alebo čo si pomyslí okolie. Videla značne, že ju Bev chce rovnako
pobozkať. Videla to tak jasne ako podušku, ktorú si práve dávala pod hlavu. Ale
to si Bev musela vyriešiť sama.
6 deň
Ďalší deň bol
priam hektický. Vstali skoro ráno a Clair rozhodla, že pôjdu traja ozbrojený,
plus Joey, naberú v obchode so zbraňami čo budú môcť a potom sa premiestnia k
firme, ktorú spomínal Joey.
Clair znepokojene
pozerala po okolí a v duchu rátala. Videla na ulici ešte tak dvadsať ďalších
mŕtvol, to ju však neznepokojovalo. Znervózňoval ju fakt, že nevedeli kde je
tých ďalších približne stosedemdesiat obyvateľov. Bolo to obrovské množstvo.
Ostatní tiež takmer pohrebne mlčali celú cestu a stiesnene sa obzerali.
Upokojila sa, keď
sa im podarilo bez ťažkostí dostať do army shopu. Val so Sue natankovali auto v
pumpe len tristo metrov opodiaľ.
Bruce sa znovu
mračil, keď ho šla sama prezrieť. Usmial sa však, keď videl ako chytila jednu
vystavenú loveckú pušku a po chvíli sa jej podarilo nájsť aj vhodné náboje a po
dlhšej aj puškohľad. Vyzerala zrazu veľmi spokojne. Vyštverala sa na strechu
obchodu a prikázala im nahádzať do auta čo najväčšie množstvo nábojov.
Keď zoskakovala
dole uvidela v diaľke nejaký odraz. Vrátila sa a pohla sa rovnakým smerom.
Uvidela, že sa to len slnko od niečoho odráža. Vedela, že je to smerom na
Alamore, takže po ceste zistia o čo sa jedná.
Z predmetu sa
napokon vykľula cisterna odstavená pri krajnici. Clair sa zamračila, keď videla
na dverách kabíny krv.
„Zastav.“ Zvolala
a Bruce neochotne zastavil.
Sledoval s
namierenou pištoľou ako prezerá cisternu.
„Je plná, vie to
niekto šoférovať?“
Na jej prekvapenie
sa ozvala Sue.
„V armáde som
jazdila na nákladiaku.“
„Dobre, vezmeme ju
po ceste naspäť. Teda ak pôjde všetko dobre.“
Každý z nich bol
rád, že Alamore je v podstate len skladisko pre rôzne firmy v okolí a nie
priamo mesto. Pravdepodobne v panike väčšina ľudí dávno opustila svoje miesta v
skladoch.
Clair nakázala
Brucemu aby zastavil takmer tristo metrov od hranice prekladiska a prezrela ho
riadne ďalekohľadom. Nakoniec vytiahla pušku a ozvali sa dva výstrely.
„Môžme.“ Riekla po
ďalšom prieskume.
Sklad firmy, kde
robil Joey bol jeden na okraji. Netrvalo im dlho nahádzať do dodávky všetko
potrebné, Joey dobre poznal svoju prácu a vedel kde sa ktoré komponenty v
obrovskom sklade nachádzajú. Aj keď stále frflal, že s tým majú zaobchádzať
jemnejšie, že neprehadzujú hnoj. Napokon v dodávke skončilo tridsať kamier a
Joey sa usadil za volant. Sue sa ujala volantu cisterny a tak vytvorili malú
kolónu, ktorá sa v podivne tichom svete bez života doplazila do Sarge po asi
dvoch hodinách odkedy vyrazili.
Bruce celkom
spokojne počúval, ako sa ľudia po ich návrate upokojili. Hlavne boli radi za
zbrane. Sarge bolo síce mestečko vzdialené asi dvadsať kilometrov od hôr, ale
mnoho obyvateľov chodilo pravidelne na lovecké výpravy. A tak obaja ľudia na
hliadke mali po ruke dve pušky, a ostatné zbrane uložili tak aby boli veľmi
rýchlo prístupné neďaleko vstupu. Clair odmietla aby zbrane rozdali konkrétnym
osobám. Súhlasila však aby vystrieľali asi tretinu zásob na učenie úplných nováčikov.
Prvú časť na ten
deň zadaných úloh zvládli. Ďalšou, ktorú Clair zadala bolo získanie potravín z
obchodu. Tentokrát zapriahli do práce takmer pätnásť ľudí, a obe autá. Cisternu
zakryli maskovacím plátnom, ktoré ulúpili v army shope.
Joey popri tom ako
ostatní nakladali potraviny, vyliezol ako opica na dva elektrické stĺpy a
umiestnil štyri prvé kamery. Clair na neho pozerala s miernym prekvapením.
Netušila, že sa Joey zaoberá aktívne horolezectvom. Sama sa nakladania
nezúčastnila. Vyštverala sa na strechu dodávky a sledovala okolie
spoločne s ďalšími troma ľuďmi, ktorých rozmiestnila takticky po okolí obchodu.
„Bruce?“ zvolala,
keď zahliadla na jednom dome v okne na poschodí vyvesenú bielu plachtu s
načarbaným nápisom „ešte ma nedostali, pomôžte mi“.
„Chceš to
riskovať?“ spýtal sa s obavami.
„Rozhodne.“
Ukázala na neho. „Ale len my dvaja. Ostatní nech chránia konvoj.“ Prehodila si
pušku na chrbát a vybrala pištoľ. Ukázala na svoje rameno. „Daj mi sem ruku
nech viem kde si, stále za mnou a mier mi cez rameno, len prosím nie vedľa
ucha. Ideme.“
Bruce sa tomuto
divnému postupu divil, ale uvedomil si aj to, že Clair je zrejme cvičená
profesionálka.
Vstupné dvere boli
však zamknuté, alebo zablokované. Rozhodli sa dom obísť a obaja sa zachmúrili,
keď uvideli zadné dvere rozbité a v okolí množstvo krvi.
„Drž sa za mnou.“
Upozornila ho znovu Clair a spoločne vstúpili do prítmia domu. Prízemie bolo
prázdne, ale obaja počuli podivné búchanie spoza dverí vedúcich do pivnice.
„Tu je polícia Sarge.“
Zvolala Clair a Bruce sa pobavene pozrel na jej temeno hlavy. Takže prebrala aj
túto rolu? Uvedomil si, že ju vlastne prebrala vo chvíli keď postrelila otca.
„Ak je tam dole niekto preživší, zaklopte tri, dva a jeden krát na dvere,
otvorte ich a potom ustúpte.“
Klopanie sa
neozvalo, stále pokračovalo pravidelné búchanie.
Znepokojene sa
obzrela.
„Otvor tie dvere
zboku.“ Ukázala ako presne to myslí, ustúpila od dverí a namierila na ne.
Prikývla.
Bruce zvrtol zámku
a prudko dvere otvoril.
Clair počkala asi
dve sekundy a tri krát vystrelila. Bruce uskočil, keď sa k jeho nohám zvalili
dve mŕtvoly. Prezrel si ich. Nakazený.
„Haló?“ začuli
zrazu krik z poschodia. „Je tam niekto?“ ozvalo sa znovu.
Clair bez odpovede
vystúpala po schodoch a zastavili sa pred jedinými zavretými dvermi.
„Ak nie ste
nakazený, zaklopte na dvere, dva, tri a jeden krát. Potom otvorte a ustúpte.“
„Panebože,
panebože.“ Ozvalo sa spoza dverí, priam nadšene, hneď na to zaklopanie v rytme
akom nariadila Clair. „Moment, mám tie dvere zahádzané, dajte mi chvíľku.“
Bruce a Clair na
seba pozreli s miernym úsmevom. Počuli ako sa za dverami odohráva nejaké
divadlo, ťažké odhadzovanie nejakých vecí a potom sa konečne dvere pootvorili.
„Ustúpte.“
„Jasne, jasne.“
Clair otvorila
dvere úplne a pri proťajšej stene uvideli vydeseného muža so zdvihnutými
rukami. Z miestnosti tiahol silný pach moču a výkalov.
„Nie som nakazený,
prisahám.“ Strhol si košeľu a otočil sa o tristošesťdesiat stupňov. Ukázal k
rohu miestnosti. Uvideli tam množstvo konzerv a vody vo fľašiach.
„Ukľudnite sa.“
Bruce tie slová povedal rovnako kľudným hlasom. „Je tu ešte niekto s vami?“
Muž chvíľu mlčal a
potom ticho rozplakal.
„Moja sestra a jej
syn, ale ... boli nakazený, zatvoril som ich do pivnice.“
„O nich sa už
nemusíte starať, ako sa voláte, pane?“
„Oh bože,“ muž si
zakryl ústa. „tie výstrely, vy ste ich...“ pomaly pokľakol.
„Pane,“ oslovila
ho vážne Clair. „musíme sa pohnúť a hneď.“
„David Jonson.“
Riekol ticho muž na kolenách. Tak ako pomaly sa zosunul na zem, tak sa rovnako
pomaly aj postavil. Rozhliadol sa okolo seba. „Kto vlastne ste?“ spýtal sa a
Bruce si uvedomil, že hľadí na Clair ako na anjela.
„Naša nová veliteľka.“ Odvetil, pretože Clair ostala ticho. „Čistíme dom po dome, a všimli sme
si tú vašu plachtu.“
„Aspoň na niečo to
bolo.“ Zašepkal David.
„Musíme sa
pohnúť.“ Zopakovala Clair. Ako keby to cítila, pretože zvonku sa ozval jasný
hlas Sue.
„Sme naložený,
pohnite sa.“
„Tu hore sú ešte
nejaké zásoby.“ Vykríkla Clair. „Konzervy a voda. Pošlite sem dvoch.“ Pohliadla
na Davida. „Ideme, pane. Bez vás, alebo s vami.“
„Áno, už idem.“
David rýchlo nahádzal do tašky nejaké svoje oblečenie a podobne rýchlo vybehol
aj von. Vo dverách sa však prudko zastavil a zakryl si oči. „Do riti.“
Zanadával, keď ho oslnilo silné slnko.
Clair si vtedy
uvedomila, že ten muž musel byť zavretý v jednej miestnosti veľmi dlho. Tomu
prízvukoval aj ten smrad močovky. Clair sa posledný krát rozhliadla, a keď nevidela
ďalšiu možnú aktivitu preživších v okolí, zavelila odchod na radnicu. Vlastne,
už ju premenovali na základňu.
David Jonson sa
napokon ukázal ako veľmi užitočný človek. Pracoval na benzínovej pumpe v meste
a vedel ako z cisterny vydolovať bez rizika benzín. Väčšina z nich si vydýchla.
Mali palivo pre generátor na dlhé mesiace. Teda ak nebudú preháňať používanie
áut.
Clair však vedela
aj ďalšiu vec. Že potraviny postupne v okolí, obchodoch, domoch, zlikvidujú.
Stojac na streche základne si znovu prehliadala okolie. Všade kam dohliadla
boli polia. Plné takmer zrelých plodín, na jednej strane obilia, na ďalšej
repy, kapusty a v diaľke rozoznala pole s asi mrkvou. Toto všetko si dala za
ďalší cieľ. Najviac ju však desili nové a nové správy z rádia od armády, ktorá
upozorňovala na neustále zväčšujúci sa počet rebelantov, ktorý lúpili a
vraždili.
Na dnešný deň však
považovala všetky úlohy za splnené. Joey spustil štyri kamery a ona sa musela
uznanlivo usmiať, keď videla, že fungujú. Joey k nim pripevnil aj senzory
pohybu, takže batérie vydržali oveľa dlhšie. Jednu svetovú stranu mali pokrytú.
Čistiac si zbraň
pozorovala ľudí okolo. Boli kľudnejší a oveľa vyrovnanejší ako v bunkri. Teraz
mali čo robiť. Sue a Vale učili ako rozoberať zbrane piatich svojich učedníkov.
Joey spolu s Trentom plánovali kde rozmiestniť ďalšie kamery. Susanah sa s ešte
tromi ujali varenia a rozdeľovania zásob. Bruce hliadkoval spoločne s Jamesom.
Rozhodla sa zájsť za Bev, ktorá väčšinu času trávila v svojej provizórnej
ambulancii.
Našla ju ako kúše
do špičky ceruzky a sústredene študuje lekársky almanach.
„Ešte si z toho
nezblbla?“ spýtala sa a videla ako Bev sebou podesene mykla.
„Ešte nie.“ Riekla
krátko a pretočila stranu.
„Cítiš veľkú
zodpovednosť.“ Clair si pritiahla k nej stoličku a posadila sa na ňu tak aby si
mohla položiť hlavu na operadlo.
Bev sa nervózne
usmiala.
„Dosť veľkú.“ Bev
si uhladila pramienok vlasov za ucho.
Clair na ňu chvíľu
hľadela.
„Oni nie sú ten mladý
muž, ktorý ti umrel v ordinácii.“ Zašepkala.
Bev k nej pozrela
totálne prekvapeným pohľadom. Konečne si zložila okuliare z nosa a pomasírovala
spánky.
„Ja viem, Clair.
Ale ak budem môcť zachrániť aspoň jedného, tak...“ ticho sa nadýchla.
Tá sa nahla a
jemne stisla jej ruku položenú na almanachu. Bev sa jej nevytrhla a pokojne to
zovretie prijímala. Dokonca si mierne s ňou preplietla prsty.
„Uvažovala som nad
tým všetkým.“ Bev ukázala voľnou rukou okolo. „Ak by niekoho kusli, nemali by
sme ho hneď zabiť.“
„Ako to myslíš?“
„Čo ak je niekto
imúnny? Ak niekoho kusnú, alebo zrania, mali by sme ho dať na samotku. Priebeh
je asi tri hodiny na zmenu.“ Bev vytiahla ruku z Clairinej. „Nie som odborník,
ale pokiaľ by sa po pokúsaní nezmenil, tak by sme mali šancu. Možno armáda by
nám potom pomohla.“
„Ale teraz sme v
tom úplne sami, Bev. A ja poznám vojenské postupy. Najskôr strieľať a potom sa
pýtať.“
„Ja viem.“ Bev si
znovu unavene prešla po tvári. „Ale chcem mať istotu. Možno niekto by bol
imúnny. Príroda je silná, stále nás prekvapuje.“
Clair nad jej
slovami uvažovala.
„Toto mala byť kedysi
väznica. Dole je niekoľko už prestavaných cieľ. Tam ho zavrieme.“
„Ďakujem.“
Zašepkala Bev a úľavne si vydýchla.
„Ale musí ti byť
jasné, že keď začne byť agresívny nebudem váhať.“
Bev sa jej pozrela
pevne do očí.
„Je mi to jasné.“
Vstala a krátko sa
prešla po miestnosti. Potom sa postavila blízko Clair. Krátko jej pohladila
ruku. „Je to šialené.“ Zašepkala hneď na to.
„To všetko okolo?“
Clair sa mierne zúfalo zasmiala. „O tom mi niečo hovor, a to som si už niečo
zažila.“
„Ne... uhm.“ Bev
sa nervózne uchechtla. „Nemyslím len toto. Bože...“ krátko sa znovu zasmiala.
„Spomínala si, že tvoju orientáciu zmenila žena so silným šarmom.“
Clair hneď
neodpovedala, namiesto toho si Bev dlho prehliadala.
„Áno, Anette,
zmenila moje myslenie, a odvtedy som konečne slobodná, aj keď to bolelo.“
Riekla úprimne. „Bev?“
Tá sa pozerala do
steny ako keby tam bol nejaký veľmi zložitý a dlhý nápis. Potom však znovu
pohladila Clair ruku.
„Ty si pre mňa
Anette.“ Vážne na ňu pozrela. „A ja by som zlomené srdce teraz nezvládla.“
Clair nedokázala
na toto nič povedať, len vyvalene hľadieť na Bev, ktorá sa po pár sekundách
zdvihla a odišla do jedálne. Clair si v neveriacom geste položila ruky na tvár
a snažila sa novú správu rozdýchať.
7. deň
Netušila aký ťažký deň bude ten ďalší.
„Šéfová?“ vykríkol
Joey zúfalo. Clair sa však ešte len prebúdzala. „Šéfová.“ Zvrieskol znovu.
Clair omráčene pribehla na miesto, kde si Joey zriadil malú sledovaciu stanicu.
„Čo je?“ spýtala
sa znechutene.
„Máme problém.“
Ukázal na monitor počítača, kde mal obraz z jednej kamery.
Clair sa okamžite
prebrala.
„Pohotovosť.“
Zrevala a s trochou vďačnosti videla, že ľudia, ktorý sa alarmu „Pohotovosť“
mali zúčastniť to urobili. Pätnásť ľudí v pár sekundách chytilo zbrane a
rozmiestnilo sa na svoje pozície.
„Vyzerajú ako
námorníci.“ Zašomral Joey. Potom však pokrútil hlavou. „Jedno auto a štyria
muži, čo to je kurva za armádu?“ pozrel na Clair, ktorá stála za ním. Podľa
kamier auto smerovalo k centru mestečka, a teda k ich základni.
Clair rozdala
krátke rozkazy a sama sa postavila k dverám základne. Pozerala na Joeyho, ktorý
zase hľadel na záber kamery, ktorá bola umiestnená hneď pri vchode.
„Zastavili, hneď
na námestí.“
„Čo robia?“
„Rozhliadajú sa.
Taký vysoký černoch, asi veliteľ im ukazuje aby sa rozhliadli. Do riti, asi
uvideli cisternu. Vystúpili z auta, okrem veliteľa.“
Clair chvíľu
hľadela do zeme a potom ukázala aby otvorili dvere. Vyšla do poludňajšieho
slnka. Na ramene puška a ruku mala stále položenú na pištoli.
„Dobrý deň.“
Zrevala. Uvidela, že štyria roztrúsený vojaci sa prudko k nej otočili a hneď na
ňu namierili aj svoje zbrane.
Vysoký černoch s
náplecníkmi kapitána ukázal aby jeho muži sklonili zbrane.
„Myslím, že moc
dobrý nie je, slečna.“
Clair sa mierne
usmiala a topánkou zašpárala v slnkom popukanom asfalte.
„V tejto dobe je
to pekne na hovno, pravda. Ale čo keby sme si odpustili tie predhovory,
slečinky, či kapitánov a rovno mi poviete čo chcete.“
Veliteľ sa
zatváril prekvapene, ale potom sa zasmial. Zostúpil z korby auta.
„Prišli sme kvôli
zásobám jedla a munície pre armádu, slečna.“ Ukázal smerom k cisterne. „A
samozrejme túto vecičku.“
„Povedala som aby
ste si tú slečnu odpustili.“ Riekla tvrdo. „Tu žiadne zásoby nedostanete, iba
keby ste boli jeden z nás.“ Clair tie slová precekla cez zuby.
Veliteľ znovu
namieril zbraň a to priamo na jej hlavu.
„Vezmeme si
všetko čo budeme potrebovať.“ Riekol kapitán a pokynul aby aj jeho muži znovu
namierili na Clair.
„Čo len chcete,
ste chcel povedať.“ Povedala Clair s tvrdým úsmevom. „Takže ste rebelanti,
ktorý si berú čo len chcú?“
„Ešte raz ma
nazvite rebelantom a na mieste vás zatknem.“ Zašepkal nebezpečne veliteľ.
„Akože sa to voláte, pán kapitán?“ spýtala sa Clair
napriek namiereným zbraniam.
„Kapitán Chris
Donahue, slečna. A teraz p...“
„Sklapnite.“
Prerušila ho drzo Clair. Napriek namiereným zbraniam k nemu podišla až len na
krok. „Nie ste v pozícii aby ste mohli vyjednávať. My sme preživší mestečka
Sarge, a tak to aj ostane. Naše zásoby, naša munícia, naše zdroje.“
„Ale ja som tu ako
zástupca ozbrojených síl Ognam State, bol vyhlásený výn...“
„Považujete aj
toto za výnimočné, kapitán Donahue?“ spýtala sa Clair. Krátko zdvihla ruku a
ukázala na nej drzý prostredník. Druhou zamierila medzi kapitánove nohy. Mala v
tej ruke nôž, ktorým mierila presne na kapitánove prirodzenie. Pri prvom
zdvihnutí ruky sa na streche radnice objavila desiatka namierených zbraní a v
oknách ďalších päť.
Donahue sa
neodvážil vydesene ustúpiť. Jeho muži to však urobili a on čakal či budú
strieľať.
„Koledujete si o
guľku do hlavy, slečna.“ Zašepkal. „Skloňte zbrane, hneď.“ Rozkázal krátko
cítiac stále na svojom zipse chladnú čepeľ.
„Svet sa zbláznil,
ja viem.“ Riekla Clair. „My sa tu snažíme o to byť trochu normálny.“ Hlavou
pokynula za seba. „Armáda tu už nič nezmôže, hlavne v takom počte...“ trochu
posmešne ukázala na troch ďalších mužov. „Váš výcvik by sa nám mohol hodiť.
Máme jedlo, zbrane, vodu. Pridajte sa. Čo vy na to?“ Clair spustila ruku a ustúpila od kapitána
Donahua.
Ten sa pozrel na
desiatku na neho namierených zbraní a potom na mužov za ním. Krátko kývol.
„Seriem na to.
Dobre, pridávam sa.“ Riekol jasne a pridali sa aj jeho ostatní muži, z ktorých
sa napokon vykľula aj jedna vojačka.
„Chris Donahue,“
kapitán ukázal na seba. „Dany Redman, Trevor Bredstone a Michelle
Rodriguezová.“
„Dajte to dole.“
Zavelila Clair a z priezorov provizórneho sledovacieho stanoviska sa stiahli
hlavne zbraní.
Donahue sa
rozhliadol.
„Počúvajú vás na
slovo.“ Zašomral a upravil si uniformu.
„Inak by sme tu
neprežili, pane.“ Zvolal James, ktorý vyšiel z budovy. „Zachránila naše zadky.“
Prehodil si cez rameno pušku.
„Vítajte v Sarge.“
Clair si zastrčila nôž za opasok.
„Vďaka.“ Donahue
krátko kývol na ostatných, ktorý vychádzali na denné svetlo. „V prípade, že by
sa objavil zbytok armády,“ Donahue sa krivo usmial. „tak sme tu ostali na ochranu mesta a
vynecháme ten incident s tým nožom.“
Clair s úsmevom
prikývla.
„Ďalšie hladné
krky,“ zašomral Bennett. Clair to nekomentovala, len prevrátila oči.
„Máme zásoby pre
seba na desať dní, rozdelíme sa, ak je v tom problém.“ Donahue sa neisto pozrel
na Bennetta.
„Aby sme vám
vyjasnili hierarchiu v našej komunite.“ James zagánil na Bennetta. „Clair to tu
vedie, ja a šerif Bruce sme jej zástupcovia a pán Bennett je len niekto kto rád
melie pántom.“
„Ja vaše velenie
nemienim spochybňovať,“ Donahue zdvihol obranne ruky. „vyzeráte byť veľmi dobre
organizovaný na civilistov.“
„A okrem toho,“
zúčastnil sa rozhovoru Bruce. „vybrali sme tunajší obchod a väčšinu okolitých
domov, takže zásoby máme asi na dva mesiace.“
„No, v meste južne
kadiaľ sme okruhom prechádzali, sme videli jeden veľký sklad potravín, ale aj
extrémne množstvo nakazených. Sami štyria sme si na nich netrúfali, aj keď máme
dosť munície, bolo ich snáď dvesto.“
„Južne?“
„Hmm, myslím, že
sa to tam volalo Dresen.“ Ozval sa prvý krát Redman.
„Tam je ale
maximálne dvadsať obyvateľov.“ Riekol Bruce. „Jedna pumpa, sklad potravín a to
je celé.“
„Asi vieme kam sa
nám stratili nakazený z nášho mesta.“ Zašomral James.
„Som rada, že ste
si toho všimli.“ Usmiala sa Clair. „Stojíme tu ako na strelnici, ideme dnu. Ale
schovajte ten vojenský jeep dozadu.“ Donahuovi vojaci to urobili v pár
sekundách a hneď na to sa vydali za svojím veliteľom a civilistami dnu do
základne.
„Páni,“ zašomral
Donahue. „teda vybavili ste sa fakt veľmi dobre.“ Spoločne s Clair si
prehliadli celú budovu. „Michelle,“ oslovil desiatničku Rodriguezovú a ukázal
na ošetrovňu. „myslím, že tu budeš mať tiež svoje miesto.“
Bev konečne zdvihla
hlavu od svojho almanachu, keď začula ich rozhovor a pripojila sa k ich
skupine.
„Doktorka?“
spýtala sa Michelle.
„Poľný zdravotník,
ale mám päť rokov medicíny, odbor gynekológie. Tesne pred skúškami na doktorku
začal tento bordel.“ Rodriguezová sa smutne zamračila.
„Výborne, pomoc sa
mi bude hodiť.“ Clair zahliadla ako sa krátko na ňu pozrela a hneď zrak
smerovala preč. Zovrela zuby, napätie medzi nimi začínalo stúpať.
„Takže, čo máte
vlastne v pláne? Zakopať sa tu a počkať na záchranu?“ spýtal sa mierne
skepticky Donahue.
„Prežiť.“ Odvetila
jednoducho Clair. „A to sa nám zatiaľ darí.“
„Lenže časom dôjdu zásoby, aj keby sme vyrabovali všetky mestečká okolo.“
„To je mi jasné
a...“
„Madam,“ Donahue
na ňu zachmúrene pozrel. „vidím, že nie ste blbá, vzhľadom na to ako ste to tu
zorganizovali, ale je tu niekoľko veľmi nepríjemných a zlých faktorov.“
„Počúvam.“
„Môžeme sa niekde
posadiť?“
„V jedálni.“
„Uhm, nemusia to
počuť všetci.“
„My tu nemáme
medzi sebou tajomstvá, Chris.“ Riekla jasne Clair a on začul ako si James
súhlasne odfrkol.
„Dobre, Trevor
mapu.“
Spoločne sa
posadili k jedálenskému stolu a Trevor rozložil naň vojenskú mapu.
„Predpokladám, že
tie reči vo vysielačke či rádiu ste už počuli.“ Donahue pozrel na Clair a videl
ako prikývla. „Lenže klamú, z armády, ktorá bola nasadená pri nepokojoch,
zostala asi len jedna pätina. Nemám odvahu povedať, koľko ich ostalo z tých na
tvrdo nasadených. Teda tých čo nasadili vo veľkých mestách. Tam sa tá nákaza
šírila úplne šialeným tempom.“
„Bože.“ Zašepkala
Bev zhrozene.
„Nákaza sa šírila
oveľa rýchlejšie ako sa predpokladalo. Jeden nakazený a nezabitý nakazil
ďalšieho a ten ďalšieho.“ Donahue zlostne pokrútil hlavou.
„To sme si všimli
aj tu, čo tie ďalšie zlé faktory?“
„Tu a tu.“ Donahue
ďobol do mapy. „Tábory dobre organizovaných rebelov, celé to tam vedie teraz už
bývalý kapitán De Souza, povýšil sa na generála Slobodnej armády. Idiot prvej
triedy, ale má zásoby. Zareagoval ako prvý, takže vybrakoval všetko okolo.
Vďaka tomu prebehlo k nim aj početné množstvo vojakov. Ale s armádou nemajú nič
spoločné. Bez váhania zabijú každého kto im odporuje pri získavaní zdrojov pre
ich základňu. A vy tu máte pre nich pár veľmi zaujímavých vecí.“
„Cisternu a?“
„Tá cisterna je
pre nich ako el dorádo, väčšinu benzíniek vyčerpali, pretože jazdia hore dole
ako taká banda debilov. Najviac benzínu míňajú na výjazdy do hôr pre mäso a na
asi dvesto kilometrov vzdialenú hovädziu farmu, tá je práve pri tom druhom
tábore. Tábory si vybudovali na týchto miestach kvôli tomu, že je tu snáď
najväčšia koncentrácia malých púmp v celom Ogname.“
„Koľko ich vlastne
je?“
„Asi stopäťdesiat
podľa posledného prieskumu. Stovka v hlavnom tábore, a päťdesiat v tom druhom.
Ale môže byť ich aj viac. Ľudia, ktorý sa k nim nepriznávajú ale slúžia mu.“
Kapitán zlostne udrel do stola. „Tá druhá vec je jedlo.“
„Toho tu zase
toľko nemáme, vzhľadom na ich počet.“ Pokrútila Clair nechápavo hlavou.
„Máte tu poľnohospodárske
polia, všade naokolo a takmer dozretú úrodu. A to ich pritiahne stopercentne.“
„Do pekla.“
Zanadával Bruce. „Prečo armáda nezasiahne?“
„Armáda?“ Chris sa
zasmial. „Počúvali ste ma posledných päť minút, pane? Armáda je úplne
rozštiepená, mnohí ani nepočúvajú velenie a ani sa nevie kto je najvyššie
postavený vojenský dôstojník, mám na mysli toho živého. Ani nevieme či je vôbec
na žive prezident. Naša jednotka sem bola pridelená len kvôli správam o tých
rebelantoch, na začiatku nás bolo tristo, teraz je nás ledva tridsať.“ Chris si
v nervóznom geste upravil pištoľ v púzdre. „Polovicu zlikvidovali nakazený než
sme prišli na to, že ich máme rovno zastreliť do hlavy a nesnažiť sa ich
ošetriť. Časť utiekla k De Sauzovi a ten zbytok sme stratili pri ochrane
poslednej benzínky.“
„Kto velí tej
jednotke?“ Clair si všimla púzdra, ktoré mal Redman na chrbte.
„Plukovník Tenson,
na začiatku. Potom čo ho zabili tak kapitán Donahue.“ Prehovoril Bredstone
mierne ironicky.
„Vy ste k nám
zdupkal od vlastnej jednotky?“ spýtala sa Clair zarazene.
Chris sa zlostne
zdvihol a rozhodil rukami.
„A čo som mal
robiť? Títo traja sú prakticky jediný, ktorý ma počúvajú a robia to čo
prikážem. Druhý vo velení, poručík Peterson, mi dokonale podryl rešpekt u
mužstva. Jeho neustále kecy o mojej neschopnosti a že by sme sa mali pridať na
víťaznú stranu, tým myslel rebelantov.“
„Prepána,“
zhrozene zvolala Clair. „je výnimočný stav a vy ste ho nezastrelili za
porušovanie pravidiel a poškodzovanie autority veliaceho dôstojníka?“
Chris na ňu
prekvapene pozrel.
„Nejak dobre sa
vyznáte vo vojenských zákonoch.“
„Prečo ste ho teda
nezastrelil?“ ignorovala jeho nevyslovenú otázku.
„Pretože to nikdy
nerobil nahlas, dokonca sa vyhýbal aj im trom, pretože vedel, že sú ku mne
lojálny.“
„Kapitán má
pravdu,“ zlostne zavrčala Rodriguezová. „robil to veľmi neokato. Aj dnes keď
sme odchádzali na hliadku sme videli, ako sa muži po nás pozerajú a počula som,
že by sme sa nemuseli vrátiť. Tým by velenie prebral Peterson.“
„Hej,“ súhlasil
Redman. „a vyriešil by elegantne svoj problém menom Donahue.“
„Prečo vás
neskúsil zvrhnúť?“
„Práve kvôli nám,
madam.“ Usmial sa Bredstone. „Sme najlepší a dávame si na nášho veliteľa pozor.
Navzájom si kryjeme chrbát.“
„Bez nich by som
už mal asi dávno guľku v hlave.“ Donahue vystrúhal krivý úsmev, ktorým maskoval
hrdé slzy.
„Popíšte mi
bližšie stav jednotky, myslím tým aj výbavu.“ Clair zosadla zo stola a začala
kráčať okolo nich.
„Čo je tu k
popisovaniu?“ mykol plecami Chris. „Keď sme odchádzali, bolo tam okrem nás ešte
dvadsaťosem vojakov. Morálka podrytá, Peterson s víťazným úsmevom na tvári.
Výbavy máme veľké množstvo aj zásob, vzhľadom na to ako málo nás ostalo. Tridsať
vojakov na tristovýbavovú zásobu.“
„Benzín a vozový
park?“
„Pätnásť
nákladiakov, šesť terénnych, ale jediný ktorý má benzín je ten náš. Mali sme
nabrať palivo na mieste príjazdu. Lenže tá benzínka bola už dávno vybrakovaná.
My sme dnes chceli zájsť sem do Sarge, ale tú benzínku čo je pri hlavnej
vybrali tiež.“
Clair sa prudko
otočila.
„Čože?“
Donahue sa sa na
ňu prekvapene pozrel.
„Hovorím, že tá
benzínka je na suchu. Tá čo je odtiaľto asi dva kilometre.“
„Kurva.“ Vykríkla
Clair, a zlostne dupla nohou. „Boli sme tam len včera a vtedy bola ešte
funkčná. Brali sme si tam benzín. Do riti, boli k nám tak blízko.“
Mlčali, James sa
rozhliadol a videl, že mnohí z nich sú vydesený.
Clair sa konečne
zastavila v svojom pobehovaní okolo nich.
„Keby nebolo
Petersona, počúvali by vás zase vaši ľudia?“
Donahue pokrútil
hlavou.
„Silne o tom
pochybujem, veď som do akcie šiel priamo z kancelárie. Preto má Peterson asi
taký vplyv, je už v akcii dlhé roky.“ Zlostne odfrkol. „však ma aj prezýval pán
šuflík. Veď vy ste lepšie zorganizovali bandu civilistov, než ja vojakov.
Stupídny rozkaz totálnej mobilizácie.“
„Ako ďaleko je váš
post?“
„Po tom priesere s
benzínkou sme sa stiahli,“ ukázal na mapu. „je to asi tridsať kilometrov na
juhovýchod. Rozložili sme sa na tom mieste, pretože je tam zdroj vody, a z
dvoch strán strmý kopec. Madam, prečo sa na to všetko pýtate?“
Clair však nič
nepovedala. Vzala kus papiera a napísala si naň všetky fakty. 28 vojakov, vozy,
stav benzínu, k vzdialenosti napísala nejaký čas.
„Nechápem.“
Pokrútil Bruce hlavou, keď pozeral na všetky tie údaje.
„Tie nákladiaky sú
na naftu alebo na benzín.“ Odvetila namiesto odpovede.
„Benzín, všetky
autá sú na benzín.“
„Jonson? Koľko si
vyčerpal už z tej cisterny?“ zvolala na chlapíka, ktorý práve okolo nich niesol
kanister. Zmätene sa na ňu pozrel.
„Zatiaľ len
tridsaťtri dvadsaťlitrových kanistrov, prečo, madam?“
Clair zapískala na
prstoch aby sa miestnosť ukľudnila.
„Chcem aby ste
hneď teraz naložili tie kanistre do dodávky a dotankovali, hneď.“
Ľudia sa chvíľu po
sebe nechápavo pozerali, ale keď sa pohol Jonson naspäť von s kanistrom začali
ho nasledovať.
Kanistre boli
naložené behom pár minút, a Clair stále len pozorovala ich počínanie, ignorujúc
otázky od Donahua a Bruca. Namiesto toho ukázala na púzdro, ktoré mal Redman
stále na chrbáte.
„Čo to máte?“
„Ostreľovacia
puška, madam.“
„Viete s tým
narábať?“
Redman sa zmätene pozrel
na Donahua.
„Nie madam, som
odborník na výbušniny. Len som sa s tým učil.“
„Dajte mi to.“
Clair vybrala pušku z púzdra. „Hm, Harris s 338 lapua magnum nábojmi.“ Skúsene
si zbraň prehliadla a nebezpečne sa usmiala. „Výborne. Toto si nechám. Val?“ zvolala
a podala mu svoju predchádzajúcu loveckú pušku, ktorá ako jediná mala
puškohľad.
„Tá tvoja sa mi
páči viac. Mal som ju na misii, spoľahlivá kamarátka.“ Zafrfľal.
Pozrela na
hodinky.
„Máte dvadsať
minút sa najesť. Val, odteraz máš hliadku na streche až kým sa nevrátime. Sue,
budeš šoférovať dodávku spolu s Henrym. Nezabudnite si prekontrolovať výbavu a
vziať si dostatok nábojov.“ Hľadela na zmätených vojakov. „Tak na čo čakáte?“
„Bez urážky,
madam, ale nechápeme čo chcete robiť.“
„Jasne,“ usmiala
sa Clair. „vojaci sa bez podrobného plánu ani nevyčúrajú.“
„Som v armáde šesť
rokov, takže si láskavo dajte pozor na vašu nevymáchanú dr...“ vybehol na ňu
nebezpečne Redman. Rodriguezová ho však zadržala.
„Nechaj ju,
civilisti také niečo nikdy nepochopia.“
„Viete čo mám v
pláne, kapitán? Vziať si späť posádku, výbavu a potraviny. Vybudovať v tomto
mestečku novú základňu. To mám v pláne.“
„Zbláznili ste
sa.“ Zašepkal Donahue.
„To jej hovoríme
často aj my. A sme stále tu.“ Uškrnul sa Bruce. Zdvihol zbraň. „Kde bude moje
miesto?“
„Ty nie, ani
James. Budete to tu viesť kým sa nevrátime. Keby sa niečo stalo. Máte v aute
vysielačku?“ otočila sa na Donahua.
„Áno,“ hneď však
odmietavo pokrútil hlavou. „ale rozhodne ju nepoužívajte. Než sme zistili, že
nás vďaka nim využívajú tak nám zakapalo veľké množstvo chlapov. Falošné
tiesňové volania.“ Donahue prudko kopol do jedálneho stola až sa posunul o niekoľko centimetrov. Kopol do
neho znovu.
Clair ho tvrdo
udrela do tváre až si chytil líce.
„Spamätajte sa, kapitán.“
Zvolala. „Takže budeme bez spojenia, to ma moc neteší. Najedzte sa, máte
pätnásť minút.“
„Toto bude tá
najšialenejšia jazda.“ Zašomral Donahue a vydal sa k pultu, kde práve rozdávali
ranný prídel. Po ceste si trel líce.
James s Brucom si
však sadli k Clair k vedľajšiemu stolu.
„V prípade
problémov vyhláste pohotovosť a snažte sa prežiť čo najdlhšie.“
„Stopäťdesiat
proti nám, koľkým, sedemnástim?“
Clair pokrútila
hlavou.
„Pokiaľ je to tak
ako hovorí Donahue a majú vojenské velenie, prídu najskôr len prieskumníci. A
ich základňa je vzdialenejšia než post Donahuových mužov. Je dôležité aby tí
prieskumníci nič nezistili, alebo aby ste ich odstránili skôr než použijú
vysielačku. Ak sa tak stane, bude nejaký čas trvať kým v ich tábore veliteľovi
dôjde, že je niečo zle. A pošlú ďalšiu jednotku, možno väčšiu ale stále menšiu
ako bude nás. Ale na tretí krát im dôjde, že sme tu. A preto potrebujeme tých
vojakov.“
„Aby to tu bol
ešte väčší masaker.“ Zafrfľal neveriacky James.
„James, zažila som
si situácie v ktorých aj malá skupinka dobre zorganizovaných ozbrojencov
dokázala odolať troj, či štvornásobnej väčšine. Keď mali teda výhodu. A my
výhod máme niekoľko. Poznáme mesto a máme tento ťažkotonážny barák.“
„Ja by som
povedal, že máme ešte jednu väčšiu zbraň.“ Usmial sa Bruce.
„Akú?“ Spýtala sa
Clair a odložila konzervu.
„Teba.“
Clair na neho pozrela pobavene.
„Šialená ženská so
šialenými nápadmi je pre teba terno?“ zasmiala sa a vstala. „Si ešte väčší cvok
než ja.“ Vyšla von a sledovala, ako sa vojaci chystajú do plnej výbavy.
„Clair?“
„Áno?“ tá sa
otočila na Bev, ktorá postávala pri dverách.
„Už odchádzate?“
„Päť minút.“
Odvetila Clair pohliadnuc na hodinky.
„Potrebujem ti len
niečo ukázať.“
Clair iba prikývla
a vydala sa za ňou. To že jej nič nechce ukázať pochopila po dvoch sekundách,
keď sa za nimi na ordinácii zabuchli dvere. Spýtavo na ňu pohliadla a oprela sa
o policu. Založila si ruky na prsia. Bev chvíľu váhavo postávala pri zavretých
dverách.
„Nemala by som ísť
s vami?“
„Nie, Bev, nie si
vycvičená. Michelle to určite zvládne.“
„Ako zlé to bude?“
„Neviem, ak budeme
mať šťastie nestretneme po ceste De Souzovu hliadku. Otázkou je ako budú
reagovať samotní vojaci od Donahauha.“
„V tom ti snáď
pomôže tvoja hodnosť.“
Clair sa letmo
usmiala, ako keby tým nebola nadšená.
„Asi je čas aby to
prasklo.“
Bev sa k nej zrazu
rýchlo priblížila, položila jej ruky na boky a dala jej na líce veľmi jemný
bozk.
„Za čo to bolo?“
spýtala sa ticho Clair, keď sa Bev odtiahla.
„Pre šťastie.“
Clair sa usmiala a
chcela ju pobozkať na pery. Bev však ustúpila.
„Nie, ja na
toto...“ Bev sa od Clair vzdialila a zmätene si prešla po čele.
„Čo?“
„Neverím, že to
hovorím.“ Bev sa nadýchla. „Veľmi ma priťahuješ, Clair, ale som z toho strašne
zmätená. Nie som pripravená na tieto pocity, to čo sa vo mne deje. Ešte nie.“
Clair od nej ustúpila do bezpečnej vzdialenosti, ale mierne sa usmievala.
„No, ale ak by sa
mi tam niečo vonku malo stať, nevyčítala by si si neskôr, že si ma teraz
nepobozkala? Nebudeš to ľutovať?“
Bev na ňu pozrela
mierne vystrašene.
„Tak sa potom,
prosím, vráť aby som toho nemusela ľutovať.“ Riekla mierne naštvane Bev a
chcela odísť.
„Dohodnime sa.“
Zvolala Clair a tým ju zastavila.
„Na čom?“ opýtala
sa váhavo Bev.
„Pusa ak sa
vrátim, čo ty na to?“ Clair sa mierne usmiala a sledovala ako sa Bev zamračila.
Potom sa jej tvár ukľudnila.
„Dobre.“ Riekla
Bev a vybehla von.
„Čo to robíš?“
Zašomrala si pod nos Clair. Po chvíli si sama odpovedala. Nebude tlačiť na Bev,
nebude. Nesmie. Aj keď sa vráti v jednom kuse, tak na tú odmenu za návrat
nebude tlačiť. Ak by ju Bev mala pobozkať, musí to urobiť sama a dobrovoľne.
Založila si na oči slnečné okuliare a vydala sa von s úsmevom na tvári. Vojaci
boli pripravený a sedeli už vo svojom tereňáku.
Clair si naposledy
prekontrolovala výbavu a posadila sa vedľa nich.
„Asi by ste mi
mohli dať po ceste lekciu z veliacich schopností.“ Riekol ironicky Donahau.
Dotiahol si pútko na helme a preveril zbraň.
„Troch ľudí už
máte na svojej strane, prečo si myslíte, že by ste nemohli mať viac?“ vážne na
neho pozrela. „Chce si to len viac veriť. Vyškolený snáď na to ste, kedže máte
hodnosť kapitána.“
„Škola nie je
prax.“ Povedal smutne Donahau a odhodlal sa zbytok cesty mlčať. Mlčali vlastne
všetci. Každý z nich si v hlave preberali svoje verzie toho čo sa môže stať o
niekoľko desiatok minút.
Redman, ktorý
viedol tereňák vybral čo najvhodnejšiu trasu, ktorá sa vyhla hlavnej ceste a
aby ju zvládol aj neohrabaný malý nákladiak.
„Ako ďaleko ešte?“
spýtala sa po dlhých minútach hučania motora.
„Za tým kopcom,
asi ešte kilometer.“
„Zastav pod tým
kopcom. Poďte.“ Kývla na Sue aby oni počkali vo svojom aute. Spoločne s vojakmi
zaľahli na vrchole nízkeho kopca. Ich počínanie našťastie zakrývali nízke
kríky. Clair vytiahla z púzdra pušku a zamierila s ňou na tábor. Videla, že je
v značne zúboženom stave. Väčšina zátaras či ohradenia bola zničená. Vojaci a vybavenie
tam však stále boli.
„Peterson?“
„Nevidím ho, ale
je to vysoký svetlovlasý muž s fúzmi a dlhou jazvou na pravej strane tváre.“
Odvetil Chris, pozerajúc cez ďalekohľad. „Vyzerá to tak, že sú tam zatiaľ
všetci. Asi si počkajú jeden dva dni, aby Peterson presvedčil všetkých, že sme
zdrhli alebo sme mŕtvi a potom preberie velenie. Odtiaľto to bude chcieť peknú
ranu, viete s tým narábať?“
Clair na neho
zarazene pozrela.
„Nechcem ho zabiť,
ešte nie.“ Posledný krát si prezrela tábor a pozrela vážne na skupinku vojakov.
„Teraz budem po vás chcieť niečo čo sa vám možno nebude pozdávať. Dole v
tábore, chcem plné velenie, bez urážky k vám, kapitán. Buď mi budete veriť, ale
bo nie. A budete ma počúvať na slovo. Dole budete najskôr hovoriť vy, ale potom
ma neprerušujte, pretože to čo treba urobiť je proste treba. Ja viem čo chcem
urobiť.“
Vojaci po sebe
váhavo pozreli.
„Dobre madam, ak
dáte tú zberbu tak dokopy ako ste dali tých civilov, vôbec neprotestujem.“
Riekol jasne Donahue a ostatní napokon tiež prikývli.
„Tak poďme. A
nezabudnite si oceľové spodky, námorníci.“
Vojaci sa pobavene
zasmiali. Poznali bojový pokrik námorných jednotiek.
Len o pár minút
ich autá zastavili pri vchode do niekdajšej základne. Clair vyskočila ako
posledná. Do poslednej chvíle si prezerala všetko okolo seba. Vojaci boli
neupravený, ich výzbroj sa len tak povaľovala po zemi pri stanoch. Jediný, kto
niečo robil, bol vojak na vyvýšenej strážnej veži, ktorý obsluhoval guľomet.
Ten ich uvidel aj ako prvý a to boli už len necelých sto metrov od základne.
Clair zlostne zatínala zuby. Boli ako partička veľkých detí s ešte väčšími
hračkami. Nebezpečnými hračkami.
Muž na veži od
nich odklonil guľomet a zdvihol ruku na pozdrav.
„Ste tu nejak
skoro, kapitán.“ Zvolal na nich. Clair spoznala v jeho hlase náznak rešpektu,
fajn, aspoň jeden na ich strane. „Zistili ste niečo, pane? Čo je to za
civilov?“ vtedy si všimla ako na ňu ostal vojak pozerať a zrazu na jeho tvári
vykvitol úsmev, ktorý sa po chvíľke vytratil.
„Zapískajte
nástup, desiatnik, ale ostaňte na stráži.“
„Rozumiem, pane.“
Desiatnik píšťalkou vylúdil niekoľko vysokých tónov, ktoré im rvali uši. Clair
vošla spolu s vojakmi do základne. Znovu prikázala Sue a Henrymu aby počkali v
dodávke. Stále hľadala toho vysokého blondiaka s fúzmi. Peterson však robil
asi niečo dôležitejšie ako je zapískaný nástup počas výnimočného stavu.
Vojaci sa
postavili do ledabolého radu, ani si nevzali výstroj a ich postoj mal ďaleko od
pozoru.
„Tak čo, pane,
zase máme chrániť nejakú benzínku?“ spýtal sa otrávene jeden drzo vyzerajúci
muž.
Kapitán mlčal a
prešiel okolo ich radu tam a naspäť. Clair zahliadla nejakého muža ako sa
zakráda poza stan a potom mizne v ďalšom. Kapitán sa zastavil kúsok pred ňou.
Počúval ako mu ticho šepká.
„V mestečku
neďaleko odtiaľto sme našli skupinu preživších civilistov. Sú dobre
zorganizovaný a prežili dva týždne bez akejkoľvek pomoci zvonku. Za našu
ochranu nám ponúkajú prístrešie, vodu a jedlo. Nebude to však žiadna rutina,
pretože sú doslova na dostreľ od jednej De Souzovej základne. Majú medzi sebou
deti a niekoľko starších. Kvôli tomu odmietajú opustiť svoj post a úprimne
pochybujem, že by sme našli bezpečnejšie miesto ako je práve tam. Bude nás
čakať veľa práce, postaviť hradby, vyčistiť okolie od mŕtvol. To je teraz naša
misia.“
„To má byť
rozkaz?“ spýtal sa menší vojak s posmešným výrazom v tvári, nožom si arogantne
čistil nechty na ruke.
„Petersonova pravá
ruka,“ zašepkal kapitán na tichú otázku spoza seba.
„Pripravte sa,
teraz ja.“ Zašepkala Clair a podišla k vojakovi označenému ako pravá ruka
poručíka. Prezrela si s úsmevom jeho uniformu.
„Akože sa voláte?“
spýtala sa milo.
„Edward Joshua,
ale pre teba budem Eddie, zlatko.“ Pozrel za ňu na kapitána. „Vy ste nám sem
doviedol aj striptérku.“ Znovu pohliadol na Clair. „Ste schopnejší než som si
myslel.“ Niekoľko mužov sa zasmialo, ale väčšina z nich stále s obavami
pozerali na kapitána. Clair to dodalo odvahy, nie všetci boli presvedčený o
tom zdrhnúť. „Tak čo zlatko, kedy nám...“ nedopovedal vetu, keď sa ocitol na
zemi s takmer vyrazenou sánkou.
„Stáť.“ Zvolal
Donahau.
Niekoľko mužov
chcelo Joshuovi pomôcť, ale zastavili ich namierené zbrane z kapitánovej
jednotky. Oni si v rámci dlhodobej ľahostajnosti svoje zbrane zabudli v stanoch
pri nástupe.
Clair sa zohla nad
prekvapeného Joshuu.
„Seržant, prvé a
posledné slovo z vašej špinavej huby bude pane alebo madam, keď hovoríte s
nadriadeným. Čo poviete potom bude len áno, rozumiem, rozkaz alebo vykonám.
Rozumeli ste tomu, vojak?“ kričala tak hlasne až jej navreli žily na čele a
krku.
„Ty zas...“ Joshua
znovu nedopovedal, keď ho uzemnila ďalšia rana do tváre.
„Čo ste to chceli
povedať, vojak? Rozumeli ste?“
Kapitán na celú
scenériu neveriacky zízal, ale svoju zbraň mal namierenú. Krátko sa obzrel a
videl, že muž na veži otočil svoj guľomet. Lenže nemieril na nich ale na zbytok
vojska. Bol na ich strane.
Joshua zdvihol
nôž, ktorý predtým držal a zahnal sa na Clair. Tá však bleskom uskočila a
uštedrila mu ďalší kopanec do rebier.
„Stále som
nepočula odpoveď.“ Jej ďalší kopanec prerušilo pískanie. Nie však od desiatnika
na veži, ale ostré zapískanie na prstoch. Otočila sa tým smerom. Uvidela tam
vysokého blondiaka. Konečne, Peterson. V pätách mal muža, ktorého predtým
videla sa zakrádať.
„Hej hej hej, tak
sa skľudnime.“ Zvolal Peterson. „Zdvihni sa.“ Zavelil a ukázal na Joshuu. Ten
sa po chvíľke pozviechal. „Čo to tu hráte za divadielko, kapitán a ...“ pozrel
na Clair. „táto tvoja šľapka.“
„Pre vás, madam
šľapka.“ Riekla pobavene Clair a prezrela si ho. Vyzeral ako jediný pripravený
na boj v každom okamihu. Dokonca narozdiel od ostatných mužov bol aj oholený
okrem fúzov. Začula ako desiatnik na veži čo najtichšie šepká ku kapitánovi
otázku čo má robiť. Kapitán mu ukázal rukou len krátky pokyn čakať.
„Donahau, takže čo
to tu chcete robiť? Ísť chrániť nejakú dedinku s vystrašenými dedinčanmi a ich
kravy? Vzdajte to, viete dobre, že vaše velenie nemá žiadny účinok.“ Clair
videla že Petersonove slová sa však účinkom nemíňa. Muži po sebe pozreli, ale
váhali na nich zaútočiť. „Vzdajte to.“
„Námorník sa nikdy
nevzdáva.“ Zvolala. „Námorník ide vždy čestne a hrdo vpred. Ná...“
„Slečna, držte
hubu. Každý z nás pozná pokrik námorníctva. Síce netuším kde...“
„Námorník vždy
verí svojmu veliteľovi.“ Dokončila Clair.
„Preboha kde ste
vyhrabal túto štetku? Odbachnite ich a pôjdeme k De Souzovi.“ Mávol rukou
Peterson. Na jeho prekvapenie sa pohol jediný Joshua a ten sa zastavil, keď mu
medzi oči zamierila Rodriguezová svoju zbraň.
„Paragraf 6 vojenského zákonníka...“
„Skončíš už s tými
prednáškami, ty zasraná kurva?“ vykríkol Peterson a ukázal na pár mužov okolo
seba. Tí však namiesto na neho pozerali na desiatnika na veži alebo na
kapitána. Pokriky námorníctva im dali facku a prebrali sa.
„Ale no tak. Mám
na vás len jednu otázku, poručík Peterson. Tak aký je paragraf 6?“ spýtala sa
úplne kľudne Clair.
„Paragraf 6.“
Peterson sklonil hlavu a premýšľal. „Ak podriadený odmieta počúvať rozkazy
svojho nadriadeného dôstojníka, či dokonca podrýva jeho autoritu môže ho nadriadený
potrestať.“ Riekol takmer víťazne.
„A aký je trest vo
výnimočnom stave?“ spýtala sa nepríjemne.
Peterson sa na ňu
prekvapene pozrel. Siahol na zbraň. Než však stihol odopnúť poistku na púzdre
ozval sa výstrel.
„Trestom je smrť.“
Odpovedala si sama Clair. Peterson vykríkol od bolesti a polovytiahnutú zbraň
pustil z prestrelenej ruky, padol na kolená. „Poručík Peterson, berte to ako
trest a ten ďalší je, že ste degradovaný na seržanta. Verte mi, že keby nás
nebolo tak málo preženiem vám tú guľku hlavou. A rovnako zastrelím každého kto
bude uvažovať o dezercii či spomínať De Souzu ako možnosť prežiť.“ namierila
zbraň na Joshuu, ten podesene ustúpil. „Ešte niekto chce pochybovať o rozkazoch
nadriadeného dôstojníka?“
„Civilistka.“
Začula šepkanie z radu vojakov.
„Som plukovníčka
Clair Willsonová, vyšší dôstojník ozbrojených síl štátu Ognam, kapitánka tajnej
služby NVU.“ Vytiahla svoj odznak a ukázala ho všetkým tým, že prešla popri ich
rade. „Neviem čo ste si mysleli že tu robíte. Hráte sa na partu pubertiakov na
výlete?“ znovu začala kričať, tak veľmi až jej hlas zchrapľavel. Kapitán ten
hlas poznal, bol to hlas drill inštruktora. „Ak ste si nevšimli tak väčšina
tohto štátu, možno aj planéty je v prdeli, námorníci. Podľa toho ako som sama
videla, a ako postupovala nákaza je asi 6 miliónov obyvateľov tohto štátu z 8,
pravdepodobne aj viac, mŕtvych alebo nakazených. A vy sa tu kurva hráte na
grilovačku. Vie mi to niekto zdôvodniť?“ pristúpila k Joshuovi, ktorý zrazu len
zahanbene pozeral k zemi. „Viete mi to zdôvodniť, seržant?“
„Nie, madam.“
Riekol ticho.
„Nepočujem vás.“
Zrevala.
„Madam, nie,
madam.“ Zreval podobne hlasne. Zdvihol hlavu.
Donahau prekvapene
sledoval ako sa všetci muži zrazu postavili tak ako ich kedysi poznal. Rovno a
hrdo. Sklonili svoje zbrane.
Ticho kráčala
vedľa ich radu, ktorý bol konečne rovný. Niekoľko mužov sa dokonca narýchlo
upravilo.
„Rodriguezová,
obviažte mu to, guľku vyberieme v ordinácii.“ Ukázala na Petersona, ktorý sa na
jej podiv postavil na nohy a napriek tomu, že bol bledý ako stena sa snažil byť
v pozore. „Táto zem, jej vedenie, je možno v prdeli. Ale my nie sme. Máme tu
stále svoje úlohy a poslanie. Aké je základné pravidlo námorných síl?“
„Slúžiť občanom a
chrániť ich, madam.“ Zreval desiatnik na veži hlasne až sebou Donahau trhol.
„Slúžiť občanom a
ochraňovať ich. Vie to aj on. Ako to, že ste na to zabudli vy? Nejak mi to
stále nejde do hlavy.“ Stíchla. „Týmto preberám celú túto zasranú jednotku, jej
vybavenie a všetky tie sračky pod svoje velenie. Neďaleko nás je mesto, v
ktorom sú práve občania, ktorý potrebujú pomôcť. Nehovorím, že to bude ľahké,
či si budete vykračovať ružovou záhradou, ale na to ste sta predsa upísali,
alebo nie, námorníci?“
„Áno, madam.“
Ozvalo sa jednotne.
„V bývalom vedení
som vždy stroskotala na jednej veci. A to na neúprimnosti. Takže ja teraz v
tejto jednotke zavádzam nové pravidlo úprimnosti. Budete vedieť všetko čo budem
vedieť ja. Keď poviem, že to bude sebevražedná misia, tak to tak aj bude. Keď
poviem, že sa máte ísť vysrať pretože vám smrdia trenky tak to tak bude.“
Začula ako sa vojaci zasmiali. „6 a možno viac miliónov ľudí v tomto štáte je
mŕtvych, alebo nakazených. Určite aj mnohý z vašich blízkych. Ani netušíme ako
je to na svete. Nevieme ani aké to je o sto kilometrov ďalej. Ale na toto sme
cvičený, na extrémne situácie. Prežiť a pomôcť civilistom. Možno sme jediná
zasraná vojenská jednotka v tejto časti štátu, ale my to zvládneme. Pomôžeme
tým civilistom, pretože sme sa na to upísali a pretože to potrebujú. A pretože
sme čo?“
„Námorníci.“
Ozvalo sa trochu nesmelo.
„Stále počujem len
nejaké šumenie vetra ale nie vás, čo sme?“
„Námorníci.“
Zvolali už hlasne.
„A čo nikdy
neurobíme?“
„Nikdy
neustúpime.“ ozvalo sa tak mohutne až si Donahau mal chuť zakryť uši.
„Zapíšte si to do
tých svojich tupých hláv ako jedenáste božie prikázanie.“
Clair pozrela na
hodinky.
„Chcem aby ste si
do minúty obliekli svoje vybavenie, do ďalších piatich spratali tábor a do
ďalších dvadsiatich chcem aby to vybavenie aj vy bolo na štyroch nákladiakoch a
dvoch tereňákoch. Rozumeli ste?“
Muži sa však
nepohli. Objavila sa jedna zdvihnutá ruka, veľmi váhavá.
„Čomu nerozumiete,
vojak?“ zvolala Clair.
„Nemáme benzín,
madam.“ Povedal oslovený hlasne a na kapitánove prekvapenie s rešpektom.
Clair zdvihla ruku
a zapískala na prstoch. Do základne vošiel nákladiak a Henry vytiahol z
nákladového priestoru prvé kanistre.
„Máme, na cestu do
toho mesta určite. Takže spakujte to tu, a pomôžte civilom natankovať autá.
Rozchod.“
„Madam?“ ozval sa
muž na veži.
„Áno?“
„Ja tu to dieťatko
nenechám, madam.“ Riekol desiatnik a ukázal na guľomet pred sebou. Clair sa
nadýchla aby si premyslela čo povedať. Guľomet bol ťažký určite pár stoviek
kilov. Keď sa však zahľadela do diaľky, videla tam mnoho zabitých nakazených.
„Pomôžte tomu
maniakovi s tým kanónom.“ Zvolala a ukázala na desiatnika na veži.
Kapitán sledoval
ako svoje kroky mieri Clair práve k nemu. Rýchlo sa postavil do pozoru a
zasalutoval.
„To si nechajte,
Chris, viete že mi nemáte salutovať. Divím sa, že vás už niekto z De Sauzových
ľudí neodstrelil.“
„Väčšinu
ostreľovačov už dávno zabili pri bežnom boji, takže nemal k nemu kto
prebehnúť.“ riekol ponuro.
„Možno vaše
šťastie.“ Zašomrala Clair.
„Prečo ste nám to
nepovedali, madam? Pripadám si ako, uhm, idiot. Porušil som a zároveň neporušil
rozkazy. Počúvol som vás, aj keď som nevedel, že ste nadriadená.“
„Som ako malé
dieťa.“ Uškrnula sa. „Milujem prekvapenia.“ schovala zbraň. „A netrápte sa tým,
Chris. Keby som o vás pochybovala, vedeli by ste to.“
Behom pol hodiny
boli vojaci pripravený. Tri naložené tereňáky, štyri nákladiaky sa vydali
smerom k Sarge v plne ozbrojenom konvoji.
Dorazili do
mestečka za takmer dve hodiny, Clair sa rozhodla obísť celé mestečko veľkým
oblúkom aby sa úplne vyhli možnosti, že by ich zo severu uvidela prieskumná
hliadka De Souzu.
Keď zastavili pred
novou základňou prikázala vojakov nastúpiť do radov. Ako prvá z budovy takmer
vyletela Bev a za ňou hneď James s Brucom. Ten prekvapene zapískal, keď uvidel
nákladiaky a vojakov. Videla ako si Bev ticho vydýchla, keď ju uvidela. Clair
sa zastavila a mierne sa na ňu usmiala. Ignorovala úplne všetko okolo seba.
Jediné čo bolo dôležité bol ten pohľad, ktorý venovala Bev. Krátko na ňu
zmurkla a videla, že Bev krátko zavrela oči.
„Zavolajte ľudí,
nech sa tiež nastúpia.“ Zdvihla hlavu a pozrela na zvedavo vykukujúcu hliadku.
„Stráž, robte si prácu a neočumujte tu.“ Hlavy sa hneď schovali v priezore.
„Bev, máme tu
jedného zraneného.“ Rukou krátko pokynula na Petersona, ktorému pomáhala
Rodriguezová. Keď prechádzali popri nej, zastavila ho a naklonila sa k nemu.
„Buď na tu dámu slušný, inak ťa skopem do kocky.“ Zašepkala mu nebezpečne do
ucha. Uvidela jeho naštvaný pohľad, bol však aj plný rešpektu.
„Áno, madam.“
Zašepkal a ona ho pustila.
„Jednotka pohov.“
Zavelila a začala kráčať medzi radmi vojakov a civilov. „Odteraz budete mať
volacie meno jednotka Taurus. Týmto vás chcem privítať v mestečku Sarge, ktoré
môžete nazvať svojím novým domovom. Toto sú posledný statočný ľudia, ktorý
prežili nákazu. Zatiaľ. Ešte sme nestihli prezrieť všetky domy, či ostatné
budovy v okolí, ale už sme zachránili jedného človeka, ktorý dokázal prežiť sám
dva týždne. Takže nás dúfam bude postupne viac. Našou úlohou tu nebude chrániť
kravy, ako poznamenal bývalý poručík Peterson, ale ochrániť týchto ľudí.
Vybudovať základňu, zabezpečiť okolie a nájsť ďalších preživších. Chcem aby
medzi vami neboli žiadne rozbroje, nechcem počuť kecy typu blbý civil, či blbý
vojak. Sme na jednej lodi, teda, skôr v jednej budove. Budete spolu žiť, jesť,
dýchať. Rozumeli ste?“
„Áno, madam.“
Zvolali vojaci.
„Áno, Clair.“
Ozvalo sa z radu civilov.
Pozrela na
hodinky.
„Je takmer
jedenásť,“ pohliadla na nebo. „Ľudia zo Sarge, pomôžte sa jednotke ubytovať.
Malo by tam byť ešte dobrých päťdesiat postelí. Susanah, správkyňa zásob, vás
rozdelí na skupiny, ktoré sa postupne najedia. Chcem vás však požiadať, aby
vojaci mali v prídele dávok prednosť, kvôli tomu aby sa mohli čo najrýchlejšie
vrátiť späť do služby. Keď sa ubytujete a najete, vybalíme všetky zásoby,
schováme nákladiaky. Po obede vám dám ďalšie rozkazy, ale na teraz máte pohov.
Rozchod Taurus.“
Nenápadne si
úľavne vydýchla, keď muži bez kecov vstúpili do základne.
