Koniec hry.
Publikoval som snáď všetko čo som chcel, okrem jednej poviedky o upíroch, ale čert to ber, alebo upír :D.
Premýšľam čo v tento deň povedať. Napadá ma iba jedna vec.
Premýšľam čo v tento deň povedať. Napadá ma iba jedna vec.
Povedať si o písaní... veci, ktorá ma
naplňovala asi najdlhšie. Veľmi rád som písal. Vždy, všade
a o čomkoľvek. Moje ruky boli vždy mojimi ústami, pretože slovne som
sa nikdy tak dobre vyjadriť nevedel. Prekvapilo ma, že sa ma kamarát pýtal na písanie,
aj keď nie som žiadny profesionál. Povedal som mu, že je to ako keby slová
odniekiaľ prichádzali a ja ich len zapisujem (áno použil som rovnaké slová
ako použila Gabriella v Then Fates Collides – vtedy som, ale ten seriál
nemal dopozeraný ani z polovice ).
Ale to je jedno :) . Chcem vám povedať,
aby ste písali, keď máte nutnosť. Píšte a nehanbite sa za to. Ja som roky svoje diela schovával v strachu.
Na čo mi to bolo? Na prd. Hlavne to ukazujte ostatným, aj keď sa vám to bude
zdať trápne, pretože písať si do šuflíku je hlúposť.
V jednej noci som snil a videl hviezdy.
Premýšľal som o tom prečo sa nám zdajú také zvláštne sny, tak iné od nášho
sveta. Prečo vidíme „Votrelcov? Prečo vidíme Luka Skywalkera? Prečo vidíme veci
zo Star Treku? Prečo??!“ Snilo sa mi to niekoľkokrát. Potom som pochopil. Našiel
som vysvetlenie, a prepojenie celého vesmíru. My sme len malou súčasťou
vesmíru. Ničotou. Celý vesmír je tak prepojený, že si to nikto nevie
predstaviť. Naše sny sú životmi iných. Áno, verím v to, že niekde na
druhej strane nekonečného vesmíru žije/žil Luke Skywalker, či sa tam nejaká
Ripleyová bije s votrelcami. Vesmír a fantázia sú totiž nekonečné. No
a možno som našiel vetu, ktorá to celé vyjadruje:
„Žijeme sny iných,
iní žijú naše sny.“
Dargeth
A. Grabow
(23.07.1979-30.04.2013)
We make our own choices and we pay our own prices.