SJ III

Secondary Justice

Druhotná spravodlivosť

Autor ©: Dargeth aka D4rg3th ( dargeth@centrum.sk )

Upozornenie 1: Tento príbeh je určený LEN pre dospelých čitateľov.
Upozornenie 2: Kopírovanie či šírenie tohto príbehu, alebo len jeho časti, je zakázané bez súhlasu autora.
Upozornenie 3: Postavy a charaktery Alexandry Francis Dornaw, Laury Aileen Scott (Lee/Phoenixa/Phee) a Dávida Willsona sú výlučným vlastníctvom Dargeth A. Grabow. Akákoľvek podobnosť s iným dielom je čisto náhodná.

Tento príbeh nemá nič spoločne s Xenou a Gabriellou avšak hlavné predstaviteľky (Lucy Lawless a Reneé O'Connor) som si vždy predstavoval ako hlavné hrdinky tohto príbehu. Alex (aka René/Gabriella) je síce v príbehu rusovláska, ale to bola aj spočiatku v Xene :). Príbeh sa odohráva v imaginárnom štáte Ognam a imaginárnom meste Ognam. Rok približne 2000.

Tento príbeh ma takmer... zabil. Myslel som naň každý deň... každý deň, každú minútu, veľa rokov mi zaplňoval moju myseľ (príbeh je písaný asi 15 rokov).

Venované:

Eve, mojej mame

Iwina5 (aka Iwinka) – neoceniteľná duševná podpora

Mace Dverji (aka Petr) - človek, ktorý mi pomohol asi najviac v tomto príbehu – korektoval, pripomienkoval, bol nekompromisný.

Sco Angelovi - blázon, ktorý mi neraz spôsobil bolesti brucha od smiechu.

Wotnelovi - on vie prečo :). 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kapitola IV.

Úprimnosť

1.

  Alex sa zobudila z nočnej mory.

 Nemohla spať, stále sa v jej mysli objavovala Lee. V najhorších možných scenároch, kde ju videla mŕtvu, najčastejšie zastrelenú.

 Vydesene sa malátnym krokom dopratala do sprchy a spláchla zo seba nočný pot. Aj tak jej v mysli stále behali myšlienky.

 Čo sa jej to dialo? Pýtala sa samej seba.

 Po chvíli to pochopila...

 Lee bola policajtka, mohlo sa stať čokoľvek.

 Potom ju ovládla zlosť. Tak nech sa stane.

 Musela dokončiť svoju pomstu...

 Zatrpknutá sa obliekla a vydala do práce. Nočná mora jej však stále prebiehala pred očami. Krútila hlavou aby sa to snažila odohnať a tak pozerala na ulicu cez okno limuzíny.

 Tá postupovala zapchatým mestom slimačím tempom. Alex zatínala zuby, keď si všimla, že na jednaní mala byť už pred dobrou pol hodinou. Nazrela k šoférovi cez deliace okienko aby videla lepšie na cestu. Vtedy začula veľmi ticho hrajúce rádio, ktoré počúval len šofér.

 „...oriadne správy. Po viac ako troj hodinovej prestrelke drogových mafií a polície, nám hovorca polície mesta Ognam potvrdil, že z policajných zložiek sú zranený piati policajti z protidrogového oddelenia a jedna policajtka, podla našich nepodložených informácií z špeciálneho oddelenia Oči mesta, ktoré sa taktiež zúčastňovalo na tejto akcii. Protidrogové oddelenie zatiaľ zadržalo viac ako 32 subjektov, ale zásah stále pokračuje.“ Alex sa napla v takmer nemožnej polohe počúvajúc rádio.

 „Brad daj to hlasnejšie.“ Zvolala priškrteným hlasom na šoféra.

 „A...,“ novinár trochu zaváhal hlasom. Znel smutne. „musíme vám povedať, že jeden z policajtov podľahol zraneniam na ceste do nemocnice. Súcitime s jeho pozostalými. Policajtka a ďalší policajti sú podľa niektorého personálu nemocnice vo veľmi kritickom stave. Nemôžeme vám však povedať, kto sú títo statočný zástupcovia polície, či už kde ležia. Ďalšie informácie vám poskytneme hneď ako budeme môcť. Podľa veliteľa zásahu by mala byť táto akcia ukončená behom hodiny.“

 Alex v tej chvíli vzkypel strach ako sopka. Postavila sa tak prudko až si udrela hlavu o strop limuzíny. Vôbec si neuvedomila, že je v aute. Jediné čo cítila bola totálna panika.

 „Brad, zastavte.“ Vykríkla zúfalo. Brad tak urobil. Spýtavo sa pozrel do zrkadielka a videl, že je Alex bledá ako nepopísaná strana papiera. Jason otvoril ústa aby sa na niečo spýtal, ale Alex vyletela von z auta. Vytiahla mobil a po takmer 15 minútach obvolávania zistila, že policajtov zranených pri razii odviezli do nemocnice, ktorú ona vlastnila.

 „Nemocnica Marie, Brad.“ Zašepkala do ticha, pretože Brad už vypol rádio.

  Prekvapene na ňu pozrel a rozhliadol sa.

 „To bude chvíľu trvať.“ Zašomral, keď videl že celá ulica je upchatá ponáhľajúcimi sa ľuďmi.

 „Tak nech je to čo najrýchlejšie.“ Povedala ticho Alex a nervózne sa posadila späť do sedadla. Cítila na sebe Jasonov pohľad, ktorý sedel vedľa nej, ale našťastie mlčal.

 Po dlhých desiatkach minút zastavila limuzína na parkovisku pred nemocnicou.

 Alex vletela dnu ako búrka. Pristúpila hneď k recepcii, kde videla rad čakajúcich ľudí. Rozhodla sa ich ignorovať a po dlhej dobe využiť svoj vplyv.

 „Kde sú tí policajti čo ich priviezli asi pred pol hodinou?“ spýtala sa a videla ako na ňu sestrička za pultom zamračene pozrela.

 „To j...“ začala a Alex jej hneď na to podala svoj preukaz.

 „Povedzte mi to ak tu ešte chcete pracovať.“ Povedala Alex tvrdo, až sa sama zháčila, že dokáže byť taká nepríjemná. Sledovala sestričku ako prehliada jej preukaz a potom jej ho vracia takmer s roztrasenými rukami.

 „Špeciálna chirurgia, sála 7. Tam operujú ženu, je vo veľmi vážnom stave. Mužov už previezli na intenzívne.“ Riekla ticho sestrička.

 Alex jej vytrhla z rúk preukaz a rozbehla sa k výťahom. Cítila Jasonovu prítomnosť hneď za sebou.

 „Dosť.“ Zvolala a zastavila sa uprostred kroku. Jason do nej takmer narazil. „Do auta. A hneď.“

 Jason sa na ňu príšerne zamračil, ale napokon ju poslúchol.

 Alex ignorovala výťah a rozbehla sa hore schodmi na prvé poschodie, kde boli chirurgické sály. Svoju nemocnicu poznala veľmi dobre. Prezrela si chodbu. Videla v diaľke polootvorené dvere, za ktorými stálo niekoľko uniformovaných policajtov. Pozrela na tabuľky... práve tým smerom bola sála 7. Vykročila. Odhodlaná. Zastavila sa, keď uvidela pri stene opierajúceho sa muža robiaceho niečo na mobile.

 „David Willson.“ Zašepkala priam zúfalo. „Čo sa jej stalo?“

 Dave sa na ňu zarazene pozrel.

 „Komu?“ dokázal zo seba vyraziť, keď s ním triasla.

 „Lee.“ Zašepkala Alex ticho.

 „Čo by sa jej ako malo stať?“ spýtal sa. Ucítil ako mu Alex zovrela límec košele.

 „Je predsa zranená nie?“

 „Ja nev...“ prestal hovoriť, pretože sa úplne otvorilo krídlo polootvorených dverí a Alex ho tvrdo zovrela na krku.

 Alex sa obzrela a pustila jeho golier. Uvidela za dverami skupinku policajtov a postavu, ktorá prešla dverami. Priam uľavene vydýchla. Tá postava stála, žila, nemala zranenie a bola to Lee.

2.

(v prvej osobe Lee /Laura A. Scott)

 Snažila som si vyčistiť blúzku a kostým od krvi. Videla som ako sa policajti z nočnej smeny dohovárajú medzi sebou. Počula som slová ako že to Kostelna nedokáže. Dostala sedem rán do hrude. Dve nedokázala vesta zadržať. Jedna takmer preťala tepnu na hrdle a druhá jej prestrelila pľúca.

 Zlostne som sa mračila, pretože som vedela, že jej nemôžem viac pomôcť. Začula som aj ako hovoria o mne. Bola som totiž prvá pri nej a do príchodu sanitky som jej poskytla prvú pomoc. Šepkali si o mne, že bezo mňa by Kostelna neprežila. Krivo som sa usmiala. Bola to blbosť. Pri tom zásahu bolo predsa aspoň tucet policajtov. Určite by jej pomohol niekto iný. Veď aj Dave stál v tej chvíli vedľa mňa. 

 S myšlienkami na zranenú policajtku som rozrazila ramenom dvere a ostala stáť na mieste. Uvidela som Alex, ktorá hľadela na mňa priam v nemom úžase.

 „Ty si v poriadku.“ Tie slová zastonala.

 Nevedela som vôbec čo si myslieť. Ruky sa mi zastavili s mokrou vreckovkou v dekolte a vidiac Alex sa mi úplne roztriasli. Pozrela som na Alex a rozmýšľala čo tu vlastne robí. Vtedy urobila pre mňa niečo tak šialene neočakávané, že ma to dokonale zaskočilo. Vrhla sa mi okolo krku a moje ruky urobili to čo som len túžila... objali ju a pritisli k môjmu telu. Zavrela som oči a chvíľu nasávala jej nádhernú vôňu ruží a ustrašeného potu. Vnímala som aj  každú krivku Alexinho tela. Objímala ma pevne ako keby ma nikdy nechcela pustiť. Potom  som si uvedomila ako sa ona chovala ku mne.

 „Čo tu robíš?“ spýtala som sa a strhla som jej ruky z svojich ramien. Bokom oka som videla ako sa Dave tvári veľmi divne. Mierne potešene a zároveň nahnevane. Odhodila som vreckovky do koša a rozmýšľala čo vlastne robiť. Ruky mi zablúdili do vreciek nohavíc.

 Alex mlčala.

3.

 Laura začula spoza privretých dverí tichý rozhovor a rozhodla sa nechať Alex tak ako je. Nech si tam stojí a premýšľa. Otvorila dvere a uvidela, že z operačnej sály vyšiel doktor. Policajti sa okolo neho zhrnuli ako roj.

 „Je v poriadku?“ spýtal sa jeden.

 „Ako na tom je?“ pýtal sa druhý.

 „Tak povedzte nám niečo.“... totálny chaos. Doktor vystrašene pozeral na zmäť policajných uniforiem okolo seba. Zúfalo mačkal v ruke chirurgickú masku a hľadal ako z tej tmavomodrej vlne policajtov ujsť. Laura ho trochu ľutovala.

 „Je mi ľúto, ale bližšie informácie môžem dať iba rodine.“ Začal ticho.

 „Ty debil,“ zakričal jeden z policajtov, v hlase mal plač. „je sirota, my sme jej rodina, tak hovor.“

 Laura vedela, že je to parťák Kostelnej... Milton.

 „Nemôžem vám nič povedať, je mi to ľúto.“ Odvetil znovu doktor a ustúpil pred davom policajtov.

 Laura trochu doktora ľutovala a uvažovala, čo by pre tých rádových policajtov mohla urobiť, aby sa dozvedeli o svojej kolegyni.

 Vtedy ucítila ako sa okolo nej niekto obtrel a kráča k lekárovi. Alex. Postavila sa pred lekára a pozrela mu tvrdo do očí.

 „Viete kto som, že?“ spýtala sa pozerajúc na doktorovu menovku.

 „Samozrejme, madam Dornaw.“ Prikývol doktor a mierne zbledol.

 „Títo policajti sú rodinou pre tú zranenú ženu, jedinou rodinou. Takže im poviete jej stav.“ Zmĺkla. „Ak nie, tak využijem to, že ste môj zamestnanec a zajtra si môžete vyprázdniť kanceláriu a úprimne kašlem na tie kecy ohľadom lekárskeho tajomstva.“ Alex ukázala za seba. „Oni sú jej rodina.“ Laura začula ako si policajti ticho sebou zašepkali Do neho dievča, do neho. Donútilo ju to k miernemu úsmevu.

 Doktor chcel pokrútiť hlavou, ale vidiac neodbytný pohľad Alex prikývol.

 Laura pozorovala to malé divadielko s trochou irónie.

 „Takže.“ Doktor spustil ruky k telu, ktoré mal predtým v obrannom postoji a rozhliadol sa. „Je už stabilizovaná, operácia bude trvať asi tak hodinu. Zranenie na krku sme ošetrili našťastie dostatočne rýchlo. Za to však môžete poďakovať tomu kto ju prvý našiel a zastavil krvácanie.“ Laura videla ako sa na ňu pozrelo niekoľko policajtov. „Jej pľúca sú zranené, ale guľka našťastie minula srdce. Za hodinu vám budem vedieť povedať viac. Vidím to však veľmi pozitívne. Je to mladá a silná žena.“

 Laura počúvala slová doktora a s prekvapením ucítila ako ju Alex jemne chytila za ruku. Striasla ju.

 Vtedy Alex na ňu pozrela.

 „Poďme von. Niekam kde si môžeme pohovoriť.“ Zašepkala.

 Nebránila sa, len hlavou ukázala na dvere označujúce východ. Alex kráčala von do studenej zimy. Šli po uličke ešte pár metrov a potom sa zastavila. Otočila sa ku Laure so sklonenou hlavou.

 Laura cítila zlosť na ňu samú. Lenže ... Alex plakala. Laura zaťala o to viac zuby... slzy boli veľmi dobrým bojovníkom. Alex si utrela zlostne tvár.

 „Čo tu do riti chceš?“ spýtala sa Lee drsne a videla, ako Alex sebou prudko trhla. „Prišla si ma zase odkopnúť?“ srdce ju bolelo a začal jej zase horieť žalúdok. Typický znak jej šialenej nervozity a toho, že z nej hovorila nebeská zlosť na celý svet. Veď chcela aby odišla... chcela aby ju nechala tomu temnému svetu. Ale stála tam v tej zime a čakala.

 Odpovede však neprichádzali. Alex stále pozerala na zem a triasla sa.

 Laura si v hlave premietala všetky možné situácie s Alex. Potom jej mysľou preblesli Davidove slová: „Ste tak veľmi hrdé, musíte tú hrdosť odložiť aby ste mohli byť spolu.“

 Alex práve svoju hrdosť odložila tým, že prišla. Bola ona ochotná odložiť svoju vlastnú hrdosť? Jej vnútro povedalo jednoznačné...

 Lee natiahla ruku a veľmi jemne chytila Alexinu tvár. Donútila ju tak pohliadnuť na ňu.

 „Prečo si prišla, Alex?“ spýtala sa čo najjemnejšie.

 Alex vzhliadnuc pohladila Leeinu ruku na svojej tvári a v očiach sa jej objavili ďalšie slzy. Chytila jej ruku a stále držiac ju sňala zo svojej tváre.

 „Keby si toto neurobila, tak asi nemám odvahu.“ Zašepkala ticho. Lee stále mlčala a čakala. „Dnes ráno som počula rádio. Niekoľko zranených policajtov. Iba jediný krát som sa tak príšerne bála ako v tej chvíli. A to vtedy, keď som videla rovnú čiaru, keď ti zlyhalo srdce ako ťa ošetroval Mike.“ Alex sa krivo usmiala. Zahanbene, smutne, pokorene... „Končím túto hru.“

 „Hru?“ zamračila sa Lee.

 „Hrala som s tebou hru, takú ako ty v tom byte. Hru nenávisti, odmietania, pomsty.“ Alex smutne vzdychla. Stále však zvierala Leeinu dlaň. „Chcela som sa ti pomstiť odmietaním, nezáujmom. Už viac nemôžem. Končím túto hru, ktorú som započala. Pretože už nechcem byť bez teba, márniť čas bez teba blbou hrou. Neviem, či mi odpustíš, ale prosím aby si sa o to aspoň pokúsila.“ Habkavo sa nadýchla a siahla pod svoj sveter. Vytiahla odtiaľ niečo na čo Lee ostala zízať. Medailón... ten, ktorý jej kedysi dávno dala.

 Alex si položila medailón na sveter a roztržito si upravila vlasy. Pohliadla na nemú Lee.

 „Teraz ma asi nenávidíš, ale ja ti musím povedať, že je to tak ako v tom aute. Ľúbim ťa.“ Zmĺkla a so zúfalým výrazom pozerala na Lee. 

 „Ty si ho stále mala.“ Zašepkala Lee skôr pre seba než pre ňu.

 „Mala.“ Odvetila šepkom Alex.

 Na oko chladná Lee však ovládala plač a rozmýšľala či má Alex rovno objať alebo aj niečo povedať. Zízala zároveň na ten medailón.

 Vtedy jej však hlavou preletel strieborný šíp.

 V tú najnevhodnejšiu chvíľu.

 Cítila v hlave krátku silnú bolesť, ktorá sa nedala odplašiť nevšímavosťou. Ako vždy to vnútri bolelo a nútilo ju to pozrieť sa kam chcel on. Snažila sa to odohnať, ale nedalo sa. Vedela čo by odohnanie znamenalo – niekoľkodňovú migrénu. Pevne zovrúc pery pohliadla smerom kde niečo tušila. K nebu.

 Keď Lee zdvíhala hlavu tak zazrela, ako sa Alex zúfalo zamračila, sklonila beznádejne tvár a pokúsila sa jej vytrhnúť ruku z jej zovretia. Lee však pevne zovrela Alexinu ruku a zaťala zuby aby odolala tomu striebornému šípu, ktorý ju nútil hľadieť do neba. Bolelo ju to, ale keď pohliadla k nebu prestalo to v sekunde.

 Lee s miernym úsmevom pozrela na Alex.

 „Čo sa deje?“ spýtala sa mrzuto. V jej očiach videla, že to odvrátenie hlavy berie ako negatívnu odpoveď.

 „Bude snežiť.“ Odvetila a Leein úsmev sa mierne rozšíril.

 Alex pochybovačne pozrela do neba.

 „Tu nesnežilo tak dlho ako som živá, Lee.“ Alex zovrela pery a chcela od Lee odstúpiť.

 „Ani ako ja. Ale bude snežiť. A toto budú pre nás najkrajšie, aj keď oneskorené, vianoce.“ Lee sa nadýchla a spoločne s tým sa aj odhodlala. Uhladila neposlušný pramienok vlasov, ktorý sa Alex vymanil z účesu.

 Začula ako prudko zahabkala po vzduchu pri tom jednoduchom pohybe. Mierne sa dotkla pokožky na jej tvári. Lee ten ston ledva ovládla... takmer.

 Pôsobím na teba ako ty na mňa? Pomyslela si Lee nádejne.

 „Nebude snežiť.“ Odvetila vzdorovito Alex.

 „Stále sa cítiš so mnou bezpečne?“ spýtala sa Lee pevne.

 Alex sa zatvárila neisto. Pamätala si dobre, ako ju jej vlastné slová Lee zarazili. Potom bola jej tvár zrazu pevne vyrovnaná. Zelené oči sa upierali bez zaváhania na Lee. Prikývla.

 „Urobme taký malý bartrový obchod. Ak bude snežiť tak mi dovolíš ťa pobozkať. Ak nie...“ Lee pozrela krátko k nebu. Vedela, že snežiť bude. Videla ako sa Alex mierne vystrašene zamračila.

 Ona sa nebála toho, že bude snežiť. Bála sa toho že by nesnežilo.

 Lee zaťala zuby aby sa nerozosmiala šialenou radosťou. Jej strieborné šípy, ako to nazývala, boli betónovo presné.

 „Ak nebude snežiť, tak si pre mňa vymysli nejaký trest, ten najhorší ako len chceš. Napríklad ma nechať prebehnúť nahú po Central Avenue.“

 Alex sa zasmiala a potom vážne na Lee pohliadla.

 „To by som ti nemohla urobiť, nahú by som ťa chc...“ diskrétne zmĺkla a Lee videla ako zčervenala. „Hmm,“ odkašľala si ticho a pozrela znovu k nebu. „Uvážme moje šance na výhru. Nesnežilo tu celé...“ začala Alex, ale Lee sa rozhodla konať. Objala ju okolo pásu a privinula k sebe celým telom. Jej oči na Lee pozerali vyplašene a zároveň sa rozšírili v očakávaní. „desaťročia.“ Dopovedala so skráteným dychom. Ich tváre sa ocitli len pár centimetrov od seba a Lee bola vďačná samej sebe, že si dala kontaktné šošovky. Videla Alexinu tvár zreteľne. Cítila zároveň každú krivku jej tela, ako len dovoľoval rozopnutý kabát a oblečenie. Pocítila aj tú jemnú a krásnu vôňu parfumu, či samotnú vôňu Alex. Zamotala sa jej hlava.

 „Tu snežiť nebude. Musím vyhrať.“ Zašepkala Alex, a jej zrak sa z Leeiných očí uprel na jej pery.

 „Ale bude.“ Odporovala Lee a videla ako Alex pohliadla k nebu. Pár minút to bol, ako keby malý boj medzi nimi. Lee držala pevne Alex okolo pásu a pozorovala jej nádhernú tvár a oči ako hľadia do neba a čakajú možno na nejaké znamenie. Po pár minútach sklonila zrak.

 „Neb...“ Alex zaťala prudko zuby a chcela sa odo Lee odtrhnúť. Tá však bola odhodlaná ju nepustiť, aj keby kopala a škriabala. Teraz už nie... už nikdy. V tej chvíli zazrela, ako na Alexine líce dopadá prvá obrovská vločka. A ona prekvapene vyvalila oči smerom k nebu.

 „Síce oneskorene, ale prajem šťastné a veselé, Alex.“ Zašepkala Lee, sledujúc ako Alex hľadí k nebu a s mierne otvorenými ústami pozoruje padajúce vločky. Sneh sa k nim niesol ticho a nemo. Ako keby prerušil aj všetky zvuky z ulice. Nebolo nič, len tiché šumenie vločiek. Okolo nich padali snehové krásky veľké ako taniere... a vzduch sa zrazu oteplil.

 Alex sklonila hlavu a pozrela Lee do očí. Jej ruky ju objali okolo krku a ona s trochou prekvapenia ucítila ako jej rozplieta vlasy z vždy pevne upätého copu. Potriasla hlavou a na pleciach sa Lee rozprestreli už dlhé vlasy.

 „Chceš si vybrať svoju výhru?“ spýtala sa ticho Alex.

 „Rozhodne. Ale jednu vec musím ešte urobiť.“ Prehltla. Bolo to tak ťažké a ona márne hľadala slová. Tak to povedala ako jej to prišlo na jazyk. „V tom byte som bola veľmi hnusná a nepríjemná. Už vtedy som to však mala urobiť. Poďakovať ti.“ Zakusla sa do pery. „Ďakujem ti, Alex, že si sa o mňa tak starala. Aj za to že si ma vytrhla z toho pochmúrneho sveta. Ďakujem.“ Posledné slovo riekla šepkom. Videla ako Alex vyhŕkli z očí slzy a jej ruky sa ešte pevnejšie zovreli okolo Leeinho krku. Vzhliadla jej do tváre a mierne sa usmiala.

 „Tak pobozkáš ma už konečne?“ Zašepkala tíško Alex a jemne sa otrela nosom o Leein. Cítila z jej dychu jahodové cukríky.

 „Ja len chcem aby to bolo prvý krát pekné.“ Lee tie slová zastonala. 

 „Bude to prvý krát pekné.“ Alex z blízka pozrela Lee do očí a potom jej rukami vnikla do vlasov. Mierne potiahla, až to trošku bolelo, ale príjemne. Lee nechtiac zastonala a uvidela, že to Alex dodalo sebavedomia. „To vo výťahu sa predsa neráta.“

 „Neráta.“ Zopakovala Lee po nej a konečne ju pobozkala. Nežne sa dotkla jej hebkých úst a cítila ako trošku strnula. V počínajúcom vzrušení. Prestala  premýšľať... jej jedinou myšlienkou bola Alex. Nežný dotyk pier zopakovala a začala jej jemne zvierať raz jednu a potom druhú peru svojimi vlastnými. Začula ako Alex tichučko zastonala a jej ruky sa pevnejšie zovreli okolo Leeinho krku. Chutila tak krásne... Lee neznášala kávu, ale Alex po nej chutila a ona vtedy kávu začala zbožňovať ako ju. Nežne ju bozkávajúc jej hladila chrbát a boky. Telo sa jej rozhorelo vášňou, ale aj nežnosťou. Ucítila ako jedna z Alexiných rúk sa snaží dostať na krku pod jej blúzku... vedela čo chce... cítiť  nahú pokožku pod prstami. A to isté chcela aj Lee. Skĺzla rukou na Alexin zadoček a chystala sa vyhrnúť krátky sveter na jej chrbte.

 Vtedy do ich maličkého sveta plného túžby vnikol neskutočne hlasný a protivný zvuk, ktorý ani jedna nevedela rozlúštiť.

 Lee sa odtrhla od Alex a zmätene na seba pozerali. Lee pevne chytila Alexinu ruku v návale paniky aby jej neušla. Druhou rukou sa chcela o niečo zachytiť, pretože sa jej z bozku totálne motala hlava. Ucítila pod dlaňou hladký kov a pozrela tým smerom... k jej dokonalému prekvapeniu držala ruku na kapote sanitky. Za volantom sedel mladík s šialene modrými vlasmi a nakláňal sa von z okienka. Rozpačito sa usmieval.

 „Prepáčte dámy, nechcel som vás rušiť, ale chvíľu som túroval motor, potom na vás kričal a vy nič.“ Rukou ukázal hore, kde na streche blikali svetlá sanitky. „Tak som použil toto. Máme tu pacienta a vy stojíte priamo na príjazdovke.“

 „Pardon.“ Zašomrala Lee zahanbene a chytiac Alex ich odpratala z cesty. Kedy  sa tam ocitli ani jedna vôbec netušila. Cítila ako jej na tvári vykvitá prudká červeň. Pozrela na Alex a videla, že je na tom podobne. Aj keď neisto, ale povzbudzujúco sa na ňu usmiala. Opätovala jej úsmev.

 Alex pritiahla Lee do výklenku vedľa dverí a obe pozorovali, ako sanitári vykladajú pacienta a rozrážajú dvere na nemocnici.

 Alex opatrne prešla po škvrnách na Leeinom oblečení.

 „Zachránila si tú policajtku?“ spýtala sa.

 „Keby som nemala skúsenosti so zranením krku tak by asi neprežila.“

 Alex zavrela bojazlivo oči a pevne Lee objala.

 „Žiadne hry.“

 „Žiadne.“ Lee sa však po chvíľke odtiahla. „Nesníva sa mi to že nie? Teda... chodíme spolu, je to tak?“ spýtala sa takmer zúfalo.

 Alex sa zasmiala.

 „Myslíš, že pre dve ženy po tritsiadke je správne slovo chodiť?“ pohladila Lee tvár. „Skôr by som to nazvala, že sme spolu, dobre?“

 Lee bez slova prikývla.

 „Ale prvé rande si musíme ešte zažiť.“ Riekla po chvíli a Alex sa znovu zasmiala. Už oveľa uvoľnenejšie. Lee sa naopak zachmúrila. „Alex, ale uvedomuješ si, že sme...“

 „Zase začneš s tými dvoma svetmi?“ zakryla jej prstami ústa. „Ja dobre viem čo sme. Miliardárka a policajtka.“ Jemne ju pohladila po tvári. „Nehľadím na nás dve cez ružové okuliare. Viem čo sme, čo sa stalo. Akceptujem to. Dokážeš to aj ty?“

 Lee na ňu zarazene hľadela. Nie som už Phoenix, nie som. Vypadni ty zasraná čubka, ktorú som si vypestovala za tie roky u DS, vypadni. Opakovala si dookola v hlave a v sekunde to prešlo. Pocit úľavy sa objavil jasne a ľahko. Čierno odplávalo ako lusknutím prstov. Bolo to ako v kreslenom filme, keď za veľmi rýchlo utekajúcou postavičkou ostane len obláčik dymu. A tak presne to bolo s Leeinim hnevom na celý svet. Zmizlo to v sekunde a ten mráčik sa ľahko rozplýval. Usmiala sa na Alex.

 „No, je pravda, že ani neviem kam by sme si na prvé rande mohli vyjsť. Je to už dosť dávno čo som randila.“

 „Ver mi, že aj pre mňa.“ Alex brnkla Lee jemne po nose. „Ale spolu na niečo prídeme nie? Čo tak ďalšia pusa?“

 Lee sa široko usmiala a chcela zmeniť Alexinu otázku na skutočnosť. Jej počínanie však prerušil hlas.

 „Scottová?“ ozvalo sa spýtavo a Lee mala chuť niekoho mierne prizabiť. Kupodivu to bola len chuť a nie doslovný pocit, ako keď bola Phoenix. Omámene pozrela smerom kde začula hlas. Uvidela Dava, ktorý držal dvere na vstupe do nemocnice a rozhliadal sa.

 „Do riti.“ Zašepkala zlostne. Možno až moc nahlas, alebo sa Alex zasmiala moc nahlas. Kto vie... Dave sa otočil k nim a chvíľu na ne pozeral, ako keď dieťa prvý krát uvidí Ježiška. Dokonale prekvapene.

 „Čo chceš?“ spýtala sa Lee zlostne, cítiac ako Alex spustila ruky z jej tváre. Ale objala ju okolo krku.

 „No, máme prípad.“ Dave vážne poklepal na hodinky. „stále sme v službe.“

 „Hneď som tam, daj mi chvíľku.“ Odvetila Lee kupodivu mierne. Netušila, že Alex na ňu vplýva až tak, že ju dokáže ukľudniť k úsmevu.

 „Dobre.“ Dave privrel dvere a potom sa spoza nich zase naklonil. Pozrel na ne obe. Skúmavo. „Takže to preloženie mám brať ako pasé?“

 „Žiadne preloženie nebude.“ Povedala Alex skôr ako Lee stihla zareagovať.  Dave sa široko usmial.

 „Je mi jasné že to bude viac ako minútka, ale ten prípad neutečie. Počkám pri aute.“ Zahlaholil a vytratil sa.

 Alex sa krásne zasmiala a pohladila Lee po tvári.

 „Musím do práce.“ jej slová zneli trochu naštvane.

 „Dávaj na seba pozor, prosím.“ Zašepkala Alex a objala Lee. Tá zavrela oči a pevne Alex objala.

 „Budem sa snažiť.“ Riekla ticho a ucítila ako sa Alex na jej líci usmieva. Lee sa odhodlala vziať Alexinu tvár do dlaní a vážne na ňu pohliadla. „Teraz už mám dôvod dávať si zase na seba pozor.“ Zašepkala ticho. Alex sa snažila ovládnuť slzy a pevnejšie ju objala. Vtedy Lee ticho zastonala, tentokrát bolestne. Alex sa odtiahla a rýchlo spustila ruku z jej pravého ramena.

 „Stále ťa to bolí?“ spýtala sa Alex a videla ako sa Lee pozrela bokom. Alex však spustila ruky a pozrela na ňu pohľadom, ktorý naznačoval, že chce pravdu.

 „Áno, bolí. Dlho som už nemala masáž.“ Zašomrala Lee a sledovala, ako sa Alex zatvárila zahanbene. „Alex, to nie je tvoja ch...“ začala.

 „Poď.“ Zavelila Alex a chytila ju za ruku. Vtiahla ju do nemocnice. Rozhliadla sa a hneď na to ju priam násilne dotiahla na toalety.

 Lee sa prekvapene rozhliadla a sledovala ako Alex dvere zamkla.

 „Alex čo tu...“

 „Ticho.“ Zavelila Alex a začala jej rozopínať blúzku. Vtedy ju Lee zarazila.

 „Alex ja to...“

 Alex na ňu pohliadla s šokovaným úsmevom.

 „Ty si myslíš, že by som si to chcela s tebou prvý krát rozdať na nemocničných toaletách? Ale no tak.“

 „Prepáč, moja blbosť. Som len trochu nervná.“ Ospravedlnila sa Lee a spustila ruky zo svojej blúzky.

 Alex jej rozopla oblečenie a odhalila pravé rameno. Lee zovrela zuby, keď videla, že ich zovrela aj Alex. Tá prešla prstami po jazve na jej ramene.

 „Môžeš mi láskavo povedať čo si vyvádzala, že tu máš takú modrinu?“ pozrela sa na Lee a tá zahanbene pozrela bokom.

 „Po tom ako si mi povedala, že ma už nechceš ani vidieť som...“ Lee sa nadýchla. „potrebovala som si na niekom vybiť zlosť. A jedna policajtka z oddelenia bola vhodný cieľ. Ovláda bojové umenie a tak preto toto.“ Ukázala na svoje rameno.

 Alex opatrne začala masírovať Leeino rameno a počula ako ona vďačne až slastne vzdychla v úľave.

 „Radšej ani nechcem vedieť ako skončila tá policajtka.“ Poznamenala mierne ironicky. Začula Leein tichý smiech.

 „Žije, neboj.“ Riekla ticho Lee. Znenazdania sa však zarazila a tvrdo zovrela Alexine ruky na svojom ramene. Pohliadla do nechápavej tváre Alex. „Čo ty a Rachel?“

 „No,“ Alex sklonila hlavu. „asi budem musieť ten náš románik ukončiť.“

 Lee v tej chvíli spustila svoje dlane z jej rúk a tvár sa zmenila na kamennú dosku.

 Alex však naopak bleskovo chytila Leeinu tvár a snažila si ju k sebe obrátiť.

 „Prepáč, prepáč,“ šepkala ticho. „nebolo to fér, odpusti mi. Lee, prepáč.“ Opakovala dookola. „Lee, Lee, pozri sa na mňa.“ Tá to po chvíli urobila s pevne zovretými čeľusťami. „Rachel má štyri roky priateľku a rok starého syna.“ Alex sa zatvárila zúfalo. „Len som chcela vedieť, ako sa zatváriš, prepáč mi to.“ Ťažko vzdychla.

 „Prečo sa s ňou stále stýkaš?“ precedila Lee po chvíli cez zuby.

 „Pretože som si s niekým musela proste pohovoriť. A Rachel mi vždy bola, okrem matky, tá najbližšia. Bola som tak sama, keď som si myslela, že si mŕtva. Lee, prosím, prepáč mi to.“

 „Najradšej by som ti teraz strelila facku.“ Zahundrala Lee.

 „Urob to.“ Povedala Alex vážne. „Zaslúžim si to. Nemala som právo ťa takto skúšať.“

 „A čo v tej hale hlavného súdu? Ako ste sa držali za ruky?“

 „Nebol to môj nápad.“ Alex mykla plecami, ale bola rada, že Lee ju stále jemne objíma okolo pásu. „Bola som na teba strašne nahnevaná a nejak tak podobne som to aj rozpovedala Rachel. Že si ma odkopla a tak ďalej. Keď sme sa zastavili pri vchode na súd tak mi len povedala aby som sa držala jej scenáru. Že sa uvidí čo ku mne cítiš. A ja krava som sa toho držala.“ Alex pokrútila hlavou. „Lee, pr...“

 „Ešte raz sa mi ospravedlň a ja fakt vybuchnem.“ Lee položila Alex prsty na ústa. Usmiala sa.