„No,“ Bruce sa
vedľa nej postavil a prehliadal si nákladiaky. „dúfal som v trochu výbavy a pár
ľudí navyše, ale že dovedieš celú kavalériu.“ Zasmial sa. „Dobrá práca,
šéfová.“
„Bruce, kavaléria
jazdí na koňoch.“ Poznamenala pobavene.
„Hm,“ ukázal na
vozy. „však aj tomuto sa hovorí železné tátoše a majú kone pod kapotou.“
Clair sa
rozosmiala.
„Dobre, šerif,
vzdávam sa. Dorazila som sem s kavalériou.“ Vošla tiež do budovy a zašla sa na
krátko pozrieť ako sú na tom so stavbou postelí. Videla, že vojakov oddelili od
civilov, a aj keď im to nenariadila, súhlasila. Vedela, že vojaci budú mať iný
režim. Začula ako jeden z nich ticho šepká ďalšiemu, že konečne bude spať v
poriadnej posteli. Zišla späť do prízemia a zamierila svoje kroky do ordinácie.
„Dajte to preč,
madam.“ Začula hneď pri dverách.
„Ako to ide?“
vošla dnu a pozrela na Petersona, ktorý stál obranne pri jednej z políc a držal
si zranenú ruku. „Čo sa deje?“
„Nechce
anestéziu.“ Bev zdvihla ruku s injekciou.
„V čom je problém,
seržant?“ ten sa pozrel do zeme.
„Kľudne mi tú
guľku vyberte, ale ihlu neznesiem, madam.“
Clair na neho
pozrela s úžasom.
„Chcete mi
povedať, že sa bojíte ihiel?“
Peterson trucovito
pozeral do zeme.
„No do riti.“
Riekla a krátko sa zasmiala. „Tak mu to urobte bez toho, chlap ktorý je v
armáde dlhé roky a dokáže stáť v pozore po tom čo som ho strelila a neodpadol
vydrží aj toto.“
Bev na ňu spýtavo
pozrela, ale potom len prevrátila oči. Pozrela na svojho pacienta.
„Pane, máte to
dosť blízko tepny, takže ak mi cuknete...“
„Necuknem, len to
vytiahnite.“ Peterson sa konečne posadil na stôl a následne si ľahol.
Clair sa nahla a
vytiahla mu z púzdra nôž. Podala mu ho.
„Zakusnite sa do
rúčky, pomáha to.“
Peterson kývol a
urobil to. Kývol znovu, na znamenie že môžu začať.
Počas celej
procedúry síce silne zatínal zuby do rúčky noža, ale ani na okamih sebou
netrhol v náznaku bolesti.
Bev za asistencie
Michelle vybrala guľku veľmi rýchlo a už o minútu ruku obväzovala.
„Berte to raz za
deň, pravidelne.“ Bev ukázala Petersenovi krabičku liekov. Ten sa pozrel na
Clair.
„Madam, môžem si
oddýchnuť?“ spýtal sa cez zovreté zuby na noži a Clair na neho prekvapene
pozrela.
„Môžete, seržant.“
Povedala posledné písmeno a Peterson odpadol, zo zubov mu vypadol nôž.
„Možno kretén, ale
gule teda má.“ Poznamenala Rodriguezová zarazene a odišla sa najesť.
Clair to
nekomentovala.
„Ty si ho
postrelila? Prečo?“ spýtala sa Bev, len čo vojačka opustila miestnosť.
„Nepočúval príkazy
nadriadeného.“
„Mohla si mu
dohovoriť.“
„Tak ako otcovi v
bunkri?“ riekla naštvane Clair a vážne na Bev pozrela. „Bev, v tom tábore som
všetkým povedala svoju hodnosť. Takže odteraz som ich veliaca. A tým si aj
musím vybudovať rešpekt, pretože inak sa to tu rozpadne. A ja nechcem stratiť
ďalších ľudí. Ty máš zodpovednosť za ich zdravie či životy. Ja mám tiež
zodpovednosť za ich životy, ale aj za ich morálku. Všetkých čo sú tu.“
Bev si zúfalo
prešla po tvári.
„Prepáč,
neuvedomila som si to. Ja...“
„V poriadku, nemáš
skúsenosti z armády tak ako ja.“ Smutne sa usmiala. „A tam sa musí nespratník trestať
tvrdo a nie slovami. Hlavne teraz, keď sme vo výnimočnom stave a veľa, veľa
ľudí, a aj tých vycvičených vojakov je totálne vydesených.“
Bev kývla a
prikryla Petersona dekou.
„Preberie sa tak
za dve až štyri hodiny, predpokladám. Našťastie guľka pôsobila ako tampón,
takže stratil len málo krvi. Ešte že si ho strelila len do ruky.“
„Držal v nej
zbraň, a v súčasnej situácii musím zachrániť každého kto môže pomôcť, inak by
to dostal rovno do hlavy.“ Riekla tvrdo Clair a pohliadla na Bev. „Čo tá
odmena?“ spýtala sa ticho.
Bev k nej natiahla
ruku a Clair jej mierne zarazene podala tú svoju. Bev jej vtisla bozk do dlane.
„Nepovedala si kam
tú pusu chceš.“ Riekla Bev s širokým úsmevom a odišla.
„Mrcha.“ Zašepkala
nazlostene Clair. Potom sa však zasmiala. Pekne ťa dostala, pomyslela si v
duchu a odišla sa najesť. Na tvári jej však stále hral neveriacky úsmev.
Clair sa najedla.
Medzitým Val dostal novú ostreľovaciu pušku, rovnakú ako mala ona. Nepovedal
nič, len sa spokojne usmieval.
Behom ďalšej
hodiny vyložili nákladiaky a čo najlepšie ich schovali. Hlavne aby ich nebolo
vidieť zo severnej časti mesta. Joeya však bolo ťažko zadržať. Umiestnil behom
tej hodiny ďalších desať kamier, aj keď Clair nadávala každý krát čo si prišiel
pre ďalší kus výbavy. Jej zlosť pominula, keď kamery zaberali väčšinu severnej
časti Sarge.
„Čo to je?“
spýtala sa, keď hľadela na jeden monitor.
„Uhm?“ Trenton sa
pozrel na monitor kam hľadela ona. „Čo myslíte, šéfka?“
„Toto.“ Ukázala na
monitor.
„To je...“ Trenton
sa sústredil na obraz a potom ho zväčšil. „Reproduktor miestneho rozhlasu.“
Clair si odpila
kávy.
„Funguje?“
„Centrála je tu.“
Joey ukázal na panel neďaleko nich. „Ale bolo to závislé na elektrine z vonku.“
„Dokážete to
napojiť na náš generátor?“
Trenton sa pozrel
na Joeyho a spoločne sa usmiali na Clair.
„Serie pápež v
lese?“ spýtali sa spolu a hneď na to rozosmiali. Tleskli si do dlaní.
„Beriem to ako
áno.“ Prevrátila oči a vyšla z informačnej miestnosti.
8. deň
Ráno vošla do jedálne, kde videla dvoch malých chlapcov
ako si na stole rozkladajú nejakú mapu.
„Čo to robíte,
Gorgie?“ spýtala sa mierne.
„Plánujeme,
madam.“ Gorgie sa k nej otočil a zasalutoval.
„Pohov, vojak.“
Riekla s úsmevom Clair. Pohliadla na mapu, ktorú mali chlapci rozloženú na
stole. „Čo to máte?“
„Je to len
turistická mapa, madam.“ Odvetil mladší chlapec, Michael.
Clair sa nad mapu
nahla a prezrela si ju. V mžiku sa prestala usmievať.
„Turistická mapa,
chlapci?“ spýtala sa tvrdo. „Kde ste ju získali.“
Chlapci sa na seba
zdesene pozreli.
„Bola v jednej
skrini, madam. Inak je ju dostať na každej pumpe za ognam.“ Odvetili vydesene.
„Práve ste nám asi
zachránili zadok, vojaci. Dobrá práca.“ Potľapkala ich oboch po ramene. Chlapci
sa na seba pozreli úplne nechápavo.
Clair zvolala
veliteľov do jedálne v pár minútach.
„Trevor, ukáž
vojenskú mapu.“
Ten tak urobil.
Rozložil mapu, veľkú takmer ako celý stôl. Bola veľmi podrobná.
Clair rozložila
vedľa nej tú turistickú.
„Prehliadnite si
to poriadne.“ Ukázala na mapy.
„Nerozumiem.“
Zvolal po chvíli Redman. Po ďalšej sa ozval aj James a hneď na to Bruce.
„Sarge.“ Clair
ukázala na vojenskú mapu a potom na tú bežnú. „Kde je?“
Všetci sa znovu
sklonili nad mapy.
„Na tej
turistickej nie je.“ Zvolal prekvapene Donahau. „Ako...“
„Asi chyba v
tlači,“ riekla Clair. „ale dáva nám to výhodu a aj znalosť, že De Souza
pravdepodobne nemá vojenskú mapu. Sme pre neho slepý bod na mape.“ Pozrela na
Donahua. „Ktoré mestá podľa vás vybral?“
Donahue ukazoval
na rôzne miesta. Clair ich označila arašídovými orieškami. Keď sa pozreli na
mapu po označení... stuhli. Všetky orechy boli v poloblúku okolo nich. Mestá
južne boli buď moc vzdialené, alebo úplne nezaujímavé.
Clair sa
rozosmiala.
„Da Souza používa
turistickú mapu. Vďaka kreténovi v tlačiarni nás vymazali z mapy. Preto sem
ešte neprišli.“ Prezrela si ľudí okolo. „Máme snáď dosť času. Nevedia, že toto
mestečko existuje. Ideme na to, máme ešte desať hodín prácu než zapadne slnko.“
Zdvihla sa od stola. „Do toho Sarge a Taurus.“
Pracovali do
zotmenia. Vojaci čistili domy, civilisti z nich vynášali zásoby, našli ďalších
šiestich preživších. Zastrelili dokopy len 9 nakazených. Bolo jasné, že sa
niekam neznámo kam vyparili.
Behom jediného
dňa, vďaka vojakom, vyčistili celý Sarge. Pomocou nákladiaku premiestnili k
základni aj oceľové pláty a niekoľký z vojakov ich začali privárať ako ochranu
na strážne miesto.
Bývalá radnica sa
skutočne premenila na malý Alcatraz. Tridsať kamier v perimetre tristo metrov,
spoločne s detektormi pohybu.
Clair sa po tej
všetkej akcii ukrývala v svojej miestnosti a snažila sa odolávať bolesti. Vošla
do ambulancie, keď Bev aspoň na chvíľu opustila miestnosť kvôli večeri, a
hľadala lieky. Práve ich našla, keď sa objavila Bev.
„Čo tu robíš?“
zvolala Bev a pristúpila k nej.
„Len hľadám niečo
na bolesť hlavy.“ Riekla ticho.
Bev sa zamračila a
natiahla ruku. Videla, že Clair niečo schováva za chrbtom.
„Bev, nechaj to
tak, prosím.“
„Nenechám,
nedovolím nikomu v tomto meste fetovať, alebo brať prášky bez predpisu.“ Riekla
Bev jasne a naštvane.
Clair na ňu chvíľu
hľadela. Napokon jej krabičku s liekmi podala.
„Toto sú lieky pre
migrenických epileptikov. Tie najsilnejšie.“ Riekla zhrozene. Potom sa vážne
pozrela do Clairinej tváre. „Čo mi tajíš ako doktorke?“ udrela ju do ramena.
„Čo mi tajíš, Clair?“
Tá dlho mlčala, až
si Bev myslela, že jej neodpovie.
„Ako si povedala, každý z nás má nejakých kostlivcov v
skrini.“ Riekla vyčerpane Clair. Bev sa trpezlivo posadila na stoličku. „Moja
posledná oficiálna misia nedopadla moc dobre. Boli sme nasadený ako súčasť
mierových jednotiek do Afganistanu. Ja som to viedla. Mali sme iba prepraviť
utečencov do tábora. V jednom mestečku si však na nás počkali, napriek tomu že
sme mali na sebe mierové farby. Dve bomby nás úplne ochromili, ako autá tak aj
muži kvôli detonácii ledva počuli či videli. Povyliezali sme zo nepojazdných áut
a snažili sa brániť, ale než prišli posily mi zabili takmer celú posádku.“
Clair zlostne buchla do police vedľa seba. „Totálna chyba v rozviedke, úplne zle
podané informácie.“ Zakryla si na krátko oči. „Musela som chrániť dva smery,
takže som sa stále otáčala, no a keď som sa otočila späť tak tam stál malý
chlapec, asi desaťročný. V ruke držal pištoľ.“ Clair si začala masírovať
spánky. Bolesť začínala prichádzať v silnejších návaloch. „Vystrelil dva krát,
netrafil. Kričala som na neho aby to položil. Lenže namiesto toho vzal pištoľ
do oboch rúk aby lepšie zamieril. Jediná guľka ukončila jeho krátky život.“
Clair pozerala neprítomne do steny. „Keď to potom vyšetrovali, uzavreli to ako
nutnú obranu. Ale ja neviem, neviem či som nemohla urobiť niečo viac.“ Smutne
vzdychla. „Do tej doby som migrény ani záchvaty nemávala. Zdravá ako rybička.
Potom sa to zmenilo. Po každý krát, keď som zavrela oči som videla tvár toho
chlapca. Prišla nespavosť, neskôr migrény a nakoniec aj záchvaty. Veliteľ mi
povedal, že si mám oddýchnuť a dal mi pol roka voľno.“
„Takže preto tá
dovolenka.“ Bev pozrela na krabičku v ruke. „Je to presne ten liek, ktorý máš
brať?“
„Áno, preto som
ich tak dlho hľadala.“ Clair obratne chytila lieky, ktoré jej Bev hodila
naspäť. Prehltla jednu tabletku a v duchu dúfala, že rýchlo zaberie. Bolesť sa
podľa jej stupnice dostala už na trojku, štvorka by bola migréna a päťka
znamenala záchvat.
„S tým chlapcom je
mi to ľúto, ale musela si si predsa vybrať.“ Bev sa smutne usmiala. „Ďakujem,
že si bola ku mne úprimná, a prosím povedz mi keby sa to zhoršilo.“
„Vlastne,“ Clair
pristúpila k sediacej Bev a drepla si. Opatrne jej položila jednu ruku na jej
nohu a druhou jej jemne prešla po tvári. „by som ti chcela sľúbiť, že budem k
tebe vždy úprimná. V tomto šialenstve niekoho takého potrebujem.“ Vtisla jej
bozk do dlane ako ona predtým jej.
Bev na ňu dlho
hľadela zvláštnym pohľadom, potom zdvihla ruku a jemne Clair prešla prstom
prešla po perách. Tá prudko vydýchla, ale ani sa len nepohla.
„Už viem ako sa
cíti včielka, keď ju priťahuje kvet.“ Zašepkala.
„Prosím?“ spýtala
sa Clair nechápavo, a jej ďalšiu otázku prerušila Bev tým, že sa k nej zohla a
pobozkala ju rovno na pery. Prekvapená Clair zareagovala až po sekunde, ale
bozk jej nežne opätovala. Opatrne zvierala jej krehké pery svojimi.
Bev sa po chvíľke
odtiahla a ostala na Clair pozerať ešte zvláštnejšie než predtým.
„Bolo ti to nepríjemné?“
spýtala sa neisto pod jej divným pohľadom.
„Nie,“ Bev
zrozpačitela. „bolo to,“ premýšľala nad správnym výrazom „iné.“
„Iné?“
„Oveľa jemnejšie,
hebkejšie, ako zamat,“ Bev zčervenala. „a nepicháš.“
„Ďakujem pekne,“
Clair sa zasmiala. „že si si toho všimla. Aspoň že som sa dnes oholila.“
Bev sa takmer
zlostne zasmiala.
Clair pozrela na
ich ruky, ktoré sa pri bozku samé spojili. „Bev, môžeš mi veriť, že posledné čo
chcem je ti zlomiť srdce. Mala som pár žien, ale ani s jednou som sa necítila
ako s tebou. Takže ti sľubujem, že nebudem na teba tlačiť. Nechám to na tebe
akým tempom budeme postupovať. Teda ak chceš postupovať.“
„Vieš, je to pre
mňa všetko také nové. Musím si to zrovnať v hlave, a teraz v tejto chvíli
skutočne netuším či chcem postupovať, alebo nie.“
„Preto som ti
povedala, že je to na tebe.“
„No, som často
dosť nerozhodná, tak dúfam, že máš dosť trpezlivosti.“ Bev sa zaškaredila.
„Raz som strávila
na streleckej pozícii osem dní bez hnutia, takže trpezlivosť určite mám. A
okrem toho si myslím, že sa dosť podceňuješ. Si inteligentná, krásna, sexy,
chcelo by to ale viac sebadôvery. Ver mi, že si veriť určite môžeš.“
„Ďakujem.“
Povedala Bev nepresvedčivo.
„Nie si moc
zvyknutá na poklony.“
„No, moji
expriatelia nimi zrovna neoplývali.“ Bev prevrátila oči.
„Ale ja nie som
chlap.“ Poznamenala ironicky Clair.
„Hej,“ Bev ju
šťuchla do ramena a usmiala sa. „to som si teda rozhodne všimla.“
„To som rada.“
Clair si znovu pomasírovala spánky.
„Ešte stále ťa
bolí hlava?“ spýtala sa znepokojene Bev.
„Nie, práve tie
prášky konečne zabrali.“ Zašepkala Clair s úľavou.
„Kedy si mala
naposledy záchvat?“ riekla Bev ustarostene.
„Dva dni pred tým
než sme sa stretli v bunkri.“
„A ako často ich
mávaš?“
„Bez práškov každé
dva až tri dni.“
Bev na ňu
ustarostene pohliadla.
„To si bola dva
týž...“
„Áno,“ Clair sa
divne usmiala. „teraz sa zasmeješ, ale všimla som si ťa už keď som prišla do
mesta. Hlavne kvôli tomu autu, práve si z neho vystúpila pred ordináciou a
vyberala nejaké tašky. Mala si na sebe perfektne padnúce šaty svetlozelenej farby. Zafúkal vietor a rozovial ti vlasy a aj tú dlhú sukňu. V krásnom ženskom
geste si si ju snažila udržať dole. Vyzerala si ako anjel. Skoro som kvôli tebe
nabrala dodávku pred sebou. A tam dole v bunkri, keď ma rozbolela hlava som si
vždy snažila vybaviť ten moment. To mi asi pomohlo pred záchvatmi.“
Bev na ňu chvíľu
neveriacky zízala a potom sa bez odpovede znovu zohla. Dala jej ďalší krátky
bozk, teraz už o niečo istejší. Obe sa usmievali, keď bozk skončil.
„Idem si ľahnúť,
dobrú noc.“ Riekla Clair s úsmevom.
„Clair?“ zastavila
ju Bev vo dverách.
Tá sa len spýtavo
obzrela.
„Prepáč, keď som
ťa podozrievala, že by si mohla fetovať.“
Clair sa znovu
usmiala a krátko na Bev žmurkla než odišla.
Bev ešte sedela na
mieste dlhé minúty a premýšľala.
9 deň
Clair bola ako
jedna z prvých kto vstal. Už si zažila svoj starý režim, ešte keď bola v starej
armáde. Káva bola síce od včera, ale z misií bola zvyknutá aj na horšie veci
ako vyprchaná káva. Aspoň si ju ohriala a posadila sa za stôl v jedálni
spoločne s náčrtom mestečka.
Usmiala sa keď sa
k nej po pár minútach pridali štyria vojaci. Donahau, Bredstone, Rodriguezová a
Redman.
„Madam.“ Krátko na
ňu kývli, naliali si kávu a posadili k nej.
„Chlapci už
dokončili ten minibunker na streche.“ Oznámil Donahue. „Robili to do neskorého
večera. Dali tam na každú stranu štyri pláty na seba, a dnes to vyplnia
betónom, takže by to malo vydržať aj paľbu z päťdesiat milimetrového samopalu.“
„Výborne.“ Riekla
Clair a znovu sa zahľadela do plániku.
Vtedy si k nim
prisadol Val a na jej prekvapenie aj Peterson. Pobavene si prezrela Vala, ktorý
mal stále na chrbte ostreľovačku. Napadlo ju, či s ňou aj spáva. Podľa jeho
výrazu určite.
„Takže čo máme
dnes v pláne, madam?“ spýtal sa po dlhšom meditovaní Redman. Síce sa mračil do
šálky, ale aj napriek hnusnej chuti kávu vypil bez reptania.
„To záleží čo mi
poviete o De Souzovi, viete o ňom niečo bližšie, výbavu, zdroje a tak ďalej.“
Videla ako sa Donahau pozrel na Bredstona. Vedela, že to je ich hlavný
prieskumník.
„No,“ Bredstone
vzdychol. „je to dosť ťažké posúdiť. Väčšina prieskumníkov sa z okolia ich
tábora nevrátila. Teda toho hlavného.“ Rozložil mapu, len čo mu uhli s šálkami
kávy zo stola. „Tu, ako už viete je ich hlavný tábor. K nemu som sa dostal len
raz, asi pred týždňom. Je,“ vytiahol notes a načarbal naň náčrt „postavený do
jednoduchého štvorca. Je to bývalé prekladisko a skladisko firmy Feer, ako si
pamätáte najväčšej firmy pre potraviny a aj benzín. Práve preto tam zakotvili,
je tam aj zdroj vody.“ Bredstone sa poškrabal na bezvlasej hlave a písal ďalej
do notesa. „V každom rohu strážna veža, na dvoch guľomet – na severozápadnom a
juhovýchodnom. Bol som tam na prieskume asi dva dni. Povedal by som, že len dvaja
z tých čo sa na vežiach striedali mali ostreľovacie pušky. Videl som do tábora
prichádzať pár ľudí, ktorý tam nepatrili a podľa reakcií majú dohľad asi tristo
metrov, teda ak tam zrovna na veži nie je nejaký sniper. Väčšina z nich je
ozbrojená MX128 útočnou puškou čo je bežná armádna zbraň. Vykradli asi nejaký
armádny sklad, alebo ich zásobil De Souza, keď zdupkal od svojej jednotky. V
hlavnom tábore je približne stovka ľudí, ako som povedal ozbrojený, ale veľká
časť má vojenský výcvik. Čo som videl tak majú asi sedemnásť ľahkých vozidiel,
z toho len asi osem vojenských tereňákov, štyri s guľometom. Čo je horšie, že
majú dve ľahké taktické obrnené vozidlá s vodnými delami, ktoré odstránili a
dali tam päťdesiatky guľomety.“ Ukázal okolo seba. „A my nemáme nič čím by sme
ich zastavili, okrem piatich protipancierových pästí, a to je málo. Možno
granáty, alebo takticky umiestnené výbušniny, ale to by museli byť kurva
blízko.“
„Videl ste ich aj
v akcii?“ spýtala sa zachmúrene Clair.
„Hm,“ Bredstone sa
tiež zachmúril. „Vlastne nie, len som ich videl zo stromu v ich vozovom parku.“
„Takže nemusia
fungovať.“
„Nemusia, ale...“
Bredstone mykol plecami. „Možno ich len nechcú nasadzovať kvôli vysokej
spotrebe paliva. Také vozidlo minie na sto kilákov aj tridsať litrov benzínu. A
okrem toho, oni zatiaľ nemuseli čeliť nejakej väčšej hrozbe, iba nakazeným.
Postavili si tam peknú hradbu z kontajnerov a tak ako my hore na streche, z
pozváraných plechov.“
„Nepoužili ich ani
keď vás prepadli na tej benzínke?“
„Nie, madam.
Nemali tú potrebu.“ Trevor zlostne buchol do stola. „Bola to dokonalá pasca.
Postrieľali nás tam nadránom ako také prasce.“ Hodil hlavou smerom k
zamračenému Donahuovi. „Kapitán však našťastie rozdal presné príkazy, rýchlo
sme sa stiahli, naskákali do vozov a proste zdrhli. Aj tak tam ostala asi
tretina našej výbavy.“
„Takže pasca. To
kvôli tým vysielačkám, čo ste spomínal Chris?“ Clairine oči sa pevne zamerali
na Petersona a jeho výraz tváre. Stále len mlčky pozeral do šálky.
„Neviem, madam.
Ale,“ kapitán si rukou zúfalo prečesal vlasy. „o tom, že nás vďaka nim
využívajú sme vedeli už asi tri dni. Používali sme ich minimálne a keď tak len
na ich zmätenie. A menili sme neustále volacie kódy.“
„Takže máte, alebo
ste mali v jednotke krysu.“ Clair sa stále pozerala na Petersona a jeho výraz
ju prekvapil. Nevyzeral prekvapene, ale naštvane. Napriek tomu však tú otázku
musela položiť. Otočila sa k nemu. „Čo vy, seržant, nemáte nejaké znalosti o
kryse v jednotke?“ riekla nepríjemne a tvrdo.
Peterson sa prudko
postavil a pozrel na ostatných.
„Tak to si o mne
myslíte?“ zašepkal zlomene. „Že som krysa?“ pohliadol na Clair.
„A čo si máme teda
myslieť, seržant. Podrývanie autority veliteľa, nabádanie mužstva na zdrhnutie
k De Sauzovi.“ Riekla Clair kľudne. Odpila si z kávy a pozrela na neho
pohľadom, v ktorom nebola nenávisť, ale žiadosť. Dúfala, že to tento vyslúžilý
vojak rozozná.
Chvíľu na nich
všetkých pozeral, a potom pohliadol zase na Clair.
„Slúžim u vojska
dvanásť rokov. Vždy keď som ako veliaceho dostal nováčika zo školy to dopadlo
veľmi zle.“ Pozrel na Donahua. „Preto som odmietal velenie kapitána. Keď sa
začali tie sračky okolo nás som sa snažil dovolať svojej tehotnej žene.“
Vytiahol mobil z vrecka a zlostne s ním tresol o stôl. Utrel si slzu, ktorá na
jeho drsnej tvári vyzerala divne. „K De Souzovi som sa chcel pridať len z
jedného dôvodu. Napriek dlhej službe u armády, som chcel utiecť. Zistiť ako je
na tom Eva, moja manželka a dieťatko.“ Sklonil hlavu a oni videli ako sa mu
trasie brada. „Bol som naivný, teraz keď vidím toto všetko okolo seba, tak...“
zdvihol hrdo hlavu a pozrel na Clair. „Chcem sa vám ospravedlniť, madam, a
poďakovať vám. Otvorili ste mi oči. Len som chcel za Evou a je mi nesmierne
ľúto, že o mne pochybujete. Nikdy by som takýmto spôsobom jednotku nepodrazil.
A nikdy som ani priamo vojakov nenabádal aby sa k De Sauzovi pridali. Iba som
hovoril, že sa k nim chcem pridať ja, madam. Jediný čím som vinný je moja
vlastná blbosť, madam. Ale jednotku by som nepodrazil.“
Všetci sa pozreli
na Clair, ktorá zase pozorovala neisto stojaceho Petersona. Vedela, že napriek
zraneniu pomáhal celý predchádzajúci deň.
„Sadnite si,
seržant.“ Riekla konečne. „Každý sme niekoho stratili. Svet sa zmenil na
šialenú kopu sračiek.“ Krivo sa usmiala. „Ale nikdy neviete, možno je vaša žena
v poriadku. Čo keby sme sa to na teraz snažili prežiť tu a teraz v tomto meste.“
„Áno, madam.“
Kývol Peterson a posadil sa.
„Máte teda nejaké
znalosti ohľadom De Souzu?“ jej hlas už nebol nepríjemný. Len jednoducho
spýtavý.
„Nie, madam. Len
som o ňom počul, prípadne videl hlásenia od Bradstona z prieskumu.“
Pohliadla na
ostatných.
„Všetkým
vysielačkám v autách odoberte panel a dajte ich do informačného centra. Nikto
nesmie cez ne komunikovať.“ Ukázala rukou okolo seba. „Okrem nás.“
„Hmm,“ odkašľal si
Peterson. „ja asi do vášho tímu nepatrím.“
„Ale patríte,“
riekla s úsmevom Clair. Ukázala na zamračeného Donahua. „tiež viem aké je to
mať nad sebou nováčika. Ale mali ste mu dať šancu. Zachránil vás predsa na tej
benzínke nie? To že je nový neznamená že je blbý.“
„Ďakujem, madam.“
Zašomral skormútene Donahue.
„Ospravedlňujem sa
vám, pane. A verte mi, že to myslím vážne.“ Peterson vstal a podal kapitánovi
nezranenú ľavačku. Ten ju neobratne stisol.
Clair sa
rozhliadla, napriek dlhému rozhovoru boli v jedálni stále sami. Síce počula z
poschodia nejaké zvuky, ale jedáleň stále patrila len im.
„Ale budeme sa
musieť s týmto popasovať. Ak vás prepadli len tak, potom tu máme krysu.“
Pohliadla na mužov z jednotky Taurus. „Vy poznáte ľudí od vás. Napadá vás
niekto?“
Pokrútili jednotne
hlavami.
„Vôbec, nikto sa
nechoval podozrivo.“ Peterson sa zamračil. „Aj keď...“
„Aj keď čo?“
„Keď kapitán a
jeho tím odišli sem do Sarge, tak som večer predtým kontroloval zásoby. A potom
ráno, ako odišli, znovu. Nie som o tom stopercentne presvedčený, ale chýbala
jedna bedňa s nábojmi. Chcel som to zrátať znovu, ale na tábor sa práve
prirútila menšia skupina nakazených. 58 alebo 59 bední, mohol ale nemusel som sa
zmýliť.“
„Zmizlo vám z
tábora niečo aj predtým?“
„Občasne.“ Riekol
Donahau. „Ale stále sme sa premiestňovali, tak sme to považovali za straty, keď
niečo proste vypadlo z korby auta.“
„Bože,“ zasmiala
sa neveriacky Clair. „mám za sebou osemnásť akcií v teréne, osem z toho ako
veliteľka a nikdy nám nič z korby nepadlo. Teda ak nám niekto zrovna nevyhodil
nákladiak do vzduchu. Čo ste si mysleli?“ počula ako sa Val nečakane
rozchechtal.
„Prepáčte, madam.“
Zašomral Donahau. „Sme tri týždne v teréne a posledné dva týždne boli totálne
chaotické.“ Zmĺkol a potom pozrel na Petersona. „Ja som tiež stratil rodinu.
Pripravujú nás na rôzne udalosti, ale keď vykape celý svet... na to nás teda,
kurva, nikto nepripravil, madam.“
Clair vydala zo
seba zvuk ako keby sa jej chcelo zvracať.
„Ešte budem počuť
jedno slovo ospravedlnenia tak sa asi povraciam.“ Mávla rukou. „To je jedno.
Teraz je dôležitých pár iných faktov.“ Stíšila hlas. „Máme tu zrejme krysu. Aj
keď sa mi to nepáči, tak presné a hlavné rozkazy budú len medzi nami. Čo
vylezie von bude fraška pre tú krysu. To bude naša priorita pre nasledujúce
dni.“ Prehliadla si náčrt mesta a úplne zmenila tému. Nikto z nich nevidel, že
do miestnosti vošiel ospalý James, ale ona áno. „Takže, ako by sme mali
zabezpečiť mesto pre prípadný útok? Je mi jasné, že tie obrnené vozidlá
nezadržíme na diaľku, ale ostatné vozidlá, hlavne tie s guľometmi, by sa nemali
dostať blízko.“
„Bré ránko.“
Zaželal James a jediný kto sebou prekvapene netrhol bola Clair.
„Bré.“ Odpovedala
mu väčšina.
James si nalial
kávu a posadil sa k nim.
„Bože, ako to
môžete piť?“ spýtal sa znechutene. Ľudia okolo sa len rozosmiali a pozreli na
seba. Boli vojaci, vedeli svoje.
„Napadlo ma
vytvoriť zátarasy medzi domami.“ Ozval sa inak tichý Val. „Tu, tu...“ ukazoval
medzi jednotlivé domy. „Tak aby prípadné auto zadržali, ale aby to vyzeralo ako
spadnuté sutiny z domov. A pod ne by som dal jednu, či dve skryté nálože.“
Ukázal na Redmana. „Videl som, že ste sem doniesli pár bední s náložami, a tento
chlapík by ich vedel určite dobre umiestniť.“ Prstom ďobal do plániku mesta.
„Tu, tu a tu. Nechať otvorenú jedinú cestu a to zo severu, tak uvidíme či sa
priblížia.“
„To sa mi páči,
Val.“ Clair sa usmiala a ukázala na neho cigaretou, s ktorou sa už chvíľku
pohrávala. „Veľmi páči.“ Prižmúrila oči a ukázala na jeho pušku. „Čo s tým
dokážeš?“
„Viac než ty,
zlatko.“ Val si z chrbta stiahol pušku a hrdo ju poťažkal.
„Metre?“
„S týmto? 1258,
našťastie bezvetrie, ale úzky koridor a v pohybe. Nemenovaný generál.“ Usmial
sa. „A čo ty?“
Clair sa tiež
usmiala.
„S touto nemám
skúsenosti. Ale s Dragunovom 1484, silný vietor a k tomu dážď.“ Odvetila a
videla ako sa Val prestal usmievať.
„Dragunov má s
špeciálnou muníciou účinný dostreľ okolo 1300.“ Pokrútil hlavou. „Tak na to sa
fakt pozriem, slečinka.“
Clair si tiež z
chrbta sňala pušku.
„Po tomto mi už
nikdy slečinka nepovieš.“
Ostatní sa na nich
len pobavene pozerali, ale potom ako sa obaja sniperi vydali na strechu sa
zdvihli a rozbehli sa za nimi. Malá súťaž poskytovala mužom aspoň trochu
rozptýlenia.
Clair sa
usmievala, keď sa začali stavovať. Na jej prekvapenie len súťažne o už asi
bezcenné ognamské koruny.
„Tam,“ ukázal Val
keď si ďalekohľadom prezrel okolie. „Povedal by som, že je to tak 1100 metrov.
Mierny vietor sprava.“ Jeho cieľ bol asi najvzdialenejší stĺp elektrického
vedenia v Sarge. „Má na sebe šesť,“ zlostne sa zamračil. „tých kravín z
keramiky na odizolovanie. Tri sú moje, tri tvoje.“
„Dobre. Ale bude
to divné robiť bez pozorovateľa.“
„Heh, to áno, ale
ten môj aj tak vždy stál za hovno.“
„Ten môj nie.“
Zdvihla Clair káravo obočie.
Val mykol ramenami
v geste, že je zvyknutý pracovať sám.
„Pozorovateľ?“
spýtal sa ticho James.
„Pomocník
snipera,“ odpovedal mu Donahau, ktorý mal malé skúsenosti s ostreľovaním.
„zameriava cieľ, prepočítava vzdialenosť, vietor či iné poveternostné
podmienky. Je dosť dôležitý pre snipera na veľké vzdialenosti,“ Donahau sa
neveriacky usmial „a toto je veľká vzdialenosť. Ak tam jeden z nich niečo trafí
tak sa mu pokloním.“
„Tak sa ukáž,
Val.“ Riekla milo Clair, ale jej tvár milá nebola. Súťažili. Dvaja muži v
strážnej veži sa síce snažili pozorovať okolie, ale zároveň ich takmer s
nadšením sledovali.
Val si
prekontroloval zbraň a potom pritiahol k stene stôl, na ktorom mali inak
strážnici svoje jedlo, pitie, či zbytok munície. Ľahol si naň a rozložil
nožičky na ostreľovačke. Požiadal o ďalekohľad a prezrel si celú situáciu k
stĺpu. Ticho sa mračil, ale potom ďalekohľad odložil a znovu vzal do ruky
pušku.
James si všimol
zvláštneho držania pušky. Ako keby ju takmer objímal.
Z keramických
izolátorov sa na prach rozpadli dva. Donahue, ktorý to pozoroval cez
ďalekohľad, videl, že posledný izolátor minul len sotva o centimeter.
„Tvoj ťah,
slečinka.“ Usmial sa Val na Clair, aj keď na jeho tvári bola vidieť miera
nespokojnosti.
Clair urobila
podobnú procedúru ako on. Prehliadnutie okolia a potom si ľahla na stôl ako predtým Val. Jej mierenie ale
trvalo oveľa kratšie.
„No kurva.“ Zvolal
Donahue, keď videl, že všetky tri izolátory sa rozpadli na kúsky.
Clair zostúpila s
miernym úsmevom zo stola a počula ako víťazne mrmlú vojaci, ktorý na ňu
stavili.
„Čo bude s tou
slečinkou?“ spýtala sa, pozerajúc na evidentne naštvaného Vala.
„Viem si priznať
porážku.“ Podal jej ruku. „Teba postaviť kilometer od Hitlera tak by druhá
svetová trvala len pár minút.“ Potom sa nastrojene poklonil. „Madam.“ Dodal.
Clair sa
rozosmiala a v súhlasom geste prikývla. Potom sa však prestala usmievať. Znenazdania
okolo nich bolo plno vojakov, ale aj civilistov, ktorý sa zabávali týmto malým
divadielkom.
„Tak chlapci,
prestaneme tu postávať, je čas ísť makať.“ Riekla krátkym rozkazom.
Bez ďalších otázok
to tak aj urobili. Začali medzi domami robiť zátarasy, dokonca kvôli tomu
strhli aj múry niekoľkých domov. Všetko to vyzeralo úplne prirodzene. Redman na
každé miesto skryl dostatočne silnú výbušninu, ktorá by dokázala zneškodniť
väčší nákladiak. Vďaka Joeyovi to bolo všetko ovládané na diaľku.
A Joey bol práve
človek, ktorý ju prerušil vo chvíľke kľudu. Clair si práve umývala tvár a on
neskutočne negentlmensky vstúpil na dámske toalety.
„Máš penis, Joey,
takže čo tu chceš?“ zvolala nahnevane Clair a utrela si tvár.
„Prepáčte, ja...“
na okamih zmĺkol. „Viete, počuli sme s Trentom ten váš rozhovor ráno.“
Clair sa zlostne
otočila a tvrdo na neho pohliadla utierajúc si ruky.
„Hej, hej.“ Joey
obranne ustúpil a zdvihol ruky. „Počuli sme to len my dvaja. Však viete,
počítačové mozgy, ktoré nikdy nespia. A my nie sme krysy.“
„Čo chceš teda
Joey?“ spýtala sa nepríjemne Clair a odložila uterák.
Ten sa obzrel k
dverám dámskej kúpeľne. Boli otvorené a tak sa odhodlal k nej pristúpiť čo
najbližšie a šepkal.
„Počuli sme o tom
probléme s krysou, ale mohli by sme to vyriešiť.“
„Ako?“
„Tranton a ja sme
makali v skladoch hneď vedľa seba. Ako viete ja som robil v sklade s počítačmi
s nejakou tou zabezpečovacou technikou. Ale on robil v chránenom sklade, ktorá
robila zákazky aj pre vládu. Tam aj patrili rôzne vysielacie zariadenia. Videli
ste niekedy Smrtonosnú Pascu 2?“
„Skonkretizuj to,
Joey.“ Riekla Clair otrávene.
Joey sa k nej
dôverne naklonil ešte bližšie.
„V tom filme
teroristi používali špeciálne vysielačky. Vysielačky, ktorých signál sa dá
zakódovať. Každá vysielačka má svoj kód. Nikto nám nebude rozumieť ak nemá
správnu vysielačku, a ak by aj mali, musia mať kód.“ Usmial sa keď videl ako
Clair na neho pozrela konečne so záujmom. „V tom sklade, kde robil Trenton, sú
určite aj takéto zariadenia. Viem že je to riziko, ale vďaka nim by sme sa
mohli dorozumievať.“
Clair nerozmýšľala
dlho.
„Vie ich Trenton
nájsť rýchlo? Vyzná sa v tom sklade?“
„Nie som si istý,
madam.“ Ozvalo sa nesmelo z dverí. Stál sam Trenton. „Ale betónovo viem, že tam
tie vysielačky sú. Majú síce podľa toho čo som čítal dosah len asi päťdesiat
kilákov, ale lepšie než nič.“ Neisto sa uchechtol. „Tajili to, ale ja som moc
zvedavý. Prezeral som si dodacie listy a na nete pozeral čo to tam vlastne
máme.“
Clair sa pozrela
na tých dvoch počítačových pošukov. Vedela však, že komunikácia medzi tímami je
dôležitá.
„Dobre.“ Prikývla.
Pohliadla na Trentona. „Ale ak zdrhneš, alebo začneš jačať ako ženská, keď
uvidíš nakazeného či mŕtvolu, tak ťa zastrelím.“
Trenton sucho
prehltol a dlho sa nadýchol.
„To sa nestane,
madam.“ Riekol nie príliš isto.
Clair zoradila
tím, ktorý mal získať vysielačky. Ona, Donahau, Rodriguezová a Redman. No a
samozrejme vystrašený Trenton.
Obišli mesto dlhým
oblúkom tak ako predtým, dostali sa do Alamore po dlhých desiatkach minút.
Clair im prezieravo nakázala aby strhli všetky tabule, ktoré ukazovali odbočky
na Sarge a zakopali ich plytko do zeme. Vzali vybavenie a vrátili sa bez strát
do Sarge behom hodiny.
Clair si úľavne
vydýchla. Mali teraz bezpečnú komunikáciu. Desať vysielačiek rozdali medzi
mužov v jednotke a civilov. Clair bezmedzne verila Jamesovi a Brucovi, ktorý
dostali ako civilovia vysielačky.
10. deň
„Máme tu kontakt.“
Ozvalo sa vo vysielačke od stráže zo strechy. „Dve postavy. Blížia sa zo
severu. Rozkazy?“ spýtal sa nervózne muž z veže.
„Čakajte.“ Riekla
Clair do vysielačky a rozbehla sa na strechu. Prijala od strážcu ďalekohľad a
pohliadla smerom, ktorým stráž ukazovala. Boli na hranici Sarge, neďaleko stĺpu
na ktorom si s Valom merali sily. Ďakovala niekomu tam hore, že neskúšali
strieľať na stĺp vedľa, ktorý mal na sebe reproduktor.
„Nevyzerajú ako
nakazený.“ Zašomrala. Zoskákala do informačnej miestnosti, kde použila miestny
rozhlas.
„Varovanie, pre
dvoch ľudí na severe mesta Sarge,“ začala. „vstupujete na vysoko chránené
územie. Okamžite sa zastavte, odložte všetky zbrane, zdvihnite ruky a počkajte
kým vás nepreberú naše jednotky.“ Pozrela na monitor. Kamery mali síce dobré
rozlíšenie, ale tak ďaleko nevideli. Zdvihla vysielačku. „Čo robia?“ spýtala sa
mužov na pozorovacom poste. „Zastavili a
kľakli si a dali ruky za hlavu. Nevidíme žiadne zbrane. Vyzerajú značne
vychudnuto a otrhane, madam.“
„Rozumiem strážna
veža.“ Potom znovu vzala do ruky mikrofón rozhlasu. „Opakujem, ostaňte na mieste a počkajte kým
vás nepreberú naše jednotky. Iné pohyby budeme považovať za akt útoku.“
Odložila mikrofón. „James a Redman. Máte tam prácu.“
Dopravili mužov na
základňu so zakrytými očami veľmi rýchlo. Skončili v cele, kde ich prehliadla Bev.
„Fyzicky sú v poriadku, aj keď na hranici podvýživy.“
Riekla Bev a pozrela na Clair. „Teda než ich nezačnete mučiť, kvôli
informáciam.“ Riekla naštvane a strhla si z rúk rukavice.
„Ja ich nemienim
mučiť, Bev.“ Povedala ticho a smutne Clair. Rovnako smutne pozrela na mužov
sediacich v cele. Vyzerali vystrašene. „Nikdy som nikoho nemučila. Len ich
vypočujem a uvidí sa.“
„Môžeš mi to
sľúbiť, že sa im nič nestane?“ spýtala sa Bev s mierne zúfalým hlasom.
Clair sa usmiala a
obzrela sa. Potiahla Bev viacej do uličky aby na nich väzni nevideli.
„A dostanem za
taký sľub pusu?“
„Clair, povedala
si, že nebudeš na mňa tlačiť.“ Riekla Bev naštvane.
„Ale ja netlačím,“
usmiala sa Clair znovu. „ty vieš, že ti to sľúbim tak či tak, len som chcela z
toho niečo aj pre seba. Povedala si, že viem dobre odhadnúť ľudí, a títo mi
nepripadajú nebezpečný.“
„Si hrozná.“
Zasmiala sa Bev a hanblivo si upravila vlasy.
Clair sa oprela
vedľa nej o stenu a stíšila hlas ešte viac, pridala mu však hlboký medový tón.
„To je vec, ktorá
ťa na mne priťahuje?“ Clair poznala svoje zbrane veľmi dobre, a jedným z nich
bol aj hlas. Videla ako Bev na lícach nabehla červeň. „Takže áno či nie?“
„Trochu,“ šepla
Bev a ešte viac zčervenala.
„A potom?“ Clair
trpezlivo pokračovala v svojej hre a Bev červenela viac a viac.
„Inteligencia.“
„A niečo čo sa dá
chytiť?“ riekla Clair mierne dvojzmyselne. Všimla si ako Bevine oči skĺzli z
jej očí na pery a nejak podvedome si svoje vlastné pery olizla. Prikročila ku
Clair, naklonila sa k nej a jemne sa otrela nosom o jej.
„Ty rada
provokuješ, že?“ zašepkala jej teplým dychom do tváre.
„Teba určite.“
Odvetila Clair a pohladila ju zľahka po tvári opakom ruky.
Tentokrát ich bozk
bol rozdielny v tom, že Bev sa celým telom o Clair oprela a ešte ju aj objala
okolo krku. Clair sa zamotala hlava. Bolo príjemné cítiť jej teplo, jej prsia
na svojich, prsty na nahom krku. Keď jej však Clair prešla jazykom po perách, tak sa Bev odtiahla. Na
tvári ale mala úsmev.
„Pomaly,
námorníčka.“ Zašepkala chrapľavo.
„Rozkaz, madam.“
Clair sa odzbrojujúco usmiala. Jemne ju donútila aby jej dala ruky z ramien a
ustúpila. „Idem im doniesť niečo na jedlo aby sa ukľudnili.“
„Dobre.“
Clair urobila to
čo hovorila. Doniesla vystrašeným mužom jedlo a počkala kým sa najedia. Po
niekoľkých dlhých desiatkach minút bola zhrozená. Z dvoch mužov sa vykľuli otec
a syn, Ted a Matt Sandersovi, farmári z mestečka ešte viac na severe. Pôvodne
boli štyria, spolu s matkou Tanyou a dcérou Tamarou. Obe deti dospelé.
Zabarikádovali sa na farme hneď ako sa objavili prvý nakazený. Tí však nakazili
ich námedzných pracovníkov a začalo ich byť viac a viac. Po týždni sa rozhodli
pre útek na obrovskom traktore. Z rádia sa dozvedeli o výnimočnom stave a aj
to, že južne od nich nejaký generál rozbil armádny tábor. Situáciu v tábore jej
však popísal len veľmi chabo. Držali ich v stane a na druhý deň po príchode do
tábora jeden z žoldnierov chcel znásilniť jeho dcéru Tamaru. Pokúsil sa im v tom
zabrániť spoločne so synom, ale oboch zmlátili a zavreli. Obaja len zúfalo
počúvali výkriky oboch žien a o niečo neskôr dva výstrely. Vtedy sa obaja muži
rozplakali, držiac sa okolo ramien.
„To je mi ľúto.“
Zašomrala Clair ponuro. „Ako ste sa odtiaľ dostali?“
Na pohľad
psychicky silnejší syn Matt si utrel slzy. Pozrel na otca.
„Niekto pri
dverách cely nám povedal, že mreža je zhrdzavená a na východe je v hradbe
otvor. Tak sme sa ju pokúsili vylomiť. Mal pravdu. Vyrvali sme ju zo steny. V
noci sme sa vyplížili a utekali ako o dušu. Síce sme počuli výstrely a zapli aj
strážne svetlá, ale zrejme kukurica nám zachránila kožu. Neboli sme síce moc
ďaleko, mohli nás dostať, ale potom som počul výkriky aby nemíňali náboje na
dve malé mŕtvolky.“ Pokrútil neveriacky hlavou. „Je to zázrak, že sme sa
dostali tak ďaleko, deň sme spali na stromoch, aby na nás nemohli tí nakazený
zmetkovia.“ Zamračil sa. „Hodiny boli pod naším stromom, ale potom zrazu odišli
preč.“
Clair premýšľala.
Príbeh oboch jej pripadal dôveryhodný, rovnako ako slzy ktoré uronili. Nenašla
v nich ani náznak klamstva, boli iba plný strachu a vydesený k smrti.
„Madam,“ Ted sa na
ňu bojazlivo pozrel. „čo s nami urobíte?“
Clair pozrela na
Redmana stojaceho za mrežami. Počúval celý ich rozhovor, pretože Donahau ho
označil ako za chodiaci detektor lži. Keď videla ako krátko kývol, vstala.
„Pustíme vás,
môžete ostať s nami ak chcete, ale požadujeme po vás aby ste pre nás pracovali.
Za to dostanete od vojakov ochranu.“
„Sme len obyčajný
farmári, madam. Nevieme čo by sme mohli pre vás urobiť.“
„Farmári. Takže
viete zasiať a zožať úrodu.“
„Samozrejme,
robíme to predsa celý život.“
„Dobre, my tu máme
totiž okolo plno polí s takmer zrelou úrodou.“
Muži na seba
pozreli ako ľudia, ktorý zase dostali zmysel života.
„Bude nám cťou,
madam.“
„Som plukovníčka
Willsonová, veliteľka tejto jednotky námorníctva. Pre vás ako civilistov, stačí len Clair. Dnes si oddýchnite.“ Clair im
obom podala ruku. „A vítajte v základni Sarge.“
Napriek príkazu
aby si oddýchli, šli po pár hodinách Sandersonovci von a za doprovodu
niekoľkých vojakov prezreli blízke polia. Clair hneď po príchode informovali,
že jedno z polí, konkrétne mrkvové, sa bude dať zozbierať asi za týždeň. Ostatné polia mali dva týždne až
mesiac do žatvy.
Clair to príliš
nepotešilo, pretože vedela, že pre obyvateľov či vojakov je treba hlavne
zelenina a ovocie. Jedenie konzerv a sušených zásob vojska im moc náladu
nezlepšovalo.
Večer, keď už
Clair pomaly zaspávala začula tiché otváranie dverí na jej izbe a v nich
zazrela obrys postavy. Automaticky vytiahla zbraň a namierila ju do dverí.
„Stáť.“ Zvolala.
„To som ja.“
Ozvalo sa šepkom.
„Bev?“ spýtala sa
prekvapene Clair a zašmátrala po lampe, ktorú mala vedľa postele. Prižmúrila
oči, keď miestnosť ožiarilo svetlo. „Čo tu preboha robíš?“ schovala zbraň späť
pod podušku.
„Ja...“ Bev
nervózne zavrela dvere a pozrela na Clair. Tá si všimla, že má červené oči ako
keby plakala. Posadila sa a ukázala vedľa seba. Keď si Bev vedľa nej sadla
opatrne ju objala okolo ramien.
„Čo sa deje?“
Bev si vyčerpane
pretrela tvár.
„Len... vieš zrazu
to na mňa všetko totálne padlo, doľahlo. Som vydesená z toho šialenstva okolo.“
Hlas jej preskočil ako sa snažila zahnať slzy. „Tak som si myslela, že či by si
ma nemohla aspoň objať trošku a...“ hlas sa jej zlomil a zúfalo pozrela na
Clair. Tá sa na ňu jemne usmiala.
„Samozrejme, poď.“
Jemne ju uložila vedľa seba do postele, ale o to pevnejšie objala. Cítila ako
sa Bev pomaly ukľudnila.
„Ako myslíš, že
toto všetko dopadne?“ spýtala sa ticho Bev po chvíli.
„Neviem.“ Clair ju
jemne hladila po chrbte. „V extrémnych situáciach som vždy postupovala od bodu
A do bodu B, mala naplánovaných pár bodov dopredu. Tak je tomu aj teraz, ale na
bod Z proste nevidím. Je tam príliš veľa faktorov.“
Bev si smutne
vzdychla. Clair jej opatrne chytila bradu a tak donútila sa jej pozrieť do
tváre.
„Pozri, urobím
všetko aby som ľudí ochránila. Všetko čo bude v mojich silách, všetky svoje
skúsenosti, sľubujem.“
„Verím ti.“ Bev sa
k nej privinula ešte pevnejšie a s novou istotou ju pobozkala. Ucítila aj to,
čo predtým cítila Clair, ale uvedomila si to až teraz. Pevný oblúk jej pŕs na
svojich, jej teplú ruku, ktorou jej hladila chrbát. Keď jej Clair znovu prešla
jazykom po perách už neucukla, len na okamih váhavo stuhla. Potom však otvorila
ústa a nechala aby sa ich jazyky preplietli. Ten pocit ju dokonale prekvapil.
Clair mala hebký a provokujúci jazyk, ktorým okamžite začala skúmať jej ústa.
Bev netušila, akú divokú reakciu to u nej vyvolá. Tvrdo Clair obrátila na
chrbát a obkročmo si na ňu sadla. Ucítila ako sa v jej lone objavilo neskutočné
teplo a vlhko, klitoris jej začal tepať prudkým vzrušením, ktoré túžilo po
Clairiných prstoch. Tá ju však zrazu zarazila a odtrhla sa od nej. Obe sa
snažili nabrať dych.
„Pomaly,
doktorka.“ Zašepkala rozhodene Clair.
„Ale ja ťa chcem.“
Riekla takmer zúfalo Bev. Chcela Clair znovu pobozkať, ale tá ju zase
zastavila.
„Bev, takto nie.“
„Ty ma nechceš?“
spýtala sa urazene Bev, a chcela sa odtiahnuť.
„Chcem, ani
netušíš ako veľmi.“ Zašepkala Clair túžobne. „Ale takto nie, si smutná a
rozhodená. Chcem aby si to urobila sama. Ako ty, nechcem zneužiť situáciu.“
Položila jej ruku na srdce.
„Máš pravdu,
prepáč.“ Bev sklonila zahanbene zrak. Potom ho zdvihla. „Každý muž sa snažil
vždy situácie využiť.“
Clair ju objala a
pritiskla si jej tvár na svoju.
„Ja nie som muž,
zapíš si to konečne za uši.“ Riekla jasne a hlasne. „Chcem aby si vedela, že
nie si sama. Ak mi dáš šancu ukázať ti ako mi na tebe záleží, tak nikdy už
nebudeš sama.“ Zašepkala a cítila ako Bev prikývla. Zaspali spolu v náručí.
Tentokrát sa však obe vyspali konečne poriadne.
11. deň
Ani jedna z nich
netušila, že riadne vyspanie sa vo vzájomnom náručí ich tak dokonale dobije
novým elánom. Vstali spolu a nad šálkou kávy sa stále na seba usmievali. A
počas práce cez deň sa občasne nenápadne dotkli, či pozreli so žmurknutím.
Clair sa v duchu
usmievala ako šialená. Hlavne pri myšlienke ako by ich to asi dobilo keby sa
spolu fakt pomilovali, keď len vzájomne strávená noc v jednej posteli im
zvýšila dobrú náladu na sto bodov. Jej myseľ sa trochu ukľudnila, keď sa zo
západu k Sarge priblížil asi tucet nakazených. So zamračenou tvárou ich
spoločne s Valom zlikvidovali a niekoľko mužov ich s nákladiakom spratali a ich
telá zakopali.
Vedela, že ani Val
nie je nadšený zabíjaním nakazených. Videla mu to v tvári po každom výstrele. V
duchu jej trochu odľahlo, pretože z Vala sa vykľul kvalitný vojak, ktorý mal
však aj mozog a dušu. Nezabíjal len tak pre potešenie aj keď zostreľoval
bezduché nakazené telá.
Joey s Trentom im
znovu navrhli plán elektrického plotu. Clair to však napokon zavrhla. Viditeľný
plot bol príliš veľkým rizikom. Už beztak museli po rôznych stodolách a iných
prístreškoch poukrývať cisternu či ostatné autá. Chcela pre ich mesto vytvoriť
čo najnižší pozorovací profil.
Večer sa chystala
na prehliadku strechy, keď prechádzala okolo ordinácie videla Bev stále zarytú
v almanachu.
„Bev?“ nahla sa
dnu.
„Áno?“ spýtala sa
dotázaná vyplašene.
„Nejdeš sa trochu
vyvetrať hore na strechu? Sedíš tu už dlhé hodiny.“ Bev si pretrela koreň nosa
v unavenom geste.
„Dobre.“ Prikývla
po chvíľke.
Pri rebríku
stretli Jamesa, ktorý sa šiel navečerať. Spolu vyšli na strechu a pozdravili
Bruca.
„Bruce, bež sa
tiež navečerať.“ Riekla Clair mierne. „Tých pár minút to tu zvládneme.“
„Fajn, som hladný
ako vlk.“
Obe sa postavili
mimo prístrešku a Clair vzhliadla.
„Páni ten mesiac
je veľký ako tanier a tie hviezdy je tak dobre vidieť.“ Zašepkala prekvapene
Bev.
„To kvôli tomu, že
nikde nesvieti verejné osvetlenie.“ Clair zdvihla ruku. „Aspoň hviezdy sú na
tých správnych miestach.“
Bev na ňu pozrela.
Clair ukazovala na
nebi „Pisces - Ryby, Pegasus, Andromeda, Cygnus – Labuť...“
„Netušila som, že
tvoj koníček je astronómia.“ Riekla Bev prekvapene so zaklonenou hlavou. Clair
sa pootočila a počúvala zvuky pod rebríkom. Potom prikročila k Bev.
„Aké je tvoje
znamenie?“ spýtala sa ticho.
„Baran.“
„Hm, Aries.“ Clair
sa postavila za Bev a opatrne ju objala. Chytila jej ruku a ukázala na oblohu.
„Presne tam, od súhvezdia Rýb naľavo, tých šesť hviezd.“ Cítila ako Bev
zadržala dych.
„A tvoje
znamenie?“ zašepkala Bev.
„Býk, Taurus. Hneď
kúsok od tvojho, sú blízko seba.“ Jemne pobozkala Bev za ucho.
„Astronómia je
tvoja zbierka motýľov, že?“ Bev sa trochu pootočila a videla ako Clair zdvihla
jedno obočie. „Koľko žien si už na toto zbalila?“ Clair s potešením v jej hlase
rozpoznala náznak žiarlivosti.
„Pokiaľ sa mi to
podarilo u teba ... tak si prvá.“ Odvetila úplne vážne Clair a Bev sa neskonale
šťastne usmiala. Clair sa zohla a pobozkala ju. Bev už nezaváhala ani neztuhla,
ale ako prvá otvorila pery a nechala ich jazyky tancovať v ich ústach.
Tentokrát si snažila udržať vzrušenie pod kontrolou, aj keď to pri Clairinom
dráždení šlo ťažko. Ucítila ako sa Clairina ruka na okamih pohla k jej lonu a
potom sa zastavila. Bev sa s obtiažami odtrhla a pozerala Clair z blízka do
tváre.
„Jedna moja časť
je totálne vydesená, a tá druhá... šialene chce aby si jednu ruku dala vyššie a
tú druhú úplne dole.“ Zašepkala vzrušene.
„Tak počkáme, kým
tá druhá časť nebude mať prevahu, dobre?“ spýtala sa rovnako chrapľavo Clair.
Bev prikývla a
Clair ju ešte raz pobozkala, už len jemným bozkom. Ani by viac nestihla,
pretože spoza nich sa ozvalo diskrétne zakašlanie. Bev od Clair takmer uskočila
a snažila si upraviť vlasy.
„Dnes ten mesiac
fakt veľmi pekne svieti.“ Riekol diplomaticky Bruce, ktorý stál pri rebríku a
bol k nim otočený chrbtom. „Ani svetlomety neni potreba.“ Clair videla ako
pojedá niečo z konzervy.
„Ešte mám niečo na
práci.“ Vyliezlo z Bev potichu a utiekla.
19. deň
Clair s
znepokojením začínala cítiť, že muži z jej posádky sa začínajú nudiť. Krátke
hádky medzi civilistami, či medzi vojakmi sa začínali viac rozširovať. Bev sa
jej mierne vyhýbala. Síce si občas dali krátku pusu, ale to bolo všetko. Bev sa
sústredila na zhromaždenie lekárskych správ o všetkých členoch ich základne
spoločne s Rodriguezovou.
Muži nervózne
predupávali svoje posty a ona na ich tvárach videla, že začínajú pochybovať.
Ich pochybovanie
prerušila povinnosťou vykopať osem zákopov okolo základne. Mali to urobené však
veľmi rýchlo. Za to však dôkladne. Tak prišiel na radu aj elektrický plot. Pri
tom ako vozili hore dole zásoby si vzala z domu aj svoju motorku. Bol to
nadupaný stroj, vedela, že sa môže hodiť napríklad pre rýchlych prieskumníkov.
Clair stále
premýšľala o kryse, ktorú mohli medzi sebou mať. Vtedy prišiel do miestnosti
bezmenný desiatnik, stojaci kedysi na strážnej veži v tábore.
„Madam, môžem
hovoriť?“ spýtal sa a presne podľa príručiek ostal v pozore.
Clair zdvihla
mierne obočie. Len desiatnik a choval sa oveľa zodpovednejšie ako mnohý z
posádky. Snažila sa sledovať každého z ľudí v ich malom Alcatraze. A tento
desiatnik pomáhal a robil všetko čo sa po ňom požadovalo na dvesto percent.
„Desiatnik?“
otočila sa na neho, pozerajúc na monitory. Sedela pred nimi, pretože si Joey a
Tranton šli na pár hodín pospať. Teda aspoň dúfala, že tak pôjdu urobiť. Keď si
uvedomila, že nepozná ani jeho meno, tak sa naň pozrela a vstala. Skúmavo si ho
prezrela. Bol jej neskutočne povedomý. „Akože sa to vlastne voláte?“
„“Maniak“ Cameron
Willson.“ Desiatnik sa krátko usmial. „Áno, madam.“
Clair si ho
prezrela veľmi dôkladne.
„Cameron Willson.“
Zopakovala a videla ako on prikývol, stále v pozore.
„Kurva, to si zo
mňa robíte prdel, Cam. Syn Samuela Willsona.“ Zvolala neveriacky.
„Prdel si z vás
rozhodne nerobím, madam.“ Riekol desiatnik, ale jeho tvár poznačil mierny úsmev.
„Poď sem ty
skurvený blázon.“ Clair objala desiatnika. „Prečo si mi to nepovedal?“ zvolala,
keď sa odtiahla. Pozrela mu do tváre s širokým úsmevom.
„A čo som ti mal
povedať, Clair? Že som čierna ovca rodiny?“ mykol plecami. „Syn brata tvojho
otca, ktorý sa kvôli armáde príšerne neznášali?“
Clair pokrútila
hlavou a potom Cama pleskla po tej jeho krátko rukou.
„Bože, to je ale
hromada času. Videli sme sa naposledy niekedy...“
„Keď mne bolo
sedem a tebe pätnásť.“ Doplnil ju s úsmevom Cam.
Clair sa posadila
vedľa neho na stôl.
„Zabudol si, že aj
ja som čierna ovca rodiny.“ Poukázala na fakt, že otec ju v podstate vyhodil z
domu, keď sa mu priznala k svojej orientácii.
„Ovca k ovci
sadá.“ Zasmial sa desiatnik.
„Takže čo chceš,
Cam?“
„Ten guľomet, čo
si mi dovolila vziať. Mohli by sme ho pripevniť na strechu.“ Ukázal rukou hore.
„Táto budova...“ zrazu rozhodil rukami, vyzeralo to nadšene. „Je to fakt
pevnosť. Prezrel som si plány. Vieš, študoval som stavebninu, než som v treťom
ročníku pláchol k námorníkom. A toto je fakt budova odolná takmer proti
atómovke. Mám pár nápadov.“
„Pokračuj.“
Usmiala sa Clair.
Počúvala jeho
plány na modifikovanie prístrešku a aj pridanie guľometu na strechu. Jeho
návrhy boli dobré a Clair chvíľu uvažovala, prečo tento chlapík už dávno nemá
vyššiu šaržu. Potom si spomenula, že študoval stavebníctvo a ešte k tomu
opustil školu v druhom ročníku. Bez školy nemohli mať vojaci vyššie šarže.
Prebehla si jeho
modifikácie, ktoré jej dal načarbané na papieri. Hneď na to ich prebrala s
vyššími dôstojníkmi. A po pár ďalších hodinách sa modifikácie začínali stávať
skutočnosťou. Jeden guľomet, ktorý ich donútil vziať so sebou desiatnik začali
upevňovať na strechu. V nákladiaku našli ďalší. Ich palebná sila sa začala
podobať De Sauzovmu táboru. Deň sa chýlil k večeru.
Schádzala práve do
podzemia, keď začula hučanie motoru. Zastavila sa na schodoch a zamračila sa.
Chvíľu počúvala, mysliac si, že to len hapruje hlasnejšie generátor. Keď sa
však zvuk začal vzďaľovať vytiahla vysielačku.
„Joey? Dobre som
počula pred chvíľou auto?“
„Áno, madam.
Parker šiel na prieskum.“
Clair sa bez
váhania rozbehla do informačnej miestnosti.
„Deje sa niečo?“
spýtal sa Joey, bez toho aby sa na ňu otočil.
„Parker nepatrí
medzi prieskumníkov.“ Clair sa zamračila na všetky monitory. Zlostne pozrela na
Joeyho.
„Povedal, že má
vaše povolenie, urobiť prieskum na severe.“ Joey sa zdvihol zo svojej bežnej
ležmej polohy do sediacej. Pohliadol na Clair, ktorá pevne zovierala pery.
„Chcel aj panel od vysielačky, ale vtedy vošla Rodriguezová a než som mu ho dal
tak povedal, že mám na to zabudnúť.“
„Val, na strechu.“
Zrevala hlasne až sa prikrčili ľudia v jedálni hneď vedľa informačnej
miestnosti. Ukázala na Joeyho, ktorý sa tváril previnilo. „Nič nehovor. Len kam
ide.“
Joey zúfalo
zamrkal a prehliadal kamery.
„Kurva,“
zanadával. „už mi zmizol, je moc ďaleko.“ Obzrel sa na Clair.
„Ten zas...“
zašepkala Clair a rozbehla sa na strechu. Val už sa rozhliadal svojou puškou.
„Vidíš niečo?“ spýtala sa nahnevane.
„Nie, madam. Ale
na severe je zdvihnutý prach.“
„Ideme.“ Zvolala a
hneď si vzala svoju pušku. Vyletela z budovy k motorke. Obaja na ňu sadli s
menšími obtiažami, vadili im pušky. „Zostaňte na miestach.“ Zrevala ešte ku
stráži na poste než naštartovala. Val si každých pár minút prezeral trasu pred
nimi pomocou ďalekohľadu, ale stále nič.
„Do riti on ide do
ich tábora.“ Zvolala Clair cez prúdenie vzduchu a pridala.
„Spomaľ, spomaľ.“
Zakričal jej do ucha Val. „Vidím ho, je asi kilometer pred nami.“
„Tak zastavíme a
...“
„Nie, ten čurák
vzal ten sedan s tmavými sklami. Bolo by to strieľanie na slepo.“
„Kurva, kurva.“
Zahromžila Clair. „Tak ma drž v rovnakej vzdialenosti.“
„Áno madam.“
Clair si našťastie
vzala slnečné okuliare, napriek tomu, že sa stmievalo jej aspoň oči nevysušoval
vietor. Val sa krčil za ňou.
„Už vidím ich
tábor.“
„Vzdialenosť?“
„Dva kilometre, au
kurva.“ Val si chytil oko, pretože motorka podskočila na nerovnosti a on ledva
udržal rovnováhu, pretože okom narazil na ďalekohľad.
„Si v poriadku?“
Clair spomalila aby vyrovnala motorku. Val ju takmer z nej stiahol ako sa
snažil udržať rovnováhu.
„Hej, len ma
upozorni keď budeš na tej motorke niečo preskakovať.“ Val si pozrel na ruku,
kde mal krv. Rozrazil si obočie, ale našťastie nepustil z ruky ďalekohľad.
„Môžeš mi hlásiť
ďalej?“
„Áno, už je to len
jeden a pol kilometra, kilometer od neho. On zastavuje.“
Clair prudko
zastavila a zoskočila zo stroja. Obaja v mihnutí oka zaľahli.
„Vystúpil a máva
smerom k táboru.“ Val ako prvý mal na očiach ďalekohľad, pretože Clair ešte
nastavovala pušku. „Stráže na veži mu pokynuli aby šiel k nim.“
„Vzdialenosť?“
Clair konečne rozložila pušku a namierila ju k Joshuovi.
„980 metrov, do
riti, už zase zaliezol dnu.“
Clair prehltla
nadávku a pohliadla do puškohľadu. Videla ako sa v aute stráca mužova noha a
zatvárajú dvere. Auto sa pohlo, tentokrát však veľmi pomaly a Joshua mal z okna
vystrčenú ruku, ktorou stále mával. Pohliadla na strážne veže, z oboch na neho
mierilo päť mužov, jeden z nich s guľometom.
„Ako ďaleko je to
k tej bráne?“
„1614 metrov.“
Clair zaťala zuby,
to bolo nad maximálny efektívny dostreľ pušky a aj nad jej rekord. Lenže
záležalo na jednej veci, a to či ho stráže pustia rovno dnu, alebo pred vstupom
do tábora vystúpi.
„Podmienky?“
zašepkala Clair, kým sledovali auto.
„Nedarí sa mi
nájsť nič na zistenie vetra.“ Zašomral Val. Stromy v okolí tábora boli vysekané
alebo vyvalené nejakou ťažkou technikou.
„Spomaľuje.
Potrebujem ten vietor.“
„Čakaj.“ Val znovu
prebehol okolie. „Mám to.“ V prvej chvíli si neuvedomil, že medzi nimi a
táborom je dostatočne vysoká tráva. „Mierny vietor z pravej strany, 3 metre,
nemení sa po celej trase.“
„No tak, vylez z
tej plechovice.“ Clair mala mušku pevne namierenú na dvere auta. Doladila si
čočky na puškohľade. „Ak vylezie a podarí sa mi táto šialená rana, skontroluj
pravú vežu, ja ľavú.“
Auto spomalilo a
nakoniec zastavilo na pokyn stráží asi desať metrov pred bránou. Stráže na
Parkera niečo kričali. V okne auta sa najskôr ukázali obe ruky a vyletela
odtiaľ pištoľ. Dvere sa konečne otvorili a Parker pomaly vystúpil.
„Status?“
„Rovnaký.“
Zašepkal Val.
„Páľ.“ Riekla
Clair a čakala potvrdenie.
„Páľ.“ Potvrdil
Val.
„Páľ.“ Spoločne so
slovom vydýchla, počkala na buchnutie srdca a vystrelila. Parkerova postava
sebou prudko trhla a v hlave sa mu objavila obrovská diera. Vďaka obrovskej
vzdialenosti guľka silne rotovala.
„Zásah.“ Vo
Valovom hlase zaznel rešpekt. Hneď na to premiestnil čočky na pravú vežu.
„Zaľahli, vyzerajú že ani jeden nevie odkiaľ prišla rana.“
„To isté aj u mňa.
Zdrháme, než tam vylezú ostreľovači.“ Clair sa zdvihla a s Valeho pomocou
zdvihla aj motorku, ktorú pri prudkom zastavení položila na bok. Bolo to aj z
dôvodu aby ich motorka čiastočne kryla a aby bola aj menej viditeľná.
Do Sarge dorazili
už takmer za úplnej tmy. Len vďaka vysielačke, ktorou sa ohlásili, ich stráž na
streche nezastrelila.
„Takže to bol
Parker?“ spýtal sa Donahau, keď usadli v jedálni ku porade. Clair hodila dosť
nešetrne zbraň na stôl a unavene si zaň sadla. „Dostali ste ho?“ odvážil sa
spýtať znovu, pretože Val aj Clair vyzerali ako keby neuspeli.
„Má nový rekord,
1604 metrov.“ Riekol Val a posadil sa vedľa nich. „Zastrelila ho tesne pred
bránou do De Sauzovho tábora.“
Clair pozrela
smutne na Bev, ktorá si sadla hneď vedľa nej. Chcela položiť svoju ruku na jej,
ale Bev ruku z jej dosahu stiahla a mierne si odsadla. Nikto to však nevidel,
pretože sa to odohrávalo pod stolom. Clair sa zamračila a vzala namiesto toho
zbraň do rúk a začala ju rozoberať.
„Nehovorím to
rád,“ začal Redman „ale to je dobre. Keby sa dostal do ich tábora prezradil by
im našu polohu, výbavu, všetko.“
Mlčali, toto
všetko aj oni sami už vedeli.
„Val, akú si mal
hodnosť než si odišiel od vojska?“ Clair pomaly rozoberala zbraň kus po kuse.
„No,“ oslovený sa
zasmial. „než som rozbil kapitánovi hubu za to, že sa vyspal s mojou ženou, tak
seržant. Potom ma degradovali na slobodníka. Vtedy som si povedal, že je časť
odísť.“
„Máte svoju
hodnosť späť, seržant, výborná práca.“ Pohliadla na Joeyho, ktorý sa schovával
za davom. „A ty, ešte raz by si niekomu dal kľúče od auta bez môjho vedomia,
alebo vedomia mojich šiestich zástupcov tak ti asi prestrelím obe kolená.
Bruce, máš to odteraz na starosti.“ Joey sebou vydesene trhol. „Vraciame sa do
normálneho režimu, kapitán má teraz velenie.“ Clair sa zdvihla a nechala svoju
zbraň na stole. Prvý krát v živote vojačky opustila svoju zbraň. Lenže hlava ju
rozbolela tak silne, že si musela ísť pre tabletky, a to okamžite.
Vyklepala na zem
niekoľko tabletiek, tak silne sa jej triasli ruky od bolesti. Konečne sa jej
podarilo jednu si vhodiť do úst a poliala sa vodou, keď sa snažila napiť z
fľašky. Vyčerpane si sadla na postel a zložila si do rúk hlavu v snahe bolesť
zahnať. Začínala byť na štvorke jej bolesťometru. Vedela, že za bolesť môžu dve
veci. Prvá bol fakt, že od incidentu v Afganistane neznášala zabíjať ľudí aj
keď bola sniper prvej triedy. Veď o tom hovoril aj jej psychologický profil,
kvôli ktorému ju jej veliaci nechal odísť na nútenú dovolenku. Druhý fakt bola
Bev. Ucukla keď sa jej chcela dotknúť. Druhý fakt bol citlivejší, osobnejší,
boľavejší. Za ten čas od dňa keď sa všetko na svete posralo sa tá nechuť
niekoho z nutnosti zabiť vytrácala, aj keď bola stále silná. Ale keď Bev
urobila to čo urobila, tak si pripadala ako zradená.
Ozvalo sa
zaklopanie.
„Nechcem
návštevy.“ Riekla Clair hlasne, a už z jej vlastného hlasu ju hlava rozbolela
ešte viac.
Dvere sa napriek
tomu pootvorili. Dnu nakukla Bev. Clair zdvihla ruky v geste, že je to jej
jedno.
„Si v poriadku?“
spýtala sa opatrne Bev a zavrela za sebou dvere, o ktoré sa hneď oprela.
„Nie.“ Clair si
pomasírovala spánky.
„Cítiš, že budeš
mať zách...“
„Nechaj si tie
starostlivé kecy, Bev.“ riekla Clair tvrdo a rovnako tvrdo sa na ňu pozrela.
„Cítim len jedno. Presne ako u Anett a keď som po nej chcela aby sme to, že sme
spolu, netajili. Povedala, že sa nemieni pred ostatnými ukazovať.“ Clair si
položila ruku na srdce. „Chcela som snáď aby sme sa pred ostatnými milovali
alebo čo? Nie!“ začala kričať. „Chcela som len to aby ostatní vedeli, že k sebe
patríme. A presne to si pred chvíľou urobila. Odkopla si ma, pretože som ti len
chcela zovrieť ruku. Chcela som cítiť tvoju súdržnosť so mnou. Tvoju podporu.
Veď spíme spolu v jednej posteli dlhé dni.“
Bev vyplašene
pozerala najskôr na ňu a potom pozrela do zeme.
„Ale ja nechcem
aby o nás vedeli, ja...“
„Si z toho
vydesená?“ Clair vstala a tresla krabičkou s liekmi o zem. „A ty si nemyslíš,
že som vydesená?“ ukázala si na hlavu. „Som šialene vydesená. Ale nesmiem to
ukázať, pretože potom budú aj ostatní v prdeli. Len som chcela aby si ma
podržala, si predsa moja priateľka. Bože, však si mi povedala, že si sa do mňa
zaľúbila. Ty ma jediná držíš na nohách.“ Clair sa rozplakala.
Bev ovládala slzy
a stále pozerala do zeme.
„Clair, ale ja
nemôžem. Nechcem aby to ostatní vedeli, to že sme spolu. Nie som na to
pripravená.“ Bev pokrútila hlavou a poutierala si slzy.
Clair sa na ňu
smutne pozrela. Pár krát sa hlboko nadýchla. Prikývla.
„Pripravená?
Myslíš, že ja som na toto všetko bola pripravená? Myslíš, že tým to že sme
spolu nie je náhodou úplne jedno? Je im to jedno, ale nevidíš to. Mám
trpezlivosť, to dobre vieš. Kľudne by som počkala roky na to aby sme sa
milovali. Ale na fakt, že nechceš ostatným ukázať, že k sebe patríme nie.
Takéto sklamanie som si už zažila, a už ho nechcem.“ Jej hlas sa upokojil a
pokojne si aj sadla naspäť na posteľ. „Moje srdce sa teraz uzatvára, Bev.
Budeme len plukovníčka armády, a doktorka civilistov vo výnimočnom stave. Nič
viac. Ja sa totiž nemienim skrývať, už nikdy sa nechcem skrývať sama pred
sebou.“
„Nemôžem, Clair,
nemôžem im to ukázať. Bola by to taká hanba.“ Zašepkala Bev, ktorá sa pri jej
slovách zviezla do podrepu a držala si tvár.
Clair sa už
ukľudnila úplne. Bolesť hlavy zmizla, bolesť v srdci a prázdnota v ňom nie.
„Hanba skrývať to
čo si skutočne si? Alebo ukázať, že milovať človeka je krásne, jedno či je to
muž alebo žena. Naša spoločnosť je tak zaškatuľkovaná. Na penisy a vagíny.
Penis musí mať vagínu a naopak. Nikto nevidí človeka. Ale nevšimla si si že táto spoločnosť je už preč,
neexistuje?“ spýtala sa vyrovnane.
„Ja... nemôžem.“
Zastonala Bev.
„Prosím, odíďte,
doktorka. Náš rozhovor sa skončil.“ Clair sa odvrátila od Bev a vzala si do
ruky poľnú príručku. Síce ju poznala naspamäť, ale musela sa na niečo zamerať,
aby zahnala slzy.
Keď počula
zavretie dverí, otočila sa. Hľadela dlho na zavreté dvere. Práve si prežívala
druhé zlomené srdce. Lenže bolo horšie. Mala pocit, ako keby jej niekto vyrval
vnútro hlavy, hrude a položil si ho na grilovací plát. Prehltla druhú tabletku,
aj keď vedela, že dve dávky jej spôsobia bezvedomie. Ale ona to chcela. Odpadla
po desiatich minútach.
24. deň
Medzi civilistami
a vojakmi sa zase objavili mierne rozbroje. Clair ich však ukončila ráznymi
rozkazmi a pre obe strany povolila vychádzky. Veď už dlhé dni nevideli nikde
nakazených.
Vďaka dvom
farmárom sa im podarilo zozbierať prvú úrodu, ktorá skončila v pivnici
základne. Obaja farmári silne poukazovali na fakt, že musia časť úrody nechať
vyzrieť až na semeno. Tak to aj urobili.
Väčšina osadenstva
bola spokojnejšia. Konečne mali zeleninu a Susanah spoločne s jej bandou
kuchárov z nej varila oveľa chutnejšie pokrmy.
„Čo ty a Bev?“
spýtal sa Bruce smerom k Clair. Boli spolu prvý krát po dlhej dobe na hliadke,
síce tam boli dvaja ďalší muži, ale tí sa teraz venovali údržbe guľometov.
Clair neodpovedala
len stále prezerala okolie ďalekohľadom.
„Clair?“ spýtal sa
Bruce. Jeho hlas bol neoblomný.
„Prestaň rýpať do
otvorenej rany, Bruce.“ Riekla Clair a upravila si pušku na pleci.
Bruce chvíľu
uvažoval.
„Videl som vás,
ako sa na seba pozeráte.“
„Prestaň.“
Zahriakla ho drsne Clair.
„Boli ste spolu,
ale niečo sa stalo, že? Ako si zabila Petersona pred piatimi dňami sa vaše
postoje úplne zmenili. Vyhýbate sa, meníš aj služby. Hovor so mnou, Clair.“
Uvidel ako mu Clair strčila hlaveň útočnej pušky priamo pred nos.
„Povedala som aby
si prestal.“
„Ty si myslíš, že
ma toto zastaví?“ s miernym nádychom komičnosti strčil ukazovák do hlavne
zbrane, ktorou na neho mierila. Clair sa zamračila. Sklonila zbraň. A potom aj
hlavu. Krátko mu vysvetlila čo sa stalo.
Bruce síce
zodpovedne prezeral stále okolie, ale aj premýšľal.
„Možno si na ňu
nemala tak tlačiť.“ Ozval sa po chvíli. „Však vieš, že každý máme svoje
hranice.“
„Lenže ja mám tiež
svoje, Bruce.“ Zašomrala Clair. „Nikdy sa už nikým nechcem nechať ponížiť,
pretože ma považovali len za blbú lesbu.“
Bruce sa
rozosmial. Ukázal okolo seba.
„Kto ťa tu
považuje za blbú lesbu? Len za dobrú veliteľku.“
„Lenže ona to tak
necíti. Ak by to priznala, bola by menejcenná.“ Clair dopila fľašu vody a
odhodila ju zlostne bokom.
Bruce už radšej
nič nehovoril. Nemalo to cenu. Vedel, že je lepšie ich obe nechať poriadne
vychladnúť.
27. deň
Rozhodli sa
prezrieť si pumpu pri hlavnej či tam neostali aspoň nejaké zásoby a urobiť
celkový prieskum okolia. Piati ľudia. Traja na vojenskom terénnom vozidle,
jeden v dodávke a Clair sa rozhodla pre motorku. V podstate si chcela prevetrať
hlavu.
„Je to suché.“
Riekol Redman keď prezrel stav nádrží. „Vyčerpali to úplne do kvapky.“
„Vezmeme aspoň
jedlo a vodu.“ Clair ukázala na budovu pumpy. Stále si prehliadala okolie
pomocou pozorovateľského ďalekohľadu. Zo severu nevidela nič. A to bola tá hlavná
a príjemná vec.
„Dobre,“ Redman
buchol na kapotu dodávky. „máme všetko.“ Dodávka sa rozbehla k Sarge.
„Clair?“ Bruce sa
zamračil. Nevidel v spätnom zrkadielku jej motorku. „Deje sa niečo?“ spýtal sa
do vysielačky.
„Nie,“ ozvala sa
Clair. „Len si chcem niečo pozrieť.“
„Vrátime sa.“
Zavelil Bruce.
„Nie,“ riekla
Clair. „pokračujte. V pohode, len si niečo preverím. Som o pár sekúnd za vami.“
Ukončila komunikáciu. Chcela pôvodne nasadnúť na motorku, ale zazdalo sa jej,
že vidí pohyb na vzdialenej budove army shopu. Vybrala z podpažia zbraň a
opatrne vstúpila dovnútra budovy. Nevedno prečo, ale z nejakého šiesteho zmyslu
premačkala na vysielačke kód a zmenila frekvenciu. Jej šiesty zmysel jej
hovoril, že je niečo zle. Po dlhých minútach prezerania budovy sa uvoľnila.
Nikde nič nenašla.
Sklonila zbraň a
krivo sa usmiala.
„Tvoj šiesty
zmysel nejak nefung...“ začala si šomrať, keď ju niekto omráčil zozadu. Jej
telom prebehol elektrický prúd. Zvalila sa na zem, v snahe sa chrániť, ďalšia
rana ju však úplne ochromila, ďalší zásah elektrického obušku ju poslal do
bezvedomia.
27. deň – Sarge
„Nechápem to.“
Riekol Bruce, ktorý sa márne snažil nadviazať komunikáciu s Clair. „Bola hneď
za nami.“
Muži okolo neho
neustále skúmali komunikáciu, ale všetko čo zachytili bol len šum. Sedeli v
jedálni a ostatní ľudia na nich stiesnene pozerali.
„Možno len
zablúdila.“ Ozval sa Donahau, na teraz veliaci človek..
Vo vysielačke sa
však ozývalo len rušenie, ako keby počúvali správy niekoho kto nemá kódy.
„Toto nie je len
rušenie.“ Riekol tvrdo Bruce. „Dostali ju.“
„Dostali koho?“
ozvalo sa z rohu miestnosti. Bev. Všetci na seba pozreli.
„Dostali Clair.“
Riekol jasne Bruce a udrel rukou do stola. „Tá sa určite len tak nestratila.“
Bev zbledla a
chvíľu len tak stála.
„Musíme ju ísť
hľadať.“ Vykríkla zúfalo.
„Už sme tam boli,
na pumpe.“ Riekol Donahau. „Prehliadli sme to tam snáď sto krát a nič.“
„Tak musíte urobiť
viac.“ Zvolala ešte hlasnejšie. V hlase mala paniku.
„Beverly, prosím,
ukľudni sa.“ Povedal kľudne Bruce. Videl ako podobne panicky na seba začínajú
pozerať ľudia okolo. Veď práve zmizol človek, ktorý ich dal dokopy.
„Nemienim sa
ukľudniť, musíte niečo urobiť.“ Bev začala behať po miestnosti ako zmyslov
zbavená.
Bruce sa nadýchol
a vydýchol, aby sa ukľudnil on sám.
„Pozri, Bev,
nevieme nič. Mohol ju napadnúť nakazený, alebo ju vzala De Sauzova hliadka.
Proste nič.“
„Dajte mi zbraň.“
Zvolala. „A ja ju pôjdem nájsť sama, keď vy toho nieste schopný.“ Priskočila k
stolu, kde mali niektorý vojaci položené svoje zbrane. Všetci ich však bleskom
chytili a odskočili. Bruce vyskočil podobne rýchlo a chytil Bev zozadu.
„No tak, Bev.
Každému z nás to je ľúto a bojíme sa o ňu, prosím, nevyšaľuj.“
„Lenže vy ste sa
do nej nezamilovali.“ Vykríkla Bev zúrivo sa brániaca jeho tvrdému zovretiu.
Celá miestnosť dokonale stíchla. Bev si uvedomila čo povedala. Rozplakala sa a
zviezla sa Brucovi v náručí na kolená. Ten ju konečne pustil, ale začal ju
chlácholivo hladiť na chrbte.
„Prepáč, nevedel
som, že je to medzi vami až také vážne.“ Zašepkal.
„Som taká krava.“
Zvolala Bev. „Rozišla som sa s ňou len kvôli strachu, že sa to niekto dozvie. A
teraz keď to všetci vedia je preč.“ Zakryla si tvár a jej plač sa zmenil na
vzlyky.
Bruce sa
rozhliadol. Nevidel však žiadne pohŕdanie, ani náznak hnusu. Videl iba súcit a
u pár ľudí aj náznak sĺz.
„Poď,“ zašepkal a
pomohol Bev na nohy. „musíš sa upokojiť.“ Zaviedol ju do Clairinej kancelárie.
Nemal tušenia, že to u nej vyvolá ešte väčší záchvat plaču. Zrútila sa na
posteľ a on premýšľal ako jej pomôcť. Vedel, že asi jedine ju nechať poriadne
sa vyplakať.
28. deň – Sarge
Hneď ráno
prehliadli pumpu znovu. Bev ich donútila aby mohla ísť s nimi. Donahau síce
frfľal, pretože bola civilistka, ale v rámci dobrých vzťahov s civilmi jej to
napokon dovolil.
Prezreli znovu
celé okolie, nikde nevideli ani nakazených ani náznaky boja, či niečoho
podobného. Bev sa rozhliadala spolu s nimi a nakoniec ukázala na budovu army
shopu.
„Tam ste sa
pozerali?“ spýtala sa mŕtvym hlasom.
Väčšina z nich si
pomyslela, že je to zbytočné, ale nakoniec sa tam vydali.
„Stopy pneumatík,
vyzerá to ako sedan, alebo malé civilné vozidlo.“ Redman patril k stopárom a
ukázal na zem pred budovou. „Pri tomto počasí sú veľmi čerstvé. Maximálne deň,
a mieria na sever.“ Sklonil zlostne hlavu a potom sa vydal k vchodu obchodu.
„Tu, vyzerá to ako keby tu niekto ťahal telo.“ Odmietol povedať mŕtvolu.
Nevedno prečo, ale Clair mu prirástla k srdcu ako mnohým z ich základne.
„Kurva.“ Zašomral a po chvíľke vytiahol z budovy schovanú motorku.
„Skúsime
prehliadnuť väčší perimeter, možno ušla. Motorku dajte dozadu.“ Zavelil
Donahau. Riskantne sa vydali pár kilometrov na sever a urobili okolo pumpy
veľký oblúk.
Keď sa chceli
pohnúť ešte viac na sever zahliadol Val cez pozorovateľský ďalekohľad v diaľke
oblak prachu. Bol to malý terénny voz, ktorý mal na prednej kapote červenou
farbou namaľovaný znak zovretej päste.
„Do pekla, malý
voz zo severu, asi prieskumná jednotka, na kapote znak De Sauza.“ Zložil z
ramena pušku a prehliadol si situáciu znovu. „Kurva, šliapni na to hneď.“
Redman bez váhania
zošliapol plyn a vydal sa smerom k ich mestu.
„Čo sa deje?“
spýtal sa zamračene Donahau a chytil sa rukoväte nad dverami auta. To sebou
hádzalo na všetky strany, pretože si to Redman namieril naprieč pooranému polu.
To bolo našťastie dosť vysušené, takže za sebou zanechávali len minimálne
stopy.
„Hneď za nimi je
odkrytý nákladiak s asi dvanástimi rebelmi. Zaboč mierne doľava, nech vidím
celú kolónu.“ Redman tak urobil. „Ďalšie dva nákladiaky za nimi, zakryté.
Trochu spomaľ, vzďaľujeme sa.“
„Kam mieria?“
„Stále za nami,
takže južne.“
„Do riti.“
Zašomrala Rodriguezová.
„Mali by sme hneď
do mesta a zalarmovať ich.“ Zvolal Redman a vyhol sa veľkému výmoľu.
„Na to máme
vysielačku.“ Riekol kľudne Donahau a na dôraz svojich slov ju aj vytiahol a
pripravil si ju. „Val?“
„Stále južne,
pokračuj Red.“
Podivná naháňačka
trvala dlhé minúty. Oni pred nimi s Valom ako pozorovateľom a ozbrojený konvoj
za nimi.
„Stoj, stop.“ Zvolal Val. „Zabočili na východ.“ Riekol s
úľavou. Počul ako si rovnako úľavne vydýchli aj ostatní. Redman si presadol a
volantu sa ujal Donahau, aby Redman mohol prezrieť mapu.
Ešte ich
prenasledovali asi dvadsať kilometrov. Podľa údajov, ktoré mali, mieril konvoj
niekam do neznáma.
„Asi idú prepadnúť
nejaké mesto.“ Ozvala sa ticho Bev. Ostatní len mlčky súhlasili. V duchu
ľutovali ľudí, na ktorých konvoj mal naraziť.
Všetci aj
pochopili prečo ich mesto stále neobjavili. Nebolo to len kvôli zle vytlačenej
mape. Keď mierili späť do Sarge videli, že cesta je vďaka poslednej silnej
búrke silne zanesená bahnom, tak veľmi že vyzerala ako pole. A stromy, ktoré
obklopovali ich malé mestečko boli chránené, takže nikto ich nesmel vyrúbať. Preto
cesta bola kľukatá pomedzi ne a z diaľky sa zdalo, že cesta jednoducho končí v
poli a za ním sú len stromy.
29. deň – Sarge
Pokus o získanie
zbrane a vydať sa do táboru De Sauze Bev nevyšiel. Prichytil ju Bruce ako zo
skrine, kde mali uložené zbrane pre kód pohotovosť, berie pušku. Musel ju
spacifikovať, pretože sa jej zúfalstvo zmenilo na hystériu. Nakoniec jej
Rodriguezová dala sedatíva a zavreli ju do cely.
Bruce sám strážil
jej celu a čakal kým sa preberie.
Vzhliadol, keď
začul z jej miesta zakašlanie. Bev sa pomaly a omámene posadila na posteli a
nahla sa v náznaku zvracania. Pár krát zakašľala, ale našťastie sa jej žalúdok
ukľudnil. Videl ako si prezerá miestnosť a potom pozrela na neho. Bol to veľmi
nenávistný pohľad.
„Čo si chcela
robiť? Ísť proti stovke ozbrojených mužov?“ spýtal sa na svoju obranu.
„Ak by jej to malo
pomôcť.“ Zašepkala nahnevane a chytila si hlavu. Totálne sa jej motal celý svet
okolo. Nemohla poriadne zamerať ani vlastné prsty na ruke.
Bruce smutne
sklonil hlavu a musel potlačiť slzy.
„Bev,“ začal
ponuro. „hovoril som s Donahauom a aj s jeho prieskumníkom. Každého kto
odporuje De Sauza rýchlo zabije. A ako ona bola tvrdá tak mu určite
vzdorovala.“
„Nehovor že bola,“
vykríkla Bev. Vstala a tresla do mreží. „už nikdy to nepovedz že bola.“
Sklonila zúfalo hlavu. „Ja cítim, že ešte je.“
„Bev, prosím,
nemaľuj si vzdušné zámky.“
„Drž hubu, do
pekla. Nič si nemaľujem.“ Tentokrát tresla do mreží tak tvrdo až sa otriasli.
„Pustite ma a dajte mi zbraň, nič viac nechcem.“
Bruce prudko vstal
a pristúpil k mrežiam.
„Uvedomuješ si akú
zodpovednosť tu máš? Hmm? Asi nie, že? Koľko ľudských životov na tebe a tvojich
znalostiach ako lekárky závisí. Rodriguezová je možno školená, ale nemá prax.
Uvedom si to už, kurva, konečne.“ Tresol aj on do mreží. Sledoval ako sa Bev
posadila späť na postel. Výraz v jej tvári bol prázdny.
„Prečo mi na tom
má záležať keď som stratila srdce?“ spýtala sa ticho. Ľahla si na postel
chrbtom k nemu a úplne ho ignorovala.
Bruce neveriacky
pokrútil hlavou a v zúfalom geste si pretrel tvár.
30. deň – Sarge
Bruce sa prebral
keď začul oceľové buchnutie. Zmätene sa rozhliadol a uvidel Bev ako stojí pri
mreži. Jej tvár bola smutná, ale kľudná.
„Čo blbneš?“
pozrel na hodinky. „Je len šesť hodín ráno.“ Chcel sa otočiť a znovu sa zabrať
do spánku.
„Chcela by som sa
vyvetrať a najesť sa. Je tu úplne vydýchaný vzduch.“ Riekla ticho.
Bruce na ňu znovu
pozrel. Spýtavo.
„Nie, nebudem sa o
nič pokúšať. Len mi daj jedlo a nechaj ma sa trochu nadýchať čerstvého
vzduchu.“ Zdvihla obranne ruky. „Fakt je tu dusno, prosím.“
Prehliadol si jej
tvár, ktorá bola prázdna a smutná. Vyzerala, ako keby to všetko vzdala.
„Pustím ťa ale len
na strechu.“
„Kľudne.“ Riekla
odovzdane.
Bruce myslel aj na
to, že hore sú vždy štyria strážcovia, dvaja na hliadke a dvaja pripravený
skočiť ku guľometom. A ona bola len doktorka bez výcviku.
„Dobre.“ Odomkol
celu veľmi obozretne čakajúc, že ho napadne. Lenže sa to nestalo. Proste vyšla
a nechala sa ním viesť úplne kľudne. Vzal z kuchyne pripravenú rannú dávku a
vyviedol ju na strechu základne. Počul ako sa prudko nadýchla. Aj on sám
usúdil, že je tam oveľa lepší vzduch.
Bev si sadla do
kúta obrneného prístrešku a pomaly začala pojedať svoj prídel. Vyzerala úplne
mimo. Len brala na lyžicu jedlo z konzervy a automaticky si ho kládla do úst.
Bruce sa rozhodol,
že tam ešte chvíľu ostane. Pološero rána sa začalo meniť na prítmie, potom na
svetlo až sa prehuplo na jasné ranné svetlo. Bev stále len sedela v rohu
prístrešku a hľadela niekam kam videla len ona.
Bruce sa chcel
vydať späť do budovy, keď sa jeden zo strážcov pozerajúcich cez ďalekohľad
smutne zasmial.
„Hej, máme tu
príšerku.“ Tak vojaci začali označovať nakazených. „Asi päťsto metrov
severozápad.“
„Ukážte.“ Riekol
Bruce a vyžiadal si tak ďalekohľad. Pohliadol udaným smerom. Uvidel potácajúcu
sa postavu, ktorá nemierila do mesta, ale smerom od neho. Postava mala na sebe
armádne oblečenie, ale aj z tejto vzdialenosti videl na tvári krv.
„Môžem sa
pozrieť?“ Bev prvý krát po dlhých dňoch naznačila záujem. Podal jej ďaľekohľad
a ona sa pozrela na postavu v diaľke.
„To bude moc ľahký
zásah.“ Riekol smutne Val, jeden zo stráže. „Nech Boh žehná jeho duši.“ Vzal do
rúk pušku a namieril ju k postave.
„Nie!“ Vykríkla
Bev a rukou zdvihla hlaveň ostreľovačky, z ktorej Val práve vystrelil.
Ignorovala spáleninu, ktorá sa jej vďaka tomu pohybu vryla do ruky. „Odkedy
majú nakazený na ruke dlahu a podopierajú sa palicou?“ zvolala nahnevane. Val
na ňu pozrel rovnako naštvane. Zmenila jeho status – jeden výstrel jeden
zabitý. Bev mu strhla z opasku jeho kvalitnejší pozorovateľský ďalekohľad. „Panebože.“ Zašepkala. Postava, ktorú videla,
sa otočila k mestu. Urobila pár krokov a zastavila. „To je ona. Je to Clair.“
Dokonale zaskočila všetkých svojou bleskurýchlou reakciou. Rebrík zo strechy
nezliezla, proste dole skočila. Dvoch mužov strážiacich dvere ochromila kopnutím
do rozkroku. Vďaka tomu, že dvere poriadne premazali sa otvárali dosť ľahko.
Otvorila ich a rozbehla sa smerom k postave.
„Nestrieľať,
nestrieľať.“ Vykríkol Bruce a rozbehol sa za ňou.
„Štyria muži za
nami.“ Zavelil Donahau, ktorý len prekvapene reagoval na dianie okolo. Zrovna
vyšiel zo spáľne.
Bev bežala ako o
život k postave ležiacej na zemi. Prudko sa pri nej zastavila, až sa spod jej
podrážiek zdvihla kopa zeminy.
„Panebože.“
Šepkala stále dookola, keď postavu otočila. „Clair.“
„Do riti, mala si
pravdu.“ Bruce zastavil vedľa nej, ale potom ustúpil. „Môže byť nakazená.“
Zdvihol svoju zbraň.
„Daj to preč, do
pekla.“ Vykríkla Bev a ignorujúc svoje bezpečie mu siahla na zbraň aby mu
zabránila mieriť na Clairine telo. „Prezriem ju.“
O pár okamihov k
nim dorazil Donahau a aj štyria muži. Postavili sa do kruhu okolo Clairinho
tela.
Bev ju rýchlo
prezerala.
„Bože, je strašne
zmlátená. Ale nevidím žiadne kusnutie, aj keď je tu veľa tržných poranení.“
Pozrela na Bruca. „Prosím. Zavrite ju kľudne do cely, viete že nákaza prepukne
do hodiny. Len ma nechajte ju ošetriť.“
Bruce pozrel na
Donahaua. Ten kývol.
Spoločne vzali
Clairine telo na ruky a doniesli do ordinácie. Bev prezerala Clair veľmi
dôkladne, prehmatávala opatrne jej telo.
„Zlomená ľavačka.
Tri rebrá na pravej strane, jedno na ľavej.“ Prehmatala aj jej tvár. „Všetko
ostatné vyzerá ako len pomliaždeniny.“
„Mohli by sme
skúsiť rozbehnúť ten starý roentgen v pivnici.“ Ozvala sa Rodriguezová, ktorá
jej pomáhala. „Môže mať oveľa viac zranení.“
Bev prikývla.
Siahla na pracku nohavíc Clair. Zastavila sa, pretože v rozkroku videla krv.
Pár krát sa nadýchla, ale stále sa jej nedarilo nabrať rovnováhu.
„Mám to urobiť?“
spýtala sa Rodriguezová.
Bev zdvihla ruku v
náznaku, že má chvíľku počkať.
„Ako som už
povedala, študovala som gynekológiu.“ Riekla ticho Michelle. „Ak chcete aby som
to urobila...“
Bev po chvíli, keď
sa jej točil príšerne žalúdok, prikývla.
„Ale chcem
asistovať.“ Riekla slabo, mala pocit, že sa povracia.
Spoločne Clair
vyzliekli a Bev sa musela odvrátiť.
„Prosím, pomôž
jej.“ Zašepkala k Rodriguezovej. Tá siahla na príslušné nástroje, ale sama
nemala ďaleko od plaču.
Po pár dlhých
minútach Clair ošetrili najlepšie ako vedeli.
35. deň – Sarge
Clair sa omámene
prebrala. Prvý vjem bol tichý rozhovor, ktorý sprvu nechápala. Počula ako sa
nejaký muž baví s nejakou ženou.
„Je moc dlho v
bezvedomí, päť dní je veľa. Aj na otras mozgu.“ Riekla žena.
„Ale hovorila si,
že má pomliaždené aj vnútorné orgány.“ Riekol muž.
„Podla roentgenu
jej ten hajzel narazil našťastie len ladviny. Škoda, že nemám ultrazvuk.“
Ozvalo sa od ženy a Clair spoznala Beverly.
„Môžeme byť radi,
že tá haraburda fungovala.“ Ozval sa nový hlas, asi Rodriguezová.
Clair chvíľu premielala
jazyk v ústach. Nemala v ňom žiadne sliny. Potom sa silne kusla do jazyku a
bolesť jej ich konečne privolal. Prehltla.
„Môžem v tomto
lacnom hoteli dostať niečo na pitie?“ Zašepkala a pootvorila oči. Rozhovor
okamžite skončil a uvidela nad sebou nejaké rozmazané postavy.
„Clair.“ Začula
tichý šepot a v pravačke ucítila niečiu dlaň.
„Hej, šéfka.“
Ozvalo sa radostne a ona usúdila, že tento hlas patrí Brucovi. Konečne jej
niekto pritisol na pery okraj pohára či šialky a krkom sa jej rozbehol lahodný
prúžok vody. Po chvíli jej ho však vzali. Zlostne odfrkla.
„Bude vám zle,
dlho ste nemala nič v žalúdku.“ Ozvalo sa od Rodriguezovej. Clair chvíľu
vyčerpane ležala na posteli a potom znovu skúsila svoje videnie. Tentokrát už
našťastie prestalo byť všetko rozmazané.
„Tak ako sa
cítitiš, šéfka?“ Spýtal sa Bruce s miernym úsmevom, za ktorým maskoval des.
„Som v bezpečí,
takže už dobre.“ Uvedomila si, že jej pravačku stále stíska Bev. Neobratne si
ruku z jej vytrhla. „Ďakujem za ošetrenie, doktorka Dexou.“ Riekla cez zuby.
Tej sa skrútili ústa v náznaku plaču a chcela odísť.
„Tak dosť.“ Zvolal
Bruce a chytil Bev skôr než ušla. „Pretože si protivná, madam plukovníčka, si
snáď dosť silná aby si ma chvílu počúvala.“
„Pusti ma, Bruce.“
Zašepkala Bev. On však jej ruku pevne ale jemne zvieral a tak ju nútil stáť na
mieste.
„Nie, len jej
poviem čo sa tu stalo za posledné dni. V deň keď si sa stratila a vrátili sme
sa na základňu nás Bev kopala do zadnice aby sme ťa šli hľadať. Pred všetkými v
jedálni povedala, že sa do teba zamilovala, a že ľutuje svojho strachu.“ Videl
ako sa Clairine oči neveriacky zdvihli k Bev, ktorá pozerala do zeme. „Ďalší
deň chcela dokonca ukradnúť zbraň a ísť ťa sama hľadať, dostala hysterický
záchvat, Michelle jej musela dať sedatíva. A keby nebolo jej, tak by ťa Val
zastrelil, pretože si na stráži mysleli, že si nakazená. Mala by si vidieť
Vala, aký je nasratý, chytila jeho pušku aby mu zabránila vystreliť. Takže
nemáš absolútne právo byť na Bev naštvaná. Nehovoriac o tom, že ťa ošetrila a
celé tie dni sedela pri tvojej posteli.“ Pustil Bev a namiesto toho chytil pažu
Michelle. „Poď.“ Zašomral, aj keď sa chvíľu tvárila nechápavo spolu s ním
opustila ošetrovňu.
Clair chvíľu
pozorovala tichú Bev. Tá sa po tej chvíľke odvážila pozrieť jej do tváre.
„Ty si fakt chcela
ukradnúť zbraň?“ spýtala sa Clair a videla ako Bev zahanbene prikyvuje. „Zlato,
veď nevieš strieľať.“ Clairin hlas nebol poučujúci, ale obdivný. „Prepáč mi, že
som na teba tak tlačila, prepáč mi to, prosím.“
„Nie,“ Bev sa
rozplakala a chytila ju za nezranenú ruku. „ty mi prepáč, že som bola taká
hlúpa.“ Kľakla si pri posteľ a jej ruku si priložila na tvár. „Tak šialene som
sa o teba bála.“
„A ja som si celú
cestu do Sarge hovorila, že ešte aspoň raz ťa uvidieť a potom môžem padnúť.“
Usmiala sa na Bev, ktorá s úsmevom pokrútila hlavou.
„Ako to robíš, že
ma vždy vnútri celú rozžiariš?“ vstala a dala Clair niekoľko krátkych bozkov na
tvár, keď ju však chcela pobozkať na pery Clair uhla.
„Nie, Bev.“ Tá sa
zarazene odtiahla. „Dávali ste si pri zákroku pozor? Mohli ma niečím nakaziť.“
„Dávali sme si
pozor.“ Zašepkala Bev a pevne zovrela pery. Jej tvár vyzerala v mžiku zo
šťastnej šialene nahnevaná. „Koľko...“ hlas jej preskočil a musela pár krát
prehltnúť aby si uvoľnila hrdlo. „koľko ich bolo?“
„Štyria, tak mi to
aspoň povedal ten čo mi pomohol utiecť.“
„Pomohol utiecť?“
Bev na ňu prekvapene pozrela.
„Daj mi napiť,
prosím, a zavolaj zástupcov, nechce sa mi to čo sa stalo rozprávať dva krát.
Jeden raz to bude habadej.“
„Nie si moc
unavená?“ Bev jej pomohla prehltnúť niekoľko ďalších dúškov vody.
„Ešte nie, a dobre
vieš, že som taká, že keď sa niečo musí urobiť tak to urobím hneď. A v tomto
prípade nech to už mám za sebou.“
Bev sa na krátko
vytratila a o chvíľu okolo postele postávalo sedem ďalších ľudí.
„Vyzeráte ako by
po vás prebehlo stádo volov, madam.“ Poznamenal ticho Val, jeho hlas znel však
radostne. Bol rád, že ju vidí živú.
„Ten termín volovia by celkom sedelo na štyroch chlapov
bez štipky morálky.“ Riekla nahnevane. Videla ako po sebe podesene pozreli, v
ďalšom okamihu ich tváre nahradili nahnevané masky. „Nič si z toho nerobte,
tesne predtým mi De Sauze dal takú šupu do hlavy, že si nepamätám ani prd.“
„Doktorka nás
zvolala, že nám chcete porozprávať čo sa stalo. Teda ak sa cítite na to dosť
silná.“ Riekol vecne Donahau, aj keď videla ako zlostne zviera obočie pri
pohľade na jej zúbožené telo.
Clair si až vtedy
uvedomila sadru na svojej ruke. Zdvihla ju a prezrela na nej desiatky podpisov.
Medzi nimi aj detsky naškriabané Gorgie. Prehltla.
„Ak z vás niekto
práskne, že som plakala, tak vás zastrelím.“ Zašepkala, keď sa jej z oka
vyvalila nechcene slza.
„Ani slovko,
madam.“ Šepol Donahau.
„Tieto dve veci mi
dodali sily, že by som rovno zoskočila z postele.“ Pozdvihla sadru a ruku
spojenú s Beverlyinou. Ostatní sa potešene zasmiali. „Takže, nebudeme chodiť
okolo kaše. Celé to bola moja vina, že som sa rozhodla preskúmať sama ten army
shop.“
„Nie, madam.“
Nesúhlasil Redman. „Bola to aj naša vina, mali sme sa hneď vrátiť.“
„Dobre,“ Clair sa
usmiala. „tak je to vina nás všetkých čo sme tam boli. Ja som totiž zabudla na
pravidlo nikam nikdy nechodiť sám. A vy ste mi to mali do vysielačky
pripomenúť. Zrejme aj tie dni, čo sme strávili v kľude sa na tom podpísali, ale
to je už teraz jedno. Vošla som dnu, niekto ma omráčil, a ďalej to bolo takto:
Neznámy deň – tábor De Sauza
Clair sa prebrala
po dlhých minútach bezvedomia. Okamžite si rozobrala svoj status. Ruky mala
zviazané nad sebou, pred ňou stáli traja muži, štvrtý ju preplieskaval po tvári
aby sa prebrala. Piaty len postával v pozadí. Omámene si ich prezrela.
„Kto si a kde máš
svojich ľudí?“ ozvalo sa nahnevaným tónom.
„Naser si.“
Odpovedala. Hneď na to dostala tvrdú ranu do tváre.
„Kde je tvoja
jednotka?“
„Ja...“ zastonala
a snažila sa trochu rozhliadnuť. Rana do tváre jej snahu skazila. Prižmúrila
oči a uvidela muža pred sebou. Asi stoosemdesiat centimetrov vysokého. Mal
bradu a na tvári nemilostný výraz. Udrel ju päsťou do rebier. Zaťala zuby aby
nezastonala.
„Drsná ženská, na
civilku.“ Zasmial sa ten bradatý muž. „Opakujem, kde sú vaše jednotky?“ Ďalší
tvrdý úder, ktorý smeroval do jej tváre. Nemohla uhnúť, vďaka putám a mužovi,
ktorý ju držal. Dostala to tvrdo do nosa. Cítila ako jej z neho začína tiecť
krv.
„Pýtam sa posledný
krát.“ Bradatý muž pred ňu postanul v hrozivom geste. „Kde sú odporcovia
Slobodnej armády?“
Clair zamerala na
neho svoj pohľad. Zozbierala svoje sily a aj sliny v ústach. Pľuvla mu do
tváre.
Muž sa takmer zahanbene otočil a zotrel si z tváre jej
sliny. Hneď na to sa obrátil späť. Podišiel k nej a prezrel si ju. Skúmavo
siahol pod jej tričko a vytiahol odtiaľ vojenské známky.
„Ale ale, aké
prekvapenie, Clair Amanda Willsonová. Takže nie civilka. Potom dúfam, že
vydržíš trochu viac.“ Zovrel jej známky a prudkým ťahom jej ich strhol z krku.
Vtedy Clair pohliadla za bradatého muža. Videla ako sa mužovi za ním zviezla
ruka k boku, lenže zbraň na ňom nemal. Nenávistný pohľad na chrbát svojho
veliteľa sa objavil na pár sekúnd a potom zmizol za chladnou maskou. Ona sama
vtedy pozrela na De Sauzu a prisahala mu, že to bude ona kto ho zabije. Ďalšia
rana do rebier jej na okamih vyrazila dych. „Viem, že tam vonku sú vojaci,
ktorý sa nám snažia odolať. Videli sme tábor juhovýchodne, ale niekam zrazu
zmizli.“ Usmial sa. „Ale ja tu tomu velím, a ty mi povieš kam išli.“
„Naser si.“
Zvolala znovu Clair a zdvihla zakrvavenú tvár. „Mláť ma koľko len chceš, ale
kde sú ti nepoviem. Si len dezertérska špina.“ Riekla a hneď na to jej bradatý
muž tvrdou rukou vrazil do miesta obličiek. Bolesť jej preťala celé telo a
ledva ovládla výkrik. Podarilo sa jej bolesť ovládnuť. Zrejme to bolo aj vďaka
záchvatom migrény, každý deň to bolelo a túto novú bolesť prijímala takmer
vďačne. Šialene vďačne.
„Ja som generál
Carlos De Sauze, a ty mi odpovieš na otázky, skurvená špina.“ Udrel ju znovu do
rebier. Zaznamenala, že má na ruke boxera. Preto to tak bolelo.
„De Sauze, pán
hovno, vieš aj viac nie?“ spýtala sa výsmešne.
„Chcem kód od tej
vysielačky a vašu polohu.“ Zavrčal znovu.
„Štyri nuly,
presne také nuly ako si ty sám.“ Nechcene vykríkla bolesťou, keď jej muž
stojaci za ňou vybral ruku z púť a prudko s ňou trhol. Začula praskanie a ostrá
bolesť jej na okamih zastavila dýchanie.
„Ja ti ukážem, ty
kurva. Ukážem ti aké to je.“ De Sauza, si začínal rozopínať nohavice. Vtedy sa
vytrhla mužom, ktorý ju pridržiavali. Bola silná, ale nie tak ako oni. Krátko
ju pritiahli na reťazi na putách a pritlačili k zemi.
Clair vzhliadla a
videla ako si De Sauza vyťahuje z nohavíc nádobíčko.
„Hej.“ Vykríkla
posmešne. „Váš šéf mi chce ukázať vtáka. Podajte mi niekto mikroskop, inak ho
neuvidím.“
„Zasraná štetka.“
Vykríkol De Sauz a jeho päsť mieriaca do jej do spánku ju poslala do
bezvedomia.
Neznámy deň – tábor De Sauza
Nemala tušenia ako
dlho bola mimo. Napriek tomu, že videla rozmazane, sa rozhliadla. Bola v malej
miestnosti s mrežami a dverami. Potom si uvedomila bolesť. Bolelo ju celé telo.
Hlava, hrudník, a aj intímne partie. Určite mala zlomenú ľavú ruku, práve tú,
ktorú potrebovala viac. Potrhané nohavice mala potriesnené krvou. Nemala odvahu
si ich dať dole a pozrieť sa čo na nej vykonali. Stiahla si späť na miesto
vytiahnuté tričko, podprsenku a popravila nohavice. Obranne sa schúlila do rohu
miestnosti, keď sa otvorili dvere.
Dnu vošiel muž.
Clair mala síce natečené jedno oko, ale spoznala ho. Bol to ten, ktorému sa pri
strhnutí jej známok zviezla ruka k boku.
„Kľud, nie som tu
aby som vám ublížil. Nedovolí aby vás ošetril náš lekár, ale chce aby som vás
aspoň čiastočne dal dokopy:“ riekol obranne muž, ktorý vošiel dnu. „Len vás
ošetrím, nechcem vás zraniť, rozumiete.“ Neustále sa obzeral k dverám cely.
Clair zanovito
mlčala a držala si zlomenú ruku. Muž sa k nej pomaly priblížil s pozdvihnutými
rukami ako keby čakal, že ho v tom stave dokáže napadnúť. Mohla, a aj by to
urobila, lenže chcela vedieť čo je tento človek zač a hlavne potrebovala pomoc.
Cítila, že stratila veľa krvi.
Muž si vedľa nej
položil tašku. Vytiahol odtiaľ obväzy, fľašu s dezinfekciou a väčšiu fľašu s
vodou.
„Bola ste mimo
takmer 24 hodín. Možno máte otras mozgu, ale to De Sauza nezaujíma, chce
informácie a verte mi, že ich dokáže z vás vymlátiť.“ Znížil hlas do šepotu a
Clair došlo, že niekto určite stráži dvere.
„Zo mňa nie.“
Zašepkala rovnako ticho, ale pevne.
Muž na ňu zvláštne
pozrel.
„Som len poľný
zdravotník s dvoma rokmi školy, takže tú ruku nemám odvahu narovnať, ale dám
vám na ňu aspoň dlahu.“
„Ako viete, že ju
mám zlomenú?“
„To prasknutie
bolo počuť až moc dobre.“ Riekol a krivo zdvihol kútik úst. Nebol to radostný
úsmev. Obviazal jej rebrá o ktorých skonštatoval, že ich má pár zlomených a
radil jej aby sa hýbala len minimálne. Všetky tržné rany dôkladne vyčistil a
previazal. Keď jej vyhrnul rukáv aby si prezrel zlomenú ruku tak sa zastavil a
ona si všimla, že to je takmer neveriacky pohľad. Vedela, že videl jej
tetovania. Tetovania z armády. Rozmýšľala, ktoré tetovanie ho tak vykoľajilo,
či to zo špeciálnej sniperskej jednotky alebo iné. Nič však nepovedal a nasadil
jej dlahu. Vtedy mala pocit, že asi omdlie, bolelo to ako čert.
„Keď,“ počula v
jeho hlase rozpaky ale aj hnev. „keď ste odpadli a oni, no viete,“ pevne zovrel
pery a slová priam cedil cez zuby. „vás znásilňovali, tak som musel odísť.
Prezrel by som vás aj intímne, ale nemám s tým skúsenosti, takže vám tu nechám
vodu a obväzy.“
„Dobre.“ Šepla
Clair a ďakovala bohu, že zamdlela, aspoň si svoje pokorenie nepamätala. „Ktorý
z nich to boli, z toho stanu?“
„Všetci štyria.
De Sauze a jeho traja zástupci.“ Sklonil nahnevane hlavu. Pomaly vstal, ale
ostal váhavo postávať pri dverách.
„To tetovanie s
číslom 89, odkiaľ ho máte?“
Clair premýšľala
či sa z nej len nesnaží dostať informácie, ale to jeho pohľad nenaznačoval.
Skôr to bola otázka, ktorá znamenala, že si chce byť istý či to tetovanie
získala skutočne z miesta, o ktorom on určite vedel.
„Pred štyrmi
rokmi, ostrov Saint Magdalena.“ Odvetila nakoniec. V jeho očiach sa objavila
obrovská dávka rešpektu.
„Vrátim sa za pol
hodinu s nejakým jedlom. Zatiaľ sa umyte.“ Riekol namiesto nejakej poznámky či
ďalších otázok. Clair sa medzitým aspoň trochu umyla. Netušila, či tá všetka
krv je z toho ako si ju podal De Sauza, alebo z toho všetkého stresu dostala
menštruáciu, svoje dni mala mať v tomto termíne. Pre istotu si z obväzu
vyrobila provizórnu vložku.
Vrátil sa a ako
povedal s jedlom. Počkal kým sa pomaly naje, čo trvalo pomerne dlho, pretože
mala pohmoždenú sánku a každý skus bolel, ako keby jej niekto rezal do čeľustí
nožom. Ale keď sa najedla, cítila sa oveľa silnejšie.
„Ešte vám dám
injekciu proti tetanu. Pre istotu.“ Sledovala ho ako naberá do injekcie nejakú
tekutinu a nasadzuje jej škrtidlo.
„Nedáva sa
tetanovka do svalu?“ spýtala sa, pretože jej to zrazu prebleslo v popletenej
mysli. Ihla však už bola zabodnutá v žile a tekutina jej začala prúdiť v krvi.
„Dáva.“ Povedal a
ustúpil.
„Čo st...“
zamotala sa jej hlava a začínal jej pred očami tmavnúť svet.
„Je to pre vaše
dobro.“ Začula z jeho úst a odpadla.
Neznámy deň – tábor De Sauza
Prebrala sa, keď
ju niekto zľahka potľapkal po tvári.
„Vstávajte.“
Ozvalo sa jej ticho vedľa ucha. Prudko sebou trhla v snahe sa brániť. „Kľud,
nekričte, hlavne ticho.“
Spoznala ten hlas
a pomaly sa posadila. V miestnosti bola takmer úplná tma, len cez mrežu dnu
prenikalo slabé svetlo.
„Čo ste mi to
dali?“ spýtala sa, keď a úplne prebrala. Na jej podiv sa však cítila oveľa
lepšie.
„Musel som. De
Sauza by vás inak hneď druhý deň zase mučil. Tak som ho presvedčil, že máte
ťažký otras mozgu a upadáte každú chvíľu do bezvedomia, a aby počkal pár dní
či sa váš stav nezlepší. Oblečte si to, v noci je zima.“ Podal jej vojenskú
košeľu a nohavice. Pomohol jej prezliecť sa. „Neviem odkiaľ ste prišli, ale
vraj vás našli na pumpe južne odtiaľto. Nadopoval som vás aby ste ostali spať,
udržal som vás tak dva dni. Dnes večer odchádzajú nákladiaky pre zásoby z
druhého tábora. Pôjdu práve južnou trasou, tak by vám to malo dúfam vyhovovať a
dostanete sa k svojim.“ Pozrel na hodinky. „Asi tak za dvadsať minút.“ Posadil
sa oproti nej.
Clair na neho
pozrela z úžasom.
„Vy mi chcete
pomôcť utiecť? Prečo?“
„Pretože De Sauza
je sviňa, keby som mohol už dávno by som utiekol. Lenže na to by som potreboval
zbraň. Človeku s mojim postavením ale zbraň nedá. A každého okamžite zastrelí
už len pri náznaku pochybností o jeho velení. Prežil som to len vďaka tomu, že
brat, je jediný lekár v jednotke.“ Skontroloval znovu hodinky. „Štyri roky
dozadu nás povolali na Saint Magdalenu, aby sme podporili jednotku pod silným
útokom rebelov. Keď sme tam prišli, tak na všetkých prekvapenie, bola jednotka
o sto mužoch stále pri sile, aj keď ich už bolo len 89. Lenže z rebelov,
ktorých bolo vyše tisíc ostalo len tristo. Pýtal som sa vojakov z jednotky ako
to prežili a hovorili len jedno: velenie Majorky Willsonovej. Keď som uvidel
vaše známky a potom to tetovanie, došlo mi kto ste. Človek ako vy by nemal
skapať rukou De Sauza.“
„Nikto by nemal
zomrieť pod jeho rukou.“ Zavrčala Clair.
„Pravda.“ Šeptol
smutne.
„Ako sa vlastne
voláte?“
Vyzeral ako by ho
tá otázka dokonale zaskočila, ale potom sa zahanbene usmial.
„Prepáčte, Kevin
Depp, bývalý seržant, poľný zdravotník.“ Podal jej ruku.
„Prečo mi vlastne
pomáhate? A tým myslím to čo ste mi ešte nepovedali.
„Človek ako vy má
silu zastaviť De Sauza a jeho hrôzovládu aj s malým množstvom ľudí. A verte mi,
že ak sa vám to podarí tak minimálne dvadsať ľudí odtiaľto by sa k vám s
radosťou pridalo. A aj kvôli tomuto.“ Podal jej armádne známky. Videla že
amatérsky opravil roztrhnutú retiazku. „Nikto, nikto na tomto svete nemá právo
strhnúť vojakovi známky ak ešte dýcha. Nikto.“ Zašepkal nenávistným hlasom.
Clair ďakovne kývla a o sekundu mala retiazku na krku. Strhnutie známok zo
svojho krku považovala za ešte väčšiu potupu ako fakt, že ju znásilnili. Videla
ako pozrel znovu na hodinky. „Je čas, asi tak desať minút potrebujeme na
prebehnutie tábora k vozovému parku. Keď sa zbavím toho vonku a otvorím vám
dvere hneď vybehnite. Dvere sú osvetlené. Potom sa držte za mnou. Keď budete na
nákladiaku tak určite nezoskakujte pri veternom mlyne, je tam bohvie prečo strašná
spústa nakazených. A pole s veternými elektrárňami je zase len kilometer pred
druhým táborom.“ Vyšiel von a ona čakala. Začula buchnutie a dvere sa konečne
otvorili. Vybehla von a skryla sa v tieni budovy vedľa. Videla ako Kevin
vťahuje mŕtvolu s podrezaným hrdlom do jej cely a beží k nej.
„Poďte.“ Prikázal
jej a kryjúc sa v tieňoch dobehli k parku. Pomohol jej nasadnúť do jedného z
nákladných áut.
„Veľa šťastia.“
Chcel spustiť plachtu, ale ona ho zastavila.
„Pozorujte strážne
veže. Keď jedného dňa na nich padnú stráže bez toho aby bolo počuť výstrely,
počkajte si na ešte väčší chaos a utečte. Pokiaľ máte niekoho komu veriť tak ho
vezmite zo sebou a zamierte na juh. Asi štyridsať kilometrov.“ Chvíľu
uvažovala. „Myslíte, že by ste sa dostal k mojej vysielačke?“
„Keď zistí, že ste
utiekla možno. Stále skúša vymačkať rôzne kódy, ale venuje sa jej každým dňom
menej a menej. Skúsim to.“
„Siedma
frekvencia. Tri krát stlačím príjem, nájdite si miesto kde môžete hovoriť,
potom vyťukajte kód 189733, a tri krát stlačte tiež príjem. Heslo Enkláva. A
vždy po použití zmeňte frekvenciu a vymažte kód. Len vás upozorňujem, že to
nebude hneď a nemusím sa k svojim dostať.“
Namiesto odpovede
jej položil ruku na plece a ďakovne jej ho stisol. Spustil plachtu a zmizol.
Clair po pár minútach začula rozhovor, v ktorom si dvaja muži robili srandu z
civilistov nachádzajúcich sa v tábore. Cítila zatrasenie nápravy a potom
štartovanie. V duchu si preberala, kde by asi mala vyskočiť. Potom ju napadlo
miesto, ktoré bolo asi šesť kilometrov od Sarge. Cestu tam pretínala stará
železnica. Aj ona sama tam musela pri naháňaní Parkera spomaliť. Nemohla
riskovať zoskok z rýchlo idúceho nákladiaku.
Ako si naplánovala
tak aj urobila. Nákladiak skutočne spomalil, keď prechádzal cez železničné
priecestie. Zoskočila a okamžite zaľahla medzi koľajnice. Začínalo pomaly
svitať a nemohla si dovoliť aby ju šofér uvidel v spätnom zrkadle.
Počkala kým v
diaľke zmiznú spätné svetlá vozidiel a váhavo sa vydala ich smerom. Nohy mala
síce v poriadku, aj keď dobité, ale bola vyčerpaná. Netušila, či je schopná
zájsť úbohých pár kilometrov do bezpečia.
35. deň – Sarge
„no a ten zbytok
už viete. Teda, keďže ste ma našli.“ Pokynula na Bev, že chce ešte vodu. Z
rozprávania bola úplne vyprahnutá.
„Myslíš, že
hovoril ten Depp pravdu? Nebolo riziko mu dať kódy?“ ozval sa Bruce.
„Povedala by som,
že nám môže byť ešte užitočný. A tú nenávisť v jeho očiach,“ pokrútila hlavou.
„tá nebola hraná.“
„Spojenec dnu by
sa nám mohol silne hodiť. Ale najskôr sa k tej vysielačke bude musieť dostať.“
Poznamenal Donahau.
„Áno, určite pár
dní možno aj viac to bude trvať, než to De Sauza omrzí. Ale podľa toho ako sa
chová je veľmi netrpezlivý človek, preto asi aj strieľa ľudí ako na bežiacom
páse.“ Clair prosebne pozrela na Bev. „Našlo by sa niečo na jedlo?“ Bev sa
široko usmiala.
„Samozrejme.“
Okamžite sa stratila.
„Predpokladám, že
ste asi nič viac z tábora nevyzistili, vzhľadom ... uhm, na váš stav, madam.“
Riekol zamračene Redman.
„Nie, tábor som
videla iba večer. Videla som síce niekoľko nákladiakov a aj jedno to obrnené
vozidlo, ale to je všetko čo viem.“
„Aké sú rozkazy,
madam?“ spýtal sa po chvíle ticha Donahau.
„Ak si pamätám
našla sa ešte jedna funkčná motorka, že? Teda dúfam, že ste tú moju vzali.“
„Áno, máme tri.
Jedna je dokonca na závodný kros v teréne.“ Val si v typickom geste popravil
pušku na ramene.
„Dobre, zriaďte
pozorovacie stanovisko na tej pumpe. Má plochú strechu a nápis je smerom na
sever, takže sa tam bude dať dobre schovať. Nech sa striedajú po šiestich
hodinách a jazdia na motorkách. Kvôli spotrebe a nízkej viditeľnosti. Hlásenie
budú podávať každých tridsať minút strážnej službe na streche základne pre
prípadný útok. Ako pokračujú farmárske práce?“
„Za týždeň budeme
môcť vybrať ďalšie pole.“
„Dobre, to je na
teraz všetko. Donahau má velenie. A hlavne, nikdy nech nikto nechodí nikde sám.