 „Dobre.“ Zašepkala Alex. Pár okamihov mlčala. „Čo rameno?“

 „Oveľa lepšie.“ Lee jemne pohladila jej ruky, ktoré znovu masírovali jej rameno.

 Tie blbé dvere na záchode sa zase zasekli, zavolajte udržbára.

 Lee sa vyplašene pozrela k dverám, spoza ktorých sa ozývala nejaká žena.

 „Myslím, že by sme mali zmiznúť.“ Povedala vážne, ale spoločne s Alex sa tichučko rozosmiali.

 „Poďme.“ Alex zahalila Lee a spolu vyšli zo záchodov, ako keby sa nič nedialo. Rozhliadli sa okolo seba a videli dve vyvalené sestričky.

 „Odprevadíš ma k autu?“ spýtala sa ticho Lee, keď kráčali vedľa seba po chodbe nemocnice.

 „Hmm.“ Odvetila Alex a čo nenápadnejšie sa držali za ruky až k autu.

Lee uvidela Daveho, ako pofajčieva cigaretu opretý o auto. Aspoň jedno ho naučila – nefajčiť v jej aute.

 Trochu sa ošila, keď sa k nej Alex privinula.

 „Prvé rande.“ Zašepkala Alex a nežne ju pobozkala na pery.

 Lee začula ako Dave ticho zapískal.

 „Samozrejme.“ Zašepkala. „Len čo zabijem svojho parťáka.“

 Alex sa zasmiala a odišla.

 Lee sa pozerala za Alex a úľavne si oddýchla. Pozrela na Daveho, ktorý pozeral niekam do neba a tváril sa, že tam nie je.

 „Daj mi kľúče.“ Riekla jasne a on jej ich hodil s prekvapeným výrazom.

 Posadli spolu do auta a ona ignorovala Daveho spýtavý výraz.

 Naštartovala a pohliadla na monitor v aute.

 „Čo to malo byť?“ spýtal sa s úsmevom Dave.

 „Čo ako?“ odvetila otázkou Lee.

 „Ale no tak,“ v Daveho hlase znel smiech. „dali ste si predsa pusu.“

 „Aká pusa?“ riekla Lee a kusla sa do pery pri Daveho naštvanom výraze.

 „Tá pusa vonku, pobozkali ste sa.“ Dave zdvihol obočie a čakal na odpoveď.

 „Dave, neprebral si kávy? Máš halucinácie.“ Odvetila Lee a stále kľudne prehliadala navigáciu.

 „Lee!“ vykríkol Dave naštvane. „Viem čo som videl, takže...“ zarazil sa a potom rozosmial. „Uťahuješ si zo mňa.“

 Lee sa rozosmiala podobne. Pozrela na neho vážne.

 „Veľmi mi na nej záleží, Dave.“ Riekla ticho.

 „To vidím, Lee.“ Odvetil. „Takže, čo tá pusa?“

 „Takže, čo ten prípad?“

 Dave bezbranne zdvihol ruky a vytiahol radšej mobil.

 „To ženské telo, ktoré sme včera našli konečne identifikovali ako Samanthu Friedlovú, trvalé bydlisko má len dve ulice odtiaľto.“

 „Dobre.“ Lee našla ulicu na navigácii. Vyzliekla si sako a prezrela si ho. Dave zdvihol obočie, keď prestrčila prst cez dieru neďaleko goliera.

 „Tak toto bolo za 255 bodov, Dave, ďakujem.“

 „No,“ zašomral prekvapene Dave. „centimeter vedľa a...“ zamračil sa.

 „Práve preto je to za 255.“ Potľapkala ho po pleci a vystúpila z auta. Dave pozeral ako otvára kufor a vracia sa s čistým oblečením. Začala sa prezliekať a on gentlmansky pozrel von bočným okienkom.

 „A tá pusa znamená, že sme dnes práve začali spolu chodiť.“ Poznamenala akokeby mimochodom.

 Dave na ňu s úsmevom pohliadol, práve si zapínala blúzku.

 „Fajn, takže bratranca, ktorý pracuje ako elektrikár môžem odvolať z akcie zaseknutý výťah.“ Žmurkol na ňu.

 Lee sa rozosmiala a prikývla.

4. 

 Ukončili prípad o takmer tretej ráno. Lee pozrela na hodinky a usúdila, že nočná návšteva Alex nebude príliš vhodná. Poslala jej krátku správu na mobil. Ostala prekvapená, že jej takmer okamžite prišla odpoveď v zmysle že to chápe a praje dobrú noc. V PS stálo, že dúfa v ďalší deň. Lee sa usmiala.

 Ďalší deň sa však pohyboval v rovnakom rytme ako noc. Lee si pomyslela, že asi musí byť spln, keď sa dialo toľko vrážd. Ani sa nestíhali presúvať, keď im nahlásili ďalší prípad. Prišiel večer. Lee pozrela zmučene na hodinky, keď vchádzala do svojho bytu. Nebolo veľa hodín a vedela, že Alex bude ešte hore, pretože jej poslala správu v ktorej jej povedala, že bude hore minimálne do pol noci. Uvažovala či jej má zavolať. Nakoniec sa odhodlala.

 „Ahoj.“ Pripadala si trápne keď znovu to slovíčko použila.

 „Ahoj, Lee.“ Ozvalo sa v telefóne a Lee poskočilo srdce. Cítila v tom hlase radosť z toho že ju počuje.

 „Ja...“ nevedela ani ako začať. „Dnes to asi znovu nevyjde, Alex. Mala som ťažký deň, prep...“

 „Neospravedlňuj sa, Lee.“ Prerušila ju Alex pokojne. Sklamane si však sadla na posteľ. Bola oblečená a pripravená na to, že niekam s Lee vyrazia. OC bolo nočné mesto a ona vedela, že napríklad také kiná majú otvorené aj nonstop. A navyše bol...  „To je v poriadku, že si chceš oddýchnuť.“

 „Fakt mi to prepáč, Alex.“ Lee sa tak trochu zhostila úľava. „Zajtra to dúfam vyjde. “

 „Určite.“ Odvetila Alex.

 Potom sa už len krátko rozlúčili so slovami na dobrú noc.

 Keď Lee odložila mobil, tak ucítila, že neurobila dobre. Veď cítila to sklamanie z Alexinho hlasu. Sadla si na gauč a položila mobil pred seba. Pár krát naň siahla... chcela Alex povedať, že nie je až tak unavená aby si niekam vyšli. Potom ju však premohol pocit hanby. Nemohla jej predsa zavolať, keď už jej niečo povedala. Pokrútila hlavou a zapla televíziu.

 Alex odložila mobil na posteľ vedľa seba. Rozmýšľala nad tým sklamaním, ktoré v sebe cítila. Chcela, alebo nechcela ju teda vidieť? Pýtala sa samej seba. V Leeinom hlase však cítila aj obrovskú únavu, ale aj radosť že ju počuje. Oprela sa lakťami o postel a zavrátila hlavu. Čo by mala urobiť? Potom urobila to čo považovala za správne. Zdvihla sa a zaženúc svoju ochranku sadla do jedného z áut vo vozovom parku. Už vedela, kde Lee býva a tak ľahko našla aj kde zaparkovať. Vydala sa smerom k jej domu. Keď vchádzala do vchodu tak ju zrazu prekvapilo tiché zvonenie mobilu. Prekvapene pozrela na display.

 „Lee?“ spýtala sa, keď zdvihla hovor. Pomaly kráčala k jej bytu.

 „Vieš Alex, eh... ja... no chcela by som ťa ešte dnes vidieť, ak nie je na teba moc neskoro. Nie som až tak moc unavená ako som si myslela.“ Lee vystrelila zo seba tie slová tak rýchlo, že ju Alex ani nemala možnosť prerušiť.

 „Môžeš mi otvoriť?“ Povedala namiesto odpovede Alex.

 „Čože?“ Leein hlas bol prekvapený.

 Lee trochu zlostne počúvala ako jej Alex prikazuje aby otvorila dvere na vlastnom byte. Keď ich otvorila tak ostala dokonale prekvapená. Pozerala na Alex, ktorá stála medzi jej dverami a mierne sa usmievala.

 „Čo tu...“ Lee bola v šoku a nevedela čo povedať. Odhodlala sa vrhnúť k Alex v snahe ju objať.

 Alex však zdvihla obranne ruku.

 „Nie, Lee. Som celá mokrá.“

 „Čože?“

 „Ten krásny sneh sa roztopil a nejaký idiot ma oblial, keď preletel autom cez kaluž.“ Ukázala bezmocne na svoje mokré a špinavé oblečenie. Alex zdvihla ruku s košíkom. „Ale aspoň večeru som zachránila.“ Podala ju zmätenej Lee.

 Tá sa v pár okamihoch prebrala.

 „Musíš sa prezliecť,“ Lee chytila kôš. „A umyť v teplej sprche, určite mrzneš.“ Pozrela na Alex, ktorá sa zatvárila vďačne.

 Lee ukázala Alex rukou aby vstúpila do jej bytu a položila kôš na kuchynský pult.

 „Tam je kúpelňa, môžeš sa umyť a zahriať.“ Lee sa mierne zamračila. „A ak ti nebude vadiť, tak ti dám svoje oblečenie.“

 „Nebude.“ Zastonala Alex, ktorá sa triasla v svojom mokrom oblečení. Alex sa však stihla krátko obzrieť po Leeinom byte. Teda aspoň po obývačke. Videla tam počítač napojený na obrovský televízor a hlavne rozhádzané prádlo. Musela sa pri tom pohľade usmiať. Lee bola neporiadna.

 „Nájdem ti nejaké oblečenie.“ Riekla Lee. Alex len krátko prikývla. Lee váhavo postávala, ale potom vtisla Alex bozk na líce. „Buď tu ako doma.“

 „Vďaka, ale ten kôš neotváraj, je to prekvapenie.“ Zadrkotala Alex zubami.

 „Áno madam.“ Usmiala sa Lee. Ukázala na dvere do kúpeľne. „Zahrej sa.“

 Alex vstúpila do kúpelne a stiahla si zo seba mokré oblečenie. Stále sa triasla, aj keď nastavovala teplotu sprchy. Potom ju objalo príjemné teplo vody a ona si úľavne vydýchla.

 Lee medzitým prehliadala svoj byt. Býval zväčša uprataný, ale teraz tam všade videla rozhádzané prádlo. Rýchlo ho hádzala do skriniek a po pár minútach si ovoňala aj svoje vlastné podpažie. Zamračila sa. Nestihla sa osprchovať. Mala chuť na seba nastriekať voňavku, ale vedela, že je to na nič. Prezrela si ešte raz byt, a keď usúdila, že by to malo byť v poriadku, začala hľadať oblečenie.

 Alex si pri sušení tela prezerala Leeinu kozmetiku. Prekvapene tam videla jeden z najdrahších parfumov od DWC. Leia Ognam. Vzala ho a nechápavo naň hľadela.

 „Môžem?“ ozvalo sa ticho spoza dverí, spoločne so zaklopaním.

 Alex sa krátko pozrela na svoje telo zabalené v osúške.

 „Áno.“ S úsmevom videla ako sa Lee od nej odvracia hlavou a pokladá oblečenie na poličku. Ukázala jej vialku s voňavkou. „Mne sa tá vôňa zdala povedomá. Bože, mala som kvôli nemu také obrovské problémy.“

 „Čítala som o tom.“ Lee sa rýchlo otočila, keď Alex zo seba zhodila osúšku a začala sa obliekať. „Ognamskú ľaliu vtedy vyhlásili za chránenú.“

 „Hmm,“ prikývla Alex. „nikde inde na svete nerastie a výťažok z jej lupeňov sa nedá syntetizovať. Prekvapilo ma, že ju máš, dávno sa už nevyrába.“

 „Trochu som sa zásobila, vždy sa mi tá vôňa páčila.“

 Alex jej položila ruku na rameno a jemne ju k sebe otočila. Lee stuhla, keď jej prešla nosom po krku a cítila ako jej vstali chĺpky na celom tele vzrušením.

 „Vonia na tebe veľmi sexy.“

 „No momentálne smrdím skôr ako stará žumpa.“ Zastonala Lee.

 „Netušila som, že si taká zdvorilá, keď si sa otočila. Veď si hovorila, že nahú si ma už videla.“ Alex sa odtiahla a oprela o umývadlo.

 „Vychovali ma slušne, a my sme spolu predsa ešte nemali ani prvé rande.“ Odvetila Lee rozpačito s jemným rumencom na tvári. „Ak dovolíš, opláchnem sa aj ja. Nestihla som to po práci.“

 Alex s úsmevom vyšla z kúpelne vytierajúc si z končekov vlasov vodu.

 Lee sa umyla čo najrýchlejšie, pretože sa tešila zase na prítomnosť Alex. Keď však vyšla z kúpeľne zastavila sa pri pohľade na ňu. Alex sedela na vysokej stoličke pri kuchynskom pulte a tvárila sa zarazene.

 „Alex si v poriadku?“

 „To je plyšová hračka, alebo máš naozaj mačku?“ odvetila Alex otázkou a Lee sa pozrela smerom kam ona.

 „Shai,“ zašomrala Lee s úľavou. „už som si hovorila kde sa zase túla. Prestaň mi plašiť priateľku a poď sem.“

 Alex sa prekvapene pozerala ako sa nehybná socha mačky konečne pohla a vydala smerom k Lee. Tá sa zohla a pohladila mačku po tmavošedom až striebristom chrbte. „Dúfam, že ťa moc nepodesila.“

 „Nie, v poriadku. Len sa celý čas čo som tu sedela ani len nepohla.“ Pozorovala Lee ako napĺňa mačke misku s žrádlom. „A netipla by som ťa na človeka, ktorý má rád mačky.“

 „Ja som ju nenašla, to ona si našla mňa. Daveho synom sa stratil pes, a keď sme prehliadali útulky tak táto slečna bola pri dverách klietky a stavila by som všetky peniaze, že si ma prezerala. No a keď sme šli k autu tak mi sedela na kapote. Ale hlavne ma zaujali jej oči, pretože mi niekoho pripomínali.“ Dodala s úsmevom Lee a mačka sa v tej chvíli pozrela Alexiným smerom, ako keby tušila, že je reč o nej. Alex sa usmiala tiež. Mačka mala tajomne zelené oči.

 „Myslím, že je čas rozbaliť môj kôš s prekvapeniami.“ Ozvala sa Alex, keď videla ako Lee ostala zamračene pozerať na zástenu do ďalšej izby. Podľa okraju postele, ktorý videla za zástenou čínskeho štýlu usúdila, že je to spálňa.

 „Alex, skôr než,“ Lee mala podivný hlas, ako keby sa príšerne niečoho bála. „než postúpime na nejakú ďalšiu métu, chcem aby si vedela jednu vec. Len... len neviem ako ti to povedať, budeš si myslieť, že som sa zbláznila.“ Lee si schovala tvár do dlaní a ťažko vzdychla.

 Alex jej ich opatrne stiahla z tváre a pevne jej chytila bradu.

 „Lee, po tom všetkom čo sme si prežili dobre vieš, že mi môžeš povedať čokoľvek.“ Alex sa zamračila. „Vlastne chcela by som náš vzťah začať práve týmto. Aby sme si vždy hovorili pravdu. Som unavená z klamstiev. Môžeš mi sľúbiť absolútnu úprimnosť?“

 Lee mlčky prikývla.

 „Takže, prosím, neboj sa a povedz mi to.“

 „Niečo ti musím ukázať, Alex. Nebude to príjemné, ale musím. Je to niečo, prečo som sa zarazila, keď som ťa mala zabiť v tej chate a myslím, že je to aj dôvod prečo som sa po Juliinej smrti nezabila.“ Vykročila k spálni neistým krokom.

 V rohu miestnosti, kde dominantu tvorila obrovská posteľ, bol zakrytý obraz. Lee postanula pred tým obrazom a otočila sa k Alex. Tá videla jej váhavý pohľad. „Asi by si sa mala posadiť.“

 Alex po tej vete trochu spochybnila svoju odvahu dozvedieť sa čo jej Lee chce povedať, ale keď jej pozrela do očí a videla tam ten silný cit, ktorý smeroval priamo ku nej, tak sa posadila.

 Lee sa nadýchla a strhla plátno z obrazu. Čakala na Alexinu reakciu, ale tá sa ani len nehla a jej tvár sa nehýbala tiež. Lee sa zamračila a pozrela na obraz, či sa s ním niečo nestalo. Bol stále rovnaký.

 Na obraze boli dve ženy. Nahé, v erotickom objatí. Jedna ležala na chrbte a do jej tváre bolo priamo vidieť. Druhá bola otočená chrbtom, ale jej ľavá ruka  v náznaku hladila lono prvej. Rusovláska bola tá prvá žena, zelené oči mierne privreté, so vztýčenými bradavkami do neba a ústami otvorenými vo výkriku orgazmu. Druhá bola žena s polodlhými vlasmi, farby havranieho peria. Na ľavej strane chrbta jej bolo vidieť malé tetovanie v podobe čínskeho znaku. Napriek nahým ženám bol však obraz stále umeleckým aktom.

 Konečne zazrela od Alex nejakú reakciu. Položila si ruku na ústa otvorené prekvapením. Potom ich však zavrela a pozrela na Lee.

 „To som ja a ty.“ Alex spoznala tetovanie, ktoré videla u Lee. „Kedy si to nechala namaľovať?“ spýtala sa zaskočene.

 „Ja nie. Pozri sa na dátum.“ Pokynula k pravému dolnému rohu obrazu.

 Alex váhavo pokľakla k obrazu a prehliadla si dátum aj podpis umelca. Namaľovanie bolo datované takmer 7 rokov dozadu.

 „J.V.B.?“ spýtala sa zarazene. Tie iniciály jej pripadali povedomé.

 „Julia Violet Bogard.“

 Alex prekvapene pohliadla na Lee.

 „Julia Bogard,“ zašepkala. „ona bola tvoja priateľka?“ prešla opatrne po plátne olejomaľby.

 „Áno.“ Odvetila ticho Lee.

 Alex to meno poznala veľmi dobre. Julia Bogard patrila napriek svojmu veku k svetovej umeleckej elite.

 „Ako to mohla namaľovať pred rokmi? Veď sme sa ani nepoznali.“

 „Presne tak, nepoznali. Ale ona nás aj tak namaľovala. A ona vždy maľovala podľa svojich snov a intuície.“

 „Chceš mi povedať, že...“ Alex sa bila so svojou racionalitou. „že bola nejaká jasnovidka?“

 Lee pozdvihla smutne kútik úst a posadila sa vedľa Alex na zem.

 „Nie Alex, toto nie je vôbec o Julii, ale o mne. Už dlhé generácie si v rodine z otcovej strany predávame takú, uhm, zvláštnosť. Niečo vďaka čomu bol môj otec vynikajúci policajt, alebo dedko hasič.“

 „Hovoríš o nejakom...“ Alex sa zamyslela. „šiestom zmysle, či inštinkte?“

 Lee sa nadýchla a bola tak trochu vďačná. Alex ju počúvala a nesnažila sa zakrývať si uši v zmysle, že tára hovadiny.

 „Neviem ako to nazvať. Ja to sama pre seba volám strieborný šíp, pretože vždy, keď to príde je to ako keby mi niekto hlavou prestrelil práve šíp. Na okamih to bolí, potom to prestane, ale iba keď sa pozriem tam kam mám. Ako napríklad k nebu, z ktorého má snežiť.“

 Alex sa zatvárila trochu nahnevane.

 „V tom prípade tá stávka nebola moc fér, keď si to vedela.“ Riekla s mierne vystrašeným výrazom.

 Lee ju pohladila po tvári a prekvapene videla, že sa nesnaží uhnúť.

 „Alex je tu ale trochu horšia vec.“

 „Vidíš duchov?“ odvetila Alex s miernym úsmevom, ale hneď sa prestala usmievať, pretože Lee sa zachmúrila. „Prepáč, nemyslela som to tak. Ja len, vždy som bola racionálna žena, nikdy som neverila ani len na veštenie z kariet. Tak mi daj trochu času aby to moja racionalita trochu pobrala.“ Pohladila Lee po ruke. „Pokračuj prosím, čo je ta horšia vec.“

 „Že to časom budeš cítiť aj ty.“ Riekla Lee vecne.

 „Čo...?“

 „Vždy v našej rodine, keď sme niekomu hlboko verili tak ... tak ten zvláštny cit prešiel aj na neho.“ Lee pozerala von oknom na prebiehajúce svetlá áut. „Myslím, že Dave to už začína cítiť, aj keď si to nie moc uvedomuje. A... ty,“ pohliadla na Alex. „možno si si toho neni vedomá, ale už to určite máš tiež.“

 „Hovoríš o tom ako keby to bola choroba.“ Riekla znepokojene Alex.

 „A nie?“ precekla Lee cez zuby, v hlase mala plač. „Chorobu tiež dostaneš keď nechceš. Otec si to vždy vyčítal, že som musela zdediť zrovna toto. Chcel mať zo mňa úplne obyčajné dieťa.“ Mykla plecami a slzy zmizli. „Nepodarilo sa.“

 „Popíš mi to bližšie, ten tvoj šíp.“

 Lee vzdychla a s hlavou naklonenou k nebu si utrieďovala myšlienky.

 „Prichádza to kedy sa tomu zachce, v akejkoľvek chvíli. Našťastie sa mi to nikdy nestalo pri šoférovaní, asi by som už niekoho zabila.“ Urputne a sústredene sa zamračila. „Niekedy to býva len pri pohľade niekomu do očí, alebo keď vidím nejaký dôkaz k prípadu. Ľudia hovoria aké by to bolo super vidieť druhému do mysle, vedieť čo si ten druhý myslí. Vôbec netušia aké je to hnusné. Hlavne, keď sa pozrieš do hlavy zločincovi.“

 „Ty si nevidela čo sa vám dvom stane? Julii a tebe?“

 „Nie, vôbec.“ Lee sa zlostne uškrnula. „Ani maličký náznak. Práve v tom je ten rozdiel. Ja vidím niečo a ty budeš vidieť zase niečo iné.“

 „Prečo ti o tom nepovedala?“ Alex ukázala na obraz. „Prečo ti ho neukázala?“

 Lee pokrútila hlavou.

 „Netuším, a jej list mi poskytol len malé vysvetlenie.“

 „List?“

 „Hmm,“ Lee zrazu nevyzerala príliš ochotne, potom však vzdychla a siahla za obraz. „List, ktorý poslala svojej sestre Juliett, jej jednovaječnej dvojičke, spoločne s tým obrazom.“ Podala Alex nejaký papier.

 Alex opatrne otvorila pár hárkov papiera. Sklonila sa a začala čítať.

 „Drahá Ju, posielam ti tento obraz, pretože nechcem aby ho Lee videla. Je na to ešte príliš skoro a ona to nepochopí. Tak ako nepochopí prečo som odišla. Príde čas keď odídem a keď ona bude mať šancu nájsť niekoho koho bude skutočne milovať. To čo som mala v svojom živote urobiť som urobila, viesť ju na to správne a zároveň nesprávne miesto.

 Prosím ťa, Ju, odovzdaj tento obraz Lee keď bude v úzkych, keď sa jej bude zdať že v živote neexistuje iná cesta a že už nádej umrela. Milujem ju a viem, že sa ma bude snažiť pomstiť. V tom jej nezabrániš, ale aspoň jej odovzdaj tento obraz aby ona v snahe pomsty nezničila samú seba.

 Robíme svoje rozhodnutia a sami za to platíme. Raz, ak sa Lee dobre rozhodne, tak nájde tú správnu ženu. Ženu, kvôli ktorej nebude tak trpieť ako trpela kvôli mne, a ktorú bude milovať navždy. Zbohom Ju, verím že tento odkaz pochopíš a budeš ma milovať tak ako som vždy milovala ja teba. JVB.

Alex si prečítala list niekoľkokrát a pár krát sucho prehltla.

 „Ona...“ rozmýšľala čo povedať. „Ona sa obetovala kvôli nám?“  zformulovala konečne otázku a pozrela na Lee.

 „Netuším.“ Lee mykla plecami. „Z toho listu to tak vyznieva. Každý ten šíp je dosť presný, nezpochybniteľný. Nemám poňatia prečo mi to nepovedala, možno by som ju mohla zachrániť. Neviem.“

 „Stále ju miluješ.“ Zašepkala ticho Alex so slzami v očiach a sklonila hlavu. Prekvapene ucítila na svojej brade Leeine prsty.

 „A miluješ ty stále Rachel?“ odvetila otázkou Lee.

 Alex pár krát otvorila ústa by oponovala, ale... zrazu nemala argumenty. 

 „Budeme ich vždy milovať, svojim spôsobom. Zmenili náš život. V tom dobrom zmysle. A keď niekto odíde tak násilne ako Julia, alebo niekoho opustíme tak násilne ako si opustila ty Rachel...“ Lee sa smutne usmiala. „Tak ich vždy budeme milovať.“ Lee pozrela k stropu v snahe zahnať slzy. „Nikdy som nebola veriaca v tom kresťanskom zmysle. Ale verím, že človek keď sa narodí má zadaný svoj osud. Nie však nejakou niťou života, ale genetikou, výchovou, okolím a tým čo ho v živote stretne. Ale verím aj v to... nie, viem... že človek sa môže proti tomuto všetkému vzoprieť a kráčať svojou cestou. Pretože život je plný križovatiek a tie križovatky sú ako obrovská miestnosť plná dverí. Záleží len na tom ako sa na to pozeráme, a ktorými dverami prejdeme.“ Vážne pohliadla na Alex. „A ja som prešla dverami ku tebe, Alexandra.“

 Tá na Lee zízala dlhé sekundy. Potom jej s ťažko ovládaným plačom pohladila tvár a objala ju.

 „Stále hovoríš, že nie si moc na slová, ale dosť klameš. Keď niečo povieš tak mi to vyráža dych. Vydržím to.“ Zašepkala jej do vlasov. „Vydržím ten tvoj ... šiesty zmysel, či tušáky, alebo čo to je. Ak mi budeš stáť po boku.“ Ucítila ako Lee prikývla. Vtisla jej pár bozkov na tvár a stále ju držiac za ruku sa odtiahla. Potom však jej tvár posmutnela. „Prečo je v tom liste, že kvôli ...“ jej hlas sa zastavil, pretože odmietala na okamih doplniť tam svoje meno, „budeš kvôli tej novej žene menej trpieť?“ pozrela na Lee, ktorá vstala a prudko sa nadýchla. Niekoľkokrát.

 „To je jedno, Alex, o mŕtvych sa má predsa hovoriť pekne.“ Zašepkala Lee so sklonenou hlavou.

 „Nie.“ Odvetila Alex a donútila ju vzhliadnuť rukou na jej brade.

 Lee sa od nej odtrhla a začala kráčať po miestnosti. Držala si ruku na ústach a Alex videla, že sa jej chce plakať. Napokon sa zastavila.

 „Je to jedno, Alex.“ Zašepkala Lee.

 „Ale mne nie.“ Alex sa na ňu vážne zamračila a uvidela ako sa Lee ešte viac mračí. Priam zlostne odvrátila hlavu. Alex uvidela v jej tvári bolesť. Lee začala kráčať mnohé minúty po miestnosti a Alex ju o to viac trpezlivejšie pozorovala. Len si sadla na predchádzajúce miesto na pohovke a mlčala. Tušila, že to s Lee pohne. S ňou samou to teda hýbalo poriadne.

 Lee zdvihla ruky v napätom geste a ako keby sa k niekomu, alebo niečomu modlila. Pohliadla na Alex.

 „Si si istá, že veci s mužmi máš dávno za sebou?“ spýtala sa Lee konečne do ticha.

 „Čože?“ Alex to slovo zo seba vyhŕkla priam užasnuto. „Som lesba, to viem na milión percent, prečo sa ma na to pýtaš?“

 Lee chvíľku mlčala.

 „Keď som stretla Juliu mala som za sebou pár žien, pár vzťahov. Nebola som pripravená sa úplne upútať, pretože ten pocit bol pre mňa úplne niečo nové. Tak som na začiatku nášho vzťahu povedala aby bol otvorený. Julii to vyhovovalo, pretože bola bisexuálka a raz za čas jednoducho potrebovala byť z mužom. Vraj sa penis nedá nahradiť vibrátorom.“ Lee pozrela bokom a snažila sa zahnať slzy. Potom pozrela na Alex. „Tolerovala som jej tie jej občasné úlety.“ Pokrútila hlavou. „Lenže za ten čas čo prešiel som sa zmenila. A tebe by som to nemohla tolerovať. Plne sa oddám nášmu vzťahu, pretože to myslím s tebou veľmi vážne. A ja dúfam, že to cítiš rovnako.“

 Alex totálne šokovane pozerala na Lee. Tá na ňu pozerala priam zúfalo. Čože? Ona jej tolerovala spanie s chlapmi?

 Alex sa musela nadýchnuť. Potom priamo pozrela do Laurinej tváre.

 „Milujem ťa a chlapi sú pre mňa minulosť.“ Zlostne sa usmiala „Ako len môžeš pomyslieť, že by som myslela na chlapov. A nie je to len kvôli tomu znásilneniu. Táto kapitola je pre mňa prečítaná a uzavretá.“ Zvolala zlostne a uvidela ako sa Lee tvári zahanbene.

 „Prepáč, len som si chcela byť istá. Ospravedlňujem sa.“
 „V poriadku.“ Alex sa mierne usmiala. Ich ďalšie slová prerušilo zazvonenie zvončeku pri dverách.

 Lee znepokojene pozrela na hodinky.

 „Pol desiatej? Nemám žiadnu schôdzku.“

 „Tvoje druhé rande?“ spýtala sa uštipačne Alex a videla ako na ňu Lee zlostne strelila pohľadom. Alex zahrala na neviditeľné husličky ako neviniatko. Lee prevrátila oči s úsmevom. Vykročila k dverám. Alex chvíľu zvažovala, či nemá ísť vybaliť jedlo čo doniesla, ale radšej si sadla na okraj gauča a čakala čo sa bude diať. Na jej prekvapenie Lee klepla do skrinky vedľa dverí a tam sa otvorilo takmer neviditeľné púzdro. Lee z neho vytiahla zbraň a pristúpila k dverám.

 „Áno?“ spýtala sa váhavo a Alex videla, že dvere z tejto strany majú dve kukátka. Jedno v strede ako klasické kukátko na bežných dverách a druhé o dosť nižšie. Lee sa pozrela cez dvere práve tým nižším, mieriac pri tom zbraňou na dvere asi vo výške prvého kukátka. Alex počula spoza dverí nejakú odpoveď, ale nerozumela jej. Lee sa zdvihla, schovala zbraň a otvorila dvere.

 „Pepe, prečo ma takto neskoro otravuješ? Poď dnu.“ Lee zavrela dvere a Alex si rýchlo prezrela človeka, ktorý vstúpil do chodby.

 „Prepáčte, madam Scottová, že vás ruším takto neskoro.“ Malý vyziabnutý mužík mal na sebe až smiešne veľké sako a pokrčenú košeľu. Celé to doplňovali podivne krátke nohavice, nedefinovateľnej farby. Hovoril príšerne lámanou angličtinou, z ktorej prízvuku Alex spoznala, že ten muž je pravdepodobne rodený Francúz. Mužík si neustále upravoval krátko strihnuté vlasy a vyzeral totálne nervózne. Alex však rýchlo pochopila jeho nervozitu. Bol to totiž absolútny rešpekt voči človeku, s ktorým práve hovoril – teda s Lee. Pozeral na ňu takmer zbožne. „Snažil som sa vás zastihnúť celý týždeň, ale nikto mi neotváral. Nerád vás vyrušujem...“ krátko pozrel na Alex, ktorá sa radšej odvrátila, ale celé divadlo sledovala v odraze obrazovky televízie. Muž prešiel do plynulej francúžštiny. „...keď tu máte návštevu, ale konečne som vás zazrel ako niekomu otvárate a ja si s vami musím pohovoriť.“

 „O čom si chceš pohovoriť, Pepe?“ odvetila Lee, na Alexino prekvapenie tiež veľmi plynulo francúzsky, aj keď trochu silene ako človek, ktorý ten jazyk ovláda, ale nehovoril ním príliš často.

 „Viete, že mám syna...“

 „Áno,“ Lee sa usmiala a priateľsky Pepeho pohladila po ramene. „Matheiu.“

 „Matheiu.“ Pepe sa šťastne usmial a nervne sa pošrabkal na krku. „No, viete, že som si našiel pred polrokom prácu, po odvykačke. Vďaka tomu mi aj súd dal konečne možnosť stýkať sa s Mathom. Trochu som to prehnal s bývalou manželkou. Chce poslať syna na špeciálny lyžiarsky výcvik do Almere.“ Alex hneď hlavou bleslo, že sú to hory na severe štátu Ognam. Ognamovia boli na tieto hory hrdý podobne ako boli Švajčiari na svoje Alpy. Obrátila sa k nim a sledovala ako Lee rukou ukázala aby si Pepe pohol. „Proste som exmanželke trochu nadhodnotil svoj príjem. Rád by som synovi ten výlet sponzoroval.“ Zatváril sa totálne nadšene. „Je skvelý, má obrovské nadanie, ktoré sa nedá len tak opominúť.“ Stíchol na pár okamihov. „Lenže kvôli tomu vám nebudem môcť zaplatiť na niekoľko mesiacov nájom.“ Sklonil smutne hlavu.

 „Pepe, že sa v ničom nevezieš, že nie?“ spýtala sa Lee a starostlivo si ho prehliadala. „Ukáž mi ruky.“

 Pepe na ňu pozrel s dávkou vzdoru a potom to urobil. Vyhrnul si rukávy a ukázal jej svoje predlaktie. Alex tam videla značné zjazvené rany, ale všetky zahojené. Vtedy sa musela odvrátiť a cítila na svojej tvári rumenec. Však ona sama bola narkomanka. Presne toto poznala.

 „Nie, madam Scottová, odvtedy čo ste mi pomohli tak v ničom nejdem.“ Odvetil Pepe. Vytiahol z vrecka nejaký malý odznak, stále v domnení, že Alex im nerozumie. „Osem mesiacov čistý, madam. Len vás prosím, či by som to nájomné nemohol rozložiť, splatiť vám to postupne.“

 Lee si ho podrobne prehliadala a potom prikývla. Siahla na svoju tašku položenú na skrinke. Vytiahla odtiaľ, podľa Alexinho odhadu, asi dvetisíc ognamských korún.

 „Zaplať to svojmu synovi, ber to ako dar.“ Lee prešla späť do angličtiny. Natiahla ruku k Pepemu. Ponúkala mu obrovskú sumu.

 Ten chvíľu hľadel na peniaze v jej ruke. Napokon pokrútil hlavou.

 „Nie, madam Scottová. Mať v ruke takýto obnos asi by som neodolal. Prosím, len mi dajte možnosť vám to splatiť.“ Tváril sa úplne zúbožene a Alex v jeho tvári videla aj chtíč po tých peniazoch.

 „Veľmi dobre, Pepe.“ Riekla Lee a usmiala sa. Krátko Pepemu stisla ruku. „Máš možnosť to splatiť. O dvacku na mesiac.“

 Pepe sa rozplakal a Alex na ňom videla, že sa ovláda aby sa nevrhol Lee okolo krku.

 „Ďakujem madam.“ Pozrel smerom k Alex. „A ešte mi raz prepáčte vyrušenie v tento večer.“

 Lee sa len krátko usmiala a zavrela za ním dvere. Prikročila ku gauču, kde sedela Alex.

 „Si v poriadku?“ spýtala sa.

 „Áno.“ Odvetila Alex, aj keď mala chuť sa rozplakať. „Dúfam, že to nebol nejaký test pre narkomanov, teda pre mňa.“

 „Alex.“ Riekla ticho a mierne zlostne Lee. „Žiadny test.“ Posadila sa vedľa nej. „Nevedela som, že ma zháňa. Svoje číslo na mobil si dosť tvrdo chránim len čisto na výnimočné veci.“ Starostlivo si Alex prehliadla. „Už nemáš problém s drogami?“

 Alex sa na ňu pozrela úplne prekvapene.

 „Lee, neexistuje žiadny vyliečený narkoman, alebo alkoholik. Ak niekto povie, že je vyliečený tak totálne klame. Vždy to v nás bude. Je to chemika, je to závislosť.“ Smutne sklonila hlavu.

 „Ale odolávaš tomu dobre.“ Poznamenala Lee ticho.

 Alex zdvihla hlavu a pozrela sa do Leeiných očí.

 „Snažím sa, aj keď po tom čo som si myslela, že si mŕtva to bolo veľmi ťažké.“

 „Prepáč,“ Lee Alex objala. „nebolo to moje rozhodnutie zabiť Phoenixa.“

 Alex sa nechala chvílku objímať.

 „Prečo chcel po tebe odloženie nájomného? Ty to tu spravuješ?“ spýtala sa Alex a uvidela na Leeinej tvári mierny úsmev.

 „Nie, vlastním to tu.“ Odvetila Lee.

 Alex sa prekvapene otvorili oči. V hlave jej začali prebiehať okamžite ekonomické údaje ohľadom polohy domu, akcií... Prestala premýšľať, keď ju Lee pobozkala na pery.

 „Nie, prestaň s tým. Nechcem ťa pre prachy, som zabezpečená dostatočne.“ Riekla Lee a vzdychla, keď uvidela Alexin spýtavý pohľad.

 „Dobre,“ Lee pokrčila ramenami. „otec vďaka tomu šípu vyhral druhé miesto v lotérii. Mohlo to byť prvé, ale vynechal jedno číslo. Ja viem, nefér.“ Lee sa ošila. „Bolo to takmer milión ognamských korún, mala som nejak päť. Dobre investoval, nemíňal.“ Lee sa zamračila. „Teraz tá nepríjemnejšia vec. Ako vieš Julia bola veľmi talentovaná a aj veľmi bohatá umelkyňa. Zdedila som po nej tretinu majetku.“ Zúfalo pozrela na Alex. „Pár ľudí uvažovalo o tom, že som ju zabila ja sama práve kvôli tomu ded...“

 „Kto si to mohol myslieť?“ prerušila ju nahnevane Alex. „Čítala som ten spis, veď si takmer umrela. Ležala si tri týždne v kóme!“ vykríkla už nazlostene.

 „Ale mysleli si to.“ Riekla smutne Lee a pokojne. Snažila sa upokojiť obe. „Vyšetrovania, vypočúvania, všetko to okolo ako som sa prebrala.“ Lee pokrútila hlavou. „Nemala som ani poňatia, že som bola v jej závete.  Náš vzťah bol dosť...“ ťažko prehltla. „z jej strany otvorený.“ Pohliadla na Alex. „A náš vzťah je teraz na začiatku, nechcem ho zaťažovať týmto. Týmto niečim čo sa stalo dávno.“ Zdvihla ruky a ako keby sa snažila analyzovať samú seba. „Alex, ja nepotrebujem ďalšie peniaze. Už len vďaka otcovi som mohla byť vždy rovná policajtka, ktorá nemusela prijímať prachy.“ Zakusla sa do pery. „Vlastním takmer polovicu čínskej štvrte. Držím ich mimo mafie, podporujem tunajšiu kliniku, školu bojových umení alebo útulok. A zvládam to v pohode.“ Opatrne chytila Alexine ruky. Tá sa stále usmievala. Lee sa zlostne zamračila a v náznaku pochopenia odsadla. „Ale ty si to všetko vedela, že?“ zvolala nahnevane. „Ty si si ma nechala preveriť!“ Leein hlas bol zlomený a sklamaný.

 „Stop.“ Vykríkla Alex. „Dosť!!!“ takmer zrevala, keď sa Lee od nej chcela odvrátiť. „Áno, zistila som si to. Pretože predtým som nikdy nikomu veriť nemohla.“ Chytila tvrdo Leeinu ruku, ktorá sa jej snažila vymknúť. „Ja ti verím, Lee. To o tej absolútnej úprimnosti neboli kecy. Čo som si o tebe nechala zistiť bolo...“ Alex zavrela zúfalo oči. „bolo to vtedy, keď som hrala tú blbú hru.“ Unavene si prešla po korene nosa. „Ja ti verím, Lee. Ale chcem aby si mi to povedala ako ty, nie ako nejaký blbý detektív.“ Prešla si zúfalo rukou po tvári. „A ani ty to tak nechceš že?“ pozerala do Leeinej tváre. „Žiadne údaje od spojok, len to čo si povieme. Iba čo si povieme.“

 „Absolútna dôvera?“ dotázala sa po dlhej chvíli Lee.

 „Absolútna.“ Prikývla Alex. „Rovná čiara, nový začiatok, tu a teraz.“ Alex ukázala na podlahu a Lee prikývla, mierne ju objímuc.

 „A úprimne sa ti ale teraz priznám, že sa k slovu dožaduje moje telesno. Som hladná ako vlk.“ Usmiala sa Alex do Leeiných vlasov.

 Lee sa široko usmiala.

 „To aj ja.“ Zdvihla sa zo zeme a pomohla vstať aj Alex. „Takže čo máš v tom košíčku, milá karkulka?“

 „Mám snáď na hlave čiapočku?“ drgla Alex do Lee s úsmevom.

 „Nie, ale úprimne, ten košík vonia v tejto chvíli o máličko lepšie než ty.“ Lee chytila Alexinu ruku, ktorá ju chcela plesknúť po tvári a oplatila jej to bozkom do dlane.

 „Dúfam, že tu máš nejaký riad.“ Alex ukázala na roh kuchyne. „Funguje to?“

 „Určite.“ Zasmiala sa Lee, keď Alex ukazovala na mikrovlnku. „Ja variť neviem, takže sa živím donáškovou službou.“

 Alex si ju s pobavením prehliadla.

 „Aj tak na to máš dobrú kostru.“ Poznamenala a začala vyťahovať z koša umelohmotné obaly na jedlo.

 „Ty máš tiež dobrú kostru.“ Zašepkala Lee a prekvapene sa jej Alex otočila v náručí. Jemne jej prešla po tvári a znovu nosom po hrdle. Lee zastonala. „Alex, na prvom rande nie, nedráždi ma.“

 „Dobre.“ Usmiala sa Alex a odtiahla sa. „Pravidlo prvého rande máme rovnaké. Takže si tie svoje ručičky nechaj pre to jedlo.“

 Lee sa rozosmiala, síce trochu nahnevane, ale bola vďačná, že si rozumejú.

 Spoločne vytiahli z koša nádoby na jedlo, ovocie, víno a napokon aj kelímky so zmrzlinou.

 „Ah,“ zastonala Lee pozerajúc na obal zmrzliny. „jahodová, si úžasná.“ Pobozkala Alex.

 Tá mykla plecami.

 „Všimla som si tie tvoje cukríky.“

 Lee sa pozrela na podlahu, keď položili jedlo na nie príliš obedový stolík v obývačke. Bol vhodný viac na party, alebo skôr na ozdobu.

 „Som veľmi rada, že si tu, ale...“ ukázala na pripravené jedlo. „prečo?“

 Alex sa na ňu zvláštne pozrela.

 „V tento deň je predsa dobré aby sme boli spolu, nie?“

 „Deň?“

 „Je predsa Silvester.“ Riekla Alex a videla ako sa Lee zatvárila totálne zmätene. Hneď na to si uvedomila ďalšie veci. „Do kelu, ja som zabudla, že si číňanka. Vy máte nový rok predsa inokedy.“

 Lee sa na ňu znovu zmätene pohliadla.

„Nie, nie. Ah, Alex.“ Zasmiala sa. Vzdychla. „V rodine sme slávili aj nový rok čínsky aj ten váš. Ja...“ prevrátila oči. „Stále som v práci, úplne mi vypadlo, že je Silvester. Teraz už chápem prečo sa pár kolegov so mnou snažilo vymeniť smeny. A čínsky nový rok je až v 2019.“ Mierne sa usmiala. „Takže sa tým netráp. Som veľmi rada, že si tu.“

 Alex naliala poháre vínom a jeden z nich zdvihla.

 „Na čo si pripijeme?“ dotázala sa Alex.

 „Na nás dve.“ Odvetila jednoducho Lee. Odpili si z pohárov a pustili sa hladne do jedla. Ukusla si prvé sústo a zatvárila sa blažene. „Láska asi fakt prechádza žalúdkom.“ Zjedla ďalšie sústa. „Je to výborné, Alex.“

 „Ďakujem.“ Usmiala sa Alex pri jedení rozhliadala po Leeinom byte. Videla, že celý byt je zariadený v čínskom štýle. Okrem bonsajov, ktoré stáli pod oknom v kuchyni. „Ako dlho si v tomto byte?“ spýtala sa, naberúc na vidličku ďalší kúsok zeleniny.

 Lee sa mierne ošila. „Kedysi bol tento byt asi tak päť krát väčší.“ Prehltla fazuľku. „Julia tu mala svoje štúdio.“ Vzdychla keď uvidela Alexin smutný výraz. „Potrebovala som sa vrátiť kde som predtým bola. Uzemniť sa. Vedieť, že dokážem žiť normálne.“

 Alex len prikývla a upila si z vína. Pozrela na stenu, kde videla nejaké ocenenia. Utrela si ústa a vstala, prikročiac k poličke.

 Prehliadala sošky a medaile. Všetky niesli meno J.B. Scott. Bola to malá výstavka ocenení vyslúžilého policajta. Otvorila zavreté púzdro a medaila v ňom jej takmer vyrazila dych. Ognamská Ľalia zo zlata a v strede bol malý briliant. Najvyššie ocenenie Ognamského štátu. S rešpektom pozrela na Lee, ktorá ju pozorovala. Nechcela sa pýtať, nemala slová. Roztvorila radšej papier, ktorý bol vnútri obalu s medailou. Bol to novinový výstrižok.

 Článok bol pomerné dlhý a poukazoval na udalosť pred niekoľkými rokmi, keď nadporučík J.B. Scott hrdinsky zomrel pri výbuchu bomby. Zachránil tak 233 ľudí. Za svoj čin dostal posmrtne najvyššie ocenenie za chrabrosť. Alex sa prudko nadýchla a pohliadla na Lee.

 „Už chápem, prečo o ňom hovoríš s takou hrdosťou.“ Zašepkala.

 „Som na neho hrdá.“ Riekla Lee kľudne.

 „A kde máš ty svoje ocenenia?“ spýtala sa Alex a rozhliadla sa. „Čítala som o nich v spise.“

 Lee prevrátila oči a ukázala na malú papierovú krabicu v rohu miestnosti. Na jej boku bolo napísané odpad.

 „To tam máš tehly?“ spýtala sa jej Alex, keď sa snažila krabicu zdvihnúť. Nakoniec to vzdala a odtiahla ju po zemi k stolíku. Prvé čo však z krabice vytiahla ju dokonale zarazilo. Bola to zlatá soška bojovníka v podrepe. Pozrela na podstavec: Laura A. Scottová, juniorská majsterka chuang-fu, štát Ognam. Podľa roku na podstavci vyrátala, že Lee musela mať štrnásť rokov. Bez slov odložila sošku na stôl, ale keď vybrala ďalšie dve ostala na ne zízať.

 „Pripadám si teraz voči tebe tak trošku ničotne.“ Zašomrala.

 „Len lapače prachu.“ Mykla plecom Lee a venovala sa ďalej večeri.

 „Štátna majsterka tri roky po sebe sú lapače prachu? Čo je to vlastne chuang-fu?“

 „Správny názov kung-fu, nikto nevie prečo sa výraz kung-fu vlastne rozšíril.“

 Alex začala vyťahovať ďalšie Leeine ocenenia až sa dostala k pár fotkám. Skúmavo si prezrela fotky, na ktorých videla niekoľko hrdo usmievajúcich sa policajtov s odznakmi v rukách, jednému z nich sedelo na kolenách malé aziatské dievča. Väčšina fotiek bola rovnaká.

 „Stále nemôžem uveriť, že si spolovice číňanka.“ Riekla napokon Alex, pozerajúc na jednu z fotiek.

 „No ako vidíš, tak som vyzerala ako aziatka asi do svojich desiatich. Potom sa to možno z nástupom puberty začalo meniť.“

 Alex sa nahla k Lee a podrobne si ju prehliadla.

 „Vlastne áno, vidím to tam. Tvar tvojich očí, aj keď tá modrá je pre aziata zvláštna. To máš po matke?“

 „Hej.“ Odsekla podráždene Lee a začala sa hrabať v tanieri vidličkou.

 „Lee? Nikdy si matku nespomenula ani slovom.“

 „Pretože o nej nechcem hovoriť.“ Vykríkla Lee nahnevane. Tresla príborom o tanier. „Nikdy o nej nechcem hovoriť.“ Lee však zazrela ako jej kútiky úst naznačili plač.

 „Zlatko?“ Alex sa sklonila aby videla Lee do tváre. Tá sa tvárila vzpurne.

 „Nemám rada, keď ma niekto do niečoho tlačí, Alex.“

 „Nepovedala som ani slovo.“

 „Stačí ten tvoj pohľad.“

 Alex sa mierne usmiala a konečne sa usmiala aj Lee. Tá sa postavila a začala sa pomaly prechádzať po izbe. Alex ju nechala aby si usporiadala myšlienky a aspoň ona sama dojedla večeru.

 „Vždy som vedela, že som na ženy.“ Začala ticho Lee. „Nikdy ma nad mužmi ani nenapadlo uvažovať ako o partneroch. Vždy som aj vedela o homofóbii, takže som to tajila. Aj pred rodičmi. Mala som šestnásť, keď ma otec donútil sa pozrieť do tváre reality. Preto som skončila aj so zápasením len v aréne. Vtedy som sa pevne rozhodla byť tak ako otec policajtkou. Otec ma len ticho podporoval. Pre mamu to bolo neprijateľné. Tá chcela zo mňa mať právničku, alebo doktorku so spústou detí. Čiže aj žiadosť na Akadémiu Ozbrojených Síl som si podala potajme. Strednú som dokončila v sedemnástich a prakticky už sa to nedalo utajiť pred mamou. Nevedela som však, že otec ma už dávnejšie videl s iným dievčaťom.“ Lee sa zastavila a vzala pohár vína aby si z neho mohla upiť. Chvíľu sa s ním hrala, ako keby ju to upokojovalo. „Prišiel večer keď som bola rozhodnutá povedať mame o vysokej. Sedeli sme ako vždy pri spoločnom stole pri večeri. Samozrejme, že sme sa začali hádať. Najskôr o škole, potom o tom, že nemám žiadneho priateľa. Roky neustále opakovanej otázky. Tak som na ňu vyštekla, že som lesba.“ Lee zúfalo prešla rukou po tvári. „Keby si videla ten jej výraz. Hovoril, že už nie som jej dcéra. Takže ty musíš byť celá po otcovi, ziapala, nielen že policajtka ale ešte spíš aj s ženskými. Dokázala som tam len šokovane sedieť a pozerať na ňu. V pár minútach si vzala veci a proste odišla. Najhorší bol však otcov výraz. Zlomila mu úplne srdce. Snažila som sa mu ospravedlniť, ale on len vstal, objal ma, a povedal, že jediné čo je dôležité je že som zdravá.“ Lee už netajila slzy, len si ich otierala.

 „Potom si ju už nikdy nevidela?“ Alex stále sedela na zemi a s bolestným výrazom Lee pozorovala.

 „Nie,“ Lee vzdychla. „keď som ležala v nemocnici po tom prepade, tak Juliett sa ju snažila vypátrať. Našla ju vraj v nejakom malom mestečku na juhu Ognam. Nechala jej odkaz, že jej dcéra je na pokraji smrti. Aj tak neprišla. Tak ako neprišla na pohreb otca.“ Lee dopila pohár a posadila sa vedľa Alex. „Nechcem o nej viac už hovoriť. Ja pre ňu neznamenám nič, tak ani ona nič pre mňa.“ Lee pohliadla na Alex. „Preto viem dobre aké to je osamieť.“ Jemne ju pohladila po tvári. „Tiež som na tomto svete úplne sama. Teda...“ mierne sa zamračila. „dúfam, že po tomto večere už sama nebudem.“

 „Už nikdy, zlatko.“ Alex sa usmiala a chcela ju pobozkať. Prerušil ju ale dunivý a zároveň hlasný zvuk, o ktorého pôvode nemala poňatia. „Prepána, čo to je?“ spýtala sa vydesene.

 „Ah,“ zašomrala Lee zlostne. „Yuang a jeh...“ zarazila sa a s úsmevom, ktorý značil nápad, pozrela na Alex. Rýchlo si utrela posledné slzy z tváre a vstala. „Poď, poď rýchlo.“

 „Čože, kam...?“ Alex sa takmer podkýňala ako ju Lee ťahala. Hodila na ňu svoj kabát a na seba druhý. Hneď na to ju ťahala von z domu, cez zadný vstup na malú zanedbanú záhradu. „Čo tu chceš robiť?“ spýtala sa Alex nechápavo.

 „Šššš.“ Lee objala Alex zozadu okolo pásu a zdvihla ruku s hodinkami do úrovne ich očí. „Desať, deväť...“ Alex pozorovala spoločne s ňou sekundovú ručičku. Keď sa dotkla celej ozval sa ďalší dunivý zvuk. Alex si uvedomila, že to je gong. V ďalšej sekunde nebo vybuchlo farbami. Alex sebou prudko trhla, ale ten tanec svetla a farieb ju dokonale uchvátil.

 „Možno máme nový rok inokedy, ale ohňostrojom slávime aj ten váš.“ Hovorila vysvetľujúco Lee do Alexinho ucha.

 „Teda.“ Zašepkala užasnuto Alex. „Počula som o čínskych ohňostrojoch, ale netušila som, že je to niečo tak kolosálne. Je to nádhera.“

 „Nie,“ riekla vážne Lee a Alex sa k nej otočila. „ty si nádherná.“ Pozorovala v Leeiných očiach odrazy farieb nad ich hlavami a vedela, že to Lee myslí smrteľne vážne.

 Lee už nehovorila nič. V jednoduchosti sa k Alex nahla a pobozkala ju. Tentokrát bez miernych ohľaduplností, či čakania od Alex jej rovno prešla jazykom po perách a potešene ucítila ako sa jej Alex otvorila. V okamihu sa ich jazyky preplietli a Alex sa tvrdo chytila Lee, keď sa jej podlomili nohy. Lee sa oprela o múrik plotu aby sama nespadla. Zastonala, keď jej Alex vsala jazyk do svojich úst. Ruky jej skĺzli na Alexin zadoček a pevne ju k sebe pritisla.

 Ich jazyky tancovali vo vlhku ich úst svoj vlastný tajný tanec. Vášnivý, nežný, osobný.

 „Počkaj,“ Alex sa odtiahla od Lee a snažila sa nabrať dych. „počkaj. Nehovorili sme o pravidle prvého rande?“

 Lee sa odtrhla a rozosmiala sa. Snažila si ukľudniť svoje telo a myšlienky.

 „Aj keď je ti ťažké odolať.“ Zašepkala Alex a dala jej ešte jednu krátku pusu na líce.

 „Do riti.“ Zanadávala Lee, keď sa obe trhli pri zvuku ďalšieho gongu. Ohňostroj skončil. „Yuangovi ten gong asi zabavím.“

 „Nemohli by sme radšej dnu?“ Alex sa striasla. „Je mi zima.“

 Lee jej požiadavku nekomentovala, proste to urobila.

 „Lepšie?“ spýtala sa Lee, keď sňala Alex kabát a pár krát jej pretrela ramená v snahe ju zahriať.

 „Uhm.“ Prikývla vďačne Alex a hneď na to si siahla na nohu v bolesti.

 „Čo...?“

 „Len kŕč, bola som dnes celý deň na nohách.“ Alex sa zohla a snažila si rozmasírovať boľavé lýtko. V ďalšom okamihu prekvapene vykríkla, keď ju Lee zdvihla do náručia. Takmer podesene sa rýchlo chytila jej krku aby nespadla. Lee ju položila na gauč a hneď jej vyhrnula nohavicu na boľavej nohe. Alex s úľavou zaklonila hlavu, keď cítila ako kŕč mizne.

 „Máš zázračné ruky.“ Zašepkala a užívala si Leeinu masáž. Kŕč pominul veľmi rýchlo, ale aj tak jej Lee stále prechádzala rukami po lýtku. Alex pozrela na Lee, ktorá sa mierne usmievala a videla v jej tvári aj rumenec. „Na čo myslíš, Lee?“

 „Hmm,“ Leein úsmev nezmizol. „len ako som ťa prvý krát videla naživo.“

 „Naživo?“

 „Šla si na zasadanie, ako každý deň, teda vlastne to bolo moje prvé sledovanie. Mala si na sebe krásny temne oranžový kostým, so sukňou. Ostala som zízať na tie tvoje dokonalé nohy.“

 „Moje nohy rozhodne nie sú dokonalé.“ Rozosmiala sa Alex. Potom vážne pozrela na Lee. „Prečo mám pocit, že ťa moje nohy fascinujú.“

 Lee ešte viac zčervenala.

 „Oči a nohy.“ Odvetila úprimne. „Ale dnes večer stále hovoríme len o mne.“ Chytila Alexinu druhú nohu a tiež ju začala masírovať. „Doteraz som sa nedozvedela, prečo si prestala hrať. Je to len kvôli Hansbergerovi?“

 „Lee, nechcem si kaziť krásny večer.“

 „Ani ja som nechcela, ale ty si začala s úprimnosťou.“

 Alex vzdychla.

 „Nemyslím, že je to len kvôli nemu. Teda, v ten večer keď sa to stalo, tak som skončila z hraním. Ale preto nehrať som sa rozhodla sama. Hlavne kvôli práci s mamou. Hlavne teda pre to. Už som nechcela míňať peniaze len na trápne spoločenské večierky či koncerty. Chcela som ich dávať účelovo.“

 „Opustila si svoj sen.“ Riekla Lee a videla ako Alex smutne prikývla.

 „Niekedy svoj sen nemôžeme dosiahnuť.“

 „Mohla by si to znovu skúsiť.“ Lee jemne pobozkala Alex na bruško palca na nohe. Tá premýšľala.

 „Nie, myslím, že by ma to nenapĺňalo, je to už dávno. Čo napĺňa teba? Policajná práca?“

 Lee sa zasmiala.

 „Áno, je to taká moja pasia. Som veľmi súťaživá a každý deň sa snažím byť o krok pred zločincami.“

 „V tom ti pomáhajú aj tie tvoje tušáky, nie?“

 „Tušáky, zvláštne, ale hodí sa to na to. Áno, občas mi to dosť pomôže.“

 „Asi máš pravdu s tým, že to už mám. Aj keď nechápem, že som to cítila tak skoro.“

 „Kedy?“ Leeine ruky sa hneď zastavili a skúmavo na ňu pozrela.

 „Asi päť sekúnd predtým, než si vyšla z výťahu som zrazu mala taký divný pocit, ktorý mi hovoril, že sa mi nič nestane. A potom ako som nasadla do toho šialene veľkého tereňáku, som zase vedela, že sa musím pre teba vrátiť. Bolo to tak zvláštne. Je to ono, alebo si to len namýšľam?“

 „Ťažko sa to popisuje, že?“ Lee sa usmiala. „Ale je to presne ono. Ako keď ti niekto zrazu dá do hlavy určitú a presnú informáciu, ktorá tam pred sekundou nebola.“

 „Ah,“ Alex zamrkala. „áno presne tak. Vieš, keď si mi o tom teraz večer hovorila myslela som si, že to bude niečo ako vidina alebo sen.“

 „Nie, vždy aj vo sne je to jasné a čisté. A nikdy viac sa to neopakuje. Takže ak s tým niečo neurobíš, ďalšiu šancu nedostaneš.“

 „Trochu strašidelné.“ Zašepkala Alex a radšej sa pohodlnejšie rozvalila na gauči. Cítila ako sa jej pomaly začínajú zatvárať oči.

 „Unavená?“ spýtala sa Lee čo najtichšie.

 „Dlhý deň, krásny večer a teraz sa cítim moc príjemne. Keď mi donesieš deku tak zaspím ako malé dieťatko.“

 „Na to zabudni, na tej otrasnej pohovke ťa nenechám spať.“

 Alex prekvapene roztvorila oči, keď sa zase ocitla na Leeiných rukách.

 „Nehovorila si, že ma už nosiť nebudeš?“ zašepkala trochu uštipačne.

 Lee sa zastavila pri posteli a pozrela jej do očí.

 „Toto je niečo iné.“ Pomaly spustila Alex na nohy.

 „Prepáč, ja viem.“ Alex prešla Lee po ramenách a prezrela si jej ruky. „Toto zase fascinuje mňa.“

 „Čo?“

 „Tvoja sila, máš nádherné ruky a prsty. Tak silné, krásne, ako vytesané z kameňa antickým umelcom.“

 „To myslíš vážne?“ zašepkala prekvapene Lee.

 „Hmm,“ ozvalo sa od Alex súhlasne. Pohliadla jej do tváre. „a tvoje oči, vždy keď sa na mňa pozrieš, tak sa mi v bruchu objavia tisícky motýlich krídiel.“ postavila sa na špičky a tentokrát ona pobozkala Lee. Svojím jazykom ju láskala, skúmala, provokovala. Pustila ju vo chvíli, keď začula ako zastonala.

 „Teda vieš pekne rozpáliť a potom zastaviť.“ Zastonala zlostne Lee.

 „Len chcem mať pekné sny a dúfam, že ty tiež.“ usmiala sa. Potom sa znovu napla na špičky a ešte raz Lee pobozkala. „Zabudla som ti poďakovať za tie kvety, ktoré si mi poslala. Ďakujem." Lee chvíľu premýšľala, či má povedať, že to bol Davov nápad, ale nechala to tak.

 „Chceš pyžamo?“

 „Nie, tričko plne vyhovuje mojej požiadavke. Ale to snáď vieš ako spím.“

 „Viem, ale pekné sexy py...“

 „Mlč.“ Zastavila ju s úsmevom Alex. Vyzula sa a stiahla zo seba domáce nohavice. Natiahla sa na posteľ. „Hmm, tá je super, bude sa mi v nej krásne spať.“ Chytila perinu a zachumlala sa do nej. Potom však zamračene sledovala ako Lee kráča ku kreslu v kúte.

 „Ty ešte stále nespíš, Lee?“ cítila že má zmeravené pery chladom. Ona stále ešte nespala... tak ako kedysi v chate či byte. Prehltla sucho v svojom hrdle.

 „Nie.“ Odvetila krátko Lee a posadila sa do kresla. „Nemôžem sa zbaviť výcviku.“

 Alex sa posadila na posteli a pozorovala ju. Ako si nasadzuje tmavé okuliare na nos a zakladá ruky neďaleko stolíka, v ktorej bola zbraň. Potom sa však zamračila a mala chuť vybuchnúť. Jej hlas znel pokojne... kvôli Lee.

 „Lee, poď ku mne.“ Odhodila perinu a ponúkla jej tak miesto vedľa seba. „Aspoň to môžeš skúsiť nie?“

 Videla ako si Lee dáva dole okuliare a dlho na ňu hľadí.

 „Skúsiť to môžem.“ Povedala nakoniec. Rovnako ako Alex si stiahla nohavice a nechala na sebe len tričko a nohavičky. Alex musela prehltnúť aby nezastonala. Lee vyzerala tak neuvetiteľne žensky až jej to stiahlo hrdlo.

 „Tak poď.“ Zašepkala namiesto toho a ukázala na voľné miesto vedľa seba. Lee si ľahla vedľa nej. Rovno ako lata, úplne stuhnutá. Alex vycítila jej náladu a tak ju nežne objala a vtisla jej pár nežných bozkov na líce.

 „Takto som už dlho nebola.“ Zašomrala Lee a držala ruky na svojej hrudi ako keby sa chcela niečomu brániť. „Neviem či to dokážem.“ Dodala so zúfalým tónom v hlase.

 Alex si oprela hlavu o ruku aby jej videla do tváre. Voľnou rukou jej jemne hladila tvár a ruku pod perinou.

 „Dnes to bol veľmi pekný večer, Lee.“ Začala ticho. „Chcem sa ti za to poďakovať.“

 Lee sa neisto usmiala a sucho prehltla.

 „Je to dávno čo som mala rande, bola som dosť...“

 „Zmätená a vyvedená z miery.“ Dokončila Alex s úsmevom a videla ako Lee prikývla. Stále si držala ruky na hrudi. „Aj ja som to cítila, Lee. Ale toto je naše prvé rande. Prežili sme krásny večer, najedli sme sa...“

 „Varíš skvele.“ Podotkla ticho Lee.

 Alex sa znovu usmiala a položila jej prsty na ústa.

 „Najedli sme sa, videli krásny ohňostroj a nádherne sme sa bozkávali. To je úplne to všetko čo by sa mohlo od prvého rande čakať. Možno oveľa viac.“ 

 „No...“ Lee sa trochu uvoľnila a chytila Alexinu dlaň do svojej. Preplietla s ňou  prsty a konečne na ňu poriadne pozrela. „To som rada, že sa ti to páčilo.“

 „Veľmi sa mi to páčilo.“ Uistila ju Alex a sklonila trochu hlavu aby mohla pozorovať ich spojené ruky.

 Len tak ležali vedľa seba a ich ruky sa dotýkali mnoho minút. Lee sa bála to ticho prerušiť a Alex tiež.

 „Na toto si spomínam,“ začala Lee a jemne si preplietala prsty s Alexinými, tá na ňu pozrela s úsmevom. „teda než som bola veľmi nepríjemná a odkopla ťa.“

 „Aj to bola súčasť toho všetkého.“ Odvetila Alex trochu zamračene. „Teraz sme spolu.“

 „Konečne.“ Zašepkala Lee a v dôvažku svojho slova ju aj konečne objala a pritisla k sebe. Stále však bola stuhnutá ako lata.

 Alex sa zdvihla a vážne pozrela Lee do tváre.

 „Bude to v poriadku.“ Šepkala Alex. Pobozkala Lee na tvár krátkymi nežnými bozkami. „Nič sa nestane, neboj. Všetko bude v úplnom poriadku.“ Cítila ako sa Lee začína uvoľňovať. „Len ty a ja. Dobrú noc.“ Zaželala jej.

 „Dobrú.“ Odvetila Lee.

 Alex zaspala úplne bleskovo. Ani nevedela ako. Bolo to hlavne pocitom absolútneho bezpečia, pocitom príjemného tepla, vône, ktorú cítila z Lee.

 Tá hľadela do stropu nevedno ako dlho. Výcvik jej nedal zaspať. Potom si však pomyslela na Alex a skúsila zavrieť oči.

5.

 Lee mala pocit, že zavrela oči len na okamih. Hneď na to cítila na svojej tvári bozky a jemné dotyky. Napadlo ju, že Alex asi tiež nemôže zaspať a tak ju objala a bozky jej opätovala. Alex sa však po chvíli odtiahla.

 „Zlatíčko, povedz mi, že tu máš kávu, prosím.“

 „Ty chceš kávu v noci?“ spýtala sa zmätene Lee, ale pevnejšie chytila Alex do náručia.

 „Noci?“ zasmiala sa Alex. „Povedala by som, že je tak poludnie.“

 „Čože?“ Lee prudko otvorila oči. Prekvapene zistila, že cez okno presvitá prirodzené svetlo.

 „Dobré ráno.“

 Lee sa popletene rozhliadla.

 „Vieš o tom, že keď spíš tak trošku chrápeš?“ spýtala sa Alex.

 „Ja...“ Lee s prekvapenou tvárou siahla na svoje hrdlo. „Ja som spala?“

 „A pekne tvrdo.“ Alex sa usmiala. „Ani si nevedela, že som bola na toalete, len si objala perinu namiesto mňa.“

 Lee sa zatvárila mierne zahanbene.

 „Ako dlho si nespala?“ spýtala sa Alex so zachmúrenou tvárou.

 Lee sa zamračila.

 „Odo dňa čo som...“ Alex počula ako prehltla. „sa pridala k Druhému súdu. Takže asi tak šesť rokov.“ Siahla si znovu na hrdlo. „Ale nikdy predtým som nechrápala. To bude ten implantát.“

 „Ten ktorý ti menil hlas?“

 „Áno,“ prikývla Lee. „nenechala som si ho vybrať. Tá prvá operácia bola hnusná a vraj vybratie je ešte hnusnejšie. Nechcelo sa mi ísť do toho.“

 „Na tom nezáleží, zlatko.“ Povedala Alex a pobozkala ju. Lee sa usmiala keď sa Alex odtiahla. „Len strašne chcem teraz dve veci.“

 „Je jednou z nich sex?“ riekla provokatívne Lee. Alex sčervenala a pokrútila hlavou.

 „Kávu a jedlo.“

 „Tá tvoja káva.“ Vybuchla smiechom Lee a posadila sa napriek Alexinej váhe. Tá si v kútiku duše obdivne pomyslela na Leeinu silu a zahnala pocit vzrušenia. 

 „Myslím ale, že tú kávu aj jedlo môžem zariadiť.“

 „Dnes? Je nový rok, všetko bude zavreté.“

 „Nový rok pre vás beloškovia.“ Riekla Lee a zasmiala sa pri naštvanom pohľade, ktorý na ňu hodila Alex. Pohladila ju po pozadí a v ďalšej chvíli sa s ľahkosťou zdvihla, a Alex hodila späť do postele.

 „To nie je fér.“ Zašomrala Alex.

 „Nehovorila si, že ťa moja sila fascinuje?“ zasmiala sa Lee a poslala jej vzduchom pusu.

 „Si hrozná.“ Rozosmiala sa Alex a podarilo sa jej konečne posadiť. V tej chvíli sebou trhla, keď jej do lona skočila Shai. Otrela sa o jej ruku v náznaku mazlenia.

 „Myslím, že je jej smutno.“

 „Prečo nejde za tebou?“ Alex váhavo začala hladiť mačku a počula ako začína spokojne vrnieť.

 „Zrejme nie som jediná komu sa páčiš.“ Riekla Lee s úsmevom. „Ale je aj vypočítavá, takže chce nakŕmiť.“ Stačilo len aby zamávala obalom s mačacím žrádlom a Shai okamžite opustila Alexine telo.

 „Tak slečna, my ideme von a nie že budeš zase trhať Tuyovi jeho kvetiny, jasné?“ Lee pohladila naposledy mačku a išla sa prezliecť.

6.

 Alex obdivovala nádhernú výzdobu terasy čínskej reštaurácie, napriek tomu, že zívala prázdnotou. Vlastne prázdnotou zívala na prvý pohľad celá štvrť.  Lee podišla k dverám reštaurácie a než zaklopala na dvere sa rozhliadla.

 „Máme zatvorené, sviatok.“ Ozvalo sa spoza dverí po zaklopaní.

 „Man Li, to som ja.“ Riekla ticho Lee.

 Dvere sa na kúsok pootvorili a Alex uvidela malého, možno desať ročného chlapca. Prehliadol si ich a otvoril dvere úplne.

 „Ty nehovoríš čínsky, Lee?“ spýtal sa a ukázal dovnútra. „Rýchlo, poďte.“

 „Céng jīng.“ Odvetila Lee a vstúpila do reštaurácie.