Rozchod.“ Vyčerpane si položila hlavu na podušku a usmiala sa na Bev, ktorá
trpezlivo čakala kým skončia.
„Áno, madam.“
Ozvalo sa od nich jednohlasne a odišli.
„Len polievka, na
začiatok.“ Bev položila misku na stolík. „Niekoľko dní si bola na transfúzii.“
Začala ju opatrne kŕmiť lyžičkou.
„To je krása.“
Zamrmlala Clair. „Zostrelím chlapa na 1600 metrov a nemôžem sa ani sama najesť
kvôli kreténovi, ktorý si honí ego a vtáka.“ Prehltla ďalšie sústo.
Bev na ňu ustarane
pozrela.
„Clair? Naozaj si
nič nepamätáš?“ Bev sa krivo usmiala. „Že ťa znásilnili.“
Clair pevne
zovrela Beverlynu ruku.
„Skutočne. Keby ma
nebolel celý podvozok tak ani neviem, že sa niečo stalo.“ Krivo sa usmiala.
„Najviac ma serie tá ruka.“ Pozrela na sádru. „Nemohla som sa narodiť ako
praváčka? Určite si rozbijem s tým nos keď sa na ňom budem chcieť poškrabať.“
Zamrmlala znovu zlostne.
Bev sa uvoľnila a
zasmiala.
„Som rada, že ťa
zmysel pre humor neopustil.“
„Mám tu päťdesiat
zväčša vydesených ľudí, čo mi inšie ostáva?“ vzdychla Clair.
„Tvoj návrat ich
ukľudnil, to mi môžeš veriť.“ Bev sa usmiala a pokrútila hlavou. „Ani netušíš
ako si im svojím návratom dodala silu.“
Clair si z úsmevom
prehliadla sadru.
„To bol Gorgieho
nápad, chcel ťa strašne vidieť. Vedela som, že ti tú zlomeninu musíme čo
najskôr napraviť, deň sme spúšťali tú ozrutu čo tu je v podzemí.“
„Vy ste ten
storočný roentgen spustili?“ Clair zdvihla prekvapene obočie.
„Úprimne povedané
sa divím, že tu všetci nesvetieľkujeme.“ Bev mykla neveriacky plecami. „Ale
kedysi veci vyrábali na dlhovekosť, nie ako teraz, dva roky a môžeš auto
vymeniť.“
Clair mlčala a
pomaly nechala do seba ládovať polievku. Cítila ako jej žalúdok prijíma potravu
bez protestov. De Sauza mal aspoň toľko rozumu, že nemlátil svoje obete do
vnútorných orgánov. Jej myseľ sa však začala točiť okolo iného faktu, na ktorý
myslela celú cestu trasúc sa zimou na korbe nákladiaku.
„Bola by to celkom
irónia.“ Zašepkala bezmocne.
Bev na ňu spýtavo
pozrela.
„Prežiť osemnásť
akcií, z toho masaker na Saint Magdalen, zánik sveta a možno ma nakoniec zabije
nejaký neviditeľný malý skurvený pohlavný vírus.“ z oka jej ušla slza. Chcela
si ju zotrieť, ale na čelo narazila sadrou. „Do riti.“ Zašepkala nahnevane.
„Sadni.“ Ukázala pravačkou na svoju ľavú ruku.
Bev zlostne
zovrela pery a pozrela ku dverám. Zavrela ich a znovu sa posadila vedľa nej,
zovrúc jej pevne dlaň.
„Bola si dosť
potrhaná, ale Michelle s tým mala našťastie skúsenosti. Nasadila som dva druhy
širokopásmových antibiotík, zaberajú na väčšinu pohlavných chorôb.“ Tiež jej
vytieklo zopár sĺz. „Keby som tu mala výbavu laboratória tak by som zistila
či...“ hlasne prehltla. „si nedostala HIV, ale takto...“ Bezmocne pokrútila
hlavou.
„No,“ Clair smutne
vzdychla. „tak si proste budeme musieť odpustiť bližšie nežnosti.“
„Bože, najradšej
by som ti dala takú pusu na ktorú by si nikdy nezabudla.“ Zašepkala Bev a zotrela
si slzu.
„Ale ty si mi už
takú dala, zlato.“ Usmiala sa Clair a prijímala dotyky pier na svojej tvári.
„Tú prvú predsa.“
Bev sa zvláštne
usmiala.
„Je neuveriteľné
aké dve ženy sa v tebe skrývajú. Na jednej strane si tvrdá a pevná ako skala a
na druhej dokážeš byť taká nežná a romantická. Desí ma to a priťahuje zároveň.“
„A mňa desí a
priťahuje zároveň fakt, že si kvôli mne chcela ukradnúť zbraň a ísť niekam do
neznáma.“ Clair sa mierne mračila.
„V tej chvíli mi
bolo všetko jedno.“ Bev jej upravila vlasy. „Teraz by si si mala pospať,
vyzeráš uťahane.“
„Cítim sa tak.“
Šeptla Clair a len čo otočila hlavu zaspala.
58. deň – Sarge
Bev ako hlavná
lekárka základne Sarge, dovolila Clair zliezť z lôžka a prechádzať sa už dávno
predtým. Tá však ale stále v duchu frfľala, že si pripadá neschopná. Stále ju
pobolievali rebrá, našťastie problémy s ženskými prešli len po pár dňoch.
Prieskumníci na
severnom pozorovacom poste zachytili tri konvoje, avšak všetky mierili buď
smerom do tábora De Sauze, alebo na východ. Clair uvažovala čo na tom východe
môže byť.
Keď si pri obede
sadli k mape tak začali práve túto tému rozoberať.
„Nerozumiem tomu,
prečo idú stále na východ.“ Ozval sa Redman.
„Asi len berú
zásoby z druhého tábora.“ Riekla Clair.
„Toto je ako uvažovať
či káčer donald má väčšie topánky ako ...“ začal Donahau...
„Prestaňte,
kapitán.“ Prerušila ho Clair tvrdo. „Ako sme na tom so zásobami?“
„Veľmi dobre.“
Odvetil Peterson. Stal sa dôstojníkom pre zásobovanie. „Máme zásoby na pol
roka. Po žatve ďalšieho poľa by som odhadol že na 9 mesiacov.“
Clair bolestne
poposadla na lavici.
„Takže pokračujme
ďalej v pláne, zhromaždiť zásoby a ostať na poste.“ Zavelila jasne. Potom sa
prirútil k nim Joey.
„Clair?“ zmätene
sa rozhliadol okolo seba. Všetci mali na neho namierené zbrane. Pozrel na
Clair, ktorá krátkym pohybom nakázala aby zbrane sklonili. Od doby čo sa
vrátila ju ochraňovali ako oko v hlave. „máme kontakt z bežnej vojenskej
vysielačky.“ Ukázal k informačnej miestnosti.
Všetci zamierili
do informačnej miestnosti.
Hlásenie z
vysielačky bolo silne rušené.
„Tu je jed...ka
Bra... 14... ognam... arm... rozu....“
Clair chytila
vysielačku a počúvala všetky ruchy.
„Tu je ... Bravo
14, ognamskej ar... r...“ ozvalo sa zase z vysielačky po niekoľkých minútach.
Clair zamračene
pozerala na vysielačku.
„Bežná vojenská
vysielačka má dosah asi sto kilometrov.“ Zašomrala. Ukázala na Trevora a ten
roztiahol mapu.
„Odkiaľ sa ten
signál môže šíriť?“ spýtala sa ho držiac si rebrá, stále ju trápili.
„Netuším.“ Odvetil
Redman.
Clair zaťala zuby.
„Aký je status zo
severnej hliadky?“ spýtala sa a počula ako muži z hliadky hovoria o úplnom
kľude. Nikde sa nič nedialo, a ani na svojich vysielačkách, len o dva kilometre
severne nezachytili tento signál.
„Možno sú na
juhu.“ Skonštatoval Donahau a ukázal na mapu.
Clair dlho mlčala
a potom vzala do rúk jednu z ich špeciálnych vysielačiek. Tri krát stlačila
príjem. Dlho sa nič nedialo.
„Enkláva.“ Ozvalo
sa po takmer desiatich minútach z vysielačky.
„Kevin?“
„Nie, strýko
držgroš.“ Riekol hlas vo vysielačke podráždene. „Kto iný by túto vysielačku asi
tak mal. Čo potrebujete?“
„Aby si zistil, či
teraz niekto u vás používa bežnú vojenskú vysielačku. Je to možné?“ spýtala sa
Clair do prístroja.
„Žiadne auto s
vysielačkou nie je teraz v teréne, De Sauza ich paranoidne nechal prerobiť tak
aby sa vysielačky dali použiť iba pri naštartovanom motore. Samozrejme že kľúče
má len on. Ale má online tú v svojom stane.“
„Dokážeš zistiť,
či v nej nezačul nejaké hlásenie? A ak nie tak ju nejak zneškodniť?“
„Má to byť
príprava na útok?“ ozvalo sa nádejne z vysielačky.
„Nie, len tu musím
niečo vyriešiť. Dokážeš to urobiť?“
Dlhé váhanie.
„Dám vám vedieť do
piatich minút, Depp koniec.“
Clair pozrela na
ostatných.
„Trochu nechápem
čo máš v pláne.“ Riekol Val.
„Ak je Bravo
normálna jednotka, skúsim ich zavolať.“
„Jasne, ale
nemôžeme riskovať aby to počul ten kretén.“ Donahau sám sebe prikývol a oprel
sa o rám dverí.
„Tu je Bravo 14,
motorizovaná jednotka ognamskej armády, prosíme každého preživšieho aby nás
kontaktoval, opakujem, tu je Bravo 14, toto hlásenie budeme opakovať každých
desať minút, prosíme preživších aby nás kontaktovali.“ Ozvalo sa znenazdania
úplne čisto z vysielačky až sebou vyľakane trhli.
„Do riti, sú
bližšie.“ Clair si nervózne prešla dlaňou po brade. „Kevin pohni.“
„Motorizovaná
jednotka? Myslíte, že by...“ Redman sa nádejne pozrel po ostatných.
„To môže znamenať
aj len tereniaky, nerob si nádeje, že by to boli tanky.“ Donahau pozrel na
Clair. „Ale to je jedno, hlavne nech sú to naši, potom by sme zase zosilneli.“
Mlčali a niektorí
sa nervne prechádzali po miestnosti. Joey tak nervózne poklepkával perom po
stole, že ho musela zastaviť Clair. Krivo sa na ňu usmial a začal radšej pero
ohryzovať.
Hlásenie od Brava
14 sa ozvalo znovu.
„Kurva,“ zašomrala
Clair. „je to nejak dlho.“ Smutne sklonila hlavu. „Muselo sa niečo stať.“
Stiesnene sa po
sebe pozreli, keď sa Bravo ozvalo znovu.
„Do riti,“ Donahau
pleskol rukou do rámu dverí. „taká škoda, spojenec vnútri by sa nám tak hodil.“
Vtedy sa ozvalo
tri krát zaškŕkanie vysielačky.
„Enkláva, ste
tam?“ Kevinov hlas znel rozrušene.
Clair zdvihla
vysielačku k ústam a než stlačila gombík úľavne vydýchla.
„Kevin, viete, že
ste nám tu pripravil pekne horúcu chvíľku? Už sme sa báli, že sa vám niečo
stalo.“
„Prepáčte, De
Sauza sedel pri vysielačke, ale potom sa našťastie podávala večera. Podľa
debaty nič z vysielačky nepočuli. Tú som síce nezneškodnil, ale stíšil som ju
na nulu, keby som ju vypol všimol by si svetielka a tá blbá krava vždy pri
vypínaní zaškvŕka ako žalúdok mesiac hladného človeka.“
„Výborne, dobrá
práca.“
„Ešte moment, o
pol noci vždy chodia dve autá na obhliadku. Takže si švihnite s tým plánom čo
máte. Vtedy De Sauza kontroluje s nimi spojenie.“
Clair pozrela na
hodinky, ostávalo im niečo cez tri hodiny času.
„Dobre, ďakujem.“
Chcela ukončiť spojenie, ale potom si uvedomila, že Kevin pre ňu niečo urobil a
ona mu nedala nič. „Kevin? Ak sa nám to dnes v noci podarí, je veľká možnosť,
že sa čoskoro uvidíme. Willsonová koniec.“
V Kevinovej
vysielačke sa ozvalo tiché zúfalé zasmiatie.
„Bože, len nech je
to čo najskôr. Držím palce. Depp končí.“
Clair odložila ich
vysielačku a vzala do rúk vojenskú. Trpezlivo hľadela na hodinky.
„Zdravím Bravo,
ako sa vám tam vedie?“ spýtala sa Clair.
„Vzhľadom na to,
že svet šiel mierne do zadnice, nič moc. Ako sa vedie vám, slečna?“ hlas bol
rovnaký ako ten čo dookola blabotal hlásenie. Tentokrát však bol podivne
napätý.
„Povedala by som,
že obstojne.“ Clair premýšľala. „Ale ospravedlňte ma za neslušnosť, keď vám
detaily nepoviem.“
„A môžem vedieť
aspoň prečo nám to nepoviete?“
„Pretože sa tu
potýkame s nebezpečnými rebelmi, ktorý bez mrknutia zabíjajú kvôli zásobám. A
neraz sa vydávajú za armádu.“
Nastala chvíľa
ticha, pravdepodobne si človek na druhej strane buď premýšľal čo povedať, alebo
diskutoval s ostatnými.
„Počuli sme o
nich, ale úprimne povedané moc sa nám tomu veriť nechcelo. Ste si istá, že
takáto skupina skutočne existuje?“
„Bez urážky k vám,
pane, ale nemám moc času sa tu s vami vykecávať. Pokiaľ ste skutočne od armády
povedzte mi svoju hodnosť, meno a číslo. Možno potom budeme uvažovať o
prípadnom stretnutí.“
Ďalšia chvíľa
ticha.
„Ako máme vedieť,
že vy nie ste rebeli?“
Clair sa
rozosmiala, presne túto otázku čakala.
„Myslím, že sa
budeme motať v bludnom kruhu. Povedzte si miesto na stretnutie a my uvidíme čo
s tým môžeme robiť.“ Postavila sa k mape a čakala na odpoveď, tá dlho
neprichádzala. „Ježiši, nech si ten zelený mozog pohne.“ Zašomrala a ostatní sa
ticho zasmiali.
„Dresen.“
„Zamieta sa, je
tam veľké množstvo nakazených.“ Clair pozrela na mapu, Dresen bol síce len
dvadsať kilometrov ďaleko, ale nemienila riskovať to čo hovorila Donahuova
jednotka keď prišli do Sarge. Znamenalo to však aj, že Bravo bolo niekde dosť
blízko. Ďakovala bohu, že ju napadlo požiadať Kevina o tú vysielačku.
„Slečna, neviem
teda ako to viete, ale dobre. Perfection.“
„Preboha to je čo
za mesto?“ spýtala sa ticho Clair a všetci sa s ňou nahli nad mapu. Dokonca aj
Bruce, ktorý sa v Sarge narodil a ako šerif poznal dobre okolie.
„Počkajte,
spomínam si.“ Zvolal po sekunde. „Mesto asi tridsať kilometrov juhozápadne.
Kedysi to teda bolo mesto, ale asi pred dvadsiatimi rokmi tam vyťažili zlatú
baňu. Tak väčšina ľudí odišla až sa z toho stalo mesto duchov.“
„Dobre, Perfection
môže byť. Za ako dlho tam môžete byť?“ riekla Clair už tentokrát do vysielačky.
„Asi hodina a pol,
a vy?“
Clair sa mierne
usmiala a pokrútila hlavou. Videla aj na tvárach ostatných, že počuli v hlase
klamstvo. Určite teda boli bližšie a chceli sa pripraviť a preskúmať okolie.
„Nejak podobne,
ale môže sa to blížiť k dvom.“ Zaklamala úplne kľudným hlasom. „Pane ale mám tu
ešte stále tú podmienku aby ste mi povedali svoje údaje. Iba vás, nechcem
vedieť koľko vás je, ani ako ste vyzbrojený.“
„Podporučík Paul
Lopez, OZM4413678, slečna.“
Pozrela na
Redmana, ten však len pokrčil ramenami. Z takej krátkej vety nemohol usúdiť či
klame.
„Uvidíme sa v
Perfection asi o pol jedenástej, koniec.“
„Rozumiem a
končím.“
Pohliadla na
svojich mužov... teda a ženu.
„Chcem tam byť do
maximálne tridsiatich minút. Pätnásti muži okrem nás, plná nočná výbava,
vysielačky s krátkym dosahom, všetky protipancierovky a každý päť taktických
granátov.“ Ukázala na Vala. „Ty si vezmi tiež výbavu na nočné videnie a,“
široko sa usmiala. „máš povolenie si vziať aj veľkú bertu.“
„Áno.“ Zvolal
radostne Val. „Uhm, áno madam.“ Berta bola obrovská protipancierová sniperská
puška, s dostrelom niekoľko kilometrov a vlastným počítačom. Nedokázala síce
prestreliť pancier tanku, ale tvrdené sklá na vodičovom okne určite. Mali vo
výbave iba jedinú s asi dvesto nábojmi. Teraz však prišiel rad aj na toto
malé bábätko.
„Redman, vezmi
výbušniny, to je možno jediná šanca ako ich v prípade nutnosti odstaviť. O päť
minút pred základňou pripravené štyri autá, vojakov a výbavu. Rozchod.“
„Rozkaz, madam.“
Vojaci sa rozbehli po základni aby pripravili veci a zvolali ostatných. Bruce a
James sa pripravili na to, že budú viesť zase celú základňu.
„Robíš si srandu,
že tam chceš ísť.“ Ozvala sa konečne Bev, ktorá sa pri ich rozhovore doposiaľ
len mračila.
„Prosím.“ Clair to
slovo nemyslela tak, že by ju žiadala o povolenie. Ale, že to nemá rozoberať a
pochybovať o jej rozhodnutiach.
„Máš ešte stále
sadru.“ Zašomrala zlostne.
„Val nám bude kryť
chrbát, viem ako sme sa bavili o liečení zlomeniny.“ Zdvihla pravačku. „A v
streľbe s pištoľou mám obe ruky rovnako šikovné.“
„Raz ma zabiješ.“
Zafrfľala, napokon však prijala jej krátke objatie a bozk na líce. „Dávaj si
pozor.“ Šepla a radšej zmizla. Chcelo sa jej plakať.
Clair za ňou pár
sekúnd pozerala, uvedomujúc si, že sa Bev veľmi zmenila. Od tej plachej a
vystrašenej ženy, ktorá sa bála vlastného tieňa, na ženu, ktorá bola odhodlaná
a zrazu vedela čo chce v živote. Zároveň sa zmenila aj v postoji k nej samotnej.
Predtým svoje pocity k nej vyjadrovala veľmi váhavo, teraz však nemala problém
jej dať pusu pred plnou jedálňou, či ju držať za ruku. Clair sa usmiala, toto
bola tá žena, ktorú videla vtedy kedysi dávno pri aute. Rýchlo ukončila svoje
uvažovanie a rozbehla sa k svojej kancelárii. Aj ona sa musela pripraviť.
Muži boli
pripravený skutočne do piatich minút. Bolo to hlavne kvôli tomu, že sa konečne
dočkali nejakej akcie. Prešla popri nich (stále oblečená ako civilistka, aj keď
si spod bundy vytiahla známky) a prehliadla si ich výbavu. Už to nebola tá
stará nezodpovedná banda. Každý deň robili cvičenia a nástupy. Videla vyrovnaný
zástup plne vybavených mužov, ktorý stáli a čakali na rozkazy. Zdvihnuté brady,
odhodlaný výraz v očiach. Žiadne ovečky.
„Takže krátko.
Máme sa stretnúť s motorizovanou jednotkou armády. Nevieme koľko ich je a ani
akú majú výbavu a už vôbec nie či sú skutočne od armády. Preto päť z vás ponesú
protipancierovky, to jest všetky čo máme. Bude to akcia, v ktorej sa môžu
rýchlo zmeniť podmienky, takže ak zavelím odchod, tak to aj tak urobíte.“
Upravila si v uchu slúchadlo vysielačky a pozrela na jej ovládanie na svojom
opasku. „Frekvencia štyri, štandardné volacie kódy aké sme si opakovali včera.
Do toho Taurus.“ Zrevala.
„Uaa, Taurus.“ Zvolali
vojaci a naskákali do áut.
Rútili sa do
Perfection priam šialenou rýchlosťou. Clair sa pridržiavala rámu auta a snažila
si ochrániť sadru pred nárazmi. Auto lietalo zo strany na stranu. Minuli Dresen
a vo vysielačke im Val oznámil, že to množstvo nakazených tam stále je. Videl
to vďaka špeciálnemu ďalekohľadu na Berte. Clair si pomyslela, že to by mala
byť ich ďalšia zastávka. Kvôli tomu obrovskému skladu potravín. Ktovie prečo sa
nakazený zhromaždili práve tam. Jedlo nepotrebovali, to už vyzistili. Tak prečo
Dresen?
Jej myšlienky
prerušil záblesk svetiel, ktorý ožiaril otrieskanú tabuľu Perfection. Nápis
populácia 1472 bol preškrtnutý šialene červenou farbou, a pod ním niekto
napísal 0, všetci mŕtvy. Pri tých slovách Clair striasla zima. Možno oni práve
budú teraz v noci mŕtvy. O tom malo rozhodnúť veľa faktorov.
Väčšina budov v
Perfection bola v dezolátnom stave. Nie však vďaka posledným udalostiam, ale
vďaka zubu času. Ako Bruce povedal, bolo to mesto duchov. Stred mestečka však
odolal pomerne dobre. Budovy boli postavené, podľa ich štýlu, asi pred sto
rokmi. Perfection vyzeralo takmer ako mesto zo starých westernov. Dokonca tam
bol aj salón s lietacími dverami. Poctivá práca starých majstrov. Dorazili do
Perfection ani nie za 20 minút. Mali dosť času sa rozhliadnuť a rozmiestniť sa.
Clair si už navrhla približný plán a ten doplnil Redman, ktorý takticky
umiestnil výbušniny a dôkladne ich zamaskoval. Väčšina mužov s
protipancierovkami skončila na strechách, tak aby mohli mieriť na citlivé miesta
motorizovanej jednotky. Vojakov rozmiestnila tak aby boli pripravený na príchod
Brava z oboch možných strán. Teda juhu a severu. Západ a východ vylúčili. Boli
tam veľmi husté kríky a stromy.
Clair sa vrátila
po otrieskanú tabuľu a postavila ju doprostred cesty, medzi domy, presne tam
kde boli v zemi ukryté výbušniny.
„Status, Taurus?“
spýtala sa do vysielačky. Ozvali sa všetci. Boli na svojich miestach a
pripravený. Clair sa postavila za jeden z domov. Pred ním bola usmiestnená
práve tabuľa Perfection. „Val?“
„Nič, madam.
Okolie čisté.“
„Dobre. Námorníci,
posledná vec. Veta na zahájenie akcie je: Taurus to nedovolí.“ Počkala si na
ich ďalšie potvrdenie a oprela sa o stenu. Pozrela na hodinky. Zvládli to v
perfektnom čase, presne štyridsaťpäť minút. V duchu sa zasmiala, perfektný čas
predsa sedel do Perfection.
Presne tak ako si
myslela, mobilizovaná jednotka Bravo dorazila k hranici mesta približne po
hodine a piatich minútach od ich rozhovoru.
„Tu Val, vidím päť
vozidiel, ešte neviem rozoznať o aké sa jedná. Idú z juhu, takže ostávam na
svojom mieste.“ Odtiaľ mohol, teda ak by im plán vychádzal a autá by zastavili
kde mali, presne mieriť na vodičov prípadných obrnených vozidiel.
„Rozumiem,
pokračuj.“ Clair zdvihla jedno obočie, takže len päť vozidiel. Čo to bolo za
jednotku, ktorá si hovorila jednotka s piatimi vozidlami. To sa však musela
dozvedieť za krátku chvíľu, hlavne o aký typ vozidiel šlo.
„Kurva, ehm,“ Val
si odkašľal a znel znepokojene. „Vidím dva tanky typu THW104, jeden WHW 107,
jeden nákladiak a cisternu, čakám rozkazy.“
„Čakať, opakujem
čakať, Taurus.“ Clair si neveriacky prebehla rukou vlasy. THW104 by nebol
problém pre protipancierové päste, ktorých mali málo, lenže WHW bol superťažký
tank s piatimi hlavňami a navyše jeho ovládanie bolo obsluhované len vonkajšími
senzormi. Takže žiadny priezor pre posádku a naň by spotrebovali možno aj
všetky protipancierovky, ktoré mali. Redmanove nálože im však poskytovali
výhodu. „Val?“ spýtala sa po pár chvíľach, keď cítila pod nohami otriasanie sa
zeme.
„Mieria k našej
pastičke. Každú chvíľu však zastavujú a prehliadajú okolie svetlometom.“
„Rozumiem, odteraz
rádiový kľud, kým nevydám iný rozkaz.“ Pozrela cez noktovizor na zem a videla
ako na nej poskakujú kamienky. Uvidela ako sa z juhu objavuje svetlo a
približuje sa. Šialený hluk a rachotanie pásov skončilo za budovou, za ktorou
sa schovávala. Uvidela ako silný lúč svetla prehliada okolie.
„Čo to do riti
je?“ začula muža, a nazrela spoza rohu. Tank, alebo iné auto nevidela, ale lúč
svetla mieril na tabuľu, ktorú tam umiestnila.
„Pane? Zabezpečíme
okolie?“ ozval sa ženský hlas.
„Určite, pripadám
si tu ako v nejakej pasti.“ Riekol prvý hlas. „Sumersová, De Vito, Brenigan,
Hudson, okolie.“ Clair sa ešte viac vyhla spoza rohu. „Kurva, Hudson nechráp
tam, okolie.“
„Áno pane.“
Potvrdenie rozkazov nebolo vôbec ľahostajné, ale ako od vojakov, ktorý svojmu
veliteľovi veria. Motory stíchli len na voľnobeh a predné svetlá pohasli.
Svetlomety na všetkých tankoch však stále skúmali okolie. Práve v tej chvíli
ticho prebehla popri stene domu a postavila sa vedľa tabule.
„Hľadáte niečo?“
zvolala hlasne. Všetky svetlomety sa upriamili na ňu. Vďaka nim nič nevidela a
tak odvrátila tvár.
„Odložte tú zbraň,
slečna a hneď.“ Ozval sa spoza svetla ten prvý muž, ktorého považovala za
veliteľa. Či to bol ten istý z vysielačky nevedela, pretože vysielačka značne
deformovala hlas.
„Hej,“ zvolala
pobavene a kryla si oči zranenou rukou. „bojíte sa, že by som vám tie THW a WHW
mohla poškriabať pištoľou? Odložím to iba ak mi dáte z tváre tie protivné
svetlá.“ Riekla diplomaticky.
Svetlá sa o niečo
málo zdvihli a ona konečne mohla pozrieť ich smerom. Vytiahla zbraň z púzdra a
hodila ju na zem. To že vzadu za opaskom mala ďalšie dve bola iná vec.
„Kto do pekla
ste?“ mlado vyzerajúci muž vyliezol z otvoru tanku a zoskočil z neho. V ruke
mal pištoľ. Videla ako sa spoza neho približujú ďalší ľudia. Tentokrát s
bežnými taktickými puškami a hlaveň tanku namierila priamo na ňu.
„Kto z vás je
podporučík Lopez?“ spýtala sa na miesto odpovede. Stála s mierne pozdvihnutými
rukami.
„Ja.“ Clair
pozrela na muža, ktorý zoskočil predtým z tanku. Vyzeral na podporučíka veľmi
mlado.
„To už do terénu
posielajú deti a dávajú im dôstojnícke posty?“ spýtala sa posmešne. Z posádky
Bravo sa ozval smiech.
„Pred pol rokom mu
nechceli ani naliať.“ Začula so smiechom spoza tanku.
„Veľmi vtipné, drž
hubu Hudson.“ Zvolal Lopez, ale ani sa neobzrel.
„Áno, pane.“ Slová
zneli pokorne.
„Takže znovu,
slečna, kto ste?“ spýtal sa Lopez.
„Tá slečna s
ktorou ste hovoril cez rádio.“ Pohliadla na zdvihnutú pravačku a tým aj na
hodinky.
„Bez urážky,
slečna, ale to mi hovorí úplné prd. A ak ste mali pravdu s tými rebelmi, ako
mám vedieť, že nie ste jedna z nich?“
„A máme tu zase
zamotané kolečko.“ Vzdychla Clair. „Vy môžete byť od rebelov, ja môžem byť od
rebelov.“ Pokrútila dlaňami. „Ako to vyriešime? Čo keby ste mi o vás povedal
viac, váš príbeh. Dva mesiace po zániku sveta a vy si to tu mašírujete vo
funkčných tankoch.“ Pokojne si založila ruky na boky.
Lopez bol od nej
už len pár krokov, stále jej mieril zbraňou na hlavu. Videla však v jeho tvári
ako premýšľa.
„Podporučík Paul
Lopez, ako som vám už povedal. Podľa toho ako ste spoznali typy našich vozidiel
mi je jasné, že nie ste civilistka.“ Mykol zbraňou k jej hrudi. „A ako vidím na
psích známkach. Pred vyše dvoma mesiacmi nám povedali o totálnej mobilizácii.
Boli sme vtedy na Dantonskej základni.“
Clair kývla, že
vie o čo ide. Vedela. Dantonská základňa bolo miesto kde mali Ognamské
ozbrojené sily zhromaždené najväčšie množstvo ťažkej techniky. Bolo to takmer
deväťsto kilometrov na juh – pri mori, aby sa v prípade potreby mohli okamžite
nalodiť.
„Veliaci nám
povedal aby sme šli k okresnému mestu Danton, ochrániť civilov. Lenže to tam
bolo ako šialené. Dva týždne sme sa držali.“ Hodil rukou dozadu. „Pôvodne mala
naša jednotka sedem THW, ale nakazený ich zničili.“
„Ako ich mohli
zničiť?“ vykríkla Clair s pochybnosťami.
„Jednoducho,
slečna.“ Zdvihol dlaň a potom ju otočil. „Prevrátili ich.“ Spýtavo sa na ňu
pozrel. „Asi o nich moc neviete, možno sú pomalší, ale kurva silnejší. Stovka
nakazených otočila tank hore nohami ako keby to bol list papiera. Niektorý z
posádky stačili utiecť. Odvtedy sme stále v pohybe a hľadáme preživších, po
ceste do hlavného mesta. Zatiaľ sme našli vás ako prvých.“ Lopez stále hľadel
na jej známky, stojac už len tri metre od nej. „A aký je váš príbeh?“
„V prvom rade,
podporučík, ostaňte v kľude. Nechcem vám ublížiť, ale musím niečo urobiť.“
Clair zdvihla ruku a otočila hlavu. Ukázala na svoje ucho.
„Ústup, ústup, je
ich tu viac.“ Zreval Lopez, keď uvidel v jej uchu slúchadlo.
„Upokojte sa,
podporučík a hneď.“ Zrevala rovnako Clair. Lopez urobil spoločne so svojimi
ľuďmi niekoľko krokov dozadu, ale potom sa zastavil. Začal sa obzerať okolo.
„Kľud, jasné? Nech
sa nám nestane nejaké blbé nedorozumenie, kvôli ktorému by sme sa len nezmyselne vystrieľali.“ Clair hovorila kľudne a obrátila zase hlavu smerom k
nim.
Lopez mykol hlavou
v súhlasnom geste. Svoju zbraň však stále držal pevne.
„Red?“ spýtala sa
do vysielačky.
„Zelená.“ Odvetil
krátko Redman a Clair vydýchla.
„Teraz siahnem do
vrecka vzadu.“ Riekla, uvedomujúc si, že na jej telo mieri niekoľko zbraní.
Vytiahla preukaz a hodila ho k Lopezovi. Ten nechal preukaz dopadnúť na zem a
stále hľadel na ňu. Po chvíľke sa obozretne zohol a prehliadol si ho.
„Môže to byť
podvod.“ Zašepkal. „Ako mám vedieť že nie je falošný?“
Clair sa mierne
usmiala a zložila ruky ignorujúc fakt, že by ju mohli každú chvíľu zastreliť.
„Taurus vztyk.“
Zavelila a pobavene sledovala ako sa ľudia z Brava podesene otáčajú po
vojakoch, ktorý ich znenazdania obkľúčili. Ukázala na svojich mužov. „Taurus,
kto z vás si myslí, že môj odznak je falošný?“ zrevala.
„Nikto, madam.“
Ozvalo sa rovnakým revom.
„Prepáčte, madam.“
Lopez ustúpil o dva kroky. „Musel som si to preveriť.“ Otočil sa na svoju
posádku. „Skloňte zbrane, Bravo. Je to plukovníčka námorníctva.“ Obrátil svoju
tvár späť ku nej. „Aké sú vaše rozkazy?“ spýtal sa v strnulom pozore. Clair k
nemu natiahla ruku a schovala preukaz späť kam patril. Mierne sa usmiala.
„Pohov Taurus,
privítajte sa s našimi.“ Povedala mierne, pretože vysielačka neustále vysielala
jej pokyny. Zoskočili zo striech a Lopezovi sa rozšírili oči v údive, keď
Redman prikázal aby s tankami zacúvali a začal zo zeme vyberať kilá výbušniny.
Clair zdvihla zo
zeme zbraň a vrátila ju do púzdra. Lopez rovnako schoval svoju zbraň a vystrašene
zdvihol ruky.
„Lopez.“ Riekla
Clair. „Nechajte svojich nastúpiť.“ Pritlačila si k uchu slúchadlo. „Val,
status?“
„Zelená, madam.“
„Ostaň na pozícii
kvôli nakazeným, poviem ti kedy sa máš stiahnuť.“
„Rozumiem a
končím.“
Clair prešla okolo
Lopezových ľudí. Stáli v pozore a vyrovnane. Lopez si plnil pozíciu veliteľa
evidentne veľmi dobre aj počas toho dlhého času. Cisternu ukradli v jednom
meste asi o dvesto kilometrov na juh. Nákladiak viezol zásoby a zvyšky benzínu,
ktoré cisterna nezvládala. Podobne ako De Sauza vyberali všetky pumpy. Podľa
Lopezových slov však nenarazili ani na známku nenakazených. Každé mesto, ktoré
navštívili bolo mŕtve, či plné nakazených. Buď ich obišli, alebo vyčistili. Ich
zásoby munície boli takmer žalostné. Teda tej bežnej, muníciou do diel v
tankoch neplýtvali.
„Madam, aké sú
teda rozkazy?“ Lopez na ňu stále postrašene pozeral.
Clair si chcela
pretrieť tvár rukou, ale zase narazila na sadru. Už ju to vytáčalo k smrti.
Spočítala ľudí v Bravo. Sedemnásť. Bolo to prekvapivé na to, že v malom tanku
THW bola bežná posádka len o troch ľuďoch. Lenže okolnosti ich donútili aby sa
tam chúlili piati. Dvaja posledný striedavo riadili cisternu a nákladiak so
zásobami. Zarazene pozerala na tie zásoby. Boli len na jeden deň. Väčšina vecí
na korbe nákladiaku boli bedne so strelami do diel tankov.
„Ďalšie si
vysvetlíme v bezpečí, Lopez. Máte dosť benzínu na asi tridsať kilomerov s
týmito hračkami?“
„Cisterna je z
polovice plná, madam. V tom nie je problém.“ Zašomral.
„Taurus, ideme.
Bravo následujte.“ Zavelila a posadila sa na bok jedného z tankov. Pozrela na
hodinky. Skoro polnoc. „Odteraz žiadna komunikácia cez vojenské vysielačky,
Bravo. Potom vám to vysvetlím.“
Pri prechádzaní
okolo Dresenu Val žalostne prosíkal aby si mohol vystreliť z Berty. Clair ho
však zarazila. Netušila, či by zabitím na seba nenalákali ich pozornosť. Možno
by ignorovali fakt, že zabijú jedného z nich, ale zvuk Berty bol ako rana z
dela, čo ignorovať nemuseli. Stačilo jej, že si ich zatiaľ nevšímajú.
K základni Sarge
dorazli o štyridsať minút, prekvapivo ich nezdržoval WHW ale THW tanky, ktoré
mali na svoju veľkosť slabší výkon motora.
„Taurus?“ ozvalo
sa vystrašene z vysielačky. Bol to Bruce. „To čo počujeme ste dúfam vy a nie
zemetrasenie.“
„Sme to my,
Bruce.“ Zasmiala sa Clair. „Nebodaj sme ťa zobudili, šerif.“
„Úprimne, zobudili
ste celú základňu.“ Bruce sa ukľudnil.
„Pardon.“ Zašomral
Paul, ktorý sedel na tanku vedľa Clair.
„Za chvíľu sme pri
vás, končím.“
Svetlomety, ktoré
boli na základni sa na nich okamžite zamerali len čo sa dostali do ich dosahu.
Clair rozhodla, že na teraz zaparkujú vozidlá len pár metrov na juhu základne,
a o tom kam ich umiestnia sa dohodnú zajtra.
„Páni, to je
nejaká pevnosť?“ Lopez vzhliadol a videl ako k nim máva niekoľko strážcov. Keď
sa dostali k dverám svetlomety zhasli a dvere sa otvorili.
Clair čakala, že
väčšina ľudí už bude v posteliach, ale ako povedal Bruce, rachot ťažkotonážnych
vozidiel prebudil všetkých. Avšak po vstupe do jedálne ich privítalo hrobové
ticho. Jedáleň bola síce z väčšej časti zaplnená ľuďmi, ale tí sa po ich vstupe
otočili a čakali čo sa bude diať.
Clair mrkla na
Beverly, ktorá ich čakala priamo pri dverách.
„Niekto zranený?“
spýtala sa ustarostene. Okolo krku mala stetoskop a bola oblečená v lekárskom
plášti.
„Nie, Bev, možno
iba podporučíkovo sebavedomie trochu utrpelo.“ Usmiala sa smerom k nemu. Krivo
sa usmial. „Obyvatelia základne Sarge, toto je jednotka Bravo.“
„Vy tu máte
civilov?“ Summersová sa prekvapene rozhliadala.
„Preživší mestečka
Sarge, madam.“ Bruce si chytil pomyselný klobúk a uklonil sa. Jednotka Bravo si
na Clairin pokyn posadala za jeden dlhý stôl, na druhú stranu si sadla ona so
svojimi zástupcami.
„To je
neuveriteľné,“ zašepkal Lopez. „tak dlho sme hľadali nejakých preživších a
nikde nič. A vás je toľko.“
„Tri krát hádajte
komu za to ďakujeme.“ Sue potľapkala Clair po ramene, pretože so Susanah začali
rozdávať príchodzím šálky s teplým čajom.
Bravo na ňu pozrelo s novou dávkou rešpektu. Clair to
nechala bez odpovede, ticho prijímala na svojich ramenách Bevine položené ruky.
„Sue, čo keby si
nám všetkým čo sme tu, priniesli aj niečo tvrdšie.“ Vytiahla z vrecka kľúče od
malého skladu, kde nechala zamknúť všetku pálenku. „Nech si pripijeme na
oslavu.“ V jedálni sa ozvalo nadšené šuškanie, bolo to prvý krát za dlhé týždne
čo dovolila siahnuť na alkohol.
Keď si pripili im
krátko a jasne ich predstavila, vysvetlila čo tu vlastne robia a podobne krátko
povedala v podstate celý príbeh mestečka Sarge.
„Takže,
podporučík. Chcete sa k nám pridať?“ ukončila takmer hodinové rozprávanie. Ten
pozrel po svojich mužoch.
„Prvá smernica
námorných síl vo výnimočnom stave je chrániť civilistov. Takže áno, pridáme sa.
Aj keď netuším čo tu s tými tankmi budeme robiť.“
„Ako som povedala,
máme tu menší problém s rebelmi.“
„Menší.“ Zašomral
nahnevane Bennett, keď na neho zazrel Bruce otočil sa zdvihol bezbranne ruky.
„Aký je s nimi
problém?“ Lopez si usrkol z brendy a prezeral si ostatné osadenstvo jedálne.
Jeho hlas znel stále pochybovačne.
„Berú si všetko čo
vidia, rabujú, plienia, vraždia. Ich veliteľom je samozvaný generál De Sauza,
bývalý kapitán námorníctva.“ Donahau na Lopeza zlostne zazeral, pretože počul
jeho pochybovačný tón.
„To sú vážne
obvinenia, máte na to pádne dôkazy?“ spýtal sa Lopez, netušiac akú rekciu
vyvolá. Celá jedáleň sa zmenila na jeden veľký úľ, kde sa snažili ľudia
argumentovať. Najhlasnejším bol Sanders, ktorého sa vlastný syn snažil ukľudniť.
„Chcete dôkaz?
Boli sme v ich tábore, znásilnili a zabili mi dcéru a manželku.“ Vykrikoval
Sanders. Ukázal na Clair, ktorá mlčala. „Aký ešte dôkaz? Boh žehnaj tejto
svätej žene, ktorá nás ochraňuje.“ Sanders sa prežehnal a synovi sa mu konečne
podarilo ho posadiť.
Lopez otvoril ústa
aby niečo povedal.
„A ja nehovorím o
tom, že mi vyzabíjali väčšinu jednotky. Bolo nás tristo.“ Pridal sa Donahau.
„Ja,“ Lopez sa
postavil a podal Clair ruku. „hlboko sa vám ospravedlňujem. Toto som skutočne
netušil.“
Clair len kývla a
krátko mu ruku stisla. Ukázala mu aby sa posadil.
„Takže, čo pre vás
môžeme urobiť my? Majú snáď tanky?“ Lopez prijal ponúkanú cigaretu a krabička
napokon prešla cez ruky všetkých z Brava.
„Napadla by som
ich už dávno, mám skúsenosti boja malého počtu proti väčšine. Sú tam totiž
civili a niektorý aj z vojska, ktorý by radi odišli a samozrejme porušujú veľa
veľa zákonov. Lenže De Sauza je paranoidný magor, ktorý strieľa každého len pri
náznaku o útek. Tanky našťastie nemajú, teda nemali aspoň pred 25 dňami keď som
sa odtiaľ dostala. Ale majú dve TOV, ktoré by nám mohli narobiť ťažké problémy.
Máme len 5 protipancierových striel a to ešte len na krátky dosah.“
Lopez sa široko
usmial, spoločne s väčšinou Brava.
„TOV? Toho si naša
Tichá svokra dá k raňajkám, madam. A ani sa jej nezahreje hlaveň.“
„Tichá svokra?“
spýtala sa zmätene Bev.
„WHW, ozbrojený
superťažký tank, madam.“ Lopez k nej krátko kývol v slušnom geste hlavou.
„Bože, ja ani
nechcem vedieť aké názvy tým svojim hračkám ešte dávate.“ Poznamenala Bev a
vojaci sa rozosmiali. „Najskôr Berta, teraz Tichá svokra. Ešte mi povedzte že
granáty voláte tancujúci Bart.“
Vojaci sa rozchechtali
ešte viac.
„Uhm,“ Clair sa na
ňu obzrela s úsmevom. „tancujúci Bart je nášľapná mína.“
„Ježiši.“
Zašepkala Bev a prevrátiac oči sa tiež rozosmiala. „Teda chápem tú svokru,
vzhľadom na to, že som videla ten tank z pozorovateľne, ale prečo tichá?“
„Pretože keď
nemáte dosť rozumu a zle sa postavíte, tak vám pri výstrele prasknú ušné
bubienky.“ Vysvetľovala Summersová. „A už v živote bude všetko tiché, že mám
pravdu, Taylor?“ zrevala na mladého vojaka z ich jednotky. Ten však ďalej
pozeral do svojej šálky. Ukázala na neho. „On to urobil.“
„Nepotrebuje
ošetrenie?“ spýtala sa starostlivo Bev.
„Nie,“ odvetil
Lopez. „stalo sa mu to pri cvičení ešte na základni. Dali ho dokopy tesne pred
tým peklom čo nastalo. Prakticky sme ho vytiahli zo zničenej základne.“ Dopil
svoju šálku. „Takže, madam, kedy chcete na ich tábor uderiť?“
Clair pozrela na
Bev, ktorá jej pevne zovrela ruku.
„Kedy mi môžeš dať
dole tú sadru? Vieš, že tú ruku potrebujem kvôli ostreľovačke.“ spýtala sa
opatrne a videla v jej tvári obrovskú nechuť.
„Zabúdaš na
zlámané rebrá.“ Zamyslela sa. „Mesiac, lepšie šesť týždňov.“
„Bev, mesiac je
moc. Vieš, že musím splniť sľub, ktorý som dala Kevinovi.“
Bev sa zatvárila
trucovito.
„Dva týždne, to je
fakt minimum.“
„Kevinovi?“ spýtal
sa zmätene Lopez.
„Náš človek
vnútri.“ Odvetil Donahau. „Len vďaka nemu sme vás mohli kontaktovať cez
normálnu vysielačku, tú v ich tábore dokázal vypnúť len do polnoci, inak by náš
celý plán stroskotal. Práve tak zlikvidoval De Sauze moju jednotku, falošnými
hláseniami a volaniami o pomoc.“
„Skurvysyn.“
Zašepkal Lopez. „Ale je dobre, že tam niekoho máte. Máte aj nejaké nákresy toho
ich tábora?“
„Stop, stop.“
Zvolala Clair s úsmevom. „Na dnes stačilo. Je čas aby ste sa konečne vyspali
Bravo, a bez urážky k vám Lopez, odteraz budete Aries. Zajtra začneme plánovať
čo s De Sauzom. Ľudkovia zo Sarge, keďže je vás tu ako múch, pomôžte Ariesu sa
zložiť na treťom poschodí.“ Ukázala na Bredstona. „No a ty, čaká ťa pár dlhých
dní na prieskume.“
„Samozrejme,
madam.“
„Takže Aries?“
spýtala sa Bev s úsmevom, keď si ľahli spolu do postele.
„Myslím, že sa to
hodí nie?“ odvetila Clair. „Keď si schopná kradnúť zbrane a mať šialené nápady
na záchr...“
Bev ju umlčala
krátkym bozkom na pery.
59. deň – Sarge
Clair ďalší deň po
malých skupinkách vypočúvala nový Aries tím, ich skúsenosti z armády a
povolanie. S radosťou zistila, že dvaja z nich, De Vito a Summersová majú
sniperský výcvik. Zistila aj to, že jednotka Bravo prakticky unikla z Dantonu v
poslednej chvíli. Po tom čo bolo zlikvidovaných niekoľko tankov z pôvodnej
jednotky sa Lopez rozhodol vrátiť na základňu, kde zozbieral pár preživších
vojakov. Preto celá jednotka bola tak rôznorodá čo sa týkalo profesií.
Bredstone sa
vytratil na prieskum veľmi skoro ráno na jednej z motoriek. Odmietol si vziať
vysielačku, pretože vďaka jeho skúsenostiam vedel, že maličké pípnutie by ho
mohlo počas blízkeho prieskumu prezradiť. A Clair vedela, že nemôže Kevina
príliš často kontaktovať. Rozhodne nechcela ohroziť potenciálnych spojencov
vnútri De Sauzeho základne. Bredstone pred odchodom len poznamenal, že buď sa
vráti o tri dni alebo vôbec.
Od hliadky na
pumpe dostali dve trochu nepríjemné hlásenia. Síce z tábora odišli dva konvoje,
ale doň prišli tri, dva z toho s nákladiakmi na ktorých boli rebeli. Takže ich
sila sa o niečo zväčšila.
Clair si vzala k
obedu na stôl pôvodný náčrtok De Sauzeho tábora od Bredstona. Začala si ako
správny šachový majster premýšľať všetky ťahy dopredu. Teraz ich bolo dokopy 49
vojakov. Minimálne deväť z nich muselo obsluhovať tanky, dvanásť chcela nechať
na ochranu Sarge. Takže 28, štyria sniperi. Poklepala na kus papiera perom. 24
priamo nasadených, proti približne stodesiatim. Na miesto kde mala plusy si
zaznamenala sniperov a tanky, na stranu kde mala mínusy si napísala pevnosť,
TOV, zatiaľ neznalosť terénu a prevahu.
„Oddychujete vôbec
niekedy, madam?“ spýtal sa Lopez, ktorý si sadol vedľa nej so svojím prídelom.
Hladne sa do neho pustil, podľa čoho Clair usúdila, že ten posledný prídel čo
mali na nákladiaku si nechávali ako konečnú možnosť.
„Keď jej to
prikážem.“ Ozvala sa Bev, ktorá sa posadila vedľa Clair a dala jej na tvár
krátku pusu.
Lopezovi ostala v
ruke vysieť vidlička a zarazene na obe pozrel.
Clair vzhliadla,
pretože nastalo pri stole ticho.
„Máte s tým
problém, podporučík?“ spýtala sa kľudne.
„Nie, madam, len
som netušil, že ste...“
„Ak povieš lesba,
tak ti vytlčiem z huby všetky zuby, Lopez.“ Val nebezpečne ukázal na
podporučíka prstom. Ignoroval aj jeho hodnosť.
„Ja som...“ začal
Lopez.
„Pozor na tie
ústa.“ Varoval ho znovu Val.
„Hej, hej.“ Clair
sa postavila a ukázala rukami známy športový znak T, na timeout. „Kľud jasné?
Neviem prečo každý považuje slovo lesba za nadávaku. Áno som lesba, a ten názov
je odvodený od ostrova Lesbos. Takže mne nevadí, pretože je to historický názov
a nie nadávka. Prestaňte riešiť prkotiny, jasné. A ty Val, ešte raz ma budeš
obraňovať takýmto spôsobom, tak...“ na okamih zmĺkla. „tak ti už nikdy
nedovolím siahnuť na Bertu.
Zarazená Bev sa
vtedy rozosmiala na Valovom totálne ublíženom výraze. Vyzeral ako malé dieťa,
ktorému chcú vziať jeho obľúbenú hračku.
„Rozkaz, madam.“
Otrčil peru v detinskom geste a zaboril vidličku do jedla. „Ešte som si z nej
ani nevystrelil, môj malý milášek.“ Zafrfľal ticho a ostatní pri stole sa tiež
začali usmievať.
„Budem rada, keď
ju nikdy nebudeš musieť použiť.“ Clair pozrela na Lopeza a posadila sa naspäť.
„Ignorujte moju orientáciu, pretože tá je teraz úplne nepodstatná. Ale ak máte
problém s tým, že budete spĺňať rozkazy ženy, rovno mi to povedzte.“ Mávla
rukou okolo. „My v Sarge sme si povedali, že medzi nami bude úprimnosť, pretože
žijeme a dýchame navzájom pre seba.“
„Nie, madam, nemám
s tým vôbec problém.“ Ozvalo sa od Ariesu niekoľko podobných súhlasných
zamrmlaní. Šli spať v podobnom čase a spali takmer dvanásť hodín. Clair
usúdila, že predtým nocovali vždy pre istotu v bezpečí tankov. Byť dva mesiace
v malých kabínkach tanku im na vyrovnanosti asi moc nepridalo. Takže teraz pri
dlhom stole sedela prakticky celá jednotka Aries.
„Toto je pre vás,
madam veliteľka.“ Tej do lona zrazu sadlo malé dievčatko a podalo jej papier.
„Laura.“ Clair sa
usmiala a pozrela na papier. Uvidela tam omaľovánku, na ktorej boli namaľovaný
vojaci vedľa civilistov, všade okolo boli napodiv zelené stromy a kvety. „To je
krásne, srdiečko, ďakujem.“ Pohladila dievča po vlasoch. „Vieš čo, v noci ku
mne prišiel taký malý škriatok.“
„Ale ja sa
škriatkov bojím.“ Zašepkalo dievčatko vydesene a skrylo tvár v jej košeli.
„Tohoto sa báť
nemusíš, vieš, oni sú dva druhy škriatkov. A tento má rád deti a vždy pomáha
Ježiškovi na Vianoce s roznášaním darčekov. Ale je to taký malý škriatok, ktorý
neposlúcha Ježiška. A tak rád roznáša občas darčeky aj keď nie sú Vianoce. A
mne včera niečo pošepkal do ucha. Také malé kúzlo, ktoré má obdariť štyri malé
deti v Sarge, za ich statočnosť.“ Clair zdvihla ruky a položila si dlane na
seba. „Ale už si presne nepamätám ako to kúzlo bolo, tuším čáry máry.“ Clair
roztvorila ruky a v nej bol zrazu jeden cukrík. „Hmm, tak nie, čáry máry to
nebolo.“ Spojila znovu ruky. „Srdiečko, čo myslíš aké to bolo kúzlo?“ spýtala
sa dievčaťa, ktoré to fascinovane pozorovalo.
„Abraka dabra?“
šeptla ticho.
„Tak to skús.“
„Abraka dabra.“
Povedala smelšie Laura.
Clair roztvorila
ruky a na jej dlani ležali štyri cukríky.
„Ty si malá
čarodejníčka. Sľúbiš mi, že sa rozdelíš?“ dievča usilovne prikývlo a Clair jej
cukríky podala. Tá jej vlepila na líce detský mľaskavý bozk a s nadšením sa
rozbehla k stolu kde sedeli deti.
„Za toto bojujem
každý deň, pre týchto ľudí.“ Povedala Clair pohliadnuc na jednotku Aries.
Lopez sa pozrel
smerom k stolu s deťmi a mal slzy v očiach. Pár zamrkaniami ich zahnal.
„Nechápem ako si
to urobila, ale za toto ťa obdivujem.“ Zašepkala Bev a odmenila ju bozkom na
kútik úst. Clair sa len usmiala.
„Madam?“ ozvalo sa
spoza nich. „Len vám chcem niečo ukázať.“ Joey hodil rukou k informačnej
miestnosti.
„Jasne.“ Clair
odsunula svoje jedlo a vydala sa za ním. Lopez si k sebe pritiahol plánik,
ktorý predtým kreslila.
„Veľiteľka si žije
na vysokej nohe. Ešte aj ženskú na potrtkanie má.“ Ozvalo sa šepkom medzi mužmi
od Ariesu. Nasledovalo krátke uchechtnutie, ktoré bolo spúšťačom napätých
nervov u Bev. Tá sa prudko postavila a natiahla sa k mužovi, ktorý tie slová
povedal. Strelila mu tvrdú facku a vyzeralo to, že tým sa celá scéna končí.
Lenže potom napriek tomu, že Bev bola pomerne nízka a štíhla sa k nemu natiahla
ešte viac, chytila ho za golier a pritiahla k sebe.
„Tebe to pripadá
vtipné? Je ťa možno do toho hovno, ale s Clair sme si povedali, že počkáme. A
tak sme čakali, až kým ju pred 25 dňami De Sauza neuniesol do svojho tábora.
Držali ju tam tri dni. Štyria chlapi ju surovo zbili a znásilnili. Podarilo sa
jej ujsť, päť dní bola v bezvedomí. Odvtedy sa ma bojí čo i len dotknúť aby ma
náhodou nenakazila nejakým darčekom od tých čurákov. Ešte stále ti to, kurva
pripadá vtipné? Ja budem považovať za vtipné, keď ti na miesto vitamínov dám
lieky na chemickú kastráciu.“ Pustila mu golier. „Zasraný Vyzem.“ Skríkla
zlostne a v nazúrenom geste odsunula svoje jedlo až tanier preletel takmer celý
stôl.
„Ja, prepáčte.“
Zakoktal sa šokovane vojak, už to však hovoril prázdnemu miestu, pretože Bev
utiekla preč. Pozrel po ostatných, ktorý sa na neho mračili. „Ako som to mal
vedieť?“
„Vieš, že najviac
zabolia blbé náhodne utrúsené poznámky, ktoré človek povie úplne bez rozmyslu?“
Rodriguezová odložila tiež znechutene svoje jedlo. „Takže radšej tri krát
premýšľaj a až potom hovor. My sme už spolu dosť dlho, sme tu ako rodina. Takže
buď tej lásky a dávaj si viac pozor na hubu, vyzem.“
Vojak sledoval ako
sa ľudia okolo na neho pozerajú nepriateľsky. Dokonca si aj odsadli. Odvšade sa
ozývalo slovíčko vyzem.
Nakoniec prehltol
sliny a vydal sa smerom kam zazrel, že zutekala Bev. Našiel ju ako obvykle v
ošetrovni. Chvíľu postával pri dverách a napokon na ne ticho zaklopal.
„Áno?“ Bev sa
obzrela a hneď na to zamračila. „Vypadnite.“ Zavrčala.
„Madam, ja sa vám
chcem len ospravedlniť.“ Zašomral zahanbene. Čakal, či ho znovu pošle preč. Ona
však len na neho pozrela. „Nemal som právo také niečo povedať. Viem, že to nie
je výhovorka, ale dva mesiace sme boli zavretý v tých plechovkách a to každému
z nás pekne zahralo na nervy. Len vás prosím aby ste mi tú blbú poznámku
odpustili, madam.“
Bev na neho chvíľu
hľadela ako keby skúmala či to myslí úprimne.
„Ospravedlnenie
prijaté.“ Riekla po tom dlhom mučivom pohľade.
„Ďakujem, madam.“
Krátko sa jej uklonil.
62. deň – Sarge
Očakávaný
Bredstone sa konečne vrátil z prieskumu. Zoskočil celý zašpinený a zaprášený z
motorky, ktorá vyzerala podobne ako on. Len vďaka špeciálnym posunkom ho
Summersová neodstrelila na diaľku. Clair napriek tomu spokojne premýšľala, že
Summersová má veľmi dobré inštinkty.
Objasnil im stav v
tábore. Do tábora síce prišli dva konvoje s vojakmi z juhu, ale na sever
odišiel jeden a ten sa stále nevracal. Bredstone odhadol stav ľudí na 104 až
110. Počet civilov na asi 25, teda boli to tí čo nemali na sebe vojenské
oblečenie. Ozbrojených ľudí bolo však asi len približne päťdesiat. Clair si
vtedy pomyslela na to ako Kevin hovoril, že De Sauza verí len málokomu a iba
tomu dáva zbraň. Horšie bolo, že do ich vozového parku pribudlo jedno ďalšie
TOV. To už vedela aj bez Bredstona, ten voz videla hliadka na pumpe. A toto TOV
bolo funkčné, keďže bolo súčasťou jedného konvoja.
Začala si svoj
plán formovať presnejšie. Súčasťou neho mal byť aj civil Grunner ovládajúci
bager. Nechala si zo svojho domu doniesť ťažké vrece, ktoré tam mala pri
odchode na dovolenku. Čo bolo vnútri nikto nevedel. Plán však vďaka jej
zástupcom, sniperom a jednotke Aries dostalo jasné obrysy. Bredstone sa vydal
znovu na prieskum, ktorý mal ukončiť len dvanásť hodín pred stanovenou hodinou
úderu.
74. deň – Sarge
„Nie som z toho
moc nadšená,“ frfľala Bev, keď snímala z Clairinej ruky sadru. Tá na ňu pozrela
s prosebným pohľadom. Bev sa nadýchla a urobila posledný zárez pílkou na jej
ruke.
Sadru si však
Clair odložila. Ako pamiatku, kvôli tým podpisom na nej.
Nastal veľmi skorý
večer, keď sa vojaci pripravovali na útok, slnko len vykukovalo spoza horizontu
pred tým než sa odobralo na spánok.
Bev vošla do
Clairinej kancelárie a pozerala ako Clair vyťahuje z vreca nejaké veci.
Prepadol ju však strach.
„Clair,“ zašepkala
a tá sa na ňu otočila. „prosím, dávaj si pozor, prosím.“ Podišla k nej a objala
ju.
„Bev, tí ľudia si
nezaslúžia tam byť. Budem si dávať pozor, sľubujem, ale urobím aj všetko aby
som ich odtiaľ dostala.“ Krátko pobozkala Bev na ústa. Tá sa k nej však
privinula ešte pevnejšie a nežne jej prešla po perách jazykom.
„Bev, prosím,
nerob toto. Nechcem aby si...“
„Prestaň, prosím
ja.“ Bev jej zovrela zúfalo tvár. „Ak by to mala byť naša posledná pusa, tak ju
chcem dnes večer, a je mi jedno či sa nakazím. Pretože ak by mala byť posledná,
ľutovala by som toho.“
Clair so zovretými
čeľusťami a slzami v očiach ju pevne objala. Premýšľala pár chvíľ či jej to má
splniť alebo nie.
„Prepáč mi, Bev,
ja nemôžem. Nemohla by som ti takto ublížiť.“ Ukončila jej snahy o bozky a
hladenie jedným pevným stisnutím ramien.
„Ale ja som ochotná
to risknúť.“ Zašepkala Bev plačlivo. Clair jej pevne zovrela tvár a pozrela jej
do očí.
„Ja ti nemienim
vložiť zbraň do úst a stlačiť kohútik.“ Pritiahla si ju zase k sebe a začala
jej šepkať do ucha. „Nie si jediná kto sa zamiloval. Nikdy som si nemyslela, že
sa mi to stane. Si pre mňa veľmi dôležitá, preto ťa prosím, tak ako ja som ti
sľúbila, že si budem dávať pozor, tak mi ty sľúb, že ak sa mi niečo stane
neurobíš nejakú hlúposť. Títo ľudia sú na tebe závislý viac než si uvedomuješ.
Môžeš mi to, prosím, sľúbiť?“
„To nie je fér.“
Zašepkala Bev a zlostne ju slabo udrela do ramena. „Dobre, sľubujem ti to.“
Riekla napokon vyčerpaným hlasom. Vytrhla sa jej z náručia a ušla. Schovala sa
v svojej ordinácii, kde sa schúlila v rohu a plakala.
Donahau prekvapene
pozeral na Clair, ktorá prvý krát na sebe mala uniformu. Oblečená v plnej
výbave, na ramenách strieborná plukovnícka hviezda. Helmu mala však stále len v
ruke. Postanula pred vojakov zoradených pred základňou.
„Niekto by
povedal, že je to v rukách božích, ale to tak nie je. Je to v našich rukách.“
Kričala. „Netuším ako je to vo svete, ale my tu s kurvami ako De Sauza mienime
zamiesť. Ukázať, že česť, spravodlivosť a morálka má svoje miesto. Je to tak?“
„Ua.“
„Čo nikdy
neurobíme?“
„Nikdy neustúpime.“
Zrevali spoločne a zdvihli v rukách svoje zbrane.
Clair sa usmiala.
Presne takto to malo vyzerať.
„Jednotka Taurus a
Aries, máte svoje rozkazy. Vykonajte ich.“ Clair sledovala ako muži nasadli do
svojich vozidiel, a potom zdvihla vysielačku. „Val, ako ste na tom?“
„Hráme sa na
zlatokopov, madam.“ Ozvalo sa z vysielačky. Už sa zvečernelo a krajinu zakryla
tma. „Prvý zákop pre THW hotový, robíme ďalší.“
„Nejaký náznak
toho, že by si vás všimli?“
„Ani prd. Stále
len zametajú okolie svetlometmi, ale tie k nám nedosiahnu. Uvidíme či si nás
všimne ich polnočná hliadka.“
„Dobre, pokračuj,
Val.“ Clair si nasadila helmu a upevnila jej pútko. Cítila sa divne, mať na
sebe uniformu.
Taktická príprava
a presun prebehol bez problémov. Oba menšie tanky skončili v svojich zákopoch a
zakrylo ich maskovacie plátno. Clair sa rozhodla nepoužiť WHW, aby neukázala plnú silu, ktorou
disponovali. Muži sa rozmiestnili v menších zákopoch a dvaja ostreľovači s
motorkami na takých miestach aby videli na dve ďalšie veže, ktoré z juhu vidieť
nebolo. Summrsová na severovýchodnom bode, De Vito na severozápadnom. Obaja
mali pri sebe pomocníka, ktorý síce nebol priamo sniperským pozorovateľom, ale
mal za úlohu kontrolovať okolie.
Clair sa
umiestnila na juhozápadnom rohu ich bojiska a Val, ktorý doteraz všetko
pozoroval cez Bertu na juhovýchodnom. Medzi nimi dvoma bola línia pešiakov.
Pozorovaciu jednotku z pumpy vyslali na východ, pre prípad, že by sa k nim mala
priblížiť nejaká jednotka z druhého tábora. Teraz už ostalo jediné... čakať.
75. deň – okolie tábora Slobodnej Armády
Začínalo svitať a
Clair cítila ako muži okolo nej začínajú nervóznieť. Slnko pomaly nakuklo spoza
kopcov a ožiarilo celú scenériu pred nimi. Boli pripravený na útok, približne
osemsto metrov na južnej strane tábora.