 Alex prekvapene uvidela vnútri dokopy asi desať ďalších ľudí, sediacich za svojimi stolami. Celá reštaurácia bola však veľmi tichá, rolety zatiahnuté. Ľudia sa však napriek tomu potichu medzi sebou bavili a ona si zrazu pripadala divne. Ani jednému človeku nerozumela.

 Malý chlapec ich uviedol k stolu bokom, ktorý obklopovala zástena a tak im poskytovala súkromie. Položil im na stôl dva jedálne lístky a s miernym uklonením sa vytratil.

 „Vyzerá to tu veľmi pekne.“ Alex okomentovala výbavu.

 „Je to jedna z najstarších reštaurácií v meste.“ Lee sa pohodlne usadila na stoličke. Vážne na Alex pohliadla a potom jej opatrne stisla ruku. „Vyzeráš trošku vydesene.“

 „To som, nikomu tu nerozumiem.“ Alex sa mierne ošila a pevnejšie stisla Leeinu ruku. „Naučíš ma, dúfam, neskôr pár slovíčiek.“

 „Samozrejme.“ Usmiala sa Lee.

 Vtedy k nim prišla staršia aziatka. Vyzerala na sto a na dvadsať rokov zároveň. Alex to nevedela vôbec rozoznať.

 „Už ste si vybrali z jedál...“ začala aziatka lámanou angličtinou a zarazila sa spoločne s Alexinými vlasmi. Alex si vtedy prehodila vlasy aby jej nezavadzali a tak odhalila aj svoj dekolt. Tam sa zablisol medailón.

 Aziatka zrazu začala hovoriť rýchlou a pre Alex neznámou rečou. V prvej chvíli. Potom si Alex uvedomila, že je to čínština.

 Alex zmätene pozrela na Lee, ktorá sa evidentne sústredila. Videla však ako krúti hlavou. Len pár krát odpovedala niečo krátke v čínštine. Aziatka ukázala na Alex a na jej prsia. Potom stará žena uštedrila Lee jeden pohlavok, ktorý skôr znel ako riadna rana. Lee sa nebránila, len pokorne sklopila zrak.

 Aziatka sa obzrela na dvoch príchodzích hostí a s miernym úklonom sa vytratila.

 „Čo to malo znamenať?“ Alex mrkala a snažila sa rozlúštiť celú situáciu.

 „Nie som si istá.“ Riekla Lee a Alex videla ako hľadí na medailón na jej hrudi. „Hovorila príšerne rýchlo.“

 „Ukazovala na ten medailón.“ Alex zovrela kovový kotúčik na hrudi.

 „To je jedno.“ Laurin hlas znel zrazu odťaživo. „Ona je majstrova sestra.“

 Alex premýšľala čo sa má Lee spýtať.

 V tej chvíli sa staromladá aziatka vrátila. Vychŕlila na nich ďalšie slová a Alex videla ako Lee vzdorovito zdvihla bradu.

 „Teta Mai, je neslušné ak so mnou hovoríš po čínsky, keď je tu hosť, ktorý nám nerozumie.“

 Oslovená sa zarazila a pozrela na Alex.

 „Je to asi dávno čo si hovorila po čínsky, Lee.“ Odvetila teta Mai, dokonalou angličtinou. „Povedala som, že medailóny našli svoj cieľ. Oba našli svoje pravé duše. Ale vadí mi, že ty ten svoj nenosíš. Inak ochrana nefunguje.“

 „Ja ho nosím, teta Mai.“ Odvetila vzdorovito Lee.

 „Je to medailón.“ Mai ukázala na jej hodinky. „Nie náramok.“ Prudko prikývla.

 Lee sa pozrela do jej tváre riadne zmätene.

 „Zabudla si na to čo ti Qin Yan povedal.“

 „Nepovedal,“ Lee sňala z ruky hrubý náramok hodiniek „odkázal mi to.“

 „Aspoň že to odkázal.“ Odsekla prudko žena „Zradila si jeho dôveru. Pozrite si jedálny lístok.“ Vytratila sa.

 Alex sledovala to všetko len s neveriacky zdvihnutým obočím. Stále v ruke držala medailón, ktorý jej kedysi dala Lee.

 „Môžeš mi to vysvetliť?“ spýtala sa po chvíli.

 „Je to zložité, Alex.“ Odvetila Lee a zvierala v rukách náramok hodiniek. 

 „Máme predsa dosť času.“ Alex zovrela Leeinu ruku... nejak vedela, že ju to ukľudní. Ukľudnilo to obe.

 „V tú noc, keď som začala pracovať pre Xaviera,“ začala, potom však slová zmenila a takmer šepkala. „keď som zabila Juliných vrahov, tak som sa chcela zbaliť. Teda pripraviť na prácu v druhom súde. Pred bytom stála teta Mai a odovzdala mi balíček s dvoma medailónmi. Bol to odkaz od môjho majstra. Pretože v tú noc som zneužila umenie na útok a nie len na ochranu či pomoc.“ Lee ovládla slzy „Nechcel ma ani vidieť, tak mi to poslal po nej. Dva prívesky a jeho proroctvo.“

 „Proroctvo?“ spýtala sa ticho Alex, keď Lee mlčala.

Alex pozerala na Leeine ruky, ktoré obratne rozopli náramok hodiniek a zrazu z neho bolo púzdro. A z púzdra vytiahla ... zamrkala... bol to skutočne medailón. Rovnaký... nie... nebol rovnaký. Podobný.

 Podobal sa medailónu, ktorý Alex spočíval na krku. Ale bol skôr zrkadlovitý. Všetky výstupky na Alexinom medailóne boli na Laurinom priehlbinami.

 „Môžem?“ spýtala sa keď videla ako si Lee chce na krk nasadiť amulet. Tá prikývla a podala jej retiazku do rúk.

 Alex sledovala ako si Lee odhadzuje z ramien vlasy a odhaľuje svoj krk. Zapla jej retiazku okolo krku pomaly, chcela aby cítila jej dotyky na krku tak ako ona kedysi.

 Amulet zažiaril na Laurinej hrudi. Alex si nebola istá, či to bola len jej predstava alebo skutočnosť. Skutočnosťou však bola Laurina ruka ktorá pevne zovrela tú jej.

 Usmiala sa.

 „Čo bolo v tom proroctve?“ spýtala sa a videla ako Lee sebou ošila. Napriek tomu vytiahla z púzdra v hodinkách malý papierik. Alex videla na ňom veľmi drobné čínske písmo. Lee si nasadila okuliare.

 „Budete kráčať dlho na ceste tieňov,“ Laurin hlas bol zastrený minulosťou. „Lee na tej ceste uvidí iskru. Iskru svetla červenú ako oheň. Ona ju môže nasledovať do toho ohňa, alebo zas vkročia na cestu tieňov. Nositelia týchto amuletov budú nimi chránený, ak sa ich cesta spojí tak ako amulety.“

 Alex mlčala, pretože sa v nej zmietalo mnoho pocitov. Potom si však spomenula na ich sľub absolútnej dôvery.

 „Iskra?“ spýtala sa.

 „Tak to tu je.“ Lee schovala papierik do púzdra a nasadila si hodinky. „Pre huǒ huā je najvýstižnejšie slovo iskra v angličtine. Prečo?“

 „Moja mama ma volala Iskra.“ Odvetila Alex, a na tele jej vystúpili zimomriavky. Čakala, že sa jej Lee spýta, či je to skutočne tak. Neopýtala. Verila jej.

 „Mám pocit ako keby mi po hrobe prebehol celý dav mažoretiek.“ Otriasla sa zrazu Lee a Alex cítila ako sa trochu chveje.

 „Vybrali ste si?“ Alex pozrela prekvapene na tetu Mai, ktorá sa vedľa nich objavila ako keby vedela čo sa deje.

 „Kávu,“ Lee sa usmiala pozerajúc na Alex „a minerálku. Jedlo vyber podľa svojho citu, teta Mai.“

 Alex sledovala pohľad tety Mai. Pozrela najskôr na ňu a potom na Lee. Tá sa nepokojne zavrtela.

 „Toto je Alex, teta Mai.“ Riekla Lee a malá číňanka sa usmiala.

 „Tak amulety si vybrali, našli čo k sebe patrí.“ Odpovedala teta Mai. Tentokrát sa poklonila úplne iným úklonom. Bol viac úctivý a Alex z neho nejak tušila rešpekt voči Lee.

 Nápoje dostali rýchlo a jedlo tiež. Alex sa s krivým úsmevom pozrela na paličky a chcela poprosiť tetu Mai o normálny príbor. Ucítila však ako jej Lee stisla ruku a pokrútila hlavou.

 „Prizabila by ťa za tú žiadosť, ver mi. Teda aspoň jej pohľad by to určite urobil. Sotva prehltla, že tu má mať normálne stoly a stoličky.“

 „Ale ja som s tým nikdy nejedla.“ Vzdychla a chvíľu sa hrala s paličkami. Jedlo jej však z nich stále vypadávalo. Chcela poprosiť Lee o pomoc, ale paličky rezignovane odložila, keď uvidela, že si Lee drží ruku na ústach a márne sa snaží ovládnuť smiech.

 „Prepáč, ale vyzerala si úžasne.“ Lee sa snažila napodobniť Alexin strašne zarputilý výraz. „Ako malé dievčatko, ktoré sa snaží chytiť hrášok vidličkou.“

 „Si na mňa hnusná.“ Alex naštvane pár krát pleskla Lee do ramena dlaňou, ale tá sa len viac rozosmiala.

 „Ukážem ti taký jeden malý trik.“ Lee si vytiahla gumičku do vlasov z vrecka a z notesu vytrhla stránku. Tú dôkladne poskladala a vložila medzi hrubý koniec paličiek. Celé to spojila gumičkou. Výsledným dielom zacvakala ako pinzetou a podala ho Alex. „Ale keď to Mai uvidí, bude sa tiež stále mračiť.“

 Celý obed a dlhé poobedie strávili v reštaurácii. Lee jej ukazovala ako správne jesť paličkami a aj ju naučila pár slovíčiek. Celú dobu sa ticho smiali a Alex si uvedomovala veľmi dobre, že sa do Lee zamilováva každým jej slovom viac a viac. Chvíľku na ňu hľadela, či to cíti rovnako.

 Lee pohliadla na Alex, ktorá sa tvárila zrazu vážne. Lee chvíľu ten pohľad skúmala a vedela, že to len Alex sa snaží udržať všetky city pod kontrolou.

 Urobím všetko aby sa ti nič nestalo. Tebe nie. Čokoľvek. Pomyslela si Lee a cítila ako ju na okamih objal divný chlad. Chlad rokov, ktoré mala za sebou. Chlad Phoenixa a zároveň človeka, ktorý je pre osobu, ktorú nadovšetko miluje, ochotný urobiť všetko. Napriek tomu sa na Alex usmiala a ukázala na paličky v jej rukách v náznaku, že sa musí o to znovu pokúsiť.

7.

 „Ale, ale,“ Dave sa rozosmial len čo nasadol do Laurinho auta. „čo to vidím na tvári mojej parťáčky.“

 „Prestaň.“ Lee ho zahriakla ráznym tónom, ale aj tak sa z tváre snažila márne vymazať úsmev. Zaradila rýchlosť a snažila sa sústrediť na cestu.

 „Mňa neoklameš, superpolicajtka.“ Zvolal Dave bojovne, ale stále s úsmevom.

 „Dave.“ Leein úsmev sa však stále rozširoval a ona ho jednoducho nedokázala ovládnuť.

 „Takže? Bol sex?“ spýtal sa s lišiackym úsmevom na tvári. Na dôvažok pár krát pohýbal obočím.

 „Si hrozný.“ Vykríkla Lee a rozosmiala sa. Prudko sa nadýchla a zastavila na červenej. „Nie, ale bolo krásne prvé rande.“

 „Hmm,“ usmial sa Dave. „výborný začiatok.“ Poposadol na sedadle ako poslucháč a pozrel na Lee. „Detaily?“

 Lee pokrútila hlavou a snažila sa usporiadať si myšlienky z predošlého dňa.

 „Povedali sme si veľa vecí, hlavne úprimnosť.“

 „To je ešte lepší začiatok.“ Z Daveho hlasu zmizol smiech. Tváril sa vážne. „Čo ďalej?“

 Lee sa znovu usmiala, teraz už aj na jej tvári hrala vážnosť.

 „Uvidíme, Dave. Uvidíme. Ako sme sa spoznali bolo ťažké. Prejsť cez to všetko.“ Ignorovala pár sekúnd niekoho za nimi trúbiaceho na klaksón. „Jednoducho sa uvidí.“

 „Dobre.“ Dave kývol. „Len dúfam, že vieš, že so mnou o tom môžeš v kľude hovoriť.“

 Lee na neho dlho pozrela, napriek tomu, že sa znovu ozvalo trúbenie spoza nich. Napokon krátko kývla.

 „Viem to, Dave. Veľmi dobre.“ Chcela zaradiť jednotku, keď sa okolo nich z ľavej strany prerútilo auto vysokou rýchlosťou. Za pätami malo jedno policajné auto so zapnutými majákmi. „To si zo mňa robíš prdel?“ zvolala prekvapene Lee.

 „To bude zase ráno.“ Vzdychol Dave, zapol maják a zdvihol vysielačku. Zaskočene vykríkol, keď ho do sedadla doslova vrazilo prudké zrýchlenie auta.   Nemal tušenia, že toto nenápadne vyzerajúce auto má pod kapotou niekoľko stoviek koní.

 „Centrála? Tu je Eye 13.“ Dave sa musel pridržiavať opierky na dverách, pretože mal pocit, že Leeine prudké vyberanie zatáčiek ho čoskoro vyhodí von oknom. „Rútime sa po Edmontonskej za nejakým šialencom čo si to tu pomýlil s pretekárskou dráhou. Ide za ním jedno policajné auto číslo 1017, môžete nás s ním spojiť?“

 „Rozumiem Eye 13, prepnem vás na neho.“

 „1017, tu je Eye 13, sme hneď za vami. Prezradíte nám prečo naháňame toho magora okrem prekročenia rýchlosti?“

 „Mali sme ho predviesť na výsluch kvôli podozreniu z pedofílie. A môžete tri krát hádať čo sme našli u neho v pivnici. Malé spútané dievčatko. Prvá hliadka ostala s ním, ale on na kolegu použil tazer, nasadol do auta a začal zdrhať. Volal som posily, ale nemám šajnu kde sa boha flákajú.“ Ozvalo sa totálne nasrato z vysielačky.

 „Rozumiem 1017, kryjeme vás.“ Dave odložil vysielačku a chytil sa stropu auta. „Vieš, Scottová, momentálne ma dosť desíš.“ Zašomral, keď hľadel bočným okienkom do zákruty.

 „Pritiahni si pás, bárbinka.“ Zasmiala sa Lee. Dave na jej tvári videl dokonalé sústredenie na to čo sa dialo pred ňou, ale aj tikanie očami do spätných zrkadielok.

 „Ohoho, do riti.“ Vykríkol Dave vydesene, keď policajné auto pred nimi zostrelil taxík vychádzajúci z bočnej ulice. Len vďaka Leeinej rýchlosti sa havárke tesne vyhli. „1017, ste v poriadku?“

 „Áno,“ ozvalo sa po niekoľkých sekundách. „len som trochu otrasený a asi mám zlomenú ruku. Chyťte toho bastarda.“

 Dave bez otázok zavolal zranenému policajtovi posily a záchranku.

 „Prečo...“ Dave pozrel na tachometer či skutočne spomaľujú. „Prečo spomaľuješ?“

 „Pretože za tým kopcom je zákruta, ktorú kvôli parku museli zle naklopiť. Vyleteli by sme.“

 Len čo preliezli cez kopec Dave uvidel, že Lee má pravdu. Auto prenasledovaného bolo mimo cesty, zapichnuté nosom do mohutného javora. Sledoval ako sa z auta pomaly vyťahuje nižší muž. Obzrel sa k nim a rozbehol do parku. Lee zastavila.

 „Bež za ním, nesmie sa ti stratiť, inak budeme prehľadávať ten blbý park celý deň.“

 Dave kývol a rozbehol sa za mužom, ktorý sa mu našťastie stratil len na pár sekúnd. Nesnažil sa kričať aby zastavil, tušil, že by to ten chlap neurobil a navyše by ho to zbytočne obralo o sily. Park Beatrix bol hlavným parkom mesta Ognam a rozkladal sa celkovo na niekoľkých hektároch. Bol však rozdelený v strede cestou, kvôli hromadnej doprave. A práve k tej ceste muž bežal, ignorujúc vydláždené cestičky, čím sa vlastne vyhýbal možnej zrážke s luďmi.

 Dave zahliadol v diaľke múr, ktorý obklopoval túto časť parku a videl ako muž zamieril k bráne. Začul približujúce sa sirény, ale oveľa bližšie začul mohutné zavrčanie motoru auta, ktoré zrejme stálo neďaleko brány. Mužovi pred ním evidentne dochádzali sily, pretože stiahol vzdialenosť len na pár metrov. Muž sa krátko obzrel, keď vbiehal do brány a to bola jeho osudová chyba. Dave uvidel ako sa pred bránou zastavil predok tmavého auta. Muž preletel cez kapotu auta, dopadol na zem a urobil pár kotrmelcov. On sám už nemal možnosť zastaviť v tejto rýchlosti a tak vyskočil, dúfajúc, že sa sám nedoláme. Na jeho prekvapenie urobil až elegantný výskok, zviezol sa po zadku na vyleštenej kapote a dopadol na nohy. Okamžite sa zohol, zdvihol prenasledovaného zo zeme a tresol s ním o kapotu. Konečne pozrel na vodiča auta, ktorý práve vystupoval.

 „Pekná práca.“ Mrkla na neho Scottová s miernym úsmevom.

 Dave sa na ňu vysilene usmial a snažil sa nabrať dych. Oprel muža o auto a začal ho prehliadať.

 „Snubák.“ Riekol zrazu muž pred ním. „Takže náš malý poliško má rodinku.“

 „Drž hubu.“ Zahromžil Dave a nasadil mu putá. Okolo nich sa objavilo pár zvedavých ľudí a pri kraji zastavili dve policajné autá.

 „Keď sa dostanem von, tak si to s tou tvojimi deťmi rád rozdám.“ Riekol muž s drzým úsmevom na tvári.

 Lee pohliadla na Daveho, ktorý sa snažil ovládnuť.

 „Dotkni sa mojej rodiny a prisahám bohu, že ťa...“ Dave nechápal čo sa s ním stalo v ďalšej sekunde. Ako keby ním pohla neznáma sila, otočila ho a on sa zrazu ocitol opretý o múrik. Pred ním stála Lee s nazlosteným výrazom v tvári a držala mu ruku na hrudi.

 „Odveďte ho na oddelenie.“ Zvolala prísne a ukázala ostatným policajtom svoj odznak. „Na čo čumíte? Berte ho preč.“ Vykríkla znovu a sledovala ako sa zarazený policajti pohli. Otočila sa k Davovi, ktorý sa tváril zahanbene. „Čo si chcel povedať? Že ho zabiješ? Pred ďalšími štyrmi policajtmi a asi desiatkou ľudí? Hmm?“ spustila ruku z jeho hrude, ale nahla sa k nemu. Šepkala. „Keď je to treba urobiť tak to urob, ale nehovor o tom.“ Šokovane na ňu pohliadol. Videl, že tie slová myslí vážne. „Urob, ale nehovor. Tak ako pri Balthazarovi.“ Dave sa so zmučeným výrazom v tvári zviezol na zem a s obtiažami ovládal plač.

 Lee pri ňom stála až kým sa dav úplne nevytratil. Potom si k nemu kvokla.

 „Dave čo sa deje? Myslela som, že toto sme si už vyjasnili. Aby si si dal práve kvôli práci dokopy svoj súkromný život. Aby si práve kvôli takejto hovadine a jednému idiotovi nerobil hlúposti.“

 „To je... to je jedno.“ Dave pokrútil hlavou. „Toto si musím vyriešiť sám.“

 „Dave?“  Leein hlas bol zrazu strašidelne vážny. „Kto tu mal kecy o tom, že si spolu môžeme pohovoriť o všetkom. Ono to platí aj obrátene, takže čo sa deje, Dave?“

 Ten sedel niekoľko minút na zemi a zvažoval čo povedať.

 „Niekedy si pripadám ako najskurvenejší idiot na tejto planéte.“ Utrel si nos. „Snažím sa riešiť problémy a vždy čo najrýchlejšie. Pretože tak to má byť nie? Riešiť problémy a nenechať ich zapadnúť.“ pozrel na Lee, ktorá po chvíľke pokrútila hlavou.

 „Niektoré problémy potrebujú čas a vyriešiť ich s chladnou hlavou.“

 „Toto mi prišlo dnes ráno.“ Dave sa pomaly postavil ako keby sa bál, že sa pod ním podlomia nohy. Vytiahol z vnútorného vrecka nejaký papier a podal ho Lee. „Nemal som odvahu o tom povedať Amy.“

 Lee si vzala papier a začala ho dôkladne čítať. Dave si medzitým s trasúcimi rukami zapálil cigaretu.

 „Preboha,“ zvolala Lee. „chcú ťa vysťahovať z domu kvôli pôžičke?“

 Dave len prikývol. Lee čítala ďalej.

 „Dave, čo si si myslel, keď si bral pôžičku od Voorrang Financial? Veď snáď každý vie, že ich vedenie je prepojené s tunajšou mafiou. Sú to úžerníci maskovaný za finančnú inštitúciu.“

 „Čo som si myslel?“ Dave vybuchol. Došli mu nervy. „Čo som si asi tak myslel, keď som konečne splatil hypotéku na dom po desiatich rokoch a len mesiac potom mi na barák padol susedov strom, ktorý ho takmer zlikvidoval a ešte som prehral súd s tým susedom? Potreboval som pôžičku rýchlo a nutne, alebo to som mal nechať rodinu spať v aute pred domom? Žiadna skurvená banka mi peniaze nechcela požičať...“

 „Dave, ale tvoj plat by na takto nízku pôž...“

 „Tú pôžičku som bral pred štyrmi rokmi, Lee. To som ešte pracoval na morálnom. Vieš aký je tam plat? O dve tretiny nižší ako v Očiach Mesta. Nikto, opakujem nikto, mi pri tak nízkom plate nechcel dať pôžičku aj keď som sa chcel zaručiť pozemkom a domom. Pretože dom považovali za katastrofu a len samotný pozemok nestačil na záruku.“ Unavene si prešiel rukou po tvári.

 „Nemohol si si požičať od rodiny?“ Lee vedela odpoveď skôr než dopovedala otázku. Nie nemohol. „Mužská hrdosť, čo?“ odvetila si namiesto Daveho. Ten len vzpurne zovrel pery. „Uvedomuješ si, že už dávno ťa kvôli tomu mohli začleniť medzi podplatných policajtov?“ spýtala sa tvrdo. „Policajt, ktorý má požičané prachy od mafie. Ako to asi tak vyzerá, Dave? Ach do riti.“ Zvolala nahnevane a prešla si rukou dlhé vlasy.

 „Lee,“ Dave na ňu zúfalo pozrel. „nevidel som inšiu možnosť v tej chvíli. A prisahám ti, že som nikdy neprijal úplatok a ani ma nikto z ich spoločnosti nekontaktoval aby som porušil nejaké pravidlá polície. Teda asi to nepotrebovali, pretože doteraz som splácal v pohode. Lenže vďaka tomu skurvysynovi Donovanovi a jeho škrtom v rozpočte mi prichádza výplata na účet v úplne debilných termínoch. Jedna splátka, ktorá prišla neskôr, kurva.“ Odhodil zlostne cigaretu a na dôvažok ju prudko zadupol nohou.

 Lee mlčala a po chvíli prikývla.

 „Dobre, Dave. Som rada, že si mi to povedal po pravde ako to je. Teraz odhoď svoju hrdosť a nechaj ma pomôcť ti.“

 „Lee,“ zvolal zlostne Dave. „Urobil som blbosť a viem, že za to musím niesť následky.“

 „Prestaň, Dave. Prestaň. Prestaň sa chovať ako nejaký macho, pretože ja viem, že taký nie si. Viem dobre ako veľmi ti záleží na rodine, ale aj práci u polície. Takže sa prestaň chovať ako blbý pštros, ktorý práve chce vystrčiť zadok na celý svet a nechať ten svet ten zadok bozkávať.“

 Dave na ňu zarazene pozrel a divne sa usmial.

 „Ja neschovávam hlavu do piesku, keby som...“

 „Stop.“ Vykríkla Lee a na dôraz zdvihla ruku. „Stop, jasné? Viem, že si veľmi hrdý a chápem to. Takže, chceš zachrániť svoj život, svoj dom, svoju rodinu? Alebo strčíš hlavu do piesku, a necháš ostatných aby ti bozkávali riť, len kvôli tvojej hrdosti?“

 „Toto je celkom skurvená irónia.“ Zašomral Dave. „Kedysi som ti o hrdosti dohováral ja.“ Chvíľu si kúsal peru a potom prikývol. „Dobre, ak môžeš, tak mi prosím, pomôž.“ Ukázal na papier v jej rukách. „Síce to už považujem za definitívu a oni mi barák vezmú, ale ak niečo môžeš urobiť, tak to, prosím, urob.“

 „Fajn.“ Lee kývla a vytiahla mobil. „Alex? Nerada zneužívam tvoju moc, ale potrebovala by som pomoc pre svojho partnera od Dornaw Financial. Ide o odkúpenie jednej pôžičky.“ Pozrela na Daveho, ktorý si schoval ponížene tvár do dlaní.

8.

 O dva mesiace neskôr.

 Ich rande boli veľmi raritné. Alex stále zamestnaná a Lee podobne. Všetky rande si však užívali veľmi dôkladne, napriek tomu, že boli čisto v súkromí. Prvý krát si vyšli von. Alex sa usmievala, do chvíle než vyšli z kina. Chcela chytiť Lee za ruku a dať jej krátky bozk na ústa. Lee sa však odvrátila a vytrhla ruku z jej.

 „Na verejnosti nie, Alex.“ Lee tie slová takmer zavrčala.

 Alex chvíľu zarazene hľadela na Lee a krátko prikývla. Len kráčala nemo popri Lee a potom sa nechala s rozlúčením nasadnúť do taxíku. Cítila však v sebe zlosť. Ako sa Lee správala bola blbosť.

 Ďalšie rande bolo múzeum. Alex bola celý čas ticho, ale nie kvôli spomienkam, ktoré z toho múzea mala. Lee len čítala tabule pri exponátoch a všade šli prakticky ako dvaja ľudia, ktorý sa ani nepoznajú. Keď sa dostali do osamelej uličky pýtala sa jej či je v poriadku... a Alex odpovedala že sa nič nedeje. Keď nasadli do Leeinho auta sa to zmenilo. Lee ju hneď pohladila po ruke a úprimnejšie sa na ňu usmiala. Alex však zaťala zuby a pozrela do bočného okienka.

 Konečne sa dostali do Alexinej rezidencie. Tam Alex strhla zo seba zlostne bundu a hodila ju do kúta.

 „Alex?“ spýtala sa zarazene Lee a obzrela sa. Videla ako Alex nechápavo krúti hlavou.

 Alex sa prudko posadila na gauč pred obrovskou televíziou a chcelo sa jej plakať.

 „Zlato,“ Lee si sadla vedľa nej. „čo sa deje? Si v posledných dňoch nejak podráždená.“

 Nie som podráždená ... chcela vykríknuť Alex. Ale bola, štvalo ju Leeine správanie. Snažila sa ovládnuť svoje city a ukľudniť sa.

 „Tebe vadí, keď sa ťa dotknem na verejnosti?“ spýtala sa ticho a videla ako sa Lee zamračila. „Chcem ti len zovrieť ruku a ty sa správaš ako keby som k tebe nepatrila.“ Zrazu vstala a prudko udrela do stola. „Áno som podráždená, pretože je to ako keby si sa za mňa hanbila.“

 Lee chvíľu sedela a dokonale šokovane hľadela na Alex.

 „Ja sa za teba nehanbím.“

 „Tak prečo ti nemôžem ani zovrieť ruku na verejnosti?“

 „Toto je bláznovstvo.“ Zašepkala zlostne Lee. Vstala a začala sa prechádzať po miestnosti. Potom vybuchla a začala kričať. „Pretože existuje homofóbia? Ľudia uvidia dve lesby a budú sa nás snažiť možno aj zabiť. Pozri sa okolo. Nie sme ľudia so zrovna prijateľnou sexuálnou orientáciou. Veď...“

 „Zobuď sa Lee.“ Prerušila ju Alex, ktorá sa rovnako postavila. „Už nežijeme pred desiatimi rokmi. Svet sa zmenil.“ Alex ustúpila od Lee a zovrela ruky do pästí. „Existuje tolerancia. Ja ťa chcem pobozkať aj na verejnosti, či ti zov...“

 „Chceš sa ukazovať ako lesba? Ako patriot všetkých homosexuálov? Tak si ten exibicionismus nechaj pre seba.“ Lee prešla k dverám. „Ja to nemienim počúvať, ukazuj sa ako lesba na verejnosti, ale ja nie.“ Lee vybehla von a tvrdo tresla dverami.

 Alex sa po chvíli rozplakala. Pozrela na kľúče, ktoré Lee zabudla na stole. Vzala ich do ruky a rozbehla sa za Lee. Zastavila sa však pri presklenených vchodových dverách a hľadela ako Lee stojí pri svojom aute. Tá si prebehla rukami oblečenie a zlostne kopla do pneumatiky. Napriek dažďu sa rýchlym krokom vydala k vchodovej bráne.

 Alex sa zosunula na zem a rozplakala. Prvá hádka mala byť práve kvôli tomuto? Zovrela pevne zuby. Nie, už jej to nechce uľahčovať. Vie že ju miluje. Zovrela zabudnuté kľúče v dlani a ... so značnou zlosťou ich schovala do vrecka.

9.

 Dave pozeral z profilu na mračiacu sa Lee, ktorá si prehliadala miesto činu. Cítil, že niečo nie je v poriadku. Od doby čo sa dali s Alex dokopy sa Lee vyhýbala nadčasom a aj mučiarni. Lenže v poslednom týždni to znovu robila. Každý koniec zmeny ju vozil zase do mučiarne a ona sa mračila viac a viac. A nechápal prečo zrazu musí používať svoje vlastné auto. Lee mu len povedala, že to svoje má na prehliadke... týždeň?

 V dobe predtým ako začali spolu chodiť bola Lee večne naštvaná ale kľudná. Teraz však bola tak divne tichá, že to Davovi nedalo. Mlčala a len makala v práci.

 Stáli pri zahalenej mŕtvole. Lee sa otočila a pozrela na mobil.

 Dave ju tvrdo zovrel za ruku a zatiahol do neďalekej uličky.

 „Čo blbneš, Dave?“ zvolala Lee a strčila mobil do púzdra na boku.

 „Čo sa deje, Lee?“ Pozrel na policajtov, ktorý preskúmavali miesto zločinu. „Čo sa stalo?“

 Lee chvíľu mlčala a potom zlostne udrela rukou do steny vedľa seba.

 „Pohádali sme sa s Alex.“

 Dave mlčal a pozoroval Leeinu tvár. Uvažoval.

 „Kvôli čomu?“ spýtal sa nakoniec.

 „To je jedno, Dave.“

 „Mne to nie je jedno.“ Odsekol Dave. „Si moja parťáčka, a ja som spokojný ak si spokojná ty.“

 „Nechaj to vypeniť, teda dúfam, že to prejde. Nechaj to proste tak, dobre?“ odvetila smutne Lee. „Ver mi, že ak o tom budem chcieť hovoriť, tak ti dám vedieť. Teraz to nechaj tak.“

 Dave sa zamračil a ... nechal to tak.

10.

 Dave aj Lee vstúpili do Donovanovej kancelárie ako do jaskyne plnej levov. Nevedeli čo majú čakať.

 „Takže.“ Donovan sa zatváril dôležito a podal im papiere. „Budete strážiť dnešný večierok.“

 Lee si prezrela plán a Dave začul ako zavrčala. Prekvapene na ňu pozrel. Nikdy nad žiadnym rozkazom ani len nezapochybovala. Teraz jej tvár bola znovu tá tvrdá maska ako kedysi. Nemá, chladná... nič nehovoriaca. Je slová však boli iné.

 „Robíte si, kurva, z nás dobrý deň, nie?“ Dave na ňu šokovane pozrel. Síce vedel, že často nadáva, ale prvý krát to počul pred kapitánom. „Máme chrániť malé deti? Sme policajti.“ ozvala sa a odhodila papiere späť na Donovanov stôl. „Na každého z nás je tu takmer tridsať skutočných prípadov.“

 Dave stuhol. Odhodiac papiere znamenalo odmietnutie prípadu... a problémy.

 Donovan sa postavil a zložku, ktorú hodila Lee na jeho stôl jej hodil naspäť.

 „Presne tak.“ Pomaly vykročil k dverám svojej kancelárie. „Dostali ste rozkazy.“

 „To je blbosť.“ Zvolala Lee. Hodila mu zložku priamo do chrbta. Už boli vonku z jeho kancelárie. Videlo ich tam mnoho ľudí z oddelenia.

 „Ale vy budete počúvať moje rozkazy, Slotová, som váš nadriadený, rozumiete?“ Donovan stál hrdo uprostred oddelenia. Ale nemal úspech. Odvšade videl nepriateľské pohľady.

Dave cítil ako s Lee lomcuje zlosť. Cítil to iba vďaka tomu, že už ju poznal. Pre ostatných bola navonok pokojná.

 „Nikto vás tu nemá rád, tak prečo ste tu, kapitán Donovan? Honíte si svoje ego, ktoré vám dal váš bratranec minister?“ zvolala zrazu Lee. Osadenstvo oddelenia stíchlo. Smutne sa po nich rozhliadla.

 Donovan sa rozosmial.

 „Nie, pretože som dobrý veliteľ, a ...“ začal....

 „Zavrite si tú svoju blbú držku. Ukážem vám päť dôvodov, prečo vás tu nikto nemá rád, kapitán Donovan.“ Ozvala sa Lee a zdvihla ruku. „Prvý, ste nezodpovedný, niečo sa poserie a hodíte zodpovednosť na podriadených,“ Lee na ruke schovala palec, „Druhý, dávate rozkazy, ktoré ohrozujú policajtov,“ schovala malíček, „tretí, robíte z nás nájomných bodyguardov, pri čom máme na krku dosť prípadov,“ schovala prsteníček, „štvrtý, przdníte meno môjho otca, človeka ktorý založil toto oddelenie,“ Lee schovala ukazovák a drzo na neho vystrčila prostredník. „Na ten piaty dôvod si teraz nemôžem spomenúť.“

 Dave na ňu neveriacky pozeral a s šialeným vypätím síl ovládol priam chlapčenský rehot, ktorý sa mu dral do hrdla. Počul ako celé oddelenie úplne stíchlo. Stavil by sa, že niekde na konci začul dokonca padnúť list papiera.

 Donovan očervenel v tvári a vypúlil na ňu až šialene zakrvavené oči.

 „Čo si to dovoľujete, Slotová?“

 „Ešte vám nikto neukázal dĺžku vášho prirodzenia? A som Scottová, podľa môjho otca J.B. Scotta. Muža čo založil toto oddelenie.“ odsekla kľudne Lee a Dave tentokrát niekde vzadu začul ako sa už niekto neovládol a ušlo mu krátke uchechtnutie.