Prekontrovala cez
vysielačku stav všetkých vojakov, sniperov, či obsluhy vozidiel. Podľa hlásení
sa nič nedialo. V De Sauzovom tábore bol kľud a na vežiach sa o šiestej ráno
vymenili smeny.
Zmačkla tri krát
tlačidlo na vysielačke a čakala na odozvu. Prišla prekvapivo rýchlo len po asi
minúte.
„Enkláva.“ Ozval
sa vo vysielačke Kevinov hlas.
„Stále tam máte
tie TOV?“ spýtala sa bez pozdravu.
„Hej, a jedno
navyše prišlo pred pár dňami.“ Kevin si zúfalo prešiel po tvári, sediac vo
svojom stane a snažil sa šepkať. „Včera zastrelil dvoch mužov za to, že si
nevyčistili zbrane. Ja, už to viac nevydržíme, ako dlho ešte máme č...“
„Pamätáš si ako som
vám hovorila aby ste pozoroval strážne veže?“ prerušila ho Clair.
„Áno.“
„Potrebujem aby si
tie TOV vytiahol smerom na juh. Počkaj na zmätok, nasadni do auta...“
„Hovoril som vám,
že všetky kľúče má De Sauza.“ Kevin začínal panikáriť.
„Ale to auto, sedan
s tmavými sklami ste snáď dovliekli dnu nie?“ spýtala sa Clair a upravila si
nepohodlnú helmu.
„Toho chlapa ste
odbachli vy?“ zaznelo z vysielačky obdivne. „Áno, stále je tu. A blízko brány.
Čo mám robiť.“
„Sedemnásť ročné
dievča ho naštartovalo bez kľúčov, takže spojte biely s červeným a potom pripoj
modrý. Nasadnite a vyštartujte na juh. O stráže na vežiach sa nestarajte.
Rozumiete?“
„Rozumiem.“
„Len počkajte na
zmätok, Kevin. Sme tu, Willsonová končí.“ Clair odložila vysielačku a vedľa jej
boku sa ozvalo spýtavé zafrflanie. Zarazene sa obzrela, bol to Donahau.
„Myslíte, že mu
nemáme dať žiadnu šancu?“ spýtal sa znovu šepkom. Clair pár minút pozerala na
De Sauzovu pevnosť. O tomto premýšľala každý večer.
„Nie, pamätám si
jeho výraz v tvári keď som bola v tábore. Patrila som mu a on nerád prichádza o
veci. Takže ak by som mu teraz dala šancu sa vzdať, a potom by sme mu ukázali
svoju silu, tak by radšej všetkých pozabíjal.“ Vážne na Donahaua pozrela.
„Musíme spôsobiť zmätok aby na to nemal šancu.“
Donahau smutne
prikývol a vrátil sa na svoje miesto. Clair počkala kým to urobí a zavelila
prvý útok.
„Streľci, do
toho.“ sama odstránila jednoho muža na veži. Aj napriek vzdialenosti od tábora
začula z jeho vnútra vysoký zvuk sirény. Na veže sa vydriapalo po chvíli ešte
pár ľudí, ale skončili rovnako.
„Strelec 1,“
ozvala sa Sumersová. „malý problém. Na severe niekto vyrobil dieru v ich
oplotení. Unikajú tadiaľ ľudia. Rozkaz?“
„Civilisti?“
„Neviem, madam,
ale ani jeden z nich nemá zbraň. Proste len utekajú. Je ich... kurva...“ vo
vysielačke nastalo ticho.
„Hlásenie, Strelec 3.“ Clair zúfalo zvierala vysielačku.
„Prepáčte, madam,
ale zatiaľ čo som kontrolovala výbavu tých utekajúcich, tak na vežu niekto
vyliezol a guľometom zastrelil piatich a možno viac. Agresora som už
odstránila.“
„Kam utekajú?“
„Stále severne, k
malej skupinke stromov.“
Clair ukázala na
dvoch mužov vedľa seba.
„Bežci 1, vezmite
si tereňák, okolo toho kopca a snažte sa tých utekajúcich zadržať.“
Poverený len ticho
kývli a v podrepe sa rozbehli k ukrytým autám.
Zastrelili ešte
niekoľkých, ktorý sa snažili dostať na veže a ku guľometom. Dvoch Clair
posúdila ako začínajúcich sniperov. Síce sa snažili skrývať, ale proti
skúsenostiam jej jednotky nemali šancu.
Vtedy sa otvorila
brána na tábore a spoza nej sa vyrútilo malé civilné vozidlo. Bol to sedan s
tmavými sklami a Clair videla ako sa za ním objavujú obláčiky po výstreloch.
Niekto za nimi strieľal z otvorenej brány, tam však videl len Val. Ten oznámil
troch zastrelených.
Sedan sa rútil k
ich pozícii priam šialenou rýchlosťou. Clair sa preplazila k jedinej budove,
ktorá bola vedľa ich pozície a aj cesty. Stará polorozpadnutá stodola. Sedan sa
okolo nej prehnal a ona sa rozkašľala v mraku prachu.
„Stojte vy
blázon,“ zvolala priškrtene do vysielačky. „Kevin, vráťte sa.“
Sedan zastavil a
pomaly sa otočil. Toto divadlo však nikto zo základne nemohol vidieť. Auto
zastavilo vedľa nej. Dvere sa otvorili a vystúpili traja muži.
Kevin sa síce
pozrel na jej výložky, ale zúfalo ju objal.
„Konečne.“
Zašepkal a zahanbene ju pustil. „Prepáčte.“
Clair spýtavo
pozrela na ďalších mužov.
„Môj brat Marcus,
ten lekár čo som vám ho spomínal. A Terence Pride, slúžili sme spolu. Dvaja
ľudia, ktorým som bol schopný veriť.“
„Poďte.“ Prikázala
Clair a spoločne zapadli do zákopov. „Ako to vyzerá v tábore?“ spýtala sa a
utierala si nos. Neznášala ten prach, šíriaci sa z neudržiavaných polí.
„De Sauza sa snaží
naštartovať TOV,“ Marcus vytiahol niečo z vrecka a hodil to na zem. Boli to
poistky do vozidla. „ale jeho zástupca je dobrý mechanik, za chvíľu máme TOV na
krku. Máte niečo čím ich zastaviť?“ spýtal sa skormútene.
Clair sa len
usmiala.
„Status Bežci a
strelci?“
„Zadržali sme
siedmych civilistov a odviedli ich na post Strelca 3.“ Ohlásil sa jeden z
mužov, ktorých Clair vyslala.
„Ja mám stále
čisto, Strelec 1.“ Ozval sa Val ako Strelec 2.
„Čakajte, Strelci,
Aries a Taurus.“ Zavelila Clair a sama čakala. Brána na tábore De Sauza, bola stále
otvorená. Ani nie po piatich minútach sa v nich zjavilo prvé TOV.
„Aries 1 a 2, máte
zelenú.“ Clair sa pozrela cez svoj puškohľad a videla, že na veže sa už nikto
nesnaží dostať. TOV sa však pomaly začalo blížiť k ich postu. Za ním sa v bráne
objavilo ďalšie.
„Máte teda niečo
proti nim?“ zvolal Kevin zúfalo. Vtedy sa ozvalo mohutné zarevanie
naštartovaných motorov tankov a on sa vydesene rozhliadol. Videl ako podľa neho
zeminu nadvihol silný výpar motorov a jeden muž strhol maskovacie plátno. THW
sa vyškrabal zo svojho maskovaného zákopu a vydal sa smerom k táboru. Pozrel na
druhú stranu a tam videl rovnakú scenériu.
„Aries 1 a 2,
zneškodnite tie TOV.“ Rozkázala Clair. „Taurus, hlavy dole.“ Vykríkla.
Ozvali sa štyri
ohlučujúce výstely. Jednotka Aries poznala svoju prácu dobre. Výstrely
rozprášili TOV na mraky. Podľa pokynov sa tanky začali pomaly šinúť k vstupnej
bráne do tábora.
„Taurus, pohyb.
Strelci 2 až 4 ostanú na miestach.“ Clair sa zdvihla, spoločne s ostatnými
vojakmi. Trochu prekvapene videla, že Kevin si vzal od jedného muža pištoľ a
pripojil sa k nim. Spoločne kráčali v šíku k bráne až kým sa nedostali ku
tankom. Schovali sa za ne.
Vtedy sa ozvala
streľba z veže a štyria muži z Taurusu padli na zem. THW otočilo svoje delo k
veži a Clair vykríkla aby si zakryli uši. Ohlučujúci výstrel rozmetal vežu na
prach. Ukázala vojakom na svoje oči a potom na základňu. Dvaja z mužov boli na
mieste mŕtvy, tretí to dostal len do nohy a štvrtý do hrude. Našťastie ho
ochránila vesta a tak mal len vážne zranené rameno. Okamžite sa ich ujala
Rodriguezová, a o chvíľu k nim dobehol aj Kevinov brat.
Opatrne, skrývajúc
sa za tankami postupovali k bráne.
Clair počítala. Na
vežiach padlo 43 ľudí, dve TOV s posádkou 4 ľudí, potom troch čo dal dole Val v
bráne, dokopy 54 – to mali byť ozbrojený. Summersová nahlásila siedmych, piati
boli asi zastrelený pri úteku – zrejme neozbrojený. 66, kde bolo ďalších
približne ďalších päťdesiat bola tá hlavná otázka.
Boli len dvesto
metrov od vchodu, keď sa z brány vyrútil terénny voz.
„Aries, páľ.“
Zarevala do vysielačky. Voz sa obrátil nabok, keď jeho dráhu skrížila presne
mierená strela, pred pravé predné koleso. „Aries 1 presuňte sa k tomu vraku,
Taurus za Aries 1 prekontrolujte ten vrak.“
Nestihli sa však k
vraku ani len priblížiť keď explodoval v ohnivej guli.
„Mením rozkaz,
pokračujeme podľa pôvodného plánu. Aries do svojich pozícii pred bránu, Taurus
za nimi.“
Zastavili s
tankmi len päťdesiat metrov pred ohradením tábora. Clair vypočula hlásenie
všetkých jednotiek.
„Ak niekto vylezie
tou dierou na severe, tak ho streľte do nohy.“ Prikázala. Potom sa skrčila na
zadku tanku aby ním bola krytá. Jeden z obsluhy jej podal mikrofón k megafónu.
„Tu je...“ ozvalo
sa divné zapískanie a Clair so zdvihnutým obočím pozrela na šoféra THW. Ten
svoju chybu napravil behom chvíľky. Počas nej si Clair uvedomila aj správanie
lekára, Marcusa, Kevinhovho brata. Neustále nazeral ponad mohutnú konštrukciu
tanku ku bráne, takmer až nadskakoval aby tam lepšie videl. Bol šialene nervózny
a zároveň nahnevaný.
„Tu je plukovníčka
námorných síl štátu Ognam.“ hlas z reproduktoru sa šíril veľmi jasne. Väčšina
mužov v prvej chvíli odvrátila tvár, pretože im hlas rval uši. Takže v tábore
museli hlásenie počuť určite. „Rozkazujem všetkým ozbrojeným, či neozbrojeným
jednotkám tejto nelegálnej základne aby opustili svoje posty a vyšli z nej
hlavnou južnou bránou. Upozorňujem, že ak sa pokúsite o útek iným východom,
budete zastrelený. Pokiaľ na nás vystrelíte, budete takisto zastrelený.
Vystúpte pomaly a po jednom južnou bránou s rukami nad hlavou. Ak máte pri sebe
zbraň, držte ju hlavňou smerom hore a pri bráne ju viditeľne odhoďte.“
„A čo teraz?“
spýtal sa Redman, ktorý mal po ruke pripravenú protipancierovú päsť. Ešte stále
nevideli posledné TOV.
„Pokiaľ tento
rozkaz nesplníte do piatich minút bude vaša základňa zrovnaná so zemou.
Opakujem, vyjdite južnou bránou s rukami nad hlavou a odhoďte zbrane.“ Clair
vypla mikrofón.
V bráne sa
objavila prvá váhavo kráčajúca postava. Nebol ozbrojený a stále pozeral za
seba.
„Spoza rohu ho
niekto zbraňou nabáda aby prešiel cez bránu.“ Ozval sa Val vo vysielačke.
„Nemám priamy kontakt, ale mohol by som ho Bertou zostreliť cez to oplotenie.“
„Zamieta sa,“
Clair zlostne zovrela pery a vzala do rúk znovu mikrofón. „Mužovi v bráne,
nemáte sa čoho báť. Vidíme, že nie ste ozbrojený. Postupujte pomaly okolo
ohradenia smerom na západ, tam si kľaknite a dajte ruky za hlavu. Človeku,
ktorý na vás mieri zbraňou odkazujem, že vás majú na muške naši ostreľovači.
Skloňte tú zbraň a tiež vystúpte von. Opakujem, nevzdorujte a nikomu sa nič
nestane.“
Muž ako prvý
vyjdúci z brány sa posledný krát obzrel k osobe za sebou a potom smerom k
námornej jednotke. Založil si ruky za hlavu a začal podľa pokynov kráčať na
západ. Osoba, ktorá na neho mierila konečne tiež vystúpila spoza rohu a
odhodila zbraň.
„Len sa báli, že
ich rovno zastrelíme.“ Šepol Donahau smerom ku Clair. Tá prikývla.
Spoločne sledovali
ako sa z vnútra tábora objavujú ďalšie a ďalšie postavy. Ale len málo z nich
malo zbrane. Trvalo chvíľu, než sa pred južnou stenou zoradil rad
asi štyridsiatich ľudí. Prikázala im aby sa zoradili do troch radov za sebou.
„Je ešte niekto vnútri?“
spýtala sa cez megafón. Zástup po sebe vyplašene pozrel. Ona však vedela kto
chýba. Štyria muži určite. Nikde nevidela Carlosa De Sauza a jeho zástupcov.
„Aries a Taurus,
druhá nacvičená pozícia. Strelec 2 a štyria Taurus priamy kontakt.“ Zavelila a
pomaly kráčala za Aries, ktorých tanky sa ocitli asi len desať metrov od
zoradeného davu ľudí vyjdúcich z tábora. Val sa presunul bližšie a jeho pozícia
bola taká, že videl väčšinu okolia vnútornej strany brány. Po jej stranách sa
skryli štyria muži.
Zosadla z tanku a
pomaly pristúpila k rade mužov. Svoju zbraň mala zloženú v neagresívnej polohe.
Vedela, že muži za ňou ju kryjú.
„Kde je De Sauze a
jeho zástupci?“ zvolala. Zase to poplašené pozeranie mužov. Ako keby sa báli,
že im neprítomný alias generál môže ublížiť.
„Dvoch ste zabili
na vežiach.“ Ozval sa konečne jeden muž. Na tvári mal modriny a pod roztrhanou
vojenskou košeľou zazrela ďalšie. „Posledný spolu s De Sauzem sa snaží
naštartovať to TOV.“
„Štyrka, kontakt,
Val Berta vnútro TOV. Redman za mnou.“ Clair ukázala na mužov pri tankoch
krátkym pohybom aby dávali pozor na zajatcov. Sama sa rozbehla k bráne, kde na
ňu už čakali štyria muži. Redman jej šiel v pätách.
„Nemám kontakt na
TOV.“ Ohlásil Val. „Mám sa premiestniť?“
„Negatívne, zostaň
na pozícii.“ Clair namierila svoju zbraň opatrne spoza rohu do základne. Vtedy
začula namáhavé štartovanie nejakého väčšieho vozu. Ukázala rukou na svojich
piatich ochrancov a pokyn na rozptýlenie a ticho. TOV vďaka hluku našli ľahko.
Obišli ho zozadu a ona len krátko ukázala na Redmana, ktorý na poklop prilepil
malú ale silnú výbušninu.
„Výbuch.“ Povedal
do vysielačky, napriek tomu, že sa už všetci skryli. Ozvala sa dunivá
detonácia a zo zadných pancierových dverí TOV ostali len pokrútené kovy.
Zvnútra sa vyvalil dym a vytackali dvaja muži.
Jedného z nich
Clair okamžite chytila za golier s pomocou Redmana. Druhého sa ujali ostatní.
Vytiahli ich spoločnými silami pred bránu a tam ich hodili na zem ako vrece
hnoja rovno pred radu zajatcov. Obaja muži neboli moc zranený, len malé tržné
poranenia, boli omráčený od výbuchu a dymu v kabíne TOV. Po chvíľke sa prebrali
a zmätene rozhliadli. To im už však jednotka Taurus vzala všetky zbrane.
„Samozvaný generál
Carlos De Sauza.“ Riekla Clair dostatočne nahlas aby ju počuli všetci.
Oslovený sa
zdvihol zo zeme a pohliadol na ňu. Usmial sa na ňu nejakým bláznivým vševedúcim
úsmevom. Pár krát si odkašľal.
„Moja konkubína.“
Zasmial sa a hneď na to dostal ranu pažbou zbrane od Redmana, ktorý stál vedľa
neho.
„Prestaň, my
predsa nie sme surovci ako on.“ Clair bola kľudná. Len do chvíle keď sa spoza
nej k nim prirútil doktor Marcus. Vytiahol jednému mužovi v nečakanej chvíľke
zbraň z púzdra a zamieril ňou na Carlosovu hlavu.
„Kde ich máš?“
vykríkol Marcus ignorujúc výkriky mužov okolo neho aby zložil zbraň.
„Neviem vôbec o
čom hovoríš, ty podrazák.“ Odvetil Carlos s úsmevom.
„Taurus, pozor.“
vykríkla Clair a zdvihla ruku v znaku zastavenia paľby. Muži z Taurusu mierne
sklonili zbrane. Pozrela na Marcusa, ktorý mieril na Carlosa zbraňou, ale tá sa
mu príšerne triasla. Bol predsa doktor, bol schopný ho zastreliť? „O čo tu ide,
Marcus?“ spýtala sa kľudne.
„Kde máš tie
kľúče, ty zasraný skurvysyn?“ spýtal sa Marcus znovu a keď mu Carlos odpovedal
len drzým úsmevom, vzal pištoľ do oboch rúk. Sledovala ako začínajú nervóznieť
aj ich zajatci.
„Tak a teraz sa
pekne ukľudníme, jasné? Nech to tu neskončí ako nejaký nezmyselný masaker.“
Ukázala na zajatcov. „Vy si uvedomte, že na vás mieria moji muži a dve THW. Ale
ja vám nechcem ublížiť. Takže pokoj.“ Položila Marcusovi ruku na rameno. Ten sa
na ňu vydesene pozrel a otočil zbraň k nej. Bleskom mu ju zobrala a muži z jej
jednotky sa uvoľnili. Marcus na ňu nahnevane pozrel a ukázal na Carlosa.
„Nech mi dá tie
kľúče.“ Zašepkal.
„Aké kľúče?“ Clair
sa zamračila, pretože jej Marcus začínal pripadať ako nejaký paranoik, či
schizofrenik, ktorý práve dostal záchvat. „Marcus.“ Povedala naliehavo.
„Prehliadnite ho a
ak nájdete tie kľúče, tak ja vám poviem od čoho sú.“ Jeho hlas už bol
vyrovnanejší. Bleskom namierila zbraň na De Sauzovu hlavu, pretože chcel strčiť
ruku do vrecka.
„Pohni sa ešte o
milimeter.“ Zavrčala na neho. Clair sa Carlosa v najmenšom dotýkať nemienila.
Jeden krát jej to stačilo. Ukázala na Bredstona a Donahua, dvoch najsilnejších
z jednotky. „Myslím, že by ste mali dávať pozor keď ho budete šacovať.“
„Ja žiadne
skurvené kľúče nemám,“ vykríkol Carlos, keď mu muži zovreli ruky a začali ho
prehliadať. „Je to len magor.“ Napriek jeho výkrikom po pár sekundách hodil
Bredstone do rúk Clair dva zväzky kľúčov a niečo čo Clair nerozoznala.
„Kurva,“ zašomral
Redman a natiahol ruku aby mu to podala. „to je diaľkový ovládač k spúšťaciemu
zariadeniu bomby. Aktivoval ho, máme sedem minút.“
„Do riti,“ Clair
nahnevane pozrela na exgenerála. „musíme evakuovať. Tau...“
„Nie,“ vykríkol
Marcus. „Dajte mi tie kľúče rýchlo, prosím.“
„Marcus, som
unavená, prestaňte sa so mnou hrať a povedzte okamžite o čo ide. Pretože inak
nem...“ Vtedy na ňu siahol aby si ju pritiahol k sebe bližšie. Začula nahnevané
zabrblanie mužov svojej posádky a aj zašumenie kovu na látke, keď muži pozdvihli
zbrane na jej ochranu. Ona zdvihla ruku, že je všetko v poriadku.
„On ich všetky
nezabil.“ Zašepkal Marcus a ona sa na neho nechápavo zamračila. „Ženy, tie
ženy, ktoré znásilnil.“ Marcus sa triasol v snahe jej to vysvetliť. „Zavrel ich
do podzemia tak aby o tom ostatní nevedeli. Tie výstrely, ktoré počuli ostatní
bolo divadlo. Postrelil ich do nohy aby nemohli újsť. Sú dole v podzemí. Ako
hračky pre jeho zástupcov a pre neho.“ Odtiahol sa od nej a jeho oči boli
zúfalé.
„Ukážte mi to,
doktor.“ Zašepkala Clair s meravými perami. „Redman, Rodriguezová za nami.
Zbytok ostane na stráži.“ Zvolala a vydala sa za utekajúcim doktorom. Keď sa
obzrela, videla, že za nimi beží aj Kevin.
Ocitli sa asi
uprostred tábora. Bol tam obrovský stan. Keď doň vstúpila, musela prehltnúť
zlostné sliny. Vnútro spoznala. Práve tam ju De Sauza mlátil spoločne so
zástupcami. Čo však predtým nevidela boli schované dvere pri zadnej stene.
„Do pekla,“ Redman
ukázal vedľa dverí. Bola tam vystrčená malá anténa a jej kábel viedol cez malú
škáru smerom dovnútra budovy. „tie výbušniny sú zrejme vnútri. Štyri a pol
minúty.“
„Sú vydesené,
ošetroval som ich keď mi to prikázal. Môžu byť agresívne.“ Marcus rukou
prebehol po zámku dverí. „Prosím, nezabíjajte ich, nemôžu za to a nechajte
hovoriť mňa.“ Vzhliadol na Clair, pretože bol malého vzrastu.
„Urobím čo môžem,
Marcus. Otvorte to.“
Marcus odomkol
zámok a s pomocou otvoril dvere.
„Tu je Marcus.“
Zvolal dnu. Clair nevedela čo očakávať, ale počula len ticho. „Viem že po tom
dlhom čase tomu ani nebudete veriť, ale prišla pomoc, je tu armáda.“
„Armáda?“ ozvalo
sa vydesene zvnútra dvier. „Nie, on je armáda.“
„Ja tým ale
mysl...“ Marcus sa snažil ukľudniť ženy vnútri, ale dvere sa zrazu prudko
rozleteli a z nich priam vyletela nejaká postava.
Clair bez váhania
odhodila zbraň a chytila postavu do náručia a strhla k zemi.
„Zavrite to.“
Vykríkla a dvere sa skutočne zaklapli. Kevin a Rodriguezová sa k nim postavili.
Začula spod nich zlostný nárek a búchanie. Sama mala čo robiť s telom v svojich
rukách. Len vďaka výcviku postavu po chvíli spacifikovala, otočila na chrbát a
pozrela sa jej do tváre. Bola to žena, odhadla ju na sto rokov a dvadsať
zároveň. Vychrtnutá, zbedačená, ale evidentne odhodlaná.
„Ukľudnite sa
madam.“ Volala znovu a znovu, keď sa žena v jej náručí neustále vzpierala.
„Ukľudnite sa, prosím.“ Strhla si z hlavy prilbu, nechala po ramenách
rozostrieť svoje vlastné dlhé tmavé vlasy. Vtedy sa žena prestala brániť. „Som
plukovníčka Ognamskej armády, tej skutočnej. Nie som De Sauzov poskok.“ Zdvihla
ruky a tým ženu uvolnila.
Žena sa podesene
rozhliadla.
„Marcus?“ spýtala
sa opatrne.
„Hovorí pravdu,
Maria. Volá sa Clair Willsonová, a je od skutočnej armády. Pred chvíľou dobili
De Sauzov tábor. Zabili a zajali všetkých, ver mi, prosím.“ Marcus k nej
natiahol ruky. Maria sa k nemu opatrne priblížila a potom mu dovolila aby ju
objal.
Clair sa unavene
postavila. Tá ženská jej dala riadne zabrať. Bránila sa ako lev. Zamračila sa.
„Kevin, vy ste im
povedali, že príde záchrana že?“ obzrela sa na Deppa, ktorý zlostne odkopol
odomknutý zámok.
„Čo som mal robiť?
Keď som ich videl v takom stave.“
„Preto sa tak
urputne bránia.“ Rodriguezová bola stále na dverách, ktoré sa otriasali údermi.
„Len si ublížia.“
Zašomrala Clair. Vzala si svoju helmu a naklonila sa k dverám. „Teraz k vám
prehovorí Maria, môžete prestať do tých dverí udierať ako také blbé kravy a
chvíľu ju počúvať?“ zrevala hlasne. Pohliadla na Mariu. Tá sa zbedačene
dotackala k dverám.
„Dievčatá, Marcus
neklamal, skutočne prišla pomoc. Sú tu, a veliteľka je žena. Pomoc je tu.“
Maria sa rozplakala a udrela na dvere v pár ranách. Clair sa mierne usmiala.
Bol to ich signál. Otriasanie dvier prestalo. Rodriguezová, Kevin, Marcus a aj
ona pomohli vyjsť ženám z podzemia. Síce sa sprvu tvárili veľmi nedôverčivo,
ale potom konečne vyliezli von.
Boli veľmi
podvyživené a oblečené len sporo. Napočítala 14 žien.
„Mám tú nálož.“
Zvolala Redman, keď sa rozhliadal po miestnosti, z ktorej ženy vyšli.
„Zneškodníš to?
Čas?“
„Zneškodním.“
Redman si zpoza opasku vytiahol svoje náradie. „Môže ich tu byť však viac, aj
keď som zatiaľ žiadnu nenašiel. Dve minúty.“
„Kurva,“ Clair si
uvedomila, že nestihnú vybehnúť von z tábora, hlavne ak tých náloží bolo viac,
a ženy ledva kráčali. „TOV, hneď.“ Bola to jediná možná záchrana. Síce mu
zničili dvere, ale zbytok vozidla bol v celku a práve dvere boli najslabšie.
Popohnala ženy pred sebou ako stádo.
„Zneškodnené.
Minúta.“ Redman sa rozbehol za nimi.
Spoločne sa
namačkali do TOV, ktoré bolo určené pre desiatich ľudí.
„Desať, deväť,
osem...“ Redman začal odpočítavať a Clair prikázala aby sa prikrčili a chránili
si hlavu. „jedna.“ Oznámil Redman a sám si prichytil helmu.
Nič sa nestalo.
Clair sa po pár sekundách rozhliadla.
„To je všetko?“
spýtala sa.
Redman sa
započúval.
„No ak boli všetky
nálože rovnaké, tak môžu mať oneskorenie. Ten typ rozbušky býva kazový pri
nesprávnom skladovaní.“
„Ale ak by ich
bolo viac, tak by snáď vybuchla aspoň jedna.“
„To je pravda.“
Súhlasil Redman s úsmevom. „Ale zostaňte dnu, prezriem poriadne tú anténu,
nemal som na to čas.“
„Dobre.“
Po niekoľkých
minútach im oznámil, že našiel iba jediný drôt a namáhavo sa vysúkali von z
TOV.
„Budú potrebovať
ošetrenie.“ Riekla Rodriguezová, keď zbežne prehliadala trasúce sa ženy,
stojace pred zničeným vozom.
„To urobíme až v
tábore, mali by sme to tu čo najrýchlejšie spakovať a dostať sa preč.“
Pohliadla na ženy. „Bude vám vadiť, keď
vás do nášho tábora odvezú moji muži?“ spýtala sa opatrne čakajúc agresívnu
reakciu.
„Dá sa im
dôverovať, slečna?“ spýtala sa Maria. Clair pochopila, že ona je niečo ako
veliaca tohoto malého ženského odporu.
„Ja im verím,
Maria.“ Clair sa usmiala. Zdvihla vysielačku. „Lopez, Bradstone a Peterson,
príďte do tábora s ešte dvoma a doneste sem aj tých zranených vojakov.“ Prepla
frekvenciu. „Bruce? Je tam niekde Beverly?“
„Stojí vedľa mňa.“
„Daj mi ju.“
„Si v poriadku,
zlato?“ ozvalo sa z vysielačky a Clair cítila ako sa ženy na ňu pozreli.
„Som v poriadku,
ale posielam do základne 14 žien, vo veľmi zlom zdravotnom stave, podvyživené,
väčšina z nich bola strelená do kolena. Budú tam aj dvaja naši postrelení.
Posielam na tom konvoji aj lekára Marcusa Deppa. Ošetroval tie ženy... uhm,
počas toho ako ich De Sauza držal ako svoj hárem, jemne povedané. Treba ich
ošetriť, umyť, dať im najesť a ubytovať. Urob to citlivo, nech ich nevidia
ostatní, mohli by z toho spanikáriť.“
„Rozumiem, Clair.
Chceš ešte niečo od našej základne?“
„Zatiaľ nie.
Willsonová končí.“ Clair zasunula vysielačku na svoj opasok a vydala sa k
jednému z nákladiakov, ktoré boli súčasťou De Sauzeho vozového parku. Bol krytý
a ona prekontrolovala korbu a či má dosť benzínu.
„Panebože.“
Zašepkal zhrozene Lopez, keď uvidel zúbožené ženy. „Čo sa to tu do pekla
dialo?“
„Radšej to ani
nechci vedieť.“ Zavrčala zlostne Clair a pomáhala ženám nastúpiť do auta. Dvom
mužom, ktorý prišli s nimi prikázala nasadnúť do terénneho vozu, ktorý mal byť
ako ozbrojený doprovod. „Taurus, Aries a Strelci, z tábora vychádza nákladiak a
terénne vozidlo. Nechajte ich prejsť. Idú do tábora s dôležitým nákladom.“
Spustila plachtu na korbe nákladiaku a pobúchala na jeho stenu.
Vydali sa späť k
južnej strane základne. Počas cesty si vlasy zaviazala na uzol, ako predtým a
pevne pripútala helmu na hlavu.
Prezrela si
svojich mužov a videla, že stoja tam kde majú. Obzrela sa len krátko, keď sa
nákladiak strácal na horizonte.
Unavene si
pretrela oči pri pochodovaní pred zástupom zajatcov. Teraz im prikázala zoradiť
sa do jediného dlhého radu.
„Nech vystúpia o
dva kroky dopredu všetci čo majú vojenskú hodnosť, avšak hodnosť čo dostali od
štátu Ognam a nie od De Sauzu.“ Samozvaného generála držali asi päť metrov od
tohto radu.
Vystúpili
jedenásti.
„Vyzliecť do pol
pása, všetci.“ Vykríkla a čakala kým tak urobia.
Clair popri nich
prešla a potom bez okolkov si prezerala ich telá, tetovania a vojenské známky.
Kývla rukou aby muži z Tarusu prezreli aj civilistov. Ďalší dvaja, čo
nevystúpili síce nemali známky, ale tetovania z armády schovať nemohli.
„Je mi z vás na
vracanie.“ Zvolala, keď prechádzala okolo radu ex vojakov. „Skutočne na
vracanie. Nemám poňatia čo ste si mysleli, že môžete dosiahnuť keď sa pridáte k
nemu.“ Ukázala rukou k De Sauzovi. „Slávu? Silu? Asi sa nikto z vás poriadne
nerozhliadol okolo seba.“ Pľuvla na zem. „Som Clair Willsonová, plukovníčka
námorných síl štátu Ognam. Žiadna samozvaná. Vďaka svojej kompetencii vás
všetkých, ktorý stojíte v tomto prvom rade zbavujem vašich hodností a odteraz
ste len vojaci.“ Ozvali sa nesúhlasné zamrmlania. „Počujem niečo ako nesúhlas.“
Clair si položila ruku na ucho. „Stále tam niečo také počujem.“ Pozrela na
Donahaua.
„Aj ja to počujem,
madam.“ Zvolal.
„Takže vy
nesúhlasíte.“ Urobila pár krátkych ráznych krokov okolo nich. „Nesúhlasíte s
tým aby som vám vzala hodnosť namiesto života. Uvedomil si tu z vás niekto, že
sme vo výnimočnom stave?“ ukázala znovu na De Sauza. „Povedal vám to vôbec?
Povedal vám čo znamená porušenie rozkazov vo výnimočnom stave a aký je za to
trest, seržant Joshua?“ pohliadla na osloveného, ktorý napriek prvotným
nezhodám teraz stál pevne v postoji. Pripravený na čokoľvek.
„Trestom je smrť,
madam.“ Odpovedal poslušne.
„Smrť.“ Riekla
jasne. Pozrela na zem. „Vraj si tu robíte výlety do lesov, aby ste ulovili
nejaké to mäsko. Pri tom ste zbytočne míňali zásoby, ktorými by ste mohli
uchrániť civilistov.“ Clair sa zachmúrene a naoko pozrela do zeme. Ako keby nad
niečím rozmýšľala. „Nejak mi nejde na myseľ, čo je tá prvá smernica námorných
síl? Stále si na to nemôžem do pekla spomenúť.“ Pozrela sa na svoju jednotku.
„Smernica jedna je
vždy chrániť civilistov, madam.“ Ozvalo sa spoza nej mohutným jednotným hlasom.
„Presne tak.“
Clair sa zastavila. „Chrániť civilistov.“
„Sú to len
prasiatka na porážku.“ Zasmial sa De Sauze.
„Áno, prasiatka na porážku,“ Clair ukazovala na De
Sauzeho. „a tak o vás vždy aj uvažoval a vždy bude, rádový vojak Carlos De
Sauze.“ Urobila pár krokov dozadu aby sa dostala k nemu.
„Moje meno je
gen...“ De Sauze sa snažil vytrhnúť z rúk svojich väzniteľov. Tí ho však držali
pevne. Len vďaka príkazu Clair ho okamžite nezmlátili. Len ho držali v polohe
stojacej.
„Opakujem,“ Clair
sa pred neho postavila. „Rádový vojak Carlos De Sauze.“
„Ale prosím ťa, ty
štetka...“ vedľa neho stojaci vojak zdvihol zbraň aby ho udrel.
„Nie,“ zastavila
ho Clair. „povedala som, že nie sme rovnaký ako on.“
„Toto všetko je
len veľké divadlo. Svet je v riti, ty čubka, ak si si to nevšimla.“ De Sauze sa
rozosmial. „Teraz ide iba o jediné, prežiť a urvať si čo najviac.“
Clair roztiahla ruky v neveriacom geste.
„Takže o to ide?
Zabiť preživších obyvateľov, pretože si chránia svoje zásoby, okradnúť ich,
znásilniť im ženy a deti?“ kričala z plných pľúc. „A keď sa niekto pridá k
tvojmu táboru, zmlátiť ho,“ ukázala na muža, ktorý jej povedal, že De Sauze
štartuje TOV. „len za to, že nesúhlasí. Užívať si výhody, ktoré si vynútiš
násilím a hrozbou smrti. Ó nie, vojak De Sauze. Svet je v riti len kvôli tomu,
že si im to povedal a oni ti uverili, pretože nemali možnosť iného pohľadu na
vec. A ja im ten pohľad umožním.“ Clair položila ruku na púzdro s pištoľou. „Z
moci mne udelenej štátom Ognam, vyhlasujem: Vojak Carlos De Sauze a vojak Keith
Norton, porušili ste smernicu 1 o ochrane civilistov vo výnimočnom stave,
paragraf 2 o dezercii, paragraf 6 o neupočúvnutí vyššieho dôstojníka,
paragraf 14 o tvorbe protivládnej
vojenskej skupine vojenského zákonníka. Ďalej ste porušili ústavné nariadenie 1
a to porušenie základných ľudských práv, paragraf 7 o obmedzovaní ľudskej
slobody, paragraf 147 trestného zákonníka o sexuálnom zneužití. Vo výnimočnom
stave za každé porušenie vymenovaných vojenských smerníc, nariadení a
paragrafov je trestom smrť.“ Bez krátkosti vytiahla pištoľ a ozvali sa dva
výstrely. Muži držiaci De Sauzeho takmer odskočili od jeho tela, ktoré sa
zrútilo na zem s guľkou v hlave, jeho zástupca Norton v tichosti klesol najskôr
na kolená a potom tvárou zaryl do zeme.
„V čom ste lepšia
než on?“ ozvalo sa ticho z radu zajatých vojakov.
Clair otvorila
ústa na svoju obranu, ale uvidela ako Donahau zdvihol ruku. Nechala ho hovoriť.
Donahau pristúpil k mužovi, ktorý položil otázku.
„Pretože ona je
vojak a nikdy by neporušila jediný z týchto zákonov, vyzem.“
„Nehovorte mi
vyzem.“ Zavrčal muž.
„Vyzem.“ Zopakoval
Donahau. „A ako vás trinástich, čo ste boli vojaci mám volať? Videli sme, že
siedmi z vás pri bráne odhodili zbrane. Takže ste mali možnosť De Sauzeho
zneškodniť. Ale zrejme vám výhody zatemnili tie vaše vypatlané zelené mozgy.“
Znovu zdvihol ruku, keď Clair naznačila, že chce niečo povedať. „Ale na druhej
strane vás chápem. Tiež som si myslel, že je svet v riti. Len som nepochopil tú
vec, že vždy je aj iná možnosť. Vaša posádka mi zdecimovala takmer celú
jednotku a pripadal som si bezmocný, ona mi však ukázala tie iné možnosti.
Takže vás chcem veľmi priateľsky upozorniť, že za ňu položím život ak bude
treba. Verte jej, prijmite jej velenie a môžete sa spoľahnúť, že bude za vami
stáť tak ako by budete stáť za ňou. To je všetko čo som chcel povedať, madam.“
Donahau ustúpil od zajatcov a zaradil sa medzi svojich.
„Takže,“ začala
Clair. „Vojaci, zradili ste zradili dôveru námorníctva, ktorá vám bola daná. Ak
si ju chcete zaslúžiť späť budete sa musieť snažiť. A verte, že námorníctvo
mnoho druhých šancí nedáva. Civilisti... možno ste len nemali inú možnosť,
alebo ste to robili dobrovoľne. Tu,“ urobila nohou do pôdy čiaru. „tu to všetko
končí. Urobíme si tlstú čiaru, za ktorou už De Sauze neexistuje. Možno je svet
v riti a mŕtvy, ale my nie sme. Len kvôli tomu, že sa pár idiotov chovalo ako
zvieratá nemusíme sa chovať rovnako.“ Zdvihla hlavu a prezrela si šík ľudí z
tábora. „Teraz vám poviem ako to bude vyzerať v následujúcich hodinách v tomto
tábore. Pomôžete nám naložiť všetko užitočné z tohto tábora na nákladiaky a
odviezť to do našej základne. Zakopeme všetky telá, ktoré nájdeme do masového
hrobu.“ Začula naštvané šepkanie. „Keby nebol výnimočný stav a nemotali sa
okolo nakazený, kľudne by som každému z nich urobila aj pomník. Ale nemáme na
výber. Nie je čas na sentiment, hlavne treba zakopať tú hromadu nakazených,
ktoré ste nechali len tak povaľovať na severe a východe od tohto tábora.
Nevieme ako presne nákaza funguje. Mohli by sa z ich tiel nakaziť zvieratá,
alebo pôda. Teraz sa niečo spýtam a chcem počuť odpoveď len od vás trinástich,
ktorý ste zradili armádu. Čo nikdy neurobíme?“ vykríkla.
„Nikdy
neustúpime.“ Zašepkal niekto nesmelo.
„Hmm, takže ste
len vyzemi.“ Chcela sa otočiť v pohŕdlivom geste.
„Nikdy
neustúpime.“ Výkrik z ich hrdiel bol presvedčivý.
„Dobre,“ riekla s
úsmevom. „uvidíme či neustúpite. Teraz či neustúpite pred prácou. Taurus,
pohov, desiati z vás na stráži, zbytok pomôže pri nakladaní. Aries v
pohotovosti. Rozchod.“
Začali s dôkladným
prezeraním tábora. Clair šokovane zistila, že De Sauze úspešne maskoval ako
málo zásob majú. Veľké množstvo jedla totiž zničili nesprávnym skladovaním, a
hlavne tým, že plýtvali. De Sauze zaviedol denné prídely len pred pár dňami.
Len dvoch vecí mali pomerne dostatok – benzínu a vojenskej výbavy.
„Taurus 1, mám tu
pohyb, opakujem mám tu pohyb.“ Ozvala sa Summersová, ktorá stále prezerala
okolie.
„Aký pohyb?“
„Z tých piatich čo
zastrelili na severe sa jeden pokúša vstať.“
„Rodriguezová a
dvaja, pohyb na sever.“ Clair ani nedopovedala, keď sa Rodriguezová rozbehla
udaným smerom.
„Všetci sú mŕtvy
až na jedného.“ Oznámila po pár minútach. „Potrebujem auto aby som ho mohla
odviezť do základne, je na tom veľmi zle.“
„Zamieta sa,“
Clair ukázala na dvoch mužov a na jedno z áut. „stabilizuj ho a dvaja ho prídu
odviezť do základne. Nemôžem postrádať pri akcii zdravotníka.“
„Môže po ceste
zomrieť.“ Zahromžila Michelle.
„Ja to chápem, ale
vykonaj rozkaz.“ Clair zlostne zovrela obočie.
„Rozumiem.“ Ozvalo
sa neochotne z vysielačky.
Niekoľko hodín im
trvalo zakopať všetky telá, vrátane tých čo zabili. Našťastie bol v tábore
ťažký buldozer, ktorý im prácu značne uľahčil. Muži z tábora moc nereptali,
väčšinou len mlčky plnili úlohy, ktoré im zadala. Zatiaľ si nevšimla, že by sa
medzi nimi vytvorila nejaká konkrétna skupinka takých, ktorým by sa niečo
nepozdávalo. Medzitým sa vrátili aj muži, ktorých poslala s ženami a ranenými.
„Taurus 1?“ bola
to Bev.
„Deje sa niečo,
základňa?“ Clair znepokojene stlačila gombík na vysielačke.
„Ženy sme spoločne
s doktorom Deppom ošetrili, oboch zranených tiež, aj keď ten druhý je v
kritickom stave.“
„Ďakujem za dobré
správy.“ Clair si s úľavou vydýchla. „Ešte niečo?“
„Potrebujem
hovoriť s Michelle, ale je to lekárske tajomstvo.“
„Som tu, Bev.“
Pridala sa do rozhovoru oslovená.
„Prepni si na
desiatku, prosím.“
Michelle spýtavo
pozrela na Clair, ktorá len pokrčila plecami. Pri tom ako pomáhala ľuďom
nakladať zásoby do nákladiakov, sledovala že sa Michelle krátko rozpráva do
vysielačky a potom sa začala rozhliadať po základni. Zmizla niekde za rohom a
Clair tomu prestala venovať pozornosť. Prvý náklad bol pripravený, ostávalo
ešte naložiť šesť s nábojmi a výbavou. Dva úbohé s jedlom. V duchu rátala, že
ich približne ročná zásoba jedla sa teraz zmení na polovičnú. Ale to mohli kompenzovať
tým, že by vybrali sklad v Dresene, ktorý podľa odhadov bol najväčší v okolí.
„Potrebujem šoféra
pre jeden kamión.“ Zvolala Rodriguezová udýchane po tom ako obehla celú
základňu.
„Aký kamión,
preboha?“ Clair nasledovala jej kroky. „Robíš si srandu? Čo to je za obludu?“
zasmiala sa nahnevane prezerajúc si ťahač s priam obrím prívesom. Síce mal na
sebe maskovacie farby, ale jeho obludnosť sa nedala zakryť ani tým.
„Dôležitý lekársky
náklad.“ Odvetila Rodriguezová, ale Clair v jej hlase zaznamenala maličký
náznak klamstva. „Bev sa to dozvedela od doktora Deppa. Mohlo by to výrazne
pomôcť pri liečbe zranených.“
„Prečo mi to
nepovedala?“
„Ako to mám
vedieť?“ Michelle mykla plecami. „Vy ste jej priateľka, nie ja.“
Clair sa chvíľu
mračila na príves.
„Nie, túto obludu
by bolo vidieť aj zo sat...“ nestihla dopovedať, keď sa vo vysielačke ozvalo
rozčúľené hlásenie.
„Taurus 1, máme tu
menší problém.“ Donahauov hlas znel naštvane.
„To to nedokážete
vyriešiť sami?“
„Bol by som radšej
keby ste boli tu, madam.“
„Do riti.“
Zahromžila Clair a chcela ísť k druhej strane základne.
„Čo ten kamión?“
spýtala sa Michelle.
„Tak dobre, keď to
pomôže doktorom.“ Clair mávla rukou a rozbehla sa k Donahauovi.
Problém nebol taký
hrozivý ako si s počiatku predstavovala. Dvaja vojaci z tábora sa začali hádať
a nakoniec slovné pošťuchovanie skončilo bitkou. Muži z Clairinej jednotky
postávali okolo nich a obávali sa zasiahnuť. Mohlo to byť len divadielko, pri
ktorom by sa niektorý z bojujúcich mužov chcel pri ich zásahu zmocniť zbrane.
Clair celú bitku
ukončila výstrelom do neba. Všetci stuhli a pozreli sa na ňu.
„Medzi sebou
nebudete bojovať, a každú šarvátku tvrdo potrestám.“ Vykríkla Clair. „Každý
takýto boj nás len oslabuje, uvedomte si to. Na prežitie musíme držať spolu a
nie sa biť. Pokračujte v práci, to je rozkaz.“ Pohliadla vyčítavo na Donahaua.
Pohľad stačil, nemusela mu nič hovoriť. Pomaly sa učil aké to je byť kapitánom
a ako má jednať v určitých situáciach.
Bolo neskoré
popoludnie, keď posledný nákladiak opustil bývalý tábor De Sauzeho. Na mieste
ostala len jednotka Aries a Clair sediaca za volantom tereniaku.
„Páľ.“ Prikázala a
zakryla si uši. Približne desiatka výstrelov z diel zrovnala zbytok základne.
Rozhodla sa nechať pred táborom výstražnú tabuľu s nápisom, že každý nelegálny
tábor bude zničený námorníctvom štátu Ognam. Nakoniec tam pripísala aj to, že
každý kto sa chce pridať k armáde a byť v bezpečí má ísť stále na juh, ale
nešpecifikovala vzdialenosť. Riskovala tým, že ich objavia z druhého tábora,
ale teraz už cítila, že sú dostatočne silný aby odolali aj prípadnému prepadu
ľudí mŕtveho De Sauzeho.
Dorazili s Aries
do Sarge už takmer za tmy. Videla ako pred základňou stoja v rade ľudia,
ktorých tam predtým poslala a okolo nich v pozore Taurus. Svetlomety
prehliadali tieto rady a na strážnom poste uvidela aj niekoľko civilov s
puškami v rukách. Zdvihla prekvapene obočie.
„Stalo sa tu niečo
o čom by som mala vedieť?“ spýtala sa Donahaua, keď zoskočila z auta.
„Nie, madam, len
prevencia. Čakáme na vaše rozkazy.“ Odvetil krátko.
Clair vzdychla a
postavila sa pred rad.
Krátko im
vysvetlila pravidlá základne a ako sa majú správať. Keď im povedala, že zajtra
každého z nich vypočuje ozvalo sa tiché šepkanie, v ktorom bolo najčastejšie
počuť slovo mučenie.
„Vyzerám ako De
Sauze?“ zvolala, snažiac sa zakryť únavu. „Hovorím snáď ako on? Správam sa
tak?“ ukázala za nich, kde stála jednotka Taurus, ale aj niekoľko zvedavých
civilistov. „Tamto sú civilisti, ktorý prežili. A táto jednotka má jednu hlavnú
úlohu a to chrániť ich. Takže chrániť aj mnohých z vás. Požadujeme iba jediné,
za našu ochranu vašu prácu. Teraz vás títo ľudia ubytujú a nechajú vás najesť.
Rozchod.“ Prikročila k Donahauovi. „Tých trinástich dajte, ale radšej bokom, než
ich vypočujeme.“
Kapitán krátko
kývol a Clair si konečne dala dole z hlavy helmu. Vtedy sa z tieňa vyrútila
postava a prudko ju objala.
„Zlatko.“
Zašepkala Clair a jej ruky sa ovinuli automaticky okolo Beverlynho tela.
„Si v poriadku?“
spýtala sa Bev a odtrhla sa od nej aby si ju prezrela. Clair ju však pritiahla
k sebe a zase objala.
„Tá krv nie je
moja.“ Zašomrala ticho Clair. „Som v poriadku.“
„Dvaja to vraj
nezvládli.“ Šepkala jej Bev do ucha.
„Bohužiaľ.“ Clair
si smutne vzdychla. „Ale De Sauze je mŕtvy. To je dôležité.“
Bev chvíľu váhavo
mlčala.
„Zabila si ho?“
spýtala sa rovnako váhavo.
„Áno, musela som,
Bev. Tentokrát som už nemohla len niekoho streliť do ruky či nohy. Musela som
tým ostatným ukázať, že stále existujú ľudia čo dodržiavajú zákony.“
„Čo hlava?“ Bev na
ňu vážne pozrela.
Clair sa smutne
usmiala.
„Asi to už
prechádza, tie moje záchvaty. Hlava v poriadku.“ Krátko sa rozhliadla. Námestie
pred základňou už bolo prázdne, aj keď svetlomety stále osvetľovali okolie, a
diskrétne sa vyhýbali ich pozícii. Zdvihla ruku a ukázala ňou krátky pohyb na
krk. Svetlá zhasli a oni obe sa ocitli v tme.
Bev sa ticho
rozosmiala a ukázala k nebu.
„Chceš mi snáď
ukázať ďalšie súhvezdia?“ spýtala sa tichučko.
„Som unavená, dnes
to bol veľmi náročné, mali by sme si ísť ľahnúť.“ Riekla dosť tvrdo Clair a tým
prerušila možný romantický okamih. „Zajtra bude tiež ťažký deň.“
Clair sa
rozhliadla, keď vkročili do jedálne. Nachádzalo sa tam veľké množstvo ľudí.
Všimla si, že sa rozdelili do skupín. Novopríchodzí mlčky jedli svoje jedlo a
trochu nervózne sa pozerali okolo seba. Vyzerali vyplašene. Starousadlíci
poposedávali, pozorovali nových ľudí a popíjali čaj či kávu.
„Clair?“ oslovil
ju pre Bev neznámy mladík. „Dobrá práca, aj keď som počul, že ste museli
prelomiť veľký odpor.“ Dodal ticho.
„Vďaka, že zabitie
takmer 70 ľudí nazývaš diplomaticky prelomenie odporu, Cam.“ Povedala pochmúrne
Clair.
„Vieš ako som to
myslel.“ Mladík sa zachmúril podobne ako ona. „Som rád, že si sa vrátila.“
Clair kývla hlavou
a potľapkala ho po ramene. Pevným krokom vošla do svojej izby, ale tam sa jej
stav zmenil. Nemala silu ešte chvíľu vydržať a poslať Bev preč. Odhodila zbraň,
kľakla si na zem a vyvrátila obsah žalúdku do prvej veci ktorá jej prišla pod
ruku – odpadkový kôš. Cítila ako ju Bev opatrne hľadí po chrbte. Žalúdok sa jej
konečne ukľudnil tak si sadla na studenú dlážku a oprela o posteľ. Keď si
dávala dole prilbu musela jej pomôcť Bev, pretože sa jej úplne triasli ruky. Bev
vzala jej poľnú fľašu a pomohla jej sa napiť.
„Vďaka.“ Zašepkala
Clair.
„Mala by si sa
posadiť na posteľ, na tej zemi nachladneš.“ Riekla Bev opatrne. Clair prikývla
a nechala ju aby jej pomohla vstať a sadnúť si na posteľ. Bev premýšľala ako ju
ukľudniť, pretože tušila, že Clair je rozhodená vďaka posledným udalostiam.
„Ten mladík, Cam.
Kto to je? Hovoríš s ním úplne iným tónom ako s ostatnými.“
„Cameron Willson.“
Clair si rozopla golier uniformy a už istejšie sa sama napila vody.
„On je z tvojej rodiny?“
Bev zdvihla prekvapene obočie.
„Hm.“ Prikývla
Clair. „Bratranec. Obaja sme čierne ovce rodiny.“
„Kvôli armáde?“
„V podstate áno.
Teda, môj otec je generál Brad Willson, zastávajúci názor, že ženy nemajú čo v
armáde robiť. Keď som prišla na to ako je to s mojou orientáciou rozhodla som
sa to povedať rodičom. Matka to prijala pomerne dobre, ale otec ma vyhodil z
domu. A to doslova.“ Clair sa smutne usmiala a prijala Bevinu ruku okolo
ramien. „Na truc som sa pridala k armáde. No a Cameron sa z trucu pridal k
armáde tiež, pretože jeho otec Bernard Willson, je radikálny odporca armády.
Celkom irónia, že nám to trucovanie možno zachránilo životy.“
Bev sa mierne
usmiala.
„Už je ti lepšie?“
spýtala sa jemne.
Clair hľadela na
svoje ešte stále trasúce sa ruky.
„Kde sa stala
chyba, Bev? Vstupovala som do armády s tým, že chcem pomáhať. Ale celý ten čas
som videla väčšinou ako sa ľudia navzájom len vraždia. Raz kvôli rope či
peniazom, inokedy kvôli viere. A teraz, postav ľudí zočivoči možnej záhube a
stanú sa z nich zvieratá, ktoré sa zabíjajú kvôli moci alebo zásobám.“ Pozrela
zúfalo na Bev. „Robím to vôbec dobre? Robím správnu vec?“
Bev ju pevne
objala.
„Zlato, nepochybuj
o sebe. Pomysli na tých ľudí, ktorých si dokázala zachrániť. Ľudí, ktorý ti
veria. Pokapali by v bunkri, alebo v De Sauzeho tábore. Ty si im predsa dala
nádej. Ja o tebe nepochybujem, ani o tvojich rozhodnutiach a myslím, že ani
nikto z starousadlíkov. Čo si musela urobiť to si musela. Predstav si čo by sa
mohlo stať, keby sa De Sauza o nás dozvedel a rozhodol by sa zaútočiť plnou
silou ešte pred tým než sa tu ukázali Aries. A sústreď sa na to, že si nezabila
70 ľudí v jeho tábore, ale na to, že si ich päťdesiat zachránila, rozumieš?“
Bev cítila ako sa rozochveté Clairine plecia prestávajú triasť a aj jej dych sa
ukľudňuje. Po chvíľke sa odtiahla a pozrela Bev do tváre.
„Ďakujem a prepáč
mi túto moju krízu. Ako veliteľka by som nemala ukazovať slabosť.“
„Ja nie som jeden
z tvojich vojakov,“ riekla Bev mierne pobavene. „ale tvoja priateľka, takže ak
sa potrebuješ vyplakať, kľudne to urob. Som tu predsa kvôli tomu.“ Pohladila
Clair po tvári a videla na jej tvári konečne úsmev.
„Prepáč.“ Clair
pokrútila hlavou. „Nechcela som s tebou jednať ako so svojim podriadeným.“
Unavene si prešla po tvári. „Bol to dnes len proste dlhý deň.“
Bev nežne
pobozkala Clair na líce a tá sa ešte viac usmiala. „Ale to určite aj pre teba.
Ako sú na tom ženy a zranený?“
„Ženy som
oddelila, nech sa spamätajú. Prvý zranený je v poriadku, za týždeň sa bude
môcť na tú nohu postaviť. Druhý je už mimo nebezpečenstva. Zajtra prehliadnem
zbytok ľudí, teda čo stihnem. Depp mi bol dnes veľmi nápomocný.“
„To som rada, že
máš novú posilu.“ Clair si začala rozopínať uniformu. „Čo vlastne ten kamión,
ktorý si donútila Rodriguezovú priviesť?“
„MVJ.“ Odvetila
Bev a skúmavo pozrela na Clair.
„Mobilná výskumná
jednotka?“ spýtala sa nechápavo. „A na čo nám to ako je?“
Bev chvíľu mlčala,
ako keby sa jej to bála povedať.
„Je to v podstate
mobilné laboratórium.“
Clair sa zastavila
v rozopínaní uniformy a pozrela na Bev s nádejou.
„Áno, budem tam
môcť zistiť či nie si nakazená. Aj keď s HIV to bude trvať trochu dlhšie, pri
ňom sa vírus s istotou dá odhaliť až po približne dvoch, lepšie troch mesiacoch
od nákazy. A budeme môcť to isté zistiť aj pri tých ženách.“
„Bože.“ Clair sa
zvalila na posteľ a pohliadla k stropu. „Nie som si moc istá či to chcem
vedieť.“
„Ale istota je
lepšia nie?“ spýtala sa Bev a nahla sa k nej na posteli.
Clair prikývla a
jemne odmietla Bevin bozk na pery tým že jej ich prikryla prstami.
„Potom až budeme
mať istotu.“ Riekla so smutným úsmevom a posadila sa. „Nerada zneužívam svoje
postavenie, ale som hladná. Myslíš, že by si mohla niečo nenápadne vziať s
kuchyne?“ vyzerala zahanbene.
„Susanah sa určite
zmiluje.“ Usmiala sa Bev.
„Ďakujem, ja
upracem toto.“ Clair sa kyslo pozrela na odpadkový kôš.
Beverly nedalo moc
námahy niečo vziať z kuchyne. Nič totiž nezamykali, iba jedinú vec a to bol
alkohol. Všetko ostatné bolo voľne prístupné a napriek prídelom sa inak ani
nikto nič nesnažil ukradnúť. Takmer sa s Clair zrazila, keď sa stretli pri
dverách do už ich spálne.
Sledovala ako
Clair je malými dávkami, dávajúc svojmu žalúdku čas aby sa úplne upokojil.
Prešla rukou po jej výložkách. Clair sa na ňu pozrela s úsmevom.
„Ďalšia vec, ktorá
ťa na mne priťahuje?“ spýtala sa s miernym nádychom pobavenia.
„Hm, trošku,
vyzeráš v tej uniforme moc dobre.“ Šepla Bev a začervenala sa.
„Takže nie
hodnosť, ale uniforma?“ zasmiala sa Clair. „A to si ma ešte nevidela v tej
slávnostnej.“ Zasmiala sa ešte viac, keď ju Bev mierne nazlostene pleskla do
ramena. Zvážnela a odložila prázdnu plechovku. Naklonila sa k Bev a jemne ju
pohladila po tvári.
„V bunkri som sa
modlila za to aby sme prežili. Potom som sa modlila aby som neurobila chybu v
rozhodovaní. A teraz... modlím sa za dve veci. Aby tie výsledky boli negatívne
a aby na svete bolo dosť ľudí, ktorý prežili a my sa mohli vrátiť do normálneho
života.“
Bev sklonila zrak
a premýšľala.
„Svet už nikdy
nebude taký ako predtým, a nič sa už do normálu vrátiť dať nebude.“ Riekla
smutne.
Clair sa
zamračila. Po chvíľke prikývla.
„Máš pravdu, svet
už nebude taký ako predtým. V tom prípade dúfam, že bude lepší než predtým.“
„Ak budú na
veliacich postoch ľudia ako ty, tak určite bude. So cťou, morálkou a
zodpovednosťou v srdci.“
Clair sa na ňu
pozrela s mierne udiveným úsmevom, ako keby neočakávala poklonu. Potom sa
vyčerpane a ďakovne usmiala.
„Padám na zem od
únavy, zlato.“ Trochu bolestne vzdychla a chytila si rebrá. „Pomôžeš mi dať
dole túto parádu, prosím?“
Bev to urobila bez
ďalších poznámok. Pomohla jej sňať celú výbavu a ticho frfľala, pretože si
Clair trochu narazila rebrá pri útoku na De Sauzeho tábor, vtedy keď na nich
zaútočil niekto z veže a oni sa museli prudko hodiť na zem. Prehmatala jej ich
a usúdila, že si našťastie urobila len pár modrín.
Spoločne si ľahli
do postele a Bev ju čo najjemnejšie objala. Zaspala po pár minútach.
Clair však ešte
dlhšiu dobu hľadela do tmy nad sebou a premýšľala čo sa stane ak by boli tie
výsledky jej testov pozitívne... alebo ak by boli negatívne. Negatívum a
pozitívum jej zapĺňali myseľ keď zaspávala.
75. deň – Sarge – ráno
Clair hneď ako sa
zobudila prikázala aby sa ľudia z De Sauzeho základne čo najmenej stýkali s
ženami, ktoré odtiaľ zachránili. Vďaka Susanah sa im podarilo ľudí rozdeliť tak
aby sa to nestalo. Clair vedela, že zúboženým ženám môže týmto pomôcť, aby sa
ukľudnili. Starousadlíkov považovala za stabilných jedincov, ktorý počúvali jej
rozkazy, a nechovali sa výstredne. Teda až na Bennetta a pátera, ktorých už aj
tak nikto nepočúval.
S Bev sa dohodli,
že ona ako prvá začne vypočúvať ľudí a potom následne prejdú zdravotnou
prehliadkou, pri ktorej jej bude pomáhať Marcus Depp a Rodriguezová. Ženy však
doviedli do jedálne ako prvé, aby sa vyhli neskoršiemu návalu ľudí.
Bolo skoré ráno a
k pätici jej zástupcov z vojakov (Donahau, Bredstone, Redman, Rodriguezová a
Lopez) sa pripojili ako obvykle aj farmári Sandersoví. Už si zvykla, že aj oni
vstávajú neobvykle skoro. Ale oni na to boli zvyknutý z dôb ešte keď farmárčili
– museli sa hneď z rána postarať o dobytok a farmu. Dobytok nemali, ale zvyk
ostal.
Clair vstala a
pristúpila ku kávovaru, keď Beverly do jedálne priviedla spoločne s Marcusom
ženy aby ich nechala najesť.
„Tamara?“ ozvalo
sa spýtavo a neveriacky od stola kde sedeli Sandersovci.
„Ocko?“ mladé
dievča sa k tomu stolu pozrelo a z očí jej vyhŕkli neveriacke slzy. „Ocko!“
Vykríkla už isto a krívajúc sa rozbehla k stolu. Vojaci poplašene vstali a
pozerali čo sa deje.
Clair sa obzrela a
ukázala rukou aby sa ukľudnili. Po sekunde k skupinke vybehla staršia žena.
„Mami?“ vykríkol
radostne Matt Sanders a objal nič nehovoriacu ženu. Bev Clair potichu povedala,
že jej De Sauze vyrezal jazyk.
Clair sledovala
ako sa rodina objíma a z ich tvári tečú nekonečné slzy vďačnosti. Sama sa po
chvíľke odvrátila a pomaly si naplnila šálku aby zakryla vlastnú slabosť.
Pozrela bokom a uvidela Bev, ktorá si stierala nenápadne slzy. Pohliadla na ňu
a uvidela ako jasne ale nemo povedala slovo nádej. Vtedy si Clair musela tvrdo
kusnúť do jazyka aby sa skutočne nerozplakala. Otočila sa vo chvíli, keď jej do
náruče tvrdo vbehol Ted Sanders. Prekvapene zamrkala.
„Ďakujem vám,
ďakujem.“ Šepkal dookola.
„Ukľudnite sa, pán
Sanders.“ Riekla totálne prekvapene a snažila sa vymaniť z jeho objatia.
Namiesto toho jej však začal bozkávať ruky.
„Boh vás požehnal,
inak to nie je možné.“
„Prestaňte, pán
Sanders.“ Tvrdo ustúpila a Ted Sanders pred ňou spadol na kolená. Keď začalo
hroziť, že jej Ted začne bozkávať vojenské topánky ukázala na Redmana a Donahua
aby ho zdvihli zo zeme. Pleskla Teda tvrdo do tváre. „Preberte sa. Som rada, že
ste sa znovu stretol z rodinou, ale nepreháňajte to. Robím len to čo musím.
Jasné?“ pozrela na neho vážne. Ted prikývol, aj keď v jeho očiach stále videla
nábožnú vďačnosť.
„Ďakujem, madam.“
Matt Sanders sa k tomu postavil oveľa racionálnejšie. Podal Clair ruku a mierne
sa jej poklonil. Hneď na to chytil otca a odviedol ho ku stolu, kde už sedeli
ich dve ženy. Clair počula ako im Bev ticho zakazuje bližší styk kým neurobí testy.