 „Za toto budeš pykať, ty čubka. Uvidíme, či prežiješ interné vyšetrovanie. Zistím si o tebe všetko, aj aký podvratný neger ťa pichá.“ Donovan na ňu ukázal tlstým prstom.

 „S tým vám rada pomôžem,“ Dave ani nemusel pozrieť na Lauru, pretože priam cítil ako sa okolo nej zhmotňuje zlosť. Hovorila kľudne, ale hlas mala značne zvýšený. „nikto ma nepichá pretože som lesba.“

 Bolo to, ako keby Donovanovi niekto zrazu vyrazil z rúk všetky jeho zbrane. A vyrazila mu ich Lee.

 „No do riti.“ Začul tichučkým šepkom Dave odniekiaľ spoza neho. Hľadel na Donovana, ktorý však s mierne otvorenými ústami zízal na jeho parťáčku. Pár krát zahrozil prstom a jeho tlsté ústa sa otvárali vo veľkom O, ako rybe, keď ju vytiahnete z vody. Nakoniec to vzdal a prekvapivo rýchlo, na jeho hmotnosť, zmizol z oddelenia. Po ceste pri tom stihol zraziť ešte mladého policajta, ktorý celú scénu sledoval vyjavene stojac na schodoch.

 V absolútnom tichu začul Laurin šepot.

 „Povedz mi, že som to neurobila.“

 Pozrel na ňu bokom a videl, že je červená od zlosti a v jej očiach zazrel ten výraz, ktorý máte, keď ste šokovaný samý sebou.

 „Videli a počuli to všetci.“ Zašepkal podobne do ticha, ktoré sa stále nikto neodvažoval prerušiť.

 „Je to debil, to je ten piaty dôvod.“ Ozvalo sa zrazu spoza Leeinho chrbta a celé oddelenie vybuchlo v jedinej sekunde v hurónsky rehot. Otočil sa a uvidel, že posledné slová vyslovil ich dispečer Sam ONiel. Prekvapilo ho, že tam stojí... teda slovo stojí nebolo správne, skôr sedí, ale rýchlosť akou sa dokázal presunúť za nich na vozíku ho ohromila.

 „No páni, Scottová.“ Rozosmiaty detektív Horowitz sa oprel o Samov vozík a pil kávu, ako keby sa nič nestalo „Zotrela si ho teda parádne.“

 Namiesto smiechu sa začal ozývať potlesk a Dave videl ako sa Leein výraz mení na značne rozpačitý a neistý. Niektorý kolegovia ju dokonca potľapkali po ramene. Zmätene mrkala po oddelení.

 „Mimochodom, chlapci.“ Ozvala sa Summersová „dlžíte mi tuším päť stoviek.“

 „Prekliata ženská,“ zabrblal Sam, a vytiahol peňaženku. „tu máš dvacku. Musela si to vedieť, vy ženské to o sebe viete, že?“

 Summersová len pokrčila ramenami a prijímala ďalšie peniaze od ostatných policajtov. Keď ich obdržala, rozdelila kôpku na dve časti a jednu znenazdania podávala Lee. Tá na ňu prekvapene pozrela.

 „Nebyť toho malého incidentu na akadémii, tak by som to nevedela.“ Summersová sa usmievala.

 Lee chvíľu pozerala na peniaze a potom pokrútila hlavou.

 „Nechaj si ich, ale dlžíš mi stále ten pohárik.“

 „Dobre.“ Diana schovala peniaze. „Ale kamarátky to z nás nerobí.“ Žmurkla na ňu a vydala sa späť k svojej práci.

 „Malý incident?“ spýtal sa Dave.

 „Na akadémii som po Dian vybehla, ak chápeš čo tým myslím.“

 Dave sa prekvapene usmial. Sledoval ako Lee usadá na svoju stoličku a pokladá si hlavu do dlaní. Vyzerala zúfalo.

 „Do kelu.“ Zašepkala. „Nechcem ani vidieť čo mi dajú zajtra na stôl.“ Prudko sa nadýchla a odhodlala sa obzrieť. Väčšina kolegov bola na svojich miestach, či za svojimi stolmi. Ale aj tak počula ich šepkanie.

 „To prejde.“ Riekol oveľa hlasnejšie Dave, usadiac sa na rohu jej stolu.

 „Blbosť,“ zaprotestovala Lee. „teraz som hrdinka, potom ma...“

 „Ježiši sklapni.“ Prerušil ju Dave. Zosadol zo stola a postavil sa proti nej. „Kde to žiješ? Tu nie sme v osemdesiatych rokoch. Tu je už tolerancia. Zobuď sa.“ Kývol rukou k oddeleniu plného policajtov. Stíšil hlas a nahol sa k nej. „Nie si ani v armáde, tak čo tu do pekla riešiš? Sme v Ognam State. Ak si lesba je to tvoja vec, pozri sa dobre. Záleží iba či si dobrá policajtka. To som sa naučil aj vďaka bratovi. Ten to tiež stále riešil a riešil.“ Buchol zlostne do stola a Lee sa pozerala. Videla, že napriek tomu jej výstupu sa na ňu už nikto nepozerá. Bola nezaujímavá. Ucítila zvláštny pocit v sebe, ktorý sa rozhodla ochrániť iba pre jedinú osobu.

 „Dobre.“ Prikývla Davovi. Ten videl ako sa ukľudnila. Vrátili sa k práci. Spisy a zápisnice im zaplňovali takmer celý deň. Dave to neznášal.

 Odišli z oddelenia len na dve hodiny, tie však poznamenali Leein stôl až k nepoznaniu. 

 Tá si unavene utrela tvár, keď uvidela výzdobu, ktorú jej tam dali kolegovia. Rôzne erotické pomôcky, krabičky s kondómami, vibrátory, či lubrikačné gély.

 Pristúpila k stolu a brnkla prstom do malého vianočného stromčeku ovešaného kondómami. Pod nim bol nápis: Toto nebudeš potrebovať. Za tými slovami bol napísaný vysmiaty smailík.

 Scottová roztiahla ruky a uklonila sa kolegom, od ktorých bolo počuť občasné zachechtanie. Pozrela znovu na stôl a vzala do ruky umelý jazyk, hýbuci sa na baterky.

 „Veľmi originálne.“ Zdvihla jazyk nad hlavu a ukázala ho celému oddeleniu. „Ďakujem, fakt, ďakujem.“ Hodila erotickú pomôcku zlostne na stôl a pozrela na Davida, ktorý sa uškŕňal.

 „Keď sa udobríte tak vám to na niečo bude nie?“ riekol s miernym úsmevom.

 „Bež do riti.“ Zahromžila Lee. Prehrabala rukou až nemožne exotické erotické pomôcky na svojom stole. Obzrela sa a jednu z nich si vložila do vrecka. Maličký, takmer prstový, vibrátor. Ostatné zmietla ráznym pohybom do smetného koša. Začula ako jej kolegovia nahnevane nadávajú.

 O niekoľko hodín na ich oddelenie vstúpil veľmi neobvyklý človek. Aj Sam Oneil sa vyhol z vozíka aby videl tomu človeku nohy. Nebolo to len dvoma mužmi za chrbtom toho človeka a ktorých zastavil, pretože mali pri sebe zbrane.

 Ak by niekto ohodnotil Alex telo, tak by povedal dokonalá na sto bodov. Ale jej nohy mali tak sto bodov a jednu stotinu.

 Lee bola zabraná do práce a tak nevnímala. Až keď jej Dave zaklopal na plece  tak sa prebrala.

 „Čo...“ začala a hneď sa pozrela smerom, ktorým ukazoval jeho prst. Cítila sa zahanbene. Vstala zo stoličky.

 „Hej, Scottová,“ ozvalo sa spoza nej. „to je tvoja priateľka?“

 Zlostne sa obzrela po pôvodcovi hlasu, ale nevedela kto to je. Cítila ako červenie. Nevedomky prikývla a videla ako sa Alex na okamih zarazila uprostred kroku.

 „Máš parádny vkus.“ Ozvalo sa zase spoza nej a Lee sa zatvárila rozpačito.

 „Kvôli takej by som sa nechal aj preoperovať na ženu.“ Ozval sa ďalší hlas a v ňom spoznala mladého Parddona. Zarazene ucítila ako ju niekto plesol po zadku. Zhrozene pozrela na Summersovú, ktorá sa tvárila nevinne pozerajúc na mobil v svojej ruke.

 „Za takú by som vraždil.“ Okomentoval ONeil a vrátil sa k svojmu postu za stolom spojovateľa.

 Lee sa zamračene sa rozhliadala po oddelení. Všetci len sedeli a len komentovali príchod ženy. Pre nich neznámej, ale bola to žena, ktorá okamžite pristúpila k nej a podala jej kľúče.

 Alex zdvihla obočie, keď počula reči okolo seba. Chcela dať Lee len zabudnuté kľúče a hlavne chcela vedieť či je v poriadku. Lenže tie reči ju donútili pozrieť sa priamo do Leeiných očí aj keď nechcela.

 „Môžeš...“ začala... skončila veľmi rýchlo.

 Lee ju vzala za ruku a vytiahla von z oddelenia do uličky, kde ich nemohol nikto vidieť.

 „Prepáč,“ začala Lee „bola som blbá. Nie si exibicionistka. Len...“

 Alex ju zarazila krátkym pohybom ruky.

 „Môžeš mi povedať čo sa to tu deje?“ Alex sledovala ako sa Lee rozpačito usmiala a chvíľu si kúsala do pery. Vyzerala vtedy ako malé dievča.

 „Naštval ma šéf a ja som na neho vyletela. Keď mi začal vyhrážať interným vyšetrovaním a že zistí aj kto ma... eh... pichá, tak som mu vmietla do tváre, že som lesba. Povedala som to pred celým oddelením.“

 Alex sa zamračila.

 „Budeš mať s ním problémy?“

 „Je to blbec, každý to vie. Síce bratranec ministra, ale stále blbec.“

 Alex chytila Lee za ruku a Lee cítila ako sa ukľudňuje. Usmiala sa na Alex.

 „Vieš čo som cítila, keď to so mňa vyletelo?“

 Alex zavrtela hlavou a čakala na odpoveď.

 „Neskutočnú úľavu.“ Lee sa ticho zasmiala. „Cítila som ako sa mi uľavilo, že to všetci vedia. Už nemusím nič predstierať, či dokonca prosiť gay kolegu aby išiel so mnou na akože rande.“

 „To si robila?“

 Lee zahanbene prikývla.

 „Pripadám si teraz tak hlúpo.“ Lee pozrela na špičky svojich topánok. Zakusla si pevne do pery a potom pozrela na Alex. Tá sa tvárila neutrálne, čakala. „Bola som hlúpa. Pohádali sme sa kvôli hlúposti.“ Lee sa trochu zamračila. „Kvôli mojej hlúposti. Nechcem sa viac hádať. Môžeš mi odpustiť?“ dopovedala a pozorovala Alexinu tvár. Čakala, že sa jej vysmeje, pretože sa zachovala tak hlúpo. Alex to neurobila... vlastne tak v to dúfala. Alex ju jemne pohladila po tvári a pevne zovrela pery.

 „Ani je nechcem už takéto hádky.“ Alex pokrútila smutne hlavou. „Poď sem, ty môj hlupáčik.“ Alex krátko pobozkala Lee a privinula si ju k sebe čo najpevnejšie.

 „Mali ste obaja pravdu, aj ty aj Dave. Doba sa zmenila.“ Šepkala ticho Lee do Alexinho ohybu ramena.

 „Ja som nechcela exibicionismus, Lee.“ Ucítila ako sa Lee od nej chce odtrhnúť a začať niečo namietať. Pevnejšie ju zovrela. „Chcem proste len keď budem mať chuť kdekoľvek tak ťa chytiť za ruku, pohladiť ťa po tvári, dať ti pusu. Pretože ťa ľúbim a pretože to v tej chvíli budem chcieť urobiť. A je mi jedno, či sa bude pozerať jeden alebo milión ľudí. To že ťa budem držať za ruku je predsa naša vec.“ Pustila konečne Lee a uvidela na jej tvári úsmev.

 „Teraz to už chápem, Alex. Úplne.“ Zohla sa a tentokrát ju pobozkala poriadne. Alex ucítila ako sa s ňou zase nádherne motá svet, keď začula odniekiaľ z pozadia divné klopanie.

 „Ale do riti, už zase.“ Zašomrala Lee a obzrela sa. Stál tam Dave, ktorý klopal na kartotéku neďaleko nich. Mal síce odvrátenú tvár, ale videla že sa usmieva.

 „Čo je zas?“ spýtala sa trochu naštvane.

 „Máme prípad. Vieš práca.“

 „Dáš mi chvíľku?“

 „Je mi jasné že to minútka nebude, ale dobre.“ S širokým úsmevom odkráčal preč.

 „Je mi jasné že to minútka nebude.“ Zaimitovala Alex s pozmeneným hlasom a Lee sa rozchechtala. Potom vážne pozrela Alex do očí. „Čo s tou minútkou stále má?“

 „Asi z nejakého filmu.“ Zasmiala sa Lee. „Sme už v pohode?“

 „Sme v pohode.“ Nechala aby ju Lee znovu pobozkala. So smutným zamrnčaním ucítila ako ju Lee púšťa z náručia.

 „Som v práci.“ Mykla ospravedlňujúco ramenami. „Ale uvidíme sa večer, že?“

 „Dobre, zavoláš mi a dohodneme sa kam pôjdeme.“

 „No,“ Lee sa pozrela bokom ako človek, ktorý rozmýšľa. „myslím že by som jeden nápad mala.“

 „Aký?“

 „Nechaj sa prekvapiť.“ Pobozkala Alex na nos a pohladila ju po tvári.

 Keď Alex odchádzala tak ju zastavila.

 „Počkaj.“ Lee sa mierne zamračila. „Našla si ma vďaka jednému človeku. Frankovi že?“

 Alex prikývla.

 „Myslíš, že by ten človek mohol nájsť muža, policajta, asi na predčasnom dôchodku? A ...“ Lee pozrela bokom. „Ten človek o ktorom si hovorila mi pripadá ako vysoko postavený v policajnej hierarchii.“

 „Poviem mu o tom, ale myslím, že o tom si budete musieť prehovoriť vy dvaja.“ Alex sa mierne usmiala.

 „Chápem.“ Lee ju odprevadila ešte z oddelenia a s miernym úsmevom sa vrátila k nervóznemu Davovi, ktorý sa už hral s jej kľúčami od auta.

11.

  Lee vošla do sídla Dornaw. Otvoril jej Jason, ktorý sa tváril dosť zvláštne.

 Len zdvihla obočie.

 „Kde je Alex?“ spýtala sa a videla ako Jason ukazuje palcom k jedným z dverí. Lee vedela vďaka niekdajšiemu prieskumu, že tam má Alex pracovňu. Cítila za sebou Jasonovu prítomnosť, keď vošla do pracovne. Videla ako Alex telefonuje. Len sa na Lee krátko pozrela a s úsmevom ukázala, že má chvíľočku počkať. Položila slúchadlo a prikročila k Lee. Pozrela na Jasona.

 „Dnes vaše služby nebudem potrebovať, Jason.“ Začala.

 „Mám vás chrániť, slečna Dornaw. Ako v...“

 „Proste nechcem aby ste tam boli keď mám rande.“

 „Rande?“ opýtal sa zarazene Jason. Bolo to prvý krát čo bol v službe počas ich ich stretnutia. Inak sa Alex jeho službám zdvorilo vyhýbala aby ho nezranila. Videla ako tiká očami z nej na Lee.

 Alex chvíľu váhala, potom vzala Lee za ruku.

 „Toto je moja priateľka.“ Alex sa nervózne ošila. „Ak chápete čo myslím slovom priateľka. A dnes s ňou chcem byť sama.“

 Lee sa pozrela na Jasona a videla v jeho očiach smútok. Nebol sklamaný, iba pochopil, že v svojej nejakej trochu romantickej duši nemal nikdy šancu. Sklonil hlavu.

 „Ja myslím že to nie je najlepší nápad, Alex.“ Povedala Lee, keď sa rozmyslela.

 „Čože?“ Alex sa zamračila. „Ja chcem byť s...“

 „Poď sem.“ Lee ju odtiahla bokom a videla ako ich Jason usilovne pozoruje. „Alex, si veľmi bohatá žena, mnoho ľudí sa bude snažiť nejak ublížiť ti. A keď som s tebou...“ Lee sa usmiala a zovrela Alexine ruky. „Prestávam dávať pozor. Ak ťa budú strážiť aj oni tak je to istota. Pretože keď som s tebou, tak sa nechcem rozhliadať okolo. Chcem sa sústrediť na teba.“

 Alex sa pár krát nadýchla a pozrela na Jasona. Videla jeho tvár.

 „Nie je moc nadšený.“ Riekla ticho.

 „Prehltne to.“ Lee skúmala Jasonovu tvár. „Nechaj ma s ním prehovoriť.“

 „Dobre.“

 Lee pristúpila k Jasonovi a pozrela priamo do jeho orieškovozelených očí.

 „Jason, ja viem čo cítite. Viem aj veľmi dobre ako Alex bránite.“ Pozrela na Alex, ktorá postávala pri stole pracovne a poklepávala na stôl. „Verte mi, že ju mám rada. Som policajtka a mám dobrý výcvik. Lenže keď som s ňou tak na to zabúdam, a vtedy potrebujem vás.“

 „Už je to strašne dávno čo som videl taký jas v jej očiach.“ Zašepkal Jason.

 „Tak?“

 Jason na Lee pozrel a po pár sekundách prikývol.

 „Je mi jedno, že je lesba. Hlavne že je šťastná.“ na okamih zmĺkol a sklonil hlavu tak aby mohol hovoriť Lee do ucha. „Ale ak jej zlomíte srdce...“ nedopovedal a vztýčil sa priam hrozivo do svojej výšky, ktorá bola takmer o hlavu vyššia ako Leeina.

 „To je to posledné čo by som chcela.“ Zašepkala podobne Lee. Jason sa usmial.

 „Kam teda idete? Nech viem vypracovať plán.“

 Lee sa usmiala a vzala papier z Alexinho stola. Chcela stále svoj plán držať v tajnosti.

 „Môžme ísť?“ Lee sa usmiala na nervóznu Alex. Tá sa otočila.

 „A kam to teda ideme?“

 „Hovorila som, že sa nechaj prekvapiť.

 A Alex bola prekvapená. Leeino auto zastavilo na parkovisku neďaleko brány zábavného parku.

 „Robíš si srandu?“ spýtala sa Alex, keď vystupovala z auta. „Kolotoče?“

 „Kedy si tu bola naposledy?“ Lee sa usmiala a vzala ju za ruku.

 „Tak...“ Alex sa zamračila. „Možno desať rokov dozadu.“

 „Tak si to užijeme nie?“ Lee sa usmievala a tiahla ju do brány parku. „Môžeme dostať rodinnú zľavu?“ spýtala sa Lee pri pokladni a Alex na ňu pohliadla so zarazeným úsmevom. Lee ukázala na dvoch ochrankárov za nimi. „My sme matky a to sú naše dve prerastené deti.“ pokladníčka sa zatvárila totálne nechápavo a Alex sa snažila zabrániť smiechu s rukou na ústach. Jason sa na Lee zlostne zamračil. „Nechajte to tak, proste štyri lístky.“ Alex s širokým úsmevom mrkla na Jasona, ktorý sa mierne ukľudnil.

 Hneď ako vstúpili Lee ukázala na stánok a vzala popcorn. Alex sa rozosmiala. Obzerala sa okolo seba. Videla žiarivé svetlá, mnoho ľudí.

 Prešli asi všetky atrakcie, ktoré mohli. Po chvíli prehovárania sa Alex odhodlala ísť dokonca aj na ruské koleso. Lee bola prekvapená, na to že mala Alex príšerný strach z výšok si ten výlet na kolese priam užila.

 Kráčali spolu ďalej po zábavnom parku.

 „Myslela som, že sa bojíš výšok.“ Riekla Lee a Alex sa zatvárila zvláštne.

 „Keď som s tebou tak sa nebojím ničoho.“ Odvetila.

 Lee sa usmiala a jemne ju vzala za ruku. Alex sa tiež na tvári rozšíril úsmev.

 Oproti nim šiel mladý muž, ktorý do Alex trochu vrazil.

 „Prepáčte.“ Ospravedlnil sa a chcel pokračovať vo svojej ceste. Lee však siahla za Alex a chytila mu tvrdo ruku. Muž zajačal. Lee mu zvrtla ruku a otočila ho tak, že sa nemohol brániť.

 „Au, kurva...“ takmer zvrieskol, keď ho Lee držala.

 „Do cudzích vreciek sa nemá liezť.“ Lee sa naklonila a vybrala z natočenej ruky peňaženku. Podala ju Alex. Tá s otvorenými ústami zistila, že je to jej vlastná peňaženka.

 „Pustite ma.“ Stonal mladý muž s dlhými vlasmi. Nemohol sa ani otočiť. Ten chvat vyzeral jednoducho, Lee ho držala v šachu jedinou rukou. Pokynula na Alexiných strážcov, že to zvláda.

 „Bude to bolieť ešte viac, chlapče.“ Lee vybrala odznak a ukázala ho zlodejovi pred oči.

 „No do riti.“ Zastonal zlostne.

 „Máš jediné šťastie, nie som v službe a fakt sa mi nechce vybavovať papiere.“ Lee mu ešte viac zvrtla ruku. Muž zajačal. „Máš ešte pri sebe nejaké iné peňaženky?“ spýtala sa a on voľnou rukou ukázal na svoju bundu. Ľahko odtiaľ vybrala štyri peňaženky, podala ich Alex. Potom mu siahla na vrecko nohavíc.

 „Tá je moja.“ Zvolal zlostne mladý muž.

 „Tak ty sa bojíš o svoju peňaženku? Fakt irónia.“ Lee na okamih významne zmĺkla a ešte o kúsok zvrtla zlodejovi ruku. Ten vydal zo seba bolestné siknutie. „Ak je tvoja.“ Lee otvorila voľnou rukou peňaženku. „Tak čo v nej je.“

 „Asi desať ognamov, neplatná kreditka a fotka mojej priateľky.“

 Lee chvíľu prezerala peňaženku.

 „Ako vyzerá tvoja priateľka?“

 „Blondínka, sme na tej fotke spolu pri Ognam Tower.“ Zastonal.

 „Fajn.“ Lee mu vrazila peňaženku späť do vrecka. „Zmizni. Zapamätaj si že ja nezabúdam a mám fotografickú pamäť. Takže ak tu ucítim tvoj smrad tak sa teš.“ Pustila ho a Alex s úsmevom videla ako neznámy mladík priam s vydeseným výrazom v tvári uteká. Lee podala peňaženky jednému z Alexiných ochrankárov a ten ich rýchlo doručil na informačné centrum.

 „Ďakujem za zachránenie mojich peňazí.“ Riekla Alex a zovrela Leeinu ruku. Tá sa len usmiala.

 „Moja práca.“ Odvetila jednoducho. Začali spolu znovu postupovať zábavným parkom.

 „Môžeš....“ Alex zaváhala a potom....

 „Môžem čo?“ spýtala sa Lee.

 „Môžeš ma učiť?“

 „Učiť čo?“ Lee sa zamračila a pozrela dozadu, kde cítila prítomnosť Alexiných ochrancov.

 „Chcem sa vedieť brániť.“ Alex pustila jej ruku a nervózne si upravila vlasy. Hneď na to jej ruku chytila... ako hromozvod svojich pocitov. „Si dobrá v boji na blízko a ja sa chcem vedieť brániť aj sama.“

 Videla ako sa Lee zatvárila. Zlostne a zároveň zahanbene.

 „Naučím ťa pár chvatov ak...“

 „Ja som mala na mysli, či by si ma nemohla učiť celkovo. Teda ako majster učedníka.“

 „Alex.“ Lee pohodila hlavou aby odhodila z tváre ofinu. „Možno mám pár vyznamenaní ako majsterka, ale môj majster ma nenávidí.“ zastavila sa a smutne vzdychla. „Tesne pred tým čo sa... uhm.“ pozrela na ochrankárov a na ľudí okolo seba. „Stalo som mala dokončiť skúšku. Hlavnú skúšku na to byť majsterka. Lenže som to nedokončila. Takže nemám od neho povolenie, že môžem učiť.“

 Alex na Lee chvíľu hľadela.

 „Chápem.“ Pohladila Lee po tvári. „Ty a tvoj majster máte asi dosť zvláštny vzťah.“

 „Je to môj učiteľ.“ Lee sa zamračila. „Sklamala som jeho dôveru a zneužila to čo ma učil. Tak ako som sklamala svojho otca. Už ich viac sklamať nechcem, aj keď viem, že mi majster nikdy neodpustí.“

 „Dobre.“ Alex prikývla.

 „Odskočím si.“ Riekla s úsmevom Lee a rukou ukázala na toalety. Alex prikývla a jedla popcorn. Pomaly kráčala uličkou medzi atrakciami až sa zastavila pred strelnicou. Pozerala pár minút ako niekoľko ľudí márne zasahuje terče. Ani jeden z návštevníkov nič nevyhral.

 Ucítila ako jej niekto zviera ruku a široko sa usmiala na Lee.

 „Nechcela by si to skúsiť?“ Pokynula hlavou k strelnici. 

 „Som policajtka, a mám ostreľovačský výcvik, to nebude moc fér.“

 Alex sa rozosmiala.

 „Ale tá dáma to nevie.“

 „Tak to skúsime.“

 „Dajte mi päť rán.“ Lee zaplatila a malá čiernovláska jej podala pušku. „Čo by si chcela?“ spýtala sa pohliadnúc na Alex. 

 „Toho veľkého macka.“ Alex ukázala na priam obrutnú hračku plyšového medveďa, ktorý stál ďaleko za všetkými cenami. Videla na Leeinej tvári trochu znechutený výraz. „Ja viem, že je gíčový, ale chcem pamiatku na tento večer.“

 „To je hlavná výhra. Musíte trafiť tri krát tú malú kačičku úplne hore.“ Žena sa usmiala, ako keby vedela, že to netrafí.

 Lee neodpovedala. Vzala pušku do ruky a vystrelila.

 Žena z atrakcie sa rozosmiala.

 „Tak to bolo pekne vedľa, madam.“

 Lee sa zamračila a zamierila znovu. Alex stála tesne vedľa nej a cítila ako stuhla než vystrelila. Ako keby Lee na okamih zamrzla na mieste. A potom znovu.

 „To bolo...“ žena z atrakcie sa prestala usmievať. Uvidela, že kačičky, terče, spadli. „Výhra je vaša.“

 Lee podala obrovskú plyšovú hračku Alex. Tá sa usmievala. Objala plyšového maca a dala mu pusu na gombík nahradzujúci nos.

 „Je krásny.“ Široko sa usmievala a videla, že sa Lee usmieva tiež.

 „Tá puška mala ohnutú hlaveň. Asi by to tu mali prezrieť ľudia z ognamskej inšpekcie.“ Lee sa len usmiala, keď ju Alex chytila za ruku.

 Alex si pripadala ako v nebi. Tak šťastná dlho nebola. Kráčala vedľa Lee a usmievala sa. Zrazu ucítila ako ju Lee zastavila zovretím jej ruky. Pozrela na ňu.

 „Čo sa deje?“ spýtala sa a videla ako Lee hľadí priamo do jej očí.

 „Uhni macko.“ Lee vzala plyšovú hračku z jej rúk a postavila ju vedľa seba. Naklonila sa k Alex. Tá sa odtiahla.

 „Čo chceš robiť?“ spýtala sa Alex, cítiac ako ju Lee zviera okolo pásu.

 „Chcem ťa pobozkať.“ Odvetila jasne Lee.

 Alex sa rozhliadla.

 „Je tu veľa ľudí, to...“

 „Áno chcem. A je mi to jedno.“ riekla Lee. Jednoducho sa zohla a pobozkala Alex priamo na ústa. Alex chvíľu odolávala, ale potom ucítila ako Lee vošla rukami pod jej kabát. Tak aby to nikto nevidel. Chvíľku jej hladila chrbát, ale potom zišla ľavačkou na jej zadoček. Urobila zvláštny pohyb, ktorým pohladila jej pozadie a zároveň potiahla nohavice tak, že samotná látka sa vpredu otrela o Alexine prirodzenie. Alexine lono sa rozhorelo túžbou a pevnejšie sa privinula k Lee aby nespadla... podlomili sa jej takmer nohy. Prijala Leein bozk a aj jej jazyk do svojich úst. Dokonale sa roztopila. Objala ju okolo krku a ucítila ako jej Lee tlačí nohu medzi jej vlastné stehná.

 Potom sa Lee odtiahla.

 Videla v jej tvári úsmev.

 „Čo to bolo?“ spýtala sa, takmer bez dychu.

 „Bonusový bozk.“ Odvetila Lee a krátko sa zasmiala. Pozrela na Alex s úsmevom. „Ideme na ďalšiu atrakciu?“ riekla Lee.

 Alex prikývla. Síce jej bola zima ale akosi sa snažila vyhýbať tomu čo aj ona vlastne chcela. Prešli celý park a konečný úsudok neskoro v noci bol, že je treba ísť spať.

 Lee ju zaviezla v svojom aute (prenasledovaná ochrancami) domov.

 Alex vystúpila pred honosnými dverami a s troškou pobavenia videla, že Lee ju chce doviesť až priamo k samotným dverám. Zdvorilá žena... usmiala sa v duchu.

 „Takže...“ Lee priviedla Alex k dverám a nežne ju pobozkala na ústa. „Prajem pekné sny.“ Chcela sa otočiť, keď ju zadržala Alex.

 „Moment.“ Kusla sa do pery, vlastne nevedela ako začať. „Nechceš ísť dovnútra na kávu?“ hneď ako tú vetu povedala si uvedomila, že je takmer polnoc a Lee kávu nepije. Uvidela ako sa Lee mierne usmiala.

 „Kávu?“

 „Kurnik,“ zašepkala zlostne Alex a videla ako Lee pobavene vyletel kútik úst v náznaku úsmevu. „pripadám si ako totálny blbec.“ Nadýchla sa a rozhodla sa položiť hlavu na Leeine rameno. Tá ju pevne objala.

 „Alex,“ Leein hlas znel mierne, ticho a ukľudňujúco. „ja viem čo chceš,“ odtiahla sa a pozrela priamo do Alexinej tváre. „ver mi, že to chcem aj ja. Ale ak nie si pripravená, tak ja si kľudne počkám.“

 Sme spolu tri mesiace, milujem ťa... prebleslo Alex hlavou, na čo by som mala ešte čakať? Alex sa mierne usmiala a chytila Lee za ruku. Počas cesty k jednej zo spáľní v paláci sa stále bozkávali, či dotýkali.

 Konečne sa dostali do spálne a Lee si odložila sako a aj blúzku. Ostala len v podprsenke. Nežne Alex pobozkala a rovnako nežne ju položila na posteľ. Hladila jej celé telo.

 V jednej sekunde sa však Alexine pocity prudko zmenili. Ucítila v sebe chlad.

 Lee sa odtiahla a pozrela na Alex. Uvidela ako zbledla na farbu snehu a tak sa mierne odtiahla.

 „Alex? Zlatko?“ spýtala sa Lee a okamžite spustila ruky z jej tela. Potom však ruky zdvihla a pohladila jej tvár. „Čo sa deje, Iskrička?“

 „Ja...“ Alex sa otriasala vnútornou zimou, ale aj telesnou. „Ja neviem.“ Zastonala zúfalo. „Ako keby mi niekto vrazil ľadovú injekciu do žíl. Čo to so mnou je?“ vykríkla zúfalo.

 „To je v poriadku, bude to v poriadku.“ Lee ju pevne objala do svojho horúceho náručia.

 „Nie.“ Zašepkala Alex vydesene, snažiac sa vymaniť z Leeinho zovretia. „Čo to so mnou je?“ zopakovala. „Čo sa to so mnou deje?“ rozplakala sa. „Tak strašne ťa chcem, Lee, tak moc.“ prestala sa brániť.

 „Možno až moc, Iskrička.“ Lee šepkala každé slovo do jej ucha. Cítila ten neskutočný chlad a snažila sa ho roztopiť svojim jednaním. „Kľud, Alex, vieš čo k tebe cítim.“ Pokojné slová a dotyky Alex skutočne ukľudnili. „Ak nie si pripravená ja počkám, počkám roky na tú pravú chvíľu. Rozumieš.“ Lee sa od Alex odtiahla a pozrela jej s úsmevom do tváre. „Počkám.“

 Alex však nebola stále so sebou spokojná, aj keď jej Lee povedala, že počká. Nechápala čo to s ňou je. Cítila v celej svojej mysli, tele, že sa chce milovať s Lee. V tom okamihu, tej chvíli, v tom čase. Prečo tak vytuhla? Dlho krútila hlavou v náručí Lee, ktorá ju ticho utešovala.

 „Ďakujem.“ Zašepkala namiesto vyčerpavajúcich odpovedí a po dlhých hodinách sĺz zaspala v Leeinom náručí.

12.

 Stretli sa s Frankom u Snivého Páva. Alex sa stále mierne usmievala a snažila sa všetko usmerňovať do normálu. Lenže Frankov úsmev nebol v normále, ani Leein. Pozerali na seba takmer ako nepriatelia.

 „Takže,“ začal Frank a zohrieval si ruky pohárom čaju v rukách. „čo po mne chcete, detektívka Scottová?“ spýtal sa jasne.

 Lee sa mierne zamračila.

 „Ste zástupca prezidenta polície mesta Ognam, vysoko postavený človek. Podľa Alexiných slov ste rovný a čestný. A preto vás žiadam o korektúru, či zjednanie nápravy na mojom oddelení. A to na oddelení Očí Mesta. Ako viete, je to z dlhodobého stanoviska najlepšie oddelenie v tomto meste či dokonca v tomto štáte.“ Lee si mierne upravila šálku čaju pred sebou, aby si zrovnala myšlienky. „Toto oddelenie vždy viedli tí najlepší. Teraz to však tak nie je. Na oddelení Očí mesta je vo vedení totálne neschopný človek, kapitán Donovan. Pýtam sa vás, môžete to zmeniť?“

 Frank dlho pozeral na ne obe.

 „Kvôli čomu je neschopný?“

 „Je to len postavička, bratranec ministra vnútra.“ Lee zlostne odložila lyžičku. „Vydáva nezmyselné povely, podráža svojich vlastných ľudí, a napokon...“ Lee naokamih významne pomlčala. „Robí si z nás nájomných ochrankárov pre dosť nezmyselné večierky. Stačí to ako dôvod?“

 Frank sa divne usmial a odpil si z šálky čaju.

 Alex sa na nich potichu pozerala a trochu sa bála. Boli to dvaja ľudia, na ktorých jej veľmi záležalo a oni sa pozerali na seba ako keby boli vojnový nepriatelia.

 „To vie dosť ľudí, ale kým by ste ho chceli nahradiť? Neviem o nikom kto by mal hodnosť na túto pozíciu a aj skúsenosti.“

 Lee mlčala a nenápadne zovrela Alexinu ruku pod stolom. Vtedy Frank vzhliadol od svojej šialky.