Zlostne zovrela pery a sadla si na svoje predchádzajúce miesto.
„Čo budeme robiť s
tou druhou základňou?“ spýtala sa po chvíli ticha Rodriguezová.
„Pomaly,
Michelle.“ Krotil ju Donahau. Clair len prikývla. „Najskôr musíme zistiť, či sa
môžeme spoľahnúť na tých nových.“
„Ja viem, ale viem
aj to, že veliteľka má vždy plány dopredu.“ Michelle pokrčila ramenami.
„Počkáme pár dní,
možno týždeň a uvidíme či sa niekto z ich tábora k nám nepripojí dobrovoľne, keď
uvidia tú ceduľu.“ Riekla rozhodne Clair.
„Potom čo uvidia
zničenú základňu by to mohlo vyjsť.“ Súhlasil Donahau.
„A hlavne im nemá
kto veliť.“ Doplnil Redman. „Teda ak v tom druhom tábore nie je podobné prasa
ako bol De Sauze.“
„Madam?“ spýtal sa
Bredstone v jednoznačnej aj keď nevyslovenej otázke.
„Ešte nie, ale
keby k tomu malo dôjsť, trúfaš si na tak vzdialený prieskum? Je to takmer
stodesať kilometrov.“
„S motorkou v tom
nebude problém, madam.“
„Dobre. Počkáme
týždeň, ak sa nikto neobjaví pôjde Bredstone na prieskum. Podľa stavu sa
rozhodnem čo ďalej.“ Clair dopila kávu, vstala a lusknutím prstov ukázala na
Redmana. Vedeli čo ich teraz čaká. Výsluchy. Beverly a Michelle sa tiež
presunuli na svoje pracovisko.
Zatiaľ čo
prebiehali výsluchy a zdravotníci robili kompletné zdravotné prehliadky, začal
Cam Willson s veľkým plánom, na ktorý dostal zelenú. Vzhľadom na to, že pôvodná
radnica, neskôr nedostavaná väznica nemala postavený poriadny plot navrhol taký
plot postaviť. Mal zabezpečiť nie len okolie, ale aj stopercentne bezpečný
dvor, na ktorom sa mohli civilisti či vojaci zabaviť, alebo poprechádzať bez
dozoru. Materiálu mali dostatok, vzali ho z rozostavaného bytového bloku pre
horníkov, ktorý mal byť postavený kvôli nájdeniu novej zlatej žily a náboru
nových pracovných síl. K postaveniu však nedošlo.
Po dlhých hodinách
výsluchov podľa Redmanovho odhadu a aj Clairinho usúdili, že maximálne dvaja
ľudia sú mierne pochybný. Ostatní jednoducho podľahli strachu pod De Sauzovým
vedením.
79. deň – Sarge
Nastal večer a
Clair sa rozhodla, že vzhľadom na posledné udalosti by mala ľuďom v základni
trochu odľahčiť náladu. Zvolala všetkých, okrem hliadky a nasledovnej zmeny na
hliadke do jedálne.
„Vojaci a vážený
civilisti. Tvrdo ste posledné dni, týždne pracovali na tom aby sme prežili a aby
sme prežili dôstojne. Jednotka Taurus, ktorá nás chráni už dlhé týždne,“
ukázala na niekoľkých mužov a na Donahaua, ozval sa potlesk. „jednotka Aries,
ktorá nám pomohla pri útoku na rebelov,“ ukázala na Lopeza. „Práca našich
doktorov a medika. V neposlednom rade statoční farmári Sandersovi, ktorý nám
pomáhajú so zberom úrody a zásobami,“ ďalší potlesk. „či práca všetkých
civilistov, ktorý sú tu. Viem aká bola táto práca tvrdá a neraz veľmi náročná,
pretože ste museli pochovať aj svojich blízkych. Neraz som od vás požadovala aj
nemožné veci, ktoré ste si pred dňom D nevedeli predstaviť, ale urobili ste
ich. Požadujem výkony a keď ich dostanem viem sa odmeniť. Teraz je čas osláviť
našu prácu a jej plody.“ Kývla na Susanah a jej ľudí. Tí postavili na stoly
niekoľko boxov s pivom a bedňu s alkoholom. Objavilo sa pár hudobných
nástrojov, ktoré ukoristili pri čistení mesta. „Teraz mám jediný rozkaz a to:
Bavte sa.“ Tleskla rukami a sledovala ako sa okolo nej najskôr neisto, ale o
niečo neskôr jasnejšie ľudia začínajú skutočne zabávať. Bol čas aby zabudli
aspoň na chvíľu na hrôzy čo zažili.
Ozvala sa neistá
hudba, ktorá sa potom zmenila na slušnú vidiecku kapelu, zopár ľudí začalo
tancovať a nakoniec museli odsunúť stoly aby mali miesto na nový tanečný
parket. Budova sa napokon, napriek svojej mohutnosti, mierne otriasala vďaka
dupajúcim nohám v základoch.
Clair to s úsmevom
sledovala, sediac v rohu miestnosti. Nedovolila si upiť ani z piva, nie len
kvôli faktu, že v službe zo zásady nikdy nepila, ale bolo tu riziko, že by ju
rozbolela hlava. Kombinácia aj malého množstva alkoholu a veľmi silných liekov
by ju mohla na mieste zabiť.
„Môžem prosiť?“
ozvalo sa zrazu vedľa nej a ona prekvapene zamrkala na usmievajúcu sa Bev,
ktorá sa k nej nakláňala a mala natiahnutú ruku.
„Čože?“ spýtala sa
nechápavo, chcela stráviť celý večer úplne nenápadne. Bev len ukázala k
novovytvorenému parketu. „Ja netancujem, Bev.“
„Nechceš alebo
nevieš?“ Bev sa uškrnula.
„Oboje.“
„Aha, takže
slabinka silnej veliteľky.“ Bevin úsmev sa ešte viac rozšíril. „Bojíš sa, že by
si si mohla znížiť u mužstva autoritu zlým tancom?“
„Také niečo.“
Clair sa ošila, prvý krát ju niekto dostal do rozpakov.
„Ale, ale.“
Zasmiala sa Bev a sklonila sa k nej len na centimeter. „Veliteľka sa nám
červená.“ Dala jej krátku pusu na líce. „Poď, povediem ťa, len sa ma drž,
dobre?“
Clair sa
zachmúrila, pretože kapela práve začala hrať nejakú rýchlu odrhovačku. Keď však
videla Bevinu tvár, vstala a prijala jej natiahnutú ruku. Bev však bola skvelá,
viedla ju výborne a Clair sa po chvíli uvoľnila a začala si tanec užívať.
Po rýchlej skladbe
sa kapela rozhodla pre pomalý plúžák a väčšina osadenstva sa rozpačito posadila
na odtiahnuté lavice. Na Clairine prekvapenie sa mnohé zachránené ženy však
nechali vtiahnuť do tanca. Usúdila, že si potrebujú aj oni samé uvoľniť nervy.
Videla, že muži sa k nim chovajú viac než gentlmansky a držia svoje ruky len
tam kde majú.
Bev si ju však
pritiahla k sebe pevne na telo a položila si hlavu na jej rameno. Clair z nej
cítila podivný smútok.
„Pamätáš sa ako
som ti hovorila, že jedna moja časť je vydesená zo svojich pocitov a druhá ťa
veľmi chce?“ spýtala sa jej ticho do ucha.
Clair prikývla.
„Teraz je tá
vydesená časť veľmi malá, ale iná.“ Bev jej jemne prešla perami po uchu. „Bojím
sa len toho, že by som nevedela čo robiť keby sme sa mali milovať.“
„Beverly.“
Zašepkala prosebne Clair v snahe ju zastaviť.
„Prestaň, Clair.
Urobím ti testy a uvidí sa. Ale aj keby si mala HIV a budeme sa správať opatrne
tak sa nič nestane.“ Položila jej prsty na ústa aby ju umlčala. „Som doktorka a
viem ako sa HIV môže alebo nemôže šíriť.“
„Beverly.“
Zašomrala už Clair mierne nahnevane. „Práve preto že si doktorka to nesmieš
dovoliť. Ak by si sa nakazila a potom pri nejakej operácii porezala, mohla by
si nakaziť ďalšieho.“
Bev ju nahnevane
jemne udrela do pleca. Clair ako vždy mala veľmi dobré argumenty. Prudko sa
nadýchla aby zahnala sklamanie.
„Dobre.“ Zašepkala
smutne a radšej bez ďalších slov sa nechala objímať. Ucítila ako Clair zaborila
svoju tvár do jej ohybu ramena a aj jej slzy, ktoré sa snažila zamaskovať. Bev
sa nechápavo pozastavila nad svojimi pocitmi, ktoré boli tak rozličné oproti
tomu čo si kedysi myslela alebo cítila. Kedysi aktívne vyhľadávala partnerov,
ktorých menila na milencov a potom na bývalých priateľov. Teraz bola ochotná
urobiť všetko aby si udržala ženu ako svoju priateľku. Priateľku, do ktorej sa
úplne mimo jej chápania zamilovala.
81. deň - Sarge
Vďaka novým ľuďom
v základni prebiehali práce na múre veľmi rýchlo. Aj vďaka faktu, že dvaja z
nich boli pôvodným povolaním murári. Plot sa okolo základne zdvíhal do výšky
troch metrov vo veľmi uspokojivom tempe. Už mali postavenú celú severnú stranu
do dvojmetrovej výšky, na juhu a východe do metrovej a na západe pokladali
základy.
Kocovinu z oslavy
mal len málokto. Na Clairine prekvapenie sa ľudia chovali veľmi zodpovedne a
nevypili všetko čo povolila vybrať zo skladu alkoholu. A vďaka oslave, ktorú
zariadila mali ľudia oveľa lepšiu náladu. Ako keby im to dobilo baterky.
Beverly odobrala
postupne všetkým krvné vzorky a takmer nevychádzala z mohutného prívesu. Clair
vedela, že testovanie každej vzorky zaberie aj niekoľko dní, napriek tomu, že
Bev neustále pomáhal Marcus. Vlastne obaja boli stále zavretý v prívese.
Clair sa rozhodla
za nimi pozrieť. Nikdy totiž nevidela MJV zvnútra. Ako veliteľka mierových
alebo záchranných akcií, sa s týmto povozným laboratóriom nestretla. Zarazene
čítala nápis na dverách, ktorý informoval, že vnútri je sterilné prostredie.
Zabúchala na ne.
„Nevstupovať.“
Ozvalo sa zvnútra nahnevane. Bol to Depp.
„Len by som sa rada
pozrela čo to tam vyvádzate.“ Zvolala čo najhlasnejšie. Dvere sa po dlhej
chvíli pootvorili a von nakukol Depp. Mal na sebe plášť a na tvári masku.
„No dobre, poďte.“
Pokynul na ňu a len čo vošla ju donútil navliecť si na seba to isté čo mal on.
Clair sa
rozhliadla po obrovskej ploche návesu. Zvonku vyzeral veľký ale zvnútra bol
priam kolosálny. Náves mal vlastný malý generátor a ona uvidela naľavo aj
napravo stoly s rôznym lekárskym vybavením a niekoľkými počítačmi. Usmiala sa,
keď uvidela Bev ako sa skláňa nad mikroskopom. Pozrela bokom na chladničku so
sklenenými dvierkami. Bolo tam veľké množstvo ampuliek s krvou.
„Pracujete ako
včeličky.“ Poznamenala a Bev vtedy zdvihla hlavu od čočiek mikroskopu. Nevidela
jej ústa vďaka maske ale podľa výrazu usúdila, že sa Bev usmiala.
„Snažíme sa.“ Bev
ukázala bradou na Marcusa. „Je virológ, takže aspoň si nemusím pripomínať prácu
v labáku z praxe.“
Clair sa zamračila
a nebezpečne pristúpila k Marcusovi.
„Virológ? Takže vy
ste jeden s tých hajzlov, ktorý vyvinul tento šialený vírus? Ten, ktorý za toto
všetko môže?“
Marcus obranne
zdvihol ruky a ustúpil.
„Pracoval som v
Ognam City, v labáku jednej z farmaceutických firiem, ale o takomto niečom som
nevedel. Prisahám.“ Ukázal opatrne prstom okolo seba. „Toto nie je práca
nejakej malej firmy, madam. Za toto môže jedine vojsko. Bez urážky k vám to
vyzerá ako biologická zbraň.“
Clair sa zamračila
a spustila ruku, ktorou ho chcela udrieť.
„Ako virológ, aký
je váš názor?“ spýtala sa obozretne.
„Mal som dosť času
nad tým rozmýšľať aj keď nemám dôkazy. Príčina takého rýchleho šírenia musí byť
len prenos vzduchom.“ Marcus opatrne zložil ruky.
„Čo to je za
blbosť? Veď by sme museli byť už dávno mŕtvy alebo nakazený.“ Clair pokrútila
hlavou.
„Áno, ale zrejme je
časť ľudí z nejakého dôvodu imúnna.“
„Nerozumiem.“
„Tento vírus je
podobný chrípkovému. Ten sa tiež mení každú chvíľu. Preto sa každý rok menila
chrípková vakcína. Každý vírus sa zmení, ak ma na to čas a vhodné podmienky.
Tento však zmutoval z vzduchom prenosného na prenosný tekutinami či krvou.“
Marcus sa zamračil. „Dosť ľudí bolo voči tomu vzduchom prenosným imúnnych, ale
po vstupe do ľudského organizmu – čo je vlastne jedna veľká chemická továreň –
zmutoval. Sme imúnny voči tomu pôvodnému, to je môj názor, ale nie proti tomu
novému.“
„Takže tak či tak
si musíme dávať pozor na kusnutia od nakazených.“ Zhodnotila Clair.
„Presne to som
chcel povedať.“ Kývol Marcus. „Pôvodný vírus je už pravdepodobne zneškodnený.
Netuším či to bol nejaký terorista, alebo cvok, ktorý chcel vymietiť celú túto
planétu a rozšíril tak vírus, ale ak by bol prenosný na zvieratá či do pôdy už
by sme to videli. Z druhého tábora bez problémov donášali mäso z kravskej
farmy. A kravy sú veľmi citlivé čo sa týka toho čo zjedia. Prakticky okamžite
sa to prejaví v ich organizme. Teda vírus sa neprenáša na rastlinách, ani v
mäse zvierat, pravdepodobne ho ničia žalúdočné kyseliny.“ Ukázal okolo seba.
„Dajte mi vzorku nakazeného a môžem vám povedať presne ako sa šíri. To čo som
povedal sú zatiaľ len dohady.“
Clair mlčala a
premýšľala.
„Tú vzorku asi
nechcete z nejakej mŕtvoly.“ Skonštatovala.
„Bohužiaľ nie,
musí byť stará maximálne tak tri hodiny. Hodina je čas premeny po kusnutí.“
Clair otrčila
nahnevane pery. Takáto vec sa jej moc nepozdávala.
„Uvidím čo sa dá
robiť, ale nič nesľubujem. V prvom rade mi ide o bezpečnosť základne a nie tu
mať na výskum nejakú príšerku.“
„To plne chápem,
madam.“ Riekol Marcus. „Ani ja by som nás nechcel ohroziť. Síce som na to
zvedavý, ale desím sa toho vírusu. Skutočne sa ho desím.“
Clair prekvapene
zdvihla obočie. Od neho ako od zvedavého vedca by čakala protesty a že chce
okamžite nejakú vzorku na skúmanie. Lenže Marcus bol veľmi rozumný človek a
chápal čo by sa mohlo stať, keby sa v základni rozšírila nákaza.
„Ako ste na tom s
tými pohlavnými chorobami u žien?“ spýtala sa namiesto ďalších otázok o víruse,
ktorý vyhladil možno celú planétu.
„Prvý výsledok by
sme mali mať asi o štyri dni,“ zapojila sa do rozhovoru Bev. „je to žena, ktorá
sa prvá dostala do tábora, ale stále aj tak budeme musieť ešte asi dva týždne
počkať na jasné výsledky kvôli HIV.“ Bev si utrela čelo a pozrela smutne na
Clair. „U teba to bude s HIV jasné až tak o mesiac, ale ostatné tiež štyri
dni.“
Clair len krátko
kývla.
„Pokračujte teda.“
Pozrela na Marcusa. „Prepáč že som ťa nariekla z tohoto všetkého.“
„V poriadku,
madam.“ Odvetil s chabým úsmevom.
Clair
vypochodovala z prívesu a pohliadla na roj ľudí, ktorý stavali múr. Pracovali
skutočne ako včeličky. Usmiala sa a vydala k základni.
85. deň – Sarge
Všetci netrpezlivo očakávali či sa objaví niekto z druhého De Sauzeho tábora. Podľa
slov ľudí zo základne De Sauzeho sa v základni rôznorodo menili muži len počas
troch až štyroch dní. Len aby mali čo robiť.
Clair si zapálila
cigaretu pred základňou a pozorovala ľudí okolo nej. Vysoký múr bol už zväčša
postavený, hlavnou slabinou, ktorú nevedeli doplniť boli vchody. Nebol medzi
nimi kvalitný zvárač, ktorý by vedel vytvoriť rovnako kvalitnú a pevnú bránu.
Nateraz boli dva vytvorené vchody – na juhu a severe – zahatané množstvom
rôzneho šrotu a niekoľkými kostrami áut.
„Kontakt,“ ozvalo
sa nervózne vo vysielačke, ktorá ťažila Clairin opasok.
„Aký?“ zvolala
Clair a rozbehla sa bez váhania k budove základne.
„Sever, terénne
vozidlo, šiesti muži.“
„Pohotovosť.“
Vykríkla Clair a počula ako sa vo vzduchu ozval vysoký pisk píšťalky. Ľudia,
ktorí pracovali na múre sa okamžite rozbehli k základni. Vďaka niekoľkým
nácvikom sa ľudia mimo základne ocitli v budove len v minúte. Takmer vyletela
hore rebríkom a vytrhla z rúk pozorovateľa ďalekohľad. Pozrela s ním udaným
smerom.
Uvidela tam presne
to čo človek hovoril do vysielačky. Videla aj to, že vozidlo má na kapote
nejaký rozmazaný znak červenej farby. Podľa obrysov to odhadla na zovretú päsť
– teda niekdajší znak De Sauzeho Slobodnej Armády. Boli na podobnej pozícii ako
kedysi Sandersoví.
„Chcem počuť či
neurobia nejaký neobvyklý pohyb.“ Ukázala na vojaka, ktorému vytrhla ďalekohľad
a hodila mu ho naspäť. Ten len krátko kývol a zameral čočky do diaľky. Ona sama
zbehla do informačnej miestnosti.
Rozhodla sa
opakovať rovnaké hlásenie ako kedysi.
„Posádke v
tereňáku, vstupujete na vysoko chránené územie.“ Zvolala do mikrofónu miestneho
rozhlasu. „Zastavte sa a to okamžite.“ Vybrala zase vysielačku a čakala či jej
stráž na veži potvrdí, že zastavili.
„Zastavili madam,
rozhliadajú sa.“
„Vystúpte z vozu,
ak máte zbrane odhoďte ich. Kľaknite si na kolená a založte si ruky za hlavu.
Počkajte kým vás nepreberú naše jednotky námorníctva. Nerobte žiadne blbosti a
ste v bezpečí.“
„Moment, madam.“
Ozvalo sa z vysielačky. „Oni... čo to do riti? Čakajte.“
Clair chcela
zaveliť aby mužov na tereniaku okamžite odstránili ostreľovači, ale rozhodla sa
počkať.
„Veža? Čo sa tam
deje?“
„Heh, urobili to
čo ste povedali, ale predtým jeden z nich niečo načarbal na kus lepenky. Je
tam: Nepatríme k De Sauzemu. Vaše rozkazy, madam?“
„Čakajte, Taurus.“
Chvíľu premýšľala. Potrebovala priamy kontakt a tak podala vysielačku Joeyovi.
„Povieš do toho mikráku doslova čo ti poviem.“ Zahrozila mu prstom a Joey sa
zatváril zúbožene. Prikývol. Clair vyšla späť na strechu.
„Keď nepatríte k
De Sauzemu, čo ste zač? Máte na kapote jeho znak. Jeden z vás sa môže pohnúť a
napísať odpoveď na tú tabuľu.“ Riekla do vysielačky a čakala na odpoveď, ktorú
sledovala v čočkách ďalekohľadu. Videla ako sa šiesti muži po sebe pozreli, ale
nakoniec sa tabuľe a fixky ujal len jeden. Ostatní stále kľačali na zemi.
„Videli sme
zničenú De Sauzeho základňu, boli sme na prieskume.“ Muž držal chvíľu tabuľu
nad sebou, potom ju zmazal a písal ďalej. „Sme vojaci, a chceme sa pridať k
vám.“ Znovu zmazanie tabule. „Tak ako bolo napísané pri zničenej základni.“ muž
zotrel slová rukávom. „Nemali sme inú možnosť a to len byť s De Sauzem.“ Ďalšie
zmazanie. „Ani ako prieskumníci nemáme zbrane.“ Muž mazal a písal správy až
bleskurýchlo. „To môžete vidieť.“
„Ako máme vedieť,
že nie ste krysy?“ zvolal Joey presne ako mu povedala Clair. Vedľa nej už po
pár sekundách postanul Redman a rovnako ako ona pozoroval správanie ľudí v
diaľke.
„Krysy?“ objavilo
sa na tabuli.
„Redman?“ Clair
pohliadla vedľa seba. Dotázaný krútil hlavou.
„Neviem, madam.
Iba to odhadujem podľa pocitu. Nepripadajú mi nebezpečný.“
„Môžu to byť
prieskumníci ako hovoria,“ ozval sa ticho Donahau. „ale je divné, že ich je
málo tak ďaleko od tábora.“
Clair zlostne
poklepávala rukou na púzdro pištole. Musela sa rozhodnúť.
„Joey, povedz im:
Všetci si kľaknite, skloňte tváre a otočte sa k severu. Počkajte kým vás neprevezmú
naše jednotky.“ Počkala kým v čočkách neuvidela, že muži v diaľke tak urobili.
Vydala rozkaz a desiatka mužov sa vydala ku kľačiacim.
Zajali ich a veľmi
jednoducho doviedli do základne.
Rovnako
bleskurýchlo ich vypočula. Redman len krátko kýval hlavou pri každom
vypočúvaní. Muži neboli nebezpečný.
Vďaka nim zistili,
že vzdialená základňa bývalého De Sauzeho je takmer v troskách. Bolo tam síce
asi šesťdesiat ešte pomerne dobre zorganizovaných ľudí, ale tábor bol často
napádaný nakazenými.
Prieskumnú
jednotku vyslali len kvôli tomu, že sa im De Sauze už dlhú dobu neozval. Čakali
na jeho rozkazy. A hlavný veliteľ východného tábora, nejaký plukovník Brendon
Sharon, si nevedel rady bez rozkazov De Sauzeho. Preto poslal na prieskum tak
malú skupinu. O samotnom Sharonovi vedeli len veľmi málo, či bola jeho hodnosť
pravá už vôbec netušili.
Clair sa postavila
pred ich cely, kde boli preventívne zavretý.
„Povedali ste že
ste vojaci. Rada by som počula čo robí pravý vojak.“
„Chráni
civilistov.“ Ozvalo sa jednoznačne od ľudí v cele. Nebolo to len zašepkanie,
ale jasná veta.
Kývla na Redmana a
ten otvoril celu.
„Vítajte na
základni Sarge.“ Kývla rukou. „Budeme vás ale pozorovať, to si uvedomte.“
Jej obavy z toho,
že by novopríchodzí mohli byť špióni sa nepotvrdili. Stali sa kvalitnou a
pevnou časťou vojakov. Pomáhali pri stavaní múru, nereptali, dôkladne sa
zúčastňovali každého cvičenia.
89. deň – Sarge
Clair stále čakala
ako to bude s jej výsledkami. Normálne výsledky boli v poriadku, ale ona chcela
vedieť ako je to s HIV. A stále odmietala akýkoľvek kontakt s Bev, aj keď jej
stále hovorila, že HIV sa neprenáša slinami a že ak si budú dávať pozor tak sa
môžu bozkávať.
Proste to
odmietala. Nechcela riskovať ani v tom najmenšom. Bev na to dokázala len
zlostne frfľať.
Čas, ktorý si
ostatní vyplňovali stavaním múru si Clair vyplňovala pomocou Joeyovi s rádiom.
Zarazene preladila frekvenciu, z ktorej sa ozývali občasné krátke správy, ale
nezrozumiteľné.
„Joey, môžeš...“
začala a ukazovala na rádiostanicu, ktorá mala v normálnych podmienkach dosah
tak dvesto kilometrov.
„Vyladím to.“
Odvetil namiesto toho Joey. Už predtým nechal na streche vybudovať anténu.
„Tu je plukovník
Sharon, volám generála De Sauzeho, prepínam.“
Clair zdvihla
prekvapene obočie a obzrela sa, pretože začula šuškanie. Na základni sa nič
dlho neutajilo. A to, že Joey dal dokopy starú rádiostanicu už vôbec nie. Takže
v dverách postávalo niekoľko ľudí a čakali čo sa bude diať.
„Zaujímalo by ma,
čo sa asi tak deje teraz v ich tábore.“ Zašomral Redman zamračene.
„Mňa čo si asi
myslí, keď sa mu nevrátila hliadka a nemôže sa nikam dovolať.“ Riekla
Rodriguezová s takmer škodoradostným úsmevom.
„Čo keby ste vy
dvaja zavreli držky?“ ozval sa Donahau.
Rodriguezová si
zlostne odfrkla a Redman až takmer ženským gestom prevrátil oči.
„Keď sme pri tej
debate, mňa by zase zaujímalo prečo nepoužívajú žiadne kódy.“ Riekol Joey,
ktorý bol vášnivý rádioamatér. „Ešte sa aj volajú svojimi menami na bežnej
frekvencii, ktorá sa dá zachytiť v podstate na každej bežnej vysielačke. My
takúto debatu môžeme viesť na našich ručných vysielačkách pretože sú
zakódované, ale oni to robia úplne okato a verejne.“
„Dobrá poznámka,
Joey.“ Ozvala sa konečne Clair.
„Možno majú na to
dôvod.“ Bredstone si prehodil v rukách nôž, s ktorým sa neustále vo voľnej
chvíľke hral. „Však vystrieľali všetko v okolí. Čoho by sa mali obávať.“
„Nás?“ riekli
jednohlasne ostatní a pobavene sa zasmiali.
„Čo budeme s tým
robiť, madam?“ spýtal sa Donahau a pohliadol na Clair s obavami.
„66 vojakov, tri
tanky, štyri tereniaky s guľometom. Vyše šesťdesiat civilov, z toho mnohých
môžeme vyzbrojiť. Máme túto základňu a za deň dostavaný plot. Majú dôvod sa nás
báť?“ spýtala sa a prezrela si ich.
„Rozhodne áno.“
Odvetili zase jednohlasne, teraz sa však nezasmiali, len trochu zarazene po
sebe pozreli. Clair zdvihla obočie, ako to robili, že sa tak zohrali,
nechápala. Vo vysielačke sa znovu ozval spýtavý hlas plukovníka Sharona.
„Tak dobre,“ Clair
poťažkala v ruke mikrofón vysielačky. „je čas prestať sa hrať na mačku a myš.“
Sústredene si prezerala na mikrofóne mriežku, ktorá ho kryla a potom ho zdvihla
k ústam. „Zdravíčko, plukovník Sharon, prepínam.“
„Kto... kto ste a
čo robíte na vojenskej frekvencii?“ plukovníkov hlas znel totálne prekvapene.
„Prepínam.“ Dodal rozhodene.
„Ja mám na vás
tiež otázočku, plukovník. Vaša hodnosť je skutočná, alebo ste si ju sám
pridelil tak ako to urobil generál De Sauze? Prepínam.“ Zahučala Clair do
vysielačky s riadnou dávkou irónie a Val sa za ňou rozchechtal.
„Čo... čo to
hovoríte o generálovi? Kde je generál De Sauze?“ plukovníkov hlas už začínal
naberať strašidelne vysoký nervózny tón.
„Neodpovedal ste
mi, plukovník.“
„Okamžite mi povedzte
kde je generál De Sauze.“ Plukovník začal do vysielačky ziapať.
„Vás moc slušne
nevychovali.“ Val dostal záchvat smiechu a snažil sa ho utlmiť rukami. Clair na
neho zlostne pozrela. Vedela, že má zvláštny zmysel pre humor, väčšinou sa
smial na veciach, ktoré ostatným nepripadali vtipné.
„Opakujem, kde je
generál?“
„No dobre, budem
aspoň ja slušná. Volám sa Clair Willsonová a som plukovníčka námorných síl
Ognam State.“ Clair držala stále tlačidlo na vysielačke a tým znemožňovala
Sharonovi prehovoriť. „Týmto vám oznamujem, že tábor alias generála De Sauzeho
bol zrovnaný zo zemou a vojak De Sauze bol popravený v súlade s vojenskými
zákonmi, ktoré platia počas výnimočného stavu, prepínam.“
„Ty zasraná čubka,
keď si ťa nájdem budeš rada, že ťa spoznajú v pekle. Nemáš ani poňatia s kým si
zahrávaš.“ Nasledoval dlhý výčet rôznych spôsobov mučenia a až jazykolomných
nadávok na Clairin účet. Vala musela vykázať von z miestnosti, pretože začal
priam zavíjať smiechom. Konečne sa ozvalo ticho a zachrčanie, čo znamenalo, že
plukovník konečne pustil gombík svojej vysielačky.
„Už ste skončili?
Dávam vám teraz možnosť vzdať sa, plukovník. Neviem či budem ochotná takúto
ponuku vám dať aj neskôr, prepínam.“
„Na to zabudni,
žiadne vzdanie sa a ty budeš ešte ľutovať čo si urobila. Koniec.“
Clair odložila
mikrofón a pozrela na ostatných.
„Znel teda riadne
nasrane.“ Poznamenal Donahau s širokým úsmevom na tvári. „Čo myslíte, že teraz
urobí?“
„Hovno.“ Zašomral
Redman a mykol plecami keď sa na neho ostatní pozreli. „A čo inšie môže robiť?
Nevie kde sme, koľko nás je, nevie nič.“
„Ako hovorí Red,“
prikývla Michelle. „ale zrejme pošle prieskumný oddiel aby sa presvedčil, že
veliteľka hovorila pravdu o tej základni.“
„Neviem,“
pokrútila hlavou Clair. „tón hlasu mi hovorí, že mi uveril. Podľa tých šiestich čo
sem prišli ako posledný sa potýka s veľkým množstvom nakazených. Pokiaľ
nevyrieši tento problém tak nebude chcieť svoju posádku oslabiť. Teda ak nie je
blbec.“
„Podľa jeho
slovníku som si už názor na neho urobil.“ Riekol Bradstone s drzým úsmevom.
„Ognamská vykostená číča? Kde takú nadávku vzal?“ rozosmial sa s ostatnými.
„Takže čo teraz?“
Val sa vrátil späť do miestnosti, ale stále sa držal za boľavé brucho.
„Počkáme. My sme
svoj prvý ťah urobili, teraz je rad na ňom.“ Pohliadla na Bredstona. „Máš
prácu.“ Ten sa len usmial a okamžite sa rozbehol pre svoju výbavu. Vedel, že čo
sa od neho požaduje – kompletný prieskum druhej De Sauzeho základne. „Joey a
Trenton, neustále monitorujte ich frekvenciu a oznámte mi všetko čo sa
dozviete.“ Clair chvíľu premýšľala. „Myslím, že je čas vybrať v Dresene ten
sklad potravín. Ak by sa rozhodli k nám pridať veľmi by nám tým schudobneli
zásoby a v noci už začína mrznúť, aby nás náhodou neprepadli silné mrazy.“
„Kedy?“ spýtali sa
jednohlasne a teraz už ich tváre vyzerali skutočne popletene. Clair neveriacky
pokrútila hlavou a rozosmiala sa.
„Keď sa vráti
Bredstone, rátam že tak dva dni. Aby sme vedeli presne ich terajší stav.“
Plot bola teraz
priorita číslo jedna. Bolo len skoré ráno, takže mali dostatok času na prácu v
teréne. Zapojili sa do nej úplne všetci, ktorý mohli a neboli zranený. Clair
prekvapene sledovala ako sa všetky múry zdvíhajú takmer ako v zrýchlenom filme.
Už sa
zvečernievalo a ju dokonale zaskočil príchod Bredstona, ktorý vletel do
perimetru základne ako blesk, zoskočil z motorky a tváril sa značne
znepokojene. Okamžite sa okolo nich urobil hlúčik ľudí.
„Čo je Bradstone?“
spýtala sa rovnako znepokojene ako sa on tváril. „Ako to vyzerá v ich
základni?“
Bredstone si
stiahol z tváre masku a vykašľal zo seba prach.
„Ani som sa tam
nedostal.“ Vytiahol mapu a kým ju ostatní rozťahovali vypil takmer celú fľašu
vody a opláchol si zaprášenú tvár. „Je to horšie ako povedali tí poslední. Mali obrovské šťastie, že sa odtiaľ vôbec dostali. Tu, je tam stará
vodná pumpa s veterným mlynom, a obrovské množstvo nakazených. Rovnako aj tu,
tu aj tu. Prakticky blokujú všetky možné cesty do ich tábora. Nechcel som
riskovať prejazd medzi nimi, polia sú tam samé skaly a zletieť z motorky by
znamenalo istú smrť.“
„Čo robia?“ Clair
si položila ruku na púzdro zbrane. Fakt, že tam zbraň má ju ukľudnil.
„Nič, stoja,
pozerajú okolo seba. Sem tam sa pohnú, ale jedna väčšia skupina smerovala k
táboru. Bol som po vetre, a pár si ma asi všimlo, takže nech sú stráže obzvlášť
obozretné.“
„Koľko ich je, že
si nemohol okolo nich prejsť?“ Donahau si podráždene popravoval pútko na
prilbe.
„Podľa môjho
odhadu...“ Bredstone sa nadýchol aby svojim slovám dal dôraz. „Asi tristo len z
pre nás východnej strany. Dokopy by som to odhadol takmer na tisícku, okolo
celého tábora.“
„No kurva.“
Zvolala Michelle a zlostne buchla helmou o zem.
„Do riti.“
Zašepkala podobným tónom Clair a mala tiež chuť niečim tresnúť. „Koľko z nich
si mohol na seba naviazať?“
„Keď som si
všimol, že reagujú na moju prítomnosť začal som zdrhať. Ale potom som sa
zastavil a vrátil sa. Pohybovalo sa ich asi dvadsať mojím smerom. Evidentne
majú oveľa lepší čuch. Len nechápem prečo sa zhromaždili pri tej starej vodnej
pumpe. Ako keby tam schôdzovali.“
Clair si drepla a
tuho premýšľala.
„Tu v Sarge
prestala tiecť voda pretože čerpadlo z hlavnej vodárne bolo napájané elektrinou
z verejného vedenia, že?“
„Hej,“ kývol
Bruce. „preto prestala tiecť aj v bunkri, nejaký idiot nedomyslel, že v prípade
krízy vypadne ako prvá elektrina.“
„Bredstone, ten
veterný mlyn bol funkčný?“
„Áno, točil sa.“
Bredstone sa zamračil. „Vlastne videl som tam veľké množstvo rozliatej vody po
zemi, ale nevenoval som tomu pozornosť.“
„V Dresene je
predsa podobný veterný mlyn, ktorý vyťahuje vodu z podzemia. Ale tu, už žiadna
voda nie je. Iba veľmi hlboká studňa, ktorej prívod je schovaný v tejto budove.
Preto nakazený odišli. Voda je ten kľúč.“ Clair sa postavila. „Potrebujú vodu.
V De Sauzeho základni bol otvorený zdroj vody a v druhom tábore tiež.“
„Ak majú taký
dobrý čuch ako som videl, a videl som že ma začuchali na kilometer, tak cítia
aj vodu.“ Kývol Bredstone.
„Takže im ostali
základné inštinkty, potreba jesť a piť.“ Zamrmlal Bruce. „Škoda, že im nemôžeme
ponúknuť sušienky a pivo na uzmierenie.“ Dodal jedovato.
„Čo tak skúsiť
zničiť všetky zdroje vody? Možno odídu alebo pokapú smädom, veď by ju nechceli
keby ju nepotrebovali, nie?“ spýtal sa Donahau priškrtene.
„Odídu a kam?“
zašomrala Clair. „Nemôžeme riskovať, že by odišli k inému zdroju kde by mohli
byť civilisti, alebo by mohli napadnúť rovno celý druhý tábor. Odteraz chcem
úplne minimalizovať akékoľvek možné straty.“
„Ale čo ten
Dresen?“ poznamenal Redman. „Chceme to tam snáď vybrať nie?“
„Vyberieme, ale
zdroj nezničíme. Necháme to ako vábničku na nakazených. Aspoň budeme vedieť kde
sa môžu nachádzať. Viac sa však obávam o druhý tábor a Sharonovu stupiditu. Ak
sa tá masa nakazených pohne k nim sú úplne bez šance.“ Pozrela na Lopeza.
„Zvládol by ste to s tými tankmi?“
Lopez okamžite
pokrútil hlavou.
„Ako som povedal,
niekoľko desiatok stačí na prevrátenie tanku. Treba ich strieľať do hlavy,
pretože aj po veľmi silnom poničení tela dokážu znovu vstať. S tankom ich
rozmašírujem, ale to neznamená ich smrť. V tesnej blízkosti výbuch znamená
rozstrek ich krvi, a už vieme, že nákaza sa šíri aj cez kvapku krvi v očiach. A
pri takom ohromnom množstve by sa niektorí z nich určite dostali až k tankom.“
Clair začala rázne
krokovať okolo ich skupinky, ku ktorej sa pridalo aj niekoľko zvedavých
obyvateľov základne. Prakticky už aj tak nemali čo robiť, pretože posledné
úpravy dokončovali vojaci, ktorý na vrch múru upevňovali ostnatý drôt. Ten síce
nemohol zadržať nakazených, ktorý ako zistili nemali žiadny prah bolesti, ale
mohol zabrániť vstupu nezvaných návštevníkov z radov Sharona.
„Do pekla.“
Zašepkala a zastavila sa. „Cítiš sa na ďalší prieskum Bredstone?“ spýtala sa a
čakala na odpoveď.
„Nie je problém,
madam. Kam mám ísť?“ spýtal sa pevne, ale v jeho hlase počula obavy či ho
nechce poslať späť k táboru.
„Dresen, zisti
koľko ich tam je. Vezmi si Bertu, kvôli jej nočnému videniu na diaľku.“
Bredstone sa
zamračil, približne desať kilová puška mu uberie na manévrovateľnosti ako na
motorke tak aj v teréne.
„Dobre.“ Prikývol
nakoniec a vydal sa do základne. Cítil na sebe pohľad nahnevaného Vala, ktorý
mal týmto prísť o svoju hračku. Poslal mu vzdušnú pusu a Val otrčil detinsky
spodnú peru. Bola to scéna na zasmiatie, ale nikto sa nedovolil ani len
uchechnúť.
„Je riziko
zaútočiť na tých okolo tábora, a ako teda chcete zaútočiť na asi tie dve stovky
čo sú v Dresene?“ spýtal sa skľúčene Donahau. „Teda ak ich tam nie je ešte
viac.“
Clair sa nahla nad
mapu a ukazovala na body, ktoré naznačil Bredstone.
„Keby sme chceli
oslobodiť tábor je veľké riziko, že by sme na seba natiahli všetkých. Vidíte?
Ich skupiny sú veľmi blízko seba. Ale v Dresene je len jedna skupina. Teda
dúfam, že stále len jedna. Tá by sa dala zničiť podobne ako De Sauzeho
základňa.“ Vzala si notes a načrtla možný útok. „Všetci v jednej línii.
Ostreľovači zlikvidujú všetko čo stihnú z diaľky. Ak sa nakazený obrátia k nám,
tak ostreľovači budú pokračovať v práci, ale pripoja sa tanky len čo dosiahnu
dostreľ. Tanky zmätú, silne zrania a určite aj zničia ich rady. Potom prídu na
rad guľometné tereniaky. A to čo ostane dorazí pechota, schovaná pri tankoch.“
„89.“ Ozval sa
ticho prizerajúci Kevin Depp a ukázal na jej tetovanie, ktoré bolo čiastočne
vidieť spod rukáva trička. Clair sa len mierne usmiala.
„Tam to bolo o
niečom inom, Kevin. Nakazený našťastie nemajú zbrane, respektíve ich aspoň
nepoužívajú.“
„Toto by ale mohlo
vyjsť.“ Donahau sa mračil na náčrtok.
„Čo je vlastne to
89?“ odvážil sa spýtať Redman.
„To je jedno.“
Riekla Clair a mrkla na Kevina. „Máme plán, len čo sa vráti Bredstone...“ jej
slová prerušilo vysoké kvílenie motorky, ktorá vyrazila smerom na juh. „tak
uvidíme, či bude aj zrealizovateľný. Na teraz pohov.“
Sledovala ako sa
už veľká skupina ľudí rozchádza po svojich povinnostiach, či do spální.
Premýšľala však či by bolo pri tomto útoku možné poskytnúť virológovi vzorku
krvi nakazených. Napokon svoje premýšľanie vzdala, mal to byť masaker, a ak by
mali zajať nejakého nakazeného muselo by to byť ojedinele.
Bredstone sa
vrátil ani nie za tri hodiny, rovnako špinavý ako predtým. Tentokrát však
vyzeral kľudnejšie a než im povedal čo sa dozvedel, rýchlo zhltal konzervu
jedla. Medzitým sa v jedálni zhromaždili takmer všetci obyvatelia základne
Sarge. Vytiahol náčrtok situácie v Dresene.
„Takže,“ začal a
stále oblizoval vidličku. „Dresen je skutočne malé mestečko. Dokopy sedem
budov. Štyri sklady, dve obytné budovy a potom ten veterný mlyn s pumpou. Teraz
som si nakazených prehliadol podrobnejšie. Skutočne hlcú vodu z prerazeného
vodovodného potrubia. Ale netuším, prečo sa niektorí z nich snažia dobiť do
jedného skladu.“
„Počet a kde sa
zdržiavajú?“ Clair nervózne poklepkávala prstami po púzdre zbrane.
„Tak ako povedal
dávnejšie kapitán Donahau, asi stosedemdesiat.“ Bredstone smutne pozrel do
prázdnej konzervy a odložil ju. „Zdržiavajú sa práve pri tom veternom mlyne a
občasne jednotlivci útočia na ten sklad. Sú ale úplne neorganizovaný, ako keby
boli zmätený. Už by dávno dvere na sklade prerazili.“
Clair nechápavo
krútila hlavou. Prečo sa snažia dostať do skladu? Jedlo, teda okrem čerstvého
mäsa z nenakazených, predsa nepotrebovali. Potešila ju však správa o ich
neorganizácii. Takže nemali zrejme žiadnu vyššiu inteligenciu.
„Fajn. Vstávame o
pol siedmej. Brífing o siedmej. Choďte sa vyspať, zajtra to bude ďalší ťažký
deň. Rozchod.“
Pozrela na Bev,
ktorá na ňu hľadela vyčítavo. Spoločne s Deppom neustále pracovali a skúmali
vírus z mŕtvych tiel. Tušila čo bude nasledovať. Vyčítavý rozhovor, kde jej Bev
bude argumentovať tým, že možno časom nájdu liek. Lenže ona takto, ako vojačka
a hlavne veliteľka, nemohla uvažovať. Bezpečie bolo v jej hlave tým prvým
slovom.
Na jej prekvapenie
Bev nepovedala ani slovko, keď si spolu ľahli do postele. Iba ju objala a ona z
jej napätých svalov spoznala a vyčítala čo chce Bev povedať. Aby si zase dávala
pozor. Vtedy sa usmiala do tmy. Zohrala sa s Bev na takej úrovni ako sa zohrali
muži pod jej velením.
90. deň – okolie Dresenu
Clair na túto
výpravu vzala kompletne všetkých ľudí, vojakov či ozbrojených civilistov, ktorý
vedeli kvalitne strieľať. Nemohla si dovoliť aby sa k ich šíku nakazený čo i
len priblížili. V základni ostalo len šestnásť vojakov, ktorý mali strážiť
okolie a zbytok nevycvičených civilistov. Všetci dostali rúška na ústa a
pobrali si rôzne okuliare pre prípad, keby sa k nim dostal nakazený a museli by
ho zastreliť z veľkej blízkosti.
Bolo skoré ráno a
ona si prehliadala Dresen ďalekohľadom. Bolo to presne ako povedal Bredstone.
Zastavili približne na sedemsto metrov vzdialenom poste, kde ich krylo pár
nízkych kríkov. Napriek tomu, že Dresen bol južne od nich, sa usídlili na jeho
západnej strane. Rozhodla tak podľa smeru vetra a faktu, že by ich mohli
nakazení ucítiť. Keď však teraz pozorovala situáciu pred sebou videla, že
nakazení sa venujú len pitiu vody, postávaniu, tupému pozeraniu do zamračeného
neba alebo zopár z nich mlátilo na bránu skladu. Vyzerali podobne ako povedal
Bredstone o tých pri druhom vodnom mlyne – zmätene.
„Taurus, Aries a
Orion, zoraďte sa do postoja. Strelci pripravte sa.“ Zavelila a pozrela sa
bokom. Orion bolo volacie meno pre ozbrojených civilistov. Všetky jednotky sa
zoskupili presne podľa pôvodného plánu. „Strelci, akcia.“ Zamerala prvého
nakazeného a jeho hlava sa zmenila na kašu. Videla ako padajú ďalší a ďalší zo
skupiny nakazených. Tí sa však otočili smerom k nim ako predpokladala. Takže
úplne tupý neboli keď vedeli rozoznať odkiaľ prišla rana.
Na jej mierne
prekvapenie sa rozbehli ich smerom... a všetci. Nemusela vykríknuť do
vysielačky aby Aries zahájili útok. Už mali svoje inštrukcie a ona si len
zakryla uši aby neohluchla pri delostreľbe. Ramenom si zakryla jedno ucho,
rukou druhé a voľnou rukou sa pozerala cez puškohľad. Tankové strely
rozmetávali bežiacich nakazených na všetky strany. Dosť z nich však zase
vstávali a napriek vážnym zraneniam bežali či vliekli sa k nim.
Zastrelila
niekoľko ďalších nakazených, keď ustala delostrelecká paľba a ozvalo sa vysoké
hvižďanie rotujúcich hlavní guľometov. Postavila sa a vzala do rúk automatickú
pušku. Ale neustupovala, kráčala vpred a stále strieľala. Krátko pozrela
napravo a videla, že to isté robia aj ostatní z pechoty. Počula rev, ktorým sa
vojaci navzájom povzbudzovali.
Odvrátila tvár,
keď priamo pred sebou zabila ranou do hlavy nakazeného. Bol to obrovský muž,
ktorý dopadol na zem a spod jeho tela sa do vzduchu vyvalil veľký mrak prachu.
„Aaaaaa.“ Zreval
Donahau, ktorý stál hneď vedľa nej. Bol to výkrik zlosti a zúfalstva. Kopol do
mŕtvoly pred sebou a sklonil zrak. Výstrely skončili. Donahau sa predklonil a
vyvrátil zo seba raňajky. Unavene si utrel sliny z úst a ospravedlňujúco na ňu
pozrel.
Clair sa
rozhliadla. Bol koniec. Všetci nakazení, aspoň tí čo na nich zahájili útok
boli mŕtvy. S tými o ktorých si nebola istá urobili rázny koniec guľkou do
hlavy.
V pozadí sa ozvalo
naštartovanie nákladiakov, ktoré mali odviezť potraviny zo skladov. Bol čas
prezrieť Dresen. Zastrelili ďalších pár nakazených, ktorý sa stále nezmyselne
motali okolo vodnej pumpy. Začali vyberať sklady. Clair bola prekvapená koľko
zásob sa v nich ukrývalo. Firma, ktorá vlastnila sklady sa sústredila na
konzervované výrobky. Podľa odhadov im to aj napriek ich počtu malo dodať
zásoby na takmer dva roky ak si budú udržiavať dosavadné prídely. Spokojne
vydýchla. Tento fakt poskytoval možnosť aj keby prijali ďalších ľudí, že
Sandersoví osejú na ďalšiu jar nové plodiny.
Okolie bolo vďaka
osteľovačom dokonale čisté a tak pristúpili k trochu vzdialenejšiemu skladu.
Práve do neho sa snažili dostať nakazení. Clair bola zvedavá prečo. Nariadila
maximálnu obozretnosť. Brána do skladu bola takmer zničená, ledva držala na
pántoch a tak ju strhli reťazou zapriahnutou za jeden z tankov.
Clair ukázala na
piatich mužov aby ju nasledovali do prítmia budovy. Zachmúrila sa, keď uvidela,
že pred bránou sú naskladané rôzne sprehádzané kovové regále v snahe bránu
aspoň čiastočne zabarikádovať. Na zemi bolo niekoľko prázdnych fliaš od vody a
roztrhaných obalov od jedla. Zarazene sa na ne pozrela. Rukou ukázala aby sa
jednotka zastavila a druhým pokynom ruky im prikázala aby strieľali len na jej
pokyn. Odkopla regále a vstúpila úplne dnu.
„Tu je námorná
jednotka štátu Ognam. Ak je tu niekto nenakazený, okamžite vystúpte zo svojho
úkrytu a s rukami nad hlavou.“ Vykríkla hlasne. „Opak...“ vtedy sa otvorili
dvere na vzdialenej strane skladu a ona tam okamžite namierila svoju zbraň.
„Nestrieľať,
nestrieľať.“ Ozvalo sa z pootvorených dverí vystrašene. „Nie sme nakazený.“
„Vyjdite z tých
dverí, odložte zbrane, ruky nad hlavu a chcem vedieť koľko vás je.“ Zvolala
Clair pevne držiac zbraň.
„Sme tu šiesti.
Nemáme zbrane.“ Podľa hlasu mladý muž vystrčil z dverí obe ruky. „Sme len
študenti. Geológovia.“
„Pomaly vystúpte
von.“ Clair kľačala v pripravenom postoji a pozerala na dvere, ktoré sa úplne
otvorili. Vyľakane z nich vystúpili šiesti ľudia. Štvorica žien a dvaja muži.
Veľmi mladý. „Tam.“ Clair mykla zbraňou. „Postavte sa tvárou k stene.“
Šesticu prehliadli
rýchlo. Skutočne nemali žiadne zbrane, a v ich batohoch či vreckách našli
študentské preukazy Ognamskej univerzity.
„Tak chlapci a
dievčatá. Ako ste sa sem dostali a ako že ste prežili tak dlho?“ spýtala sa
mladíka, ktorý vyzeral najviac pri zmysloch.
„Boli sme na praxi
v Arkadii.“ Ozvala sa namiesto neho mladá žena. Clair na ňu spýtavo pozrela a
potom si do ruky vzala jej preukaz. Sarah Denson.
„Dajte ruky dole,
jednotky pohov. Strelci stále sledujte okolie. Čo je Arkadia, Sarah?“
„Geologické
nálezisko.“ Odvetila Sarah a Clair sa zlostne nadýchla.
„Tak Sarah, alebo
niekto iný. Poviete mi celý príbeh alebo to mám z vás ťahať ako z chlpatej
deky?“
„Ja,“ Sarah si
odkašľala a pozrela na ostatných vyplašených študentov. „Prepáčte, len sme
stále v šoku. Takže, boli sme v Arkadii na praxi. Je to geologické nálezisko
asi tridsať kilometrov od pobrežia na juhu. Mali sme pôvodne ísť naspäť
autobusom, ale Frank,“ ukázala na jedného mladíka. „navrhol, že si urobíme
výlet. Ten modrý van vonku je prenajatý. Začal nám dochádzať benzín, keď sme
uvideli značku pumpy na nejakú dedinu Sarge. Lenže tá nie je na mape. Tak sme
sa zastavili tu, že sa spýtame na nejakú najbližšiu pumpu. Videli sme vonku sa
motať dvoch ľudí. Pár sekúnd nám trvalo, než sme pochopili, že s nimi nie je
niečo v poriadku.“ Sarah zlostne zovrela pery. „Napadli nás, pôvodne sme boli
desiati. Ešte že Ethan,“ ukázala na druhého mladíka. „uvidel otvorený sklad.
Rýchlo sme vbehli dnu a zavreli. Zo
začiatku sa tu motalo len pár tých magorov, keď sme potom uvideli, že tí naši,
ktorých napadli a zabili, vstávajú zo zeme, sme pochopili, že je to nejaká
epidémia. Rozhodli sme sa zabarikádovať a čakať.“
„Ako dlho ste tu?“
„Asi päťdesiat
dní.“
Clair zdvihla
obočie. Nechápala ako mohli tie úbohé dvere tak dlho vydržať.
„Madam, a poviete
nám kto ste vy a čo sa to tu vlastne, kurva deje?“ odvážil sa spýtať Ethan.
„Vy mi chcete
povedať, že nemáte ani poňatia čo sa stalo vonku? Kde ste boli? Na mesiaci?“
zvolal Donahau a neslušne tak prerušil Clair. „Pardon, madam.“
„To ste nemali
prístup k telefónu, rádiu či televízii?“ dodala ešte k jeho slovám.
„Rádio v aute je
rozbité. Na prax sme šli s profesorom Everetom, ktorý zastáva postoj žiadne
mobily a kontakt pri praxi v prírode. A Arkadia je dosť odľahlá lokalita.“
Vysvetľoval Ethan.
„Po ceste ste
nenarazili na žiadneho nakazeného?“
„Išli sme po 74
ceste.“ Ethan začínal byť už nervózny. Clair vedela čo je 74 cesta. Dlhá cesta,
ktorá križovala takmer celý Ognam od juhu až na sever k Istrality, druhému
najväčšiemu mestu. Bola to cesta, ktorá priamo nekrižovala žiadne mesto, ale za
to viedla popri prírodných zaujímavostiach. „Tak poviete nám čo sa do riti
deje?“ ukázal rukou von zo skladu. „A ten bordel čo sme počuli pred chvíľou a
čo znelo ako malá vojna, ste spôsobili vy? To je nejaké armádne cvičenie alebo
čo do riti?“
Clair si zložila
helmu a posadila sa na jeden zo zhodených regálov. Nastalo predlhé
vysvetľovanie, pri ktorom študenti bledli viac a viac.
„Nie,“ zvolal
Ethan. „Nie, odmietam takúto kravinu. Takéto niečo by sa nikdy nemohlo stať.
Len si vymýšľate. A ja teraz chcem ísť len za svojou rodinou. Takže ma hneď
pustite.“ Pozrel na ostatných. „Ideme.“
Donahau im vstúpil
do cesty a ignoroval ich naštvaný výraz.
„Nechaj ich,
najlepšia je liečba šokom.“ Siahla na vysielačku. „Von vychádzajú šiesti
civilisti. Nechajte ich nech sa rozhliadnu.“ Pozrela na študentov.
„Nepribližujte sa k telám nakazených, inak vás nechám zastreliť.“ Kývla hlavou
a muži v bráne ustúpili a nechali študentov vyjsť.
„Juhovýchod,
strašidlo.“ Ozval sa výkrik zo strechy a následne výstrel. Študenti sebou
vystrašene mykli. Napriek tomu sa začali rozhliadať. Keď uvideli prvé mŕtvoly
ich napredovanie sa zmenilo na ústup. Nakoniec začali ustupovať od mŕtvol tak
rýchlo až Ethan spadol na zadok.
„Takže výmysel
našich chorých vojenských mozgov, že?“ spýtala sa Clair, ktorá stála už tesne
za ním. Ethan sa vydesene ohliadol.
„Ja, ja...“ koktal
v úplnom šoku.
„Zmierite sa s
tým, tak ako sme sa zmierili aj my ostatní.“ Pozrela sa na ostatných študentov,
ktorý vyzerali podobne ako Ethan. „Teraz vás odvezieme na našu základňu.“
Luskla prstami a ukázala na nákladiak, do ktorého vojaci nakladali zásoby z
posledného skladu. Zapískala na prstoch. „Doneste im ich veci. Kde je Grunner s
tým bagrom?“ nasadila si helmu a začala popoháňať vojakov, ignorujúc vydesené
tváre študentov.
Zakopávanie mŕtvol
bolo značne frustrujúce, to videla na tvárach unavených vojakov. Ale nájdenie
šiestich preživších im dalo zase nejakú nádej. Predsa len, keď dokázali tak
dlhý čas prežiť v slabo zabezpečenom sklade, mohli tu byť ďalší a ďalší. Tým,
že sa ich počet zase zvýšil, začala uvažovať o tom, že začnú prehliadať blízke
dediny a mestečká.
95. deň – Praxó
Tak ako uvažovala
predtým, tak aj urobili. Prešli dve okolité mestá, ktoré podľa Donahaua vybral
De Sauze. Oni však hľadali veľmi dôkladne a hlavne hľadali preživších a nie
zásoby. Zatiaľ však nachádzali len prach a niekoľko nakazených.
Práve vošli do mestečka Praxó, ktoré podľa tabule na
začiatku malo mať počet obyvateľov 478. Nachádzalo sa takmer sto kilometrov na
západ od Sarge. Zoskočila z korby tereniaku a zlostne sa zamračila na to čo
videla pred sebou. Cez ulicu bol natiahnutý povraz a na ňom obesených päť
mŕtvol. Pristúpila k ceduli, ktorá bola pribitá na stĺp elektrického vedenia.
„Takto dopadne
každý kto sa vzpiera veleniu generála De Sauzeho.“ Stálo napísané na ceduli.
„Zasraný
skurvysyn.“ Zašepkal Redman keď si tiež prečítal nápis.
„Ešte aj po smrti
ma vie nasrať, bastard.“ Ozval sa Donahau, strhol nápis, dosku rozlámal na kusy
a na dôvažok ju ešte zlostne podupal.
Clair namiesto
slov zapískala a ukázala pár znakov. Dvadsať mužov zoskákalo zo svojich áut a
začalo robiť to čo im ukázala – zaistili okolie a postupne prehliadali
najbližšie domy.
„Pre koho tu
nechal ten nápis?“ spýtala sa Rodriguezová a ostala na svojej pozícii pri
jednom z áut.
„Neobzerajte sa.“
Šepol Bredstone a kľudne si šúľal cigaretu. „Asi pre toho, kto nás sleduje z toho
domu na piatich hodinách.“
Clair sa
neobzrela, práve naopak, otočila sa chrbtom k tomu domu, aby nikto nevidel čo
si hovoria.
„Počet osôb?“
spýtala sa ticho. Rukami však pevne zvierala pušku a bola pripravená sa okamžite otočiť.
„Videl som dva
tiene. Sledovali nás už od začiatku mesta.“
„Prečo si nič
nepovedal?“
„Nebol som si
istý, ale potom ako sme zastavili urobili chybu a videl som ako sa za nimi
zaprášilo, keď sa schovali v tom dome.“
„Takže o výzbroji
mi nič nepovieš.“ Clair uvažovala ako túto situáciu vyriešiť.
„Nie, madam.“
„Fajn, tak to
vyriešim radikálnejšie. Taurus, na môj pokyn sa otočte k tomu domu za nami, ten
šedý nízky. Teraz.“ Sama sa otočila a namierila zbraň na budovu. „Vy dvaja v
tom šedom dome, okamžite odtiaľ vylezte.“ Vykríkla a sama zazrela slabý pohyb v
rozbitom okne. „Do riti. Obkľúčiť a pozor na čo strieľate.“ Sama sa vydala
smerom k domu a kryla sa za autami či sutinami, ktoré boli rozhádzané po ulici.
Ďalej už nič nehovorila, len ukazovala rukami rozkazy. Dvaja muži nazreli
rýchlo do okien a ukázali negatívny kontakt. Na to dnu vbehlo šesť vojakov v
dokonale naučenej zostave.
„Čisté.“ Ozvalo sa
niekoľkokrát z domu a ona vbehla za nimi dnu. „Nič tu nie je, madam. Ak tu
niekto bol, musel vybehnúť niektorým oknom. Nie je tu žiadny zadný vchod.“
Oznámil Joshua.
Pozrela na
Bredstona.
„Mali by sme to tu
preh...“ začal, keď prechádzal po zrejme bývalej kuchyni. Zatváril sa na
stotinu sekundy zarazene. „prehliadnuť, madam. Dom po dome.“ Rukou však ukázal
na podlahu. Clair si vtedy uvedomila, že ako urobil pár krokov po drevenej
podlahe, tak začula rozdielne zvuky pri jeho krokoch. Prezrela si drevá a
uvidela veľmi malý nenápadný zárez, ktorý naznačoval, že je tam úchyt na
zdvihnutie skrytých dverí.
Krátkymi pokynmi
rozdala úlohy a jej muži sa rozostavili čo najtichšie okolo dverí v podlahe.
Ukázala na Joshuu aby dvere otvoril.
Čo sa stalo ju v
prvej sekunde totálne zaskočilo. Z otvoru na najbližšiu Michelle vyskočila
nejaká malá postava a zaútočila na ňu. Muži prekvapene ustúpili a z otvoru
vyskočila väčšia postava, ktorá zaútočila na Clair palicou.
„Nestrieľať,
nestrieľať.“ Kričala Clair. Postavu sa jej pomocou dvoch mužov pri nej podarilo
spacifikovať a položiť na brucho. Michelle mala však väčšie problémy. Z malej
postavy sa vykľulo asi osemročné dievča, ktoré ju vážne pokúsalo do ruky.
Dievča napriek jej veku tvrdo pritlačili na stenu a jeden z mužov prudko skočil
na dvere, pretože počul ako sa z nich derie niekto ďalší.
„Kurva, kurva.“
Kričala Michelle a držala si hlboko pokúsanú ruku sediac vykoľajene na zadku.
Clair uvidela ako siahla po zbrani a chce si ju vložiť do úst.
„Nie,“ Clair
vyskočila a strhla Michellinu ruku so zbraňou v poslednej chvíli. V miestnosti
sa ozval ohlučujúci výstrel. „Neblbni.“ Vykríkla a vrazila Michelle úder do
tváre.
„Mám to, dostala
som to.“ Michelle chcela zápasiť o svoju automatickú pušku, ale aj tú jej Clair
vytrhla z rúk. Ukázala na voľných mužov aby ju chytili. Z vnútra skrytej
pivnice počula zúrivé výkriky, ktoré však dokopy nedávali zmysel, a búchanie do
dverí.
„Otoč ju.“ Ukázala
na malé dievča, ktoré pokúsalo Michelle. To sa bránilo aj napriek tomu, že ju
držal silný Donahau. „Nie je nakazená.“ Riekla, keď sa jej pozrela do očí.
Jednou zo známok nákazy boli popraskané žilky v očných belmách. Malé dievča
malo krásne modré oči a vyzerala skôr nazúrene, vyplašene než nakazene. „Ukážte
mi toho druhého.“ S ním mali potiaže dvaja dospelí muži. Bol to asi šestnásť
ročný chlapec. Jeho oči mali rovnakú farbu ako malo malé osemročné plavovlasé
dievčatko. „Dajte ich k sebe.“ Počkala kým sa ťažko pasujúci muži k sebe
priblížia so svojimi väzňami. „Počúvajte ma teraz. Chcem aby ste sa ukľudnili.“
Znížila hlas do ukľudňujúceho tónu. „Sme z ognamského námorníctva a hľadáme
preživších.“ Dievča už ostávalo vyčerpane visieť v Donahauových rukách a tak na
ňu pozeralo, ale mladík sa odmietal vzdať. Strelila mu facku. „Počúvaš ma?“
„Aj nás obesíte?“
povedal nenávistne. Jeho oči boli rovnako nenávistné. Pľuvol jej do tváre, ale
to zadržala maska. Odhodlala si ju dať dole, aby jej tvár nabrala ľudské tvary.
Zložila si aj helmu a pustila zbraň.
„Nie.“ Povedala
úplne kľudne, napriek neustálemu búchaniu z pivnice. „Ako som povedala, mladý
muž, sme z ognamského námorníctva a hľadáme preživších. Videli sme tých
obesených a ver mi, že exgenerál De Sauze, ktorý si svoju hodnosť len vymyslel,
je mŕtvy.“ Natiahla k nemu ruku v pozdrave. „Rozumieš? Sme tu aby sme vás
zachránili. Ako sa voláš, chlapče?“ ten však stále na ňu pozeral veľmi neisto.
„Pustite moju sestru.“
Zašepkal.
„Dobre, chceš
vyjednávať. Pustite ju.“ Kývla na Donahaua a ten váhavo roztvoril svoju náruč.
Vyčerpané dievča však aj keby chcelo sa už neodvážilo na ďalší útok. Len sa
vrhla k svojmu bratovi. „Pustite aj jeho.“ Sledovala ako mladík objal svoju
malú sestru a rozplakal sa.
„Takže? Ako sa
voláte a kto je tam dole?“ búchanie začínalo slabnúť. Výkriky sa však zmenili
na zreteľnejšie. Muž, ktorý bol dole kričal aby nechali na pokoji jeho rodinu a
že ak sa im niečo stane tak ich znesie do pekla.
„Ja som Diana a
toto je môj veľký brat Mathew.“ Ozvalo sa tichučko vyčerpané dievča.
„Dole je náš
strýko Daniel a brat Stue.“ Dopovedal Mathew, pevne objímajúc sestru. Jeho oči
boli však stále neisté.
„Daniel a Stue,
prestaňte búchať na tie dvere.“ Clair sa kričiac zohla k dverám a dôrazne na ne
nohou dupla. „Tu je ognamské námorníctvo a je nás veľká prevaha. Sme tu však
aby sme vás zachránili a nie obesili. Teraz moji muži otvoria dvere, žiadam vás
aby ste nekládli odpor. Opakujem, že sme tu aby sme vám pomohli. Prosím,
nekomplikujte nám to.“
Ukázala rukou na
Joshuu a ten znovu otvoril dvere. Tentokrát to už však prebehlo vo väčšom kľude
ako predtým.
„Odhoďte to.“
Vykríkol Donahau mieriaci zbraňou do otvoru. Z neho vyletela klincami obitá
palica. „Dobre, teraz pomaly vyjdite von.“
Z pivnice sa
vyštverala dvojica mužov. Mladík mohol mať tak štrnásť, a dospelý muž asi
štyridsať. Zachmúrene sa okolo seba rozhliadli.
„Vy ste Daniel a
ty Stue?“ spýtala sa Clair.
„Butlerovci.“
Kývol Daniel v súhlase.
Clair pozrela na
Michelle a mrkla na mužov, ktorý ju držali. Rodriguezová si zahanbene vzala obe
zbrane a vstala.
„Ospravedlňujem
sa, madam. Spanikárila som.“ Michelle ostala stáť pred Clair a čakala na jej
rozkaz, napriek tomu, že jej z ruky tieklo značné množstvo krvi.
„Peterson, toto je
dosť ironické, ale pomôžte našej poľnej zdravotníčke sa ošetriť.“ Peterson sa
uškrnul a bez slov vybral z Michellinho batohu balíček obväzov. „Ešte raz si
strč zbraň do úst a sama ťa odbachnem.“ Zašepkala nebezpečne Michelle do ucha.
Pozrela sa k rodine Butlerových.
„Je to pravda, čo
som počul dole? Že generál De Sauze je mŕtvy?“ spýtal sa opatrne Daniel a deti
sa okolo neho zrojili ako keby ho chceli ochrániť a zároveň chcel on ochrániť
deti.
„Taurus,
zabezpečte oblasť.“ Zvolala Clair namiesto odpovede a vyšla z budovy aby
skontrolovala jednotku. Už bola unavená z toho neustáleho vysvetľovania a tak
kývla na Donahaua.
„Áno pane, naša
veliteľka ho osobne popravila za porušovanie vojenských zákonov a zrovnali sme
aj jeho základňu asi stodvadsať kilometrov severovýchodne. Čo sa to tu stalo,
pane, a kto sú tí obesený vonku?“
Daniel pozrel dole
na svojich zverencov a ošil sa. Videl ako muži prehliadajú ich úkryt. Keď z
neho začali vynášať potraviny a balenú vodu, chcel sa pohnúť.
„Opatrne, pane.“
Donahau jemne naznačil, že má stále v ruke zbraň. „Nemusíte sa báť. Odvedieme
vás na našu základňu. Tam sa vám dostane lekárskej starostlivosti, jedla,
ubytovania a aj hygieny.“ Posledné slovo povedal so značnou dávkou hnusu.
Butlerovci smrdeli ako prasce. Daniel Butler sa zatváril zahanbene.
„Poviete mi čo sa
tu stalo?“ opýtal sa Donahau jemne. Začínal získavať ten cit, ktorý mala
Willsonová.
„Ľudia sa zrazu
začali správať divne. Len vďaka môjmu bratovi,“ Daniel prehltol slzy. „Stuovi staršiemu,
sme sa zachránili. On bol vždy trochu paranoik. A preto mal vybudovanú aj túto
pivnicu. Najskôr to bolo len niekoľko ľudí, potom stále viac a viac.“ Zakryl
Diane uši, ktorá sa chvíľu bránila ale potom prestala. „Videli sme ako sa
navzájom napadajú a priam žerú. Schovali sme sa dole. Asi pred dvoma mesiacmi
sme začuli autá, ktoré vchádzali do mestečka. Dlho sa ozývali výstrely. Potom
nejaký muž začal cez amplión zvolávať všetkých preživších, že na východe je pre
nich bezpečný úkryt a že všetci nakazený v meste sú mŕtvy. Ako som povedal,
brat bol paranoik a nakázal mi aby som sa schoval s deťmi do pivnice. On šiel s
manželkou, starostom, a dvoma z domobrany preveriť o čo ide. Hlásenie utíchlo a
ja som sa radšej rozhodol čakať v diere. Znovu sa ozvali autá, tentokrát
odchádzali.“ Zlostne zovrel pery. „Keď som prišiel na ulicu už tam viseli.“
Zakryl si tvár. „Nemohol som nič robiť a nemal som odvahu ich odrezať.“
„Viete o niekom,
kto by tu ešte okrem vás mohol prežiť?“
„Nie, chodili sme
von cez deň a tí nakazený sú našťastie pomalý. Neviem prečo, ale stále sa
zdržovali na severe mestečka. Takže som spoločne s ostatnými dospelými
prezerali budovy a hľadali jedlo. Nikoho iného okrem nás sme však nenašli.
Starosta poznal mesto dobre a vedel či niekto nemá postavenú podobnú pivnicu
ako my.“
„Čo je na severe
mesta?“
„Hm, nič dôležité,
teda pre tých nakazených. Pumpa a vodáreň.“ Butler sledoval ako Donahau
pretiahol tvár.
„Madam, nakazený
sa vraj zdržovali predtým na severe mestečka.“ Riekol do vysielačky. „Je tam
vodáreň. Vaša teória je evidentne správna.“
„Rozumiem, Chris.“
„Vodáreň?“ spýtal
sa zmätene Daniel.
„Potrebujú vodu.“
Odvetil krátko Donahau a prezrel si stav vonku. Pohliadol späť na Butlera. Ten
vyzeral zaskočene.
„Tak preto napadli
obchodík v centre ako prvý. Jeho majiteľ tam v deň kedy to totálne prepuklo
prezentoval nejakú debilnú minerálnu vodu. Prakticky sa na ten stánok vrhli ako
besný.“
„Počuli ste to,
madam?“ spýtal sa Donahau, ktorý nevedno prečo ešte stále držal gombík
vysielačky a tak sa všetko prenášalo do vysielačiek ich jednotky.
„Áno, kapitán.
Teraz končím, musíme zabezpečiť okolie.“
„Rozumiem.“
Donahau počul vo veliteľkinom hlase výčitky. Nemal držať ten gombík, pretože
tým zdržoval komunikáciu pre prípadnú pohotovosť. Pozrel na mladíkov. „Teraz
chcem aby ste si nasadli do nákladiaku asi dvadsať metrov odtiaľto. Pán Butler,
zakryte malej oči...“
„Ja nie som malá.“
Vykríkla nahnevane Diana.
„Dobre,“ usmial sa
Donahau a pokľakol ku nej. „mladá slečna. Môže byť?“
Diana sa tvárila
chvíľu urazene a potom prikývla.
„Takže mladá
slečna, to čo je vonku, nie je moc pekné a preto chcem aby ti tvoj strýko
zakryl oči. Nechceš mať snáď škaredé sny že?“
„Tie mám už dlho.“
Riekla ticho Diana a Donahau na ňu ostal civieť. Vtedy na neho plne dopadol
fakt, akými vecami si títo ľudia museli prejsť.
„Dá sa tej kočke v
uniforme veriť?“ prerušil jeho šokované mlčanie Mathew.
„Kočke?“ spýtal sa
sprvu nechápavo Donahau. „Ehm,“ ticho sa zasmial. „veliteľka Willsonová. Áno,
môžete jej plne veriť. Drží svoje sľuby, ktoré dá, a ak vy budete veriť jej tak
vám poskytne všetku svoju pomoc. Môžeme ísť teda do toho nákladiaku?“ spýtal sa
a videl ako najstarší Butler prikývol. Napriek tomu, že boli všetci vyhladovaný, vzal svoju neter na ruky a hlavu jej držal tak aby mala tvár
zaborenú do jeho košele. Ticho jej niečo šepkal počas toho ako kráčali k
nákladiaku.
Donahau videl
pohľad, ktorý vrhol Daniel na obesených. Okamžite zahanbene odvrátil pohľad ako
keby si to všetko vyčítal. Našťastie väčšinu mŕtvol z ulice už muži odniesli
mimo ich dohľadu.
Butler pomohol
deťom do nákladiaku, ale sám tam nenasadol. Donahau sa vybral ku Clair a počul
za sebou protesty, keď Butler prosil deti aby ostali na mieste. Obzrel sa a
videl ako Butler ukazuje na korbu.
„Kam ako chcete
ísť?“ spýtal sa ho, keď videl ako Butler mieri k obeseným.
„Dovolíte mi
pochovať svoju rodinu?“ spýtal sa Butler a mierne pozdvihol ruky.
Donahau chcel
otvoriť ústa v proteste.
„Keď zabezpečíme
mesto, tak vám tú možnosť poskytneme, pane.“ Ozvala sa Clair, stojaca neďaleko
nich. „Ale bohužiaľ nemáme čas, musíme si dávať pozor na nakazených. Takže aj
keď sa vám to nebude páčiť, musia všetci do masového hrobu.“
Butler chvíľu
mlčal a potom ukázal na poľnú lopatku na boku jedného z vojakov.
„Ja im sám vykopem
hrob ak to bude treba.“ Jeho vychrtnuté telo však ledva odolávalo prudkému
vetru.
Clair sa nadýchla
a pristúpila k nemu len na krok.
„Pozrite, pán
Butler. Ako som už niekoľkokrát povedala v iných prípadoch, nie je čas na
sentiment. Musíme ich pochovať aby sa nákaza nešírila. Všetkých. Je mi jasné,
že chcete svoju rodinu pochovať so všetkými poctami, ale to bohužiaľ nejde.“ Na
okamih sa zamračila. „Ale ak chcete, tak na hrob týchto piatich dáme najskôr
kríž len s menom vášho brata a švagrinej. Aby sa mohli aj deti rozlúčiť. Pokiaľ
to tak chcete.“
Donahau bez slov
počúval ich rozhovor a učil sa diplomacii.
„Dobre. Hlavne, že
konečne budú mať pokoj.“ Prikývol Daniel a zakryl si ústa aby sa nerozplakal.
Taurus prehliadali
mesto dlhé hodiny. Skutočne nenašli ďalších preživších. Iba jedného nakazeného
prekvapivo zamknutého v cele šerifa. Ošetrená Michelle im nakázala aby mu
zviazali ruky, ktoré neustále vystrkoval spoza mreží. Odobrala vzorku krvi a
dala ju Bredstonovi, ktorý sa bleskovo na motorke vydal k ich základni. Po
dlhšom zvažovaní nakazeného radšej Clair zastrelila. Prevencia je základ,
povedala, keď skladala zbraň a muži z jednotky smutne pozerali na padajúce telo
v cele.
95. a 96. deň - Praxó
Ako už predtým,
vykopali obrovský masový hrob a začali do neho znášať mŕtvoly. Tentokrát bolo
zakopávanie dvojdňovou záležitosťou. Mestečko Praxó bolo podľa sčítania mŕtvol,
zabitých nakazených, či obesených ... úplne mŕtve.
Butlerovci sa
rozlúčili so svojou rodinou dôstojne. Clair nechala hovoriť Donahaua, ktorý bol
napriek tomu, že o tom nehovoril, silne veriaci. Keď však Butlerovci nasadli do
nákladiaku, nechala do zeme zabiť ďalší kríž s nápisom – Tu leží 480+ obetí
nákazy.
Nechala všetky
nákladiaky a vozy odísť rýchlo, hlavne kvôli Butlerovcom. Sedela spoločne s
štyrmi ďalšími vojakmi v tereniaku a sledovali pomalý buldozer, ktorý
obsluhoval Grunner. Uvažovala čo prinesie ďalší deň.
101. deň – Sarge
Clair sedela pri
svojom stole a prehliadala si turistickú mapu, na ktorú Bredstone doplnil
všetky potrebné údaje z tej vojenskej. Bolo neskoré popoludnie a väčšina
osadenstva už len relaxovala. Počula zvonku ako sa niekoľko ľudí háda o
výsledok vo futbale. Nemala poňatia kde zohnali futbalovú loptu, ale bola rada
za to, pretože tieto malé hry v ich veľkej základni ukľudňovali ľudí. Obzrela
sa krátko na Bev, ktorá ležala v ich posteli a čítala si na jej prekvapenie
nejakú inú knihu ako bol almanach. Teda... nebolo to prekvapivé. Clair jej
almanach vzala a zamkla do šuflíku, aj keď Bev veľmi hlasne protestovala. Bev
sa spoza knihy na ňu usmiala.
Clair jej oplatila
úsmev a vrátila sa späť ku študovaniu mapy a svojim poznámkam. Stále premýšľala
nad plukovníkom Sharonom a ako dostať ľudí z jeho základne. Občasne sa ho
snažila volať, ale spätné volanie sa neozývalo.
Unavene si
pretiahla chrbát. Vtedy sa zarazila, pretože spoza dverí začula divný zvuk.
Pomaly sa postavila s nahnutou hlavou k dverám.
„Clair?“ spýtala
sa Bev a uvidela ako oslovená zdvihla prst aby bola ticho.
Clair sa znovu
započúvala. Potom sa jej tvár zachmúrila a vybehla von z miestnosti. Bev sa
vydala hneď za ňou. Clair zoskočila schody do pivnice niekoľkými krátkymi
skokmi a zastavila sa len na sekundu aby si overila čo sa deje. Videla v
pivnici dve postavy na zemi. Bojujúce.
„No tak zlatko,
užijeme si.“ Chrochtal nejaký muž a snažil sa pod sebou udržať inú postavu.
Clair sa k nim bez
okolkov vrhla a chytila muža. Prudko s ním trhla a odhodila ho k stene. Pozrela
na postavu, ktorú tým odhodením odhalila. Bola to mladá študentka Sarah, ktorá
hneď ako z nej strhla chlapa začala kričať, pretože je muž predtým zakrýval
ústa. Clair zovrela zuby, vrazila mužovi tvrdú ranu lakťom do tváre a chytila
ho zozadu pod krk. Začala ho ťahať hore schodmi a vtedy sa po jej boku objavil
Donahau. Bez otázok jej s mužom, ktorý bol z bývalej De Sauzeho jednotky,
pomohol.
„Vodu a povraz.“
Vykríkla Clair keď ťahali muža cez jedáleň. Prvý reagoval Bruce a o pár chvíľ
za nimi bežal s vedrom plným vody a povrazom.
Len čo vyšli von,
utvorila sa okolo nich skupinka ľudí, ktorý predtým hrali futbal, či sa hre
prizerali.
„Sem.“ Clair
ukázala na už bezvýznamný stĺp elektrického vedenia. Spoločne s Donahauom a
Brucom muža o stĺp pripútali.
Clair ustúpila od
neho a tvárila sa znechutene. Okolo stĺpu sa utvorila obrovská skupina ľudí zo
základne. Vzala do rúk vedro s vodou a opláchla omráčeného muža. Ten sa po
chvíľke prebral a začal sa zmätene rozhliadať.
„Prepáčte, ja
som...“ začal poplašene, keď videl okolo seba množstvo ľudí.
„Nechcem v tejto
posádke žiadne prasa, ktoré znásilňuje ženy, vojak Ladd.“ Vykríkla. „Takto
dopadne každý kto sa o to pokúsi. Sedem dní bez jedla pri tom stĺpe, iba voda
tri krát denne. Kto sa ho pokúsi nakŕmiť dopadne rovnako.“ Nahnevane sa okolo
seba rozhliadla. „A ak by sa niekto chcel dotknúť dieťaťa.“ Clair vytiahla z
púzdra vojenský nôž a zdvihla ho vysoko nad hlavu aby ho videl každý. „Tak ho
týmto osobne vykastrujem. Za to že sa svet zmenil na kopu hnoja, nemusíme byť
my prasce, ktoré sa v ňom váľajú.“ Krátko švihla zápästím a hodila nôž smerom k
Laddovi. Nôž sa zapichol tesne nad jeho hlavou a v nastalom tichu bolo počuť
jeho rezonovanie. „Ešte raz tu uvidím náznak takéhoto chovania a neprajte si
ma. Rozchod.“ Vykríkla zlostne a vydala sa späť k základni.
Na Donahuove
prekvapenie sa skupina ľudí hneď nerozišla. Postupne pľuvali na Ledda a pomaly
odchádzali. Robili to však pokojne a v ich tvárach videl znechutenie, podobné
aké tam mala predtým Clair.
Pristúpil k
Laddovi, ktorý mal sklonenú tvár aby sa vyhol fľusancom.
„Stálo ti to za
to, ty zmrd?“ spýtal sa.
Ladd neodpovedal,
iba ešte zahanbenejšie sklonil hlavu k hrudi.
106. deň – Sarge
V okolitých
mestečkách nenachádzali nič a ani nikoho. Okrem pár veľmi ojedinelých
nakazených. Podľa prieskumu videli, že ani jedno mestečko nemá otvorený zdroj
vody.
Clair si mierne
zúfalo prezerala spoločne so svojimi zástupcami (a vlastne aj s ľuďmi ktorý
boli práve v jedálni) vojenskú mapu a uvažovali, kam by mohli teraz vyraziť.
Z davu sa ozvalo
pár návrhov, ktoré si zapísala do notesu na stole. Boli to miesta, kde ešte
neboli, a dokonca – aspoň podľa Bredstona – tam nebol ani De Sauze. Ich debatu
prerušil Joey, ktorý priam vzrušene vletel do jedálne.
„Veliteľka, mám tu
hlásenie.“
„Čo je, Joey?“
spýtala sa Clair trochu otrávene, potom sa prebrala. „Sharon?“
„Nie, madam. Je to
z núdzového kanálu. Kanálu, pre núdzové vysielanie.“
Clair vstala tak
rýchlo ako keby jej niekto dal elektrický šok do nôh. Okamžite sa rozbehla k
ich informačnej miestnosti.
„Čo si počul?“
spýtala sa a pozerala na obrovskú starú rádiostanicu.
„Čakajte, vraj to
budú opakovať každú pol hodinu.“ Joey jemne dolaďoval šumenie.
„Pol hodinu? Takže
je to nahratá správa?“ spýtala sa nervne. Vedela, že na núdzovej frekvencii
môže vysielať len hlavné velenie Ognamského štátu. A bez spätnej odpovede. Bola
to proste frekvencia, na ktorej sa mohli dozvedieť pokyny od velenia.
„Nie, ten muž
hovoril, že to nie je nahrávka.“ Joey sa napäto posadil pred obrovský stroj.
Čakali.
Clair nervózne
pozrela na svoje hodinky a priam tlačila sekundovú ručičku aby sa hýbala
rýchlejšie. Pohliadla na Joeyho, keď prešlo 31 minút.
„Kde j...“ chcela
ho ohriaknuť, ale jej slová prerušilo hlásenie z rádiostanice.
„Toto je volanie
na vojenskej núdzovej frekvencii. Tu je velenie Ognamského štátu. Pri mikrofóne
na dlhých vlnách minister vnútra Alexej Styron. Som posledný z kabinetu
poslancov o ktorých viem že žijú. Týmto preberám všetky vojenské jednotky,
ktoré prežili. Žiadam vás aby ste pozorne počúvali. V našom štáte, ale aj na
planéte sa rozšírila veľmi agresívna nákaza. Pokiaľ sa niekto vo vašom okolí
začne chovať divne, či agresívne okamžite sa od neho vzdiaľte, utečte. Berte
túto výstrahu maximálne vážne. Určite sa pýtate prečo nám tak dlho trvalo vydať
túto výstrahu.“ Vo vysielačke nastalo ticho. „Nemali sme ani poňatia, že nákaza
je tak agresívna. Vďaka výbuchu reaktoru v jadernej elektrárni pri Ognam City
sa celé mesto stalo prakticky neobyvateľné. Opakujem, nepribližujte sa k mestu
Ognam. Mrak so spadom mieri vďaka počasiu na sever štátu a teda do mora. Ako
teraz vrchný veliteľ všetkých pozemných, námorných, vzdušných jednotiek
vyhlasujem aby ste v prvom rade chránili civilistov. Opakujem pre všetky
vojenské jednotky, chráňte civilistov. Toto hlásenie budem opakovať každú
hodinu počas tohto dňa. Potom ho nahradím nahrávkou. Mnoho šťastia námorníci.
Styron koniec.“
Clair bola
sklonená nad mohutnou stanicou.
„Toho som volil.“
Ozval sa ironicky Redman.
„Ale ja nie.“
Riekla Clair. Pozrela na ostatných okolo seba. „Takže v podstate robíme to čo
sa po nás chcelo.“ Pretrela si tvár. „Ognam City je v riti, panebože, štyrimilióny
ľudí a vybuchnutý reaktor. Je to horšie ako som si myslela.“
„Vďaka vášmu
pesimizmu prežívame.“ Poznamenal Redman a pri jej zamračenom pohľade len mykol
plecami.
117. deň - Sarge
Beverly hľadela
sústredene na počítač, v ktorom sa mali konečne ukázať výsledky Clairiných
testov. Ako keby sa ho snažila zhypnotizovať. Na monitore sa konečne ukázali
výsledky, ale ona im neverila. Nechala si ich vytlačiť. Pohliadla na papier a
zavrela oči.
Clair sedela v
jedálni a spoločne so zástupcami preberali čo bude ďalej. Hrozba rebelov bola
zažehnaná – teda aspoň v ich okolí. Nové správy z rádia nemali žiadne, aj keď
vďaka modifikáciam Joeyho sa rozsah ich rádiostanice rozšíril na takmer tristo
kilometrov a možno viac vďaka atmosferickým odrazom. Ohlasovanie ministra
Styrona sa ohlasovalo každú hodinu. Pravidelne.
Beverly vletela do
jedálne a vrazila papier do ruky nechápajúcej Clair.
„Čo to je?“
spýtala sa Clair po chvíľke keď si prehliadla pre ňu nezmyselné čísla.
„Môžme si
pohovoriť?“ Beverly sa zachmúrila a prstom ďobla do papieru, ktorý stále držala
Clair.
„Mám tu prácu,
Bev.“ Riekla nahnevane Clair.
„Ale toto je
dôležité.“ Bev sa nechcela nechať odohnať.
„Zlato, mám tu
prácu, táto...“ Clair mávla papierom. „vec určite počká.“
„Nepočká.“ Bev sa
na ňu zlostne zamračila.
„Tak čo to ako má
byť?“ Clair sa znovu zahľadela do papiera. „Vôbec tomu nerozumiem.“
Bev sa pozrela na
okolo sediacich z jednotky. Usúdila, že Clair len tak neopustí jednanie ich
vojenskej rady.
„Tieto čísla
znamenajú že si čistá, Clair.“ Povedala nahlas sa jasne.
Tá sa zarazila v
pohybe, keď chcela papier proste len položiť na stôl.
„Čistá?“ spýtala
sa namiesto toho a pohliadla na Bev.
„Úplne, si zdravá
ako rybička.“ Beverlyn úsmev bol široký, napriek Clairinmu mrazivému výrazu.
„Je to isté?“
spýtala sa ticho Clair a prezerala si papier v svojich rukách.
„Depp ti to
potvrdí. Tri mesiace, spôsob testovania.“ Beverly prevrátila oči. „A ako ťa
poznám chceš mať istotu na istotu. Preverili sme to štyri krát.“
Clair k nej
vzhliadla, pretože stála za ňou. Mierne sa usmiala. Natiahla ruku a pritiahla
si ju k sebe. Nepobozkala ju na pery. Len jej dala krátky bozk na líce.
„Večer, o pol
ôsmej, u nás.“ Zašepkala Clair do jej ucha. Otočila sa smerom k svojim zástupcom,
ako keby ju tie výsledky vôbec nezaujímali.
Bev totálne
nervózne zaklopala na dvere miestnosti, ktorú ona sama obývala dlhé dni. Bolo
presne pol ôsmej.
„Ďalej.“ Ozvalo sa
ticho spoza dverí a tak ich tvorila. S dokonalým úžasom pozrela na Clair, ktorá
sa hneď postavila ako ona otvorila dvere.
Bev si položila
ruku na ústa, aby zakryla prekvapenie a zároveň úsmev.
„Chceš sa mi
vysmievať, alebo sa ti to páči?“ spýtala sa Clair. Bola oblečená v slávnostnej
uniforme námorníctva. Trochu znepokojene si obzrela svoj vzhľad a potom pozrela
na Bev. Tá stála v dokonalom prekvapení vo dverách. Napriek tomu dvere zavrela
a oprela sa o ne.
„Vyzeráš úžasne.“
Zašepkala Bev a konečne sa pohla. Objala Clair a jemne ju pobozkala na pery. Tá
sa odtiahla a podrobne si Bev prehliadla.
„To sú tie šaty,
čo som videla na tebe prvý krát, že?“ Clair skôr konštatovala, než sa pýtala a
Beverlyne súhlasné pokynutie hlavou jej dalo za pravdu. Mala šialenú chuť ju
pobozkať ale odolala tomu. Odtiahla sa ešte viac a pozrela Bev pevne do tváre.
„Vyzeráš úplne
úžasne.“ Zašepkala Clair. Bev sa ju snažila pobozkať, ale ona sa tomu stále
usilovne vyhýbala. Siahla dole a vytiahla Bevinu sukňu spoločne s tým ako
hladila Bevine stehno. Tá sa nedokázala ani len pohnúť. Len zastonala a držala.
Clair jej pohliadla s úsmevom do tváre.
„Si na toto všetko
pripravená?“ Clair jemne prešla Bev krátko po ňadre a potom ako začula jej
zastonanie, chytila pevne jej pozadie a pevne si ju k sebe pritisla.
„Prestaň sa so
mnou zahrávať, Clair.“ Zašepkala Bev a snažila sa niečo urobiť. Jej ruky však
neboli presné, okamžite končili v zovretí Clairiných rúk. Tá sa ticho smiala.
„V čom sa
zahrávam, Bev?“ Clair pevne zovrela Bevinu ruku. „Iba sa pýtam či si na to
pripravená.“ Položila si Bevinu ruku na svoje ňadro, ktoré bolo zakončené
tvrdou bradavkou. „Takže si?“ spýtala sa Clair, keď cítila ako sa Bev v jej
náručí chveje.
„Predstavovala som
si to.“ Zašepkala Bev.
„Predstavovala si
si čo?“ Clair sa stále usmievala. Chytila Bev za zadoček, trochu tvrdo jej
kolenom rozovrela nohy. Pritisla svoje stehno na jej lono a svoje lono zase
pritisla na jej stehno. Mierne sa pohla a Bev nekontrolovateľne zastonala.
„Takéto niečo si si predstavovala?“
„Ako ma bozkávaš a
dotýkaš sa ma.“ Zastonala Bev, keď Clair zase pohla mierne svojou nohou.
„Urobila si sa pri
tom?“ spýtala sa Clair a Bev sa na ňu pozrela s priam šokom.
„Čože?“ odvetila
Bev a sčervenala ako nikdy predtým.
„Ale, prosím ťa,
nebuď ako malá. Každý to robí.“ Clairin úsmev sa rozšíril, keď Bev pozrela zahanbeným
pohľadom bokom. Clair sa k nej naklonila, prešla jej jazykom po ušnom lalôčiku
a jemne do neho zahryzla. „Tak urobila si sa keď si si predstavovala, že sa
spolu milujeme?“
„Áno,“ vydýchla
Bev spoločne zo zastonaním. „urobila som to v kabínke na záchodoch. Musela som
si zakrývať ústa. Nikdy som tak mokrá nebola.“ Vyletelo z nej bez kontroly.
„Teraz si už nič
predstavovať nemusíš.“ Clair ju konečne pobozkala a okamžite vošla jazykom do
jej úst. Bev okolo nej bez rozmyslu omotala ruky a úplne sa jej oddala.
118. deň – Sarge
Clair ako vždy
vstala prvá. Pohliadla na ticho dýchajúcu Bev vedľa seba a usmiala sa. Čo
najjemnejšie ju pobozkala na spánok. Nechcela ju zobudiť. Vedela, že je
vyčerpaná. Nie len z milovania, ktorým strávili takmer celú noc, ale z plaču.
Po ich prvom milovaní, respektíve po Bevinom prvom orgazme, sa Bev schúlila v
jej náručí a ticho plakala. Nepovedala jej ani slovo iba ju objímala a nechala
ju vyplakať. Vedela presne čo cíti, pretože ona si to tiež kedysi zažila. Bolo
to ako keby jej niekto prevrátil celý svet naruby. Trochu sa obávala či to Bev
zvládne, ale potom ako sa jej začala trochu neobratne dotýkať a nakoniec jej
dala ruku do lona, pochopila, že Bev bola skutočne pripravená.
Clair sa
potichučky vytratila z postele a rovnako ticho obliekla. Napísala na papier len
dve slová a položila ho na miesto kde pred chvíľou spočívala jej hlava. Zakryla
Bevine odhalené ňadro a vybrala sa do jedálne. K jej prekvapeniu tam už bola
známa päťka, spoločne s farmármi a ich ženami. Keď sa pozrela na hodinky,
zistila, že si pospala o takmer polhodinu dlhšie ako mala vo zvyku.
Naliala si kávu a
posadila ako vždy na lavicu. Keď si upíjala druhý dúšok zo šálky uvedomila si,
že v jedálni je totálne ticho. Pozrela na svojich mužov a videla, že si niektorý
zakrývajú ústa, alebo ťažko ovládajú úškrn.
„Deje sa niečo?“
spýtala sa a sledovala ako sa úškrn niektorých ešte rozšíril.
„Mmm...“ začal
Redman, ale tak ťažko ovládal smiech, že z neho vyliezalo len koktanie.
„Myslím, že by sme mali modifikovať kanceláriu veliteľky.“ Vypľul zo seba
konečne.
„Čože?“ spýtala sa
Clair zmätene.
„Red má pravdu,
madam.“ Riekol Donahau. Síce sa uškŕňal, ale hovoril kľudne. „Chcelo by to
nejakú zvukovú izoláciu.“
Vtedy všetci vybuchli do hurónskeho rehotu.
„Bože.“ Clair
zčervenala až po korienky vlasov a skryla si tvár do dlaní. Mala chuť sa niekam
zakopať. Chechtanie sa začínalo upokojovať. „Bolo to moc počuť?“ odvážila sa
spýtať potichu.
„Nie.“ Odvetil
Donahau a oni sa znovu rozosmiali, ešte viac a tentokrát sa rozchechtal aj on.
„Ježiši.“
Zašepkala Clair. Položila hlavu na stôl a zakryla si ju. „Zabite ma niekto,
prosím.“
„Nebojte, madam.
Počuli to iba tí čo išli v noci na záchod.“ Upokojil ju Donahau. Clair sa
napriek tomu mala chuť schovať niekam do nejakej diery a tváriť sa, že tam nie
je.
„Dnes máme na
pláne Stern.“ Ukázala na Bredstona, ktorý hneď vytiahol mapu. Napriek tomu, sa
ešte chvíľku pochechtávali.
Stern bolo
mestečko vzdialené asi stopäťdesiat kilometrov severozápadne a podľa odhadu nemalo
byť ešte navštívené bývalým De Sauzim. Stihli si podrobne prezrieť trasu keď sa
do jedálne prirútil Joey.
„Madam,
vysielačka. Je to súrne.“
Clair prevrátila
oči, neznášala tie jeho dramatické nástupy.
„Núdzová
frekvencia?“ spýtala sa.
„Nie, z druhého
tábora.“
Nudnosť okamžite
vyprchala a ona sa postavila bleskom, rovnako ako ľudia pri stole.
„Je to nejaký
seržant Cullan, volá vás, madam. Zatiaľ som neodpovedal.“ Vysvetľoval Joey
počas behu. Clair sa spoločne z ostatnými vrútila do informačnej miestnosti.
„Tu je seržant
Cullan, zo záložnej základne De Sauzeho armády. Volám plukovníčku, ktorá nás
kontaktovala pred niekoľkými týždňami. Opakujem, volám plukovníčku Willsonovú,
prepínam.“
Clair chytila
mikrofón a uvažovala čo donútilo seržanta Cullana jej zavolať.
„Volám plukovníčku
Willsonovú. Opak...“ mužský hlas bol prerušený druhým, ktorý sa ozval slabšie,
spozadia. „Nikto tam nie je, Tom, musíme zdrhnúť.“ Ozvalo sa zachrapčanie z
vysielačky, niekto pustil gombík.
„Tu je Willsonová,
čo sa deje a kde máte plukovníka Sharona? Prepínam.“ Clair sa rozhodla prestať
premýšľať a reagovať.
„Sharon je mŕtvy,
pousilujem sa to skrátiť.“ Hlas bol vydesený. „V noci nás napadlo obrovské
množstvo nakazených. Strhli opevnenie na západe a dostali sa do základne. Teraz
sa ukrývame v garážach, ale netušíme ako dlho brána ešte vydrží. Došla nám
munícia do guľometov a do pušiek jej máme žalostne málo. Prosím, pomôžte nám.
Prepínam.“
„Môže to byť
pasca.“ Ozval sa ako prvý Donahau. Poznal praktiky De Sauzeho ľudí a podobným
spôsobom ho De Sauze pár krát dostal.
„Ale nemusí.“
Odsekla Clair. „Koľko vás je, Cullan a koľko je tých nakazených?“
„V garáži nás je
asi tridsať, možno sa niekto ešte schoval v iných budovách. Nakazených... nemám
odhad, ako som povedal, zaútočili v noci. Ale asi budú všetci, do riti, asi
všetci čo boli okolo základne. Potrebujeme nutne pomoc.“
Clair spustila
ruku s mikrofónom.
„Všetci?“
zašepkal zhrozene Bredstone. „Ak je to len to čo som videl, musí ich tam byť
tisícka. Možno viac.“
„Dve hodiny cesty,
možnosť pasce a tisícka nakazených. Kurva.“ Clair si prešla rukou po tvári. „A
nehovorím o tom, že by pri tom veternom čerpadle na nás mohli čakať ďalší.“
„Willsonová, ste
tam?“ ozvalo sa nervózne z vysielačky.
„Čakajte.“ Odvrkla
do mikrofónu. Pozrela na ostatných. „Čo si o tom myslíte vy?“
„To isté, madam.“
Zamrmlal Redman, ostatní len prikývli.
„Cullan, je mi
ľúto, ale nemôžem vám pomôcť. Ste dve hodiny cesty ďaleko. A podľa našich
prieskumov, ktoré sme robili dávnejšie máte na krku asi tisícku nakazených. Je
mi skutočne ľúto, ale nemôžem ohroziť svojich ľudí. V našej základni by sme
takej veľkej hrozbe bez problémov odolali, ale nemôžem vyslať vojakov do
otvoreného terénu proti takej prevahe.“
Vo vysielačke sa
ozvalo dlhé nič nehovoriace ticho.
„Takže nás tu
radšej necháte skapať?“ v Cullanovom hlase bol počuť hlas. „Čo ste to za
námorného veliteľa. Kurva.“
„Cullan, vy zase
musíte chápať mňa. Mám tu civilistov, ktorý potrebujú ochranu našich vojakov.“
Clairina myseľ však neustále pracovala. Čo by som robila v jeho situácii,
pomyslela si a jej šedé záhyby tvorili ďalšie a ďalšie možnosti. Ukázala na
Bredstona aby jej dal k nahliadnutiu mapu.
„No,“ ozvalo sa
rezignovane z vysielačky. „Tak toto bude potom asi náš posledný rozhovor. Ale
máte pravdu, ak tam máte civilov musíte jednať aby ste ich ochránili. Odvolávam
čo som povedal, madam. A ľutujem, že som počúval toho kreténa Sharona.“
„Počúvajte ma
Cullan. Prestaňte sa chúliť do klbka a bozkávať si vlastnú riť. Teraz chcem
jasné a presné odpovede. Povedali ste, že väčšina z vás je v garáži, je to
tak?“
„Áno, madam. Je to
betónová stavba, v ktorej mal Sharon svoj hlavný stan.“
„Takže tam máte
snáď nejaké autá nie?“
„Madam, to áno,
veď už dávno by sme utiekli. Lenže nádrže sú prázdne a pred bránou je obrovské
množstvo nakazených. Benzín sme dostávali z bývalej De Sauzeho základne, ktorú
ste zničili. De Sauze veľmi prísne dohliadal na jeho prídely.“ Cullan znel
vyčerpane.
„Teraz chcem od
vás, aby ste prehliadli všetko čo tam máte. Prezrite aj stav nádrží, či z nich
fakt niečo nevymačknete. Náboje, granáty, výbušniny. Úplne všetko na čom vám
utkvie zrak. Máte na to desať minút. Čakám.“
„Dobre.“
„Vás niečo
napadlo, madam, že?“ spýtal sa s nádejou Redman.
„To bude záležať
na tom, čo tam nájdu. Nech sa pripraví Aries a tridsať mužov z Taurusu, štyri
tereniaky s guľometmi a šesť nákladiakov.“ Donahau bez otázok vyšiel z miestnosti a zalarmoval
ľudí.
Clair sa začala
prechádzať po miestnosti. Do nej nazrela Bev a zamračene si prezrela ľudí
vnútri. Na jej tvári sa začal tvoriť úsmev, keď pozrela na Clair, ale tá len
pokrútila hlavou a Bevin úsmev okamžite pohasol. S vážnym výrazom v tvári sa
oprela o rám dverí.
„Willsonová, tu
Cullan.“
„Počúvam.“
„Prezreli sme čo
tu máme ako ste povedali. Ak by sme prečerpali zbytky benzínu, tak v jednom
nákladiaku prejdeme asi tak päťdesiať kilákov. Teda ak to pôjde ešte chvíľu na
výpary.“ Dodal uštipačne. „Máme osem granátov, náboje do guľometov vôbec
žiadne, sedem zásobníkov do pištolí a štyri zásobníky do MX128. To je všetko,
madam.“
„Výbušniny
žiadne?“
„No to je jediná
vec, ktorej máme celkom dosť. Dvadsať náloží CSX4, s rozbuškami a časovačami.
Ale na čo nám to je? Už som uvažoval vyhodiť pár tých zmrdov do povetria, lenže
oni vstávajú aj s vážnymi zraneniami a v garáži nie je žiadne okno či východ na
strechu aby sme to po nich mohli hodiť, prepínam.“
„A vozový park?“
Clair zdvihla nohu na stoličku a oprela sa o ňu.
„Uhm, tri
nákladiaky, dva terénne vozy. A jeden starý rozhrkaný autobus. Do riti, kde sa
tu vzal ten autobus? Oh, prepáčte, madam.“ Zašomral Cullan, keď si uvedomil, že
stále drží tlačítko vysielačky.
Clair si načmárala
niečo do notesu, potom to prečiarkla, znovu niečo načmárala, znovu
prečiarkla... chvíľu prebiehal tento jej divný rituál. Nakoniec vytrhla z
notesu stránku a prehliadla si ju. Vyzerala trochu spokojne.
„Ten autobus je
prevádzky schopný?“
„Čakajte.“ Riekol
Cullan a než vypol vysielačku ozvalo sa niekde v pozadí kašľanie ťažkého
motora. „Naštartoval. Ale či vydrží, to neviem.“
Clair si na
papieriku urobila ďalšiu poznámku.
„Máte tam niekoho
kto dokáže klásť takticky výbušniny aby vybuchli presne tam kam majú?“
„Hej, desiatnik
Stand, je v tom dobrý.“
„Fajn, teraz ma dobre počúvajte Cullan. A veľmi dôkladne.
Prelejte všetky zbytky benzínu do toho autobusu. Nech tam nastúpia všetci z
tých čo ostali. Zaparkujte ten autobus čo najďalej od brány. Desiatnik Stand
nech upevní všetky tie zasrané nálože na bránu, ktorá vás chráni, tak aby
všetky výbuchy smerovali von a bránu úplne zničili – spoločne s nakazenými
vonku. Vo chvíli výbuchu počkajte sekundu a potom vyjdite von. Povedal ste, že
zničili západne opevnenie. Práve tam zamierte. Pokiaľ bude otvor na opevnení
moc malý pre bus zničte ho granátmi, a zamierte na západ. Toto všetko urobte
ale presne za dve hodiny.“ Clair pozrela na hodinky. „Teraz je 09:47, takže o
11:47. Máte hodinky?“
„Vy ste sa
kompletne zbláznila, madam. Je to samovražda.“ Cullan tie slová do vysielačky
šepkal.
„Samovražda je tam
ostať, Cullan.“
„To je pravda.“
Vzdychol Cullan do vysielačky. „Lenže s tým veľkým busom ďaleko nezájdeme.
Maximálne tak dvadsať kilákov a tam je nejaká vodná pumpa s hromadou nakazených.“
„O to sa
nestarajte, Cullan. Urobte to čo som vám povedala. Máte hodinky a budete mať
možnosť s nami po ceste komunikovať?“
„Hodinky mám, 9:48
teraz. Ale vysielačka v žiadnom prípade. Táto rádiostanica beží na posledné
zbytky elektriny. Ručné vysielačky majú úplne vyfľusané batérie. A v buse nie
je žiadna vysielačka.“
„Tak sa uvidíme
pri tom veternom mlyne, Cullan. My tam budeme, dúfam, že aj vy. Willsonová
končí.“ Clair odložila mikrofón.
„Mením názor,“
zašomral Donahau. „Toto bude tá najšialenejšia jazda akú som kedy zažil.“
Clair urobila
krátky brífing, v ktorom vysvetlila o čo jej ide. Bol to najkratší brífing aký
kedy robila. Jednalo sa o minúty.
Jeden tank (WHW), štyri
tereniaky a šesť nákladiakov vyrazili smerom k druhému táboru. Niekoľko
kilometrov pred nimi šiel Bredstone na motorke a dával im informácie.
Zastavili sa na
mieste veternej pumpy. Clair sa rozhliadla. Rýchlo pochopila prečo asi nakazený
znenazdania zaútočili na druhý tábor. Pumpa prestala fungovať. Vyštverala sa na
vežu a prudko zatočila ramenami mlynu. Síce sa začali točiť úplne ľahko ale z
potrubia voda netiekla.
„Vyschnutá
studňa.“ Zvolala naštvane z vysokej pozície na veži. Ľahko zoskočila dole a
ukázala mužom aby sa rozmiestnili. Pozrela na hodinky. Len päť minút.
V duchu preratávala asi ako dlho môže trvať autobusu
prekonať približne 20 kilometrov. Armádne hodinky zapípali a ona pohliadla
smerom, kde v diaľke videla slabý náznak Sharonovho tábora. Z takejto diaľky
nemohla vidieť čo sa tam deje a tak netrpezlivo pohliadla do čočiek
ďalekohľadu. Po chvíli uvidela v diaľke mrak prachu, ktorý sa zmenil na zelený
autobus. Pevne ho sledovala ako sa motá po prašnej ceste, nevediac, či je to
nedostatkom paliva, alebo zničenými pneumatikami. Napokon autobus zabočil na
kraj cesty kde sa zapichol čumákom do kyprej pôdy. Uvidela ako z neho vyskakujú
nejaký muži.
„Aries, Taurus,
vpred, naučená pozícia!“ vykríkla a pevne sa chytila pancieru WHW, na ktorej
predtým stála. Jej muži sa vydali k autobusu v naučenom šíku, ktorý viedol WHW
tank, ktorý bol najpomalší, ale na druhej strane bol kupodivu rýchlejší než THW
tanky. Preto si ho Clair vybrala. Sledovala v čočkách ďalekohľadu, ako sa
približujú k autobusu a mužom, ktorí utekali smerom k nim. Videla však aj to
ako sa občasne ohliadajú. V diaľke uvidela nemožný zástup nakazených a zaťala
zuby.
Konečne sa dostali
dostatočne blízko k utekajúcim mužom.
„Na korby!“
vykríkla Clair. „Okamžite!“ ukázala rukou na voľné nákladiaky, ktoré zastavili
tesne za WHW tankom. Utekajúci muži neváhali a hneď sa vrhli na korby
nákladiakov. Vydesene však stále pozerali za seba. Nie príliš ďaleko za nimi sa
objavila prvá skupina asi päťdesiatich nakazených. „Všetci dole! Aries páľ!“
vykríkla a sama si zakryla uši, len čo zoskočila z tanku. Vedela, že rázová
vlna by ju aj tak odhodila. Detonácia z piatich hlavní WHW tanku bola tak
ohlučujúca, že napriek zakrytým ušiam chvíľu nepočula. Postavila sa a pohliadla
k skupine nakazených, kde bol obrovský kráter. Zahliadla ako sa z jeho hlbín
vynára pár totálne poničených tiel. „Taurus, Aries, na základňu!“ prikázala a
sama vyskočila na korbu jedného nákladiaku.
„No páni.“
Zašepkal jeden z vojakov, sediacich v aute a pohliadal na ňu s všetkým
rešpektom. Ukázal na jej výložky. „Ak sa nemýlim, madam, tak plukovníčka
Willsonová.“
„Presne tak.“
Odvetila. „A vy asi budete Cullan.“
„Presne tak.“
Odvetil podobne a s miernym úsmevom. Bol to nízky blondiak, ktorého hnedé oči
vyzerali úprimne a od prvého pohľadu Clair pripadal sympaticky. „To bolo za
minútu dvanásť, madam.“ Pohliadol von z nákladiaku a videl ako sa vzďalujú
ďalším skupinám nakazených.
„Ona to má tak
rada.“ Ozvalo sa ironicky z kabíny nákladiaku od Redstona, ktorý šoféroval.
„Naser si, Red.“
Zašomrala Clair s miernym úsmevom.
„Ja vás mám tiež
rád, madam.“ Ozvalo sa znovu z kabíny a ona neveriacky pokrútila hlavou.
Pohliadla na Cullana, ktorého tvár už tak optimistická nebola.
„Určite nás budú
sledovať,“ unavene si pretrel bez tak unavenú tvár. „ako ich chcete zastaviť?
Tisícka, alebo koľko ich, kurva, vlastne je.“
„Verte mi, že to
WHW nie je jediné eso čo máme v rukáve.“ Krátko na neho žmurkla a prichytila sa
konštrukcie nákladiaku, keď prebehol po nerovnosti.
Trvalo ďalšie dve
hodiny než sa dostali späť na základňu. Všetky vozy zastavili pred hlavnou
budovou a Clair videla ako sa Cullanovi rozširujú každým okamihom oči.
„Madam,“ zašepkal
a ukázal na hore hliadkujúcich ôsmych mužov, guľomety a aj na vysoký múr. „vy
ste tu urobili nový Alcatraz.“
„Prečo to tak
každý volá?“ zvolala Clair a dala si konečne dole helmu. S úsmevom prijala
prítomnosť Bev, ktorá najskôr prekontrolovala ostatných a potom sa vedľa nej
postavila krátko chytiac jej ruku. „Toto je základňa Sarge, vojaci.“ Zvolala
pevne a počkala kým sa zoradia. Na jej prekvapenie ich Cullan držal oveľa
lepšie pod kontrolou než Sharon. Zistila aj to, že Cullanova hodnosť mu bola
daná štátom Ognam. Vysvetlila im pravidlá základne a čo majú robiť. Bol to
veľký rozdiel od De Sauzeho mužov, na ktorých museli určite dohliadať. Redman
len ticho prikyvoval, keď jednotlivcov vypočúvala. Možno boli pod velením
„plukovníka“ Sharona, ale len kvôli domneniu, že konajú v rámci armádnych
pravidiel.
„Už vidíš do bodu
Z?“ spýtala sa Beverly, keď k Clair uľahla do postele.
„Nie.“ Pokrútila
čiernovláska hlavou. „Ognam City je v zadku, hlavné velenie tiež. Zničili sme
obe De Sauzeho základne. Teda tá druhá sa zničila sama. Teraz ostáva iba jediná
vec. Prežiť. Ako ľudia, ako ľudstvo. To je celé.“ Riekla ticho a prijala
objatie Bev.
„A ako som predtým
povedala, kým budú vo vedení taký ľudia ako si ty, tak má ľudstvo šancu na
lepšiu budúcnosť.“ Vetila Bev a opatrne prešla Clair nosom po krku.
„Hej, hej.“
Zašepkala Clair a usmiala sa. „Prečo mám pocit, že si chceš zopakovať čo sme
robili včera večer?“
„Chcem.“ Odvetila
jasne Beverly. Otočila sa a nežne Clair pobozkala na kútik úst. „A chcem aj
teba.“ Riekla jasne.
„Poď ku mne.“
Zašepkala Clair a pritiahla si Beverline ústa aby ich mohla pobozkať.
Ich „druhé“
milovanie bolo iné. Bev sa už neostýchala a Clair zisťovala, že je to žena
nielen krásna, ale aj plná vášne. Plne sa jej oddala.
119. deň – Sarge
Obavy, ktoré mala
Clair, a to že ich môžu nasledovať nakazený z druhého tábora boli správne. V
poludnie sa na obzore objavil šík nakazených a ona vydala jednoznačné rozkazy.
Nikto... NIKTO sa nesmel dostať cez zahataný vchod z jednej z brán.
Začali sa ozývať
výstrely z ostreľovačiek. Celá základňa bola v pohotovosti. O niečo neskôr sa
ozvali pušky, o chvíľu potom výstrely z diel THW, ktoré rozmetávali každé telo,
ktoré sa dostávalo cez zátarasu vchodu.
Boj trval takmer
celý deň a ona napokon vyslala jednotku Taurus aby prehliadli všetky telá. Ako
predtým niektorých nechala preventívne zastreliť guľkou do hlavy.
Nastal večer, kedy
sa Clair so zamračenou tvárou rozhliadala z strážnej veže. Tentokrát už mala na
sebe stále uniformu. Pozorovala ako muži z jej jednotky odpratávajú mŕtvoly a
chystá sa pre nich ďalší masový hrob. Cítila ako sa jej tvár chmúri pri tom
pohľade. Lenže... muselo to byť. O pár sekúnd ucítila v ruke niečiu dlaň a
mierne sa usmiala. Pohliadla dole na drobnú Beverly. Ženu, ktorá sa držala tak
skvele. Pevne jej zovrela dlaň.
„Musí to byť.“
Riekla ospravedlňujúco, hladiac na mužov odpratavajúcich mŕtvoly.
„Ja viem.“ Šepla
Bev. „Už to viem. A viem aj to, že ako som ti včera povedala, tak vďaka človeku
ako ty, má ľudstvo nádej.“
Clair na ňu
pohliadla a mierne sa usmiala.
„Ale aj vďaka
tebe.“ Stisla znovu jej dlaň a vedela. Vedela, že ak niekto toto šialenstvo
zastaví, tak to budú doktori a nie vojaci. Znovu sa usmiala, pohliadajúc na
zapadajúce slnko.
THE END (?) (tento príbeh nemá koniec, pretože ho ani nemôže mať :))
To je ale krásny a nádherné svedectvo nejaký čas, čo neveria môže len stáť. Volám sa Bruce JACOB, z USA som 25 rokov som sa oženil vo veku 24 Mám len jedno dieťa a ja som spokojne žije. Po roku môjho manželstva manžel správanie stalo tak divne a ja nechápe, čo sa deje, zbalil z domu s inou ženou, ja ho milujem tak moc, že som ani nesnívalo, že to, že ho stratím, Snažím sa tým najlepším možným spôsobom, aby sa ubezpečil, že môj manžel sa späť ku mne, ale všetko márne aj plakať a i plakať hľadá pomoc aj o tom s mojím najlepším priateľom a ona sľub, aby mi pomohol mi povedal o mužovi menom Dr ogboni, je to veľmi skvelý človek a skutočný človek, ktorý sa dá veriť a nič o láske vydá He nemôže robiť, že je dôvod, prečo mu hovoria doktor ogboni. Kontaktoval som jeho e-mailovú adresu, na (ogbonispelltemple@gmail.com) a ja mu povedal všetko, čo sa stalo, všetko, čo mi povedal, je, že som nemal strach, že všetky moje problémy budú vyriešené okamžite. Povedal mi, čo mám robiť, aby mi manžela späť, a ja som, povedal po 3 dni môj manžel sa vráti ku mne a začne prosiť, je to naozaj stalo, bol som veľmi prekvapí a veľmi, veľmi šťastný náš vzťah bol teraz veľmi tesné a my ako žiť šťastne znova. Takže moja rada pre vás je teraz spojiť s rovnakou e-mailovú adresu: ogbonispelltemple@gmail.com, ak ste v akejkoľvek situácii týkajúcej sa milostné problémy a všetky ďalšie veci, ktoré vám problémy. Vďaka ..
OdpovedaťOdstrániťAby som sa správne zaviesť, som pán Michael Benson súkromných veriteľov, aj rozdávať pôžičky na úrokové sadzby vo výške 3%, tejto finančnej príležitosť. u vašich dverí, dostať svoje pôžičky rýchlo. Existuje toľko ľudí tam vonku, ktorí hľadajú finančné možnosti či pomoc za rohom, a miest, a stále nie sú schopní dostať jeden, ale tu to je. Možnosti financovania v vašich dverí krok a ako také nemôže dovoliť nechať ujsť túto príležitosť túto službu pre jednotlivcov, firmy, podnikateľov a ženy, a pôžičiek je dostupnosť akékoľvek množstvo podľa Vášho výberu Viac informácií , Kontaktujte nás prostredníctvom e-mailu: MICHEALBENSONLOANAGENCY@GMAIL.COM
OdstrániťFormulár žiadosti o úver a vráti ho.
Celé meno .................
súkromné telefónne číslo ................
Krajina .................
Adresa ................
Štátne ..............
Roky ..............
Že bol použitý pred, alebo nie. .............
Stav ..............
Výška úveru potreba. ..................
Pôžičkové lehota ................
Povolanie .................
Mesačné príjmy ...............
V nadväznosti na tieto detaily, zašleme našu dohodu s platobným kalendárom, a ak súhlasíte s Podmienkami, stojí, ako dostať svoje pôžičky do 24 hodín, v závislosti od závažnosti a naliehavosti, a dôvera ,
Čakám na vaše rýchle odpovede.
pozorne
michael Benson
Ako som dostal svoju manželku späť pomocou pepokolovespell@gmail.com
OdstrániťDobrý deň, priatelia, úžasné a úžasné svedectvo o veľkom kúzelníku, ktoré som naozaj rád zdieľa. Moje meno je Davis lawse z Kanady. Dostať moju ženu späť je to, čo som očakával a nikdy si nedokážem predstaviť. Ja a moja žena sa oženili päť rokov a žijeme šťastne, ale zrazu sa úplne zmenila a odvrátila odo mňa a nikdy som nevedela, čo sa deje, pokúsila som sa ju spýtať, ale odmietla mi povedať, čo Problém je, a ako čas pokračoval, hľadala rozvod. Bola som taká obávaná a zmätená a urobila som všetko možné, aby som ju dostala späť, ale nebolo to ľahké, myslela som si, že všetka nádej bola stratená a počas môjho hľadania cesty von, môj priateľ, ktorý mal podobný problém, povedal O veľkom kúzelníkovi, ktorý mi pomohol vrátiť svoju ženu. Nikdy neverím v odovzdávaní kúzla v celom svojom živote alebo v kúzlo, pretože som nikdy nepomyslela, že to bude fungovať, ale snažila som sa mu dať šancu a na moje najväčšie prekvapenie odhodil kúzlo, aby ju priviedol späť, ale dnes sme späť Do krásneho domu s troma krásnymi dievčatami. Ďakujem Vám Dr PEPOKO. Sme šťastní znova a využívam túto príležitosť, aby som povedal komukoľvek, kto prechádza podobnou situáciou, aby sa s ním spojil na webovej stránke pepokolovespell@gmail.com www.pepokolovespelltemple.blogspot.com
David Lawse
Tu sú moje podrobnosti aj vtedy, ak ma chcete kontaktovať osobne ::: davis.lawse40@gmail.com
Dal som Dr. Allimu výzvu na náhlu zmenu mojej ženy a on mi dal jasne najavo, že moja žena ma bude milovať až do konca sveta, že nikdy neopustí moju zrak. Teraz sa ja a moja žena znova znova stretávame a začala robiť príjemné veci, ktoré predtým neurobilo, robí ma šťastnou a robí to, čo má robiť ako ženu, bez toho, aby ošklivala. Pošlite mu e-mail na akúkoľvek pomoc, ktorú potrebujete. Email: allispellhelp1@gmail.com Or Telefónne číslo: +2348100772528
OdstrániťSom slečna Tricia., Z U S. Začnem tým, aby všetko, čo majú skúsenosti srdce break a tiež prevýšenia robiť vonku milovník by si tu zastaviť a prečítať môj príbeh, tak ako budete vedieť, ako ísť vyriešiť alebo ako sa vaša ex späť z tohto kúzla čarodejníka .. A opäť som sa budú chcieť tiež povedať, že tento kúzlo koliesko BUDEM chcem povedať celý svet O je neškodný a nemá žiadne vedľajšie účinky, ale obnoviť a dá vám späť to, čo si zaslúžite, Pretože keď som sa stretol s týmto kúzlom CASTER, ktorý bol zavedený, ktorý mi manželka môj šéf v mojej pracovné miesto, dal jasne najavo, že on môže CAST kúzlo na toľko iných problémov OKREM ako sa vaša EX alebo vaše milenca LOVE YOU MORE, ktoré budú Suite. Vlani decembri Môj milenec podvádza ma a nebol tiež mi pozornosť, že človek by mal dať k žene, a že naozaj trápilo moju myseľ a moje srdce trhá od seba do tej miery, že som sa nesústredil v kancelárii spôsob, ako môžem použiť pred tým, než rozbiť môj lover.And pred týmto incidentom, vždycky vidím, ako môj šéf používať milovať svoju ženu tak moc. Som viezol si myslieť, že som nebol robí správnu vec, že k nemu bude ho milovať navždy, takže som naozaj zhromaždil odvahu a šiel do mojej kancelárie šéfa manželka požiadať jej tajomstvo, ktorá robila jej manžel ju miloval tak vrúcne, V prvom rade sa odmietla v rozprávaní mi Spýtala sa ma, prečo sa pýtam jej takú otázku, že ak je to normálne, každý človek milovať jeho wife.I jej povedal, prečo že sa mi jej spýtať na túto otázku, že môj milenec začal podvádzať na mňa v poslednej dobe, Keď som pokľakol pred ňou na nej vidieť svoju závažnosť tohto problému, ktorý som išiel sa jej opýtať, ona sa mi otvoril tým, že povie mi, že by som nemal nikomu povedať, čo chcete povedz mi, manželka môjho šéfa začal hovoriť mi, že používa veľmi mocné kúzlo na jeho manžela, aby ju miloval, a kúzlo, ktoré sa používa, je neškodný, ale kúzlo je len preto, aby ho milovať a nikdy sa pozrieť pre iné ženy okrem nej. Rýchlo som sa jej opýtať, Ako to spoznať tento veľký, POWER, odolné a bezchybná práca kúzlo koliesko, ona povedala, že jej priateľ tiež predstaviť si ju k sebe. Potom som sa tiež opýtať sa jej, ako som možnosť stretnúť sa s týmto kúzlom caster.SHE že všetko ku mne, že meno tohto kúzla zosielateľ Dr.super. Moja ďalšia otázka znela: Ako môžem získať tento nádherný kúzlo koliesko, Hovorila, že sa chystá dať mi e-mail na spell kolieska pre mňa kontaktujte ho môj problém, naozaj dala mi to kúzlo koliesko email: superlovespell@gmail.com a ja som ho kontaktoval a vysvetlil všetko k nemu, a po každej veci, ktorá potrebné urobiť kúzlom zosielateľ, V najbližších dvoch dňoch, môj milenec, že ma nenávidel toľko, prišiel do domu prosiť o odpustenie a ja som bol tak rád, že som konečne dostal moje srdce túžbu .. Bol som tak vďačný tohto kúzla kolieska pre to, čo urobil pre môj život .. Tak som sľub mu, že aj naďalej bude vždy povedať svetu o svoje úžasné dielo ku mne, a tiež na druhej strane, že za vami prišiel pred a tiež ľudia, ktorí sa tiež dostať k vám z môjho príbehu, ktorý rozpráva aj online .. Ja chcem povedať celému svetu, že by ste nemali plakať nad zmienku opäť, že je skvelý človek, ktorý bol pomáha jednotlivcom obnoviť tam Radosť a úsmev tam stojí! Priamy e-mail a získajte tento človek je: (superlovespell@gmail.com) To je to, čo chcem povedať, všetko tam vonku, to je si myslel, že všetka nádej je stratená OK .. Vďaka
OdpovedaťOdstrániťÚžasné svedectvo na kolieska pravopisu, ktorý priviedol svoju ženu späť ku mne .. Moje meno je Michael Smith Bývam v Austrálii a I `m šťastne ženatý s krásnou a starostlivá manželka s dvoma deťmi veľký problém nastal v mojej rodine pred siedmimi mesiacmi, medzi mnou a moju ženu tak hrozné, že sa prípad na súd žiadosť o rozvod, povedala, že nikdy nechcela zostať so mnou znovu, a že ona ma nemiluješ tak si zbalila z môjho domu a urobil ma a moje deti prešli silnej bolesti. Skúšal som všetky svoje dostupné prostriedky, aby ju získať späť, po veľa prosiť, ale všetko márne, a ona to potvrdila, že ona robila jej rozhodnutia, a nikdy ma chcela vidieť znova. Takže na jeden večer, keď som sa vracal z práce, som stretol starého priateľa, ktorý požiadal o mojej žene Tak som vysvetlil všetko, čo s ňou, tak ona mi povedala, že jediný spôsob, ako môžem dostať späť svoju ženu, je navštíviť kúzlo koliesko, pretože to naozaj pracoval pre ňu príliš Takže nikdy som veril v kúzla, ale nemal som inú možnosť, než nasledovať jej radu. Potom mi dala e-mailovú adresu zosielateľa kúzla ktorého navštívili. {} Tataspelltemple@gmail.com. Takže druhý deň ráno som poslal e-mail na adresu, že mi dal, a kúzlo koliesko ma uistil, že dostanem späť svoju ženu na ďalší deň, čo úžasné tvrdenie! Nikdy som neveril, tak hovoril so mnou a povedal mi všetko, čo musím urobiť. Potom sa druhý deň ráno, teda divu, že moja manželka, ktorá sa mi nezavolala na ôsmej {5} mesiacov, dal mi zavolaj ma informoval, že sa vráti tak úžasný! Tak to bolo, ako sa vrátila, že v rovnaký deň, s množstvom lásky a radosti, a ospravedlnila sa za svoju chybu, a pre bolesti, ktorú spôsobil mňa a moje deti. Potom sa od toho dňa, náš vzťah bol teraz silnejšia, než ako to bolo pred tým, že za pomoci kúzla kolieska. Takže, som rád vám tam láskavo návšteve rovnakej webovej stránky {} tataspelltemple@gmail.com, ak ste v akomkoľvek stave, ako je tento, alebo ak máte problém týkajúci sa "prinášať svoje ex späť. Takže vďaka za tataspelltemple privedú späť svoju ženu a priniesol veľkú radosť svojej rodine raz. {} tataspelltemple@gmail.com
OdpovedaťOdstrániťVďaka ...
Dobrý deň, som Sandra Caparas, som tu pre spreed túto dobrú správu do celého sveta o tom, ako som sa dostal môj bývalý láska back.I bláznime, keď moja láska ma opustila inou dievčinou minulý mesiac, ale keď som sa stretnúť sa kamaráta, ktorý ma predstavil Dr Momodou veľký messenger na veštca, že slúži, som rozprával môj problém s Dr Momodou o tom, ako moja bývalá láska ma opustil, a tiež, ako som potreboval dostať prácu vo veľmi veľkom company.He len mi povedal, že prišiel som na správnom mieste bol aj bude stále moje srdce túžbu bez vedľajších effect.He mi povedal, že to, čo musím urobiť, potom, čo bolo vykonané, v najbližších 2 dni, Moja láska mi volal na telefón a bol ospravedlnenia pre život ma už skôr a aj v budúcom jednom týždni po moja láska mi volal, aby sa prosí o odpustenie, bol som pozvaný na pohovor, v mojom požadovanom firme boli potreboval som pracovať ako generálny riaditeľ .. som tak šťastná a ohromený, že som ti povedať to do celého sveta kontaktovať Dr Momodou na nasledujúcu e-mailovú adresu: momodospelltemple@gmail.com a dostať všetky vaše problém vyriešiť .. Žiadny problém je príliš veľký pre neho riešiť .. Kontakt ho priamo na: momodospelltemple@gmail.com. a dostať svoje problémy vyriešiť ako ja ..