 „Vlastne.“ Dlho a zamračene pozeral na ne obe. „Čo je to medzi vami?“ ostro pozrel na Lee. „Alex vás chcela nájsť, našiel som vás. Aj keď máte nejaké spojenie s NVU. Nepríjemnosť, veľmi veľká.“ zatváril sa tvrdo. „Dalo mi to dosť zabrať aby som zistil určité veci. Aby som vás našiel. Aj keď neviem všetko. Máte za sebou veľmi divnú minulosť, ktorá sa mi úprimne vôbec nepáči. Nepáči sa mi z toho dôvodu, že ste príliš blízko Alex. Mojej...“ hlas mu zlyhal a pár krát musel prehltnúť aby pokračoval. „Mojej dobrej priateľke.“ Jeho pohľad sa premiestnil na Alex. Tá sa nadýchla a uvažovala či tohto človeka má zaviesť tak hlboko. Pozrela na Lee. Tá neurobila nič. Len sa pozerala na Alex... bolo to len na nej.

 „Frank,“ Alex sa nadýchla a pevne zvierajúc Leeinu ruku pokračovala. „Lee je moja priateľka. Milujem ju a viem o nej všetko. Viac než sa ty môžeš dočítať v jej spisoch. To je všetko čo ti môžem o nás povedať.“ Chvíľu váhavo pozerala na divne sa tváriaceho sa Franka. „Prosím, neodsudzuj ma za to že som lesba. Viem to už roky. Vedela to aj mama. A tá ma podporovala.“ chvíľu sa rýpala voľnou rukou na stole prstom. „Ako hovorím, viem o Lee viac než ty. Rešpektujem to. Som s tým zmierená. A viem, že by ťa o takéto niečo nežiadala ak by to skutočne nemalo význam.“ dodala a pozrela na Franka priamym a rovným pohľadom. Lee však cítila ako jej drtí ruku. Na Frankovom názore jej veľmi záležalo. Teraz prišiel ten bod zlomu.

 Frank sa na ne chvíľu pozeral, potom pohliadol do svojej šialky čaju. Na jeho tvári sa nedalo nič rozoznať.

 „Frank,“ začala Lee. „vidím ako máte Alex rád. A ja tiež.“ Sklonila hlavu aby si poriadne premyslela slová. „Urobím všetko aby som ju ochránila pred čímkoľvek alebo pred kýmkoľvek. Aj pred svojou minulosťou.“

 Frank sa smutne usmial. Jeho oči boli neprítomné.

 „Pamätám si vášho otca, Scottová. Ja som bol vtedy ešte len praktikant.“ Pokrútil hlavou. „Videl som ho každý deň na oddelení Očí mesta. Kiež by bolo viac ľudí ako on.“ Pohliadol na ňu. „Aj ako vy.“ Ohybom ruky odsunul šialku od seba. „Tuším čo po mne chcete, ale povedzte mi to na rovinu.“

 Lee pozrela trochu zúfalo na Alex, ale tá sa povzbudivo usmiala.

 „William Peterson.“ riekla rázne Lee.

  Frank sa takmer hystericky zasmial a prebehol si rukou vlasy. Bradu mal z nejakého divného dôvodu oholenú. Práve preto sa Alex na neho mračila. Poznala ho ako bradatého, rusovlasého muža.

 „Ja som to vedel.“ zašepkal Frank a znovu si prebehol rukou neskrotnú šticu vlasov. „Viete aký veľký problém mal, keď musel odísť z postu?“ spýtal sa priam nahnevane.

 „Pil.“ odvetila Lee. „Keď si nechtiac zabil syna pri autonehode.“ Chvíľu mlčala a potom pozrela na Alex. „Dvadsaťdva rokov robil toho najlepšieho veliteľa Očí mesta. Dvadsaťdva.“ tvrdo zopakovala Lee. „Raz ho načapali keď chlastal. Chcete odsudzovať najlepších kvôli jedinej chybe? Ja som tiež pila, keď mi zabili priateľku. Našťastie ma nikto nenačapal. Kým som teda nešla k nemenovanej inštitúcii.“

 Frank sa mračil.

 „Pamätám si ten prípad. Tá žena, ktorú ste obraňovali...“ nedokončil...

 „Áno.“ Kývla rázne Lee. Pohliadla na Alex. „Trvalo mi dlhé roky sa z to vzpamätať, urobila som aj pár nesprávnych krokov, ale neľutujem ich. Som tam kde teraz som. A preto vás prosím, pomôžte tomuto oddeleniu. Je to však len na vás.“ ucítila ako jej Alex drtí dlaň.

 Frank hladil dlho šálku čaju. Ako keby ju chcel zhypnotizovať.

 Potom na jeho tvári zrazu vystanul výraz ako keby myslel na minulosť. A o tom hovorili aj jeho slová.

 „Claris bola vždy tá najkrajšia žena na tomto svete.“ zašepkal. Krátko kývol. „Uvidím ako je na tom William Peterson. Dám vám vedieť.“ zdvihol sa a podal nečakane Lee ruku. Tá ju rovnako nečakane prijala.

 „Alex považujem za svoju dcéru, ktorú som nikdy nemal. Miluje vás, to vidím v jej očiach.“ kývol hlavou. „Potom aj ja vás mám rád.“ znovu kývol a pustil Leeinu ruku.

 „Verte mi, že urobím všetko aby bola šťastná.“ Lee pozrela na Alex, ktorá krátko prevrátila oči. Pripadala si ako nejaká výhra v lotérii.

 Rozlúčili sa a vyšli z kaviarne. Lee sa však po pár krokoch zastavila a dosť dlho pozerala za Frankom, ktorý sa strácal v dave.

 „Lee?“ spýtala sa ticho Alex, držiac svoju priateľku za ruku. „Si v poriadku?“

 „Hej.“ odvetila Lee. Nervózne „hej“ už Alex poznala.

 „Tebe sa Frank nepáči?“ Alex si nervózne zaplietla vlasy pomocou obyčajnej ceruzky. Pohliadla na Lee, ktorá stále mlčala. „Niečo sa mu stane? Tvoj tušák?“

 „Nie.“ odvetila Lee. „Len také moje policajné vedecké skúmanie.“ usmiala sa na Alex. „To je v poriadku.“ znovu sa usmiala a pohladila Alex po tvári.

13.

 „Tak kino?“ spýtala sa váhavo Alex. Kino milovala, ale mala pocit, že Lee z toho množstva ľudí nie je moc nadšená. Faktu, že sa im nedarí pomilovať sa spolu, sa obe vyhýbali.

 „Kľudne.“ Lee sa usmiala a tým prekvapila Alex. Tá chvíľu ani nevedela čo povedať.

 „Tak zájdeme do Trexu. Sú tám len malé sály.“ Odvetila, uvedomujúc si, že Lee sa ukľudnila. Trex bolo síce obrovské kino, ale s malými sálami, kde zväčša sedelo maximálne 20 ľudí na jednom premietaní.

 „Výborne.“ Usmiala sa Lee ešte viac a zovrela Alexinu ruku. Kráčali spolu von z jej bytu. „Mohli by sme si dať potom večeru.“

 „Vôbec neprotestujem.“ Zasmiala sa Alex a opätovala Leein dotyk.

 Alex ani kino moc nevnímala... a vedela, že ani Lee nie. Takmer celý čas sa bozkávali na zadných sedadlách a Alex bola len vďačná, že v malej sále sú len piati ľudia a to sediaci na predných sedadlách. Vychádzala z kina rozrušená a sama si len trošku priznávala že je aj značne vzrušená. Lee bozkávala priam úžasne.

 Chcela si popraviť ľahkú bundu, keď vychádzala z kina. Sklonila hlavu aby videla čo robí a vtedy do nej niekto vrazil.

 „Hej.“ Zašomrala Lee a pozrela na Alex či je v poriadku.

 „Prepáčte, ja som...“ povedomý hlas donútil Lee pozrieť na človeka, ktorý tak drzo vrazil do Alex.

 „Dave,“ Lee sa na neho prekvapene pozrela. „čo tu robíš?“

 Ten chvíľu na ne obe zízal, ako na vianočné prekvapenie a potom sa široko usmial. Ukázal hlavou vedľa seba.

 „Boli sme s Amy v kine. Viete, po dlhom čase si trochu vyraziť.“ Zatváril sa mierne neštastne. „Dúfam, že som vám neublížil, Alex, ale vôbec som si vás nevšimol.“

 „To je v poriadku, Dave.“ Alex sa usmiala. „Dobrý večer.“ Pokynula hlavou k Amy, Davovej žene, ktorú poznala len z rozprávania Lee.

 „Dobrý.“ Amy však zdvorilostnú frázu skôr odsekla než povedala milo. Zamračene pozerala na Lee.

 Dave si len ticho vzdychol a nenápadne prevrátil oči.

 „Takže ste tu mali dámsku jazdu?“ spýtal sa po chvíli mlčania.

 „Trochu sme si tiež vyrazili.“ Odvetila Alex skôr než Lee otvorila ústa. „Práve sme sa chceli ísť najesť. Nepôjdete s nami? Ak vás teda môžem pozvať.“ Ucítila ako Lee vedľa nej ztuhla. Tušila čo si myslí... že to nie je dobrý nápad. Ale ona mala svoju hlavu, a Dave zrejme tiež.

 „Prečo nie?“ odvetil s úsmevom, ignorujúc ako mu žena tvrdo stláča ruku. „Aj tak som bol už hladný.“ Obzrel sa okolo seba. „Kam ste chcelí ísť?“

 „Myslím, že tu za rohom je jedna menšia reštaurácia s výbornými r...“ začala Alex.

 „Rebierkami, Andreho špecialitky.“ Rozosmial sa spolu s Alex. Ako keby vedeli niečo čo patrilo im. Lee aj Amy sa na nich zamračene pozreli. „Poznám to tam, tie rebierka sú fakticky úžasné.“ Riekol Dave a videl, že aj Alex sa usmieva.

 „To máte teda pravdu, Dave. Na nich som takmer prežila celú pubertu.“ Pozrela na vážne tváriacu sa Lee. „Ideme nie?“

 „Jasne.“ Odvetila ticho Lee a priam sa nechala viesť ňou a Davom k malej reštaurácii na rohu.

 K ich prekvapeniu boli Andreho špeciality takmer prázdne. Inak vychytená reštaurácia zívala prázdnotou kvôli koncertu, ktorý sa konal len pár ulíc ďalej. Bez problémov im pridelili bočný tichý box pre štyroch.

 „Ani neviem čo si objednať. Všetko mi to vždy chutilo. Ale zjesť to všetko tak puknem.“ Dave síce poznal jedálny lístok takmer naspamäť, ale aj tak ním listoval. Dával čas svojej manželke.

 „Ja jesť nebudem.“ Amy precedila tie slová cez zaťaté zuby, napriek tomu, že jej na tvári hral mierny a zdvorilý úsmev.

 „Prečo?“ Dave na ňu spýtavo pozrel. „Veď sme nejedli od obeda. Daj si niečo.“ Znovu sklonil hlavu k lístku.

 Alex pozorovala ich dvoch a potom pozrela na Lee. Tá hľadela navonok do lístku, ale Alex videla veľmi dobre, že ich tiež pozoruje. Nenápadne jej pod stolom stisla ruku, a keď jej Lee opätovala pohľad, tak zdvihla obočie a naznačila pohyb smerom k Davovi a jeho manželke. Lee ticho vzdychla a odložila lístok na stôl. Zazrela na Alex a tá vedela čo ten pohľad znamená: Vieš že ja na kecy nie som. Alex jej to zazrenie opätovala, jemne pokrčila ramenami v geste: teraz musíš.

Vtedy ich vyrušil čašník a tak Alex rýchlo objednala špecialitu podniku a takmer čašníka od stola vyhodila so slovami, že si má pohnúť. Lee sa vtedy uškrnula a uvolnila. Zovrela pevne Alexinu ruku pod stolom.

 „Amanda, môžem sa vás spýtať,“ začala značne priškrtene. „čo máte proti mne?“ pozrela však na Amandu priamym pohľadom. Bokom zazrela ako Dave stuhol v prezeraní jedálneho lístku a radšej ho položil na stôl.

 „Neviem ako to myslíte, Laura.“ Odsekla Amanda, ale svoj zrak sklopila k stolu.

 „Vy dobre viete, ako to myslím.“ Lee pozerala na manželský pár pred sebou a vedela, že musí hovoriť. Musí. „Sme tu len my štyria, a ja by som rada počula odpoveď. Ale neodpovedajte ak by tá odpoveď nebola úprimná.“ Lee ucítila ako sa Alexina ruka zachvela. Bolo to takmer ako v chate kedysi dávno. Lee mala svoje zásady, svoje otázky...

 Amanda mlčala a pár minút skúmala vrásky starého stola pred nimi.

 „Trávite s mojim manželom viac času denne ako ja. Čo si mám o tom myslieť, keď o vás tak často hovorí? Keď hovorí stále o prípadoch?“ Amanda vzhliadla a Lee jej konečne mohla pozrieť do očí. „Ako dlho spolu spíte?“ pri poslednom slove jej hlas zlyhal a zaznelo to, ako zaškrípanie zle naladených huslí. Dokonca sa k nim obzrel aj čašník spoza pultu.

 Dave otočil hlavu od svojej manželky a jeho tvár bola totálne smutná.

 Lee zaťala zuby. Nie však zlosťou, ale aby sa nerozosmiala. Uvážila však, že smiať sa je ten najblbší nápad v tejto chvíli. Jej myseľ hneď zvážnela.

 „Amanda Ester Willsonová.“ Lee vyslovila jej meno s všetkou vážnosťou. „Poznám vášho muža už pomerne dlho. Vďaka nemu som spoznala, že dokážem niekomu veriť, ako policajnému partnerovi. Dave je veľmi dobrý človek, dobrý muž,“ videla ako Dave na ňu vyvalil oči. „a aj dobrý policajt.“ Lee sa jemne usmiala. „To sú veci, ktoré ste si vo vzťahu ja a Dave nevšimli. Ja som si však všimla, že je to aj veľmi oddaný manžel a otec. Každú službu počujem o vás a synoch. Na to aby vás podviedol by musel mať tak vážne dôvody, že ja si ich ani neviem predstaviť.“ Lee zovrela Alexinu ruku ešte pevnejšie a dúfala, že jej ju nerozdrtí. Potrebovala teraz duševnú podporu. Krátky pohľad do Alexiných očí jej na to však stačil. „Trávim s vašim mužom dvanásť hodín denne a niekedy viac. Nikdy vás nepodrazil so mnou a ani s inou. A ak si myslíte, že so mnou.“ Leein hlas trochu zaváhal a potom zdvihla spojené ruky s Alex nad stôl aby ich Amanda videla. „Tak sa veľmi mýlite.“ Pozrela na Alex. „My sme si nevyšli len tak na dámsku jazdu, ale na rande. Alex je moja priateľka. A verím, že aj životná.“

 Amanda sa zatvárila úplne šokovane. Zahabkala po vzduchu.

 „Ja,“ začala... „Ja, chcem sa vám ospravedlniť, že...“

 „Mne?“ riekla Lee. „Amanda, vy sa neospravedlňujte mne.“ Pozrela na Dava, ktorý stále pozeral na zem. „Váš manžel je ten človek, ktorý si zaslúži ospravedlnenie. Miluje vás nadovšetko a zaslúži si vašu dôveru.“

 Vtedy sa Amanda pozrela so slzami v očiach na Dava.

 „Davi?“ zašepkala ticho Amanda. Jemne ho pohladila po brade a on sa so slzami v očiach na ňu pozrel. „Odpusti mi, prosím.“

 Dave prikývol a prijal objatie svojej manželky.

 Laura pozorovala, ako sa dlhoročný manželia objímajú, a počula ako Amanda niečo ticho šepká svojmu manželovi do ucha. Dave sa šťastne usmial a pozrel na Lauru. Tá videla ako k nej mlčky vyslal dve slová „ďakujem ti.“

 Rozjímanie prerušil čašník, ktorý doniesol špeciality na ich stôl.

 „Nevadilo, ehm,“ zamračila sa Amy. Potom natiahla ruku k Laure. „nevadilo by vám keby sme si potykali? Ty a tvoja priateľka. Som Amy.“

 „Samozrejme.“ Usmiala sa namiesto Laury Alex a prijala ako prvá Aminu ruku. Celá situácia sa pri stole vďaka tomu úplne ukľudnila a Amy sa nechala už uvoľnená chytiť za ruku od Daveho.

 „Ja to nechápem.“ Zašomrala Laura pozerajúc na Alex, ako sa kŕmi vyhlásenými rebierkami.

 Alex si zahanbene utrela ústa a pozrela sa na svojich spolustolovníkov.

 „Zašpinila som sa?“ spýtala sa a obzrela si oblečenie.

 „Nie, aj s riadnym kusom mäsa v ruke stále vyzeráš ako kráľovná, ja len nechápem kam to dávaš.“ Riekla s úsmevom Laura. Keď sa na ňu Alex pozrela úplne nechápavo, tak ukázala na tanier pred ňou. „To všetko jedlo. Si tak štíhla a pri tom ješ čo len môžeš.“

 „Mama mi vždy hovorila, že to asi dávam sem.“ Alex sa zatvárila nevinne a potom si ukázala na vlastné prsia.

 Amanda sa rozosmiala a po chvíli ju nasledoval aj Dave.

 „Kiež by to u mňa bolo take jednoduché.“ Riekla Amy a ukázala na svoje vlastné poprsie. Pozrela na Daveho. „Jesť všetky tie nezdravé veci, tak mám určite prsia, kto...“ nedokončila, pretože jej ústa zakryl Dave svojimi perami.

 „Mlč,“ zvolal Dave so smiechom.

 „Takže toto je tvoje tajomstvo ohľadom línie, Alex?“ spýtala sa so smiechom Laura. „Ja si to vždy musím oddrieť.“ Pozrela na Dava. „A ty si to odrieš zajtra tiež pekne v telocvični.“ Dave prevrátil oči, ale aj tak ho to neodradilo pustiť sa do ďalšieho kusu mäsa.

 „Nemôžem za to, že mám dobrý metabolizmus, Lee.“ Zašepkala Alex a jemne pobozkala Lee na tvár.

 „Hmm,“ zašomral Dave. „Lee. Čo to je za prezývku? Teda prečo jej tak hovoríš, Alex?“

 Tá v mžiku stuhla a pozrela zarazene na Lee. Bola v tom, že Lee pochádza z jej krycieho mena Phee. Laura sa však usmiala.

 „No má to dva dôvody. Moje prostredné meno je Aileen, a keďže matka nástojila na tom aby som mala meno po jej mame, tak ma otec z nejakej tvrdohlavosti začal volať Lee, čo je čínske meno.“

 „A ten druhý?“

 „Ježiši,“ Lee prevrátila oči. „To fakt nemusíte počuť.“

 „Ale no tak,“ zafrflala Alex. „načala si to tak to dokonči.“

 „Bruce Lee v sukni.“ Lee znovu prevrátila oči. „Aj keď nechápem prečo ma tak volali, nikdy som sukňu na sebe nemala.“

 „To kvôli tvojej znalosti bojových umení?“ Alex sa od nej trochu odtiahla a prezrela si jej postavu. „A to s tými sukňami musíme zmeniť, máš krásne nohy.“

 „Skôr kvôli jednej starej historke, a sukňu na mňa v živote nedostaneš.“ Lee zdvihla varovne vidličku.

 „Uvidíme.“ Alex sa odzbrojujúco usmiala a odpila si minerálky.

 „Počkať.“ Prebral sa zrazu Dave, zaujatý ich rozhovorom. „Bruce Lee v sukni? Takže to si ty? To o tebe je tá historka ako si zmlátila dvanástich chlapov v bare? No do riti.“

 „Dvanástich?“ Amy pozerala na Lee s pozdvihnutým obočím. „Ako tak pozerám tak s počtom rokov sa zvyšuje aj počet chlapov.“ Lee sa snažila túto debatu ukončiť.

 „Dave, čo že je to za historku?“ nedala sa Alex.

 „Ale nie.“ Zašomrala rezignovane Lee.

 „Mne to rozprával Chain, jeden z nášho oddelenia. Ale nerozumiem tomu, pretože mi to rozprával ako keby sa jednalo o muža a nie o ňu.“

 „Nezakecávaj, hovor.“ Posúrila ho Alex s úsmevom a cítila ako Lee vedľa nej nervóznie.

 „Dobre, dobre.“ Dave si utrel ústa servítkou. „Údajne sa v jednom bare strhla bitka tak zlá, že zavolali na zásah dve autá. Lenže tí páni v bare boli tak rozkokošený, že zmlátili a zajali aj tých štyroch policajtov...“

 „Preboha, a na ďalší krát ich bude dvadsať.“ Rozosmiala sa Lee.

 „Tak prečo to nepovieš ty? Z prvej ruky.“ Dave si neodpustil detské vyplazenie jazyka k svojej parťáčke a ucítil lakeť na svojich rebrách, ako sa ho Amy priateľsky snažila ukľudniť.

 „No dobre.“ zvolala rezignovane Lee. „Bol to môj úplne prvý zásah, teda oficiálny. Ako čerstvá policajtka som mala automaticky staršieho partnera, ako dohľad, vtedy to bol Mark Shmitt. Skvelý policajt.“ Lee sa usmiala. „Dostali sme hlásenie o nadmernom hluku z baru u Final Jacka. Mark ten podnik poznal dobre, povedal mi aby som počkala v aute, že to s majiteľom vybaví. Obaja sme to považovali len za porušenie nočného kľudu. Mark šiel dnu, ale keď sa ani po piatich minútach hluk nestíšil, dokonca sa ešte zväčšil, šla som dnu aj ja. Podľa rád svojho otca, ktorý vždy tvrdil radšej na zásahu zbytočný policajti, než nedostatok, som zavolala pre istotu posily. Ostala som šokovaná, keď som vošla dnu. Sedem totálne zliatych chlapov tam pripútalo Marka k stoličke a do rúk mu dali polliter od piva a snažili sa trafiť... však viete mali ten pollitrák namiesto pisoáru.“ Alex si zakryla ústa v úžase. „Zbytok sa zvrtol dosť rýchlo. Pamätám si, že som zrevala aby Marka okamžite pustili, inak ich zatknem za napadnutie verejného činiteľa. Samozrejme, že sa len začali chechtať a pokrikovať, že som pekná pusinka. Bolo mi jasné, že sú sťatý ako prasce, a nikde som nevidela žiadnu zbraň. Skončili na jednej kope, spútaný behom pár sekúnd. Potom ma však zozadu napadol majiteľ baru, Jack. Má asi tak dva metre a stodvadsať kilov živej váhy.“ Lee si vyhrnula rukáv a ukázala jazvu na pravom predľaktí. „Kovová tyč, otvorená zlomenina. Stihla som sa otočiť a zdvihnúť ruku, inak by som bola asi v kóme. Poviem vám, že tak húževnatého opilca som nezažila. Napriek úderom a kopancom na mňa stále útočil. To bolo asi jediný krát čo som sa fakt neskutočne vytočila. Zlomila som mu sánku na piatich miestach. Po zrastení má takú sánku ako nejaký neandrtálec.“ Lee pokrčila ramenami. „No a keď sme tých idiotov nakladali do policajných áut začal tam niekto vykrikovať, že som ako Bruce Lee. Nevšimla som si, že nás niekto pozoroval oknom. Koniec príbehu.“

 „Tak preto tie poznámky o šialenom Sánkovom Jackovi.“ Dave sa uchechtol. „Som si vždy myslel, že to je nejaký debil čo sa polámal, keď skúšal sánky na schodoch.“

 Jeho ženská spoločnosť sa rozosmiala.  

 Po hodine musel aj Dave uznať, že celý večer sa mu viac než pozdáva. Pozeral na svoju ženu, ako sa uvoľnene baví s jeho partnerkou a jej priateľkou. Ako keby tým vyjasnením sa rozlomili všetky ľady. Videl aj iné veci. Ako sa Lee k Alex nakláňa a šepká jej niečo do ucha... dostatočne blízko aby sa perami dotýkala jej lalôčku. Vtedy Alex sčervenala a snažila sa nenápadne uhladiť si vlasy. Dave sa však stále usmieval. Videl dvoch totálne zamilovaných ľudí, a hlavne ľudí, ktorý k sebe patria.

 „Prepáčte,“ zašomrala Lee, keď jej zazvonil telefón. Všetci stíchli. „nie, prečo teraz? Nemôže počkať do zajtra?“ Lee prevrátila zlostne oči. „No dobre, budem tam tak za desať minút.“

 „Všetko v poriadku, zlatko?“ spýtala sa Alex, keď videla, že sa Lee zlostne mračí.

 „Ale hej, len jeden dodávateľ si debil všimol až po mesiaci chybu v papieroch a chce to podpísať hneď a teraz nanovo.“

 „Tak si urobíme malú zastávku, to tak vadí?“ Alex sa na Lee usmiala. „Kam ideme?“

 „Hobit G.“

 „To je ten vychýrený klub na Central Avenue?“ spýtala sa Amy.

 „Uhm.“ Prikývla Alex a zaplatila účet.

 „Dave?“ Amy sa otočila na svoju polovičku. „Čo ty na to? Nejdeme si zatancovať? Keď už sú tie naše podarené dietky u susedov.“

 „To myslíš vážne? Netancovali sme...“ Dave pozrel bokom keď rátal a potom sa zamračil. „Asi sedem rokov. Bože, to je tak dávno?“

 „Tak vidíš.“ Usmiala sa Amy a prijala jeho pažu. Videla ako sa Alex s Lee na seba trochu neisto pozreli.

 „Nechcem vám kaziť radosť, ale viete čo je Hobit G za klub?“ spýtala sa Lee s miernym úsmevom.

 „Tanečný klub? Disko klub?“ skúšal odpovedať Dave. Pozrel na Amy, tá len pokrčila plecami.

 „Homosexuals Bisexuals and Transgenders. To je skratka tvoriaca meno toho klubu.“ Riekla Alex a snažila sa zahnať úsmev, keď v ich tvárach videla prekvapenie.

 „Takže heteráci tam nie sú vítaný?“ odhodlala sa spýtať Amy.

 „To nie, vítaní sú všetci, len by som nechcela aby ste sa tam cítili nepríjemne.“ Riekla Lee.

 Dave pozrel na Amy.

 „A čo? Skúsime niečo nové.“ Pokrčila Amy plecami. „Vraj je to najlepší klub v meste, aj keď som teda netušila, že má takto selektovanú klientelu.“

 „Nie je selektovaná,“ odvetila Lee a začali spolu kráčať smerom ku klubu. „povedala som, že sú tam vítaný všetci. Ale má znamenať zázemie pre neheterosexuálov. Pretože základné pravidlo klubu je, že to čo sa tam stane to tam aj ostane.“

 „Homofóbia.“ Zašepkala zarazene Amy.

 Lee sa na ňu zamračene otočila.

 „Bohužiaľ áno.“ Chvíľu mlčala. „Máš s tým problém, Amy?“

 „Čože?“ spýtala sa prekvapene oslovená. „Nie, vôbec nie.“ Vzdychla. „Ani nevieš ako dlho som prehovárala Dava aby konečne začal hovoriť so svojim bratom, aj keď v jeho prípade to bola strata dôvery. Ja neberiem ľudí ako vagíny a penisy. Každý sme nejaký. A ak svojimi sexuálnymi praktikami niekoho potešíme a neubližujeme, je mi úplne jedno kto s kým spí.“ Pohliadla na Lee, ktorá sa zatvárila vďačne. Namiesto odpovede len krátko prikývla.

 Spoločne konečne prikráčali pred klub.

 Dave vyvalil oči na neuveriteľne dlhý zástup pred vchodom. Začul ako nejaký muž kričí a potom beží za ďalším mužom. Váhavo pozoroval, ako ten prvý muž, obrovský černoch, vytrháva druhému niečo z ruky a nohou to rozbíja na zemi.

 „Povedal som žiadne mobily ani kamery, rozumel si ty zasrané bulvárne hovno?“ zreval obrovský muž a pustil druhého muža. „Presne tak,“ zreval znovu obrovský černoch. „len bež, lebo keď ťa tu druhý krát uvidím tak ti nezlomím len tú kameru.“ Černoch sa znovu vnoril do davu a Dave začul jeho brblanie. „Zajebaný paparazzi.“

 „Tu budeme čakať asi dlho.“ Zafrfľala Amy, pozerajúc na dlhý rad ľudí.

 Lee nič nepovedala, len sa vyhla radu, ohraničenému páskou a prikročila hneď k obrovskému mužovi pri vchode.

 „Zaraďte sa do radu.“ Zahromžil nebezpečne muž a prezeral si v ruke zoznam hosťov.

 „Naozaj, Big D?“ spýtala sa Lee a založila si ruky v bok.

 Oslovený na ňu zamračene pozrel a v mžiku sa na jeho tvári ukázal obrovský úsmev.

 „Šéfka.“ Dave v tej chvíli pochopil, že ten obrovský muž má aj rovnako obrovské srdce. Bez váhania vzal mierne prekvapenú Lee do svojich veľkých rúk a úprimne ju vystískal.

 „D, D...“ zvolala Lee takmer bez dychu. „Rozdrtíš ma.“ Zároveň sa však smiala.

 „Prepáčte, šéfka.“ Pustil ju a jeho úsmev nahradil tvrdý výraz, ako keby si uvedomil, že je stále v práci. Pohliadol na ľudí za Lee. „Prišli ste sa zabaviť?“

 „Áno,“ Lee ukázala na svojich troch spoločníkov. „nemusíš ich overovať. Sú to moji priatelia.“

 Big D sa zamračil.

 „Stále žiadna priateľka?“ pozrel na Alex.

 Alex siahla Lee na ruku a pevne ju stisla.

 „Konečne.“ Big D radostne žmurkol na ne obe. „Takže, aké pečiatky?“

 „HTZ pre nich dvoch a pre nás HZ.“

 „Ruky.“ Zavelil Big D na nechápavo sa tváriaci pár Willsonovcov. Natiahli však ruky a nechali si ich opečiatkovať.

 „Vítajte v Hobit G.“ Ukázal zdvorilo rukou a ďalší muž im otvoril dvere.

 „Čo to malo znamenať?“ spýtal sa Dave pozerajúc na pečiatku na svojej ruke. Po chvíli zostupovania po schodoch do podzemia mu ruku osvietila neónka a zistil, že pečiatka svieti písmenami HTZ a pod ním bol znak klubu.

 „HTZ je pre hetero zadaných, teda ste tu ako pár a nikto vás nebude... uhm... otravovať.“ Odvetila Lee.

 „To sú nejaké pravidlá tohto klubu?“ dotázala sa Amy a tiež si prehliadala svoju pečiatku.

 Lee ich zrazu chytila a stiahla do bočnej uličky.

 „V tomto klube som zadala prísne pravidlá. Tak aby sa tu nikto necítil nepríjemne. Riaďte sa pečiatkami na rukách. Ak je niekto zadaný tak ho necháte tak, značka Z. Ak je niekto voľný a ... uhm... vašej orientácie, môžete sa prihovoriť, značka V.“ Mierne sa usmiala. „Ale vy ste tu snáď ako pár nie?“ sledovala ako Dave a Amy prikývli. „Takže ak bude niekto na vás niečo skúšať len ukážte pečiatku, to je celé. Poďte k baru.“ Kývla udaným smerom.

 „Lee?“ zašomral Dave a opatrne si svoju partnerku k sebe stiahol. „Toto ti patrí? Ten klub?“

 Lee ukázala na maľbu pri vstupe do hlavnej sály klubu. Bola to jej podobizeň. Dave pozrel na iniciály maliara. J.V.B.

 „Julia.“ Zašepkal ticho.

 „To ona založila tento klub a ja sa ho snažím viesť v čo najlepšom mene.“ Zvláštne sa usmiala a ukázala na Amy a Alex, ktoré sa trochu zmätene rozhliadali okolo seba. „Bež sa baviť, Dave.“

 Napriek tomu, čo mu povedala spolu prikráčali k baru. Za ním stála vysoká blondínka, ktorá priam umelecky miešala nápoje v šejkeri a s ďalším umeleckým podaním ich aj rozlievala.

 Keď uvidela Lee, tak kývla na ďalšiu barmanku a hneď sa k Lee vydala. Alex zaťala zuby, keď videla ako sa barmanka k Lee nahla v snahe ju pobozkať. Lee však odvrátila tvár.

 „Reez, prestaň.“ Zavrčala Lee a pozrela na barmanku.

 „Stále som ti neni dobrá, čo?“ riekla posmešne Reez.

 „To nehovorím, ale ja nie som sama.“ Lee pozrela na Alex, ktorá sa zatiaľ len skrývala za jej chrbtom.

 „Poďme si radšej zatancovať.“ Zaprosila Amy v snahe vymaniť sa z tohoto nepríjemného ženského tria. Dave len prikývol a zmizli.

 Alex si však pripadala ako pod drobnohľadom. Reez si ju celú prehliadla od päty po hlavu.

 „Vždy si musela mať tie najkrajšie ženské v meste, Lee.“ Reez naklonila posmešne hlavu. „Nezmenilo sa to čo?“

 „Som tu kvôli tomu podpisu pre dodávateľa.“ Odsekla tvrdo Lee. „Kde je?“

 Reez ešte chvíľu pozerala na Alex a potom sa pozrela na Lee.

 „V kancelárii.“ Mykla hlavou.

 „Fajn.“ Zašomrala Lee a jemne stisla Alex ruku.

 Lee sa vytratila v dave a Alex sa odhodlala sadnúť si na barovú stoličku. Len o pár sekúnd k nej prikráčalo niekoľko žien, ktoré našťastie odohnala krátkym ukázaním svojej pečiatky.

 „Čo si dáte, slečna Leeiová?“ zvolala Reez cez hluk na tanečnom parkete. Alex sa na ňu zamračene pozrela. Reez bola veľmi pekná žena, blondínka s pevne stavanou kostrou a pekným poprsím.

 „Máš so mnou nejaký problém, Reez?“ zvolala podobne Alex na ňu.

 Reez naliala ďalšiemu zákazníkovi jeho nápoj a pohliadla na Alex.

 „Vôbec žiadny, zlatko.“ Reez sa k nej nahla cez pult a pohladila ju po vlasoch. Alex sebou trhla. „Ja som dostala všetko od nej čo ty nikdy nedostaneš.“ Reez sa rozosmiala nad Alexiným nahnevaným výrazom.

 „Bež sa schladiť!“ Zrevala Lee, ktorá sa zrazu objavila vedľa nich. Nahla sa cez pult. „Nikdy sme spolu nič nemali a keby si nebola tak dobrá managerka tohto klubu tak letíš von. Nechaj si tie svoje sníčky len pre snenie.“ Lee sa nahla ešte viac a chytila prekvapenú Reez za hrdlo. „Ešte budeš šíriť o mne takéto kecy tak poletíš odtiaľto ako raketa. A nebude ma zaujímať ako dobrá si v managmente. Je ti to jasné?“

 Reez sa prudko vytrhla z jej zovretia a uhľadila si oblečenie.

 „Ale tu jednu noc si budem aj tak pamätať.“ Zasyčala nahnevane. V ďalšej sekunde sa usmiala na zákazníka pri pulte.

 „Poďme preč.“ Zašomrala Lee a chcela Alex donútiť aby obe opustili klub.

 „Noc?“ spýtala sa Alex a ostala stáť na mieste. Ani Leeine chvaty by ju nedonútili pohnúť sa. 

 Lee sa pozrela zlostne na Reez za pultom, ktorá sa k nim vševediacky usmiala.

 „Lee?“ spýtala sa znovu Alex. Tá však nereagovala. Alex sa nadýchla a pozrela na Willsonovcov. Pár, ktorý bol spolu dlhé roky a teraz si so smiechom užívali tanec na parkete. Sledovala ako sa Dave neobratne točí a Amy sa smeje pri jeho pokusoch o nejaký ladný pohyb.

 „Hovor so mnou, prosím.“ Zašepkala a donútila rukou Lee pozrieť jej do tváre. „Poďme si zatancovať, hm?“

 Lee sa zatvárila totálne rozhodene.

 „Ja neviem tancovať, Alex.“ Odsekla takmer nahnevane.

 „Nevadí. Ja viem.“ Usmiala sa Alex. „Tak ma môžeš držať za pozadie a pri tom šúchať nohami.“

 Lee sa rozosmiala.

 „Poď.“ Riekla šepkom Alex a potiahla protestujúcu Lee na parket. V tej chvíli skončila disko hudba a ozval sa plúžák. „Výborne, takto ma za ten zadok môžeš fakt držať a byť aj elegantná.“

 Lee sa zúfalo rozosmiala, ale urobila to čo chcela Alex. Teda nie úplne. Počas pomalého songu ju objala okolo pásu a položila si tvár na jej rameno.

 „Čo tá Reez?“ spýtala sa ticho Alex. Pocítila ako Lee stuhla, ale po chvíľke pokračovala v ich mamuťom a neohrabanom tanci.

 „Veľmi som pila po tom ako som sa dostala z nemocnice po Juliinej smrti.“ Lee šepkala slová do Alexinho ucha zahanbene. „To ma však neospravedlňuje. Ja neviem, či som sa s Reez vyspala. Fakt to neviem.“ Zrazu sa odtiahla od Alex a pohliadla jej priamo do tváre. „Neviem to Alex. Iba si pamätám, že som sa ďalší deň zobudila vedľa nej. Bola som však v spodnom prádle. A...“ Lee sa pochybne usmiala. „Milovať sa v spodnom prádle je trošku nepraktické.“ Pohliadla bokom. „Ja si skôr myslím, že ten deň, teda tú noc, voči mne len využíva.“

 „Prepána, tak prečo ju tu držíš, keď si toto myslíš?“

 „Vedie výborne klub, Alex.“ Lee sa zamračila. „Počas jej vedenia je ziskový, vysoko a veľmi dobre pozná pravidlá, ktoré aj dôsledne dodržiava a pre mňa práve to dodržiavanie pravidiel je najdôležitejšie. Aby sme ľudia ako my mali zázemie a mohli sa voľne baviť bez zábran. A ak si myslí, že sme sa spolu vyspali, tak čo ma po tom. Ja si to nemyslím.“ Lee zlostne pokrútila hlavou. „Teda ja som si tým neni istá. A...“ pozrela smerom k nebu. „je síce pekná, a vždy som bola vysadená na blondínky, ale aj tak ona by rozhodne nebola tá pravá.“

 „Takže ty si vysadená na blondínky?“ spýtala sa šokovane Alex. Rozplietla si rusé vlasy.

 „Áno.“ Odvetila úprimne Lee a zdvihla Alex do výšky. Mierne s ňou zatočila.

 „A čo som potom teda ja?“ spýtala sa s úsmevom Alex.

 Lee ju pustila na dlážku parketu. Veľmi jemne jej uhladila vlasy a ešte jemnejšie pohladila tvár.

 „Žena, kvôli ktorej sa oplatí skočiť do dráhy guľky.“ Odvetila Lee bez akéhokoľvek váhania. Alex prekvapene zahabkala po dychu.

14.

 „Lee?“ Dave dobehol parťáčku tesne predtým než sadla do auta.

 „Áno?“ odvetila ticho.

 „Čo to s tebou je?“ spýtal sa ticho, keď sa obzrel a videl, že ľudia na chodníku ich míňajú s nevšímavosťou.

 „Ja...“ Lee sa oprela o kapotu auta. „neviem.“ Dokončila.

 „Si s Alex v pohode?“ len čo sa opýtal tak vedel odpoveď.

 Nebolo to v pohode.

 Lee si zakryla tvár a smutne vzdychla.

 „Neviem ako ďalej.“ Riekla po chvíľke.

 „Ako to myslíš, Lee?“ Dave sa oprel vedľa nej. 

 „Niečo robím zle, a neviem čo.“ Lee prudko buchla do kapoty auta. To zastonalo kovovým protestom.

 „Chceš mi povedať čo sa teda deje, Lee?“ 

 „Vždy keď má na to prísť,“ Lee luskla prstami „tak sa proste zasekne. Odmietne ma, aj keď cítim, že ma chce.“ Zavrela na okamih oči. „cítim ako veľmi po mne túži, ale jednoducho sa zarazí a úplne ma vyblokuje.“

 „Ešte ste sa teda...?“ Dave si pripadal hlúpo. Celú konverzáciu dosť nechápal.

 „Nie,“ Lee prudko zavrtela hlavou. „ešte sme spolu neboli, ak to chceš povedať jemne.“

 „Ach do kelu.“ Dave sa mračil. „Veď ste spolu už tri mesiace.“ Pozrel na chvíľu von oknom. Premýšľal. „Alebo je to u lesieb dlhšie než...“

 Lee sa len zasmiala. Trpko.

 „Áno býva to dlhšie,“ mávla rukou. „teda a u ktorej.“

 „Tak?“ spýtal sa a poposadol. Nie kvôli tomu že by bol nervózny, ale chcel poriadne vidieť do jej tváre.

 „Kurva.“ Lee zanadávala a krátkym mrkaním zahnala slzy. „Ani neverím, že s tebou chcem o tom hovoriť.“

 Dave sa usmial. Smutne. Položil jej ruku na rameno a prekvapene cítil, že sa trochu trasie.

 Spustil ruku.

 „Sme parťáci, zabudla si?“

 Lee sa na neho krátko pozrela.

 „Vždy keď sa chceme spolu...“ hlas jej zaváhal... „milovať, tak sa ona zrazu sekne. Krásna predohra, všetko ako má byť, ale potom úplne vytuhne.“ Lee sa tvárila unavene.

 „Vytuhne?“

 „Vytuhne.“ Potvrdila. „Nechcem ti uvádzať detaily. Predohra, maznanie a tak ďalej, keď ide o niečo viac tak stuhne úplne. Je bledá, má biele prsty, tvár ako sneh.“ Lee sa zachmúrila. „Ako keby jej napumpoval niekto do žíl čistý ľad.“

 Dave premýšľal a mračil sa.

 „Bojí sa bližšieho kontaktu?“ spýtal sa na začiatok. Nevedel presne kde začať.

 „Nie, veď to by sme nemali ani predohru.“ Lee si unavene masírovala boľavé rameno. „Chce ma, to cítim.“

 Dave sa mračil.

 „Vytuhne v nejakom konkrétnom bode? Keď sa jej chceš dotknúť?“

 „Ani to nie.“ Lee sa nervózne zasmiala. „Veď ona často začne s väčšou intimitou skôr ako ja.“

 Dave pozeral na ulicu pred sebou a potom sa zatváril zvláštne.

 „Ty vieš že som bol u morálneho, že?“

 „Hej.“ Odvetila krátko Lee. „Viem, že si riešil rôzne závažné prípady žien.“

 Dave na ňu dlho pozeral a uvažoval.

 „Alex kedysi znásilnili ak sa nemýlim.“ Pozeral na Lee, ktorá zovrela pevne pery do úzkej linky. „A ty si myslíš že v tom je asi ten problém.“ Dave pokrútil hlavou. Nie odmietavo ale nechápavo. „Ako je to dlho?“

 „Asi osem rokov.“ Videla ako Dave zdvihol zarazene obočie.

 „Hovorila s psy...“

 „Hovorila, ale ...“ Lee zlostne znovu buchla do kapoty. „potom už nikoho nemala. Nechcela. Neviem či je to práve v tom, alebo v niečom inom. Skúšala som to všelijako, jemne, nežne, drsnejšie... nič... vytuhnutie. Hovoríme o tom spolu, aj o tom znásilnení, a nemá v tom problém hovoriť. Lenže keď...“  nedokončila.

 „Do riti.“ Zašepkal Dave. „Takže neskončíte v nejakom presnom bode, kedy sa má niečo stať, povedať alebo tak nejak.“ Sledoval ako Lee prikývla. „Hmm.“ Dave vytiahol krabičku cigariet a ponúkol jednu Lee. Tá ju s vďakou prijala. „Nebude to keď sa vzruší? Každý človek má predsa bod vzrušenia podla nálady niekde inde.“ Pozrel na Lee. Tá teraz uvažovala namiesto neho. Poťahovala pomaly z cigarety a zamračene zúfalo pozerala na ulicu.

 „Nie. Ani to nie je ono.“ Zavrtela hlavou. Zrazu sčervenala. „Boli sme už v dosť pokročilom bode a ona vtedy prestala. Bola určite dávno vzrušená.“

 Dave mlčal. Zapálil si ďalšiu a potom ďalšiu cigaretu. Premýšľal nad tými všetkými znásilnenými ženami, ktoré spoznal počas služby. Ich príbehy, ako sa chovali, ako boli ublížené... lenže ani jedna z nich nemala takýto blok. Možno preto, že ich spoznával pár hodín, dní... maximálne mesiacov po ich príbehu. Toto bolo niečo iné. A hlavne sa moc snažil. Chcel pomôcť parťáčke.

 Po hodine ticha a vyfajčenej spoločnej krabičke cigariet to vzdal.

 „Neviem, Lee. Možno by jej fakt pomohol psychiater.“

 „Tam ju nedostanem ani párom volov.“ Odsekla Lee smutne.

 Dave sa zrazu divne usmial.

 „Čo?“

 „Len som si spomenul, že Amy od nej chce nechať podpísať platňu.“

 „Platňu?“

 „Amy má alebo mala strašne rada tie jej postmoderne hrané klasické skladby na husliach a klavíri. Má pár jej diskov. Spomínam si ako bola Amy strašne sklamaná, keď Alex prestala zrazu hrať. Kvôli tomu blbému vystúpeniu pred veľkým publikom. A po tom ako sme sa zoznámili mi dala jeden z diskov aby som ťa poprosil, aby si jej ho nechala podpísať.“ Dave sa zamračene pozrel na Lee. Uvidel že má v očiach ten svoj zvláštny výraz, ktorý vedel vždy identifikovať ako úplne prázdny ale divne vševedúci. Neodvažoval sa to prerušiť.

 Lee na neho zrazu pozrela s úsmevom.

 „Dave, ty si génius.“

 Oslovený uhol, keď mu Lee vlepila bozk na líce. Prekvapene pozeral na svoju parťáčku.

 „A v čom ako?“ spýtal sa váhavo.

 „Niečo si mi povedal, ešte neviem čo, ale myslím, že je to prvý krok.“ Lee sa usmievala. 

 Ostala podivne mlčať v snahe nájsť tú hádanku, ktorú jej Dave dal. Ten sa ošil.

 „Počuj, parťáčka. Minulý týždeň to bolo fajn v Hobit G. Čo keby sme si to štvorrande zopakovali?“ odvážil sa spýtať a Lee na neho na okamih pozrela neprítomným pohľadom.

 „Čože?“

 „Uhm,“ zašomral Dave. „chcel som pozajtra vziať Amy k Stevovi. Bude tam Jazzový večer. Máš ty alebo Alex rada Jazz?“ sledoval ako na neho jeho partnerka chvíľu zmätene pozerá a potom sa usmiala.

 „Mám rada Jazz, a pokiaľ viem tak Alex má rada väčšinu hudby.“

 „Tak fajn.“ Podal jej ruku. „Pozajtra o siedmej, dobre?“ sledoval ako prikývla.

15.

 O dva dni sa dopratali do Steveho klubu. Všetci sa usmievali, aj keď videli, že klub je totálne plný. A tak si sadli k barovému pultu.

 „Je to tu moc pekné.“ Riekla Amy, rozhliadajúc sa po bare. Pozrela na Daveho. „Nikdy si mi nepovedal o tomto bare.“

 „Je len pre polišov.“ Vetil ospravedlňujúco. „Však vieš, proste pre polišov.“

 Objednali si pitie, na Alexino prekvapenie si Lee objednala len citrónový šejk. Postávali pri bare, keď sa k nemu prirútil obrovský černoch so zamračenou tvárou. Prikázal aby každému hosťovi podali ďalšie drinky čo mali predtým.

 „Steve?“ ozvala sa Lee, dopijúc svoj nápoj.

 Obrovský muž sa zlostne usmial a ukázal okolo seba.

 „Niekedy je to proste mimo majiteľa.“ Riekol krátko.

 „Čo sa stalo, Steve?“ dotázal sa Dave.   

 „Dnes večer žiadne predstavenie.“ Steve zlostne tresol do pultu baru. „Ten kretén Davis si zlomil ruku, keď cvičili v ringu. Proste kretén.“

 „V čom je teda problém?“ zapojila sa Alex do rozhovoru.

 „Nemáme klavíristu, to je ten problém, madam.“ Odsekol Steve. „A vo vystúpení mal hrať vo všetkých skladbách. Takže...“ Steve si zúfalo prešiel rukou po holej lebke. „Nemáme klavíristu. Je mi ľúto, žiadne vystúpenie. Prepáčte mi to.“ Bezmocne zdvihol ruky a šiel namiešať drink novopríchodzím.

 „To je pekne na prd.“ Riekol Dave a usmial sa na svoju polovičku. Tá sa ale pozerala inam.

 „Alexandra?“ spýtala sa Amanda, pozerajúc na človeka vedľa seba. „Ty predsa hráš na klavíry.“ Mierne sa usmiala. „Teda hrala si kedysi ako bohyňa. Nemôžeš pre nás zahrať jednu skladbu?“ spýtala sa napokon.

 Lee pozrela na Alex, ktorá zbledla.

 „Ja...“ zastonala Alex a zachytila sa pultu baru aby nespadla. „ja už nehrám. Nikdy viac.“ Zašepkala. „Prepáčte, ale je mi zle, kde sú tu toalety?“ spýtala sa vznešeným tónom. Dave jej ukázal smer.

 Lee  pohliadla na Daveho a ten nechápavo roztiahol ruky.

 „Choď za ňou.“ Riekol krátko, keď videl ako sa Alex stráca v dave.

 Lee bleskovo prišla na dámske toalety. Ukázala svoj odznak pár ženám, ktoré tam boli a tak ich vykázala z toaliet. Videla jednu zavretú kabínku.

 „Alex,“ zvolala spýtavým hlasom. „si v poriadku?“

 „Som.“ Ozvalo sa z kabínky. „Len ma necha...“

 „Alex ja ťa len tak nenechám.“

 „Prosím, nechaj ma tak.“ Zvolala zúfalo Alex.

 Lee vzdychla a potom prešla do vedľajšej kabínky. Vzhliadla hore a videla, že je tam dostatok priestoru. Krátkym pohybom premiestnila svoje telo z prázdnej kabínky do tej kde bola Alex.

 „Nechaj ma, prosím.“ Šepkala s plačom Alex, keď ju Lee objala.

 „Nie.“ Odvetila Lee. „Poď, poď domov. Nemôžeš tu len tak sedieť a plakať.“ Alex sa prestala brániť. Nechala Lee aby ju pevne zovrela okolo pásu a pomaly ju vyviedla z baru.

 „Všetko v poriadku, Lee?“ spýtal sa Dave, ktorý ich zastihol pri dverách.

 „Všetko je ok, Dave. Pôjdeme s ochrankou. Vezmi si moje auto.“ Odvetila Lee a hodila mu kľúče. Nebolo to kamarátske gesto. Snažila sa ho čo najskôr od nich oboch odplašiť. Cítila, že ALex je na konci s nervami.

 Alex sa od nej odtrhla a ticho sedela celú cestu k jej domu v kútiku auta. Zízala do prázdna a Lee z toho pohľadu bolelo srdce. Vzdychla, keď sa dostali k Alexinmu sídlu a prešli tepanou bránou. Chcela jej povedať slová na dobrú noc, ale Alex sa nahla do kabíny.

 „Mohla by si...“ jej hlas preskočil. „Prosím, buď dnes v noci so mnou.“ Zašepkala.

 Lee prikývla.

 Spoločne vošli do Alexinej spáľne, kde sa Alex zvalila na posteľ. Schúlila sa do klbka a začala plakať. Na okamih sa otočila k Lee.

 „Len ma drž, prosím, nič viac.“ Lee tak urobila a cítila na svojej hrudi Alexinu uslzenú tvár. Jej samej sa chcelo plakať. Čo to s nimi bolo? Tušila... nie... vedela o Alexinej láske k nej, prečo sa toto dialo?

 Potom si spomenula na Daveho slová a na tú hádanku, ktorú jej dal do hlavy. Jeho žene sa páčili Alexine skladby. Stuhla a konečne to pochopila.

 „Alex?“ spýtala sa jemne.

 „Drž ma.“ Odvetila Alex vyčerpane. „Žiadne otázky, nič, prosím. Chcem len cítiť tvoju prítomnosť, nič viac.“

 Pri týchto slovách to chcela zrazu Lee skutočne urobiť. Len ju objímať, nechať ju vyspať a dúfať v ďalší lepší deň.

 „Nie.“ Riekla Lee a prudko sa od Alex odtiahla. Posadila sa.

 „Nekaz mi tento večer, Lee.“ Zašepkala Alex zúfalo. „Iba chcem aby si ma objímala.“

 „To nie je pravda, a obe to vieme.“ Odsekla takmer zlostne Lee. Videla ako sa Alex zatvárila šokovane a tiež sa posadila.

 „Čo tým chceš povedať? Že toto robím všetko úmyselne alebo čo?“ vykríkla zúfalo a zrazu sa v nej objavilia zlosť. Začala Lee udierať rukami do tváre. Tá ju rýchlo skrotila, otočila na chrbát a posadila sa na ňu.

 „Nie, nerobíš to úmyselne, ale je to niečo čo si nechceš priznať.“

 „Ja neviem o čom hovoríš, Lee.“ Revala Alex a snažila sa vymaniť z jej zovretia. „Neviem o čom hovoríš, neviem, neviem....“ kričala stále dookola.

 „Prestaň.“ Lee jej zrazu bez okolkov vrazila tvrdú facku. Alex na ňu prekvapene pohliadla. „Prestaň a chvíľu počúvaj.“

 „Ty si ma udrela.“ Zašepkala neveriacky Alex.

 „Pretože si sa chovala ako hysterka.“ Riekla Lee. Stále držala Alex pod sebou a jej ruky roztiahnuté tak aby jej nemohla ublížiť. „Budeš ma teraz pár minút počúvať?“

 Alexina tvár bola síce smutná, zamokrená slzami, ale po chvíli prikývla.

 „Dobre.“ Zašepkala Lee. „Niečo ti teraz poviem a ak s tým nebudeš súhlasiť, alebo proste to odmietneš, tak ťa pustím.“

 „Ale ak to odmietnem tak odídeš.“ Zašepkala ticho Alex. Už sa nesnažila brániť.

 Lee dlho mlčala.

 „Neviem, Alex. Ale asi ani túto bitku za teba nebudem ochotná vzdať.“

 Alex zavrela oči. Keď ich otvorila bolo v nich viac rozumu a odhodlania.

 „Začni.“

 Lee sa pár krát nadýchla aby si usporiadala myšlienky a zároveň aby aj nabrala kyslík. Alex bola možno nevycvičená žena, ale dala jej riadne zabrať.

 „Keď si mi hovorila o Hansbergerovi tak som cítila, že mi nehovoríš úplnú pravdu.“ Začala Lee.

 „Prestaň, o tomto ne....“ vzoprela sa Alex.

 „Nechceš o tom hovoriť?“ Lee sa na Alex zamračila. „Veď si hovorila, že o tom nemáš problém hovoriť. Nikdy. Hovorila si mi stále ako si to prekonala. Ako si jednoducho začala pracovať pre firmu kvôli matke, ale ja teraz viem, že to všetko je lož!“

 „Neklamala som ti, neklamala!“ Zvolala Alex. Jej snahy na vyslobodenie však boli márne.

 „Teraz to už všetko chápem. Už to viem.“

 „Nevieš nič.“ Zašepkala Alex bolestne.

 „Ale viem.“ Prikývla Lee. „Aj keď ma k tomu musel priviesť Dave a zároveň Julia. Nepozeraj sa tak na mňa.“ Riekla výhražne. „Vieš dobre, že Julia je pre mňa minulosť.“

 „Nie je.“

 „Prestaň, Alex.“ Lee jej ešte tvrdšie prirazila ruky k posteli. „Teraz sme tu aby sme hovorili o nás. O nás.“ Zdôraznila. „ Ale v tejto minúte hlavne o tebe.“ Vážne na ňu pohliadla. „O tom prečo si sa skutočne vzdala hrania.“

 „Nie.“ Zašepkala Alex a rozplakala sa.

 „Vzdala si sa hrania kvôli tomu skurvysynovi.“ Lee začala tiež plakať. „Vzdala si sa svojho sna. Preto si reagovala v tom bare rovnako ako keď sa vždy chceme milovať. Totálne si vytuhla a zbledla. Vypustila si zo svojho života vášeň. Vášeň, s ktorou si kedysi hrala. Milovala si to vo chvíli keď ti to ten bastard zničil. Nechala si ho aby ti to zničil. Nedovoľ mu to znovu. Pokoril ťa len kvôli droge pred obecenstvom. Ja som tu, Alex. Priamo pri tebe a nič ti ničiť nechcem. Chcem ti pomôcť. Tak ma prosím neodvrhuj. Túžim po tebe a ja viem že aj ty po mne. Lenže bez lásky k hudbe to u teba nepôjde. Nájdi, prosím, spôsob ako sa vrátiť k hudbe. Však ťa celú vždy vyplňovala.“

 Lee pustila Alexine ruky a odsadla si od nej. Sledovala ako Alex plače ležiac na posteli. Tvár zakrytú rukami a vzlykala. Nemohla ju teraz objať. Nemohla. Pretože toto bol Alexin boj. Iba jej.

 Prešla takmer hodina, kým sa Alex posadila a zotrela si z tváre slzy. Lee tam však stále bola a sedela na kraji postele. Pozerala na ňu trpezlivým pohľadom, plným pochopenia a kľudu.

 „To si naozaj myslíš? Že za to všetko môže to, že som prestala hrať?“ spýtala sa smutne Alex, a veľmi vážne.

 „Áno, to si myslím. Nezabudla si, aj keď to stále omielaš dookola.“ Lee bezmocne zdvihla ruky. „Však to bolo to čo ťa vypĺňalo celý život. Od malička. Hranie. Tá iskra čo tam bola. Odmietaš čo sa stalo. Ale stalo sa to. Prijmi to a prejdi cez to.“

 „Ale ja neviem kde tú iskru nájsť,“ Alex sa kyslo usmiala. „tú ktorú som cítila pri hraní, tá jednoducho zmizla. Je to ako... “ Ukázala rukami znak rozplývajúceho sa mraku.

 „Takže ty so mnou nič také necítiš?“ spýtala sa vážne Lee. Uvidela ako sa k nej Alex okamžite ohliadla.

 „Cítim, ja... samozrejme že cítim vzrušenie keď sa ma dotýkaš.“ Odvetila Alex podráždene.

 „A kde je potom tá iskra?“ riekla tvrdo Lee a videla ako sa Alex zarazila v svojom milom úsmeve.

 Alex sa pár krát prudko nadýchla. Šlo to nejak ťažko. Nefungovalo ani cvičenie jogy. Takmer sa začala dusiť a ... potom sa rozhodla pre priznanie. Zavrela oči... a pred nimi uvidela muža, ktorý ju ponížil. Uvidela pred svojimi zavretými očami Hansbergera. Tentokrát sa však nerozplakala. Uvidela všetko čo jej urobil. A potom... v svojej hlave s ľahkosťou vykopla Hansbergera zo svojej izby a vrátila sa na pódium.

 Alex otvorila oči a pozrela na Lee. 

 „Asi budem potrebovať pomoc.“ Zdvihla sa z postele razantne.

 „S čím pomôcť?“ spýtala sa váhavo Lee.

 Alex jej slová ignorovala a pristúpila k vlastnej knihovni v spálni. Zatiahla za jednu knihu. V pozadí sa ozvalo nejaké cvakanie, ale nič sa nestalo.

 „Ah.“ Zašomrala Alex takmer zlostne. Utrela si z tváre slzy. „Môžeš tu za túto prepážku zatiahnuť? To ovládanie za ten čas asi zhrdzavelo.“ Alex ukázala na jednu stranu knihovne a spoločne s Lee potiahli. Za knihovňou sa objavili mohutné pancierové dvere.

 Lee sa na ne pozrela skúmavo. V hlave – ako Phoenix – si rýchlo prebehla náčrty domu. Toto bola miestnosť, do ktorej predtým nikdy nemala prístup.

 „Hmm,“ zašomrala Alex hľadiac na terminál vedľa dverí. „otlačok ruky nebude problém, ale ten kód. Kód, kód... asi som ho zabudla.“ Alex priložila ruku k terminálu a vyťukala nejaké čísla. Klesla jej prekvapením sánka, keď sa dvere so zasyčaním otvorili hneď na prvý pokus.

 „Čo to je?“ spýtala  sa opatrne Lee.

 „Moja cesta ako zabudnúť na Hansbergera.“ Riekla ponuro Alex. Otvorila dvere úplne a vstúpila do vnútra obrovského trezoru.

 Lee sa rozhliadala a bola uchvátená a zároveň šokovaná. Prezrela si miestnosť rýchlo, ale dostatočne detailne.

 Všade na stenách viseli husle. Zapečatené v schránkach, ako trofeje. Pri každom kúsku bol štítok s výrobcom a rokom výroby. Úplne dole boli poličky s mnohými skladbami. Lee v strede miestnosti videla zakryté krídlo a vedľa neho stoličku, na ktorej ležalo púzdro pre husle.

 „Zbierala som tie husle v snahe nájsť samú seba.“ Vzlykla Alex. Slzy však potláčala. „Každú tú chvíľku, keď som mala chuť na prášok tak som si našla radšej nejaké významnejšie husle.“ Ukázala okolo seba. „A pri tom jediné čo som chcela bolo...“ zmĺkla. „Hrať na ten úbohý klavír.“

 „Úbohý?“ spýtala sa Lee jemne.

 „Da Siete,“ Alex vyslovila tie slová nežne. „kedysi najuznávanejší výrobca klavírov. Moja mama mi tento klavír kúpila, keď som mala len 6 rokov. Hrala som na ňom od tej doby. Celý ten čas.“ Alex sa šťastne usmiala. Vzdychla. „Potom mal prísť ten môj hlúpy deň D. Teda zahrať pred veľkým publikom. Nie len páliť hudbu na dvd.“ Alex sa rozhliadla a položila ruku na plachtu, ktorá zakrývala krídlo. „Lenže idioti, ktorí to krídlo prevážali do OC Hall s ním riadne tresli o zem pri vykladaní. Bola som zúfalá. Tak som sa rozhodla, že zahrám len na husliach. Síce dokonalých...“

 „Ale nebol to klavír, na ktorom si sa učila odmalička.“ Doplnila ju Lee.

 Alex smutne prikývla. Obišla krídlo, zakryté plachtou. Držala nad ním stále ruku, ako keby ho hypnotizovala a tým aj seba.

 „No tak,“ zašepkala Lee. „Daj to dole.“

 Alex na ňu pozrela zlostne, ale potom sa znovu nadýchla. Strhla plátno zakrývajúce jej najlepšieho priateľa už od detstva. Neveriacky zízala na dokonalé krivky dreva. Síce na rohu bol hlboký záryh, stále krídlo bolo krásne.

 „Oni ho postavili.“ Alex opatrne prechádzala po dreve klavíru. Spustila ruku.

 „Myslíš, že hrá ešte, tak ako kedysi?“ Lee sa usmiala. 

 Alex váhavo otvorila kryt kláves. Prehltla a potom prebehla rukou všetky klávesy. Rýchlo ako keby sa bála. Zvuk, ktorý sa rozoznel miestnosťou bol ohromný.

 „Ani nepotrebuje naladiť.“ Zvolala prekvapene Alex. „Znie úplne dokonale.“ Hľadela užasnuto na krídlo a Lee si v duchu premietala čo sa asi v nej deje. Nadýchla sa.

 „Zahraj, prosím.“ Zvolala Lee.

 „Ale ja nemôžem.“ Zašepkala Alex.

 „Môžeš.“ Lee nahradila jemný tón drsným. „Zahraj na ňom. Nie je zničený.“

 „Nie je...“ Alex zašepkala a stále hladela na klavír vedľa seba.

 „Počula si to, jeho nádherné tóny.“ Lee útočila každým slovom. „Chceš na ňom hrať.“

 „Chcem.“ Zašepkala Alex ticho. Pozrela zlostne na Lee, ktorá postávala neďaleko nej. „Chcem.“ Zopakovala istejšie.

 Lee si Alex prehliadala ako stojí pri krídle, neisto...

 „Nehraj publiku, Alex.“ Zvolala. „Zahraj pre mňa, len pre mňa.“ Lee pozerala do Alexinej meniacej sa tváre. Videla tam zúfalstvo, zlosť, beznádej. „Prosím,“ zvolala hlasne „len pre mňa a pre seba.“

 Alex hľadela na Lee a potom zavrela oči. Sadla si ku klavíru a cítila ako jej úplne tuhnú prsty.

 „Ja to...“ chcela protestovať, ale v tej chvíli k nej Lee pokľakla a zovrela jej ruky. Jemne sa usmievala a jej ruky boli vrelé, horúce. Lee jej jemne prešla po každom prste perami a aj prstami jej ich zohriala. Bolo to ako v starom filme. Alex sa mierne mračila, keď jej ruky Lee opúšťala. Mala ich však úplne zohriate, prekrvené. Pripravené na hranie.

 Alex sa pozrela na bieločiernu klávesnicu pred sebou. Prudko sa nadýchla.

 „Som tu s tebou, zlatko.“ Ozvalo sa jej v mysli. Pozrela bokom na Lee. Potom znovu na klávesnicu.

 Jej prsty sa položili na správne klávesy. Nadýchla sa a...

 V prvej chvíli klavír vylúdil falošné tóny. Sama sebou trhla, keď počula aké tóny vylúdila. Pár krát sa nadýchla a znovu položila prsty na klávesy. Potom sa to zmenilo. Po pár akordoch sa hranie Alex zmenilo na umenie. Lee užasla. Alexine prsty behali po klávesách presne a krásne, aj keď mala zavreté oči.

 Miestnosťou sa ozývali  akordy, zvuky... všetko.

 Lee si vzala jednu zo stoličiek, otočila ju a položila si bradu na jej operadlo, prekrížiac ruky. Zavrela oči a vychutnávala si skladbu, ktorú Alex hrala. Cítila ako jej na celom tele vystúpili chĺpky z vzrušenia počutia krásnej skladby. Všetky ostatné zmysly vypla. A len počúvala.

„Nádhera.“ Zašepkala Lee, keď Alex skončila s hraním. Uvedomila si ten podivný kľud, ktorý nastal a otvorila oči. Pohliadla na Alex. Tá sa postavila od klavíru a podivne pozerala na Lee. Tá však ten pohľad rozoznala. Bol to chtíč. Čistý, jednoduchý, priamy... chtíč. Okamžite k Alex pristúpila a pobozkala ju. Jej ruky zamierili k Alexiním ňadrám. Tá sa však zháčila a odtiahla. Zastavila jej ruky.

 „Takto nie, Lee.“ Zašepkala Alex a pozerala na Leeinu nechápavú tvár. „Poď.“ Alex stisla Leeinu ruku a tiahla ju k jej spálni.

 Lee sa mračila, keď ju Alex postavila neďaleko postele. Mĺkvo sledovala ako Alex prehliada skrinky v miestnosti. Najskôr sa jej podarilo otvoriť nejaký bar. Vytiahla odtiaľ fľašku vína, ktorú podala Lee.

 „Otvor to.“ Hneď na to jej podala aj dva poháre.

 Lee zovrela vychladenú fľašu v ruke a stále pozorovala Alex. Tá sa stále motala po miestnosti, ako keby niečo hľadala. Otvorila fľašu a naplnila poháre. Ovoňala štupeľ z fľaše a zdvihla obočie. To víno, ktoré držala v ruke muselo byť riadne staré.  Mala chuť si z neho ochutnať, ale radšej položila poháre na malý stolík pri konci postele a jemne si odkašlala.

 Uvidela ako sa Alex na ňu s úsmevom pozrela.

 „Chvíločku.“ Šepla Alex a Lee videla ako sa preberá množstvom rôznych diskov pri nejakej hi tech veži. Napokon vložila do vnútra nejaký disk a miestnosťou sa rozoznela jej vlastná skladba... noc a deň. Zažala krb v miestnosti a vypla svetlá. Prikročila k Lee, zdvihla pohár a odpila si z neho. Labužnícky. Pohliadla na stále strpnutú Lee.

 „Chcela by si aby to prvý krát bolo rýchlo a na klavíry?“ spýtala sa temne a Lee ostala na ňu neveriacky zízať. „Prvý krát...“ Alex sa usmiala a odložila pohár. Jemne Lee pobozkala na pery. Tá sa konečne prebrala a objala ju okolo pásu. Nežne si ju k sebe pritiahla.

 „Nebude to ani na klavíri.“ Šepla Lee a zdvihla Alex na ruky. Tá sa rozosmiala. 

 „A ani rýchlo.“ Lee sa ticho usmiala a posadila Alex na posteľ. Kľakla si medzi jej nohy. Už sa neusmievala. Bola vážna. Opatrne rozopla každý gombík Alexinej blúzky, a novoobjavené územie Alexinej pokožky posvätila jemnými bozkami. Alex tichučko stonala každým jej bozkom.

 Lee odhodila Alexinu blúzku a pohliadla na jej spodné prádlo. Červenú podprsenku, ktorá dokonale ladila s jej vlasmi. Usmiala sa. Jemne prešla po okraji podprsenky a vďačne počula ako Alex zastonala. Tá sa k nej zrazu pritiahla.

 „No tak, vylíž mi kundičku.“ Zašepkala Alex rázne do Leeinho ucha a tá sa odtiahla.

 „Čože?“ spýtala sa Lee prekvapene. Videla ako sa Alex kúše do pery a tvári sa neskonale zahanbene.

 „Ja...“ začala Alex. „Asi nemáš rada orálny sex.“ Šepla tichučko a pozerala sa zahanbene bokom.

 „Mám rada orálny sex, milujem ho.“ Lee sa ticho zasmiala, keď na ňu Alex divne pozrela. „Ale ty nadávaš? Počula som od teba povedať maximálne ho...“ vtedy jej Alex položila prsty na ústa.  Sedela jej na lone a mohla si tak trochu dovoliť usmerňovať čo chce.

 „Vadí ti to? Teda že som vulgárna v posteli.“ Alex sa skúmavo pozrela na Lee, mala ju pod sebou, a tak ju mohla trochu ovládať.

 Lee ju chytila za pás a prudko s ňou otočila. Alex zamrkala, ocitla sa zrazu nečakane pod Lee. A tá jej držala ruky aby sa jej aby ani nemohla dotknúť.

 „Nevadí mi to.“ Lee sa nahla k Alexinmu uchu a jemne ho pobozkala spoločne so šepkaním. „Vzrušuje ma to.“ Lee pozrela priamo Alex do tváre a pustila jej ruky.

 Oblečenie sa stratilo a obe ani nevedeli kde. Lee bozkávala Alexine telo, najskôr tvár, potom jej ňadrá.... hladiac do Alexinej tváre sa spustila nižšie.

 „Ruža?“ zasmiala sa ticho, keď uvidela malé tetovanie tesne nad jej pohlavím.

 „Páči sa ti to?“ spýtala sa Alex, hladiac jej telo.