OdpovedaťOdstrániťDobrý deň, moje meno je Angela Denise, som z Kanady. Chcem Vás informovať, všetko, čo je kúzlo koliesko, ktoré je pravý a skutočný. Nikdy som neveril v žiadnej z týchto vecí, ale keď som strácal Garvin, potreboval som pomoc, a niekde zase zle. Našiel som consultant.ogboni kúzla a objednal som kúzlo lásky. O niekoľko dní neskôr mi zazvonil telefón. Garvin bol jeho staré ja znova a chcel vrátiť ku mne! Nielen vracať, kúzlo koliesko otvoril ho, ako veľmi som miloval a potreboval ho. Čarovanie nie je vymývanie mozgov, ale otvoril oči, ako veľmi musíme zdieľať spoločne. Odporúčam každému, kto je v mojom starom situácie vyskúšať. To vám prinesie nádherný prekvapenie, rovnako ako váš milenec späť k vám. Takto to bolo chcel byť "môžete kontaktovať kúzlo koliesko na ogbonispelltemple@gmail.com Je to veľmi pekné a veľké kúzlo koliesko, že vám môže pomôcť vyriešiť akýkoľvek problém, kontaktujte ho na jeho e-mail:. Ogbonispelltemple@gmail.com
OdpovedaťOdstrániťDobrý deň , priatelia , volám sa EMILIO chcem vzdávať vďaka veľkému OZALOGBO , ktorí mi pomohli pridelí pri získavaní späť moju lásku , a tiež mi pomohol v mojej finančnej problém.Je bol vo vzťahu s Anthonia nás obaja žili spolu v láske a šťastí , zrazu jednoducho pracovať až sa jedného rána mi hovorí , že je chorý a unavený mi , že som tak šokovaná a zmätená pretože som nikdy neurobil nič zlého s ňou ešte som musel prosiť ju , lebo som ju tak rád , ale stále trval na tom , k rozpadu so mnou , som sa snažil všetko , čo som mohol , aby ju získať späť, ale to nebolo možné , keď odišla som bol , ako niektorí finančne dole Nevedel som , čo sa stalo môjmu financií , tak som sa rozhodol kontaktovať nejaké kúzlo kolieska , ktorá sa stane byť podvody , bol som frustrovaný , ale potom sa rozhodol , aby sa žiadnym kúzlo koliesko znovu , jeden deň som sa pozeral na show , keď som videl ženu menom TINA dával svedectvo o tom , ako tento veľký muž menom Dr OZALOGBO jej pomohol dostať sa späť do jej milenca do 24 hodín hodín tak , aby bolo , ako som sa rozhodol dať skúsiť a som kontaktoval Dr OZALOGBO a povedal mu o tom , ako ma opustila a moje financie , jediná vec , ktorú povedal , bolo , že aj môj milenec príde ku mne a mojej financie príde znova , že bude robiť všetko do 24 hodín , a tak sa rozhodol sledovať a vidieť . v najbližších 24 hodín , čo mu povedal , že som dostal telefonát od nej a ona prosila ma , že je veľmi ľúto , čo urobila pre mňa najprekvapivejšou bolo , že práca , ktorú som požiadal v podniku takmer 4 mesiace , proste zavolal a povedal mi , že by som mal prísť a začať prácu , ktorá am schopný robiť svoju prácu , bol som tak prekvapený , len slzy radosti skotúľal z mojich očí , bol som veľmi , veľmi šťastný a ona sa len prišiel do môjho domu a začala prosebne ku mne , a tak som prijal jej ospravedlnenie a teraz žije šťastne spolu teraz , a pracujem vo firme teraz som zase šťastný . to všetko vďaka Dr OZALOGBO za pomoc a pre výrobu svoj sen prejsť . o pomoc a pre zhodnotenie môžete kontaktovať Dr OZALOGBO cez ozalogboshrine@gmail.com
OdpovedaťOdstrániťAhoj všetci ja nikdy nezabudnem na pomoc kňaza JAYEMA chrámu vykreslenie mi v manželskom živote . Bol som ženatý dobu 4 rokov a môj manžel a ja som rád navzájom veľmi draho . po 3 rokoch nášho manželstva môj manžel náhle zmeniť , že mal pomer s pani vonku , všimol som si , že potom som sa modlil za Boží zásah vec bola vážnejšia Povedal som pastora , o tom sme sa modlili , ale nič sa nestane . môj manžel práve prišiel domov jeden deň on vyzdvihnúť svoje veci a opustil ma a deti , aby jeho pani vonku v tej dobe som bol pliesť nevedel , čo má robiť znova , pretože som prišla o manžela a moje manželstvo taky . Bol som len kontrolovať svoje e - maily v kancelárii , keď som videl niekto zdieľať svoje svedectvo o tom , ako kňaz JAYEMA chrámu jej pomohol von so svojimi manželskými problémami , tak som kontaktovala e - mailom na kňaza JAYEMA Povedal som mu svoj problém a bolo mi povedané , že je v pokoji že som na správnom mieste , že by som mal vyplniť nejaké informácie o mojej vlastnej ja som po 30 mínus mi zavolal znova zablahoželal mi , že moje problémy budú riešiť počas 48 hodín . povedal mi , čo sa stalo s mojím manželom a ako to happen.that budú obnovené manželstva , ale budem robiť bezplatného darcovstva ich čokoľvek domáce JAYEMA moje srdce mi to povedal . k môjmu prekvapeniu najväčšie môj manžel prišiel do mojej kancelárie prosila ma na kolenách , že by som mal nájsť miesto v mojom srdci , aby mu odpustila aj rýchlo požiadať ho , že som ti odpustil him.friends váš prípad nie je príliš ťažké prečo nie dať kňaza JAYEMA vyskúšať pracujú prekvapenie , pretože viem , že bude tiež priviesť späť svojho manžela . ho kontaktovať cez jayemamagictemple@gmail.com
OdpovedaťOdstrániťZdravím celé verejné , Dobrý deň , moje meno je Janices wallocks z húšti texas.I prišli na túto stránku zdieľať dobré skutky Native Doctor ( prophetbaz ) . Nikdy som neveril v lásku , peniaze alebo mágie kúzla , kým som chcel tento výkonný kúzlo koliesko , keď som išiel do Afriky v decembri minulého roka na služobnej ceste . On je naozaj silný , a on vám pomôže kúzliť priviezť milovali ` s už stratené , nespráva , milenka hľadá niekoho milovať , peňažného bohatstva , výherné lotérie čísla , dobývať stratené svojho milenca , Priviezť stratené peniaze a magické kúzlo peňazí za dobrú prácu , I ` m teraz šťastný a živým svedectvom , pretože muž , ktorého som chcel vziať ma opustil dva týždne pred deň našej svadby a môj život bol hore nohami , cos náš vzťah bol na niekoľko rokov .. naozaj milovala ho , ale jeho matka bola proti nám , a on mal žiadnu dobre platenú prácu . Takže keď som chcel toto kúzlo koliesko , povedal som mu , čo sa stalo a vysvetlil situáciu , čo k nemu .. Spočiatku som bol nerozhodnutý , skeptický a neisté , ale len som to skúsil . A v čase, keď 5 dni som sa vrátil do Texasu , môj priateľ ( teraz môj manžel , doktor Wallocks ) mi volal sám a ospravedlnil sa , že všetko bolo sa vyrovnal s jeho mamičkou a rodinou a dostal novú pracovný pohovor , takže by sme sa mali ženiť a dal som zrod k dvojčatám nad som bol vyliečený z HIV .. Ja som ` t veria , že to cos kúzlo koliesko len ma požiadal , aby som pre moje meno a môj milenci názov a všetko , čo som chcela , aby to urobil za mňa ... Som šťastne ženatý a čakáme naše malé dieťa , a môj manžel tiež dostal novú prácu a naše životy sa stali oveľa lepšie a stali sme sa veľmi bohatý . V prípade , že niekto potrebuje kúzlo koliesko pre nejakú pomoc , e - mailu ho na túto e - mailovú adresu : ( prophetbaz@gmail.com ) ...... dúfam , že vám pomôže von . Poponáhľajte si teraz a kontaktujte ho teraz cez e - mailovú adresu : ( prophetbaz@gmail.com ) .. Ďakujem mnohokrát a som veľmi rád teraz .. Janices wallocks
OdpovedaťOdstrániťNetrpia vaše vlastné Z akéhokoľvek prerušenia
OdpovedaťOdstrániťDOWN , prekliatie alebo akékoľvek
DUCHOVNÉ SET BACK . Príďte sa Illuobe chrámu e - mail :
drilluobe@live.com
Úrad je kráľ !
Kúzlo , ktoré som
poskytujú je konečný rýchle výsledky , môžu to byť ťažké
nájsť presný
kúzlo koliesko , ktoré potrebujete , ak ste dont vedieť , čo
hľadať v
profesionálne kúzlo koliesko . Najlepšie kúzlo Kolieska sú
nie je ľahké vybrať
von ! Mnoho srdce je zlomené každý deň a mnoho
ľudí trpí zbytočne .
Dont byť jedným z nich . Dovoľte mi , aby som vám pomohol s vaším
prípad . jeho silný
kúzla môžu zastaviť rozvodu a mnoho
viac ! a ja som považovaný za jeden
z najmocnejších kúziel kolieskach s
biela mágia .
Môžem ti pomôcť . Mám veľkú škálu výkonných
kúzla použiť pre
potrebuje . Aký výsledok chceš ? tie by mohli
zaujímalo by ma , ako sa kúzla
vplyv na vás ? Bude kúzlo užitočné ? ÁNO !
kúzla som odovzdané pre vás
nebude mať žiadne nežiadúce vedľajšie účinky , ako je
zlá karma . Ak
zámery sú čisté z lásky , ako som si istý ,
sú , nie ? .
Mágia je vlastne energia od matky Zeme
, ktoré môžu byť kontrolované .
Vy sám môže byť dokonca schopný to urobiť po
rokov praxe .
špecializujúca sa v oblasti lásky , peňazí , energie ,
Úspech , Choroba ,
Tehotenstvo , Manželstvo , práca , ochrana , lotérie ,
Súd prípad , Luck . atď
KONTAKTUJTE MA e - mailom
TERAZ : drilluobe@live.com
Volám sa Ruth aj
OdpovedaťOdstrániťbol vo vzťahu k 3yrs s chlapcom aj veril
milovala mňa viac než čokoľvek iné na vec na svete
Po chvíli som si všimol nejaké zmeny vo veci
že robí , začal neodbytná
o nich , takže som vedel , že niektoré veci sa mýlil som sa snažil
aby ho potešil v niekoľkých bolo , ale ešte nie
výsledok . Krátko som si všimol , že videl inú babu
Snažil som sa , aby ho pochopili , že som ho milovala tak ,
veľa , ale on by ani počúvať . Jedného dňa som čítal
svedectvo o podobnom prípade človek svedčí o
dielo tohto veľkého Dr okojie , a dokonca aj keď som nemal
verí , som bol presvedčený o tom , môj priateľ , takže som kontaktovala
ho a skúsil metódu neochotne prekvapivo v
menej ako týždeň môj milenec ma kontaktoval a do
Dátum sme stále spolu šťastne ženatý s chlapček . Som tak vďačná Dr okojie , že je specialiesed na riešenie ďalších problémov , vrátane nasledujúcich :
( 1 ) Ak chcete, aby vaša ex späť .
( 2 ) ak budete mať vždy zlé sny .
( 3 ) Ak chcete byť podporované vo vašej kancelárii .
( 4 ) Chceš ženy / muži bežať po vás .
( 5 ) Ak budete chcieť dieťa .
( 6 ) Ak budete potrebovať finančnú pomoc .
( 7 ) Ak chcete, liek na HIV AIDS
kontaktujte ho teraz pre okamžité riešenie vášho
problémy na Drokojiehealinghome@gmail.com
ďakujem
Volám sa Ruth aj
OdpovedaťOdstrániťbol vo vzťahu k 3yrs s chlapcom aj veril
milovala mňa viac než čokoľvek iné na vec na svete
Po chvíli som si všimol nejaké zmeny vo veci
že robí , začal neodbytná
o nich , takže som vedel , že niektoré veci sa mýlil som sa snažil
aby ho potešil v niekoľkých bolo , ale ešte nie
výsledok . Krátko som si všimol , že videl inú babu
Snažil som sa , aby ho pochopili , že som ho milovala tak ,
veľa , ale on by ani počúvať . Jedného dňa som čítal
svedectvo o podobnom prípade človek svedčí o
dielo tohto veľkého Dr okojie , a dokonca aj keď som nemal
verí , som bol presvedčený o tom , môj priateľ , takže som kontaktovala
ho a skúsil metódu neochotne prekvapivo v
menej ako týždeň môj milenec ma kontaktoval a do
Dátum sme stále spolu šťastne ženatý s chlapček . Som tak vďačná Dr okojie , že je specialiesed na riešenie ďalších problémov , vrátane nasledujúcich :
( 1 ) Ak chcete, aby vaša ex späť .
( 2 ) ak budete mať vždy zlé sny .
( 3 ) Ak chcete byť podporované vo vašej kancelárii .
( 4 ) Chceš ženy / muži bežať po vás .
( 5 ) Ak budete chcieť dieťa .
( 6 ) Ak budete potrebovať finančnú pomoc .
( 7 ) Ak chcete, liek na HIV AIDS
kontaktujte ho teraz pre okamžité riešenie vášho
problémy na Drokojiehealinghome@gmail.com
ďakujem
chcem poďakovať Bohu za pomocou Dr ABA ako my
OdpovedaťOdstrániťzdroj záchranca po 2 roky z nezamestnanosti a
môj milenec ma nechali na pokoji po dobu 2 rokov, boli práve
zlomené srdce , až som sa dostal do kontaktu s DR ABA potom, čo som videl dámu
svedectvo o tom , ako bola
pomáhal rovnaké DR , tak som sa rozhodol
dostať do kontaktu s ním , a keď som mu povedal všetko moja
Problémy sa zasmial a povedal , že to nie je
problém , že všetko bude v poriadku do 3 dní
time.Exactly 3. deň , môj bývalý milenec mi volal . ja
bol šokovaný a čo ma prekvapilo najviac , bola
že spoločnosť aj požiadala o viac ako 4 mesiace s názvom
mi a povedal , že som mala pokračovať v práci , akonáhle
possible.Am tak vďačná DR ABA . ak chcete
ho kontaktovať , napíšte ho na :
Prophetaba@gmail.com . Je to cast nasledujúce kúzla a mnoho ďalšieho :
( 1 ) Ak chcete, aby vaša ex späť .
( 2 ) budete potrebovať rozvod vo vašom vzťahu
( 3 ) Ak chcete byť podporované vo vašej kancelárii .
( 4 ) Ak žien a mužov bežať po vás .
( 5 ) Ak budete chcieť dieťa .
( 6 ) Ak chcete byť bohatí .
( 7 ) Ak chcete zviazať váš manžel a manželka , aby sa
tvoja navždy .
( 8 ) Ak budete potrebovať finančnú pomoc .
( 9 ) Bylinná starostlivosti . E.t.c.
Kontaktujte ho dnes na :
Prophetaba@gmail.com
Moje meno je Vicky Lorimer , som z Manchesteru vo Veľkej Kingdom.i som počuť vypovedať o tom , ako som sa dostal späť môj manžel , vzali sme na viac ako 9 rokov a dostali dve deti . to išlo dobre s nami a my sme vždy radi . až jedného dňa môj manžel začal správať spôsobom , nemohol som pochopiť , som bol veľmi zmätený , ako ma a deti zaobchádzať . neskoršia ten mesiac neprišiel domov a zavolal mi , že chce rozvod , som sa ho spýtal , čo som urobil zle , že si zaslúži to od neho všetko , čo sa hovorí , je to , že sa chceš rozviesť , že ma nenávidí a nemajú Chcem , aby ma znovu vidieť v jeho živote , bol som naštvaný a frustrovaní tiež neviem , čo mám robiť , bol som chorý dlhšie ako 2 týždne , pretože rozvodu . milujem ho tak moc , že je pre mňa všetko , bez toho aby mu môj život je neúplný . Povedal som moja sestra a ona mi povedala kontaktovať kúzlo koliesko , nikdy som veriť v tom všetkom kúzlenia o veci . Ja chcem len vyskúšať , či niečo príde z toho . Spojil som sa s Dr MAXI Owolabi na návrat svojho manžela ma , povedali mi , že môj manžel bola prijatá iná žena , že jej kúzlo na neho , že je dôvod , prečo si ma nenávidia , a tiež nám chcete rozvodu . potom mi povedali , že majú kúzlo na neho , že bude mu vráti ku mne a deťom , ktoré liate kúzlo a po týždni môj manžel mi zavolal a povedal mi , že som mu odpustiť , začal sa ospravedlňovať na telefóne a povedal , že ma stále miluješ , že nevedel , čo sa s ním stane , že ma opustil . je to kúzlo , že Dr Brave odliata na neho , že ho , aby sa vrátil ku mne dnes , ja a moja rodina sú teraz šťastní opäť dnes . ďakujem Dr MAXI Owolabi za to , čo ste pre mňa urobil by som sa dnes , pokiaľ nebolo nič pre veľké čaro . Chcem ti moji priatelia , ktorí prechádzajú všetky týmto druhom lásky problém , ako sa dostať späť svoje manžela , manželku , alebo bývalý priateľ a priateľka , alebo ktorí stále potrebujú duchovnú pomoc alebo poradenstvo , by malo byť múdre kontaktovať Dr MAXI Owolabi prostredníctvom svojho e - mailu : owolabilovespell@hotmail.com . a uvidíte , že váš problém bude vyriešený bez zbytočného odkladu .
OdpovedaťOdstrániťDÁVAJTE POZOR, TU NIKTO NEMÔŽE POMÔCŤ TU, ALEBO DOKONCA NAZNAČUJÚ, AKO SA MÔŽETE DOSTAŤ VÁŠ EX ALEBO LÁSKU SPÄŤ, ŽIADNE SVEDECTVO VÄČŠINA KÚZLO KOLIESKA TU MUSÍ IGNOROVAŤ.PRETOŽE VÄČŠINA Z NICH SÚ PODVOD MÁM NA MYSLI SKUTOČNÉ PODVOD, KTORÝ SOM BOL OBEŤOU A DOSTAL SOM ROZTRHOL TISÍC DOLÁROV, PRETOŽE SOM BOL TAK DOČKAŤ, AŽ SI MOJA ŽENA VZRÁSTOL PO OPUSTILA MA CEZ 2 ROKY MOJA 7YEARS STARÝ SYN JERRY, SA UPLATŇOVALI NA 7 TU RÔZNE KÚZLA KOLIESKO A VŠETKO BEZVÝSLEDNE VŠETCI ŽIADAJÚ ROVNAKÚ VEC POSLAŤ VAŠE MENO SVOJHO EX MENO, ADRESU A OBRÁZOK TELEFÓNNE ČÍSLO ATĎ KTORÉ SOM UROBIL znovu a znovu, a väčšina z nich bola z Južnej Afriky dovtedy, KÝM som VIDEL tento E-mail on-line o DR KAKÁ kúzlo v NIGÉRII a rozhodol som sa mu CALL.HE Opýtajte sa ma štyri veci svoje skutočné meno,MÔJ EX A MÔJ EX MATKA MENO A 500 LIBIER A POVEDAL MÔJ EX PRÍDE SPÄŤ 24 HODÍN, TAK MUSÍM UKONČIŤ HOVOR AKO SOM ZAPLATIL VIAC AKO 7000 DOLÁROV NA ČAROVANIE A KURIÉRSKE A NIČ PRÁCE MI PO 3 DNI SOM PREMÝŠĽAL O TOM KOĽKO STRATIL SOM DOTERAZ PRETOŽE RUŽE TAK SOM POVEDAL, DÁM MU TO SKÚSIŤ TAK NAZVAL HO ZNOVU A POSLAŤ MOJE PRAVÉ MENOMÔJ EX A MÔJ EX MATKA MENO £340 PRETOŽE PRISAHÁM, ŽE TO BOL MÔJ POSLEDNÝ POKUS, TAKŽE SOM BOL ČAKÁ AKO ON MI POVEDAL, ŽE POČKAŤ AŽ ĎALŠÍ DEŇ A NEMOHOL SPAŤ NOCI, PRETOŽE NAOZAJ RÁD RUŽE A CHCETE JU SPÄŤ NA 9 PM TO DEŇ SOM VIDEL ROSE ONLINE NA TVÁR KNIHY A POVEDALA: AHOJ NAJPRV SOM BOL ŠOK, PRETOŽE ONA NIKDY HOVORIŤ SO MNOU V MINULOSTI ROKA A 9 MESIAC TERAZ SOM ZNOVA NEODPOVEDAL, POVEDALA, ŽE STE TAM? RÝCHLO ODPOVEDAŤ ÁNO A POVEDALA, ŽE MÔŽEME VIDIEŤ ZAJTRA SOM POVEDAL ÁNO A IŠLA V REŽIME OFFLINE, BOLA SOM ZMÄTENÁ, BUDEM SNAŽIŤ HOVORIŤ S ŇOU ZNOVA, ALE ONA BOLA VIAC ON-LINE NEMOHOL SPAŤ ŽE NOC AKO SA OPÝTAŤ, ČO SA CHYSTÁ POVEDAŤ, OD 7. AM RÁNO DALA MI MISS HOVORU ROZHODOL SOM SA VOLANIE SPÄŤ AKO SOM BOL STÁLE V ŠOKU ZNOVA JEJ ZAVOLAŤ A VYBERIEM POVEDALA, ŽE MÔŽEME VIDIEŤ PO PRÁCI DNES SOM POVEDAL ÁNO, TAK ONA UKONČENIE HOVORU IHNEĎ SOM DOSTAL Z PRÁCE ONA CALL ME A STRETNEME A TERAZ SME SPÄŤ OPÄŤ SOM HOVORU DR KAKÁ POZAJTRA POĎAKOVAL MU ZA TO, ČO UROBIL V SKUTOČNOSTI STÁLE MU ZAVOLAŤ A ĎAKUJEM MU, AKO MÔJ ŽIVOT NEBOL KOMPLETNÝ BEZ RUŽE BUĎTE OPATRNÍ TU BOL PODVOD TISÍCE DOLÁROV AK CHCETE LÁSKA KÚZLO alebo ho e-mailom (KAKARAKASPELL@YAHOO.COM) s pozdravom.
OdpovedaťOdstrániť{kakarakaspell@yahoo.com}
Volám sa Mária a ja založiť v USA ... "Môj život je späť !!! Po 1 rokoch Broken manželstva, môj manžel ma opustil s dvoma deťmi. Cítil som sa ako môj život sa chýli ku koncu som málom spáchal samovraždu, bol som citovo dole po veľmi dlhú dobu. Vďaka kúziel kúzelníka s názvom High Priest Dr JAS, ktoré som sa stretol online. Na jednej verné deň, keď som prehliadania internetu som narazil prideliť svedectvo o tejto konkrétnej kúzla kolieska. Niektorí ľudia, svedčil, že on priniesol svojej bývalej milenke späť, niektorí svedčil, že on obnovuje lono, rakovina liek, a ďalšie choroby, niektorí svedčil, že on môže kúzlo zastaviť rozvod, a tak ďalej. Tiež som naraziť jednu konkrétnu svedectvo, bolo to o žene s názvom Sonia, keď svedčil o tom, ako sa vrátil jej bývalý milenec za menej ako 7 dní, a na konci svojho svedectva pustila High Priest Dr JAS 's e-mailami adresy. Po prečítaní všetkých týchto, rozhodol som sa to skúsiť. Ho kontaktoval som prostredníctvom e-mailu a vysvetlil môj problém k nemu. Iba za 3 dni, môj manžel vrátil ku mne. Vyriešili sme naše problémy, a my sme ešte šťastnejší než predtým. High Priest Dr BRIGHT je naozaj nadaný človek a ja sa nezastaví publikovať ho, pretože je to skvelý človek ... Ak máte problém, a vy hľadáte skutočné a efektívne kúzla čarodejníka vyriešiť všetky vaše problémy pre vás. Skúste veľkňaz Dr BRIGHT kedykoľvek, mohol by byť odpoveďou na vaše problémy. Tu je jeho kontakt: drbrightspellcaster @ gmail .. alebo zavolajte svojho mobilného čísla 2348164737027.
OdpovedaťOdstrániťTo je moje svedectvo o dobrej práci človeka , ktorý
OdpovedaťOdstrániťmi pomohol .. Volám sa Mirabel Hart a opieram v USA .
Môj život je späť ! Po 9 rokoch manželstva , môj manžel odišiel
ma a nechal ma s naším jedným chalanom , som sa cítil ako môj život sa chystá
koniec , a bol rozpadá . Vďaka kúzlo kolieska
tzv pristáť Dr Ogudu , ktorý som stretol on - line . Na jednej verné
deň , keď som bol prehliadania internetu , bol som
hľadajú dobré kúzlo kolieska , ktoré je možné vyriešiť môj
problémy . Narazil som na rad svedectvo o
tento konkrétny kúzlo koliesko . Niektorí ľudia svedčil
že priviezol svoju ex milenca späť , niektorí svedčil
že obnoví lono , niektoré svedčil , že on môže zoslať
kúzlo na zastavenie rozvod a tak ďalej . Tam bol jeden
najmä svedectvo som videl , bolo to o žene zvanej
milosť , keď svedčil o tom , ako budúci dr ogudu priviedol späť
jej bývalý milenec za menej ako 72 hodín a na konci
Jej svedectvo , že pokles pristáť dr ogudu e - mailovú adresu .
Po prečítaní všetkých týchto , som sa rozhodol dať veľký pristáť a
skúste . Ho kontaktoval som prostredníctvom e - mailu a vysvetlil svoj problém
ho . Iba za 3 dni , môj manžel vrátil ku mne . vyriešili sme
naše otázky , a my sme ešte šťastnejší , než predtým . pristáť dr ogudu
je naozaj talentovaný a nadaný človek a ja sa nezastaví publikovanie
ho , pretože on je skvelý človek ... Ak máte problém
a hľadáte skutočné a naozajstné kúzlo koliesko k riešeniu , ktoré
problém pre vás . Skúste veľkú pristáť dr ogudu dnes , mohol by byť
odpoveď na váš problém . Tu je jeho kontakt :
DROGUDUHEALINGHOME@GMAIL.COM
Ďakujem vám skvelý pristáť DR OGUDU . Kontaktujte ho na nasledujúce :
( 1 ) Ak chcete, aby vaša ex späť .
( 2 ) ak budete mať vždy zlé sny .
( 3 ) Ak chcete byť podporované vo vašej kancelárii .
( 4 ) Chceš ženy / muži bežať po vás .
( 5 ) Ak budete chcieť dieťa .
( 6 ) [ Ak chcete byť bohatí .
( 7 ) Ak chcete zviazať váš manžel manželka bude vaše navždy .
( 8 ) Ak budete potrebovať finančnú pomoc .
( 9 ) Bylinná starostlivosti
10 ) Pomôžte spája ľudí z väzenia
( 11 ) Manželstvo Kúzla
( 12 ) Miracle Kúzla
( 13 ) Krása kúzla
( 14 ) Nehnuteľnosti Charm
( 15 ) atrakcie Kúzla
( 16 ) Evil Eye Kúzla
( 17 ) Kissing Spell
( 18 ) Odstrániť Nemocenské dávky kúzla
Kontaktujte ho dnes na : DROGUDUHEALINGHOME@GMAIL.COM
Vzhľadom k tomu, moje zlomené manželstvo sa za pomoci šamana obnovenie skutočné kúzlo koliesko.
OdpovedaťOdstrániťJa som pani Margaret Durr, 38yrs starý, a išiel za šesť mesiacov, som sa rozišla s manželom, v podobe rozvode sme naplnili, mali sme veľmi veľký problém, ktorý bol mimo našu kontrolu, prišli sme zistil, že a mal pomer s inou ženou, a tak zostal mimo mňa, pretože som sa ho spýtal, povedal mi, po veľa prosby a výhovorky, odmietajú sa vrátiť ku mne. Skúšal som všetko, veriť, že som ho stále milujem ho, ale on mi povedal, že to medzi nami. Aj s veľmi dobrý kamarát, radím vám, čo robiť s tým, že mi nikdy nepovedala jediný spôsob, ako som si, že vráti lekára s názvom Kúzlo koliesko z New Africae Takže som vždy počul na návštevu, ale oni viera. tak som musel vlastne chodí do rovnakej mágie ma uistil, že som sa dostať svojho manžela späť po týždni svojho kúzla. a ona mi povedala, že si myslela, že je všetko v poriadku, ak by rozhodne bývali vo svojej práci, že nie som prvý, kto pomohol znovu.
A to je, ako sa to píše a týždeň neskôr sa zakrádajú, bol som tak prekvapený, že môj bývalý manžel, nemyslím dobre vidieť pri dome môjho otca vidieť pred šiestimi mesiacmi, a požiadať o odpustenie. A to je to, ako sme sa obaja opäť žili šťastný život, až do dnešného dňa, náš vzťah je teraz silnejšia než predtým.
Vďaka veľkému lekára, Dr. Musa kúzlo človeka našej doby, aby mi pomohol, môj bývalý manžel na Váš e-mail Späť: Vezmite prosím na vedomie drmusaspelltemple@gmail.com nad 21yrs sú ľudia, ktorí majú rôzne typy problémov na riešenie pomohol, kladie otázku, či manželstvo, zastaviť rozvod, kozmetické kúzla, kúzla lásky, peňazí kúzla, kúzla, propagácia / ochrany, kúzlo práce, atď. Informujte ostatné, tento muž je tak amazing..for vďaka meste alebo volajte 2349033455855 Vorteilev
Je dr. musa môžete, ak budete potrebovať jeho pomoc mu e-mailu vo vašom vzťahu a ja
OdpovedaťOdstrániťyou.Your sľubujú okamžite riešiť problémy. Potom, čo bol v
Vzťah s ním sedem rokov, keď ma opustil, mám všetko
možné priviesť ho späť, ale márne. Chcel som ho späť
pretože láska mám pre neho, opýtal som sa ho, ale on odmietol, až ja
Môj problém rozprávanie niekoho, on-line a navrhol, že by som mal
Skôr Mail mohol, čarodejníka, kto bol schopný mi pomôcť kúzlo na neho
staré, ale ja som ten typ, ktorý nikdy veriť v čaro, nemal som inú možnosť
Skúste to, poslal som koliesko, on mi povedal, že to nie je problém,
3 dni pred späť ku mne svoje dobré, že môj ex
3 dni pred, mágia, a prekvapivo druhý deň
Bolo to v 16.00 hodín. Môj bývalý mi volal, bol som tak prekvapený, odpovedal som
zavolať a všetko, čo povedal, bolo, že je to tak ľúto všetko môže sa stať,
Chcel sa dostať späť ku mne, že ma miloval toľko, aby si. Bola som tak šťastná a
prekvapený. Od tej doby som sľub, že všetko, čo chcem vedieť, vyrobený
nikdy problém, vzťah, ktorý vidím kúzlo
Caster, aby im pomohla. Kto by mohol pomôcť kúzelník má jeho
E-Mail-drmusaspelltemple@gmail.com
Hodil toľko ako mágia,
(1) sa chcú dostať svoje ex späť.
(2) Majú vždy nočné mory.
(3) S cieľom podporiť vo vašej kancelárii
(4) Chcete dieťa.
(5) Chcete byť bohatý.
Chcete zachovať (6) Váš manžel / manželka zostať naveky sám.
(7) potrebujú finančnú podporu.
8) Chcete mať kontrolu nad, môžete manželstvo
9) Myslíte si, ľudia chcú byť oblečený
10) bezdetnosť
11), je potrebné sa muž / žena,
13), ako ich lotérie víťazstvo
14) PROMOTION SPELL
15) stanice
16) BUSINESS SPELL
17) GOOD JOB SPELL
18) liek pre každú chorobu / h.i.v.
Kontakt s ním dnes: drmusaspelltemple@gmail.com
odpoveď
Volám sa Jessica Luis a ja som našiel v Spojených štátoch ... Môj život je späť! Po 5 mesiacoch Broken manželstva, môj manžel ma opustil s dvoma deťmi. Cítil som sa ako môj život mal zastaviť na veľmi dlhú dobu som skoro spáchal samovraždu, bol som preč citovo. Vďaka mága menom Dr Mohammed, že som sa stretol online. Na jednej verné deň, kedy som sa surfovať na internete, som narazil na prideliť svedectvo o tejto konkrétnej kolieska. Niektorí ľudia, svedčil, že on sa vrátil so svojím bývalým milencom, niektorí svedčil, že on zase maternica vyliečiť rakovinu a iné choroby, niektorí svedčil, že on kúzlo zastaviť rozvod a tak ďalej. Tiež som narazil na určité vyhlásenie o žene menom Sonia, bolo to, ako keby jej bývalý milenec za menej ako 2 dni, povedala, a na konci svojho svedectva bol Dr. Musa e-mailovú adresu. Po prečítaní to všetko som sa rozhodol to skúsiť. Ho kontaktoval som prostredníctvom e-mailu a povedala mu môj problém. Za púhych 48 hodín, môj manžel vrátil ku mne. Riešime naše problémy, a my sme ešte šťastnejší ako predtým Mohameda, je naozaj talentovaný človek, a ja sa nezastaví vysielanie, pretože je to skvelý človek, ... Ak máte problém, a pre skutočné a efektívne vyhľadávanie Witcher na riešenie všetkých problémov pre vás. Skúste vysokej drmusaspelltemple@gmail.com kedykoľvek mohol vidieť odpoveď na vaše problémy. Tu je jeho kontakt: drmusaspelltemple@gmail.com
OdpovedaťOdstrániťMoje meno je pán Albert Fletcher bohatstvo. Milujem zdieľať svoje svedectvo
OdpovedaťOdstrániťvšetci ľudia v tomto fóre pretože som nikdy nenapadlo, že by som sa podelil o svoje
Girlfriend späť, a to znamená pre mňa veľa .. dievča, ktorú som chcel dostávať
Vezmi si ma 4týden na našu svadbu s iným mužom. Keď som volal,
jej, že nikdy na moje volanie, Vymazal som ju na Facebooku.
Keď som odišiel,
Jej pracoviská, povedala k svojmu šéfovi a každý z nich má svoje sídlo
nikdy ma chcel vidieť .. som stratil
moja práca v dôsledku tohto cos som nebol schopný sa dostať bol môj život
A snaží sa všetko nemusí ísť hladko so svojím životom ísť ... Mám
Jediné, čo som mohol urobiť, bolo vrátiť sa, ale všetko, čo nefungovalo, kým som sa stretol
Samec cestovať do Afriky, aby splnenie niektoré obchody boli
Vývoj pred pár rokmi .. Povedal som mu môj problém a majú všetky prešli
by vždy v chrbte, a ako som prišiel o prácu, ... on mi povedal, že
Pomôže mi ... Nemyslím si, že na prvom mieste, ale prisahal
on mi pomôže, a to je dôvod, prečo ma moja priateľka opustila, povedal,
ma a povedal mi pár tajomstiev. Bol som ohromený, keď som počul, že
z toho. povedal, že by sa hodiť kúzlo na mňa, a ja si
Výsledky v najbližších dňoch .. potom som sa vrátiť do USA
druhý deň som mu zavolal, keď som sa vrátil domov, a on povedal, že je zaneprázdnený
Casting toto kúzlo, a kúpil všetky materiály potrebné
kúzla Povedal, že na poďme vidieť pozitívne výsledky ďalšie 2 dni
vo štvrtok ... Priateľka mi volal presne 12.35 hodín
Štvrtok a ospravedlňujeme sa za všetko, čo urobili .. povedala, že nikdy nevie
to, čo urobila a jej náhle správanie nebolo úmyselné, a oni
sľúbil, že to znova. bolo to ako sen, keď som počul
že aj keby sme ukončiť hovor od nej, volal som muža a povedal mu:
moja žena zavolal a povedal som nič nevidel ... Povedal, že
k svojej práci .. späť do 2 dní čase, a ak sa v sobotu, ale
volal mi na mojom pracovisku, som sa dostať späť do práce v pondelok
a oni mi budú kompenzovať čas oneskorenia strávený doma
bez práce .. Môj život je späť vo forme, mám priateľku späť
a tešíme sa teraz ženatý s deťmi, a ja mám svoju prácu späť
Tento muž je naozaj silný .. Ak budeme až pre 20 osôb, ako je on
vo svete, svet by bol lepším miestom. Má tiež
pomohol veľa mojich priateľov, aby vyriešiť veľa problémov, a oni sú všetci
šťastný. Páčilo sa tento článok na fóre pre každého, kto sa zaujíma o
pri stretnutí muža o pomoc. Môžete ju použiť na odoslanie na tento e-mail;
drmusaspelltemple@gmail.com Nemôžem dať jeho číslo cos povedal
me nechce byť rušený mnoho ľudí po celom svete .. on
povedal, že jeho e-mail je v poriadku, a on vám odpovie na všetky e-maily tak rýchlo, ako je to možné .. dúfam
pomohol pri .. veľa šťastia do svojho e-mailu;
drmusaspelltemple@gmail.com
odpoveď
Sharon caparas11.
Tisíc diela Dr. Musa svätyne. Ahoj, ja som Sarah Parker, z Londýna, Veľká Británia. Chcem svedectvo na celom šírom svete dávam môj bývalý manžel sa ku mne do 48 hodín s pomocou úžasných a silných diel veľkého kúzla kolieska a špiritistov> drmusaspelltemple@gmail.com Tu je môj príbeh. Po 9 rokoch manželstva môjmu manželovi, Steven. On rozviedol, rozišiel sa so mnou a moje deti z domu, a druhý s dámou. Urobil som, čo som mohol dostať ho späť, ale všetci prepadli. Až jedného dňa, lojálni, starý priateľ, ktorí pracujú v rovnakej spoločnosti so mnou, povedal mi o veľkých hráčov na internete, pomáhali v podobnom probléme, a tiež finančné problémy. Sprvu som pochyboval, ale rozhodol som sa to skúsiť. Keď som ho kontaktoval, pomohol mi hodil re-union kúzlo, a do 48 hodín môj manžel prišiel ku mne a ospravedlnil prosil so mnou. Dnes sme spolu šťastní, s množstvom lásky, radosti a hojnosti. S našimi 3 deti, chlapcov a dve dievčatá. Môžete použiť e-mail (drmusaspelltemple@gmail.com) na jeden z nasledujúcich problémov tieto skvelé kúzlo kolieskové dnes:
OdpovedaťOdstrániť(1) sa chcú dostať svoje ex späť. (2), stále mať nočné mory. (3) Je potrebné podporovať v jeho kancelárii (4) Chcete byť dieťaťom. (5) Chcete byť bohatý. (6) chcete zviazať svojho manžela / manželku, vaše navždy. (7) potrebujú finančnú podporu. 8) Chcete mať kontrolu nad ich manželstvo 9) Chceli by ste ľudí, 10), s tým, čo priťahovalo tehotná by som byť 11), ako dostať svoje ex-manžel a manželka 13 nových GET), ako lotérie WIN 14 ) PROMOTION SPELL 15) obhajuje 16) BUSINESS kúzlo 17) dobrú prácu magickú 18), liek na každú chorobu 19), ak chcete adoptovať dieťa kontakt, ručím vám, že tu pomôže potrebujete, je ich email: drmusaspelltemple @ gmail .com
Ahoj všetci som Kim zo Spojených štátov amerických, som tu svedčiť v mene tohto veľkého človeka, ktorý priviezol šťastie do mojej rodine za svojím milencom Chris mi odišiel do 3 rok kvôli inej žene, som naozaj miloval Chris, pretože to bol môj prvý láska Snažil som sa všetko, čo bolo v mojich silách, aby si Chrisa späť do môjho života, ale ľudia, ktorých som stretol stále na mňa scamming a mi klamať, potom obvykle v sobotu chodím von, aby sa vlasy a získať nejaké veci, potom som musel ľudia diskutovať v salóne v prípade, že počúvať rádio tam dobre, to je program, (ako som sa dostal späť môj bývalý) a začal hovoriť veľa o Dr Steve, ako tento človek pomohol veľa ľudí v podaní späť tam milenca, tak som okamžite šiel v blízkosti týchto dámy aj sa stretli v salóne a vysvetlil som, čo im povedali mi, by sa mali snažiť a obráťte sa na doktora Steva, že bol hovorí mesta a ľudia sú s ním naozaj kontaktovať o pomoc, hneď sme hľadali na internete a prečítajte si skvele veci, o Dr Steve aj teraz mám všetko Dr Steve kontakt okamžite v salóne som dal doktorovi Stevovi zavolať a ja zdieľal môj problém s ním mi proste povedal, nie sa báť, že by som mal byť len rád, on mi to povedal, aby som mu posielať pár detailov, ktoré som urobil, a potom sa vrátil ku mne, že všetko bude v poriadku do 36 hodín som bol tak šťastný, potom Dr. Steve robil svoju prácu, a on sa ma to nepodarí, môj milenec Chris prišiel ku mne so slzami v očiach a ospravedlnil sa mi za takže som v hlbokej bolesti dobré 3 rok, a tak sa rozhodol, aby dokázal, že ma nikdy neopustí z akéhokoľvek dôvodu, že sa mi mal prístup k jeho účtu a ma jeho najbližšími príbuznými na všetkých jeho vôli, teraz najdokonalejší vec je, že nemôže stráviť minútu bez toho, aby videl ma, alebo ma volá, som tak vďačný Dr. Steve pre podanie späť šťastie, ktoré mi chýba niekoľko rokov, prosím, kontaktujte Dr Steve o pomoc, ktorú je dôveryhodný človek quicklovespell@outlook.com
OdpovedaťOdstrániťKONTAKT: QUICKLOVESPELL@OUTLOOK.COM
Volám sa Matilda a ja som bol v láske s veľmi pohľadný muž, potom, čo bol vo vzťahu s ním deväť rokov, keď sa so mnou rozišla, som robil všetko možné, aby sa to späť, ale to bolo všetko márne, ja chcela ho späť, rovnako ako láska mám pre neho, opýtal som sa ho so všetkým, čo som urobil sľuby, ale on odmietol. Vysvetlil som môj problém s niekým, on-line, a navrhol, že by som mal radšej obrátiť na kúzlo koliesko, kto by mi pomohol kúzlo, aby sa to späť, ale ja som typ, ktorý nikdy neveril v mágiu, nemal som inú možnosť, než to, snažím sa poslal kúzlo koliesko, a ona mi povedala, že tam nebol žiadny problém, že všetko bude v poriadku, tri dni, že môj bývalý sa dostať späť ku mne tri dni pred vrhla šarm a prekvapivo druhý deň, to bolo asi šestnásť hodina. Môj bývalý mi volal, bol som tak prekvapený, som odpovedal na volanie, a všetko, čo povedal, bolo, že to bolo tak ľúto, všetko, čo sa stalo, bol by rád, aby som sa vrátil k tomu, že ma miluje tak moc. Bola som tak šťastná, a šiel k nemu, to bolo, keď sme začali spolu žiť šťastne znova. Od tej doby som si sľub niekoho, viem, že máte problém, vzťah alebo zdravotné problémy budem používať pre tieto osoby, ktoré sa vzťahujú k nemu, že jediný skutočný a mocné kúzlo koliesko, ktorý mi pomohol s mojimi vlastnými problémami, a ktorý je odlišný od druhého. Každý, kto by mohol potrebovať pomoc magické sprievodca, e-mail je (dr.brownspellhome@gmail.com
OdpovedaťOdstrániťVolám sa lady Morgan, žijem v USA, a ja som šťastne ženatý s krásnou manželom a dvoma deťmi. Mám trochu nedorozumenie so svojím manželom o ústa pred a balia von z domu, ja a deti na ako takmer rok žije teraz, a ja sa snažil všetky moje najlepším možným spôsobom, aby sa ubezpečil, že sa vráti všetko k ničomu. hovorím s niektorými z mojich priateľov, ktoré nevyšlo, s výnimkou toho, kto so mnou hovoril o veľmi mocné kúzlo koliesko Dr ABOSUN, ktorý mu pomohol s jeho vlastnou manželskej krízy, ktorá viem teda, ale nevedel, ako rieši situáciu až do teraz. Nikdy som veril v kúzla kúzlenia, ale presvedčil ma a ja som nemal inú možnosť, než sa riadiť jeho radami, pretože bolesťou ja som prechádzajúcich nevidno môj krásny manžela vedľa seba, musím dať radu šanca, tak som sa ho kontaktovať s jeho e-mailovú adresu (drabosun@gmail.com), kontaktoval som mu, že sme diskutovali, že poradiť mi a povedz mi, čo mám robiť. Po všetkom, čo povedal, že menej ako tri dni môj manžel príde žobranie, naozaj to bolo tak prekvapujúce, potom si spomeniem, že Dr. ABOSUN poradiť, aby som ju prijať bez reptania, to bolo, ako môj manžel vrátil ku mne na mieru prostredníctvom kúzla kúzlenia, Od tej doby sme sa žiť v mieri ako jedna veľká šťastná rodina. Jeden z ceny som bol požiadaný, aby zaplatiť mal povedať, že ľuďom okolo mňa, že problémy, ako je táto, môže byť vždy riešiť "DR.ABOSUN AT (drabosun@gmail.com). Tak! Moja rada pre vás tam je navštíviť rovnaký e-mailovú adresu, a povedz mu svoje problémy taky, ak ste v akomkoľvek stave, týkajúce sa milovať problém alebo ako sa vaša ex späť, a potom ho e-mailom dnes mať šťastnú rodinu.
OdpovedaťOdstrániťVĎAKA.
Volám sa lady Morgan, žijem v USA, a ja som šťastne ženatý s krásnou manželom a dvoma deťmi. Mám trochu nedorozumenie so svojím manželom o ústa pred a balia von z domu, ja a deti na ako takmer rok žije teraz, a ja sa snažil všetky moje najlepším možným spôsobom, aby sa ubezpečil, že sa vráti všetko k ničomu. hovorím s niektorými z mojich priateľov, ktoré nevyšlo, s výnimkou toho, kto so mnou hovoril o veľmi mocné kúzlo koliesko Dr ABOSUN, ktorý mu pomohol s jeho vlastnou manželskej krízy, ktorá viem teda, ale nevedel, ako rieši situáciu až do teraz. Nikdy som veril v kúzla kúzlenia, ale presvedčil ma a ja som nemal inú možnosť, než sa riadiť jeho radami, pretože bolesťou ja som prechádzajúcich nevidno môj krásny manžela vedľa seba, musím dať radu šanca, tak som sa ho kontaktovať s jeho e-mailovú adresu (drabosun@gmail.com), kontaktoval som mu, že sme diskutovali, že poradiť mi a povedz mi, čo mám robiť. Po všetkom, čo povedal, že menej ako tri dni môj manžel príde žobranie, naozaj to bolo tak prekvapujúce, potom si spomeniem, že Dr. ABOSUN poradiť, aby som ju prijať bez reptania, to bolo, ako môj manžel vrátil ku mne na mieru prostredníctvom kúzla kúzlenia, Od tej doby sme sa žiť v mieri ako jedna veľká šťastná rodina. Jeden z ceny som bol požiadaný, aby zaplatiť mal povedať, že ľuďom okolo mňa, že problémy, ako je táto, môže byť vždy riešiť "DR.ABOSUN AT (drabosun@gmail.com). Tak! Moja rada pre vás tam je navštíviť rovnaký e-mailovú adresu, a povedz mu svoje problémy taky, ak ste v akomkoľvek stave, týkajúce sa milovať problém alebo ako sa vaša ex späť, a potom ho e-mailom dnes mať šťastnú rodinu.
OdpovedaťOdstrániťVĎAKA.
VĎAKA VEĽKÉ DR Sunny pre riešenie svoje problémy HIS EMAIL IS (drsunnydsolution1@gmail.com
OdpovedaťOdstrániťvolám sa Caroline Lillian, som bola vydatá za svojho manžela po dobu 5 rokov sme žili spolu šťastne pre tento let a Nie, kým on cestoval do Austrálie pre služobnú cestu, kde sa stretol s touto dievčinou, a od tej doby ma a deti a lásku nenávidieť jej jediný. takže keď môj manžel vrátil z výletu povedal, že nechce, aby ma a moje deti, vidieť zase tak nás vyhnal z domu, a on sa teraz chystá do Austrálie, aby vidieť, že ďalšiu ženu. tak som a moje deti boli teraz tak frustrovaný, a ja som bol len zostať s mamičkou a ja nebolo možné liečbu dobre, pretože moja matka sa vydala za iného muža potom, čo môj otec smrti, takže človek sa vydala, aby sa jej liečbu dobre, aj a moje deti boli tak zmiasť a ja som hľadal spôsob, ako dostať svojho manžela späť domov, pretože mám rád a opatrovať ho toľko, tak jedného dňa, keď som prechádzanie na mojom počítači som videl svedectvo o toto kúzlo kolieska DR Sunny, svedectvá zdieľané na internete prostredníctvom dámou a to zapôsobiť ma tak moc som tiež myslieť na to skúsiť. Spočiatku som bol vydesený, ale keď myslím, že to, čo ja a moje deti prechádzajú, takže som ho kontaktoval a on mi povedal, aby som zostal v pokoji za iba 24 hodín, ktoré môj manžel sa vráti ku mne, a podľa môjho najlepšieho prekvapenie som dostal výzvu od môjho manžela na druhý deň pýtať po deti a ja zavolal DR Sunny a povedal vaše problémy sú vyriešené moje dieťa. takže to bolo, ako som sa dostať späť svoju rodinu po dlhej namáhaní brzdy až zlým dáma, takže so všetkou tejto pomoci od DR Sunny, chcem vám všetkým na tomto fóre sa pripojiť, aby som povedal obrovské vďaka DR Sunny a budem tiež poradenstvo pre jedného v týchto alebo podobných problémov alebo akýchkoľvek problémov by mu tiež kontaktovať svojho e-mailu sa) (drsunnydsolution1@gmail.com) on je riešením pre všetky vaše problémy a problémy v živote. opäť jeho e-mailová adresa je (drsunnydsolution1@gmail.com)
On je sa špecializujú na TOMTO kúzlo.
(1) Ak chcete, aby vaša ex späť.
(2), ak budete mať vždy zlé sny.
(3) Ak chcete byť podporované vo vašej kancelárii.
(4) Ak chcete, ženy / muži bežať po vás.
(5) Ak chcete dieťa.
(6) Ak chcete byť bohatí.
(7) Ak chcete zviazať svojho manžela / manželku, aby vaše navždy.
(8) Ak budete potrebovať finančnú pomoc.
(9) Ako ste boli scammed a chcete obnoviť ste stratili peniaze.
(10), ak chcete zastaviť svoj rozvod.
(11), ak chcete rozviesť svojho manžela.
(12), ak chcete, aby vaše želanie má byť poskytnutá.
(13) Tehotenstvo kúzlo otehotnieť dieťa
(14) zaručí vám vyhrať nepríjemné súdne spory & rozvodu bez ohľadu na to, ako to, čo fáze
(15) Stop vaše manželstvo alebo vzťah z rozpadá.
(16), ak máte nejaké choroby, ako je (HIV), (rakovina) alebo akejkoľvek choroby.
(17), ak budete potrebovať modlitby za oslobodenie pre vaše dieťa, alebo sami.
opäť uistite sa, že ste ho kontaktovať, ak máte akýkoľvek problém, ktorý vám pomôže. Jeho e-mailová adresa je (drsunnydsolution1@gmail.com) ho okamžite kontaktovať ....
My name is jones anna from United States, I want to quickly tell the world that there is a real spellcaster on line that is powerful and genuine, His name is DR LALA, He helped me recently to reunite my relationship wih my husband who left me, When i contacted DR LALA he cast a love spell for me and my husband who said he doesn't have anything to do with me again called me and started begging me he is back now with so much love and careing.Today i am glad to let you all know that this spell caster have the powers to bring lovers back. because i am now happy with my husband. To anyone who is reading this article and needs any help, DR.LALA can also offer any types of help like Reuniting of marriage and relationship, Curing of all types of Diseases, Court Cases, Pregnancy Spell, Spiritual protection and lot's more. You can contact him Via this email lalapumena@gmil.com OR CALL HIM ON +2348112279473
OdpovedaťOdstrániťVážení priatelia online, volám sa Alex z Holandska, musím dať túto zázračnú svedectvo, ktoré je tak neuveriteľné až do súčasnosti. Mal som problém s mojím ex ženou pred 2 roky, ktoré vedú k nášmu rozpadu. Keď sa so mnou rozišla som nebol môj vlastný zase som sa cítil tak prázdny vnútri ma moja láska a finančná situácia sa najhoršieho, kým blízky kamarát (Snel) mi povedal o kúzlo kolieska, ktorá mu pomáhala v rovnaký problém taky jeho meno je Dr Ogbe. Takže aj e-mailom ho (theangelsofsolution@gmail.com) kúzla čarodejníka a povedal som mu môj problém a ja robil, čo požiadal o mne znížiť dlhý príbeh krátky. Predtým, než som vedel, čo sa deje, moja žena mi zavolal a povedal mi, že sa vracia ku mne iba za dva dni a ja som bol tak šťastný, že ju mať späť ku mne. Mali sme dve deti dohromady a my sme radi sami so sebou teraz. Vďaka Dr Ogbe mi zachránil vzťah a tiež ukladanie ďalších, ktoré som videl na internete taky. Pokračovať v dobrej práci, ak máte záujem sa s ním spojiť a svedčí tento požehnanie ako ja. Ak sa chystáte cez ťažký život a budete potrebovať pomoc pri problémoch, ako sú:
OdpovedaťOdstrániť(1) Ak chcete, aby vaša ex späť
(2), ak budete mať vždy zlé sny.
(3) Ak chcete byť podporované vo vašej kancelárii.
(4) Ak chcete dieťa.
(5) Bylinná starostlivosti
(6) Chcete byť bohatý.
(7), ktorý chcete zviazať si manžela / manželku, aby vaše navždy.
(8) Ak budete potrebovať finančnú pomoc.
(9) Dať ľuďom počúvať vaše slová a urobiť si vlastné želanie
(10) Prípad rieši E.T.C
Kontaktovať jeho e-mail znova (theangelsofsolution@gmail.com) a bude požehnaný ...
Volám sa Floviana, odídem Vo Veľkej Británii sa chcem podeliť o svoje nádherné svedectvo o tom, ako som sa vrátil môj priateľ späť, ktorí ma opustila, chcem informovať ľudí vo svete toto kúzlo koliesko je veľmi originálny a dobre, pretože som bol scammed pred on-line, kým priateľov mi povedal o Dr Odun veľmocami, pomohol mi v poslednej dobe sa zmieriť svoj vzťah s priateľom, ktorý ma pred rokom dumpingový, ale keď som kontaktoval Dr. Odun, vrhol kúzlo lásky pre mňa a môjho priateľa, ktorý povedal, nemá nič spoločné so mnou zase mi zavolal a začal prosiť me.To niekoho, kto číta tento článok a potrebuje nejakú pomoc Dr. Odun môže tiež ponúknuť všetky typy pomoci, ako zísť manželstvo a vzťah, vulkanizačné všetkých typov choroby, súdne spory, Tehotenstvo kúzlo, duchovnej ochrany a veľa sa more.thanks opäť báječný človek mi pomohol, aby môj bývalý milenec späť ku mne, ďakujem, znova a znova ďakujem, ho môžete kontaktovať prostredníctvom tohto e-mailu: [DRODUNHEALINGHOME @ AOL.COM] alebo jeho webové stránky na DRODUNHEALINGHOME.WEBS.COM
OdpovedaťOdstrániťVšetky tieto príspevok o bylinné medicíny a kúzlo kolieska sú podvodníci a falošné snažia získať peniaze všetko v mene herpes vyliečenie, a keď budete kontaktovať, budú žiadať o vaše meno, fotografie, krajina, telefónne číslo, povolanie a keď máte dal všetky informácie, budú ako kráľ za peniaze. Raz som bol trpí genetického herpes a ja strávil veľa peňazí putuje od jedného bylinného lekára k druhému, ale všetci podvod a vziať svoje peniaze preč, kým som prišiel do kontaktu s týmto mocným jeden s názvom Dr.Ebhoselozala, ktorý ma vyliečiť z Herpes s jeho bylinné lieky, po Dr.Ebhoselozala dokončil prípravu bylinné medicíny, požiadal ma, aby som mu poslal svoju súkromnú adresu, aby mu pošle bylinný prípravok, aby prostredníctvom DHL tak som to urobil. O dva dni neskôr, aj prijímača bylinný liek a ja musel postupovať podľa pokynov Dal mi na tom, ako sa mi to bude platiť. o dva týždne neskôr som išiel do nemocnice na skúšku a podľa testu vykonanej Lekár Philip povedal, že som bol vyliečený [ebhoselozolospellcaster@gmail.com].
OdpovedaťOdstrániťTakže by ste mali byť múdry a dajte si pozor na falošné kúzlo kolieska a falošné Herba lekári, sú po celom internete sa snažia ukradnúť z chudobných ľudí. Ja vám klesne e-mail tejto mocnej bylinné lekári len v prípade, že chcete kontaktovať ho o pomoc. [Ebhoselozolaspellcaster@gmail.com]. +2348139111732 Alebo +2347059359771
Dr.Ebhoselozala môžete byť rovnako vyliečiť táto choroba: -
1. HERPES
2. horúčky Lassa
3. kvapavky
4. HIV / AIDS
5. LOW spermií
6. MENOPAUZA choroba
7. EPILEPSIA
8. ASEPSIS
9. CANCER
10. ÚZKOSŤ Depression
11. Tehotenstvo PROBLÉM
12. Krátkozrakosť PROBLÉM
Kompliment sezóny ALL a môžu v tejto sezóne prinášajú radosť a šťastie na vašej rodinou a prináša aj rodinná stretávka obnova a nový rok 2016 ......
OdpovedaťOdstrániťMoje meno je Alan priať, z USA. Želám si podeliť o svoje svedectvo so širokou verejnosťou o tom, čo tento muž menom Dr. SUNNY práve pre mňa urobil, tento muž práve priviezol svoju stratenú Ex ženu, aby mi s jeho veľkým kúzlom, som bol ženatý s touto ženou s názvom Sharon sme boli spolu po dlhú dobu a my sme si zamilovali naše ja, ale keď som bol schopný urobiť ju tehotná pre mňa a tiež dať jej všetko, čo potrebuje opustila ma a povedal mi, že nemôže pokračovať, už vtedy som sa teraz hľadá spôsoby, ako ju dostať dozadu, kým môj priateľ mi povedal o tomto mužovi a dal jeho kontaktný e-mail: drsunnydsolution1@gmail.com~~HEAD=dobj potom nebudete veriť, keď som kontaktoval tohto muža na moje problémy sa pripravoval túto kliatbu a priviesť svoju stratenú manželku späť, a po mesiaci otehotnela pre mňa, pretože mi dal nejaké bylinky, aby tiež, a keď išla na test a výsledok uviedla, že ona bola tehotná, som rád, dnes som otcom dievčatka, ďakujem ešte raz veľkú DR SUNNY za to, čo si pre mňa urobil, ak ste tam prechádza niektorú z týchto problémov sú uvedené nižšie:
(1) Ak chcete, aby vaša ex späť.
(2), ak budete mať vždy zlé sny.
(3) Ak chcete byť podporované vo vašej kancelárii.
(4) Ak ženy / muži bežať po vás.
(5) Ak chcete, aby dieťa / Tehotenstvo kúzlo.
(6) Chcete byť bohatý.
(7), ktorý chcete zviazať si manžela / manželku, aby vaše navždy.
(8) Ak budete potrebovať finančnú pomoc.
(9) Ako ste bol scammed a chcete obnoviť ste stratili peniaze.
(10) Zastavenie Rozvod
(11) CURE na všetky druhy CHOROBY / choroby TU
(12) Víťazstvo lotérie
(13) Liek na HIV / AIDS
(14) Lottery / LOTTO SPELL Vitezić
(15) liek na herpes A INÉ pohlavne prenosných chorôb vôbec ...
(16) Bol ste scammed PRED a je potrebné obnoviť všetky doláre / peniaze, ktoré ste prehrali TÝCHTO podvodník ??? .. Kontaktný DR SUNNY, keď pomáhal môj kamarát Called WILLIAM z USA do systém obnoviť späť čiastku vo výške $ 300,000.00 DOLÁROV prehral s podvodníci ONLINE
E-mail ... drsunnydsolution1@gmail.com .. môžete tiež pridať ho ON WhatsApp POUŽITÍM mobilné telefónne číslo: +2348077620669
Pozor !!! Ponuka pôžičky
OdpovedaťOdstrániťSom pán Rashid Abdulah súkromná pôžička veriteľom. dostávame všetky druhy úveru, dávame z úverov za nízke úrokové sadzby vo výške 3% a dobrých pracovných podmienok, ak potrebujete úver pre podnikanie alebo splatiť svoje účty potom sa odporúča, aby nás kontaktovať pre ktorú poskytujeme kvalitu služby, ktoré vám bude spokojný. email: Rashideabdulahiloanfirmhelp@hotmail.com
Pôžičkové služby k dispozícii, zahŕňajú:
================================
* Obchodné úvery.
* Osobné pôžičky.
* Obchodné úvery.
* Investície úvery.
* Vývoj úverov.
* Získanie pôžičky.
* Úvery zo stavebného sporenia.
* Obchodné úvery a mnoho ďalších:
sme vykresliť všetky druhy úveru dobrými službami, kontaktujte nás emailom: Rashideabdulahiloanfirmhelp@hotmail.com
vďaka
pán Rashid
Ste zranený a zlomené srdce váš manžel urobil jednoducho rozišla s vami tu je vaše riešenie, Dr UGBO je riešenie vášho problému chcem rýchlo oznámiť svetu, že nemusíte sa báť, pretože mám dobrú správu pre tých, von tam, že čelí podobnej situácii, pretože tam je vždy nádej a riešenie všetkých problémov. K dispozícii je veľké kúzlo koliesko s názvom Dr UGBO, ktorí môžu skutočne vyriešiť váš problém. Dostať mojím milencom späť je to, čo nemôžem predstaviť, ale keď som začal strácať rozum, potreboval som pomoc a niekde sa obrátiť na zle kým starý kamarát mi povedal, že o toto kúzlo kolieska, ktoré ho tiež pomáhal na internete. Myslel som, že to nebude fungovať, ale ja sa snažil dať tomuto človeku šancu a ja si objednal kúzlo lásky. O dva dni neskôr, môj telefón rang.David O'Brien bol jeho starý človek znovu a chcel sa vrátiť ku mne! Nielen vracať, kúzlo koliesko otvoril oči vedieť, ako veľmi som milovala a potreboval ju. Toto kúzlo Casting nie je vymývanie mozgov, ale on otvoril oči vedieť, koľko musíme zdieľať spoločne. Odporúčam každý, kto má vo svojom starom situácii, aby ho vyskúšať, pretože vám bude pomáhať a robiť veci byť tak, ako by malo byť. Pokiaľ máte taký problém, alebo podobne ako tento, obráťte sa s ním na jeho e-mailu {ugboazen@gmail.com~~HEAD=pobj} A stačí navštíviť doktora UGBO a vidieť toľko ľudí, preukazujúce o jeho perfektnú prácu. ďakujem Dr UGBO, budem vždy svedčiť o svojej dobrej práci ... Jenni Ben USA .... uisťujem vás, že to bude otočiť pre vás ..
OdpovedaťOdstrániť1: Vy budete potrebovať EX, manželka, manžel, priateľ, sestra E.T.C.
2: Musíte lotérie kúzlo
3: Je potreba peňazí kúzlo
4: Potrebujete zamestnanie kúzlo
5: Je potreba veľa šťastia kúzlo
6: Je potrebné kúzlo vyliečiť vaša choroba
7: Je potrebné čaro mať pokoj a byť šťastie
8: Je potrebné kúzlo cestovať
9: Musíte kúzlo vyzerať pekný a krásna
10: Breaking of generácie príčiny
11: Dieťa nesúci kúzlo
12 Treba propagačné práce kúzlo
13: potrebujete peniaze kúzlo
14: Duchovný ochrana
15: Bylinná starostlivosti