 Lee bez odpovede začala hladiť celé Alexine telo. Bez otázok. Dotýkala sa každej časti, ktorú našla a Alex len ticho stonala. Lee začala bozkávať Alexine nohy.  Ich vnútro a Alex priam šalela. Cítila každý dotyk Leeiných pier na svojich nohách. Začala na prstoch a pokračovala dovnútra. Alex chytila pevne do rúk postelné prádlo v snahe ovládnuť sa. Napokon Lee skončila svojimi perami pri malom tetovaní a s úsmevom vzhliadla k Alex. Tej sa oči rozšírili v očakávaní. Lee roztiahla jej nohy a opatrne prešla jazykom po tom tvrdom tepajúcom bode. Alex bez vlády vykríkla. Zaklonila hlavu a jedna z jej rúk sa vnorila do čiernych vlasov jej milenky. Jej jazyk bol rezolútny, rýchly a tvrdý. Priviedol Alex k vrcholu v pár okamihoch.

 „Lee!“ vykríkla Alex a konečne pocítila ten krásny a prudký lúč orgazmu, ktorý chcela aby jej Lee spôsobila. 

 Prudko dýchajúc donútila Lee aby ju pobozkala... ucítila v svojich ústach aj svoju vlastnú chuť. Teraz už neváhala a položila svoju ruku do Leeinho lona. Tá sa sprvu zatvárila prekvapene, ale o pár sekúnd zavrela oči a potom prehla svoje telo v orgazme. Ťažko vzdychla a keď cítila ako sa jej podlamujú ruky sa odvalila z Alex aby ju svojou váhou nepridusila. Avšak sa usmievala, tak ako Alex, ktorá sa k nej po sekunde pritúlila.
 „Nádhera.“ zašepkala Alex a pevnejšie sa privinula k Lee, ktorá sa usmievala.
 „Áno, nádhera.“ odvetila Lee a jemne pohladila Alex po vlasoch. „Alex?“ oslovila ju zrazu Lee a ona sa prekvapene zdvihla. „Ty plačeš.“ Alex si siahla na tvár a pozerala na svoju ruku. Boli tam kvapky sĺz. Potom pozrela na Lee, ktorá sa jej chcela niečo spýtať.

 „Miláčik, si v poriadku?“ Alex sa zovrelo srdce keď počula tie slová a... hlavne keď videla Laurin pohľad.

 „Som.“ Odvetila ticho.

 „Skutočne?“ nevzdávala sa Lee. Alex mierne prikývla a v nej sa ozvala jasná odpoveď.

 „Som čistá,“ povedala zrazu a nechala aby jej Lee zotrela posledné slzy z tváre. „som zas čistá.“
 Lee sa usmievala a prijímala objatie svojej milenky. Tá sa k nej naklonila a začala jej prstom postupovať po tvári.
 „Obdivujem ťa, Lee.“ zašepkala. „Si tak sebavedomá, pevná. Ničoho sa nebojíš.“
 „Sebavedomá a pevná?“ rozosmiala sa Lee. „To nie, čo sa týka vo veciach srdca tak dosť tápem.“ krátko zmĺkla. „A bojím sa. Bojím sa aby ťa nezasiahli tiene mojej minulosti. Toho sa bojím najviac.“
 Alex na to nemala čo povedať, iba sa k nej znovu primkla a zase ju pobozkala.

 Ich milovanie tú noc nebolo prvé ani posledné.

16.

 Lee prebudil pre ňu ešte neznámy zvuk. Skôr zvuky. Rukou preskúmala okolie, a zistila, že je posteľ prázdna. Nespokojne sa posadila. Odhodila si z tváre už celkom dlhé vlasy, a chvíľku nechápala kde je. Uvidela knižnicu a v nej otvorené dvere. Zaklapli v jej mozgu koliečka, ktoré pár okamihov otáčala ako zámočník v zámku.

 Zvuk... hudba, ju donútila vstať. Nikde nevidela svoju blúzku a tak vzala z postele prikrývku a pevne sa ňou zahalila. Bolo chladné ráno, v ktorom ešte slnko nestihlo prehriať izbu.

 Kráčala k zdroju hudby a úplne otvorila dvere, ktoré kedysi pomáhala otvoriť Alex. Ostala stáť na mieste a nedokázala sa ani len pohnúť.

 Pozerala na Alex, ktorá sedela pri klavíri a... hrala. Mala rozpustené vlasy a na sebe len Laurinu tenkú blúzku. Skláňala sa pri klavíri, v zuboch držala pero a pred sebou prázdne stránky. Nie prázdne... na chvíľku prestala, vzala z úst pero a niečo do stránok zapisovala. Potom znovu hrala.

 Lee videla krivky krásneho tela, ktoré cez jej vlastnú blúzku odhaľovalo ranné slnko udierajúce do okien miestnosti. Rozpustené vlasy hrali podobnou hudbou akou sa Alex dotýkala kláves na nástroji. Vášnivo...

 Lee prehltla. Alex vyzerala tak sústredene. Videla aj to ako si jemne kúše do pery a končeka jazyku, kým premýšľa, aj ako si písaciou stranou pera klepe do stredu čela. Pozorovala to tak dlho, až videla ako sa čelo Alex zmenilo takmer na indické. Lee sa široko usmiala a hneď na to sa podržala rámu dverí. Podlomili sa jej nohy. S príšernou námahou tú slabosť ovládla.

 Vtedy sa Alex pozrela jej smerom a v očiach jej hralo ranné slnko.

 „Ako dlho tam stojíš?“ spýtala sa Alex a Lee videla, že jej tváre zafarbili farbou podobnou ako boli jej vlasy. Lee neodpovedala, len k nej prikročila. Pomaly sa spustila na zem a rovnako pomaly Alex pobozkala.

 Dala si záležať, viac než kedykoľvek predtým. Odtiahla sa a pozrela do Alexiných očí, ktoré hrali zvedavosťou aj znepokojením.

 Alex chcela vedieť čo sa to deje.

 „Milujem ťa, Alexandra Francis Dornaw.“ Zašepkala ticho Lee a videla ako z Alexiných očí vytryskli slzy. Tá ju prudko objala.

 „Nemusela si mi to hovoriť, Lee.“ Alex ponorila svoju tvár do ohybu ramena svojej milenky. Vnímala jej krásnu vôňu, ale aj jej mierne napäté svaly.

 „Musela.“ Lee sa odtiahla a chcela jej vidieť do tváre. „Bola som tak hlúpa.“

 „Ty mi svoju lásku dokazuješ každý deň,“ Alex ju pohladila po tvári. „svojimi skutkami.“

 „Ale aj tak si to chcela počuť.“ Odvetila Lee a videla v Alexinej tvári že má pravdu.

 „Ani nevieš ako príjemné je to počuť. Milujem ťa tiež, Lee.“

Lee sa jemne otierala nosom o jej tvár a vnímala dotyky.

 „Voniaš tak nádherne.“ Zašepkala po chvíľke a odtiahla sa aby mohla Alex pozrieť do očí. Opatrne jej prešla rukou po vlasoch a upravila neposlušný pramienok za ucho. „Si tak krásna, Alex.“ Tá sa ticho zasmiala.

 „To mi hovorí najkrajšia žena na svete? S očami tak modrými, že sa v nich môžem utopiť?“ Alex videla ako sa Lee zatvárila prekvapene. „Ty ani nevieš, o svojej kráse, že?“

 „Nepripadám si pekná.“ Odvetila Lee. Alex sa rozosmiala.

 „Teraz sa budeme hádať, ktorá je krajšia?“ pohladila Lee po tvári.

 „Nechcem sa hádať.“ Lee sa nakazila dobrou náladou a usmiala sa tiež. Z druhej izby sa ozvalo zvonenie telefónu.

 „Kurvadoriti.“ Zanadávala Lee a hneď na to si zahanbene plesla rukou na ústa. Alex sa zasmiala. Tie slová vyriekla Lee tak rýchlo ako jedno slovo.

 „Kľudne nadávaj, ak to nebude moc.“ Pobozkala Lee, len čo jej odtiahla ruku z úst. „A zdvihni to.“ Chvíľku premýšľala. Zatvárila sa smutne. „Síce mám voľno ale keď ty máš prácu...“ namiesto odpovede Lee pobozkala na tvár. Tá prešla k svojmu oblečeniu, válajúcajúcemu sa na podlahe spálne. Zdvihla mobil. Očami sledovala ako sa Alex oblieka. Chvíľu hovorila do mikrofónu. Sklapla mobil a prikročila k napoly odetej Alex. Objala ju.

 „To bol len informátor.“ Pobozkala ju na rameno.

 „Takže nikam nemusíš?“ spýtala sa Alex a prijímala nežné bozky na svojom krku.

 „Nie, môžeme... oh...“

 „Oh, čo?“

 „Zabudla som na Shai do kelu.“ Zanadávala Lee.

 „Tvoja mačka?“

 „Včera som ju nenakŕmila a ...“ Lee sa rozpačito usmiala.

 Alex sa otočila a objala Lee okolo krku.

 „Tak zájdeme k tebe do bytu. Ty nakŕmiš mačku a potom sa v reštaurácii nakŕmime obe. Čo ty na to?“

 „Skvelý nápad.“ Usmiala sa Lee.

 Trvalo to len chvíľu do Leeinho bytu. Tá nakŕmila mačku a ospravedlňujúco sa vytratila na toaletu.

 Alex prešla do spálne, kde odhalila obraz, ktorý kedysi videla. Pozorne prezerala každú krivku na dokonale namaľovanom obraze. Spomenula si ako Lee nežne hladila po tetovanom ramene. Usmiala sa a opatrne si prešla po perách. Stále cítila chuť jej pokožky v...

 „Čo to tu vyvádzaš?“ prepadla ju Lee. Objala ju okolo pásu zo zadu a pobozkala na hrdlo.

 „Ja som len,“ Alex sa zakoktala... zistila, že jej hlas je značne hrubý a chrapľavý. Panebože ja som vzrušená, skonštatovala po sekunde. „len som sa pozerala.“

 Lee chvíľu nič nehovorila. Len sa pozerala smerom kam hľadela Alex.

 „Inšpiruje ťa to?“ spýtala sa po chvíli a Alex strnula. „Páči sa ti ako tam hladím tvoje lono?“

 „Áno.“ Zašepkala ticho Alex, nevediac ani čo hovorí. Lenže fascinujúci hlboký a chrapľavý Leein hlas ju priam vrhal do extáze.

 Lee ju ešte pevnejšie objala rukami zozadu. Nežne hladila jej boky a zadoček.

 „Vieš čo by som urobila potom, keby ten obraz bol reálny?“ zašepkala Lee.

 „Ukáž mi to.“ Zastonala Alex.

 „Pobozkala by som ťa,“ Lee jej trochu zavrátila hlavu a krátko pobozkala na pery „potom prešla pomaličky na ucho, a krk.“ Robila presne tak ako hovorila. Jazykom a perami jej prechádzala po uchu a krku. „Postupovala by som dole k tvojim nádherným ňadrám.“ Alex zaťala zuby ale aj tak sa jej podlomili nohy. Oprela sa celým telom o Lee. Tá bez váhania, či pobádania vošla rukami pod jej tričko a pevne jej zovrela ňadrá v svojich rukách. „Chceš vedieť čo potom?“

 „Áno.“ Riekla tíško Alex. Zdvihla svoje ruky a jemne hladila tie Leeine na svojich prsiach.

 „Prešla by som ústami ešte nižšie. Nakoniec by moje pery nahradili ruku v tvojom lone. A urobila by som na tom malom miestečku niečo takéto.“ Lee už nehovorila len zovrela jemne jej ušný lalôčik ústami a zakmitala na ňom rýchlo jazykom.

 Alex zastonala tak hlasne až sa na okamih zľakla svojho hlasu. Ale príšerne prudký lúč vzrušenia z jej lona do celého tela to prebil úplne ľahko. Zavrátila hlavu a prijala bozk a jazyk z Leených úst. Tá ju bez váhania opatrne otočila a  položila na posteľ. Strhla ich oblečenie a splnila všetko čo predtým hovorila.

 Alex sa položila na posteľ a usmievala sa. Oblizovala si pery a cítila vo viečkach sladký spánok. Nebola však unavená, bolo to len uspokojením. Cítila na svojich perách príjemnú chuť slaného potu, uspokojenia, ťažká kombinácia krásnej chvíle. Pohliadla do Leeinej tváre, ktorá sa usmievala. Lee sa zdvihla a jemne ju pobozkala.

 Potom pozrela dole a stuhla.

 Lee sa zamračila, keď ucítila ako Alex strnula a zbledla.

 „Čo sa...“ pozrela smerom ako ona. Zbledla podobne.

 „Tie medailóny sú magnetické?“ spýtala sa po chvíli Alex. Jej hlas znel tupo.

 Oba medailóny na ich hrudiach boli spolu spojené a viseli medzi nimi.

 „Nie.“ Zašepkala Lee. „Veď som jeden z nich nosila roky pod hodinkami.“ Odvážila sa siahnuť na medailóny a opatrne ich rozpojila. Šlo to dosť ťažko, ale podarilo sa jej to. Stačilo však aby ich k sebe len priblížila a znovu sa spojili.

 „Tak teraz mi tie mažoretky na hrobe tancujú hotovú odskočku.“ Riekla ticho Alex. Lee sa mierne usmiala.

 „Ak nás majú skutočne chrániť, tak...“

 „Nech tak je.“ Doriekla Alex. Pobozkala Lee a usmiala sa, aj keď bola z toho čo videla stále rozhodená. Pár minút sa bozkávali, hlavne aby sa zbavili toho divného pocitu ich medailónov. Potom sa Alex odtiahla.

 „Môžem sa niečo spýtať?“ pozrela priamo Lee do očí.

 Tá sa usmiala.

 „Musíš sa pýtať či sa môžeš pýtať?“ Lee ju pohladila po tvári. „Pýtaj sa.“

 „Koľko...“ hlas jej trochu preskočil a uvidela, že Lee sa trochu zamračila. „koľko žien si už mala.“

 „Ježiši, Alex.“ Lee prevrátila zlostne oči a chcela vyjsť z postele. Alex ju však tvrdo zovrela za ruku.

 „Lee, prosím.“

 Lee sa nadýchla a posadila na posteľ.

 „Záleží na tom? Som čistá, tejto veci sa...“

 „Nehovorím o tomto.“ Alex sklopila oči. „Pripadáš mi tak veľmi skúsená, že si ja pripadám ako panna, kt...“

 „Čo to hovoríš?“ Lee sa zamračila a sklonila sa k nej. „Tu nehráme nejakú hru, nehráme kto je lepší.“

 „To ja viem.“ Alex zovrela pery a držiac si perinu na prsiach sa posadila. „Ale rada by som to vedela.“

 Lee mlčala a pozerala na ich spojené ruky.

 „Dobre, tak začnem.“ Alex nervózne poposadla. „Štyri, ak nerátam Rachel. Ani jedna z nich mi však...“ zrazu nevedela ako pokračovať. „neviem ako to povedať.“ Pokrútila hlavou. „Nesadli mi. Vedela som, že mám rada ženy, ale do Rachel to nebolo ono.“ Zakusla sa do pery. „A teraz ty.“ Natiahla sa a pohladila Lee po líci. „Nikdy by som neverila, že môžem cítiť niečo tak intenzívne ako teraz. Aj napriek tomu ako sme sa spoznali.“ Zmĺkla.

 Čakala na odpoveď. Lee mlčala dlho... Alex však vedela, že neráta, iba sa rozhoduje či odpovedať.

 „Stodvadsaťsedem.“ Povedala Lee a Alex zahabkala po vzduchu. Lee bezmocne udrela rukou do postele. „Vidíš, nemala som ti...“

 „Nie,“ prerušila ju Alex. „hovor. Chcem to počuť. Medzi nami má byť úplná úprimnosť.“

 Lee sklonila hlavu aby premýšľala.

 „Stovadsaťsedem ich bolo pred Juliou. Lepšie povedané, mala som ich od svojich šestnástich do devätnástich.“ Krátko prikývla hlavou. „Vedela som že mám rada ženy, ale hľadala som.“ Pozrela na Alex. „Po Julii nikto. Až teraz ty. Možno som sa milovala s mnohými ženami a získala nejaké techniky. Ale čo je to proti tomu, keď sa milujeme zo srdca?“ Alex ju objala.

 „Vadí ti to?“ spýtala sa váhavo Lee.

 Alex sa odtiahla.

 „Nie, keď mi hovoríš pravdu. Len...“ Alex zčervenala.

 „Len čo?“ dotázala sa Lee, keď Alex mlčala.

 „Len budeš musieť byť v sexe voči mne zhovievavá. Nie som tak skúsená.“

 Lee sa rozosmiala krásne hrdelným hlasom. Úprimným a hlasným. Pobozkala Alex na tvár a potom na ústa.

 „Zlatíčko, v noci to bolo nádherné a aj teraz ráno. Ja ťa nemám čo učiť ak ma miluješ tak ako ma miluješ.“ Usmiala sa nad tým ako sa Alex zamračila. Lúštila tú dvojzmyselnú hádanku. Lee siahla na jej vlasy a roztiahla ich po poduške.

 „Ani nevieš ako si krásna.“ Zašepkala Lee chrapľavým hlasom. „Milujem ťa.“

 Alex sa šťastne usmiala a donútila neplakať. 

 Lee zdvihla na ruke ich spojené medailóny a s mierným úsmevom na ne pozerala.

 „Myslela som si, že je to blbosť.“ Lee prešla prstom po spojených medailónoch na svojej dlani. „Teraz ma o to viac štve ako som zradila majstra.“

 Alex mlčala a pozorovala Leein prst, ktorý najskôr obchádzal obrysy medailónu, potom postupoval po reťazi na jej krku. Zavrela oči a nechávala sa nežne láskať Leenimi prstami. Potom Lee prestala. Alex sa na ňu s trochou zlosti pozrela.

 „Som upotená a mierne unavená.“ Lee sa s pár bozkami na Alexinej tvári vytratila do kúpeľne.

 Alex sa položila na posteľ. Pozerala na dvere kúpeľne a odhodlala sa. Predtým to ešte nikdy nerobila. Vstúpila do kúpeľne a videla ako Lee chvíľku skúša teplotu vody zo sprchy a potom ju sprchovaciu hlavicu zavieša do držiaku nad vaňou. Otočila sa.

 „Rada pozoruješ nahé ženy v sprche?“ spýtala sa pobavene Lee a vstúpila do sprchy. Nastavila tvár prúdu teplej vody a otočila sa k Alex akokeby sa hanbila za svoje telo.

 Alex zaťala pár krát dlane. Teraz to bolo na nej. Doteraz sa Lee milovala hlavne s ňou a nie naopak. Vstúpila do prúdu vody a zozadu objala Leeine malé ale pevné prsia. Začula ako Lee tichučko a hrdelne zastonala. Zazrela aj to ako sa Lee chytila kohúta vody, jedinej veci blízko natvrdo zapustenej do steny a ktorá ju mohla udržať.

 „Taká tvrdá,“ zašepkala Alex jej do ucha postaviac sa na špičky. Jedna z rúk objímajúcich Leeine ňadrá začala putovať pomaličky dole. „ale aj tak chceš aby som sa ťa tam dotkla, že?“ skôr konštatovala, než sa pýtala. Voda jej to uľahčovala... pravačkou prešla ľahučko po Leeinom lone a s zadosťučinením začula ako Lee zastonala. Lee sa k privinula celým svojím telom.

17.

 Tak ako kedysi sa posadili do stoličiek čínskej reštaurácie. Lenže teraz bolo všetko úplne iné. Napriek divnému zážitku s medailónmi sa stále usmievali a dotýkali.

 Potom však k nim prišla teta Mai. Tá sa neusmievala. Stála vedľa nich a pozorovala.

 „Teta Mai?“ spýtala sa po dlhom okamihu Lee, keď začala byť nervózna.

 „Qin Yan ťa chce vidieť.“ Odvetila Mai a poklonila sa. Lee v tom okamihu zbledla ako stena. Alex začula ako Lee prehltla.

 „Ako ...“

 „Chce vás vidieť obe.“ Odvetila Mai. „Vieš kde ho nájsť.“ Zmizla vo vchode reštaurácie ako keby tam nebola.

 Alex pohliadla na Lee. Tá bola bledá ako sneh. 

 „Lee.“ Zašepkala a stisla jej pevne ruku. Tá na ňu pozrela a po dlhšej chvíli sa usmiala. Začala sa jej do tváre vracať farba.

 „Obe.“ Zastonala. „Rob len to čo ja, ale radšej mlč. Teda ak...“

 „Chcem ísť s tebou.“ Prerušila ju Alex.

 Lee prikývla a vstala. Stále ju držiac za ruku sa vydali k vzdialenejšiemu koncu ulice. Alex uvidela temnú uličku, označenú len malým nápisom škola bojových umení spoločne s nejakými čínskymi znakmi. Vstúpili dnu a Alex ostala dokonale prekvapená.

 Objala ju vôňa kadidiel, ale aj potu. Uvidela rozsiahlu halu, kde naľavo zazrela zástenu podobnú ako v Leenom byte. Za ňou bolo cvičisko, kde sa nachádzalo asi dvadsať detí, usilovne cvičiacich pod dozorom vyrovnane sa tváriaceho aziata. Ten prechádzal medzi deťmi a občas niektorému dieťaťu napravoval držanie rúk či nôh pri výpade. Napravo bola oveľa menšia miestnosť ak sa to dalo tak nazvať. Skôr modlitebňa. Na stenách viseli rôzne diplomy zo súťaží, ale hlavou vecou bola veľká socha Budhu pri ktorej nohách tleli vonné tyčinky. V miestnosti nikto nebol.

 „Moment.“ Lee sa vyzula z topánok hneď pri vchode, a tak bosá vkročila do modlitebne. Kľakla si a so spojenými rukami sa mierne poklonila k soche. Potom zapálila niekoľko tyčiniek a vložila ich do držiaku pri soche. Pristúpila znovu k Alex a vzala ju za ruku.

 „Vieš že ťa milujem, že?“ spýtala sa zrazu stojac proti zavretými dverami. Alex na ňu prekvapene pozrela.

 „Samozrejme že to viem.“ Zašepkala. Hlasné hovorenie v týchto miestach jej pripadalo ako rúhanie.

 Dvere sa otvorili vďaka mladej aziatke, ktorá na Lee hľadela značne nepriateľsky. Alex čakala za dverami nejakého veľmi prísneho učiteľa, ktorý by okamžite po vstupe skolil Lee k zemi za jej poškvrnenie učenia. Mýlila sa.

 Uvidela na posteli ležiaceho muža, prikrytého zdobenou dekou. Na tvári mal kyslíkovú masku a bol obklopený medicínskou technikou. Napriek tomu však otvoril oči a pozrel na ne. Alex sa striasla. Nikdy predtým nevidela v očiach tak veľa hrdosti, odhodlanosti ale aj úcty. Starý muž si siahol na masku... mladá aziatka niečo vykríkla v čínštine a chcela ho zastaviť. On ju však odohnal rukou, ako keby zaháňal muchu.

 „Nie.“ Povedal konečne anglicky. Pozrel na Lee a Alex. Lee pristúpila k jeho lôžku a pokľakla. Alex urobila to isté.

 „Je to veľmi dlho čo sme sa videli, Lee.“ Povedal ticho.

 „Áno majster, veľmi dlho.“ Lee pozerala na zem.

 „To si sa nič nenaučila?“ majstrov hlas bol neobvykle silný na to ako vyzerala jeho telesná schránka. „Predo mnou sa neskláňaj.“

 Lee zdvihla hlavu a pozrela na neho. Vzhliadla aj Alex.

 „Sklamala som ťa, tak musím.“ Lee sa neubránila slze z oka.

 Majster sa usmial.

 „Všetko môže byť predsa odčinené. Aj to som ťa učil. Odpustené.“

 Lee na neho zmätene pozrela.

 „Zabudla si veľa vecí.“ Povedal trochu sklamane. Potom pozrel na Alex, ktorá nevedela čo robiť, rozhodla sa mu pohľad opätovať. „Medailóny sa spojili.“ Usmial sa. Trhane sa nadýchol z kyslíkovej masky a znovu zahnal aziatku keď mu chcela pomôcť. Majster sa zrazu posadil a napriek úplne vyziabnutému telu sa postavil z postele. Alex ani nechcela vedieť čo mladá aziatka kričí. Qin Yan si síce stále držal pred ústami masku, ale vyzeral tvrdšie a pevnejšie ako ktorýkoľvek dvadsaťročný muž. Odložil masku.

 „Teraz si musíme pohovoriť my sami, Lee. Len my dvaja.“ Lee pohliadla o na Alex a tá krátko prikývla. Bez rečí sa vytratila z miestnosti a vyšla von na ulicu. Ani si neuvedomila že je bosá, až keď sa jej ostré kamienky zaryli do chodidiel. Obula sa a rozmýšľala nad tým čo sa vlastne stalo. Bolo to vlastne mimo jej myslenia. Hlavne to ako hovoril o spojení medailónov.

 Pár minút čakala, ale keď Lee neprichádzala odhodlala sa prezrieť si Čínsku uličku. Bola uchvátená tou nádherou a z každého kúta dýchajúcou disciplínou. Po desiatke minút sa odhodlala vrátiť a našla Lee sedieť na obrubníku cesty. Vyzerala totálne vykoľajene. V jednej ruke mala topánky a v druhej nejaký zvitok. Rýchlo k nej pribehla.

 „Lee? Si v poriadku?“ spýtala sa ticho a videla ako k nej čiernovláska vzhliadla s uslzenými očami. Hneď k nej prisadla a objala ju okolo ramien. „Čo sa deje, zlatko?“ dokázala sa spýtať po chvíli mlčania.

 „On... ja...“ Lee preskočil hlas a napokon jej radšej podala zvitok. Alex sa zamračila a odhodlala sa ho napokon rozvinúť. Väčšina textu bola pre ňu nezrozumiteľná, pretože to boli Čínske znaky, ale na spodku bol aj anglický preklad. Pod tým všetkým bolo niekoľko pečatí.

 „Znamená to, že si majsterka?“ spýtala sa znovu Alex, keď prebehla očami text.

 „Áno.“ Dokázala konečne Lee zo seba vypraviť. „Mohla by som si založiť aj školu bojových umení. Ja...“ pozrela na Alex neveriacky. „Nemôžem tomu uveriť, Alex.“ Pár krát hlasno prehltla v snahe zahnať slzy. „Mám naspäť starú prácu, ktorú milujem. Mám teba ako priateľku, ktorú milujem a teraz...“ ukázala na zvitok. „Som dosiahla aj to čo som vždy chcela v bojových umeniach a ja...“ hlas jej znovu zlyhal a rozplakala sa. Alex ju vzala do náručia a schovala jej uslzenú tvár do ohybu ramena pred zvedavými okoloidúcimi. Napokon sa ukľudnila pod jemnými dotykmi Alex a spolu dokráčali späť do reštaurácie.

 Teta Mai urobila tentoraz pred Lee takú poklonu, až sa Alex bála či si neudrie čelo o zem.

 „Som rada, že si sa vrátila, Lee.“ Riekla a na Alexin podiv sa na jej večne neutrálnej tvári objavil úsmev.

 „Som rada, že som späť.“ Lee opätovala jej úsmev a pohliadla na Alex s novými slzami v očiach. Rýchlo si ich zotrela.

 „Takže...“ začala váhavo Alex. „Môžeš ma už teraz učiť?“ sledovala ako sa Lee zamračila.

 „Alex, moje učenie je plné bolesti, nie je to žiadna sranda.“ Odvetila stiesnene.

 „Ja ani nečakám, že to bude niečo ľahké.“ Riekla pevne Alex.

 Lee dlho mlčala.

 „Dobre, skúsiť to môžeme. Cvičíš jogu, takže aspoň v tejto časti čo sa týka fyzičky nemám obavy.“ Dokázala sa trochu usmiať. Ich ďalší rozhovor prerušilo zvonenie Alexinho mobilu. Krátko pozrela na display.

 „To je Frank. Chvíľku.“ Šepla a prijala hovor.

 Lee načúvala rozhovoru, podľa ktorého usúdila, že sa len Frank pýta ako sa má a ako sa jej vedie. Hovor netrval dlho a Alex napokon zložila mobil do kabelky. Pohliadla na Lee, ktorá sa tvárila zvláštne. Alex chvíľu uvažovala, ale potom sa odhodlala.

 „Ty máš s Frankom nejaký problém?“ spýtala sa váhavo.

 „Nie.“ Odvetila krátko Lee.

 „Tak tušáka, že sa mu niečo stane?“ vtedy sa Lee mierne usmiala.

 „Nie, ani tušáka.“

 Alex vzdychla.

 „Mám to z teba ťahať ako z chlpatej deky, alebo mi to vysypeš konečne sama? Hovorili sme si o absolútnej dôvere. A ty vieš ako veľmi mi na Frankovi záleží. Je mi takmer ako rodina.“ riekla trochu nasupene.

 „Takmer?“ spýtala sa Lee a Alex na ňu zarazene pozrela.

 „Čo tým myslíš?“

 Lee sa chvíľu kúsala do pery a potom prikývla, ako by si sebe niečo odsúhlasovala.

 „Alex, mojou prácou u polície nie je len lapať zločincov, či po nich strieľať. Väčšina práce je pozorovanie a správny odhad. Takisto do toho patrí aj všímať si ľudí. Nie len ich reakcie, ale aj ich tváre. Mám fotografickú pamäť, takže si pamätám takmer každého človeka. To mi pomáha pri práci.“ Trochu sa uškrnula. „Teda okrem tých mojich tušákov. A do toho patrí aj taká vec všímať si podobnosti ľudí. Prídem niekam do rodiny, kde majú napríklad tri deti a vidím... matka, otec, jedno dieťa podobné, druhé dieťa podobné, ale... to tretie dieťa? Na otca sa vôbec nepodobá. Nazvime ho dieťaťom poštára.“

 „Stále nechápem kam mieriš.“ Ozvala sa už nervózna rusovláska.

 „Pozeráš sa každý deň do zrkadla, nie?“ odvetila Lee otázkou.

 „Snáď ako každý.“ Riekla Alex.

 „A všimla si si niekedy, že tvoje oči majú síce zelenú farbu, ale nie takú ako tvoja matka?“ pýtala sa ďalej čiernovláska.

 Alex zarazene mlčala.

 „Alex, ty nemáš farbu očí po matke. A ani tie jamky, ktoré sa ti robia keď sa usmeješ. A ani tú vrásku na čele keď sa mračíš.“

 „Eh,“ zašomrala Alex zlostne. „Richard Corsey.“ Riekla krátko.

 „Nie.“ Odvetila Lee a Alex na ňu šokovane pozrela. „Nehovoriac o tom, že Corsey mal hnedé oči a je zaujímavé, že tvoj nevlastný brat sa tiež na neho nepodobal.“

 „Čože?“

 „Fajn, poviem ti to na rovinu. Myslím si, že Frank je tvoj otec.“ Riekla rázne Lee a sledovala ako Alex na ňu vypleštila tie krásne zelené oči, ktoré na nej tak milovala.

 „Ty... ty...“ rozkoktala sa Alex. Prudko vstala a prebehla si rukami po vlasoch. „Chceš...“ začala takmer kričať, ale uvedomila si, že v reštaurácii nie sú samé a tak stíšila hlas. „Chceš mi povedať, že mi moja matka klamala viac ako tridsať rokov o tom kto je môj otec?“ zašepkala neveriacky.

 „Hovorili sme si o absolútnej úprimnosti, Alex.“ Riekla Lee trochu podráždene, ale snažila sa zachovať kľud, pretože vedela, že vec, ktorú práve vmietla svojej partnerke do tváre, nie je ľahké rozdýchať. „Len ti hovorím, čo som vypozorovala. Je to moja práca.“ Totálne prekvapene sledovala ako Alex vyberá mobil a vytáča nejaké číslo.
 „Frank? Mohli by sme sa stretnúť? Hmm, fajn, dobre.“ Riekla Alex do telefónu a pohliadla na svoju prekvapenú milenku. „Ak je to pravda, tak to chcem vedieť hneď.“ Prudko vstala. „Za pol hodinu u Snivého páva. Pôjdeme s ochrankou.“ Jej hlas bol rezolútny a tichý.

Add

Príbeh pokračuje zistením, že Frank je skutočný Alexin otec. Lee sa sťahuje do Alexinho domu po tom, čo sa rozhodli spolu bývať. Na oddelenie Očí mesta nastupuje nový (starý) kapitán William Peterson :). David šokovane zisťuje, že jeho manželka je tehotná (aj vďaka odvaru, ktorý mu dala Lee). 

Epilóg

Sedeli spolu na terase pri raňajkách a pozorovali ako ponad vysoký živý plot začína vykukovať slnko. Ani jedna z nich nič nehovorila. Posledných pár týždňov bolo medzi nimi divné napätie, ktoré Lee odôvodňovala veľmi zložitým prípadom, o ktorom nechcela viac hovoriť.

 „Niečo ti chcem dať, Alex.“ Riekla zrazu Lee. Jej hlas znel chladne a trochu mŕtvolne.

 „Čo to je?“ spýtala sa Alex, verila, že ten mŕtvolný tón z Leeinho hlasu zmizne. Tá vstala zo stoličky a pristúpila k nej. Alex stále sedela na svojej stoličke, a keď chcela vstať tak ju Lee zarazila. Kľakla si pred ňou a podala jej malú obálku.

 „Ja nechápem.“ Alex otvorila obálku a vytiahla odtiaľ malý obrázok ohnivého Phoenixa, ktorý jej dala kedysi.

 „Zapamätaj si, že nemáš veriť vlastným očiam. Ver len inštinktu. Aj Phoenix povstal zo svojho popola.“ Zašepkala jej ticho do ucha a vstala.

 „Čo tým chceš povedať?“ Alex vyzerala totálne zmätene.

 „Prídeš na to.“ Lee pozrela na hodinky, ale Alex ten pohľad pripadal nejak umelý. „Musím ísť do práce. Môžeš ma vyprevadiť?“

 „Ale musíš mi to vysv...“ začala Alex, Lee ju však zarazila len dotykom svojich prstov na Alexiných ústach.

 „Poď ma, prosím, vyprevadiť.“ Riekla namiesto toho.

 Alex videla ako Lee sadá do svojho auta a s miernym úsmevom jej zakývala. Niekde v pozadí cítila prítomnosť Jasona, ktorý popíjal kávu. Sledovala ako Leeine auto štartuje, začína sa hýbať a zastavuje pred tepanou bránou. Tušila, že Lee práve mačká klávesy na ovládaní pri bráne, ktorá sa začala otvárať. Trvalo to možno len pol minúty.

 Keď sa brána otvorila úplne ozvala sa detonácia a Alex s hrôzou uvidela, že Leeine auto sa ako keby najskôr zrútilo do seba a potom vybuchlo v oslnivej ohnivej guli. Detonácia zdvihla auto asi meter nad kamenistú príjazdovú cestu a dopadlo naspäť. Trvalo pár sekúnd kým pochopila čo sa deje.

 „Nieee!!!“ Vykríkla tak hlasne až sa jej zlomil hlas. Stihla dobehnúť k autu tak blízko, že cítila horúčavu šľahajúcich plameňov. „Nie!!!“ Vzdorovito zvolala, keď ju naspäť strhol Jason. Bojoval s ňou dlho. Už poznala mnoho čo ju Lee naučila a skúsený bodyguard mal s ňou veľa práce aby ju odtiahol od horiaceho auta.

A tiene minulosti do sveta vycenili svoje ostré zuby.

Koniec prvej knihy.

P.S. Neverte vždy vlastným očiam. :)